Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12Csp/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517207492
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3517207492.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: R

Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232
471, proti žalovanému: J. D., T.. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou
Ondrejovičovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Vinohradnícka 35, o zaplatenie
3.923,80 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.272,22 Eur zastavuje.

II. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

III. Žalovanému sa priznáva právo voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v
rozsahu 77,20 %, ktoré je povinný žalobca zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovi sa vracia zaplatený súdny poplatok za podanie žalobného návrhu vo výške 69,30 Eur,
ktorý mu bude vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa systému -
Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica IČO: 36 631 124.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.08.2017 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
3.923,80 Eur, dlžných úrokov vo výške 112,42 Eur, zmluvného úroku vo výške 11,90 % ročne
zo sumy 3.923,80 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 3.923,80 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s., uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere

č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery,
všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, s obsahom ktorých žalovaný svojím podpisom
na zmluve vyjadril súhlas. Na základe predmetnej zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému peňažné prostriedky v sume 4.500,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť, spolu s úrokmi,
poplatkami a inými peňažnými plneniami. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas a v dôsledku
omeškania s plnením úveru právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 03.10.2014 úver za predčasne
splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil, pričom

poslednú čiastkovú úhradu úveru vykonal dňa 11.05.2017 a od uvedeného dňa žiadnu ďalšiu
úhradu na splátky úveru nevykonal. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017
medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, bola pohľadávka
vyplývajúca zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu.2. Žalovaný k žalobnému návrhu uviedol, že si je vedomý toho, že čerpal peňažné prostriedky na základe
zmluvy o úvere a takto by malo byť posúdené aj jeho vyjadrenie, pretože žalovaný sa nebráni tomu,

že má povinnosť žalobcovi vrátiť čerpané peňažné prostriedky, avšak ako spotrebiteľ má za to, že
zmluva o úvere neobsahuje všetky zákonné náležitosti, ktoré by obsahovať mala. Žalovaný si v prípade
uznania ako aj v prípade písomného vyjadrenia neuvedomoval dôsledky a ani nechápal dôsledky, čo
znamená uznanie dlhu. Myslel si, že keď takéto vyjadrenie zašle, nebude mať ďalej problémy a bude mu
poskytnutý splátkový kalendár. Má za to, že v zmluve o úvere absentujú zákonné náležitosti a v dôsledku

toho by mal byť posúdený poskytnutý úver ako úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov. Predmetná
zmluvaneobsahujezákonnénáležitosti-vyčísleniehodnotyRPMNacelkovýchnákladov,špecifikovanie
výšky splátky, počtu, úrokov a poplatkov. Žalovaný nenamieta, že by mal zaplatiť nesplatenú časť, no
myslí si, že zaplatil viac, ako uvádza žalobca a vo zvyšnej časti žiada žalobný návrh zamietnuť.

3. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1, 2 ,3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

5. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z

osobitného predpisu.

6. Vzhľadom na dispozičné oprávnenie žalobcu súd konanie o žalobnom návrhu v časti o zaplatenie
istiny vo výške 1.272,22 Eur zastavil. K čiastočnému späťvzatiu nebol potrebný súhlas žalovaného s
poukazom na znenie ustanovenia § 146 C.s.p..

7. Súd podľa § 180 C.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí neúčasť
ospravedlnili a vyjadrili súhlas s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti. Nebol daný dôvod na
odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žalobného návrhu v spojené s

písomným vyjadrením žalobcu, zmluvy o úvere, obchodných podmienok pre úver, zmluvy o postúpení
pohľadávok, sadzobníka poplatkov, výzvy na splatenie dlžnej časti úveru s podacím hárkom, výzvy
na úhradu dlžnej sumy v spojení s doručenkou, aktuálneho stavu úveru, rozpisu odvedených zrážok,
vyčíslením aktuálneho stavu úveru a zistil skutkový stav veci.

9. Medzi právnym predchocom žalobcu Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
boladňa26.09.2011uzavretáZmluvaoúvere„dostupnápôžička“ č.XXXXXXXXXX,predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4.500,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť v 120-tich
mesačných splátkach po 74,06 Eur k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 15.10.2011 a
s dátumom konečnej splatnosti dňa 15.09.2021. Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru

zo dňa 17.09.2014 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že si svoje povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy neplnil riadne a včas a upozornil ho, že pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac
ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 319,96 Eur (pozostávajúca z omeškanej splátky
vo výške 284,- Eur, poplatkov vo výške 35,96 Eur). Zároveň ho upozornil, že v prípade, ak nedôjde k
úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy, banka pristúpi k vyhláseniu úveru za predčasne splatným. Výzvou

zo dňa 03.10.2014 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, pretože úverová pohľadávka sa dňom
11.07.2014 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Výšku dlžnej sumy špecifikoval ako dlžnú istinu
vo výške 3.923,80 Eur, úrok vo výške 408,69 Eur a poplatky za upomienky vo výške 39,28
Eur, pričom žalovaného na jej úhradu vyzval v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy.
Výzva bola žalovanému doručená dňa 08.10.2014.

10. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017 vyplýva, že žalovaný v období od 01.10.2011 do
11.05.2017 zaplatil sumu 4.052,80 Eur a následne boli žalovanému vykonané zrážky zo mzdy v období
od júna 2017 do júna 2018 vo výške 1.177,25 Eur.11. Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

13. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

14. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za
tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne

ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako
lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

15. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

16. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu používať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je
podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,

C-241/98, C242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero
und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed
Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže
dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej
povinnosti.

17. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

18. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka,
ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

19. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,

nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

20. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje

indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

21. Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,

prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).22. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva

bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

23. Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré

by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „zákona č. 129/2010 Z.z.“) - spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

25. Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa
§ 19.

26. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno

jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň

musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

27. Podľa § 11 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa.

28. Súd právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah založený podľa zákona č.
129/2010 Z.z..

29. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným

zákonom č. 129/2010 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach
odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú
náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho
zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

30. Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, jechrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z

22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na

jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro
konformným výkladom.

31. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33.Podľa § 559 ods. 1, 2 splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

34.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

35. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so
žalovaným dňa 08.09.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 4.500,- Eur. Žalovaný z predmetného úveru uhradil sumu 5.230,05 Eur. Predmetná zmluva
spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej

zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť
nemohol, pretože podľa spôsobu spracovania boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou,
ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako
podnikanie a spotrebiteľom - žalovaným ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver

ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania - na
nákup tovaru a služieb, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej
právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom.

38. Vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy o úvere a účastníkov zmluvy je potrebné na zmluvný
vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve. Súd z vykonaného
dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnenýnárok, neobsahuje obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 9
ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., ktorými sú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ročná percentuálna
miera nákladov. Spôsob určenia ročnej percentuálnej miery nákladov definovanej v § 2 písm. j) zákona
č.129/2010 Z.z. ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, sú vyjadrené ako
ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 s odkazom na jeho prílohu č. 2. Ide
o tzv. základnú rovnicu, ktorá kladie do rovnováhy celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na

jednejstraneacelkovúsúčasnúhodnotusplátokaplatiebpoplatkovnastranedruhejnaročnomzáklade.
Zo zmluvy o úvere vyplynula hodnota RPMN vo výške 13,85 %, avšak z kontrolného výpočtu vyplýva
hodnota RPMN vo výške 16,68 %. Súčasne boli v neprospech spotrebiteľa vyčíslené celkové náklady,
ktoré mali byť vyčíslené vo výške 8.887,20 Eur, pričom v zmluve sú uvedené vo výške 7.856,31 Eur.

39. Ďalej bolo zistené, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť podľa § 9 ods.

2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Úverová zmluva neobsahuje presnú výšku toho ktorého nároku tak, ako to má na mysli vyššie uvedené
zákonné ustanovenie. Z citovaného ustanovenie jednoznačne vyplýva, že pri

stanovení výšky mesačnej splátky mal právny predchodca žalobcu v úverovej zmluve presne stanoviť
mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje)
zákon o spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné
považovaťuvedeniemesačnejsplátkybezšpecifikácieistiny,úrokovainýchpoplatkov.Spotrebiteľpodľa
citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru

v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky.

40. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitostí. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Z ustanovenia § 9 ods. 2

písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že v čase uzatvorenia, táto zmluva mala obsahovať
aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením
jednotlivých čiastok nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o úvere takýto
konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa,
najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára

ekonomickosťposkytnutéhoúveru,posúdenie,čipožadovanýúrokzaúverjepreňhovýhodný,prijateľný,
resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za
poskytnutý úver. (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.06.2015 vydaný v konaní sp. zn.
6Co/345/2015)

41. Zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 9
ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., je zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.).

42. Vychádzajúc z uvedeného vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého

úveru po zohľadnení zaplatenej časti a z dôvodu, že žalovaný postupne zaplatil viac ako mu boli
poskytnuté peňažné prostriedky, teda v zmysle § 559 Občianskeho zákonníka došlo k zániku dlhu
žalovaného splnením, a preto súd žalobný návrh zamietol.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1, § 256, § 262 ods. 1

C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V predmetnom konaní žalobca v časti o zaplatenie vo výške 447,20 Eur zobral späť pre správanie
žalovaného, čím zavinil zastavenie konania v predmetnej časti (úspech na strane žalobcu) a vo zvyšnej
časti bol žalobný návrh zamietnutý (úspech na strane žalovaného), a preto súd priznal žalovanému ako
strane úspešnejšej v spore náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 77,20 % (3.476,60

Eur/3.923,80 Eur x 100% - 11,40 %). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.44. Podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na
obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie

konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté
z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie
konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa
polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa

konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla
alebo vzala späť pred prejednaním veci. Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku,
ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej
však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

45. Podľa § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré a) nie sú zapojené

do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného
rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu
alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov
alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia

sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa
doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov,
zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku
prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov

alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia
sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia písomného upovedomenia.

46. V danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu pred otvorením pojednávania, a preto žalobcovi

vzniklo právo na vrátenie časti súdneho poplatku zodpovedajúcemu výške istiny, v ktorej došlo k
zastaveniu konania (t.j. 1.272,22 Eur), teda v zmysle zákona o súdnych poplatkoch má dôjsť k vráteniu
súdneho poplatku kráteného o sumu 6,70 Eur , t.j. vo výške 69,30 Eur. Poplatok bude vrátený
prostredníctvom prevádzkovateľa systému (§ 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.

Strana sporu, ktorá sa práva podať odvolanie vzdala, nemá právo podať odvolanie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.