Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 14, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517207492
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3517207492.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie8A,Bratislava,IČO:50094297,právnezastúpenéhoAdvokátskakanceláriaRELEVANSs.r.o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej J. D., bytom C. XXX,
právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Ondrejovičovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom,

Vinohradnícka 35, o zaplatenie 3.923,80 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12Csp/148/2017-66 zo dňa 23. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III.z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške

1.272,22 eur zastavil (výrok I.), žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok II.), žalovanej priznal právo
voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 77,20 %, ktoré je povinný
žalobca zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovanej do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.) a žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok za
podanie žalobného návrhu vo výške 69,30 eur, ktorý mu bude vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia

prostredníctvom prevádzkovateľa - Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, 957 99 Banská Bystrica
IČO: 36 631 124. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 až 3, §
146 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1, § 256, § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
§ 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 559 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 2,
§ 2 písm. a), b), j), § 9 ods. 1, 2 písm. j) a k), § 11 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 369, § 497, § 499, § 502

ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a príslušné články Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
03.08.2017 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.923,80 Eur, dlžných úrokov vo výške 112,42
Eur, zmluvného úroku vo výške 11,90 % ročne zo sumy 3.923,80 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia,

zákonnéhoúrokuzomeškaniavovýške5,15%ročnezosumy3.923,80Eurod08.06.2017dozaplatenia
anáhradytrovkonania.Vzhľadomnačiastočnéspäťvzatiežalobysúdkonanieožalobnomnávrhuvčasti
o zaplatenie istiny vo výške 1.272,22 Eur zastavil. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
medzi právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 26.09.2011 uzavretá Zmluva o úvere "dostupná pôžička" č. 9679285688, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru vo výške 4.500,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť v 120-tich mesačných

splátkach po 74,06 Eur k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 15.10.2011 a s dátumom
konečnej splatnosti dňa 15.09.2021. Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa17.09.2014 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že si svoje povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy neplnil riadne a včas a upozornil ho, že pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere je
viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 319,96 Eur (pozostávajúca z omeškanej splátky vo

výške 284,- Eur, poplatkov vo výške 35,96 Eur). Zároveň ho upozornil, že v prípade, ak nedôjde k
úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy, banka pristúpi k vyhláseniu úveru za predčasne splatným. Výzvou
zo dňa 03.10.2014 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, pretože úverová pohľadávka sa dňom
11.07.2014 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Výšku dlžnej sumy špecifikoval ako dlžnú istinu
vo výške 3.923,80 Eur, úrok vo výške 408,69 Eur a poplatky za upomienky vo výške 39,28 Eur, pričom

žalovaného na jej úhradu vyzval v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Výzva
bola žalovanému doručená dňa 08.10.2014. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017 vyplýva, že
žalovaný v období od 01.10.2011 do 11.05.2017 zaplatil sumu 4.052,80 Eur a následne boli žalovanému
vykonané zrážky zo mzdy v období od júna 2017 do júna 2018 vo výške 1.177,25 Eur. Súd právny vzťah
medzistranamisporuposúdilakospotrebiteľskývzťahzaloženýpodľazákonač.129/2010Z.z.Malzato,
že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 08.09.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej

bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.500,- Eur. Žalovaný z predmetného úveru uhradil sumu
5.230,05 Eur. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere,
o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok, neobsahuje obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a j) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorými sú výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
ročná percentuálna miera nákladov. Spôsob určenia ročnej percentuálnej miery nákladov definovanej
v § 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, sú vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 s odkazom
na jeho prílohu č. 2. Ide o tzv. základnú rovnicu, ktorá kladie do rovnováhy celkovú súčasnú hodnotu

čerpanýchprostriedkovnajednejstraneacelkovúsúčasnúhodnotusplátokaplatiebpoplatkovnastrane
druhej na ročnom základe. Zo zmluvy o úvere vyplynula hodnota RPMN vo výške 13,85 %, avšak z
kontrolného výpočtu vyplýva hodnota RPMN vo výške 16,68 %. Súčasne boli v neprospech spotrebiteľa
vyčíslené celkové náklady, ktoré mali byť vyčíslené vo výške 8.887,20 Eur, pričom v zmluve sú uvedené
vo výške 7.856,31 Eur. Ďalej bolo zistené, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť

podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Úverová zmluva neobsahuje presnú výšku toho ktorého nároku tak, ako to má na mysli
vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy

v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., je zákonná fikcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č.
129/2010 Z.z.). Vychádzajúc z uvedeného vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu
poskytnutého úveru po zohľadnení zaplatenej časti a z dôvodu, že žalovaný postupne zaplatil viac
ako mu boli poskytnuté peňažné prostriedky, teda v zmysle § 559 Občianskeho zákonníka došlo k

zániku dlhu žalovaného splnením, a preto súd žalobný návrh zamietol. V predmetnom konaní žalobca
v časti o zaplatenie vo výške 447,20 Eur zobral späť pre správanie žalovaného, čím zavinil zastavenie
konania v predmetnej časti (úspech na strane žalobcu) a vo zvyšnej časti bol žalobný návrh zamietnutý
(úspech na strane žalovaného), a preto súd priznal žalovanému ako strane úspešnejšej v spore náhradu
účelne vynaložených trov konania v rozsahu 77,20 % (3.476,60 Eur/3.923,80 Eur x 100% - 11,40 %). V

danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu pred otvorením pojednávania, a preto žalobcovi vzniklo
právo na vrátenie časti súdneho poplatku zodpovedajúcemu výške istiny, v ktorej došlo k zastaveniu
konania (t.j. 1.272,22 Eur), teda v zmysle zákona o súdnych poplatkoch má dôjsť k vráteniu súdneho
poplatku kráteného o sumu 6,70 Eur , t.j. vo výške 69,30 Eur. Poplatok bude vrátený prostredníctvom
prevádzkovateľa systému (§ 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch).

2. Žalobca svojím odvolaním podaným včas napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III.
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Vo vzťahu k údajne zle uvedenej RPMN banky a
celkových nákladov namietal, že zmluva o úvere bola uzatvorená na základe právnej úpravy odlišnej,
než súčasná právna úprava, nakoľko s účinnosťou od 01.01.2016 došlo k zmenám v celkovej sume

nákladov. Žalovaný trvá na závere, že zmluva o úvere vyjadrovala správne údaj o RPMN banky. Interný
výpočtový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere výpočet jednotlivých splátok
anuity len v celých hodnotách bez desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky je
v nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Preplatok takto vzniknutý sa spotrebiteľovivráti na základe 5.4 Všeobecných obchodných podmienok. Predmetné uvedenie sumy, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť nie je zavádzajúce, je presné a opakovane uvedené v zmluvnej dokumentácii tak,
aby bol spotrebiteľ dostatočne informovaný o tom, aká bude jeho celková čiastka, ktorú nakoniec zaplatí.

Priemerný spotrebiteľ si vie spočítať predmetné dva údaje, a to výšku úveru a celkovú výšku nákladov.
Tieto údaje sú v Zmluve o úvere uvedené bez akýchkoľvek pochybností, dokonca sú zvýraznené.
Žalobcapredpokladá,žesúdnesprávnezhodnotilajpovinnosťplatiťpoisteniezapočítavajúchodosumy
mesačnej splátky. Z gramatického výkladu § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. platného a účinného do
31.03.2015 vyplýva, že poistné je potrebné započítať do celkových nákladov len v tom prípade, pokiaľ

jeho uzatvorenie bolo podmienkou na uzatvorenie zmluvy o úvere. Súd sa nesprávne domnieva, že
ak spotrebiteľ musí platiť poistné, o ktoré žiadal dobrovoľne a ktoré nebolo podmienkou uzatvorenia
zmluvy o úvere, automaticky sa daná suma započítava do výšky celkových nákladov. Takýto výklad
súdu odporuje uvedenému ustanoveniu. Spotrebiteľ nebol spochybnený v možnosť posúdiť rozsahu
svojho záväzku, nakoľko poznal údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedel, koľko bude
nakoniec musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito podmienkami súhlasil /rozsudok Súdneho dvora

EÚ vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia/. V časti námietok absencie rozdelenia splátky úveru na
istinu, úroky a poplatky žalobca apeluje na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 279/2017 Z.z., ktorý
zo zákona č. 129/2010 Z.z. odstránil také znenie § 9 ods. 2 písm. l), podľa ktorého zmluva o úvere
mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Otázku možnosti sankcionovať úver bezúročnosťou a
bez poplatkovosťou z titulu absencie rozdelenia splátky na istinu, úroky a poplatky už skúmal aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky, ktorý pritom v uznesení zo dňa 22.02.2018, sp.zn. 3Cdo 146/2017 uviedol,
že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom o úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká
je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky aj v rozsudku zo dňa 17.04.2018, sp.zn. 3Cdo 56/2018. Žalobca na záver navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo
ho zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť odvolaním napadnutý rozsudok ako
vecne správne rozhodnutie.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP")

a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. a III.
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a IV odvolaním napadnutý nebol a preto je v tejto časti
právoplatný a prieskumom odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP).

6. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal odvolací súd za preukázané, že medzi

právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa
08.09.2011 uzavretá Zmluva o úvere č. 9679285688, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
4.500,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť v 120-tich mesačných splátkach po 74,06 Eur k 15. dňu v
mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 15.10.2011 a s dátumom konečnej splatnosti dňa 15.09.2021.
Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 17.09.2014 právny predchodca žalobcu

upozornil žalovanú, že si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila riadne a včas ju upozornil, že
pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 319,96
Eur (pozostávajúca z omeškanej splátky vo výške 284,- Eur, poplatkov vo výške 35,96 Eur). Zároveň ju
upozornil, že v prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy, banka pristúpi k vyhláseniu
úveru za predčasne splatným. Výzvou zo dňa 03.10.2014 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy,

pretože úverová pohľadávka sa dňom 11.07.2014 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Výšku
dlžnej sumy špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 3.923,80 Eur, úrok vo výške 408,69 Eur a poplatky
za upomienky vo výške 39,28 Eur, pričom žalovanú na jej úhradu vyzval v lehote do 10 kalendárnych
dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola žalovanej doručená dňa 08.10.2014. Z aktuálneho stavu úveruku dňu 07.06.2017 vyplýva, že žalovaná v období od 01.10.2011 do 11.05.2017 zaplatila sumu 4.052,80
Eur a následne boli žalovanej vykonané zrážky zo mzdy v období od júna 2017 do júna 2018 vo výške
1.177,25 Eur.

7. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva

o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú
sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia.

8. Podľa § 11 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
aneobsahujenáležitostipodľa§9ods.2písm.a)ažk),r)ay)a§10ods.1,jevzmluveospotrebiteľskom

úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

9. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú Zmluvu o úvere č. 9679285688 zo dňa 08.09.2011
uzavretúmedziprávnympredchodcomžalobcu(podnikateľ)ažalovanou(spotrebiteľ)akospotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú

medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň
zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy.

10. Cit. ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch má za účel ochranu spotrebiteľa tak, aby
dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne
relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie.
Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím
zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a

o jeho povinnostiach, ktoré môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať dostatok
relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 ods. 2 cit. zákona vymenúva zákonné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej
zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11), čo predstavuje postih
pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie.

11. Vo vzťahu k posúdeniu absencie obligatórnej náležitosti uvedenej v § 9 ods. 1 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch pokiaľ vychádzame z eurokonformného výkladu, nemožno ignorovať
argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať tak, že žalobca
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie

istiny a úrokov a iných poplatkov.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 22.02.2018 v konaní vedenom pod sp.zn. 3 Cdo 146/2017, kde Najvyšší súd
konštatoval, že eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je

v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.,
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods.
2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu povinný dospieť k záveru, že toto ustanovenie

len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Pokiaľ predmetné ustanovenie zák. č. 129/2010 Z.z. hovorí o
výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať
tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j.istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje
istinu, úroky a iné poplatky.

13. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vo svojom závere o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru
konštatoval absenciu rozčlenenia výšky splátok na istinu, úroky, poplatky, odvolací súd má vzhľadom
na vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu SR za to, že prípadná absencia takéhoto členenia
splátky nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti bola preto
odvolacia námietka žalobcu dôvodná.

14. Súdu prvej inštancie možno dôvodne vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl tiež v absencii náležitosti
ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov /§ 9 ods. 2 písm. j) zákona

o spotrebiteľských úveroch/.

15. V danej veci súd prvej inštancie založil svoj záver o bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého
úveru na dôvode absencie náležitosti ročnej percentuálnej miery nákladov po skutkovom zistení, že
zmluvaospotrebiteľskomúvereobsahujehodnotuRPMNvovýške13,85%avšakzkontrolnéhovýpočtu

vyplýva hodnota PRMN vo výške 16,68 %, s dôvetkom o nesprávne vyčíslených celkových nákladoch
spojených so spotrebiteľským úverom v neprospech spotrebiteľa, ktoré mali byť vyčíslené vo výške
8.887,20 eur, pričom v zmluve je uvedené 7.856,31 eur.

16. Odvolaciemu súdu v nadväznosti na uvedené nie je zrejmé z akých predpokladov relevantných

pre výpočet RPMN vychádzajúc z dojednaných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere /a ak sú
uvedené,ktorésútoačiskutočnezodpovedajúurčenejRPMNajvzhľadomnazáversúduprvejinštancie
o nesprávne vyčíslených celkových nákladoch, resp. čiastke, spojených so spotrebiteľským úverom/
dospel súd prvej inštancie ku konštatovaniu o nesprávne vypočítanej RPMN v danej zmluve a aký
osobitný následok zakladá toto zistenie, keď samotné uvedenie nesprávnej výšky RPMN /porovnaj § 11

ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere/ právne následky bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru nezakladá.

17. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé ani skutkové zistenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého boli v
neprospech spotrebiteľa vyčíslené celkové náklady (zrejme čiastka, pozn. odvolacieho súdu), ktoré mali

byť vyčíslené vo výške 8.887,20 eur, pričom v zmluve majú byť náklady uvedené vo výške 7.856,31
eur. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že poznanie rozsahu prijatého záväzku predstavuje
pre spotrebiteľa východiskovú informáciu pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z tohto dôvodu
zákonodarca explicitne vyžaduje od dodávateľa, aby v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádzal
celkovú čiastku, ktorú je spotrebiteľ z poskytnutého úveru povinný zaplatiť, pričom v § 2 písm. h)

zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení vymedzuje spôsob jej výpočtu. Pre naplnenie
litery zákona však nepostačuje, ak spotrebiteľovi je informácia o celkovej čiastke, ktorú je povinný
zaplatiť, poskytovaná nepriamo, cez odvodené premenné, ktoré nútia spotrebiteľa k matematickým
výpočtom. V takomto prípade sa potiera zásada transparentnosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch,
na ktorých je postavená Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Vzhľadom na doteraz

zistené skutočnosti je záver súdu prvej inštancie o tom, že Zmluva o úvere č. 9679285688 zo dňa
08.09.2011 obsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť nepreskúmateľný,
keď nemožno dospieť k záveru z akých skutočností pri konštatovaní o nesprávnom určení celkových
nákladov (zrejme čiastka, pozn. odvolacieho súdu) spojených so spotrebiteľským úverom vychádzal a
či takýto údaj vôbec možno v zmluve o spotrebiteľskom úvere spoľahlivo identifikovať, keď samotná

absencia náležitosti celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zakladá dôvod bezúročnosti a bez
poplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a)
zákona o spotrebiteľských úveroch/.

18. V danej veci tak podľa názoru odvolacieho súdu náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o

spotrebiteľských úveroch naplnená bola a pre konštatovanie absencie náležitosti ročnej percentuálnej
miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľskýchúveroch nebol doteraz vyvodený relevantný a preskúmateľný skutkový a v nadväznosti na uvedené aj
právny záver, preto súd prvej inštancie nesprávne vyvodil dôsledky z ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch v tom, že v danom prípade bolo potrebné z doteraz zistených

skutočností úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže neboli vyššie uvedené náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere naplnené, v dôsledku čoho nesprávne žalobu zamietol (výrok II.) a
podané odvolanie tak bolo dôvodné.

19. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie sa v konaní

nezaoberal otázkou aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorá vyplýva z aplikácie ustanovenia § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, keďže pôvodný veriteľ bola Poštová banka, a.s., t.j. banková
inštitúcia a žalobca sa stal veriteľom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §
524 Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka bola postúpená na žalobcu bankou. Tieto skutočnosti
mal súd prvej inštancie zisťovať ex offo (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2010, sp.zn. 2 Cdo
205/2009), pretože otázka aktívnej legitimácie je vždy základnou otázkou úspešnosti žalobcu v spore.

20. Predmetom konania je pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha ako postupník pôvodného
veriteľa (Poštová Banka, a.s.) zo zmluvy so žalovaným, bolo preto potrebné, aby v prvom rade preukázal
svojuaktívnulegitimáciu,tedalegitímnenadobudnutievžalobeuplatnenýchprávodpôvodnéhoveriteľa.
Zo spisu vyplýva, že na preukázanie svojej aktívnej legitimácie súdu prvej inštancie žalobca predložil

kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 uzavretú medzi Poštovou bankou, a.s. ako
postupcom a spoločnosťou R Collectors, s.r.o. ako postupníkom a žalobcom.

21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len zákon o bankách), ak je
napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi
za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti

pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní
a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka
banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne
neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so
zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami

zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.

23. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie
uvedené v cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú
pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1 CSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej

legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola
pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu
bol v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za
následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

24.Poštovábanka,a.s.bolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuvočižalovanému(ktorájepredmetom
tohto sporu) žalobcovi len po tom, ak bol žalovaný napriek písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke a to ajbez súhlasu žalovaného. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli, bude potrebné na takúto
pohľadávku hľadieť ako na nepostúpiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamom
rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej

sa takejto nepostúpiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť
je povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky prihliadnuť.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II.
a III. podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní posúdiť aktívnu legitimáciu na strane žalobcu
a v prípade ak je daná, opätovne preskúmať zmluvu o spotrebiteľskom úvere z hľadiska naplnenia
zákonných náležitosti uvedených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a opätovne vyvodiť
dôsledky, či v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať

predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov alebo nie a teda po vykonaní potrebného dokazovania
vo veci opätovne rozhodnúť.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).