Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205242
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217205242.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so
sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného: Advokátska kacelária
RELEVANS s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: R. T.,
L..: XX.XX.XXXX, J. D. XXX, o zaplatenie 800 Eur s príslušenstvom, o odvoalní žalobcu proti rozsudku

oKresného súdu Bardejov č.k. 4Csp/54/2017-61 zo dňa 17.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje prvoinštančný rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 779,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne od 08.06.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 1 ods. 3 písm.
f), § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52
ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, § 53 ods. 6, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
V odôvodnení uviedol, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 800 Eur. Táto sa
zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť za úrok 31,40% ročne, a to v 84 mesačných splátkach
po 24 Eur do 20.05.2021. Pre nesplácanie úveru riadne a včas právny predchodca žalobcu využil svoje
právopodľa§565Občianskehozákonníkaaúverpredčasnezosplatnilk06.11.2014.Dňa13.06.2017na
základe zmluvy pohľadávku postúpil na žalobcu. Počas trvania úverového vzťahu i následne žalovaná

na úver zaplatila celkom len sumu 20,32 Eur.
V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 31,40 %. V čase uzavretia úverovej zmluvy podľa
prehľadu Národnej banky Slovenska výška úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch od nad
5 rokov predstavovala pre obdobie 05/2014 sadzbu 12,22% ročne, a teda pokiaľ v zmluve medzi
účastníkmi bola stanovená výška úrokovej sadzby na 31,40% ročne, tak ide o neprimerane vysoké
úroky, dosahujúce viac ako 2,5 -násobok priemernej sadzby, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými

mravmi, a preto súd zmluvu o úvere v časti povinnosti zaplatiť úroky v tejto výške považoval za
absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V prípade neplatnosti zmluvy v
časti dohodnutej úrokovej sadzby, potom zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru
ako jednu z náležitostí podľa § 9 ods.2 písm. i) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
keďže ide o absolútnu neplatnosť, tak súd nemôže chýbajúcu časť zmluvy nahradiť úrokovou sadzbou
v tom čase platnou pre obdobné úvery a pri neplatnosti zmluvy v časti úrokovej sadzby je potom aj

nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Predmetná úverová zmluva
tak neobsahovala zákonom stanovené náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. f), písm. i), písm. k) zákonač. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola preto uvedená nesprávna ročná percentuálna miera

nákladov v neprospech spotrebiteľa, preto súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko
bolo potrebné dohodu o výške úroku považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, žalobca má
právo na zaplatenie len sumy poskytnutého úveru, teda 800 Eur. Bolo preukázané, že k 20.06.2014
žalovaná zaplatila na úver sumu celkom 20,32 Eur a potom už žiadnu sumu. Je tak žalobcovi povinná

zaplatiť aj zvyšok, teda 779,68 Eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Namietal, že úlohou zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby spotrebiteľ vedel posúdiť rozsah svojho
záväzku. Požiadavka, aby úverová zmluva obsahovala rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu,

úrokapoplatkyniejevsúladespožiadavkamiSmernice2008/48/ES.Zmluvaoúvereobsahujezákonom
požadované náležitosti. Výška úrokovej sadzby bola dojednaná v bežnej výške pre rok 2012 a pre
obdobné produkty, pričom žiadnym spôsobom neodporuje dobrým mravom, a teda bola dohodnutá
platne. Najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa
vypočítava zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a

pobočkami zahraničných bánk ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Pre 2.
štvrťrok roku 2014 bola zistená hodnota váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej
miery nákladov za všetky typy spotrebiteľských úverov 15,65 %. Dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje
až 31,40 %. Žalobca pri určení výšky úrokov z úveru postupoval v intenciách zákona, a teda i v intenciách
dobrých mravov. Výška úrokov ročne 31,40 % je v zákonnom limite. Zmluva o úvere bola uzatvorená

na základe právnej úpravy odlišnej, než súčasná právna úprava, nakoľko s účinnosťou od 01.01.2016
došlo k zmenám v celkovej sume nákladov. Tieto skutočnosti súd nezohľadnil a aplikujúc nezáväzný
informatívny výpočet kalkulačky obsahujúcej údaje platné v súčasnosti a nie v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere, spôsobil právne pochybenie. Zmluva o úvere vyjadrovala správny údaj o RPMN banky. Výška
celkových nákladov spojených s úverom bola v zmluve o úvere vyjadrená správne. Interný výpočtový

systém banky umožňoval v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere výpočet jednotlivých splátok anuity len v
celých hodnotách bez desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej
výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
zrušil rozhodnutie v napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže

žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470
ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti
potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na

spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola

zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.
Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, či sa súd prvej inštancie náležite zaoberal

skúmaním aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na skutočnosť, že predmetná vec sa týka dlhu
zo spotrebiteľskej zmluvy. V tomto smere sa pri postúpení pohľadávky s účinnosťou od 01.01.2017
uplatňuje osobitná právna úprava obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
stanovujúca podmienky možnosti postúpenia pohľadávky (§ 17 ods. 1), pričom tieto podmienky musiabyťsplnenékumulatívne.Súdomprvejinštancienebolozisťované,čivpredmetnomprípadebolisplnené
podmienky pre postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 17 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z.. Z odôvodnenia rozsudku ani z obsahu spisu nie je zrejmé, či postupník, spoločnosť R

Collectors s.r.o. je držiteľom oprávnenia v zmysle § 20a ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.. Z
odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť ani to, či súd prvej inštancie náležite posudzoval otázku, či
pred postúpením pohľadávky došlo k právne účinnému zosplatneniu dlhu žalovanej. Súd prvej inštancie
neskúmal, či k zosplatneniu dlhu veriteľ pristúpil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ by úkonu zosplatnenia dlhu veriteľom nebolo možné priznať právne účinky predpokladané

zákonom, uvedené má vplyv na posúdenie platnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
V ďalšom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia citoval ust. § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka v znení, ktoré v čase uzavretia zmluvy nebolo platné a účinné. Žalobca už
v podaní zo dňa 09.10.2017 poukazoval na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy právny poriadok
nestanovoval maximálnu výšku odplaty, tú zaviedlo až ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení
s nariadením č. 87/1995 Z.z s účinnosťou od 01.06.2014, pričom v zmysle judikatúry za podstatné

prevýšenie možno považovať odplatu, ktorá prevyšuje priemernú sadzbu o 25 %. Súd prvej inštancie
sa s týmito argumentmi nevyrovnal spôsobom, aký predpokladá ust. § 220 ods. 2 CSP.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého
súdnehoprocesu(čl.46ÚstavySR,čl.45ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv).Týmodňalstranám
sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie

súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby vo vyššie naznačených intenciách
v rozsahu zodpovedajúcemu zrušeniu rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo
požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Rozhodne tiež o náhrade trov konania, vrátane trov

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.