Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010270
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6419010270.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného O. N., pre
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 16. júla 2020,
konajúc o odvolaní obžalovaného a poškodeného L. M. voči rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 4T/38/2019 zo dňa 05.05.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. N. a poškodeného L. M. ako nedôvodné z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom senátu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/38/2019 zo dňa 05.05.2020 bol

obžalovaný O. N. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 10.07.2018 v čase okolo 20.00 h až 20.30 h v R. D. C., na ulici C., v blízkosti pohostinstva „X." pod
vplyvom alkoholu po predchádzajúcom vzájomnom konflikte fyzicky napadol L. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. D. C., D.. O. Z. XXX/X, a to tak, že ho zozadu 1x udrel do hlavy, v dôsledku čoho tento
spadol na zem a následne ho viac ako 1x kopol do oblasti hlavy, pričom mu týmto spôsobil viaceré
zranenia, a to otvorenú trieštivú zlomeninu s posunom úlomkov tela sánky vpravo a zlomeninu kĺbového

výbežku sánky vľavo s nutnosťou operačnej liečby, ktoré zranenia si vyžiadali reálnu práceneschopnosť
odo dňa 10.07.2018 do dňa 23.08.2018, pričom doba liečenia a práceneschopnosti bola znalcom
stanovená minimálne v trvaní 6-8 týždňov.

Za to bol obžalovaný O. N. odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v spojitosti s § 41 ods. 1 Tr. zák., v
spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/, 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 4 ( štyroch ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému L. M., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom R. D. C., D.. O. Z. XXX/X, škodu vo výške 3.192,-Eur, poškodenému Všeobecná
zdravotná poisťovňa a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, pobočka Banská Bystrica, škodu
vo výške 4.437,01,-Eur a poškodenému Sociálna poisťovňa, Ul. 29. Augusta 8-10, pobočka Žiar nad
Hronom, škodu vo výške 128,80,-Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného L. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. D. C., D.. O. Z. XXX/

X so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, a to do výroku
o vine aj trestu a toto následne písomne zdôvodnil podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa
29.05.2020. V zákonnej lehote podal odvolanie aj poškodený L. M., a to do výroku o náhrade škody.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa vo veci necíti byť vinným. Namietal,
že v prípravnom konaní bol produkovaný celý rad procesných chýb, ktoré ovplyvnili celý priebeh
prípravného konania v jeho neprospech. Akcentoval, že vec nebola po prijatí trestného oznámenia
dokumentovaná vecne príslušným policajtom, ktorým je podľa § 10 ods. 8 písm. a) Tr. por.

vyšetrovateľ Policajného zboru. Trestné stíhanie vo veci bolo začaté vecne nepríslušným policajtom až
12.8.2018 a až po 4 mesiacoch dňa 07.11.2018 bola vec postúpená príslušnému vyšetrovateľovi PZ
odboru kriminálnej polície OR PZ Žiar nad Hronom. Uviedol, že v dôsledku uvedeného nebol riadne
ustálený okruh osôb, ktoré sa v inkriminovanom čase nachádzali na mieste činu, nebola vykonaná
podrobná obhliadka miesta činu, neboli zaistené žiadne stopy, nebola zaistená obuv a ani šatstvo
podozrivých osôb, pre účely zisťovania a skúmania bilogických stôp analýzou DNA. Ďalej namietal, že

svedkom počas ich výsluchov bol vyšetrovateľom PZ nezákonným spôsobom prehrávaný kamerový
záznam snímajúci exteriér pohostinstva, ktorý podľa jeho názoru poslúžil na ovplyvnenie výpovedí
svedkov v jeho neprospech. Kamerový záznam, ktorý bol prehrávaný svedkom podlieha právnemu
režimu podľa § 69 Tr. por. Vyšetrovateľ PZ podľa obžalovaného nezákonne postupoval aj pri výsluchoch
kľúčových svedkov, ktorých oboznamoval s výpoveďami iných svedkov. Akcentoval, že vyšetrovateľ

PZ mal k dispozícii mnohé iné dôkazné prostriedky, použitím ktorých mohol objektívne a zákonne
zisťovať skutkový stav. Opoznávanie osôb mohol vykonať prostredníctvom rekognícií, a to za použitia
vhodných figurantov, alebo za pomoci fotografií. Taktiež rozpory vo výpovediach mali byť odstraňované
za pomoci konfrontácií. Vzhľadom na uvedené uviedol, že obsah výpovedí svedkov v konaní pred
súdom bol už ovplyvnený nezákonným postupom z prípravného konania. Namietal výpoveď svedka

U. W. a poškodeného L. M., ktoré považoval za nedôveryhodné. Podľa jeho názoru nebolo dokazané,
že poškodenému ublížil práve on. Ďalej poukázal na výpoveď svedka W. C., ako aj skutočnosť, že
opakovane žiadal o vypočutie svedka D. C., časníčky z pohostinstva "R.", aj v konaní pred súdom, avšak
jeho návrhy boli zamietnuté. Dôvodil, že táto svedkyňa (D. C.) mohla potvrdiť, že poškodený aj v tomto
pohostinstve prišiel do konfliktu so zákazníkmi, v dôsledku čoho ich odmietla obslúžiť a následne mal

po nej poškodený hodiť pivový pohár. V závere akcentoval, že bol odsúdený na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu a dôkazov zadovážených nezákonným postupom polície a nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že je riadne zamestnaný a je
jediným živiteľom rodiny. Navrhol, aby bol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušený a vec
vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodený vo svojom odvolaní, ktoré podal do výroku o náhrade škody namietal, že prvostupňový súd
bol povinný vyhovieť v celom rozsahu ním uplatňovanému nároku na náhradu škody v predmetnom
trestnom konaní, a to vzhľadom na to, že tento si uplatnil v zákonnej lehote (t.j. v priebehu vyšetrovania
vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ v Žiari nad Hronom, odbor kriminálnej polície), ako aj vzhľadom

na to, že na základe ním predložených podkladov bol dostatočným spôsobom ním uplatnený nárok na
náhraduškodypreukázaný,atočododôvodu,akoajdojehovýšky.Malzato,žedotknutýmpostupomzo
strany okresného súdu, ktorým odkázal jeho osobu ako osobu poškodeného vo vzťahu k ním uplatnenej
škody na civilný proces došlo k porušeniu práv jeho osoby, ako osoby poškodenej priznaných v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako aj aktuálne už účinného zákona č. 274/2017 Z. z.

o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Namietal, že z predloženého
Potvrdenia o výške príjmu jeho osoby zo strany zamestnávateľa a Potvrdenia o nemocenských dávkach
vyplatených jeho osobe zo strany Sociálnej poisťovne jednoznačne vyplýva existencia predmetného
nároku, ako aj jeho konkrétna výška t.j. suma vo výške 1.036,26 Eur. V dôsledku protiprávneho konania
obžalovaného mu vznikli aj účelné náklady spojené s právnym zastupovaním jeho osoby v dotknutom

trestnom konaní, a to minimálne v uplatňovanej výške 747,46 Eur. Navrhol, aby odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade škody a správnosť postupu
súdu prvej inštancie a aby napadnutý rozsudok zrušil a zmenil tak, že prizná náhradu škody jeho osoby
v predmetnom trestnom konaní na celkovú sumu vo výške 4.975,72 Eur.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Popostupe v zmysle citovaného ustanovenie krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného a
poškodeného nebolo dôvodné.

Podľa § 168 ods. 1 Tr.por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje i ďalšie výroky, treba odôvodniť i tieto
výroky.

Vrámciodvolaciehokonaniabolavenovanádostatočnápozornosťodvolacímnámietkamobžalovaného,
ktoré však nebolo možné nepovažovať za také, ktoré by viedli k inému meritórnemu rozhodnutiu. Je
potrebné uviesť, že s námietkami produkovanými obžalovaným v jeho písomných dôvodoch odvolania

sa podstatným spôsobom vysporiadal práve prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní, a preto krajský
súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, najmä na stranách 7 až
10, s ktorým sa stotožnil.

Je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má

oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12
Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por.
stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z
tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané

skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že
súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. V rámci dokazovania na
hlavnom pojednávaní dňa 03.09.2019 vykonal výsluch obžalovaného O. N., svedkov L. M. (zároveň
poškodeného), U. R., W. N., v zmysle § 264 ods. 1 Tr. por. za účelom odstránenia rozporu oboznámil
časť výpovede tohto svedka z prípravného konania zo dňa 08.02.2016, taktiež vykonal výsluch svedka

U. W., na hlavnom pojednávaní 14.01.2020 vykonal výsluch svedka W. C., v zmysle § 264 Tr. por.
oboznámil obsah zápisnice z prípravného konania tejto svedkyne z 08.03.2019. V zmysle § 270 ods.
2 Tr. por. oboznámil a prehral kamerový záznam na DVD nosiči, podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so
súhlasom procesných strán prečítal znalecký posudok vypracovaný znalcom O.. V. C. A.. č. 208/2018,
na hlavnom pojednávaní dňa 25.02.2020 v zmysle obsahu ust. § 269 Tr. por. oboznámil obsah

listinných dôkazov zadokumentovaných v obsahu spisového materiálu, najmä uplatnený nárok zo
Sociálnej poisťovne o náhrade škody, vyčíslenie úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a rozpis
jednotlivých výdavkov, potvrdenie o dočasnej PN poškodeného, prepúšťaciu lekársku správu, správu
zamestnávateľa obžalovaného, lustráciu priestupkov a odpis z registra trestov, týkajúci sa jeho osoby.
Za splnenia procesných podmienok ust. § 272 ods. 3 Tr. por. na hlavnom pojednávaní dňa 05.05.2020

odmietol vykonanie dôkazu na výsluch svedkyne D. C.. Na základe takto vykonaného dokazovania
potom súd prvého stupňa dospel k správnym nielen skutkovým, ale i právnym záverom a správne
kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., keďže ako trestnoprávne zodpovedná osoba napadol
inéhovúmysleublížiťmunazdravíavpriamejpríčinnejsúvislostisjehokonanímspôsobilpoškodenému

L. M.ažkú ujmu na zdraví - zranenia, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života po dobu 6 až
8 týždňov a taktiež dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtžnosti, tým, že
napadol poškodeného a tomuto spôsobil zranenia ťažkého charakteru.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, tento prvostupňový súd ukladal podľa prísnejšieho zo
zbiehajúcich sa trestných činov v zmysle § 155 ods. 1 Tr. zák., za ktorý zákon jeho páchateľovi umožňuje
uloženie trestu odňatia slobody na štyri až desať rokov. Správne prvostupňový súd zistil okolnosť, ktoráobžalovanému pri úvahách o druhu a výmere trestu priťažovala, spáchal totiž viac trestných činov
(§ 37 písm. h) Tr. zák.). Súd u obžalovaného správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j) Tr. zák., že pred spáchaním činu viedol riadny život. Pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a keďže išlo o jednočinný súbeh trestných činov
prvostupňový správne uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.. Správne preto
postupoval okresný súd, keď po vyhodnotení všetkých okolností prípadu, spôsobu jeho spáchania, ako
aj osoby a pomerov obžalovaného, dospel k záveru, že jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody vo výmere 4 rokov zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a

zároveňobsahujevprimeranomobsahuprvkyrepresie,akoajprvkyindividuálnejagenerálnejprevencie
pred páchaním trestnej činnosti a je postačujúci na nápravu a prevýchovu obžalovaného. Takýto trest
zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i
z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Okresným súdom bol tak obžalovanému
uložený trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 rokov, ktorý krajský súd považoval
za primeraný všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré bol súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu

a výmere trestu povinný prihliadnuť.

Keďže okresný súd nepochybil ani vo výroku, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného
zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia,spoukazomnaskôruvedenékrajskýsúdakosúdodvolacíoodvolanípodanomobžalovaným,

považujúc ho za nedôvodné rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, toto
postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody,
ktorámubolaspôsobenátrestnýmčinom,jetiežoprávnenýnavrhnúť,abysúdvodsudzujúcomrozsudku

uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a
v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na

náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na
civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho
menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická
osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa

záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže
súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.

Podľa § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže napadnúť
odvolaním poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Podľa § 558 ods. 1 Tr. por. o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti
na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov,

ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov
podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo
ním poverený súdny úradník.

Na základe podaného odvolania poškodeného do výroku o náhrade škody, krajský súd preskúmal aj

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a zistil nasledovné. Poškodený si uplatnil
svoj nárok na náhradu škody v prípravnom konaní vo výške 4975,72 Eur, ktorá pozostávala zo sumy
3192,- Eur titulom náhrady za vytrpenú bolesť, určenej O.. V. C., A.., znalcom z odboru zdravotníctva v
znaleckom posudku č. 208/2018 zo dňa 14.10.2018, zo sumy 1036,26 Eur titulom náhrady ušlého zisku
a zo sumy 747,46 Eur titulom právneho zastúpenia v rámci doposiaľ vykonaných vyšetrovacích úkonov.

Je potrebné uviesť, že k vzniknutým zraneniam poškodeného bol v prípravnom konaní vypracovaný
znalecký posudok č. 208/2018 zo dňa 14.10.2018 znalcom O.. V. C., A.. znalcom z odboru zdravotníctva,
odvetvie súdne lekárstvo, a to výslovne za účelom objektívneho posúdenia mechanizmu vznikuporanení a zdravotného stavu poškodeného L. M.. Znalec navyše určil aj bodové ohodnotenie
poranenia poškodeného podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia ao zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z., z ktorého

následne vychádzal aj prvostupňový súd pri rozhodovaní o výške náhrady škody. Pokiaľ ide o náhradu
ušlého zisku pre objektívne rozhodnutie o náhrade škody v prejednávanom prípade, by bolo potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania, a teda by aj konanie
podstatne predĺžilo. O "predĺženie trestného stíhania" v zmysle ustanovenia § 288 Tr. por. ide vtedy, ak
vykonanie ďalších dôkazov zameraných na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie

o nároku poškodeného by bolo v rozpore s predmetom trestného stíhania (§ 1) alebo s ustanovením
§ 2 ods. 7, ktoré legalizuje právo každého, aby jeho trestná vec bola súdom prejednaná spravodlivo
a v primeranej lehote. Pokiaľ ide nárok na náhradu škody titulom právneho zastúpenia krajský súd
poukazuje na § 558 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého o povinnosti na náhradu trov poškodeného
rozhoduje predseda senátu prvostupňového súdu až po právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa.
Ak nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o trovách poškodeného v trestnom konaní, poškodený ich

môže uplatniť spolu so svojím nárokom v civilnom konaní. Keďže výsledky dokazovania na hlavnom
pojednávaní nedávali podklad pre výrok o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenému škodu, ktorá
mu bola spôsobená trestným činom, v celom rozsahu, tak ako ju poškodený navrhol, súd rozsudkom
obžalovaného zaviazal nahradiť tú časť uplatneného nároku, ktorú zistil ako opodstatnenú, a preto
správne poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody v súlade s ustanovením § 288 ods.

2 Tr. por. odkázal na civilný proces.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd odvolanie obžalovaného a poškodeného v súlade

s citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Z týchto dôvodov preto krajský súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.