Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 29, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/183/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107201936
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5107201936.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: P. Y.,
nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, W., právne zastúpený: JUDr. Igor Gažík, advokát so sídlom W. I. X,
F., proti žalovanému: KINEX BEARINGS, a.s., so sídlom 1. mája 71/36, Bytča, IČO: 35 962 623, právne
zastúpený: AK Kovár a partneri, s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto,

IČO: 50 971 662 o zaplatenie 354.143,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 8C/19/2007-463 z 29. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na nové konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Vychádzal z toho, že žalobca sa

žalobou doručenou súdu dňa 22.1.2007 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.668.927,18
Sk (t.j. 354.143,50 eur) spolu s úrokmi, ktoré nevyčíslil a náhrady trov konania. Na základe výzvy
súdu žalobca viacerými podaniami upresňoval žalovaný nárok. Podanie žalobcu doručené súdu dňa
8.9.2008 považoval okresný súd za konečnú úpravu žaloby s tým, že žalobca sa domáhal, aby bola
žalovanému uložená povinnosť podať mu o výsledku zariadenia záležitosti z komisionárskej zmluvy
uzavretej dňa 30.8.2000 medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným správu, vykonať jej riadne

vyúčtovanie a previesť na žalobcu práva získané pri zariaďovaní tejto záležitosti, vydať mu všetko,
čo pri tom získal, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania od 5.9.2004 do zaplatenia. Eventuálne
žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 10.668.927,18 Sk spolu s 15 % úrokom z
omeškania ročne od 5.9.2004 do 31.12.2004, spolu s 14 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2005
do 30.6.2005, so 14 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2005 do 31.12.2006, so 14,75 % úrokom
z omeškania ročne od 1.1.2007 do 30.6.2008 a so zákonnými úrokmi z omeškania od 1.7.2008 do

zaplatenia. Žalovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania a zároveň v celom
rozsahu uplatnený nárok poprel. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že
právny predchodca žalobcu, spoločnosť Konsult Universal, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 30.8.2000
komisionársku zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok komisionára ( žalovaného), aby pre komitenta
(právneho predchodcu žalobcu) vo svojom mene a na jeho účet zriadil za odplatu obchodné záležitosti
uvedené v zmluve, a to predaj hotových výrobkov komitenta. Na spoločnosť Konsult Univerzal, a .s. bo

vyhlásený konkurz a správca konkurznej podstaty pohľadávky z komisionárskej zmluvy voči žalovanému
zmluvou o postúpení z účinnosťou od 22.09.2006 postúpil na žalobcu. Okresný súd konštatoval, že
samotné postúpenie pohľadávok obsahovalo iba nárok na zaplatenie. Nárok žalobcu na predloženie
písomnej dokumentácie týkajúcej sa peňažných pohľadávok vyhodnotil ako sekundárny, viažuci sa k
postupovaným pohľadávkam, ktorý na žalobcu postúpením týchto pohľadávok prešiel, preto dospel k
záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný na jeho uplatnenie.2. Následne sa okresný súd zaoberal posúdením dôvodnosti námietky premlčania vznesenej
žalovaným. Charakter vzťahu medzi stranami sporu posúdil ako obchodno-právny a aplikoval naň
ustanovenia § 387 a § 397 ods. 4 Obchodného zákonníka o premlčaní. Dospel k záveru, že nárok

žalobcu na vykonanie záverečného vyúčtovania žalovaným a na predloženie správy vyplývajúcej z
komisionárskej zmluvy je premlčaný. Uviedol, že ak by aj pripustil správnosť tvrdenia žalobcu, že
začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné viazať na deň 10.08.2004, ku ktorému dátumu mal
žalovaný povinnosť podať mu záverečné vyúčtovanie ako ku dňu faktického zrušenia komisionárskej
zmluvy, žalobca žalobný petit na podanie správy a vyúčtovania upravil až podaním doručeným súdu

dňa 08.09.2008, t.j. po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Nárok žalobcu vyplývajúci z primárneho
petitu, ktorým žiadal, aby mu žalovaný podal o výsledku zariadenia záležitostí komisionárskej zmluvy
správu, vykonal jej riadne vyúčtovanie a previedol na neho práva získané pri zariaďovaní tejto záležitosti
vyhodnotil ako premlčaný.

3. Ďalej sa zaoberal posúdením dôvodnosti eventuálneho petitu žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia

žalovanej istiny s príslušenstvom. Vychádzal z čl. II. bod 7 komisionárskej zmluvy, podľa ktorého
sa komisionár zaviazal komitentovi mesačne vždy k 5. dňu nasledujúceho mesiaca predkladať
písomné vyúčtovanie inkasa za predaj hotových výrobkov. Argumentáciu žalobcu, že žalovaný mal
predkladať vyúčtovanie až na požiadanie, nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko informačná povinnosť
žalovanému vyplývala z čl. III. bod 7 komisionárskej zmluvy a išlo odlišnú povinnosť od povinnosti

vyúčtovania. Poukazujúc na ust. § 585 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že ak bol komisionár
povinný bez zbytočného odkladu previesť na komitenta všetko, čo pri zariaďovaní získal, mal tak urobiť v
zmysle dojednania v komisionárskej zmluve, vždy k 5. dňu nasledujúceho mesiaca, kedy mal predkladať
aj písomné vyúčtovanie. Výnosy z predaja hotových výrobkov žalovaný predkladal žalobcovi, respektíve
jeho právnemu predchodcovi na odsúhlasenie. Právny predchodca žalobcu, vystavoval faktúry titulom

vyúčtovania výnosu z predaja hotových výrobkov na základe vyúčtovania spoločne odsúhlaseného
so žalovaným. Pokiaľ by právny predchodca žalobcu mal akékoľvek námietky alebo požiadavky na
doplnenie vyúčtovania, tieto by museli byť vzájomne vyriešené pred samotnou fakturáciou. Žalobca tak
už nemôže dodatočne vznášať žiadne požiadavky, pripomienky, či námietky k vystaveným faktúram,
nakoľko takéto nároky sa premlčali vo všeobecnej 4 ročnej premlčacej dobe (najneskôr v priebehu

roka 2005) v závislosti od času realizácie konkrétneho vyúčtovania príslušného čiastkového plnenia
komisionárskej zmluvy. Okresný súd konštatoval, že aj nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny
je premlčaný. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal podľa
pomeru úspechu vo veci žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, prípadne ho zmeniť a jeho žalobe
v celom rozsahu vyhovieť. Namietal, že okresný súd nesprávne vychádzal z toho, že predmet sporu
bol ustálený až jeho podaním doručeným súdu dňa 8.9.2008. Tieto závery sú v rozpore s obsahom
spisu, z ktorého je zrejmé, že sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny s tým, že žalovaný sa mohol

zbaviť povinnosti jej úhrady zaplatením sumy podľa riadneho vyúčtovania. Podanie správy bolo len
sekundárnym petitom. Vo svojich podaniach uvádzal, že alternatívne bude súhlasiť aj s vyúčtovaním a
zaplatením podľa dodatku č. 1 k zmluve. Z podanej žaloby ako aj jej návrhov na zmenu bolo zrejmé, že
sa v zásade domáha stále toho istého nároku, a to, že „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi čiastku
10.668.927,18 Sk alebo čiastku zistenú na základe riadneho vyúčtovania, spolu so zákonnými úrokmi z

omeškania“. Žalovaný nárok spočíval v tom, aby ako právny nástupca komitenta dostal riadne zaplatené
z komisionárskej zmluvy to, čo mu náleží. To znamená, že žalovaný mu mal podľa § 585 Obchodného
zákonníka zaplatiť sumu podľa vyúčtovania alebo sumu podľa jeho podkladov ako komitenta, čo
predstavuje žalovanú istinu. Komisionár sa môže zbaviť povinnosti zaplatiť podľa vyúčtovania komitenta
tak, že sám spraví riadne vyúčtovanie. Celé znenie petitu bolo len o tom, v akom poradí budú uvedené

jednotlivé povinnosti. Vždy a od začiatku bola požadovaná suma podľa vyúčtovania alebo plnenie
vyčíslené podľa komitenta. Zmeny boli spôsobené tým, že súd mu vyrubil súdny poplatok v nesprávnej
výške, nakoľko sa domáhal len toho, čo mal riadne dostať, plnenia podľa zákona, čo samozrejme
ovplyvní vyúčtovanie v zmysle zákona. Rovnako aj návrh, o ktorom rozhodoval súd, sa skladá z dvoch
častí. V jednej časti mu má byť zaplatené v zmysle zmluvy a v prípade, že žalovaný to nebude vedieť

vypočítať, tak eventuálne tú čiastku, ktorá vyšla z jeho vyúčtovania. Zaplatenie, ktorého sa domáha
neustále, sa nemohlo premlčať tak ako tvrdí súd, lebo sa nachádza aj v prvej časti petitu aj v druhej
časti petitu. Ak by sa premlčalo „vyúčtovanie“ a žalovaný by napriek tomu vyúčtovanie nevykonal,
tak by nastúpil eventuálny petit s tým, že by mu uhradil tam uvedenú čiastku. Okrem toho, ak by sapremlčalo i podanie správy ako takej, nepremlčalo by sa riadne vyúčtovanie , lebo riadne vyúčtovanie sa
nachádzalo i v pôvodnom petite. Súd si z primárneho petitu vybral len časť „podať o výsledku zariadenia
záležitostizkomisionárskejzmluvyuzavretejdňa30.8.2000obchodnouspoločnosťouKonsultUniversal,

a.s. žalobcovi správu“, ktorá tvorí najnepodstatnejšiu časť prvej časti petitu, lebo na základe správy by
i tak nedostal plnenie. Za nesprávny označil záver okresného súdu, že tvrdil, že žalovaný mu mal na
požiadanie predkladať vyúčtovanie. Naopak tvrdil, že mu mal predkladať informácie, tak ako to bolo
dohodnuté v čl. III. bod 7 komisionárskej zmluvy. Komisionár mal povinnosť mesačne vždy k 5. dňu
nasledujúceho mesiaca predkladať písomné vyúčtovanie inkasa za predaj hotových výrobkov. To v

podstate aj žalovaný robil, počas celého vzťahu. Keď inkaso nebolo tak nemal prečo správu predkladať.
Za nepochopenie žaloby označil žalobca závery okresného súdu o premlčaní nároku na zaplatenie
žalovanej istiny. Žalovaný predával jeho výrobky, zinkasoval sumy, na základe oznámenia žalovaného
mu vystavil faktúry, ktoré žalovaný zaplatil. Na konci zmluvného vzťahu však mal žalovaný spraviť
riadne vyúčtovanie. Po vyhlásení konkurzu na právneho predchodcu žalobcu a prevzatí veci správcom
konkurznej podstaty dňa 10.8.2004 zanikla komisionárska zmluva. Nakoľko sa zistilo saldo v hodnote

viac ako 10.000.000 Sk na majetku, ktorý mal žalovaný odovzdať žalobcovi vznikla predmetná žaloba.
Nedomáhal sa ničoho viac, len žiadal, aby žalovaný vysvetlil uvedené saldo a zaplatil príslušný rozdiel.
V prípade, že to nespraví, domáhal sa sumy podľa vyúčtovania, ktoré urobil on ako finančný rozdiel
salda výrobkov, ktoré mal žalovaný odovzdať, a ktoré neodovzdal, to tvorí podstatu žaloby. V samotnom
odôvodnení rozsudku však k tejto veci nie je nič uvedené.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 31.7.2019 k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že z jednotlivých procesných podaní žalobcu realizovaných
v konaní vyplýva, že záver okresného súdu o uplatnení nároku na podanie správy o výsledku
hospodárenia žalobcom v podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 8.9.2008 je správny. Až týmto

momentom si žalobca v konaní riadne uplatnil aj odlišný nárok nepeňažného charakteru, do tohto času si
uplatňovallenpeňažnýnárok nazaplateniesumy10.668.927,18Sk.Zformuláciepôvodnéhožalobného
návrhuvyplýva,žejenesprávnysubjektívnynázoržalobcu,žeideoeventuálnypetit,ktorýmužvpodanej
žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na plnenie nepeňažnej povinnosti titulom komisionárskej
zmluvy.

6. Žalobca v replike (k vyjadreniu žalovaného) zo dňa 5.9.2019 zotrval na podaných odvolacích
námietkach. Zdôraznil, že žalovaná istina predstavovala zaplatenie sumy za už predaný tovar, ktorá
nebola prevedená na jeho účet. Trval na tom, že aj v konečnom znení uvádza, že mu má žalovaný

zaplatiť finančnú čiastku zistenú podľa vyúčtovania, to znamená, že hlavným nárokom z prvého petitu
stále zostáva finančné plnenie tak ako to bolo v priebehu celého konania.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 9.10.2019 v celom rozsahu zotrval na argumentácii, ktorú uviedol
vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Opätovne zdôraznil, že okresný súd správne vychádzal z toho, že

predmet konania bol v dispozičnej právomoci žalobcu a bol riadne ustálený až na základe jeho podania
doručeného súdu dňa 8.9.2008. Týmto podaním si riadne uplatnil aj iný ako peňažný nárok, a to na
základe eventuálneho petitu s explicitne vyjadrenou nemožnosťou plnenia.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v

odvolaní (§ 379 CSP a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 od. 1 CSP a
contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že okresný súd nerešpektoval predmet konania

vymedzený žalobným návrhom a upresnený písomnými podaniami žalobcu.

10. Žaloba a nasledujúce podania žalobcu, ktorými dopĺňal a upravoval žalobu boli realizované čase
platnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“), ktorý upravoval civilný
proces, t.j. postup súdu a ostatných subjektov konania v súdnom konaní. Tento právny predpis bol s

účinnosťou od 1.7.2016 nahradený novým procesným predpisom, a to zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.11. Odvolací súd právne účinky podaní žalobcu, ktoré boli urobené do 01.07.2016 posudzoval podľa
ustanovení O.s.p.

12. Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

13. Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka,
aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide
o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie

do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

14. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,
bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí
byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je
účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a

identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou.

15. Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa

domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

16. Občiansky súdny poriadok v ust. § 79 ods. 1 nevyžadoval, aby žalobca po stránke formálnej do
najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného

znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho,
čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby, tak ako ho žalobca
formuluje v podanej žalobe, alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať z hľadiska
obsahového (t.j. či je v žalobe dostatočne presne určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada).
Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako

by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.
Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je
síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne

vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu
petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená,
že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami
použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením a že prípadnou odlišnou formuláciou výroku
svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal by sa procesnej

vady. Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby
tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu, a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným
spôsobom súdnej exekúcie. Žalobca sa teda musí vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej
vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku
vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. V prípade, ak by aj určité dôvody subjektívnej

alebo objektívnej povahy spôsobovali ťažkosti pri formulovaní a obsahovom vymedzení žalobného
petitu, nemožno ustúpiť od požiadavky určitosti návrhu petitu, pretože ten je pre súd vždy rámcom
rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch.Kedykoľvek v priebehu konania musí byť totiž jasné o čom konkrétne sa koná. To, čo je predmet konania
nemôžu v žiadnom prípade určiť až výsledky súdneho dokazovania.

17. Osobitným druhom petitu sú uplatňované alternatívne a eventuálne nároky. Alternatívnym petitom
žalobca prejavuje vôľu prijať namiesto žiadaného plnenia aj plnenie iné. Uplatní sa tam, kde podľa
hmotného práva má právo voľby plnenia žalovaný. Eventuálny petit vyjadruje vôľu žalobcu prijať
namiesto určitého plnenia plnenie iné (náhradné) v prípade, ak nastane nemožnosť plnenia. Plnením sa
v tomto prípade rozumejú rôzne spôsoby plnenia povinnosti, ktorá má byť uložená žalovanému. Môže

ísť o plnenie v peniazoch, tzv. peňažné plnenie, ktoré môže byť nahradené plnením nepeňažnej povahy.
Eventuálnym petitom sa žalobca primárnym petitom domáha najskôr vlastného, nepeňažného plnenia,
až pre prípad, že súd zistí nemožnosť vlastného plnenia, tak prichádza do úvahy plnenie vyjadrené v
peniazoch.

18. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že v žalobe doručenej okresnému súdu 22.01.2017

žalobca v žalobnom petite žiadal, aby súd rozhodol, že : „ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi čiastku
10.668.927,18 Sk alebo čiastku zistenú na základe riadneho vyúčtovania, spolu so zákonnými úrokmi
z omeškania...“. Uviedol, že žalovaný bol vyzvaný na riadne vyúčtovanie podľa § 584 Obchodného
zákonníkaanapodaniesprávy,čovšakneurobil.Priporovnanítovaru,ktorýprevzalžalovanýnazáklade
komisionárskej zmluvy a odpočítaním tovaru, ktorý predal a ktorý zostal na sklade, vznikol rozdiel

vo výške sumy 10.668.927,18 Sk. Nakoľko sa jednalo o finančné vyčíslenie bol žalovaný vyzvaný k
vyjadreniu sa a úhrade tohto schodku, prípadne k riadnemu vyúčtovaniu, ktoré ale neposkytol.

19. Okresný súd uznesením z 25.1.2007 (č.l. 11 spisu) vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby,
ktoré videl v absencii podpisu žalobcu, plnomocenstva, ktorým žalobca splnomocnil právneho zástupcu

na zastupovanie jeho osoby v konaní a v absencii listinných dôkazov, na ktoré sa žalobca v návrhu
odvolával.

20. Ďalším uznesením zo 17.4.2007 (č.l. 68) vyzval okresný súd žalobcu na odstránenie vád podanej
žaloby, a to, aby uviedol výšku úrokov z omeškania, ako i odkedy si ich uplatňuje a doložil toľko podaní

a príloh, koľko je účastníkov konania.

21. Na základe vyššie uvedeného uznesenia žalobca podaním z 21.5.2007 (č.l. 70) doručeným
okresnému súdu 23.05.2007, doplnil žalobu a žiadal, aby bolo rozhodnuté, že žalovaný má povinnosť :
„zaplatiť žalobcovi čiastku 10.668.927,18 Sk alebo čiastku zistenú na základe riadneho vyúčtovania,

spolu s 15 % úrokmi z omeškania p.a. od 5.9.2004 do 31.12.2004, s 14 % úrokmi z omeškania p.a.
od 1.1.2005 do 30.6.2005, s 13 % úrokmi z omeškania p.a. od 1.7.2005 do 30.6.2006, s 14 % úrokmi
z omeškania p.a. od 1.7.2006 do 31.12.2006, s 14,75 % úrokmi z omeškania p.a. od 1.1.2007 až do
zaplatenia...“.

22. Okresný súd po takejto úprave žaloby vyzval žalobcu na uhradenie súdneho poplatku z podanej
žaloby podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 500.000 Sk. Keďže žalobca
poplatok nezaplatil, okresný súd uznesením z 9.7.2007 (č.l. 79) konanie zastavil pre nezaplatenie
súdneho poplatku. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie z 30.7.2007 (č.l. 80 spisu), v
ktorom okrem iného uvádza, že žaluje sumu 10.668.927,18 Sk ako maximálne možnú čiastku, pričom

však predmetom sporu je vlastne vyúčtovanie vzájomných vzťahov, ktoré nebolo riadne vykonané a
teda skutočná výška hodnoty veci môže byť podstatne nižšia. Zároveň v tomto odvolaní žiadal žalobca
oslobodenie od súdnych poplatkov.

23. Na základe jeho žiadosti mu okresný súd uznesením zo 14.4.2008 (č.l. 98) priznal čiastočné

oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 90 %. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie
z 2. mája 2008, ktoré bolo doručené okresnému súdu 6.5.2008 (č.l. 100), ktoré bolo označené ako
„ Odvolanie proti uzneseniu zo dňa 14.4.2008, alternatívne návrh na opravu oznámenia o výške súdneho
poplatku, návrh na zmenu návrhu na začatie konania“. Žalobca v bode III. odvolania uviedol „Ja
namietam a navrhujem opraviť výšku súdneho poplatku vzhľadom k tomu, že tento predstavuje sumu

50.000,- Sk. Pri navrhovanom eventuálnom petite je táto čiastka vysoká. Ja sám neviem v skutočnosti,
aká je hodnota veci, predpokladám, že maximálne tých 10.668.927,18 Sk, nakoľko žalovaný mi dodnes
nepredložil riadne vyúčtovanie, k čomu bol povinný zo zákona. Ak mi predloží riadne vyúčtovanie, tak
táto suma môže byť nižšia, dokonca podstatne nižšia. V tomto prípade by sa mohlo stať, že v spore bysom uspel, ale súdny poplatok by bol vyšší ako priznaná istina...... Pre prípad, že by súd nepokladal za
primárny petit - návrh na zaplatenie podľa riadneho vyúčtovania, ale návrh na zaplatenie 10.668.927,18
Sk, čo vlastne z návrhu vyplýva, navrhujem, aby súd pripustil nasledovnú zmenu návrhu na začatie

konania a vyrubil mi súdny poplatok podľa primárneho nároku ako veci neurčitej hodnoty.“ V bode IV.
odvolania uviedol: „Pre odstránenie pochybnosti o primárnom návrhu, so súhlasom súdu, navrhujem,
aby súd vyniesol nasledovný rozsudok : Žalovaný je povinný podať o výsledku zariadenia záležitosti
z komisionárskej zmluvy uzavretej dňa 30.8.2000 s obchodnou spoločnosťou Konsult Universal, a.s.,
IČO: 35710420, so sídlom v Bratislave, žalobcovi správu, vykonať jej riadne vyúčtovanie, previesť na

žalobcu práva získané pri zriaďovaní tejto záležitosti a vydať mu všetko, čo pritom získal a pre prípad
nesplnenia tejto povinnosti zaplatiť žalobcovi čiastku zistenú na základe riadneho vyúčtovania alebo
sumu 10.668.927,18 Sk spolu s 15 % úrokmi z omeškania p.a. od 5.9.2004 do 31.12.2004, s 14 %
úrokmi z omeškania p.a. od 1.1.2005 do 30.6.2005, s 13 % úrokmi z omeškania p.a. od 1.7.2005 do
30.6.2006, s 14 % úrokmi z omeškania p.a. od 1.7.2006 do 31.12.2006, s 14,75 % úrokmi z omeškania
p.a. od 1.1.2007 až do 30.6.2008, so zákonnými úrokmi z omeškania od 1.7.2008 až do zaplatenia a

uhradiť mu trovy konania.“

24. Okresný súd uznesením z 18.8.2008 (č.l. 103) zrušil svoje uznesenie z 9.7.2007, ktorým bolo
konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Zároveň týmto uznesením vyzval žalobcu,
pod následkom odmietnutia návrhu na začatie konania, odstrániť vady návrhu na začatie konania

z 19.1.2007 v znení podaní zo dňa 21.5.2007 a zo dňa 2.5.2008, a to o doplnenie jednoznačného
označenia predmetu konania bez jeho podmieňovania hodnotením podaní zo strany súdu, v prípade,
že podáva eventuálny návrh na začatie konania vyjadriť nemožnosť plnenia ako prekážku nepriznania
prednostného predmetu konania a zvoliť iný druh, nielen inú výšku eventuálneho plnenia.

25. Na uvedené uznesenie okresného súdu žalobca reagoval písomným podaním z 2.9.2008, ktoré
bolo doručené okresnému súdu 8.9.2008 (č.l. 107). Uviedol v ňom, že sa pridržiava doterajších podaní
a opisu v nich uvedeného skutkového stavu. Citujúc ustanovenia § 584 ods. 1 a § 585 Obchodného
zákonníka uviedol, že žalovaný ako komisionár žiadnu správu o zariadení záležitosti nepodal a odmieta
tak urobiť a nespravil žiadne vyúčtovanie. Z uvedeného dôvodu sa tak domáha podania správy, riadneho

vyúčtovania a najmä vydania všetkého, čo pritom získal, čo by mali predstavovať finančné prostriedky
z predaja ložísk získané. Keďže mu správa nebola podaná, uviedol, že sa k výške prípadného plnenia
nevie vyjadriť. Pre prípad, že nie je možné vyhotoviť riadne vyúčtovanie požadoval úhradu rozdielu
medzi hodnotou ložísk prevzatých a peňažných prostriedkov už z predaja poskytnutých. Znenie petitu
navrhol: „Žalovaný je povinný podať o výsledku zariadenia záležitosti z komisionárskej zmluvy uzavrenej

dňa 30.8.2000 obchodnou spoločnosťou Konsult Universal, a.s., IČO: 35710420, so sídlom v Bratislave,
žalobcovi správu, vykonať jej riadne vyúčtovanie, previesť na žalobcu práva získané pri zariaďovaní tejto
záležitosti a vydať mu všetko, čo pritom získal, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania od 5.9.2004
až do zaplatenia. Pre prípad nemožnosti vykonať riadne vyúčtovanie a prevod práv získaných pri
zariaďovaní tejto záležitosti navrhujem zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.668.927,18 Sk

spolu s 15 % úrokmi z omeškania p.a. od 5.9.2004 do 31.12.2004, s 14 % úrokmi z omeškania p.a.
od 1.1.2005 do 30.6.2005, s 13 % úrokmi z omeškania p.a. od 1.7.2005 do 30.6.2006, s 14% úrokmi
z omeškania p.a. od 1.7.2006 do 31.12.2006, s 14,75 % úrokmi z omeškania p.a. od 1.1.2007 až do
30.6.2008, so zákonnými úrokmi z omeškania od 1.7.2008 až do zaplatenia.

26. Z procesného postupu zvoleného okresným súdom vyplýva, že petit podanej žaloby nepovažoval
za dostatočne určitý a túto neurčitosť odstraňoval postupom podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, keď žalobcu vyzýval na upresnenie podanej žaloby. Postup okresného súdu bol správny,
avšakniedostatočnedôsledný.Pôvodnesažalobcadomáhalzaplateniačiastky10.668.927,18Skalebo
nekonkrétneurčenejčiastkyzistenejnazákladeriadnehovyúčtovania.Užtentožalobnýpetitbolvadným

petitom nespôsobilým pre ďalšie rozhodovanie okresného súdu. Tak ako bolo konštatované vyššie,
žalobca si môže uplatniť nárok aj tzv. alternatívnym petitom, avšak v tom prípade si vyberá z viacerých
alternatív rôzneho druhu plnenia uplatňovanej povinnosti, kde táto alternatíva vyplýva z ustanovení
hmotného práva. Alternatívnym plnením si účastníci záväzku dojednávajú dva alebo viac predmetov
plnenia, z ktorých sa bude alternatívne plniť iba jeden. Zmyslom takejto dohody je, že v prípade zániku

(zmarenia jedného predmetu plnenia) nedochádza k zániku záväzku, pretože je k dispozícii iný predmet
plnenia. Žalobca v podstate tvrdí, že sa domáha plnenia, ktorého výšku určiť nevie, z dôvodu, že
žalovaný si nesplnil povinnosť vykonať riadne vyúčtovanie v zmysle komisionárskej zmluvy a žiadal,
aby žalovaný vyúčtovanie vykonal a uhradil mu sumu stanovenú týmto vyúčtovaním, prípadne žiadalzaplatenie konkrétnej sumy. Takto ustálený žalobný petit však nemožno považovať v zmysle vyššie
uvedených pravidiel a náležitosti žalobného petitu za riadny a vykonateľný (viď. bod 16 odôvodnenia).

27. Okresný súd však žalobcu na odstránenie tejto neurčitosti žalobného petitu nevyzval, naopak ako
vyplýva z ním zvoleného procesného postupu pristúpil k vyrubeniu súdneho poplatku z takto neurčito
podanejžaloby.Žalobcanásledneopätovne„menil“návrhnazačatiekonania,návrhzmenybolsúčasťou
jeho odvolania z 02. mája 2008, ktoré bolo doručené okresnému súdu 06.05.2008 (viď bod 23.
odôvodnenia). Predmetné podanie súd nevyhodnotil ako zmenu pôvodného návrhu na začatie konania,

o pripustením ktorej by rozhodoval samostatným uznesením v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. Uvedenému
záveru nasvedčuje aj jeho ďalší postup. Uznesením z 18.08.2008 vyzval žalobcu pod následkom
odmietnutia návrhu na začatie konania na odstránenie vád návrhu na začatie konania z 19.01.2007 v
znení z 21.05.2007 a z 02.05.2008 (viď bod 24. odôvodnenia). V uvedenom uznesení však nevyzýval
žalobcu na uvedenie konkrétnej sumy, ktorej zaplatenia sa zo strany žalovaného domáha s tým, že
pokiaľ sa domáha sumy zistenej na základe riadneho vyúčtovania, jeho petit je neurčitý. Žalovaný na

predmetnú výzvu súdu reagoval podaním z 02.09.2008 doručenú okresnému súdu 08.09.2008 (viď bod
25. odôvodnenia). Petit, ktorý navrhol v predmetnom podaní je, čo sa týka uplatneného nepeňažného
plnenia, zhodný s petitom v jeho podaní z 02.05. 2008, naviac žiadal, aby mu žalovaný vydal všetko,
čo získal spolu so zákonnými úrokmi z omeškania od 05.09.2004 až do zaplatenia. V tomto prípade
však nie je zrejmé v akej konkrétnej výške si úroky uplatňuje ani z akej konkrétnej sumy si tieto úroky

uplatňuje. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu môže odvolací súd iba predpokladať, že to mali byť
úroky z omeškania, zo sumy o ktorej tvrdí žalobca, že bol žalovaný povinný ju riadne vyúčtovať a ktorú
sám žalobca konkretizovať nevie.

28. V tejto súvislosti, aj keď to nie je z hľadiska nesprávneho procesného postupu, ktorý zvolil okresný

súd významné, odvolací súd konštatuje, že nebol správny záver okresného súdu o tom, že nepeňažné
plnenie, podanie správy atď., si žalobca uplatnil až podaním, ktoré bolo doručené okresnému súdu
08.09.2008. Tak ako to konštatoval odvolací súd v bode 23. tohto odôvodnenia, tohto plnenia sa
žalobca domáhal už v podaní z 02. mája 2008, ktoré bolo doručené okresnému súdu 06.05.2008.
Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že v čase prejednania veci okresným súdom tento nemal

riadne ustálený predmet konania z dôvodu, že podaná žaloba ako aj doplňujúce procesné návrhy
žalobcuspôsobilineurčitosťnárokuuplatnenéhožalobcom.Okresnýsúdnepostupovalsprávne,aktakto
uplatnený neurčitý nárok prejednal a o ňom rozhodol.. Odvolací súd na uvedené vady konania pred
okresným súdom musel prihliadnuť aj bez toho, že by boli namietané stranami sporu, resp. odvolateľom
a preto rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

29. Keďže v čase rozhodovania odvolacieho súdu je v účinnosti už nový procesný predpis upravujúci
civilné sporové konanie, okresný súd bude vo veci postupovať v zmysle ustanovení Civilného sporového
poriadku a v zmysle § 129 ods. 1 CSP vyzve žalobcu, aby svoju žalobu riadne doplnil tak, aby
bol určitý žalobný petit, z ktorého bude zrejmé, akého konkrétneho plnenia alebo uloženia akej

konkrétnejpovinnostisažalobcavočižalovanémudomáha.Najmä,abybolokonkretizovanéakúsprávu,
vyúčtovania čoho konkrétne sa domáha, aké konkrétne práva má na neho žalovaný previesť a čo
konkrétne mu má byť žalovaným vydané . Dôležité je pri posúdení určitosti podanej žaloby prihliadať na
to, aby mohol byť navrhovaný petit vykonateľný . Zatiaľ zo znenia petitu, ktorý navrhol žalobca, nemožno
s určitosťou ustáliť akého nepeňažného plnenia sa vo vzťahu k žalovanému domáha. Jeho návrh znenia

petitu je vo veľmi všeobecnej rovine bez špecifikácie, čo konkrétne by mal žalobca vyúčtovať, previesť,
vydať. Len na opätovné zdôraznenie odvolací súd poukazuje nato, že je úplne neurčité, ak sa v súvislosti
s nepeňažným plnením domáha žalobca aj zákonných úrokov z omeškania bez uvedenia, v akej výške,
z akej sumy.

30. Okresný súd vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu bude postupovať v
zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich postup súdu pri odstraňovaní vád žaloby
spočívajúcich v jej neurčitosti v zmysle § 129 CSP. Potom ako urobí predmetnú výzvu, podľa reakcie
žalobcu na predmetnú výzvu zvolí ďalší procesný postup.

31. Keďže odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil, zrušil ho aj vo výroku o trovách konania, súd
prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)