Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/346/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106202871
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2106202871.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Y.. Y. Y., B.. XX.XX.XXXX,

trvale bytom W. XXX/XX, T. B. P., zastúpeného: JUDr. Gabrielom Laktišom, advokátom so sídlom
Mariánska 8, Nitra proti žalovanému: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XXA, T. B. P.,
zastúpeného: JUDr. Andreou Hauptvogelovou Hudcovičovou, advokátkou so sídlom A. Hlinku 58/81,
Piešťany, o zaplatenie 4.031,80 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.134,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 6 % ročne zo sumy 2.069,61 eura od 01.11.2005 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6
% ročne zo sumy 483,17 eura od 05.11.2005 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne

zo sumy 581,52 eura od 01.12.2005 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania
voči žalovanému v rozsahu 18,30 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 14.02.2006 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 159.630,-Sk (t.j. po prepočte 5.298,75 €) spolu s úrokom z omeškania vo

výške 6 % ročne zo sumy 113.199,-Sk od 01.11.2005 do zaplatenia, zo sumy 17.439,-Sk od 05.11.2005
do zaplatenia a zo sumy 28.992,-Sk od 01.12.2005 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe jednotlivých písomných splnomocnení ako advokát poskytoval
žalovanému právnu pomoc a právne služby, a to 1.) od 11.01.2001 v právnej veci zrušenia podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (vec vedená na Okresnom súde /ďalej len ako „OS“/ Trnava pod
sp. zn. PN 5C 168/00), 2.) od 19.09.2001 v právnej veci podania protestu prokurátora proti rozhodnutiu

katastrálneho odboru Okresného úradu v Piešťanoch a následne na návrh žalovaného v spore o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy (vec vedená na OS Trnava pod sp. zn. 11C 270/01, ktoré konanie bolo od
02.06.2003 spojené s konaním pod sp. zn. PN 5C 168/00), 3.) od 11.01.2005 na návrh žalovaného
v právnej veci dedičského konania k novoobjavenému majetku (vedeného pod sp. zn. 20D 784/05),
4.) od 14.01.2003 v právnej veci vymáhania pohľadávky vo výške 850.000,-Sk (vec vedená na OS
Trnava pod sp. zn. 4C 37/2003). Žalobca v žalobe poukázal na personálna a skutkovú súvislosť káuz
uvedených pod číslami 1.) až 3.), keď na základe jeho návrhu, po podaní protestu prokurátora bol

zrušený vklad vlastníckeho práva podľa napadnutej kúpnej zmluvy (vyhlásená súdmi za neplatnú), v
dôsledku čoho bolo po obnovení pôvodného právneho stavu začaté dedičské konanie o novoobjavenom
majetku k týmto nehnuteľnostiam. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 29.09.2005 mu bol doručený list od
Y.. L. U., advokáta, v ktorom mu oznámil, že od 14.09.2005 prevzal zastupovanie žalovaného vo vecivrátenia pôžičky. Žiadne písomné plnomocenstvo udelené žalovaným k listu pripojené nebolo, preto
ho listom zo dňa 29.09.2005 (doručeným Y.. U. dňa 03.10.2005) požiadal o zaslanie plnomocenstva,
načo však on neodpovedal. O udelení plnomocenstva Y.. U. ho neinformoval ani žalovaný, pritom

spolu boli 21.09.2005 (teda 7 dní po údajnom udelení plnomocenstva Y.. U.), kedy mu osobne oznámil
termín dedičského pojednávania vytýčený na 06.10.2005. Ani na tomto pojednávaní dňa 6.10.2005
mu žalovaný nič nepovedal, po skončení pojednávania si zobral osvedčenie o dedičstve, poďakoval
za zastupovanie a hneď odišiel. Dňa 7.10.2005 mu žalovaný telefonicky oznámil, že nie je spokojný
s tým, ako ho doteraz zastupoval. Takéto konanie hrubým spôsobom narušilo dôveru medzi nimi,

ktorá je nevyhnutne potrebná na poskytovanie právnej pomoci, preto mu (žalobca) s okamžitou
účinnosťou vypovedal všetky udelené plnomocenstvá, vypovedanie plnomocenstiev žalovaný prevzal
dňa 19.10.2005 v jeho kancelárii.

3. V právnych veciach označených číslami 1.) a 2.) vykonané úkony žalobca vyúčtoval faktúrou č.
XX/XXXX zo dňa 15.11.2005, splatnou 30.11.2005, vo výške 28.992,-Sk. Prílohou faktúry je podrobné

vyčíslenie (zo dňa 11.11.2005) jednotlivých vykonaných úkonov, faktúra bola doručená žalovanému
dňa 16.11.2005. V dedičskej veci označenej 3.) vykonané úkony žalobca vyúčtoval faktúrou č. XX/
XXXX zo dňa 25.10.2005, splatnou 04.11.2005, vo výške 17.439,-Sk, faktúra obsahuje podrobný popis
vykonaných úkonov, pričom tarifná odmena bola vypočítaná z hodnoty = uplatňovaná suma 130.000,-Sk
(suma podľa ZP: 108.322,-Sk + úpravy vykonané žalovaným), faktúra bola doručená žalovanému dňa

26.10.2005. V právnej veci vymáhania pohľadávky vo výške 850.000,-Sk /vec označená pod číslom 4.)/,
vykonané úkony žalobca vyúčtoval faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 21.10.2005, splatnou 30.10.2005, vo
výške 113.199,-Sk, faktúra obsahuje podrobný popis vykonaných úkonov, pričom na viac ako polovicu
úkonov poskytol žalovanému 50 % zľavu z odmeny, faktúra bola doručená žalovanému dňa 24.10.2005.
Žalovanýžiadnuzuvedenýchfaktúrvlehotesplatnostinezaplatil,tedacelkovoneuhradilsumu159.630,-

Sk, a to ani po písomnej upomienke zo dňa 11.11.2005, z tohto dôvodu je v omeškaní s plnením
peňažného dlhu, a preto žalobca ako veriteľ má právo požadovať od neho ako dlžníka popri plnení aj
úroky z omeškania. Žalobca označil v žalobe tieto dôkazy: potvrdenie o zápise do zoznamu advokátov, 4
plnomocenstvá zo dňa 11.01.2001, 19.09.2001, 14.01.2003 a 11.01.2005, list Y.. U. zo dňa 26.09.2005,
odpoveď zo dňa 29.09.2005 s doručenkou, písomné vypovedanie plnomocenstiev s potvrdením o

prevzatí, faktúra žalobcu č. XX/XXXX, list žalobcu zo dňa 11.11.2005 s doručenkou, faktúra žalobcu č.
XX/XXXX, list žalobcu zo dňa 25.10.2005 s doručenkou, faktúra žalobcu č. XX/XXXX, list žalobcu zo
dňa 21.10.2005 s doručenkou, potvrdenie NBS.
4. Okresný súd Trnava vo veci vydal dňa 19.04.2006 platobný rozkaz pod č.k. 35Ro 142/2006-34, proti
ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej, preto súd v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p.

(zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinného do 30.06.2016) nariadil pojednávanie.

5. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 25.05.2006 (č.l. 36) namietal postup
žalobcu pri jeho zastupovaní v uvedených veciach, poukázal na to, že vo doklade č. X/X a faktúre č.XX/
XXXX si žalobca uplatňuje odmenu za tie isté úkony, že vo faktúre č. XX/XXXX si uplatňuje platbu

geodetom, pričom túto platbu ako i rôzne poplatky a kolky platil on. Namietal tiež, že žalobcovi uhradil
vyššiu zálohu (vo výške 52.898,-Sk), ako on vo faktúrach zohľadnil (43.500,-Sk). Žalovaný poukázal
na list zo dňa 17.11.2005, ktorým prostredníctvom Y.. U. upozornil žalobcu na nesprávny spôsob
vyúčtovania. Žalovaný v odpore označil (aj predložil) tieto dôkazy: list OS zo dňa 3.1.2006, potvrdenie
OÚ v T. o pôde určenej na bytovú výstavbu, pokladničné bloky z 21.10.2004 na sumu 20.000,-Sk, z

13.6.2005 na sumu 10.000,-Sk, z 16.10.2001 na sumu 10.398,-Sk, z 5.8.2001 na sumu 5.000,-Sk, z
24.2.2005 na sumu 2.500,-Sk, z 19.4.2001 na sumu 5.000,-Sk, faktúru X/X - vymáhanie sumy 850.000,-
Sk, faktúru zo dňa 21.10.2005, list zo dňa 17.11.2005.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 30.8.2006 (č.l. 58) sa podrobne skutkovo vyjadril

k výhradám žalovaného vo vzťahu k jeho výhzastupovaniu (pozn. súdu - súd všetky tieto skutkové
tvrdenia žalobcu neuvádza, nakoľko nemajú pre rozhodnutie súdu v tejto veci relevantný význam). Vo
vzťahu k zastupovaniu vo veci PN 4C 37/2003 (o zaplatenie sumy 850.000,-Sk) žalobca poukázal na
to, že žaloba bola podaná v zmysle § 470 ods. 1 OZ, s tým, že súčasne navrhol súdu rozšíriť predmet
dedičstva, s tým, že následne po zistení skutočnej hodnoty dedičstva by bol upravený (rozšírený) petit

návrhu. Žalobca popísal postup (s jeho odôvodnením) v zastupovaných veciach. Čo sa týka dokladu
XX/XX, žalobca uviedol, že sa nejedná o faktúru ako to označil žalovaný, takto je označená právna vec
v počítačovej databáze žalobcu, týmto dokladom XX/XX zo dňa 10.06.2005 žalobca vopred upozornil
žalovaného, koľko predstavujú dovtedy vykonané úkony právnych služieb, pričom vychádzal z tarifnejhodnoty za 1 úkon vo výške 13.150,-Sk, pričom v konečnom vyúčtovaní napriek tomu, že sa tak so
žalovaným nedohodol, mu poskytol najvyššiu možnú zľavu 50 % a účtoval odmenu vo výške 6.575.Sk,
a to aj za žalovaným namietané úkony zo dňa 9.6.2005 a 10.6.2005. Uvedený doklad je podľa žalobcu

súčasne dôkazom o tom, že žalovaného riadne (a to už na začiatku júna 2005) informoval o výške trov
konania v spore o vymáhanie sumy 850.000,-Sk, ako aj o tom, že medzi nimi neprišlo k žiadnej dohode
o inej zmluvnej odmene. Žalobca uviedol, že žalovaným zaplatená záloha spolu vo výške 13.500,-Sk
pozostáva z 2 × zálohovej platby po 5.000,-Sk (PPD č. XX/XXXX zo dňa 5.2.2001 a PPD č. XX/XXXX zo
dňa 19.4.2001) a platby vo výške 3.500,-Sk (uhradená priamo geodetovi - jeho PPD zo dňa 8.6.2001).

Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že uhradil zálohu vo výške 52.898,-Sk, t.j. vyššiu o sumu 9.398,-Sk,
žalobca uviedol, že vo faktúrach sú uvedené zálohy vo výške 43.500,-Sk (13.500,-Sk fa. č. XX/XX a
30.000,-Sk fa. č. XX/XXXX), sumu 2.500,-Sk žalovaný zaplatil geodetovi (Geodetická kancelária N.. Y.
X.) dňa 24.2.2005 a pokladničný blok zo dňa 16.10.2001 na sumu 10.398,-Sk nebol zálohou, ale platbou
za vyúčtovanie vo faktúre č XX/XXXX. Súčasne žalobca uviedol, že list zo dňa 17.11.2005 mu nebol
nikdy doručený, tento je nepravdivý a účelovo vykonštruovaný, jeho obsah ničím nepodložený. Medzi

ním a žalovaným nikdy nedošlo ani v jednom prípade zastúpenia k dohode o odmene za poskytnuté
služby v inej ako tarifnej forme, čo žalovaný dokázal jednak svojimi predchádzajúcimi platbami (ktoré
bez výhrad a námietok uhradil), a to i za faktúru č. XX/XXXX s tarifnou odmenou, ako aj dokladom XX/
XX preukazujúcim, že žalovaný po celý čas poskytovaných právnych služieb vedel, koľko predstavujú a
budú predstavovať trovy právneho zastúpenia. Vo všetkých plnomocenstvách je uvedené, že žalovaný

je povinný platiť vyúčtovanú odmenu, a to bez ohľadu na to, či mu bola prisúdená, teda bez ohľadu na
úspech vo veci.

7.Vpísomnomvyjadrení(kvyjadreniužalobcukodporu)zodňa01.11.2006(č.l.73)žalovanýuviedol,že
vyjadrenie žalobcu považuje za účelovo klamlivé, s tým, že nie je v súlade s dobrými mravmi účtovanie

duplicitnej sadzby za úkony, ktoré žalobca ani nevykonal. Podľa žalovaného žalobca nekonal v prospech
svojho klienta, zanedbal svoju povinnosť ako advokát. Žalovaný opätovne vyjadril nespokojnosť so
zastupovaním žalobcom.

8. Žalobca v písomnom stanovisku zo dňa 4.12.2006 (č.l. 82) uviedol, že zotrváva na svojom

písomnom vyjadrení zo dňa 30.08.2006 ako i podanej žalobe, vyjadrenie žalovaného zo dňa 01.11.2006
považuje za právne bezvýznamné, nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom konkrétne
nedokazuje. Žalobca opätovne nesúhlasil s tým, že by duplicitne žalovanému účtoval úkony.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2006 (č.l. 84) uviedol, že so žalobou nesúhlasí, a to

z dôvodov uvedených vo vyjadrení zo dňa 1.11.2006 a odpore proti platobnému rozkazu. Opätovne
uviedol, že žalobca nevykonával svoje povolanie v súlade s právnymi predpismi, dobrými mravmi,
nekonal čestne a svedomito. Uviedol, že list R. zo dňa 9.6.2005 (písomné podanie protistrane - úkon v
sume 13.150,-Sk) títo nikdy nedostali, podpis na doručenke nie je podpis p. R..

10. Okresný súd Trnava rozhodol vo veci v poradí prvým rozsudkom č.k. 36C 78/06 - 92 zo dňa
15.12.2006, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok odôvodnil tým, že bolo preukázané
právne zastupovanie žalovaného žalobcom ako advokátom na základe plných mocí vo viacerých
právnych konaniach a sporoch, toto zastupovanie nepoprel ani žalovaný, ktorý v konaní vyjadril
nespokojnosť s poskytovanými právnymi službami zo strany žalobcu, čím odôvodnil aj svoj nesúhlas

s úhradou žalovanej sumy. Obrana žalovaného bola súdom vyhodnotené ako účelová, v prípade
straty dôvery a nespokojnosti s kvalitou poskytovaných právnych služieb mohol žalovaný kedykoľvek
vypovedať plnú moc a dať sa zastúpiť iným advokátom, čo však žalovaný neurobil a v niektorých
prípadoch zastupovanie žalobcom trvalo niekoľko rokov. Nespokojnosť žalovaný prejavil až po ukončení
väčšiny právnych sporov. Nespokojnosť uvádzaná žalovaným nie je dôvodom na neúhradu odmeny za

právne služby, ktoré žalobca poskytol žalovanému a riadne vyúčtoval faktúrami, ktoré boli žalovanému aj
doručené, pričom prílohou faktúr bolo podrobné rozpísanie každého jednotlivého úkonu právnej služby
so spôsobom výpočtu. Súd mal za to, že ceny jednotlivých úkonov právnej služby boli vyfakturované
správne, nezistil ani žiadnu duplicitu fakturovaných úkonov.

11. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný (č.l. 99 spisu), ktorý k jednotlivým faktúram vzniesol
námietky. Pri faktúre č. XX/XXXX namietal, že žalobca si mal túto sumu trov právneho zastúpenia
uplatňovať priamo v súdnom konaní od neúspešnej strany, keďže mal na náhradu trov konania nárok.
Z toho žalovaný usúdil, že nie je na zaplatenie tejto sumy pasívne legitimovaným. Z tejto faktúry č.XX/XXXX sumu 13.104,-Sk neuznal. K faktúre č. XX/XXXX žalovaný namietal, že uplatňovaný súdny
poplatok v sume 1.083,-Sk zaplatil on a nie žalobca, preto z tejto faktúry neuznal sumu 1.083,-Sk. K
faktúre č. XX/XXXX žalovaný namietal, že pri vyčíslení odmeny je potrebné vychádzať z hodnoty veci

705.436,-Sk a nie z pohľadávky v hodnote 850.000,-Sk, teda odmena za 1 úkon právnej služby (úkon
právnej služby, ďalej len ako „UPS“) potom predstavuje 11.704,-Sk, o rozdiel v týchto sumách za UPS
mali byť ponížené (vypočítané) odmeny za úkony zo dňa 14.1.2003, 18.2.2003, 6.5.2005. Žalovaný
namietal priznanie odmeny za úkon zo dňa 8.6.2005 vrátane paušálu v sume 150,-Sk, ktorým bolo
len telefonické oznámenie. Nejedná sa podľa neho o úkon právnej služby. Navyše jeho obsahom bolo

len telefonické oznámenie určitej skutočnosti. Žalovaný neuznal teda sumu 13.300,-Sk (13.150,-Sk +
150,-Sk). Taktiež namietal priznanie odmeny za úkon zo dňa 8.6.2005 - oznámenie správe katastra
a záložnému veriteľovi, s tým, že nie je úkonom právnej služby. Vo vzťahu k podaniu návrhu na
predbežné opatrenie (úkon z 8.6.2005) žalovaný uviedol, že za tento UPS patrí len 1 tarifnej odmeny
(návrh podaný počas súdneho konania). Podanie trestného oznámenia je podľa žalovaného právnou
vecou, ktorej tarifná hodnota sa nedá oceniť, a teda by mal byť účtovaný sumou 1.154,-Sk. Žalovaný

namietal úkon zo dňa 10.6.2005 - písomné podanie protistrane, s tým, že manželia R. (adresáti podania)
neboli protistranou a ani im nebol doručený. Úkon zo dňa 23.6.2005 považoval žalovaný za neúčelný,
neefektívny a zbytočný, rovnako i úkon z 24.6.2005. Úkon z 1.7.2005 (rozšírenie trestného oznámenia)
má byť podľa žalovaného účtovaný ako neoceniteľný, teda v sume 1.154,-Sk, naviac tento úkon
považoval za neúčelný. Odmenu za úkony z 6.7.2005 a 22.7.2005 vzhľadom na hodnotu veci (705.436,-

Sk) požadoval žalovaný znížiť o sumu spolu 1.000,-Sk, úkon z 18.8.2005 (sťažnosť proti uzneseniu) bolo
potrebné oceniť jednou trinástinou (hodnota sa nedá určiť) a nie z hodnoty veci. Tento úkon z 18.8.2005
považoval taktiež za neúčelný a zbytočný. Žalovaný teda celkovo vo vzťahu k všetkým 3 faktúram
považoval za neoprávnene účtovanú sumu žalobcom vo výške 82.617,-Sk. Súčasne žiadal zohľadniť
zaplatenie sumy - zálohy (vec L. Š.) vo výške 20.000,-Sk v hotovosti zo dňa 11.12.2002 (z celkovej sumy

zálohvovýške50.000,-Sk),žalobcavšaknevystavildokladotomžalovanému.Žalovanýpoukázalvtejto
súvislosti na to, že v pokladničnom doklade zo dňa 13.6.2005 (vec L. Š.) je uvedené, že sa jedná o druhú
zálohu. Žalovaný teda namietal sumu 102.617,-Sk (82.617,-Sk ako nesprávne vyúčtovaná odmena +
20.000,-Sk ako nezohľadnená záloha). Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.3.2007 (č.l.
123) uviedol, že považuje rozsudok za vecne správny. S tvrdením o poskytnutí zálohy dňa 11.12.2002

žalobca nesúhlasil, zastupovať ho v danej veci začal až dňa 14.1.2003. Prvú zálohu od žalovaného,
a to vo výške 20.000,-Sk prevzal žalobca dňa 21.10.2004, ďalšiu zálohu vo výške 10.000,-Sk prevzal
dňa 13.06.2005, ktorá bola správne na doklade označená ako záloha č. X v kauze V. c/a Š., pričom
bol žalovaný žalobcom upozornený, že pri prvej záloha v sume 20.000,-Sk je uvedené nesprávne číslo
konania, preto je na tejto druhej potvrdenke uvedené, že ide o zálohu č. X. Obe zálohy v celkovej výške

30.000,-Sk boli riadne odpočítané z celkovej odmeny vyúčtovanej vo faktúre XX/XXXX. Zaplatenie záloh
vo výške 50.000,-Sk žalovaný nepreukázal.

12. O odvolaní žalovaného proti v poradí prvému rozsudku rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej ako
„odvolací súd“) uznesením č.k. 24Co/38/2007-148 zo dňa 11.07.2007 tak, že napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu
vyplýva, že napadnuté rozhodnutie (rozsudok) nie je vecne správne. Odvolací súd uviedol, že vzťah
medzi advokátom a klientom pri poskytovaní právnej pomoci, resp. služieb sa riadi ustanoveniami §
724 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o príkaznej zmluve, pričom s poukazom na ust.
§§ 724, 725, 728 a 730 OZ uviedol, že žalovaný ako príkazca bol povinný poskytnúť žalobcovi ako

príkazníkovi odmenu, a to bez ohľadu na výsledok konaní, v ktorých žalobca poskytol žalovanému
právne zastúpenie, s výnimkou, že by nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti žalobcom.
Odmena a jej výška sa pritom riadi ustanoveniami vyhlášok č. 240/90 Zb. s účinnosťou do 1.4.2002,
vyhlášky č. 163/2002 Z.z. s účinnosťou do 1.1.2005 a aktuálne vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Odvolací súd
uviedol, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalovaného voči časti súm

uplatňovaných žalobou, ktoré boli obsiahnuté v odpore a na ktoré žalovaný poukazoval aj s doložením
listinných dôkazov, ktoré súd vôbec nevyhodnotil. Z rozhodnutia súd prvého stupňa nebolo zrejmé, ako
súd vec právne posúdil. Odvolací súd uviedol, že povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude vysporiadať
sa so všetkými podstatnými námietkami žalovaného obsiahnutými už nie len v odpore, ale i v odvolaní.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2013 (č.l. 174) uviedol, že advokát je povinný pri
výkone advokácie dodržiavať nielen zákony SR, ale aj podzákonné normy a prepisy prijaté SAK,
dodržiavať etické normy. Žalovaný k jednotlivým faktúram vzniesol nasledovné výhrady a námietky. K
faktúre č. XX/XXXX namietal vyúčtovanie úkonov - spísanie listiny o budúcej dohode s Y. a L. V. alistiny o budúcej dohode s L. V., a to neúčelnosťou týchto úkonov v čase ich poskytnutia, nakoľko ešte
nebolo rozhodnuté o neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa 3/6 nehnuteľnosti, nebolo teda ani skončené
dedičské konanie a navyše tieto dohody mohli byť obsiahnuté v jednom úkone. Súčasne nie je z faktúry

jasná hodnota tarifnej odmeny, zrejme to bolo hodnota plnenia žalovaného deťom jeho nebohého brata
ako výplaty za ich dedičské podiely (celkovo plnenie predstavovalo 30.000,-Sk, teda za 1 úkon mohol
účtovať 1.550,-Sk + režijný paušál 128,-Sk). Žalovaný namietal sumu 578,-Sk, resp. sumu 2.256,-Sk
v prípade posúdenia úkonu ako neúčelného. Poukázal na rozhodnutie NS SR č. 3MCdo 17/2010 z
23.5.2012, s tým, že pre účely určenia odmeny advokáta za ním poskytnutý UPS je rozhodujúci moment

vykonania každého jednotlivého úkonu, nie moment kedy začal poskytovať právne služby. Podľa
žalovaného hodnota veci v čase prevzatia plnej moci dňa 25.01.2005 a podania návrhu na dodatočné
prejednanie dedičstva bola maximálne 50.617,-Sk, t.j. 1/5 - zákonný dedičský podiel všeobecnej ceny
dodatočne zisteného majetku v sume 253.085,-Sk (už existoval ZP N.. V. z 3.3.2005). Hodnota úkonu
teda (vychádzajúc z hodnoty veci 50.617,-Sk) bola 2.450,-Sk + 150 Sk = 2.600,-Sk. Žalovaný teda
namietal vyčíslenú sumu 4.550,-Sk za každý z týchto úkonov, teda namietal celkový rozdiel za 2 úkony

vo výške 4.200,-Sk. Čo sa týka súdneho poplatku vo výške 1.083,-Sk, žalobca nepreukázal, že tento
zakúpil za klienta z vlastných financií, tento kolok platil žalovaný. Z faktúry č. XX/XXXX teda celkovo
namietal sumu 5.861,-Sk (578 + 4200 + 1083), resp. 7.539,-Sk (2.256 + 4200 + 1083), správna suma
mala byť 11.578,-Sk (ak súd neuzná za neúčelné namietané dva prvé úkony), resp. 9.900,-Sk. Súčasne
žalovaný spochybnil nárok žalobcu na úroky z omeškania, nakoľko žalovaný namietal oprávnenosť

faktúry čo do výšky, vyúčtovanie vykazuje závažné nedostatky. K faktúre č. XX/XXXX žalovaný uviedol,
že merito veci sa týkalo určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, návrhom sa nemalo a ani nemohlo priznať
právo, ktorého hodnota by bola vyjadriteľná v peniazoch, preto sa malo vychádzať z toho, že hodnota
veci sa nedá oceniť (poukaz na rozhodnutia NS SR 5MCdo 9/2010 z 29.11.2010, 3MCdo 9/2009 z
21.10.2010). Žalovaný uviedol, že aj súd vyruboval súdny poplatok ako pri neoceniteľnej veci. Vo veci

zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva (5C 168/00) bol žalovaný taktiež žalovaným, neurčil sám
hodnotu tejto veci, mala mu byť vyplatená náhrada za 1/3 spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti.
Podľa žalovaného až do právoplatného skončenia sporu o neplatnosť KZ a právoplatného ukončenia
následného dodatočného dedičského konania nebolo možné určiť hodnotu veci v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. UPS z 15.10.2002 - písomné vyjadrenie sa k žalobe 5C

168/00 by mala predstavovať odmenu 1/10 výpočtového základu, teda 1.170,-Sk + 100,-Sk = 1.270,-Sk,
nie teda 3.040,-Sk + 120= 3.160,-Sk, nesprávny je teda rozdiel 1.890,-Sk. Úkon z 22.6.2005 a 30.6.2005
sa týkal už len zrušenia a vyporiadania, nebolo skončené dedičské konanie, teda predmet konania
(zrušenie a vyporiadanie PS) sa stále nedal oceniť, preto mal správne účtovať za úkon z 30.6.2005
sumu 1.154,-Sk + 150 = 1.304,-Sk, nie teda 3.050+150, nesprávny je teda rozdiel 1.896,-Sk. Úkon z

22.6.2005 - rokovanie s protistranou, tento nebol preukázaný, preto namietal vyúčtovanú sumu za tento
úkon vo výške 3.200,-Sk (3.050+150). Čo sa týka UPS vo veci 11C 270/01, išlo o samostatné konanie
až do 2.6.2003 (kedy došlo k spojeniu s vecou 5C 168/00). Podľa žalovaného žalobca neurobil žiadny
úkon k tomu, aby bola jeho klientovi priznaná náhrad trov konania, ani na pojednávaní dňa 4.12.2003,
kedy bol vyhlásený čiastočný rozsudok. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, že o trovách rozhodne v

konečnom rozhodnutí vo veci samej. Podľa názoru žalovaného bolo povinnosťou žalobcu ako advokáta
konať s odbornou starostlivosťou a záujmami klienta, tieto trovy vyčísliť a uplatniť v tomto konaní,
žalovaný bol v danom konaní o určenie neplatnosti KZ v celom rozsahu úspešný, žalobca tak neurobil
ani v roku 2003 a ani pri oznámení súdu o skončení zastupovania dňa 19.10.2005. Podľa žalovaného
žalobca konal v rozpore s predpismi SAK, najmä advokátskeho poriadku. Podľa žalovaného z dôvodu

nevykonania úkonu smerujúcemu k priznaniu náhrady trov právneho zastúpenia v súdnom konaní od
neúspešnej strany, nemožno ich presúvať na úspešného klienta a uplatňovať ich od žalovaného, z
tohto dôvodu podľa žalovaného nepatrí žalobcovi odmena za úkony v konaní 11C 270/01, a to: úkon
z 19.9.2001 - príprava a prevzatie veci (1.100 + 100), podanie návrhu na súd z 29.10.2001 (1.100 +
100), stanovisko k vyjadreniu odporkyne z 8.8.2003 (3.040 + 128), účasť na pojednávaní dňa 7.10.2003

(3.040 + 128), účasť na prejednaní veci 4.12.2003 (3.040 + 128), celkom teda vo výške 11.904,-Sk.
Čo sa týka úkonu z 6.10.2001 - podnet prokuratúre na podanie protestu, podľa žalovaného merito veci
nemožno oceniť, preto si v zmysle § 13 ods. 6 vyhl. č. 240/1990 Zb. mohol žalobca účtovať len 200,-Sk
+ paušál 100,-Sk, preto žalovaný namietal sumu 900,-Sk (1.200 - 300). Čo sa týka UPS z 19.4.2002 a z
30.4.2003 (vykonané za účinnosti vyhl. č. 163/2002), žalovaný nesúhlasil s tarifnou hodnotou 79.584,-

Sk, podľa neho sa opätovne jednalo o neoceniteľnú vec, preto mali byť správne účtované za úkon z
19.4.2002 v sume 1.170,-Sk (1/10 výpočtového základu) + paušál 120 = 1.290,-Sk a dňa 30.4.2003
sumou 1.281,-Sk + 128 = 1.409,-Sk, spolu teda nesprávne účtovaná (namietaná) suma 3.629,-Sk. Z
faktúry č. XX/XXXX teda celkovo namietal sumu 23.419,-Sk (1890 + 1896 + 3200 + 11.904 + 900 +3629), správna suma mala byť 5.573,-Sk. Súčasne žalovaný tvrdil, že žalovaný preukázateľne uhradil
žalobcovi zálohu za právne služby vo veci 5C 168/00 vo výške 20.000,-Sk dňa 21.10.2004, pričom táto
zálohanebolavofa.č.XX/XXXXzohľadnená.Žalobcaboltedapovinnývrátiťžalovanémusumu14.427,-

Sk (20.000,-Sk - 5.573,-Sk), túto sumu si žalovaný uplatnil na započítanie voči sume vyplývajúcej z
faktúry č. XX/XXXX vo výške 11.578,-Sk, resp. 9.900,-Sk, pohľadávka žalobcu vyplývajúca z fa. č.
XX/XXXX teda započítaním zanikla, pričom zostala ešte pohľadávka žalovaného vo výške 2.849,-Sk
(14.427-11.578), resp. 4.527,-Sk (14.427-9.900). K faktúre č. XX/XXXX žalovaný uviedol, že namieta
správnosť fakturovanej sumy, nakoľko hodnota veci 4C 37/2003 je suma 705.436,-Sk, ktorá predstavuje

hodnotu vymáhanej pohľadávky, a to napriek tomu, že pôvodná výška pohľadávky bola 850.000,-Sk
z titulu zmluvy o pôžičke, avšak žalobca prevzal právne zastupovanie vo veci vymoženia len sumy
705.436,-Sk, ktorá je teda tarifnou hodnotou veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca si
pôvodne uplatňoval od žalovaného dňa 11.6.2005 pri vyčíslení trov právneho zastúpenia listom č. XX/
XX poskytnuté UPS, ktoré vychádzajú z tarifnej hodnoty veci 705.436,-Sk (je to uvedené i v poznámke).
Navyše v čase prevzatia zastúpenia vyhláška č. 163/2002 Z.z. neobsahovala ustanovenie o tom, že

za tarifnú hodnotu veci sa považuje výška peňažného plnenia určená pri začatí poskytovania právnej
služby (zavedené až vyhl. č. 655/2004 Z.z.- § 10 ods. 2). Opätovne žalovaný poukázal na rozhodnutie
NS SR č. 3MCdo 17/2010 z 23.5.2012, teda že pre účely určenia odmeny advokáta za ním poskytnutý
UPS je rozhodujúci moment vykonania každého jednotlivého úkonu, nie moment kedy začal poskytovať
právneslužby.Podľavyhl.č.163/2002Z.z.účinnejod1.4.2002do31.12.2004prihodnoteveci705.436,-

Sk predstavuje tarifná hodnota za 1 UPS sumu 11.704,-Sk, 1 predstavuje 5.852,-Sk, podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. účinnej od 1.1.2005 pri hodnote veci 705.436,-Sk predstavuje tarifná hodnota za 1 UPS
sumu 12.150,-Sk, 1 predstavuje 6.075,-Sk. Preto za úkon z 14.1.2003 - príprava a prevzatie mala byť
správna hodnota úkonu 11.704,-Sk (nie 13.150,-Sk, rozdiel 1.446,-Sk), za úkon z 18.2.2003 - písomné
podanie návrhu mala byť správna hodnota úkonu 11.704,-Sk (nie 13.150,-Sk, rozdiel 1.446,-Sk), za úkon

- konanie pred súdom mala byť správna hodnota úkonu 12.150,-Sk (nie 13.150,-Sk, rozdiel 1.000,-Sk),
úkon v sume 13.300,-Sk z 8.6.2005 - písomné podanie na iný orgán, nie je úkonom právnej služby a nie
je ničím preukázaný, úkon v sume 13.300,-Sk z 8.6.2005 - rokovanie s klientom, nie je úkonom právnej
služby, za podanie návrhu na predbežné opatrenie mala byť správna hodnota úkonu 6.075,-Sk, a nie
6.575,-Sk (rozdiel 500,-Sk), úkon z 9.6.2005 v sume 6.725,-Sk - neefektívny a neúčelný úkon, úkon v

sume 6.725,-Sk z 10.06.2005 - list manželom R., nie je úkonom právnej služby, úkon v sume 6.725,-Sk z
14.06.2005 - návrh na zápis poznámky do katastra - neúčelný a neefektívny úkon, nakoľko neexistovalo
vykonateľné predbežné opatrenie, úkon z 23.6.2005 - potvrdenie vykonateľnosti + písomné podanie a
vybavenie na správu katastra (podanie smerujúce k vyznačeniu poznámky) = nedá sa určiť hodnota
veci, preto správna výška 1.154+150= 1.304,-Sk (rozdiel 5.421,-Sk), úkon v sume 6.725,-Sk z 24.6.2005

- žiadosť o súčinnosť Správe katastra Piešťany, nie je úkonom právnej služby, úkon v sume 6.725,-Sk z
1.7.2005 - rozšírenie trestného oznámenia = neefektívny a neúčelný právny úkon, úkon v sume 6.725,-
Sk - doplnenie dôkazov, návrh na zaistenie účtu = neúčelný právny úkon, úkon z 22.7.2005 - hodnota
úkonu je 6.075,-Sk (rozdiel 500,-Sk), úkon v sume 5.421,-Sk z 18.08.2005 - sťažnosť voči zamietnutiu
trestného oznámenia = neefektívny a neúčelný právny úkon, úkon v sume 6.725,-Sk z 31.08.2005 -

rokovanie s protistranou = nepreukázanie tohto úkonu, dĺžky trvania atď., pri úkonoch z 9.9.2005 a
20.9.2005 nemožno účtovať paušál 150,-Sk, nakoľko už nie sú úkonmi právnej služby. Z faktúry č. XX/
XXXX teda celkovo žalovaný namietal sumu 92.665,-Sk (suma 89.709,-Sk za právne služby vrátane
režijných paušálov, suma 2.956,-Sk = žalobca nevynaložil výdavky v sume 5.124,-Sk ale 2.168,-Sk).
Správa výška odmeny mala byť 49.718,-Sk + hotové výdavky 2.168,-Sk, spolu teda 51.886,-Sk, pričom

bola poskytnutá záloha v sume 30.000,-Sk, teda rozdiel 21.886,-Sk. Úkony z 8.6.2005, 10.6.2005 a
14.6.2005 neboli úkonmi právnej služby a išlo o neúčelné úkony, nakoľko predbežné opatrenie OS
Trnava vo veci 4C 37/2003 nadobudlo vykonateľnosť až dňa 18.6.2005, teda až týmto dňom mohol
žalobca požiadať o zápis obmedzujúcej poznámky do katastra. Podľa žalovaného je po započítaní
povinný platiť žalobcovi len sumu 21.886,-Sk, pričom mu zostala ešte jeho pohľadávky v sme 2.849,-

Sk, resp. 4.527,-Sk. Nakoľko neexistujú pohľadávky z fa. č. XX/XXXX a č. XX/XXXX (započítanie +
poskytnutá záloha v sume prevyšujúcej správnu sumu faktúry), nemá žalobca ani nárok na úroky z
omeškania. Čo sa týka sumy 21.886,-Sk z fa. č. XX/XXXX, splatnej dňa 30.10.2005, podľa žalovaného
by žalobca nemal mať nárok na úroky z omeškania, nakoľko vyúčtovanie nebolo uskutočnené riadne v
súladesozákonom,totoneboloaniriadnepreskúmanésúdomprvéhostupňa.Ažvpriebehuopätovného

konania dôjde k riadnemu vyúčtovaniu, a preto sa žalobca nemohol dostať do omeškania.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 16.1.2014 (č.l. 198), ktorého obsah čiastočne predniesol
na pojednávaní toho istého dňa, uviedol, že zotrváva na svojich doterajších písomných vyjadreniach.Vo vzťahu k faktúre č. XX/XXXX uviedol, že za účelom právnej istoty a sledovaného cieľa získať čo
najväčší dedičský podiel po poručiteľke boli postupne so súhlasom žalovaného vypracované a postupne
uzatvorené 2 takéto dohody (vyhotovené v iný deň aj uzatvorené v iný deň), bolo to v čase, keď

bolo vyhovené protestu prokurátora vo veci zrušenia rozhodnutia o povolené vkladu (P.-XXX/XX) na
základe podnetu žalovaného zo dňa 6.10.2001. Rovnakú dohodu chcel žalovaný uzatvoriť aj s inými
osobami (tieto si však žalobca nevyúčtoval). Podľa žalobcu bez týchto dohôd by bolo neisté, či by
žalovaný v takom rozsahu (nad rámec svojho zákonného dedičského podielu) nadobudol uvedené
dedičstvo po svojej matke. Čo sa týka hodnoty veci, tak pri jednej dohode vychádzal z tarifnej hodnoty

20.000,-Sk a pri druhej z hodnoty 10.000,-Sk. Poukaz zo strany žalovaného na rozhodnutie NS SR 3
Mcdo/17/2010 z 23.5.2010 na danú vec nie je možné, toto rozhodnutie rieši inú právnu situáciu (úkony
vykonané po 1.6.2009, no priznané podľa znenia vyhlášky do 31.5.2009). Vyúčtovanie vo faktúre č. XX/
XXXX považuje za správne, toto vychádza z tarifnej hodnoty 126.542,50 Sk, t.j. polovice aktív majetku
poručiteľky (teda tarifná odmena za 1 UPS á 4.450,-Sk). Vo vzťahu k faktúre č. XX/XXXX žalobca
uviedol, že vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy boli právne služby poskytnuté od 19.9.2001 do

20.10.2004 (teda za účinnosti vyhl. č. 240/1990 Zb. a č. 163/2002 Z.z.) a vo veci zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva od 19.9.2001 do 30.6.2005 (teda za účinnosti vyhl. č. 240/1990 Zb.,
č. 163/2002 Z.z. a č. 655/2004 Z.z.). K spojeniu týchto vecí došlo právoplatne dňa 11.06.2003. Vo
veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy určoval tarifnú hodnotu z hodnoty podielu 3/6 predmetných
nehnuteľností, ktoré boli predmetom dotknutej kúpnej zmluvy určenej na základe znal. posudku č. XX/

XXXX N.. V.. Podľa žalobcu je uvedený spôsob účtovanie v súlade s rozhodnutiami NS SR: 2MCdo
8/2009 z 29.7.2010, 5MCdo 17/2010 z 15.4.2011, nálezu ÚS SR I. ÚS 119/2012 ako aj samotného
rozsudku KS v Trnave č.k. 10Co 82/04-119 z 20.10.2004 (pozn. súdu - potvrdenie čiastočného rozsudku
o určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy), ktorým bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
vo výške určenej podľa tarifnej hodnoty. Čo sa týka rozhodnutí NS SR 5MCdo 9/2010 z 29.11.2010,

3MCdo 9/2009 z 21.10.2010, na ktoré poukazoval žalovaný, tieto sa podľa žalobcu týkajú právnej úpravy
podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa nej nie je vyúčtovaný žiadny UPS vo veci určenia neplatnosti k.
zmluvy, názor v nich vyslovený bol podľa žalobcu prelomený práve nálezom ÚS SR I. ÚS 119/2012.
Uvedená argumentácia sa vzťahuje aj na vyúčtovanie odmeny v konaní o proteste prokurátora ako
aj vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Čo sa týka výhrady žalovaného o

neuplatnenítrovprávnehozastúpenia,žalobcauviedol,ževdanomprípadeišlolenočiastočnýrozsudok
v spojenej veci, preto nebolo rozhodnuté o trovách konania, nebolo z dôvodu, že by on neuplatnil
náhradu trov. Podľa žalobcu po skončení zastupovania mohol žalovaný (za situácie ak mal k dispozícii
vyúčtovanie týchto trov od neho) si riadne uplatniť voči neúspešnej strane túto náhradu trov, konanie
bolo právoplatne skončené až v roku 2009. Vo veci zálohy žalobca zotrval na doterajších tvrdeniach,

tvrdenie žalovaného označil za nepravdivé a nepreukázané. Vyúčtovanie fa. č. XX/XXXX preto považuje
za správne a započítanie žalovaného za neúčinné, nakoľko k nemu nie sú žiadne dôvody. Vo vzťahu k
faktúre č. XX/XXXX žalobca uviedol, že žalovaného zastupoval vo veci vymoženia celej pohľadávky v
sume istiny 850.000,-Sk tak, ako to vyplýva zo splnomocnenia. Petit žaloby bol vypracovaný v súlade
s § 470 ods. 1 OZ. Listom zo dňa 1.7.2005 adresovaným OS Trnava navrhoval, aby si súd vyžiadal od

katastra kúpnu zmluvu medzi dlžníkom žalovaného a tretími osobami - kupujúcimi, z ktorej bude zrejmá
reálna hodnota dotknutých nehnuteľností. Žalobca nesúhlasil s aplikáciou rozhodnutia NS SR č. 3MCdo
17/2010 z 23.5.2012 na danú vec, rovnako ako pri faktúre č. XX/XXXX. Podľa žalobcu všetky úkony
vyúčtované vo fa. č. XX/XXXX boli realizované, boli účelné v záujme žalovaného, nebyť tohto postupu,
dlžník žalovaného by realizoval prevod svojho majetku a reálne vymoženie pohľadávky žalovaného by

bolo dôvodne ohrozené, resp. nereálne.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.02.2014 (č.l. 214) poukázal na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 3 MCdo 8/2011 zo dňa 9.5.2012, a to vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalobcu, pričom poukázal
na právnu vetu tohto rozhodnutia, podľa ktorej: „ ani v konaní o zaplatenie odmeny advokátovi za

právnu pomoc poskytnutú klientovi, v ktorom prípadne prichádza do úvahy uplatnenie nevyvrátiteľnej
domnienky v zmysle § 2 ods. 2 vyhlášok č. 240/1990 Zb. a č. 163/2002 Z.z., nemôže byť vecou
navrhovateľa (advokáta) iba samo preukázanie poskytnutia právnej pomoci a nezaplatenia odmeny
za poskytnutú právnu pomoc s tým, že všetky ostatné rozhodujúce skutkové okolnosti musí tvrdiť a
preukazovať odporca (klient).“ V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že potrebné vykonať dokazovanie na

okolnosti, za ktorých vznikol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko zo všetkých týchto
okolností sa javí použitie domnienky o tarifnej odmene v danom prípade za nemožné. Žalovaný sa
ďalej podrobne skutkovo vyjadril k okolnostiam vo veci jednak zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva ako i určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, s tým, že pred prevzatím zastupovania audelením plnej moci sa dohodli na zmluvnej odmene stanovenej žalobcom na sume 20.000-25.000,-Sk,
ktorú mal žalovaný uhradiť žalobcovi v rámci niekoľkých záloh. Druhá časť odmeny mala prestavovať
podľa dohody tarifnú odmenu, ktorá by žalobcovi patrila len v prípade úspechu žalovaného v sporoch a

priznania náhrady trov súdom. Takto mala byť dojednaná výška a spôsob zmluvnej odmeny. Žalovaný
uhradil dňa 5.2.2001 prvú zálohu v sume 5.000,-Sk, dňa 19.4.2001 druhú zálohu v sume 5.000,-Sk,
tieto zálohy boli vyúčtované faktúrou č. XX/XX zo dňa 1.10.2001. Na túto faktúru žalovaný ešte doplatil
sumu10.398,-Skdňa16.10.2001.Dojednanienazmluvnejodmenemalobyťústne,dojednaniuzmluvnej
odmenypodľažalovanéhozodpovedáajfa.č.XX/XX,vktorejjenajčastejšieúčtovanáhodinovéodmena

(§6vyhl.č.240/1990Zb.),párkrátakopaušálna(§8)arazakotarifná.Dojednaniuzmluvnejodmenymá
podľa žalovaného potvrdzovať aj fakt, že žalobca prijímal zálohy od neho do výšky dojednanej odmeny.
Bolo povinnosťou žalobcu ako advokáta pri tvrdení o neexistencii dohody o zmluvnej odmene, riadne
evidovať poskytnuté úkony, tieto mať vyčíslené. Podľa žalovaného žalobca nepostupoval s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami žalovaného. Čo sa týka veci o zaplatenie 705.000,-Sk, žalovaný
uviedol, že aj v danom prípade pri preberaní zastupovania na požiadanie žalovaného určil žalobca

výšku zmluvnej odmeny 20.000-30.000,-Sk. Pred prevzatím zastúpenia odovzdal žalovaný v hotovosti
žalobcovi sumu 20.000,-Sk dňa 11.12.2002 a dňa 13.6.2005 sumu 10.000,-Sk. Aj v tomto prípade druhú
časť odmeny mu mala zaplatiť protistrana v prípade úspechu žalovaného v spore. Aj v tomto prípade
výška záloh zodpovedala dojednanej zmluvnej odmene, preto má žalovaný zato, že uhradil žalobcovi
zmluvnúodmenuvdojednanejvýške.Preprípadnázorusúdu,žekuzavretiudohodyozmluvnejodmene

nedošlo, žalovaný poukázal na tvrdenia v jeho písomnom podaní zo dňa 15.11.2013, s tým, že dedičské
dohody boli pre žalovaného bez praktického významu, pretože mu nezaručovali predbežne dojednané
dedenie cez ust. § 50a ods. 2 OZ, navyše boli predčasné, nakoľko ešte neexistovalo právoplatné
rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o povolení vkladu, na ktoré sa odvolávajú tieto dohody. Rozhodnutie
ÚS SR sp. zn. 119/2012, ktorým argumentuje žalobca sa však týkalo sporu o určenie vlastníckeho

práva k veci. Navyše na základe vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy žalovaný nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo k spornému podielu, čo je dôležité z hľadiska aplikácie § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z.

16. Žalobca sa v písomnom vyjadrení zo dňa 2.1.2015 (č.l. 284) vyjadril k tvrdeniam žalovaného
obsiahnutého v podaní zo dňa 12.2.2014 a uviedol, že žalovaný je rovnako ako on povinný uniesť

dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam. Žalobca uviedol, že so žalovaným vo veciach, v ktorých
ho zastupoval neuzatvoril žiadnu dohodu o zmluvnej odmene. Uvedenú argumentáciu žalovaného, ku
ktorej dospel až po skoro 9 rokoch, považoval za účelovú obranu smerujúcu k obštrukciám v konaní
a k zabráneniu posunu v zisteniach skutkového stavu v tejto veci. Žalobca zotrval na možnej aplikácii
právnej úvahy obsiahnutej v náleze ÚS SR I. ÚS 119/2012. Ďalej poukázal na to, že v čase poskytovania

právnych služieb žalovanému nebolo účinné ust. § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. (nadobudlo
účinnosť až 1.9.2009) a predchádzajúci zákon č. 132/1992 Zb. takéto ustanovenia vôbec neobsahoval.

17. Žalovaný sa v písomnom podaní zo dňa 26.10.2015 (č.l. 335) opätovne poukázal na rozhodnutie
NS SR 3 MCdo 8/2011 zo dňa 9.5.2012, s ktorým sa stotožnil aj ÚS SR uznesením II. ÚS 347/2012

zo dňa 13.12.2012 (pozn. súdu - týmto rozhodnutím ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa, k
správnosti/nesprávnosti postupu NS SR v rozhodnutí 3MCdo 8/2011 sa ústavný súd vecne nevyjadril,
uviedol len, závery najvyššieho súdu sú veľmi podrobné a presvedčivé, nemožno ich považovať za
arbitrárne či zjavne neodôvodnené). Podľa žalovaného samotné vyhlásenie žalobcu, že k žiadnym
dohodám nedošlo, lebo inak by to mal písomne zachytené, neobstojí, zvlášť keď žalovaný poukázal na

mnoho skutočností a dôkazov, ktoré nasvedčujú tomu, že k dohode mohlo dôjsť. Žalovaný svoje tvrdenie
o existencii dohody o zmluvnej odmene vo veciach 5C 168/00 a s tým súvisiacich veciach ako i vo veci
Š. preukazoval samotným postupom žalobcu, ktorý od žalovaného po dohode vyberal jednotlivé zálohy
len do výške dojednanej zmluvnej odmeny, ďalej faktúrou č. XX/XX, ďalej ponechaním si zaplatenej
náhrady trov právneho zastúpenia v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (takto sa so žalovaným

dohodli), ako i tým, že žalobca neurčoval žalovanému jednotlivé zálohy na svoju odmenu v závislosti
od hodnoty veci a počtu uskutočnených úkonov. Podľa žalovaného z listiny žalobcu XX/XX (na č.l. 47
spisu) nevyplýva, že by žalovaného poučil alebo informoval o skutočnostiach aká ja tarifná odmena, čo
je úkon právnej služby, táto listina neobsahuje podpis žalovaného, je len výtlačkom z evidencie žalobcu.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 9.9.2016 (č.l. 456) uviedol, že svedkovia Y.. T. a Y.. Y. neboli
zbavení mlčanlivosti, obaja sa vyjadrovali veľmi všeobecne. Svedok Y.. T. nepotvrdil, že konkrétne dňa
31.08.2005 osobne rokoval so žalobcom, že by to bolo rokovanie v merite veci o zaplatenie 705.000,-
Sk, koľko toto rokovanie trvalo, preto aj naďalej namieta vykonanie úkonov zo dňa 31.8.2005, 9.9.2005 a20.9.2005 (fa. č. XX/XX). Vo vzťahu k svedkovi Y.. Y. uviedol, že ani jeho výsluchom nebolo preukázané,
že by úkony zo dňa 8.6.2005, 10.6.2005, 14.6.2005, 23.6.2006 (list zo dňa 24.6.2005) a 24.6.2006
účtované vo fa. č. XX/XXXX boli úkonmi právnych služieb, že boli účelnými, hospodárnymi a v súlade

sa záujmami žalovaného. K podaniu sa písomne vyjadril žalobca dňa 19.9.2016 (č.l. 467), s tým, že
konajúci súd sa riadne vysporiadal s námietkou v otázke mlčanlivosti svedkov.

19. Okresný súd Piešťany rozhodol vo veci v poradí druhým rozsudkom č.k. 6C/346/2008 - 508 zo dňa
13.04.2017 tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.031,80 eura spolu

s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 2.846,78 eura od 01.11.2005 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 483,17 eura od 05.11.2005 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 701,85 eura od 01.12.2005 do zaplatenia, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, ďalej výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 52,18 %.Rozsudok odôvodnil
tým, že medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to titulom

príkaznej zmluvy v zmysle §§ 724 a nasl. OZ, kde mal žalobca ako advokát postavenie príkazníka a
žalovaný postavenie príkazcu. Z uvedeného právneho vzťahu vyplývali ich subjektom určité práva a
povinnosti, pričom žalovaný ako príkazca bol povinný poskytnúť žalobcovi ako príkazníkovi odmenu, a
to bez ohľadu na výsledok konaní. Čo sa týka poskytnutia odmeny a jej výšky, to sa riadilo ustanoveniami
vyhl. 240/90 s účinnosťou do 31.3.2002, vyhl. 163/02 s účinnosťou od 1.4.2002 do 31.12.2004 a vyhl.

655/04 s účinnosťou od 1.1.2005. Podľa názoru súdu žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno
o tom, že sa so žalobcom dohodli na zmluvnej odmene, jeho obrana zostala v rovine jeho tvrdenia,
nepreukázaná žiadnym dôkazom. Nakoľko teda bol daný postup pri určovaní odmeny žalobcu ako
advokáta tarifnou odmenou, súd priznal žalobcovi odmenu zo všetkých troch faktúr vo výške 121.462,-
Sk (85.762,-Sk za fa. č. XX/XXXX + 14.556,-Sk za fa. č. XX/XXXX + 21.144,-Sk za fa. č. XX/XXXX), čo

po prepočte predstavovalo sumu 4.031,80 €. Zamietajúca časť rozsudku (výrok II.) teda predstavovala
sumu 1.266,95 € (38.168,-Sk = 159.630,-Sk - 121.462,-Sk), a to z fa. XX/XXXX suma 7.848,-Sk, z fa.
XX/XXXX suma 2.883,-Sk a z fa. XX/XXXX suma 27.437,-Sk.

20. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý odvolaním napadol preskúmavaný rozsudok v jeho

zamietajúcej časti výroku II. v sume 352,25 eura s príslušenstvom a nadväzne i v závislom výroku o
náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd zamietajúci výrok II. rozsudku zmenil tak, že žalovanému
uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi ďalšiu istinu vo výške 106,22 eura a 246,03 eura, spolu 352,25 eura s
úrokom z omeškania 6 % ročne zo sumy 106,22 eura od 1.2.2005 a zo sumy 246,03 eura od 1.11.2005
dozaplatenia,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Tiežžiadal,abyodvolacísúdzmenilcelýenunciát

napadnutého rozsudku tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.384,05 eura spolu
s úrokom z omeškania 6 % ročne zo sumy 3.092,81 eura od 1.11.2005 do zaplatenia, zo sumy 483,17
eura od 8.11.2005 do zaplatenia, zo sumy 808,07 eura od 1.12.2005 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že vo zvyšku sa žaloba zamieta a žalobca má nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 65,48 %. K doručenému odvolaniu žalobcu predložil žalovaný

písomné vyjadrenie so záverom, že výrok II. predmetného rozsudku považuje za správny.

21. Proti predmetnému (v poradí druhému) rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie aj žalovaný, a to voči výroku I., ktorým bolo žalobe vyhovené a výroku III., ktorým bolo
rozhodnuté o náhrade trov konania, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých

častiach zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu späť na ďalšie prejednanie. K doručenému odvolaniu
žalovaného predložil žalobca písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd zamietol podané
odvolanie v celom rozsahu a v časti napadnutej odvolaním žalovaného rozsudok potvrdil.

22. O odvolaniach strán sporu proti v poradí druhému rozsudku rozhodol Krajský súd v Trnave

rozsudkom č.k. 25Co/159/20177-609 zo dňa 21.11.2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti výroku II. v napadnutom rozsahu sumy 352,25 Eur s príslušenstvom potvrdil a
výrokom II. - vo zvyšku napadnutej časti - vo vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o náhrade trov
konania - rozsudok zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu bolo uvedené, že po preskúmaní zákonnosti

a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozsudok v
žalobcom napadnutej zamietajúcej časti v rozsahu sumy 352,25 Eur s príslušenstvom, je dôvodné
potvrdiť (§ 387 CSP) a vo zvyšku napadnutej časti (s výnimkou odvolaním nenapadnutej zamietajúcejčasti, ktorá sa stala právoplatnou) je nevyhnutné rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 CSP).

23. K odvolacím námietkam uplatneným žalobcom odvolací súd uviedol:
a) žalobca v podanom odvolaní okrem iného namietal nepriznanie položky j) z faktúry č. XX/XXXX, a to
rokovanie s protistranou v kancelárii žalobcu v sume 3.050,- Sk plus 150,- Sk, spolu 3.200,- Sk (ods.
24 písm. g/ preskúmavaného rozsudku), pričom namietal, že vykonanie tohto úkonu - uskutočnenie
rokovania s protistranou preukázal listinným dôkazom, a to listom adresovaným jej právnej zástupkyni

Y.. J. U. zo dňa 30.6.2005. Žalobca preukazoval uskutočnenie úkonu právnej služby výlučne a len
svojímvlastnýmtvrdenímvlisteadresovanominejadvokátke,inýdôkaznapreukázanietejtoskutočnosti
nepredložil. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s prvoinštančným takýto nepriamy dôkaz na
nesporné jednoznačné preukázanie poskytnutia daného úkonu právnej služby nepostačuje. Žalobca v
rozsahu tohto úkonu neuniesol svoje dôkazné bremeno. Súd mu preto správne za tento úkon náhradu
nepriznal,

b) žalobca v podanom odvolaní namietal tiež nepriznanie mu súdom prvej inštancie z faktúry č. XX/XXXX
položiek pod písm. j) - potvrdenie vykonateľnosti plus písomné podanie a vybavenie kataster. Tvrdil,
že tento úkon doložil listinnými dôkazmi k faktúre - osobným vyznačením právoplatnosti uznesenia o
predbežnom opatrení. Odvolací súd sa aj pri tomto bode stotožnil so záverom súdu prvoinštančného, že
vykonanie tohto úkonu nebolo nepreukázané. To, že na rozhodnutí orgánu je vyznačená vykonateľnosť

resp. právoplatnosť nijako nepreukazuje, že tento úkon vykonal práve žalobca ako advokát žalovaného.
Obdobne ničím nebolo preukázané, že žalobcom uplatnené výdavky pod písm. w) a z) správne poplatky
boli uhradené práve žalobcom a z jeho finančných prostriedkov (a nie napríklad zo záloh vyplatených mu
žalovaným). To, že tieto poplatky boli preukázateľne zaplatené nepreukazuje zároveň, že boli zaplatené
žalobcom z jeho zdrojov, keď žalovaný to popiera. Súd prvej inštancie preto správne i vo vzťahu k týmto

pohľadávkam uzavrel, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno,
c) pokiaľ ide o nepriznanie odmeny za úkony podľa fa č. XX/XXXX pod písm. p), q), r) - rokovanie s
protistranou Y.. T., odvolací súd sa aj v tomto prípade zhodol so súdom prvoinštančným, že vykonanie
týchto úkonov žalovaným sporovaných, nebolo nesporne a bez pochybnosti preukázané ani svedeckou
výpoveďou Y.. T., ktorý z dôvodu mlčanlivosti vypovedal pred súdom iba všeobecne bez toho, aby

jednoznačne tieto úkony potvrdil. Z výpovede svedka Y.. T. explicitne nevyplýva, ktorej právnej veci
sa predmetné rokovania týkali (občianskeho konania trestného konania, konania pred katastrom), čo
bolo obsahom rokovaní, ako dlho trvali, či teda skutočne išlo o úkony právnej pomoci, resp. právnej
služby. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že vykonanými dôkazmi nebola nesporne preukázaná
realizácia predmetných úkonov právnej služby a preto správne žalobu žalobcu aj v tomto rozsahu

zamietol.
Spoukazomnavyššieuvedenéodvolaniežalobcunebolodôvodnéanisčasti.Bolopretoopodstatneným
rozsudok v žalobcom napadnutej zamietajúcej časti v rozsahu sumy 352,25 Eur s príslušenstvom, ako
v tejto časti výroku vecne správny, potvrdiť (§ 387 CSP).

24. K odvolacím námietkam uplatneným žalovaným odvolací súd uviedol, že základnou prioritnou
spornou otázkou medzi stranami bolo, či navzájom dohodli zmluvnú (podielovú odmenu advokáta),
alebo či sa mala uplatniť domnienka o dohode mimozmluvnej (tarifnej) odmeny advokáta, pričom
žalobca tvrdil, že sa uplatnila domnienka o mimozmluvnej tarifnej odmene a žalovaný tvrdil, že stany sa
navzájom dohodli na zmluvnej podielovej odmene. Aplikované vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb. účinná

od 1.7.1990 do 31.3.2002, vyhláška č. 163/2002 Zb. účinná od 1.4.2002 do 31.12.2004, ako aj aktuálne
od 1.5.2005 účinná vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov... rozlišujú zmluvnú
a mimozmluvnú odmenu advokáta. Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci resp. služieb
môže advokát s klientom dohodnúť spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Podľa obdobného znenia § 2
ods. 2 v každej z uvedených vyhlášok, ak nedôjde k dohode, predpokladá sa, že advokát sa dohodol

s klientom na odmene určenej podľa ustanovení o tarifnej odmene, resp. na určenie odmeny advokáta
sa použijú ustanovenia vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny, resp. o tarifnej odmene. Pokiaľ
v prípade niektorých iných zmlúv je absencia dohody o odplate za poskytnuté plnenie sankcionovaná
neplatnosťou zmluvy, v prípade zmluvy o právnej pomoci resp. o poskytnutí právnych služieb je
takýto následok vylúčený právnou úpravou, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku dohody o tarifnej

odmene advokáta. Absencia dohody o konkrétnej odmene advokáta v prípade zmluvy o právnej pomoci
resp. o poskytnutí právnych služieb nie je dôvodom zakladajúcim neplatnosť tejto zmluvy, ale zakladá
nárok na tzv. tarifnú odmenu advokáta. Ako na to správne poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení
preskúmavaného rozsudku (ods. 94), ide o nevyvrátiteľnú domnienku, ktorá ak nastala, nepripúšťadôkaz opaku. Je teda potrebné zistiť, či nastala skutočnosť, ktorá vylučuje existenciu tejto právnej
domnienky alebo takáto skutočnosť nenastala. Súd prvej inštancie sa preto správne prioritne sústredil
na zodpovedanie otázky, či medzi žalobcom ako klientom a žalovaným ako advokátom došlo k dohode

o zmluvnej odmene alebo nie. Nepreukázanie uzatvorenia dohody o zmluvnej odmene potom zakladá
existenciu nevyvrátiteľnej domnienky o uplatnení tarifnej odmeny. Súd správne ustálil, že dokazovanie
sa sústredí na to, či existuje skutočnosť brániaca vzniku nevyvrátiteľnej domnienky, v čom dôkazné
bremeno má ten subjekt, ktorý naplnením tejto domnienky vyvodzuje pre seba pozitívne účinky v podobe
úspechu v spore, ktorým je v danom prípade žalovaný, ktorý sa v konaní bráni tvrdením o existencii

ústnej dohody o zmluvnej odmene. Odvolací súd sa zhodol s prvoinštančným súdom, že opačný
záver by bol v rozpore so zásadami v oblasti dôkazného bremena, kedy by na žalobcovi spočívalo
dôkazné bremeno preukázať niečo, čo sa nestalo, čo fakticky nie je možné. Obrana žalovaného v
tomto smere pritom ostala len v rovine jeho osobného tvrdenia nepreukázaná žiadnym dôkazom. Ako
skonštatoval súd prvej inštancie žalovaný sa aj v rámci výsluchu nepresvedčivo a nejasne vyjadroval
k otázke uzavretej dohody. Ani žalovaným predložené listiny existenciu dohody o zmluvnej odmene

nepreukazujú. Ako na to správne poukázal prvoinštančný súd sám žalovaný v písomnom vyjadrení z
26.10.2015 uviedol, že skutočnosti a dôkazy nasvedčujú tomu, že k dohode mohlo dôjsť, sám teda
netvrdil, že k dohode jednoznačne došlo. Obdobne aj v písomnosti Y.. U. napísanej v mene žalovaného,
žalovaný uviedol: „podľa môjho názoru sme si v predmetných veciach..... dohodli podielovú odmenu....“
Súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že predmetné tvrdenia žalovaného sú nepresvedčivé a

najmä neboli žiadnym dôkazom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané. V tejto
súvislosti nemožno podľa odvolacieho súdu prehliadnuť skutočnosť, že s tvrdením o dojednaní medzi
stranami zmluvnej odmeny vystúpil zástupca žalovaného až v písomnom podaní zo dňa 12.2.2014,
a to napriek tomu, že zastúpenie žalovaného prevzal už dňa 26.1.2007 a konanie bolo začaté dňa
14.2.2006,tedaažpocca7rokochodzačatiakonania,čovierohodnosťtohtotvrdeniažalovanéhovážne

spochybňuje, pretože nie je daný žiadny rozumný dôvod, prečo by túto relevantnú obranu neuplatňoval
už od počiatku resp. skôr. Žalobca si pritom v potrebnej miere splnil svoju povinnosť tvrdenia, vo svojej
výpovedi pred súdom prvej inštancie, poskytol opis rozhodujúcich skutkových okolností o tom kedy, kde,
v akých súvislostiach, s akým priebehom, v prítomnosti koho, s akým obsahom a s akými výsledkami sa
uskutočnili spoločné rokovania žalobcu so žalovaným, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy o poskytnutí

právnej pomoci v daných veciach. Poprel pritom tvrdenie žalovaného ohľadom dohodnutia podielovej
odmeny, uviedol, že žalovaného informoval o právnych súvislostiach daných vecí, oboznámil ho ako
budú právne služby poskytované, aj o tom, ako je možné určiť odmenu za poskytnuté právne služby,
avšak k dohode o zmluvnej odmene nedošlo, inak by to mal písomne podchytené. Žalovaného
informoval čo je úkon právnej služby resp. právnej pomoci, ako sa vypočíta tarifná odmena za jeden

úkon, aj o predpokladanom počte úkonov. Svedkovia pri týchto stretnutiach žalobcu so žalovaným neboli
a ich obsah nie je materiálne zachytený. V danom prípade je nutné skonštatovať, že žalobca ako
advokát si splnil povinnosť tvrdenia v zmysle záverov NS SR sp. zn. 3MCdo/8/2011, na ktoré rozhodnutie
sa žalovaný odvolával, ktorého právny názor akceptoval aj Ústavný súd SR vo veci II.ÚS 347/201.
Žalobca nemohol preukázať to, čo sa nestalo - neexistujúcu skutočnosť, teda nedohodu so žalovaným

o zmluvnej odmene, avšak dostatočným spôsobom vysvetlil skutkový rámec predzmluvných rokovaní
so žalovaným. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd prvej inštancie potom prijal podľa odvolacieho
súdu správny záver, že uzavretie medzi stranami dohody o zmluvnej odmene nebolo preukázané, a teda
nastúpila nevyvrátiteľná domnienka o nároku žalobcu ako advokáta na tzv. tarifnú odmenu v zmysle
vyššie citovaných vyhlášok.

25. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že princíp rovnosti zbraní strán sporu si v danom prípade
nevyžaduje bezpodmienečné zastúpenie strany sporu, teda žalobcu, ktorý sám vykonáva profesionálne
prax advokáta ďalším advokátom, čo je podľa žalovaného dôvodom na postup podľa § 257 CSP a
pre tieto dôvody hodné osobitného zreteľa náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. K tomu odvolací

súd uviedol, že ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj zo
zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu
nahradiť trovy konania úspešnej strane. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť
a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie tak
rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale

aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Ust. § 257 CSP nemožno vykladať tak, že
možno kedykoľvek, bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať
náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutíaj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať

zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto
ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol
celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné

podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej
normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa
a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom
vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie
o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Súdna prax už ustálila
(napr. v rozhodnutí ÚS ČR sp. zn. I.ÚS 3819/2013), že náklady na právne zastúpenie v občianskom

súdnom konaní je zásadne nutné považovať za účelne vynaložené i za situácie, keď je zastúpený
účastník sám povolaním advokát. To platí aj v prípade, že je predmetom konania problematika, s ktorou
sa daný účastník v rámci svojej advokátskej praxe pravidelne stretáva. Vzhľadom k ústavne zaručenému
právu na právnu pomoc nemožno prostredníctvom účelnosti vynaložených trov konania vymedzovať
kategóriu osôb, ktorá by z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie a tak jej de facto

upierať jej právo a voči ostatným diskriminovať. Stranu nemožno sankcionovať tým, že jej nebude
priznaná časť nákladov, zodpovedajúca výške odmeny advokáta s odôvodnením, že sa mohol brániť
sám (tiež ÚS SR sp. zn. II.ÚS 187/2006). Z obsahu spisu pritom vyplýva, že sa nejedná o vec právne
ani skutkovo jednoduchú, žalobca, hoci osoba právne vzdelaná aktívne vykonávajúca advokátsku prax,
má k veci nesporne osobne zainteresovaný vzťah, čo by pri hájení jeho subjektívnych práv mohlo byť

na prekážku. V danom prípade teda žalobca tým, že si zvolil v konaní zastúpenie advokátom, využil
ústavné zaručené právo na právnu pomoc, ktoré rozhodne nemožno kvalifikovať ako zneužitie tohto
práva na úkor protistrany. Žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa zo strany žalobcu
jednalo o zastúpenie čisto účelové, vedené snahou zvýšiť protistrane trovy konania, nevyšli najavo. V
zastúpení žalobcu advokátom preto nemožno vidieť ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu §

257 CSP vedúcu k nepriznaniu náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Odvolací súd po zohľadnení
uvedených východísk dospel k záveru, že v danej veci nebolo dôvodné aplikovať § 257 CSP, keďže
nepovažoval za splnené jeho zákonné predpoklady, t. j. dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti posudzovanej veci, v zmysle uvedeného výkladu daného ustanovenia.

26. Odvolací súd ďalej k odvolaniu žalovaného uviedol:
a) k faktúre č. XX/XXXX (č.l. 529) žalovaný prioritne namietal nesprávnosť výpočtu úkonu zo dňa
19.4.2002 pod položkou d/. Tým, že súd nesprávne vychádzal pri výpočte tarifnej odmeny z § 13 ods.
7 vyhl. č. 163/2002 Z.z., avšak predmetom daného konania nebolo preskúmanie rozhodnutia, ktorým
by sa priamo určovalo alebo priznávalo právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi, preskúmavalo sa

rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. Rozhodnutie, ktoré sa preskúmavalo, sa
týkalo právnej veci o zrušenie protestu prokurátora, čo nie je oceniteľná vec. Tarifná odmena preto mala
byť vypočítaná podľa § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002,
b) z UPS - odvolania zo dňa 19.4.2002 vyplýva, že ide o odvolanie proti rozhodnutiu Katastrálneho
úradu v Trnave zo dňa 19.2.2002 pod č. P. X/XXXX, ktorým katastrálny úrad nevyhovel protestu

prokurátora,ktorýbolpodanýprotirozhodnutiuopovolenívkladupodP.-XXX/XX,pričomodvolanímbolo
navrhnuté, aby odvolací orgán zmenil napadnuté rozhodnutie katastrálneho úradu tak, že sa vyhovie
prokurátorskému protestu a rozhodnutie katastrálneho odboru zo dňa 7.6.2000 pod P.-XXX/XX sa zruší
a nahradí novým rozhodnutím, ktorým sa návrh na vklad zamietne. Z uvedeného vyplýva, že v danom
prípade nešlo o preskúmanie rozhodnutia iného orgánu, ktorého predmetom je vec právo, alebo plnenie

oceniteľné peniazmi, a preto bolo nesprávne na určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za tento
úkon právnej služby aplikovať § 13 ods. 7 v spojení s ods. 1 citovaného ustanovenia. Podľa názoru
odvolacieho súdu, hodnotu veci alebo práva v danom prípade o zmenu rozhodnutia katastrálneho úradu,
ktorým nebolo vyhovené protestu okresného prokurátora, nie je možné vyjadriť v peniazoch, a preto
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby mala byť určená podľa § 13 ods. 6 vyhl.

č. 163/2002 Z.z. ako 1/10 výpočtového základu. Odvolacie námietky žalovaného v tomto bode boli preto
správne,
c) k faktúre č. XX/XXXX žalovaný tiež namietal nesprávnosť výpočtu odmeny za úkony pod položkou
e), f), g), i), s poukazom na to, že mal byť správne aplikovaný § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002Z.z., keď sadzba tarifnej odmeny za úkon právnej služby mala byť 1/10 výpočtového základu a nie
aplikovaný súdom prvej inštancie § 13 ods. 7 v spojení s § 13 ods. 1 citovanej vyhlášky. Podľa
žalovaného súd nesprávne vychádzal z hodnoty veci 79.584,- Sk (podiel 3/6), po celú dobu sa jednalo

o vec, ktorej hodnotu nebolo možné zistiť, resp. len s nepomernými ťažkosťami, keďže hodnota
požadovaného podielu závisela od znaleckého dokazovania, ktoré sa nikdy neuskutočnilo. Súd prvej
inštancie vychádzal z ocenenia nehnuteľnosti na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX N.. V., ktorý
bol v rámci preskúmania Krajským súdom v Trnave jeho znaleckou komisiou označený za nezákonný
a nepreskúmateľný a nebolo preto naň možné prihliadnuť ako na dôkaz, ktorý hodnoverne preukazuje

hodnotu 3/6 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. Podľa názoru odvolacieho súdu však
prvoinštančnýsúdprivyčísľovaníodmenyzatietoúkonypostupovalsprávne.To,ževčasepredmetného
konania nebol vypracovaný súdom uznaný znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľností, ktoré
boli predmetom konania, nemôže viesť k záveru, že hodnotu veci objektívne nemožno vyjadriť v
peniazoch a ani k záveru, že ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, keďže v danom konaní
ju bolo možné zistiť ľahko štandardným spôsobom vypracovaním znaleckého posudku, čo sa aj stalo.

To, že tento posudok bol neskôr označený ako vykazujúci nedostatky, takisto nezakladá záver, že
hodnotu veci možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Opätovné ohodnocovanie nehnuteľností, po
rokoch od skončenia daného konania, iba za účelom zistenia ich hodnoty v danom období, výlučne
pre účely odmeny advokáta, by bolo nesporne nehospodárne. Treba ale uzavrieť, že ohodnotenie
veci - nehnuteľností znalcom jediným dostupným znaleckým posudkom je nesporne bližšie reálnej

hodnote daných nehnuteľností (pričom žalovaný neargumentoval, či boli nehnuteľnosti podhodnotené,
či nadhodnotené) ako 1/10 výpočtového základu. Pokiaľ zástupkyňa žalovaného nejasne poukazovala
na spojenie vecí, jeho následkom v zmysle § 17 ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z.z. by bolo zvýšenie základnej
sadzbytarifnejodmenyvovecisnajvyššouhodnotouopolovicuzákladnejsadzbytarifnejodmenydruhej
veci. Odvolací súd na základe uvedeného ustálil, že vyčíslenie nároku na odmeny súdom prvej inštancie

faktúry č. XX/XXXX pod bodmi e), g) a i) ods. 95 preskúmavaného rozsudku bolo správne,
d) pokiaľ ide o úkony pod písm. f) zo dňa 30.4.2003 - písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky
voči rozhodnutiu KÚ v Trnave zo dňa 25.3.2003, odvolací súd odkázal na svoje závery v odseku 65., s
tým, že správne mala byť odmena priznaná v rozsahu 1/10 výpočtového základu,
e) k faktúre č. XX/XXXX (č.l. 530), a to k položkám a) a b) žalovaný argumentoval tým, že tieto úkony

boli predčasné, mohli byť vyhotovené v jednej listine, teda boli neúčelné a nehospodárne. Podľa názoru
odvolacieho súdu spísanie listiny o budúcej dedičskej dohode medzi Y. a L. V. dňa 15.4.2003 a s L. V.
dňa 26.5.2003 nie je možné na základe skutočností známych v čase ich spísania jednoznačne ohodnotiť
ako predčasné neúčelné a nehospodárne, keďže s predstihom pripravovali hladký priebeh dedičského
konania a úkony boli nesporne urobené v tom čase so súhlasom žalovaného. Je prirodzené, že pri

riešení právnych otázok klienta rôzni advokáti zaujmú rôzny postoj, stanovisko a zvolia rôzny postup.
Ak nejde o postup jednoznačne zjavne a očividne nevhodný, čo v danom prípade neplatí, je ťažké, ak
nie nemožné, ustáliť, ktorý z možných postupov by bol ten jediný správny alebo najsprávnejší. Postup
zvolený žalobcom ako advokátom žalovaného pri týchto úkonoch odvolací súd, vzhľadom na okolnosti
známe v čase ich poskytnutia, nepovažoval za zjavne a očividne neúčelný alebo nehospodárny a to

ani v tom, že boli poskytnuté dva úkony, hoci možno mohol byť tento úkon jeden a oba právne úkony
obsiahnuté v jednej listine. Súd prvej inštancie preto správne za tieto dva úkony pod položkou a) a b)
určenú odmenu priznal,
f) čo sa týka žalovaným v odvolaní napadnuté priznanie odmeny za úkon pod položkou c) - príprava
a prevzatie zastúpenia v dedičskom konaní dňa 11.1.2005 s tým, že v čase tohto úkonu neexistoval

znalecký posudok č. XX/XXXX, z ktorého súd vychádzal, ktorý bol vypracovaný až 3.3.2005 a ktorý
určoval všeobecnú hodnotu nehnuteľností 3/6 na aktívach dedičstva v sume 253.085,- Sk, odvolací
súd uviedol, že z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava č.k. 20D/784/2005 vyplýva, že predmetné
konanie začalo na návrh žalovaného zastúpeného ako advokátom žalobcom doručením návrhu na
súd dňa 14.3.2005. V predmetnom spise je založený znalecký posudok znalkyne N.. Ľ. V. č. XXX/

XXXX zo dňa 3.3.2005, ktorý stanovuje hodnotu nehnuteľností tvoriacich predmet daného konania
o novoobjavenom majetku poručiteľky na celkovú sumu 506.172,10 Sk. Tri šestiny z tejto sumy,
ktorých spoluvlastníčkou bola poručiteľka nebohá T. V. (matka žalovaného) a ktoré tvorili predmet
konania o novoobjavenom majetku, potom predstavuje sumu 253.086,05 Eur. Rovnaká hodnota suma
253.085,- Sk predmetu novoobjaveného dedičstva vyplýva aj zo zápisnice napísanej na Notárskom

úrade v Piešťanoch 24.10.2006 č.k. D 784/2005, Dnot 105/2005 spísanou notárom Miroslavom Kupcom.
Vzhľadom na vyššie uvedené nie je potom zrejmé ako súd prvej inštancie dospel k záveru v odseku
32. odôvodnenia rozsudku, že predmetom daného dedičského konania bol majetok v hodnote 108.332,-
Sk s odvolaním sa na predmetný znalecký posudok a prečo potom tiež v bode 96. odôvodnenia prifaktúre č. XX/XXXX pod písm. c) vychádzal z hodnoty 108.332,- Sk. Závery súdu prvej inštancie v tomto
smere sú nepreskúmateľné. Odvolací súd pritom nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že
predmetný znalecký posudok, bol vypracovaný až po poskytnutí úkonu prevzatia zastúpenia advokátom

dňa 11.5.2005, keďže k fakturácii došlo až po vypracovaní tohto znaleckého posudku, ktorý stanovil
hodnotu veci. Z ničoho nemožno vyvodiť podmienku, že ocenenie predmetu konania musí predchádzať
vykonaniu úkonu právnej služby. Tarifná hodnota veci bola rovnaká pred i po vypracovaní znaleckého
posudku, posudok ju iba predpísaným spôsobom jednoznačne ustálil. Hodnota veci bola oceniteľná v
peniazoch už pred vypracovaním znaleckého posudku, preto neprichádza do úvahy aplikácia § 11 ods.1

písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., ako sa toho domáhal žalovaný. S námietkou žalovaného, že pri vyčíslení
tarifnej hodnoty za tieto úkony bolo potrebné vychádzať z § 11 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. s
tým, že predmet konania sa týkal nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži na bývanie, v
dôsledku čoho bolo potrebné základnú sadzbu tarifnej odmeny určiť ako 1/13 výpočtového základu, sa
súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku nijako nevysporiadal, nepredostrel svoje
myšlienkové úvahy, ktoré ho viedli k použitiu plnej sadzby tarifnej odmeny, a k vylúčeniu aplikácie § 11

ods. 1 písm. c). V tomto smere je rozsudok súdu prvej inštancie o výške tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby nepreskúmateľný,
g) k námietke žalovaného k úkonu - vyhotovenie návrhu na dodatočné dedičské konanie dňa 14.3.2005,
že žalovanému mohlo byť teoreticky priznané dedičské právo vo výške maximálne 1/5 t.j. v peňažnej
hodnote 50.617,- Sk, pričom vopred nebolo možné s istotou tvrdiť, že žalovaný nadobudne polovicu z

dodatočne prejednaného majetku a to až na základe dohody s ostatnými dedičmi za predchádzajúceho
vyplatenia sumy 30.000,- Sk trom zákonným dedičom, odvolací súd uviedol, že aj tu platí ust. § 10 ods.
2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. podľa ktorého sa za tarifnú hodnotu považuje výška peňažného plnenia alebo
cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby.
Posúdenie tejto otázky ale nadobudne význam až vtedy, keď súd ustáli, že na stanovenie základnej

sadzby tarifnej odmeny v danom prípade nebude dôvodné aplikovať § 11 ods. 1 písm. c) citovanej
vyhlášky, a teda uplatniť 1/13 výpočtového základu.
h) k námietke žalovaného k položke - pojednávanie u súdneho komisára zo dňa 6.10.2005 predmetnej
faktúry odvolací súd uviedol, že aj pri tomto úkone bolo potrebné aplikovať § 11 ods. 1 písm. c) vyhl. č.
655/2004 Z.z., odvolací súd odkázal na uvedené v odseku 74 rozsudku odvolacieho súdu,

i) pri faktúre č. XX/XXXX žalovaný v odvolaní predovšetkým namietal, že súd nesprávne vychádzal z
tarifnej hodnoty veci 850.000,- Sk s poukazom na plnomocenstvo s tým, že žaloba bola podaná na
sumu 705.436,- Sk, ktorá je správnou tarifnou hodnotou. Odvolací súd k tomu uviedol, že z pripojeného
spisu Okresného súdu Piešťany 4C/37/2003 bolo zistené, že predmetom žaloby tu žalovaného proti
Petrovi Šimkovičovi bolo zaplatenie sumy 705.436,- Sk s úrokmi z omeškania. V priebehu konania

predmet konania nebol zmenený. Konanie právoplatne skončilo schválením súdneho zmieru na základe
ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu 705.436,- Sk bez úroku z omeškania.
Plnomocenstvo pre žalobcu ako advokáta žalovaného zo dňa 14.1.2003 založené v spise bolo udelené
ako generálne - všeobecné na zastupovanie pri všetkých právnych a procesných úkonov v právnej veci
vymáhaniapohľadávkyvovýške850.000,-Sk.Tátosumabolapôžička,ktorúposkytoltužalovanýmatke

L. Š., ktorý ako dedič zodpovedal za dlhy matky - poručiteľky len do výšky nadobudnutého dedičstva t.
j. do sumy 705.436,- Sk. Z uvedeného je zrejmé, že hodnotou práva resp. výškou peňažného plnenia v
predmetnom súdnom konaní, z ktorej sa vychádza pri určení tarifnej hodnoty v zmysle § 13 ods. 1 vyhl. č.
163/2002 Zb. resp. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., bola suma 705.436,- Sk, pričom je bez významu,
že v generálnom plnomocenstve pripojenom k žalobe je uvedená vyššia suma. Predmet konania je

určovaný žalobou a nie plnomocenstvom. Všetky úkony smerujúce voči dedičovi L. Š.N., nielen priamo v
konaní Okresného súdu Piešťany č.k. 4C 37/2003, ale i ďalšie nadväzujúce vo fa. č. XX/XXXX uplatnené
úkony mieriace k vymoženiu tejto pohľadávky, mohli smerovať len voči vymoženiu sumy za ktorú ako
dedič zodpovedal, teda do výšky nadobudnutého dedičstva 705.436,- Sk. Nesprávny je preto záver súdu
prvej inštancie, ak pri úkonoch podľa fa XX/XXXX vychádzal z tarifnej hodnoty veci 850.000,- Sk. Z

faktúry č. XX/XXXX vyplýva, že časť úkonov bola poskytnutá do 30.4.2005, teda za účinnosti vyhl. č.
163/2002 a časť úkonov od 1.5.2005, teda už za účinnosti vyhl. č. 655/2004, ktorá v § 10 ods. 2 výslovne
zakotvuje, že ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia
alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služby týka, určená pri začatí poskytovania právnej
služby;... V prechodnom ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. v § 20 zákonodarca zakotvil, že za úkony

právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena
podľa doterajších predpisov. Aj v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3MCdo 17/2010, na ktoré odkázal žalovaný
v odvolaní, dovolací súd zaujal stanovisko, že „... pre účely určenia výšky odmeny advokáta za ním
poskytnutú právnu službu je rozhodujúci moment vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby,teda nie moment, kedy advokát začal poskytovať právne služby.“ Pre určenie výšky odmeny advokáta
je teda rozhodujúca vyhl. účinná v čase vykonania úkonu. Ak to súd nezohľadní, nepostupuje správne.
K námietke žalovaného v odvolaní, že súd pri tejto faktúre neprihliadol na účelnosť a hospodárnosť

úkonov, odvolací súd uviedol, že pri žiadnom z priznaných úkonov v čase ich vykonania nebola zjavná
a očividná neúčelnosť či nehospodárnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s prvoinštančným tie
úkonyprávnejslužbyzfaktúryč.XX/XXXX,zaktorésúdprvejinštanciepriznalodmenu,nebolivykonané
ani neúčelne ani nehospodárne a u všetkých sa jedná o úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z., preto súd prvej inštancie správne za ne priznal odmenu.

j) zhodne s odvolaním žalovaného odvolací súd nepovažoval za správne, ak súd prvej inštancie z
faktúry č. XX/XXXX priznal odmenu za položku pod písm. g) trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru
Piešťany zo dňa 9.6.2005, v plnom tarifnom rozsahu, keď podanie trestného oznámenia je úkonom
právnej služby, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch, je vecou, ktorej tarifná hodnota sa nedá
oceniť. V dôsledku toho za tento úkon právnej služby mala byť priznaná odmena v zmysle § 11 ods.
1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/13 výpočtového základu. Obdobne to platí aj pre úkony

pod písm. l) zo dňa 1.7.2005 - rozšírenie trestného oznámenia, ako i pod písm. o) zo dňa 18.8.2005 -
sťažnosť proti uzneseniu ORP, ktoré mali byť ocenené 1/13 výpočtového základu,
k) v ďalšom odvolací súd k námietkam žalovaného, že súd z priznanej sumy neodpočítal žalovaným
žalobcovi poskytnuté zálohy, uviedol, že z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé a nie je
možné zistiť, zaplatenie akých záloh, v akej výške, kedy zaplatených, vo vzťahu ku ktorému z právnych

zastupovaní - v ktorej veci, žalovaný žiadal zohľadniť, ktoré z nich žalobca uznal, resp. boli preukázané,
ktoré boli už uhradené pred začatím tohto konania a najmä ktoré z preukázaných záloh súd prvej
inštancie v preskúmavanom rozsudku zohľadnil a akým spôsobom ich do priznanej odmeny započítal.
Uvedené skutočnosti z odôvodnenia rozsudku neboli zjavné, odôvodnenie v časti zaoberajúcom sa
započítaním záloh je preto nezrozumiteľné a z tohto dôvodu aj absolútne nepreskúmateľné,

l) odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že pokiaľ všetky tri predmetné faktúry neboli
perfektné, nebol povinný žalovaný z nich uhradiť ani ním uznané čiastky a preto sa nedostal do
omeškania. Odvolací súd zdieľal záver prvoinštančného, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu v rozsahu súdmi priznaného dlhu z daných faktúr a preto bol povinný, v zmysle § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v

rozhodnom období, zaplatiť aj úrok z omeškania, ako ho k tomu zaviazal súd prvej inštancie,
m) odvolací súd taktiež uviedol, že za správny považoval záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k
náhrade trov konania, keď súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania
vo vyčíslenom percentuálnom rozsahu. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným nezistil naplnenie
podmienokpreaplikáciu§257CSP,atoexistenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaprenepriznanie

náhrady trov žalobcovi, ako je to uvedené v ods. 45 rozsudku odvolacieho súdu a nadväzujúcich tohto
rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkázal. Obdobne sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že na daný prípad neprichádza do úvahy ani aplikácia § 3 Občianskeho zákonníka, teda
ustanovenia o výkone práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Ani odvolací súd v konaní žalobcu
v žiadnom jeho postupe relevantnom vo vzťahu k uplatneným nárokom, konanie v rozpore s dobrými

mravmi nezistil; čiastkové pochybenia advokáta pri vyúčtovaní odmeny za poskytnuté právne služby
nemôžu zakladať rozpor s dobrými mravmi v ostatnej časti správneho vyúčtovania.

27. Odvolací súd ďalej v rozsudku uviedol, že v danom prípade došlo nesprávnym procesným
postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením všetkých relevantných záverov rozhodnutia v súlade

so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie
dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s
poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v
uvedenom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie, preto nebolo dobre možné tento nedostatok
napraviť v konaní pred odvolacím súdom. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v žalovaným napadnutej vyhovujúcej časti výroku I. a vo výroku II.
o náhrade trov konania, s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou
súdu prvej inštancie súc, pritom viazaný vyššie vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 CSP), bude uplatnený nárok v neuzavretých a dosiaľ riadne neodôvodnených častiach opätovne

vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité právne ustanovenia, ustáliť oprávnenú
výšku nároku žalobcu a následne vo veci v právoplatne neskončenej časti opätovne rozhodnúť, pričom
rozhodnutie je nevyhnutné náležite, v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP vo všetkých čiastkovýchzáveroch preskúmateľne odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o
náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

29. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 391 ods. 2 CSP, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, vec opätovne prejednal a vo veci znova rozhodol.

30. Predmetom konania po rozhodnutí Okresného súdu Piešťany v poradí druhým rozsudkom č.k.
6C/346/2008 - 508 zo dňa 13.04.2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave rozsudkom č.k.
25Co/159/20177-609 zo dňa 21.11.2018 tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy (istiny) 4.031,80
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 2.846,78 eura od 01.11.2005 do
zaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške6%ročnezosumy483,17euraod05.11.2005dozaplatenia,

s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 701,85 eura od 01.12.2005 do zaplatenia. V
zamietajúcej časti rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 6C/346/2008 - 508 zo dňa 13.04.2017 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 25Co/159/20177-609 zo dňa 21.11.2018 nadobudol
právoplatnosť dňa 14.12.2018, a to v rozsahu zamietnutej časti v sume 352,25 eura s príslušenstvom,
proti zamietajúcej časti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 6C/346/2008 - 508 zo dňa 13.04.2017

v sume 914,70 eura (5.298,75 € - 4.031,80 € - 352,25 €) odvolanie podané nebolo.

31. V podaní žalobcu zo dňa 1.3.2019 označenej ako vyčíslenie istiny žalujúca strana predložila súdu
vyčíslenie istiny žalovanej sumy, pričom pri fa. č.XX/XXXX vystavenej na sumu 962,36 € (28.992,-Sk)
pri prípadnom akceptovaní právneho názoru odvolacieho súdu by oprávnená istina mala byť 581,39

€, no podľa žalobcu oprávnená suma je 701,85 € (s poukazom na I. ÚS 119/2012, keď predmet bol
oceniteľný peniazmi). Pri fa. č. XX/XXXX vystavenej na sumu 578,87 € (17.439,-Sk) pri prípadnom
akceptovaní právneho názoru odvolacieho súdu by oprávnená istina mala byť 274,07 €, no podľa
žalobcu oprávnená suma je najmenej 483,17 €. Čo sa týka aplikácie ust. § 11 ods. 1 písm. c) Vyhl. č.
655/2004 Z.z., vo vzťahu k bodom 74. a 75. odôvodnenie odvolacieho súdu žalujúca strana uviedla,

že citované ustanovenie nadobudlo účinnosť až 01.06.2009, preto v čase poskytnutia úkonov právnej
služby (25.1.2005 - 8.10.2005) nebolo ust. § 11 ods. 1 cit. vyhlášky v znení, na ktoré poukazuje
odvolací súd, resp. žalovaná strana. Pri fa. č. XX/XXXX vystavenej na sumu 3.757,57 € (113.199,-Sk) pri
prípadnom akceptovaní právneho názoru odvolacieho súdu by oprávnená istina mala byť 2.045,35 €, no
podľa žalobcu bola vymáhaná suma 850.000,-Sk. Právny názor uvedený v bode 78. rozsudku („predmet

konaniajeurčovanýžalobouanieplnomocenstvom“)neakceptovateľný.Podľažalobcuoprávnenásuma
prifa.č.XX/XXXXje2.846,78€.Celkováoprávnenásumapriakceptovaníprávnehonázoruodvolacieho
súdu by oprávnená istina mala byť vo výške 2.900,90 eura. Žalobca zotrval na oprávnenej sume istiny
4.031,80 €.

32. V podaní žalovanej strany zo dňa 4.3.2019 uviedol, že naďalej nesúhlasí s tým, že žalobca vykonal
riadne vyúčtovanie právnych služieb, vyjadrila nesúhlas s názorom odvolacieho súdu vo vzťahu k
omeškaniu žalovaného. Vo vzťahu k trovám je potrebné zohľadniť výšku príslušenstva pohľadávky k
časurozhodovaniasúdu(úrokzomeškaniakapitalizovať)atútozohľadniťpriposúdeníúspechuvkonaní
(poukaz na uznesenie NS SR sp. zn. 6Obo243/2007 - 27.11.2008, rozsudok NS SR 1MCdo/1/2004

a iné). Vo vzťahu k fa. č. XX/XXXX žalovaná strana uviedla ako dôvodnú sumu 17.519,-Sk, s tým, že
žalovaný dňa 21.10.2004 poskytol zálohu vo výške 20.000,-Sk (vo faktúre nezohľadnená), teda vznikol
preplatok 2.481,-Sk (82,35 €). Vo vzťahu k fa. č. XX/XXXX žalovaná strana uviedla ako dôvodnú sumu
6.168,-Sk (204,74 €), pri prihliadnutí na preplatok 82,35 € by tak dlh bol v sume 122,74 € (pozn. súdu
- správne malo zrejme byť 122,39 € = 204,74 - 82,35 €). Vo vzťahu k fa. č. XX/XXXX žalovaná strana

uviedlaakodôvodnúsumu66.435,56Sk,zálohavovýške30.000,-Sk(20.000,-Skz11.12.2002,10.000,-
Skz13.6.2005),rozdieljetedavsume36.435,56€(1.209,45€).Vzáverebolouvedené,ževychádzajúc
z rozhodnutia KS v TA má žalobca nárok na istinu 1.414,19 €. Žalovaná strana taktiež uviedla, že
v prípade odvolacích konaní bol úspešnou stranou žalovaný, nakoľko súd jeho odvolaciemu návrhu
vyhovel (zrušené rozsudky).

33. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov, listinami:
oznámením o zapísaní do zoznamu advokátov, plnomocenstvami, oznámením o prevzatí zastupovania
a odpoveďou, vypovedaniami plnomocenstiev, faktúrami žalobcu č. XX/XXXX, č. XX/XXXX a č. XX/XXXXsprílohamiadoručenkami,príjmovýmipokladničnýmidokladmi(PPD),listinouzodňa11.11.2005,
dokladom č. XX/XX, žalobou zo dňa 17.2.2003, stanoviskom zo dňa 30.6.2005, písomným oznámením
zo dňa 9.6.2005, listinami zo spisu OS Piešťany sp. zn. 6C/46/2008 (pôvodne 5C 168/00 so spojenou

vecou 11C 270/01), uznesením okresnej prokuratúry Trnava z 7.10.2005, vyjadrením slovenskej
advokátskej komory z 8.3.2007, listinami zo spisu OS Trnava sp. zn. 20D/784/2005, listinami Okresného
úradu Piešťany, katastrálny odbor sp. zn. P.-XXXX/XX a P.-XXX/XX, faktúrou žalobcu č. XX/XXXX,
znaleckým posudkom č. XX/XXXX N.. V. z 3.3.2000, zmluvami o budúcej dedičskej dohode z 15.4.2003
a 26.5.2003, listinami - podaniami žalobcu z 8.6.2005, 9.6.2005, 10.6.2005, 14.6.2005, 24.6.2005,

1.7.2005, 18.8.2005, 6.10.2001, fotokópiou kalendárnych denníkov žalobcu, listinami zo spisu OS
Piešťany sp. zn. PN 4C/37/2003, listinami zo spisu OS Piešťany sp. zn. 6C/46/2008 (pôvodne 5C 168/00
a 11C 270/01), ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

34. Z oznámenia o zapísaní do zoznamu advokátov zo dňa 28.2.2000 vyplýva, že žalobca bol zapísaný
do zoznamu advokátov dňom 28.2.2000 (č.l. 3).

35. Z plnomocenstva zo dňa 11.1.2001 (č.l. 9) vyplýva, že ním žalovaný splnomocnil žalobcu ako
advokáta na zastupovanie v celom rozsahu v právnej veci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (navrhovateľka T. V., odporcom žalovaný). Z plnomocenstva zo dňa
19.9.2001 (č.l.10) vyplýva, že ním žalovaný splnomocnil žalobcu ako advokáta na zastupovanie v celom

rozsahu v právnej veci podania podnetu na protest a podania protestu prokurátora proti rozhodnutiu
Katastrálneho odboru OÚ v Piešťanoch po č. P. XXX/XX. Z plnomocenstva zo dňa 14.1.2003 (č.l.
11) vyplýva, že ním žalovaný splnomocnil žalobcu ako advokáta na zastupovanie v celom rozsahu v
právnej veci vymáhania pohľadávky žalovaného vo výške 850.000,-Sk s príslušenstvom z titulu pôžičky
poskytnutej pôvodnému dlžníkovi Viere Šimkovičovej. Z plnomocenstva zo dňa 11.1.2005 (č.l. 12)

vyplýva, že ním žalovaný splnomocnil žalobcu ako advokáta na zastupovanie v celom rozsahu v právnej
veci prejednania dedičstva po zomr. matke žalovaného T. V.. Z plnomocenstva zo dňa 19.9.2001 (č.l.
471) vyplýva, že ním žalovaný splnomocnil žalobcu ako advokáta na zastupovanie v celom rozsahu
v právnej veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2000. Súčasťou plnomocenstiev bolo
dojednanie o tom, že žalovaný si je vedomý, že za zastupovanie prináleží žalobcovi odmena spolu

s výdavkami a náhradou stratu času, ktorá bude riadne vyúčtovaná, ktorú je povinný zaplatiť po jej
vyúčtovaní, a to bez ohľadu na to, či bola prisúdená voči protistrane.

36. Z listiny Y.. L. U. zo dňa 26.9.2005 vyplýva, že ňou oznámil žalobcovi dňa 29.9.2005, že dňa
14.9.2005 prevzal zastupovanie žalovaného vo veci vrátenia pôžičky. Žalobca následne listinou zo dňa

29.9.2005 požiadal Y.. U. o zaslanie predmetného plnomocenstva, doručená mu bola 3.10.2005 (č.l.
13-14).

37. Žalobca písomnosťami zo dňa 19.10.2005 oznámil žalovanému (19.10.2005), že z dôvodu straty
dôvery voči jeho osobe dáva výpoveď plnomocenstva zo dňa 14.1.2003 (vec PN 4C 37/03), zo dňa

11.1.2005 (vec 20D 784/05), zo dňa 11.1.2001 (vec PN 5C 168/00), s tým, že vyúčtovanie poskytnutých
právnych služieb spolu so spisovým materiálom mu zašle následne (č.l. 15-17).

38. Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 15.11.2005, splatnou dňa 30.11.2005 žalobca vyúčtoval žalovanému
sumu k úhrade sumu 28.992,-Sk za zastupovanie vo veciach 5C 168/00 a 11C 270/01, faktúra bola

žalovanému doručená dňa 16.11.2005, prílohou bolo vyčíslenie jednotlivých úkonov v rozsahu 3 strán:
a) konanie 5C 168/00 (zrušenie a vyporiadanie PS) obdobie do 9.10.2001 - trovy boli vyúčtované fa. č.
XX/XX z 1.10.2001, v ktorej boli (t.j. vo fa. č. XX/XX) započítané zálohy z 15.2.2001 v sume 5.000,-Sk,
19.4.2001 v sume 5.000,-Sk a z 7.6.2001 v sume 3.500,-Sk, s tým, že faktúra č. XX/XX bola žalovaným
riadne uhradená;

b) konanie 11C 270/01 (o neplatnosť KZ) - žalobca vychádzal z §§12 a 13ods. 4 vyhl. č. 240/1990
Zb. (účinnej do 31.3.2002), teda z hodnoty podielu (podiel 3/6 nehnuteľnosti predstavuje 79.584,-Sk),
sadzba za1 UPS teda 1.100,-Sk a paušálna suma podľa § 19 ods. 3 vyhl. 100,-Sk;
c) obdobie do 1.4.2002 do 31.12.2004 (Vyhl. č. 163/2002 Z.z.) - postupoval v zmysel § 13 ods. 7 vyhlášky
č.162/2002Z.z.,nakoľkopredmetomkonanianapadnutejkúpnejzmluvyajzrušeniaPSjenehnuteľnosť,

ktorej hodnota bola určená ZP č. XX/XXXX N.. V. na sumu 159.168,-Sk, pričom predmetom prevodu
pri určení neplatnosti KZ bol podiel 3/6, t.j. 79.584,-Sk, pri ktorej základná sadzba za 1 UPS je v sume
3.040,-Sk a paušál (§19 ods. 3 vyhl.) ako 1/100 výpočtového základu v roku 2002: 120,-Sk, 2003: 128
Sk a 2004: 136,-Sk;d) obdobie od 1.1.2005 (Vyhl. č. 655/2004 Z.z.) - žalobca vychádzal z § 10 ods. 2 vyhlášky, pri hodnote
79.584,-Sk je základná sadzba za 1 UPS je v sume 3.050,-Sk a paušál (§16 ods. 3 vyhl.) ako 1/100
výpočtového základu v roku 2005: 150,-Sk;

e) vykonané úkony vo veci 5C 168/00 po 9.10.2001 do 11.6.2003 (spojenie s vecou 11C 270/01):
15.10.2002 (písomné vyjadrenie vo veci na základe výzvy súdu) - 3.040,-Sk + 120,-Sk,
f) vykonané úkony vo veci 11C 270/01: 19.9.2001 (prevzatie a príprava zastúpenia) - 1.100 + 100 Sk,
6.10.2001 (písomné podanie vo veci samej na okresnú prokuratúru) - 1.100 + 100 Sk, 29.10.2001
(podanie žaloby na súd) - 1.100 + 100 Sk, 19.4.2002 (podanie odvolania proti rozhodnutiu KÚ) - 3.040

+ 120 Sk, 30.4.2003 (písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky) - 3.040 + 128 Sk, spolu odmena
za úkony vo veci 11C 270/01 do spojenia veci: 9.928,-Sk;
g) úkony vykonané po spojení veci: 8.8.2003 (písomné stanovisko vo veci samej) - 3.040 + 128 Sk,
7.10.2003 (účasť na pojednávaní OS Piešťany) - 3.040 + 128 Sk, 4.12.2003 (účasť na pojednávaní OS
Piešťany) - 3.040 + 128 Sk, 22.6.2005 (rokovanie s protistranou v kancelárii žalobcu) - 3.050 + 150 Sk,
30.6.2005 (písomné stanovisko na súd po jeho predchádzajúcom prerokovaní s odporcom) - 3.050,-

Sk + 150 Sk.
Spolu trovy: 28.992,-Sk.

39. Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 25.10.2005, splatnou dňa 04.11.2005 žalobca vyúčtoval žalovanému
sumu k úhrade sumu 17.439,-Sk za zastupovanie (podľa Vyhl. 163/2002 Z.z. do 31.12.2004 a od

1.1.2005 podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.) v dedičskej veci OS Trnava sp. zn. 20D 784/05, faktúra bola
žalovanému doručená dňa 26.10.2005:
a) 15.4.2003 (spísanie listiny o právnom úkone - o budúcej dedičskej dohode s Y. a L. V. - § 16 ods. 1
písm. h/+ § 13 ods. 1 vyhl. + režijný poplatok= RP) - 1.250 + 128 Sk;
b) 26.05.2003 (spísanie listiny o právnom úkone - o budúcej dedičskej dohode s L. V. - § 16 ods. 1 písm.

h/ + § 13 ods. 1 vyhl. + RP) - 750 + 128 Sk;
c) 25.01.2005 (prevzatie a príprava zastúpenia -§ 14 ods. 1 psím. a/ vyhl. + RP) - 4.550 + 150 Sk;
d) 14.3.2005 (písomné podanie na súd vrátane zabezpečenia znal. posudku - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.
+ RP) - 4.550 + 150 Sk;
e) 6.10.2005 (konanie pred súdom - pojednávanie u súdneho komisára - § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. +

RP) - 4.550 + 150 Sk;
f) súdny poplatok vo výške 1.083,-Sk.
Spolu trovy (písm. a/-f/): 17.439,-Sk.

40. Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 21.10.2005, splatnou dňa 30.10.2005 žalobca vyúčtoval žalovanému

sumu k úhrade sumu 113.199,-Sk za zastupovanie (podľa Vyhl. 163/2002 Z.z. do 31.12.2004 a od
1.1.2005 podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.) vo veci žalobcu PN 4C 37/03 a poškodeného PN XXXX/XX,
faktúra bola žalovanému doručená dňa 24.10.2005:
a) 14.1.2003 (prevzatie a príprava zastúpenia - § 16 ods. 1 písm. a/ vyhl. + § 13 ods. 1 + RP) - 13.150
+ 128 Sk;

b) 18.2.2003 (písomné podanie návrhu - § 16 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 13 ods. 1 + RP) -13.150 + 128 Sk;
c) 6.5.2005 (účasť na pojednávaní na OS Trnava - § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) -
13.150 + 150 Sk;
d) 8.6.2005 (písomné podania na iný orgán - kataster Piešťany - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods.
1 + RP) - 13.150 + 150 Sk;

e) 8.6.2005 (ďalšie rokovanie s klientom - § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 13.150 + 150 Sk;
f) 8.6.2005 (návrh na predbežné opatrenie - § 14 ods. 2 písm. a/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.575 +
150 Sk;
g) 9.6.2005 (písomné podania na iný orgán - trestné oznámenie na OP Piešťany- zníženie o 50 % - §
14 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.575 + 150 Sk;

h) 10.6.2005 (písomné podania protistrane - 1 krát manželom R. a 1 krát návrh na zápis poznámky do
katastra - zníženie o 50 % - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.575 + 150 Sk;
i) 14.6.2005 (písomné podania na iný orgán - návrh na zápis obm. poznámky do katastra - zníženie o
50 % - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.575 + 150 Sk;
j)23.6.2005(konaniepredinýmorgánom-potvrdenievykonateľnosti+pís.podanieavybaveniekataster

- zníženie o 50 % - § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.575 + 150 Sk;
k) 24.6.2005 (písomné podanie na iný orgán - žiadosť o súčinnosť katastra + zaslanie PO záložnému
veriteľovi - zníženie o 50 % - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.575 + 150 Sk;l) 1.7.2005 (písomné podanie na iný orgán - rozšírene trestného oznámenia - návrh na zaistenie účtu -
zníženie o 50 % - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.575 + 300 Sk;
m) 2.7.2005 (písomné podanie vo veci samej - návrh na doplnenie dôkazov + doplnenie listín do spisu

- zníženie o 50 % - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.575 + 150 Sk;
n) 22.7.2005 (písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu protistrany - zníženie o 50 % - § 14 ods.
1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.575 + 150 Sk;
o) 18.8.2005 (písomné podanie na iný orgán - sťažnosť proti uzneseniu ORP-968/ÚJKP-OVK-PN-2005
- zníženie o 50 % - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.575 + 150 Sk;

p) 31.08.2005 (rokovanie s protistranou v kancelárii žalobcu - Y.. T. - zníženie o 50 % - § 14 ods. 1 písm.
f/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.575 + 150 Sk;
q) 9.9.2005 (rokovanie s protistranou- telefonát žalobcu Y.. T. po predchádzajúcom tel. oznámení
žalovaného - zníženie o 50 % - § 14 ods. 1 písm. f/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 150 Sk;
r) 20.9.2005 (rokovanie s protistranou - telefonát žalobcu Y.. T. - zníženie o 50 % - § 14 ods. 1 písm.
f/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 150 Sk;

s) 6.5.2005 - náhrada za stratu času - pojednávanie - 500,-Sk;
t) 6.5.2005 - parkovné Trnava - 20,-Sk;
u) 6.5.2005 - cestovné na poj. 90 km x 6 ,20 - 558,-Sk;
v) 8.6.2005 - súdny poplatok - návrh PO - 500,-Sk;
w) 8.6.2005 - správny poplatok - 2 x výpis LV - 200,-Sk;

x) 14.6.2005 - notársky poplatok za osvedčenie - 183,-Sk;
y) 23.6.2005 - parkovné Trnava - 20 Sk;
z) 23.6.2005 - not. poplatok za osvedčenie vykonateľnosti PO - 187,-Sk;
aa) poskytnutá záloha - - 30.000,-Sk.
Spolu trovy (písm. a/-z/ po odrátaní zálohy podľa aa/): 113.199,-Sk.

41. Z príjmových pokladničných blokov predložených žalovaným (č.l. 42-44 = 231-239) vyplýva, že
žalobca prijal od žalovaného dňa 5.2.2001 (PPD č. XX/XXXX) sumu 5.000,-Sk ako zálohu na trovy
právneho zastúpenia, dňa 19.4.2001 (PPD č. XX/XXXX) sumu 5.000,-Sk ako zálohu na trovy konania,
dňa 16.10.2001 (PPD č. XX/XXXX) sumu 10.398,-Sk ako platbu faktúry č. XX/XX, dňa 21.10.2004 sumu

20.000,-Sk ako zálohu na právnu pomoc vo veci 5C 168/00, dňa 13.6.2005 sumu 10.000,-Sk ako zálohu
na právnu pomoc PPP c/a Š. - 2. záloha. Dňa 8.6.2001 poskytol žalovaný sumu 3.500,-Sk geodetovi T.
W. a dňa 24.2.2005 sumu 2.500,-Sk Y. X. - geodetická kancelária.

42. V písomnosti (predloženej žalovaným) Y.. U. zo dňa 17.11.2005 (č.l. 46) je uvedené, že podľa

názoru (pozn. súdu - žalovaného) si v predmetných veciach so žalobcom dohodli podielovú odmenu
podľa pomeru úspechu v oboch sporoch. V spore o dedičstvo mal žaloba prevziať zálohu 48.000,-
Sk aj s poplatkami na výdaje, pričom predmet sporu je 80.000,-Sk a pôvodné tvrdenie žalobcu pri
podpise plnej moci malo byť, že to bude stáť okolo 20.-25.000,-Sk a bude to musieť uhradiť protistrana.
Obdobne v spore o vrátenie pôžičky bola uvádzaná suma 20.-30.000,-Sk s účasťou 20 % na výsledku,

zúčtovaciu faktúru preto žalovaný neakceptuje, aj z dôvodu duplicitného účtovania úkonov. Doposiaľ
vyplatené peniaze podľa žalovaného prevyšujú ich pôvodnú dohodu, hoci výsledok sa nedostavil. Podľa
žalovaného sa dohodli na 20 % podielovej odmene z priznanej pohľadávky. Doklad o doručení žalobcovi
nebol súdu predložený.

43. V doklade č. XX/XX (č.l. 47) predloženom žalovaným je inter alia uvedené, prevzatie veci: 14.1.2003,
vec:vymáhanie850.000,-Sk,navrhovateľ:Y.V.,odporca:Š.P.,poznámka:zmenasumyna705.436,-Sk,
ďalej obsahuje zoznam úkonov tak ako sú uvedené pod písm. a/-h/ a s/-w/ bodu 26. tohto odôvodnenia
(faktúra č. XX/XXXX), záloha zo dňa 21.10.2004: 20.000,-Sk.

44. Zo spisu OS Trnava sp. zn.: PN 4C/37/2003 súd zistil, že:
a) 18.2.2003 bola na súd podaná žaloba o zaplatenie sumy 705.436,-Sk (aj na č.l. 67 a 247 + 350 tohto
spisu), žalobcom bol žalovaný v tomto konaní, zastúpený bol žalobcom a žalovaným bol L. Š., titulom
k zaplateniu bola zmluva o pôžičke zo dňa 15.5.1994 na sumu 850.000,-Sk , dlžníkom bola právna
predchodkyňa žalovaného: P. Š., výška žalovanej sumy bola zdôvodnená § 470 ods. 1 OZ (obmedzená

zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa),
b) 8.6.2005 bolo OS Trnava nariadené predbežné opatrenie PN 4C 37/2003-41 (č.l. 250 + 367
tohto spisu) - zákaz nakladania nehnuteľnosťami odporcom: L. Š., a to na návrh navrhovateľa Y. V.,
zastúpeného Y.. Y. Y. zo dňa 8.6.2005 (aj na č.l. 256 tohto spisu), na návrhu bol kolok v hodnote 500,-Sk;c) dňa 6.5.2005 sa uskutočnilo pojednávanie na OS Trnava, ktorého sa zúčastnil ako zástupca žalobcu
Y. V. aj Y.. Y. (žalobca v tomto konaní);
d) dňa 22.7.2005 (aj na č.l. 376 tohto spisu) bolo vyhotovené písomné vyjadrenie k odvolaniu voči

predbežnému opatreniu, a to Y.. Y. ako zástupcom žalobcu.
Vo vzťahu k faktúre č. XX/XXXX súd ďalej z listín predložených žalobcom zistil:
e) dňa 8.6.2005 (č.l. 355) bolo vyhotovené písomné podanie - oznámenie právnych skutočností Správe
katastra Piešťany, a to Y.. Y. ako zástupcom Y. V., pričom poukázal na majetkové pomery dlžníka L. Š.
(žalovaný v spore 4C 37/03), ako i na to, že napriek tomu, že má záväzok voči veriteľovi Y. V., zaťažil

nehnuteľnosť záložným právom a z tohto dôvodu podal Y. V. na súd návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, aby tak zabránil zmenšovaniu majetku dlžníka. Podanie bolo katastru doručené dňa 8.6.2005;
f) dňa 9.6.2005 (č.l. 358) bolo vyhotovené písomné podanie - trestné oznámenie Okresnej prokuratúre
Piešťany (doručené jej bolo 13.6.2005), a to Y.. Y. ako zástupcom Y. V. (oznamovateľa),
g) dňa 10.6.2005 (č.l. 362) a 14.6.2005 (č.l. 363) bolo vyhotovené písomné podanie - návrh na zápis
obmedzujúcej poznámky podľa § 39 katastrálneho zákona s poukazom na predbežné opatrenie OS

Trnava PN 4C 37/203-41 zo dňa 8.6.2005, a to Y.. Y. ako zástupcom Y. V., doručené bolo katastru
14.6.2005;
h) dňa 24.6.2005 (č.l. 365) bolo vyhotovené písomné podanie - žiadosť o písomné oznámenie obsahu
návrhu na vklad do KN, a to Y.. Y. ako zástupcom Y. V., doručené bolo katastru 24.6.2005;
i) dňa 1.7.2005 (č.l. 370) bolo vyhotovené písomné podanie - návrh na zaistenie účtu podozrivého,

adresované OP Piešťany (doručené 6.7.2005), a to Y.. Y. ako zástupcom Y. V., čo bolo odôvodnené
pokračovaním v trestnej činnosti podozrivým L. Š. napriek nariadenému predbežnému opatreniu;
j) dňa 1.7.2005 (č.l. 374) bolo vyhotovené písomné podanie - doplnenie dôkazov k spisu PN 4C 37/03
a návrh na vyžiadanie dôkazov, a to Y.. Y. ako zástupcom Y. V., doručené bolo OS Trnava 6.7.2005;
k) dňa 18.8.2005 (č.l. 378) bolo vyhotovené písomné podanie - sťažnosť proti uzneseniu ORP- 968/

úUJKP-OVK-PN-2005 adresovaná OR PZ v Trnave, a to Y.. Y. ako zástupcom Y. V., doručené bolo
19.8.2005;
l) dňa 23.12.2005 bol vo veci samej uzatvorený a súdom schválený súdny zmier, s tým, že trovy konania
si znáša každý sám.

45. Zo spisu OS Piešťany sp. zn.: 6C/46/2008 (jeho súčasťou je i spis 5C 168/00 a 11C 270/01) súd
zistil, že:
a) čiastočným rozsudkom OS Piešťany č.k. 5C 168/00-99 zo dňa 4.12.2003 (aj na č.l. 107 a 240 tohto
spisu) súd určil kúpnu zmluvu zo dňa 7.3.2000 (zmluva medzi T. a T. V.W.) za neplatnú, s tým, že o
trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku. Čiastočný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

18.1.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co 82/04-119 zo dňa 20.10.2004 (aj na
č.l. 129 a 241 tohto spisu), ktorým súčasne odvolací súd priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 7.934,-Sk (postupom podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z., t.j. ako tarifnú odmenu
vychádzajúc z hodnoty podielu 3/6 v sume 79.584,-Sk);
b) 31.10.2001 bola na OS Piešťany podaná žaloba zo dňa 29.10.2001 na určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy zo dňa 7.3.2000 (aj na č.l. 235 + 394 tohto spisu), túto podal ako žalobca žalovaný zastúpený
Y.. Y.;
c) dňa 7.10.2003 (aj na č.l. 236 tohto spisu) a 4.12.2003 (aj na č.l. 404 tohto spisu) sa vo veci 5C
168/00 (po spojení veci s 11C 270/01) uskutočnili pojednávania na OS Piešťany, ktorých sa zúčastnil
ako zástupca žalovaného Y.. Y. (žalobca v tomto konaní);

Súčasťou spisu 11C 270/01 je fotokópia znaleckého posudku č. XX/XXXX N.. V. z 3.3.2000 (aj na č.l.
242 tohto spisu), ktorým bola určená hodnota nehnuteľnosti (ktorej sa týkala smerovala žaloba o určenie
neplatnosti KZ) vo výške 159.168,-Sk, 1/2 zodpovedala teda suma 79.584,-Sk.
Vo vzťahu k faktúre č. XX/XXXX súd ďalej z listín predložených žalobcom zistil:
d) dňa 6.10.2001 (č.l. 392) bolo vyhotovené písomné podanie - podnet na preskúmane zákonnosti

rozhodnutia OÚ v Piešťanoch pod P.-XXX/XX zo dňa 7.6.2000 o povolení vkladu z titulu kúpnej zmluvy
zo dňa 7.3.2000, a to Y.. Y. ako zástupcom Y. V., doručené bolo 11.10.2001;
e) dňa 19.4.2002 (č.l. 396) bolo vyhotovené písomné podanie - odvolanie proti rozhodnutiu KÚ v
Trnave zo dňa 19.2.2002 pod č. P. X/XXXX, adresované bolo Úradu geodézie, kartografie a katastra SR
(doručené 23.4.2012), a to Y.. Y. ako zástupcom Y. V.;

f) dňa 16.10.2002 (č.l. 44 spisu 6C/46/2008, predtým 5C 168/00) - písomné vyjadrenie k návrhu
navrhovateľky, a to Y.. Y. ako zástupcom Y. V.;g) dňa 30.4.2003 (č.l. 399) bolo vyhotovené písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniu T. V. proti
rozhodnutiu KÚ v Trnave zo dňa 25.03.2003 pod č. P. X/XXXX, adresované bolo Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR (doručené 2.5.2012), a to Y.. Y. ako zástupcom Y. V.;

h) dňa 8.8.2003 (č.l. 402) bolo vyhotovené písomné podanie - stanovisko odporcu k vyjadreniu
navrhovateľky vo veci zrušenia a vyporiadania PS pod sn. zn. 5C 168/00, adresované bolo OS Trnava
(doručené 8.8.2013), a to Y.. Y. ako zástupcom Y. V.;
i)dňa30.6.205(č.l.405)bolovyhotovenépísomnépodanie -stanoviskoodporcuknávrhunavrhovateľky
na uzatvorenie mimosúdnej dohody, a to Y.. Y. ako zástupcom Y. V..

46. Zo spisu OS Trnava sp. zn.: 20D/478/2005 súd zistil, že:
a) dňa 17.3.2005 bol na súd podaný návrh zo dňa 14.3.2005, podaný Y.. Y. v mene navrhovateľa Y. V. na
prejednanie novoobjaveného majetku, súčasťou návrhu bol kolok v hodnote 1.083,-Sk, návrh sa týkal
majetku, ktorého hodnota bola uvedená v sume 108.322,-Sk (s poukazom na ZP N.. V. č. XXX/XXXX), s
tým že predmetom konania bola len časť nehnuteľností ocenených predmetných znaleckým posudkom

prizohľadneníinvestíciítretíchosôb(ktomuviď.návrhzodňa14.3.2005vspise20D/784/05nastane2);
b) dňa 6.10.2005 (pisárskou chybu uvedený v zápisnici rok 2004, no predvolanie bolo na rok 2005) sa
uskutočnilo konanie na notárskom úrade v Piešťanoch pred Miroslavom Kupcom, notárom, ktorého sa
zúčastnil ako zástupca navrhovateľa Y. V. aj Y.. Y. (žalobca v tomto konaní).

47. Dňa 9.6.2005 bola žalobcom vyhotovená písomnosť manželom R. (č.l. 86 + 360), v ktorej im ako
zástupca p. Y. V. oznamuje, že L. Š. ako predávajúci voči nim je súčasne dlžníkom p. Y. V.. Písomnosť
im bola doručená dňa 10.06.2005.

48. Dňa 7.10.2005 Okresná prokuratúra Trnava PN 2639/05-17 (č.l. 113) zamietla sťažnosť Y. V. podanú

prostredníctvom jeho zástupcu advokátka Y.. Y. Y. proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ zo dňa 5.8.2005.

49. Z písomného vyjadrenia slovenskej advokátskej komory z 8.3.2007 č. X-XXX/XXXX -Y.. L. (č.l. 131)
vyplýva, že nebolo zistené zavinené porušenie povinnosti Y.. Y. vo vzťahu k postupu vo veci vymoženia
pohľadávky vo výške 850.000,-Sk, na základe plnomocenstva zo dňa 14.1.2003, ktoré malo spočívať v

znížený výšky pohľadávky žalovaného na sumu 705.436,-Sk, t.j. do výšky nadobudnutého dedičstva a
jednak vyúčtovaním odmeny (v tejto časti neprislúchalo komore posudzovať postup).

50.Zfaktúryžalobcu č.XX/XXXXzodňa1.10.2001,splatnejdňa15.10.2001(č.l.229)žalobcavyúčtoval
žalovanému sumu k úhrade 10.398,-Sk za poskytnutú právnu pomoc vo veci vyporiadania podielového

spoluvlastníctva, a to po odrátaní poskytnej zálohy vo výške 13.500,-Sk. Faktúra obsahovala úkony od
17.12.2000 do 9.10.2001, tieto boli účtované v zmysle vyhl. č. 240/1990 Zb. jednak ako tarifná odmena
(§13),hodinováodmena(§6),paušálnaodmena(§8).Faktúrabolažalovanýmuhradenádňa16.10.2001
(PPD č. XX/XXXX - č.l. 43).

51. Dňa 26.5.2003 (č.l. 383) bola uzatvorená Zmluva o budúcej dedičskej zmluve v zmysel § 50a OZ
medzi L. V. a Y. V. (žalovaným), ako zákonnými dedičmi po poručiteľke T. V., s tým, že v nadväznosti
na rozhodnutie Katastrálneho úradu v Trnave č. P. X/XXXX-X zo dňa 25.3.2003 sa dodatočne prejedná
nehnuteľnýmajetokvpodiele3/6poručiteľkynapredmetnýchnehnuteľnostiach.Y.V.sazaviazalvyplatiť
dedičovi za odstúpený dedičský podiel sumu 10.000,-Sk, a to v deň podpísania tejto zmluvy. Dňa

15.4.2003 (č.l. 381) bola uzatvorená Zmluva o budúcej dedičskej zmluve v zmysel § 50a OZ medzi L.
V., Y. V. a Y. V. (žalovaným), ako zákonnými dedičmi po poručiteľke T. V., s tým, že v nadväznosti na
rozhodnutie Katastrálneho úradu v Trnave č. P. X/XXXX-X zo dňa 25.3.2003 sa dodatočne prejedná
nehnuteľnýmajetokvpodiele3/6poručiteľkynapredmetnýchnehnuteľnostiach.Y.V.sazaviazalvyplatiť
každému dedičovi za odstúpený dedičský podiel sumu 10.000,-Sk, teda spolu 20.000,-Sk, a to v deň

podpísania tejto zmluvy.

52. Z fotokópie kalendárneho denníka žalobcu (č.l. 407-426) vyplýva, že je v ňom poznačených viacero
stretnutí so žalovaným v kancelárii žalobcu, a to v období od 15.1.2001 do 22.6.2003.

53. Z výsluchu svedka - Y.. H. T. (č.l. 448) vyplýva, že v minulosti zastupoval L. Š. a z tohto dôvodu
sa uskutočnili rokovania medzi ním a žalobcom ako právnym zástupcom žalovaného, bolo to v rokoch
2003-2005, a to telefonicky (2-3) a bolo aj 1 osobné stretnutie v kancelárii žalobcu. V iných právnych
veciach so žalobcom nerokoval.54. Z výsluchu svedka - Y.. P. Y. (č.l. 450) vyplýva, že v rokoch 2001-2013 vykonával funkciu vedúceho
povoľovania vkladov. Ak v priebehu vkladového konania (kúpnej zmluvy) bola doručená katastru

listina preukazujúca skutočnosť brániacu povoleniu zápisu, tak sa konanie prerušilo, resp. sa to riešilo
telefonicky, a to bez ohľadu na to, kto túto listinu predložil (aj tretia osoba). Za jeho pôsobenia zásadne
nevykonávali zápisy poznámok na základe návrhu na predbežné opatrenie, písomne alebo telefonicky
boli vyzvaní účastníci, resp. sa konanie prerušilo. Radšej zmeškal zákonnú lehotu na povolenie
vkladu ako povoliť vklad pri doručení návrhu na predbežné opatrenie. Zápis obmedzujúcej poznámky

na základe predbežného opatrenia bez doložky právoplatnosti a vykonateľnosti by bol v roku 2005
vykonaný. Nemožno však vylúčiť, že by v rámci povoľovacieho konania on nemal vedomosť o doručení
návrhunapredbežnéopatrenie,atovtedy,aktonebolovyznačenévpočítačiaanihoniktoneinformoval.
Takáto situácia však vo vzťahu k predbežnému opatreniu počas jeho pôsobenia nenastala.

55. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že všetky úkony uvedené vo faktúrach boli vykonané, žiadne nie sú

duplicitne účtované. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného ohľadom dohodnutia podielovej odmeny. Čo sa
týkainformovaniažalovanéhoakoklienta,poukázalnapísomnépodaniezodňa2.1.2015,tedaževčase
poskytovania právnych služieb žalovanému nebolo účinné ust. § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z., toto
nadobudlo účinnosť až 1.9.2009. Čo sa týka okolnosti, ktoré predchádzali udeleniu plnomocenstiev zo
strany žalovaného, tak uviedol, že žalovaný ho vyhľadal a požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci

zrušenia a vyporiadania pod. spoluvlastníctva, kde vystupoval ako žalovaný. Žalovaného informoval
aj o právnych súvislostiach vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, oboznámil ho o tom, ako budú
právne služby poskytované ako aj o tom, ako je možné určiť odmenu za poskytnuté právne služby, no
k dohode o zmluvnej odmene neprišlo, inak by to bolo z jeho strany písomne podchytené. Žalovaného
informoval, čo je úkon právnej služby (predtým právnej pomoci), ako sa vypočíta tarifná odmena za

1 úkon ako i o predpokladanom počte úkonov, avšak záznamy o tom v advokátskom spise nemá. Čo
sa týka zastupovania vo veciach 5C 168/00 a 11C 270/01, spravil priebežné vyúčtovanie fa. č. XX/XX,
poskytnutie právnych služieb formálne nepotvrdzoval. Zálohy od žalovaného preberal on, nevylúčil však,
že aj jeho manželka. Zálohy vo výške 10.000,-Sk (2 × 5.000,-Sk zo dňa 5.2.2001 a 19.4.2001) boli
zohľadnenévofa.č.XX/XX.Priurčenívýškyzálohy(zaužvykonanéúkonyaleiúkonyeštenevykonané)

zo dňa 21.10.2004 (vo výške 20.000,-Sk) vo veci 5C 168/00 vychádzal z hodnoty vlastníckeho podielu.
Po ukončení zastupovania zaslal žalovanému vyúčtovania, ktoré si mohol žalovaný uplatniť na súde.
Vo veci 4C 37/03 informoval žalovaného, že žaloba bude podaná na sumu 705.000,-Sk, a to s ohľadom
na výsledok dedičského konania, informoval žalovaného aj o tom, že úkon bude účtovaný z tarifnej
hodnoty 850.000,-Sk. Žalovaný dňa 13.6.2005 pri poskytovaní zálohy v sume 10.000,-Sk vedel o tom,

že žalobcom vykonané UPS sú vo výške 105.320,-Sk, žalobca poukázal na doklad z č.l. 47 (doklad XX/
XX), ktorý priložil žalovaný k odporu. Úkony vo faktúre č. XX/XX boli účtované rôznym spôsobom preto,
aby finančne nezaťažoval žalovaného, načo teraz dopláca. Súčasne uviedol, že by bolo nelogickým
účtovanie takýmto spôsobom, ak by sa so žalovaným dohodol na zmluvnej odmene.

56. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že so žalobou nesúhlasí, je nespokojný, ako ho žalobca v minulosti
zastupoval, poprel skutočné vykonanie vyúčtovaných UPS. Predmetné faktúry mu boli riadne doručené,
s ich obsahom sa oboznámil. Žalovaný uviedol, že pre nespokojnosť chcel ukončiť právne zastupovanie
v júli 2001, o definitívnom ukončení zastupovania sa rozhodol 6.5.2003 po súde vo veci Š.. Náhradu trov
konania (napriek vedomosti o fa. č. XX/XXXX) vo veci 4C 37/2003 si pri uzatváraní zmieru neuplatnil

z toho dôvodu, že žaloba bola na sumu 705.000,-Sk a nie 850.000,-Sk. Žalovaný potvrdil, že bol zo
strany žalobcu informovaný o podaní žaloby na sumu 705.000,-Sk. Čo sa týka výšky odmien, bolo mu
povedané, že vo veci 5C 168/00 to bude odmena vo výške 20.-25.000,-Sk (dal 45.000,-Sk) a vo veci Š.
20.-30.000,-Sk (dal 30.000,-Sk). Žalovaný poprel, že by bol žalobcom informovaný o tom, čo je tarifná
odmena ani o jej výške, nevedel o tom, aké úkony žalobca vykonal, napriek tomu, že sa stretli v kancelárii

žalobcu 2-3 krát. Zálohy pýtal preto, lebo ich žalobca pýtal. Žalovaný uviedol, že zmluvná odmena bola
dohodnutá ústne, na písomnej forme netrval, nakoľko žalobcovi dôveroval, je dôverčivý človek, načo
však už viac krát doplatil. Pri podpise plnomocenstiev nebol nikto iný prítomný.

57. Zástupca žalobcu na pojednávaniach uviedol, že ani v odvolaní spísaným zástupkyňou žalovaného

nebola zmienka o dohodnutej zmluvnej odmene. Čo sa týka argumentácie protistrany, ktorá dohodu o
zmluvnej odmene odvodzuje aj od poskytnutých záloh, toto považoval za účelové, nakoľko ako vyplýva z
príjmových dokladov jedná sa o zálohy právnej pomoci. Predložené fotokópie z diára žalobcu vyvracajú
tvrdenie žalovaného, že sa stretli len 2-3 krát so žalobcom. V záverečnej reči uviedol, že tvrdenieprotistrany o zmluvnej odmene je nepravdivé, účelové, pričom sám žalovaný nevedel uviesť obsah
údajnej dohody so žalobcom, resp. spôsob odmeňovania žalobcu. Nepreukazuje to ani list Y.. U. zo
dňa 11.11.2005 (správne 17.11.2005 - pozn. súdu), ktorý nebol žalobcovi ani doručený a tvrdenie v

odpore bolo bez dôkazu. O účelovosti tohto tvrdenia svedčí to, že až do 12.2.2014 neboli uvádzané
právnou zástupkyňou žalovaného skutkové tvrdenia o údajnej dohode o zmluvnej odmene, navyše bez
dôkazného preukázania, zrejeme inšpirovanú obsahom rozhodnutia NS SR 3MCdo/8/2011 z 9.5.2012,
ktoré ani nebolo publikované v Zbierke stanovísk NS SR ako judikát a obsah bol podrobený aj kritike
odbornou verejnosťou. Skutkové tvrdenie o neuzavretí dohody o zmluvnej odmene žalobca preukázal aj

spôsobom vyúčtovania úkonov podľa fa. č. XX/XX ale aj priebežným vyúčtovaním a prehľadom úkonov
predložených žalovanému 13.6.2005, ku ktorému nemal žiadne výhrady. Naopak žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno čo do preukázania, že medzi ním a žalobcom došlo k uzatvoreniu dohody o zmluvnej
odmene v jednotlivých veciach, preto sa použijú ustanovenia o tarifnej odmene. Ani jeden úkon právnej
služby nebol vykonaným nadbytočne, všetky boli v prospech žalovaného pri hájení a ochrane jeho práv.

58. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaniach uviedla, že dôkazy predložené žalovaným preukazujú,
že medzi stranami sporu bola dohodnutá odmena, a to ústnou formou. Poukázala na to, že žalovaný
je bežný človek, nevie sa právnicky vyjadrovať. Poukázala na aplikáciu § 3 Občianskeho zákonníka
v tomto spore, a to z toho dôvodu, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, neinformoval
žalovaného o nákladoch právneho zastúpenia pri uplatnení tarifnej odmeny. Čo sa týka úkonu z 8.6.2005

(fa. č. XX/XXXX), jeho obsahom bolo oznámenie katastru o podaní návrhu na predbežné opatrenie,
nejedná sa o úkon právnej služby v zmysle § 14 vyhlášky (ani úkon z 10.5.2006- oznámenie manželom
R.). Úkon z 8.6.2005 - rokovanie s klientom žalobca nepreukázal. Úkon z 14.6.2005 považuje za
neúčelný a neefektívny, nakoľko na základe tohto úkonu nemohol kataster zapísať obm. poznámku.
Potvrdenie o vykonateľnosti z. 23.6.2005 nie je úkonom právnej služby, taktiež úkon z 24.6.2005, ktorý

je súčasne neúčelný a zbytočný. Úkony z 31.8.2005, 9.9.2005 a 20.9.2005 neboli ničím preukázané.
Taktiež namietala notársky poplatok vo výške 183,-Sk, t.j. overenie predbežného opatrenia bez doložky
vykonateľnosti. Z faktúry č. XX/XXXX žalobca nepreukázal zaplatenie súdneho poplatku vo výške
1.083,-Sk. Z faktúry č. XX/XXXX namietala úkon z 22.6.2005 - rokovanie s protistranou, nakoľko
nebol preukázaný. V záverečnej reči uviedla, že žalobcovi nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností

preukázať, že medzi ním a žalovaným nedošlo k uzavretiu dohody o zmluvnej odmene, a preto
uplatnenie domnienky o tarifnej odmene nie je na mieste. Žalobca spôsobom vyberania záloh a ich
výškou pripúšťal okolnosť, že sa so žalovaným dohodli na zmluvnej odmene. Žalobca nevysvetlil,
prečo celé roky postupoval pri uplatňovaní tarifnej odmeny inak, ako má postupovať podľa zákona o
advokácii. Žalovaný nebol informovaný čo je tarifná odmena, ani o hodnote jedného úkonu, o počte

úkonov, nepotvrdzuje to ani doklad č. XX/XX. Pre prípad tzv. nedohody o zmluvnej odmene vyjadrila
námietku rozporu s dobrými mravmi a etikou advokáta pri postupe žalobcu, ktorý nekonal s odbornou
starostlivosťou, neinformoval ho o tarifnej odmene pri preberaní plnej moci, o hodnote úkonu, a to ani
pri preberaní zálohy, kedy by sa mohol žalovaný rozhodnúť, či bude pokračovať v tomto zastupovaní
žalobcom aj naďalej. Poukázala na to, že napriek nesprávnemu vyúčtovaniu si žalobca uplatňuje aj

úroky z omeškania, ktoré toho času predstavujú sumu do 4.000,-€. Konanie žalobcu považuje v rozpore
s dobrými mravmi a nemalo by požívať právnu ochranu. Opätovne zhrnula námietky voči úkonom v
jednotlivých faktúrach, namietala navyše poplatok 200,-Sk za získanie LV (fa. č. XX/XXXX), pričom sa
ďalej odvolala na jej predchádzajúce písomné vyjadrenia z 15.11.2013, 13.2.2014 a 9.9.2016. Vo vzťahu
k ostatným faktúram poukázala na obsah výhrad uvedených v písomných podaniach z 12.2.2014 a

15.11.2013. Podľa zástupkyne žalovaného sa žalovaný doposiaľ nedostal do omeškania, pretože do
dnešného dňa mu nebolo žalobcom doručené riadne vyúčtovanie tak, ako to určuje zákon o advokácii,
interné predpisy SAK ale aj zákon o účtovníctve, nakoľko žalovanému riadne zúčtované zálohy a neboli
mu preukázané všetky fakturované úkony. Žalobu žalobcu navrhuje preto zamietnuť ako nedôvodnú.
Súčasne vyjadrila názor, že v danom prípade si nevyžadoval zastúpenie žalobcu ako advokáta ďalším

advokátom (z iného mesta), a teda je tu dôvod na postup podľa § 257 CSP, t.j. sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa. žalobca ničím nezdôvodnil, prečo sa dal zastúpiť iným advokátom, keď je sám
advokát.

59. V záverečnej reči (č.l. 691) zástupca žalobcu poukázal na ich vyčíslenie istiny zo dňa 01.03.2019,

poukázal na to, že žalovaný vo vzťahu k prejednávanej veci zaplatil 2 zálohy, a to dňa 21.10.2004 v
sume 20.000,-Sk a dňa 13.06.2005 v sume 10.000,-Sk, ktoré žalobca zaúčtoval vo fa. č. XX/XXXX.
Poukázal na to, že 1. odvolacie konanie (konanie o odvolaní žalobcu) bolo rozhodnuté uznesením
odvolacieho súdu zo dňa 15.12.2006, keď rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený, nakoľko nebolriadne odôvodnený, a teda nemôže ísť o úspech žalobcu v tomto odvolacom konaní. S poukazom na
obsah rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 21.11.2018 nemožno taktiež hovoriť o úspech žalovaného v
rozsahu 100 %. Celková úspešnosť závisí od rozhodnutia súdu prvej inštancie. Čo sa týka kapitalizácie

úrokov z omeškania, žalobca si neuplatnil takýto nárok.

60. V záverečnej reči (č.l. 696) zástupkyňa žalovaného uviedla, že je toho názoru, že domnienka o
tarifnej odmene nie je v tomto prípade na mieste, nakoľko žalobca nepreukázal súdu, že nebola uzavretá
dohoda o zmluvnej odmene. Zotrvala na názore, že žalovaný nie je v omeškaní z dôvodu nevykonania

riadneho vyúčtovania právnych služieb, nepreukázal všetky fakturované úkony. Podľa žalovanej strany
žalobca riadne nezaúčtoval všetky poskytnuté zálohy žalovaným, popiera úhradu 1. zálohy vo výške
20.000,- EUR (pozn. súdu - zrejme malo byť správne SKK) zaplatenej vo veci Š. dňa 11.12.2002, hoci
v poradí 2. zálohu vo výške 10.000,-EUR (pozn. súdu - zrejme malo byť správne SKK) priznal. V ďalej
časti vykonala opätovne vyúčtovanie istiny, pri fa. č. XX/XXXX zhodne s vyúčtovaním ako v podaní zo
dňa 4.3.2019, pri fa. č. XX/XXXX mala odmena predstavovať podľa žalovanej strany sumu 9.564,-Sk

(317,47 €), pri fa. č. XX/XXXX zhodne s vyúčtovaním ako v podaní zo dňa 4.3.2019, teda spolu ako
dôvodnú sumu uviedla 1.526,92 € (pri vyúčtovaní zo dňa 4.3.2019 to predstavovala suma 1.414,19 €).
Zotrvala na úspešnosti (pri rozhodovaní o trovách konania) žalovaného v odvolacích konaniach ako i na
tom, že pre pomer úspechu je potrebné zohľadniť aj úroky z omeškania, tieto je potrebné kapitalizovať.

61. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

62. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

63. Podľa § 724 OZ, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo
vykoná inú činnosť.

64. Podľa § 725 OZ, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí.
Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu
a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

65. Podľa § 728 OZ, príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na

jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a
užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

66. Podľa § 730 ods. 1, 2 OZ, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak
bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Príkazca je povinný

poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením
povinnosti príkazníka.

67. Podľa § 732 OZ, ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi
náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej časť

zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konania zmarilo
náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.

68. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

69. Podľa § 517 ods. 2a OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

70. Podľa § 10a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.71. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

72. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona SNR č. 132/1990 Zb. o advokácii, advokácia pomáha uskutočňovať
ústavné právo občanov na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy občanov a právnických osôb
v súlade s Ústavou a zákonmi. Úlohy advokácie plnia advokáti najmä tým, že obhajujú občanov v
trestnom konaní, zastupujú občanov a právnické osoby pred súdmi, štátnymi orgánmi a inými právnymi

subjektami, spisujú listiny, poskytujú právne rady a spracúvajú právne rozbory.

73. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona SNR č. 132/1990 Zb. o advokácii, advokát poskytuje právnu pomoc
spravidla za odmenu a má právo požadovať na ňu primeraný preddavok. Advokát popri nároku na
odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Za hotové výdavky
sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci,

najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,
preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

74. Podľa § 52 zákona SNR č. 132/1990 Zb. o advokácii, podrobnosti o výške odmeny advokátov a
spôsobe jej určenia, o podmienkach na poskytnutie právnej pomoci v mimosúdnom konaní za zníženú

odmenu alebo bezplatne, o podmienkach na určenie náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu
času ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky.

75. Podľa § 1 ods. 1, 2 Vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnej pomoci v znení účinnom do 31.3.2002 (ďalej len „vyhl. 240/90“), advokát poskytuje
právnu pomoc za odmenu, ktorej výška a spôsob určenia sa riadi ustanoveniami tejto vyhlášky. Advokát
popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a náhradu za premeškaný čas.

76. Podľa § 2 ods. 1 vyhl. 240/90, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa môže advokát

dohodnúť s klientom na druhu zmluvnej odmeny.

77. Podľa § 2 ods. 2 vyhl. č. 240/90, ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, predpokladá sa, že sa advokát
dohodol s klientom na odmene určenej podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene.

78. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. 240/90, odmeňujú sa jednotlivé úkony právnej pomoci, alebo úplné vybavenie
veci alebo poskytovanie právnej pomoci v určitom rozsahu alebo po určitú dobu.

79. Podľa § 12 vyhl. 240/90, výška tarifnej odmeny sa určí podľa hodnoty alebo druhu veci a podľa počtu
úkonov právnej pomoci, ktoré advokát vo veci vykonal.

80. Podľa § 13 ods. 6 vyhl. 240/90, ak nemožno hodnotu veci vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami, sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci je 200 Kčs,
ak nie je ďalej ustanovené inak.

81. Podľa § 13 ods. 4 vyhl. 240/90, vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a vo
veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z hodnoty požadovaného podielu.

82. Podľa § 19 ods. 3 vyhl. 240/90, predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory môže záväzne určiť
paušálnu sumu, ktorú možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné. Túto sumu môže advokát požadovať i vtedy, ak sa na jej náhrade s
klientom osobne nedohodol.

83. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom do 31.12.2005 (ďalej len „ZOA“),

advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a
záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len "klient") v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,
ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.84. Podľa § 1 ods. 2 ZOA, výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi
verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád,
spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie

formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne
služby").

85. Podľa § 1 ods. 3 ZOA, právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie
fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a

spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Advokáti poskytujú iné služby v súlade s osobitnými predpismi.

86. Podľa § 24 ods. 1,2 ZOA, advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne
primeraný preddavok. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a
na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené
v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné

výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

87. Podľa § 83 ZOA, podrobnosti o výške odmeny advokátov a spôsobe jej určenia, o podmienkach
na poskytnutie právnych služieb v mimosúdnom konaní za zníženú odmenu alebo bezplatne, o
podmienkach na určenie náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

88. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31.12.2004 (ďalej len „vyhl. 163/02“), advokát
poskytuje právne služby za odmenu, ktorej výška a spôsob určenia sa spravujú ustanoveniami tejto

vyhlášky. Vyhláška upravuje aj náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času.

89. Podľa § 2 ods. 1 vyhl. 163/02, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát
dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny musí byť v súlade s
dobrými mravmi.

90. Podľa § 2 ods. 2 vyhl. 163/02, ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, na určenie odmeny advokáta
sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny.

91. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. 163/02, odmena patrí za jednotlivé úkony právnych služieb alebo úplné

vybavenie veci alebo poskytovanie právnych služieb v určitom rozsahu alebo po určitý čas.

92. Podľa § 12 vyhl. 163/02, výška tarifnej odmeny sa určí dohodou podľa hodnoty alebo druhu veci
alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal.

93. Podľa § 13 ods. 1 vyhl. 163/02, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
určená podľa hodnoty veci alebo práva je z hodnoty: do 5.000,-Sk ... 500,- Sk, od 5.000,- Sk do 20.000,-
Sk ... 500,- Sk + 5% zo sumy prevyšujúcej 5.000,- Sk, od 20. 000,-Sk do 200.000,- Sk ... 1.250,-
Sk +3% zo sumy prevyšujúcej 20.000,- Sk, od 200.000,- Sk do 1000000,- Sk 6.650,- Sk +1% zo
sumy prevyšujúcej 200.000,- Sk, nad 1000000,- Sk ... 14. 650,- Sk + 0,2% zo sumy prevyšujúcej

1 000.000,- Sk.

94.Podľa§13ods.4 vyhl.163/02,voveciachzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaavo
veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z hodnoty požadovaného podielu.

95. Podľa § 13 ods. 7 vyhl. 163/02, vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov,
vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, pri preskúmavaní rozhodnutí iných
orgánov, ak je ich predmetom vec, právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzba
tarifnej odmeny určená podľa odseku 1 z hodnoty tejto veci, práva alebo výšky tohto plnenia.

96. Podľa § 19 ods. 3 vyhl. 163/02, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu. Túto sumu
môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.97. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31.12.2005 (ďalej len „vyhl. 655/04“), vyhláška
upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času

advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to
oprávneným orgánom.

98. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. 655/04, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom
a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa

použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

99. Podľa § 9 ods. 1 vyhl. 655/04, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty
veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal.

100. Podľa § 10 ods. 2 vyhl. 655/04, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška

peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

101. Podľa § 11 ods. 1 vyhl. 655/04, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch

alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

102. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. 655/04, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto
úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet
týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každé dve začaté hodiny,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o
predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť
proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

101. Podľa § 14 ods. 2 vyhl. 655/04, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po
začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde

o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu.

102. Podľa § 14 ods. 4 vyhl. 655/04, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3,
patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

103. Podľa § 15 vyhl. 655/04, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových
výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na
súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,
preklady a odpisy, na náhradu za stratu času.

104. Podľa § 16 ods. 3 vyhl. 655/04, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

105. Podľa § 17 ods. 1 vyhl. 655/04, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je
sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času
vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.106. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne
len čiastočne. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako advokátom
a žalovaným ako jeho klientom vznikol záväzkový právny vzťah, a to titulom príkaznej zmluvy v

zmysle §§ 724 a nasl. OZ, kde mal žalobca ako advokát postavenie príkazníka a žalovaný postavenie
príkazcu. Z uvedeného právneho vzťahu vyplývali ich subjektom určité práva a povinnosti, pričom
žalovaný ako príkazca bol povinný poskytnúť žalobcovi ako príkazníkovi odmenu, a to bez ohľadu
na výsledok konaní (konštatované aj odvolacím súdom - bod 10. odôvodnenia uznesenia zo dňa
11.07.2007), v ktorých žalobca poskytol žalovanému právne zastúpenie, s výnimkou, že by nezdar

bol spôsobený porušením povinnosti žalobcu (čo v konaní nebolo preukázané). V prípade porušenia
predpisov určených advokátsku komorou žalobcom v rámci poskytovania právnych služieb (pomoci)
žalovanému, tento sa mohol obrátiť práve na túto komoru, ktorá jediná by mohla riešiť otázku prípadnej
disciplinárnej zodpovednosti žalobcu ako advokáta (čo aj žalovaný vykonal, viď. bod 49. odôvodnenia),
a nie súd v tomto konaní. Čo sa týka poskytnutia odmeny a jej výšky, to sa riadi ustanoveniami vyhl.
240/90 s účinnosťou do 31.3.2002, vyhl. 163/02 s účinnosťou od 1.4.2002 do 31.12.2004 a vyhl. 655/04

s účinnosťou od 1.1.2005 tak, ako sú uvedené pod bodmi 72.-105. odôvodnenia. Medzi stranami sporu
nebol sporný vznik (preukazujú to plnomocenstvá tak ako sú špecifikované pod bodom 35. odôvodnenia)
a ani následné ukončenia tohto ich právneho (záväzkového) vzťahu (k tomu pozri bod 37.), sporná bola
výška odmeny vyúčtovanej žalobcom žalovanému predmetnými 3 faktúrami, resp. to, či došlo medzi
nimi k dohode o zmluvnej odmene (ak áno, v akej výške, aký bol dohodnutý spôsob určenia odmeny

žalobcovi), alebo k žiadnej dohode nedošlo a bol daný dôvod na uplatnenie domnienky o tarifnej odmene
tak, ako to tvrdil žalobca. Žalovaná strana v rámci obrany voči žalobe tvrdila, že sa žalovaný so žalobcom
dohodli na zmluvnej odmene, a to ústnou formou, pričom na podporu tohto tvrdenia poukazovali na fa. č.
XX/XX ako i na spôsob vyberania záloh žalobcom (do akej výšky vyberal zálohy) a súčasne poukazovala
v tejto súvislosti aj na rozhodnutie NS SR 3MCdo 8/2011 z 9.5.2012 (pozri bod 15.), ktorého súčasťou

je úvaha vo vzťahu k plneniu povinnosti tvrdenia strán sporu (predtým účastníkov konania) a vo vzťahu
k dôkaznému bremenu.

107. Ako už bolo súdom v poradí druhom rozsudku zo dňa 13.04.2017 uvedené, primárne bolo
potrebné posúdiť, či došlo medzi stranami sporu k dohode o zmluvnej (podielovej alebo inej) odmene,

a vtedy by neprichádzal do úvahy nárok advokáta (žalobcu) na tarifnú odmenu (ako následok
naplnenia nevyvrátiteľnej domnienky), alebo či k takejto dohode nedošlo a žalobca má teda nárok na
tarifnú odmenu stanovenú vyhláškami. Priznanie nároku na zaplatenie tarifnej odmeny pre advokáta
prichádza do úvahy len vtedy, ak neexistuje písomná či ústna dohoda o zmluvnej odmene. Ide
o nevyvrátiteľnú domnienku zakotvenú priamo v právnom predpise. Dôkazné bremeno v prípade

vyvrátiteľnej právnej domnienky zaťažuje tú stranu, ktorá tvrdí opak toho, čo zakladá domnienka.
Vyvrátiteľná domnienka teda nastane, ale jej dôsledky možno vyvrátiť dôkazom opaku toho, čo
tvrdí domnienka. Nevyvrátiteľná domnienka však buď nastane, pretože nedošlo ku skutočnosti, ktorá
zabraňuje jej vzniku, alebo nenastane, pretože tu existuje skutočnosť, ktorá vzniku domnienky bráni.
Právna domnienka koncipovaná ako nevyvrátiteľná, ak nastala, nepripúšťa dôkaz opaku. V prípade

nevyvrátiteľnej právnej domnienky teda možno len zistiť, či nastala skutočnosť, ktorá vylučuje existenciu
tejto právnej domnienky, alebo takáto skutočnosť nenastala. V tomto spore súd teda zisťoval v prvom
rade, či medzi žalobcom a žalovaným advokátom došlo k dohode o zmluvnej odmene alebo nie. Vo
všeobecnostiakjevkonanínepochybnezistené,žekdohodeozmluvnejodmenenedošlo,bezvýhradne
platí nevyvrátiteľná domnienka o uplatnení tarifnej odmeny. Pri hľadaní odpovede na vyššie uvedenú

otázku sa dokazovanie sústredí na to, či existuje skutočnosť brániaca vzniku nevyvrátiteľnej domnienky,
pričom dôkazné bremeno má ten subjekt, ktorý naplnením tejto domnienky vyvodzuje pre seba pozitívne
účinky v podobe úspechu v spore. V danej veci bol týmto subjektom podľa názoru súdu žalovaný,
ktorý sa tvrdením o existencii (ústnej) dohody o zmluvnej odmene bránil žalobe, resp. vyúčtovaniu
založenom na tarifnej odmene. Opačný výklad by bol v rozpore s ustálenými postupmi a zásadami

v oblasti dôkazného bremena. Súčasne opačný výklad by do budúcna viedol k absurdným situáciám
v obdobných sporoch, kde žalovaný by konštatoval, že došlo k dohode o zmluvnej odmene (bez
preukázania dôkazmi) a ťarchu unesenia dôkazného bremena by neprípustne preniesol na žalobcu
(advokáta), a to napriek tomu, že práve žalovaný týmto svojim tvrdením vyvodzuje pre seba priaznivé
dôsledky v spore. Podľa názoru súdu žalovaný v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, že

sa so žalobcom dohodli na zmluvnej odmene. Obrana žalovaného ostala len v rovine jeho tvrdenia,
nepreukázaná žiadnym dôkazom. Žalovaný sa aj v rámci výsluchu nepresvedčivo a nejasne vyjadroval
k otázke uzatvorenej dohody, teda čo bolo jej obsahom, atď. Ani listiny predložené súdu za týmto
účelom žalovaným existenciu dohody nepreukazujú. Samotná žalovaná strana v písomnom vyjadreníz 26.10.2015 uviedla, že žalovaný poukázal na skutočnosti a dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že k
dohode mohlo dôjsť. Napokon i v písomnosti Y.. U. zo dňa 17.11.2005 (č.l. 46) je uvedené, že podľa
názoru žalovaného si so žalobcom dohodli podielovú odmenu. Všetky tieto tvrdenia sú v rovine úvah,

sú nepresvedčivé a hlavne tieto tvrdenia neboli žiadnym dôkazom jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázané. Nasvedčovanie o možnej dohode nemožno považovať za unesenie ani len
bremena tvrdenia žalovaného, tobôž dôkazného bremena. Neobstojí ani obrana žalovaného, že je
obyčajným človekom bez právneho vzdelania, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou, že tzv.
„...čo nie je na papieri, ako keby ani nebolo...“Z týchto dôvodov súd vyvodil ten záver, že k dohode

o zmluvnej odmene medzi stranami sporu nedošlo (nebolo to ničím preukázané), a teda postup na
vyúčtovanie odmeny tarifným spôsobom tak ako to aj žalobca v predmetných faktúrach učinil daný bol.
Ak by aj bola preukázaná existencia podielovej odmeny, zákon o advokácii ani vyhláška 655/04 nemá
úpravu pre prípad, ak je ukončené takéto zastupovanie, a teda i dohoda o podielovej odmene, preto
by sa aplikovali ustanovenia o tarifnej odmene (k tomu aj ÚS I. ÚS 407/08 z 30.6.2010). Záver súdu,
že k dohode o zmluvnej odmene medzi stranami sporu nedošlo bol potvrdený aj právnym názorom

vyjadreným odvolacím súdom v rozsudku zo dňa 21.11.2018, a to v bodoch 54. - 57., keď odvolací súd
konštatoval, že : „...súd prvej inštancie potom prijal správny záver, že uzavretie medzi stranami dohody
o zmluvnej odmene nebolo preukázané a teda nastúpila nevyvrátiteľná domnienka o nároku žalobcu
ako advokáta na tzv. tarifnú odmenu...“.

108. Nakoľko teda bol daný postup pri určovaní odmeny žalobcu ako advokáta tarifnou odmenou, súd
priznal / čiastočne priznal / nepriznal žalobcovi nasledovnú odmenu z predmetných faktúr za poskytnutú
právnu pomoc (pozn. súdu- pre prehľadnosť súd uvádza sumy v „SKK“ tak ako boli uvedené aj vo
faktúrach, až konečnú sumu uvedie v „EUR“):
109. Faktúra č. XX/XXXX (k tomu pozri bod 38.) za úkony:

a) 19.9.2001 (prevzatie a príprava zastúpenia č.l. 471) - § 13 ods. 6 vyhl. 240/90, nakoľko ustanovenie
tejto vyhlášky neobsahovalo také ustanovenie ako § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z., a teda pri predmete
sporu určenia neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), hodnotu právneho úkonu nemožno oceniť,
ani sa pritom nejedná o vec (vyhláška „nehovorila“ o hodnote práva), teda 200,- Sk + 100 Sk (§ 19 ods.
3 vyhl. 240/90),

b) 6.10.2001 (písomné podanie vo veci samej na okresnú prokuratúru -č.l. 392) - § 13 ods. 6 vyhl.
240/90 v sume 200,-Sk + 100 Sk (§ 19 ods. 3),
c) 29.10.2001 (podanie žaloby na súd - č.l. 235) - § 13 ods. 6 vyhl. 240/90 v sume 200,-Sk + 100 Sk
(§ 19 ods. 3),
d) 19.4.2002 (podanie odvolania proti rozhodnutiu KÚ - č.l. 396) - § 13 ods. 6 vyhl. 163/02, t.j. 1/10

výpočtového základu nakoľko hodnotu veci alebo práva v danom prípade nemožno vyjadriť v peniazoch
(s poukazom na právny názor vyjadrený odvolacím súdom v rozsudku zo dňa 21.11.2018 v bode 65.
jeho odôvodnenia) + § 16 ods. 1 písm. c/, teda v sume 1.170,-Sk (nie 3.040,-Sk) + 100,-Sk (§ 19 ods. 3),
e) 15.10.2002 (písomné vyjadrenie k návrhu - č.l. 44 spisu 6C/46/2005, predtým 5C 168/00) - § 13 ods.
7 vyhl. 163/02 (s poukazom na právny názor vyjadrený odvolacím súdom v rozsudku zo dňa 21.11.2018

v bode 66. a 67. jeho odôvodnenia) + § 16 ods. 1 písm. c/, a teda vychádzajúc z hodnoty podielu 3/6 v
sume 79.584,-Sk je to suma 3.038,-Sk (nie 3.040,-Sk) + 100,-Sk (§ 19 ods. 3),
f) 30.4.2003 (písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky - č.l. 399) §§ 13 ods. 6 (s poukazom na
právny názor vyjadrený odvolacím súdom v rozsudku zo dňa 21.11.2018 v bode 68. jeho odôvodnenia),
16 ods. 1 písm. c/ vyhl. 163/02 (vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej) v sume 1.281,-Sk (ako 1/10

výpočtového základu na rok 2003) + 128 Sk (§ 19 ods. 3),
g) 8.8.2003 (písomné stanovisko vo veci samej - č.l. 402) - §§ 13 ods. 7 (s poukazom na právny názor
vyjadrený odvolacím súdom v rozsudku zo dňa 21.11.2018 v bode 66 a 67. jeho odôvodnenia), 16/1c
vyhl. 163/02 v sume 3.038,-Sk + 128 Sk (§ 19 ods. 3),
h) 7.10.2003 (účasť na pojednávaní OS Piešťany - č.l. 404) - §§ 13 ods. 7 (s poukazom na právny názor

vyjadrený odvolacím súdom v rozsudku zo dňa 21.11.2018 v bode 66 a 67. jeho odôvodnenia), 16/1d
vyhl. 163/02 v sume 3.038,-Sk + 128 Sk (§ 19 ods. 3),
i) 4.12.2003 (účasť na pojednávaní OS Piešťany - 238) - §§ 13 ods. 7(s poukazom na právny názor
vyjadrený odvolacím súdom v rozsudku zo dňa 21.11.2018 v bode 66 a 67. jeho odôvodnenia), 16/1d
vyhl. 163/02 v sume 3.038,-Sk + 128 Sk (§ 19 ods. 3),

j) 22.6.2005 (rokovanie s protistranou v kancelárii žalobcu) - nepreukázané vykonanie tohto úkonu (s
poukazom na právny názor vyjadrený odvolacím súdom v rozsudku zo dňa 21.11.2018 v bode 50. jeho
odôvodnenia), konanie týkajúce sa tohto UPS bolo už právoplatne skončené rozhodnutím odvolacieho
súdu zo dňa 21.11.2018,k) 30.6.2005 (písomné stanovisko - č.l. 405) - §§ 11 ods. 1 (neoceniteľné, k tomu pozri písm. c/, d/ tohto
bodu) + § 14/1c vyhl. 655/04 v sume 1.154,-Sk + 150 Sk (§ 16 ods. 3). Spolu dôvodnú odmenu vo vzťahu
k fa. č. XX/XXXX súd ustálil na sumu (písm. a/-k/): 17.519,-Sk (581,52 €).

110. Faktúra č. XX/XXXX (k tomu pozri bod 39. a 46) za úkony:
a) 15.4.2003 (spísanie listiny o právnom úkone - o budúcej dedičskej dohode s Y. a L. V. - č.l. 381) -
§§ 13 ods. 1 vyhl. 13/02 (s poukazom na právny názor vyjadrený odvolacím súdom v rozsudku zo dňa

21.11.2018 v bode 69. jeho odôvodnenia) vychádzajúc z hodnoty 20.000,-Sk + 16/1h vyhl. 163/02 v
sume 1.250,-Sk + 128 Sk (§ 19 ods. 3),
b) 26.05.2003 (spísanie listiny o právnom úkone - o budúcej dedičskej dohode s L. V. - č.l. 383) - §§
13 ods. 1 (s poukazom na právny názor vyjadrený odvolacím súdom v rozsudku zo dňa 21.11.2018 v
bode 69. jeho odôvodnenia) vychádzajúc z hodnoty 10.000,-Sk + 16/1h vyhl. 163/02 v sume 750,-Sk
+ 128 Sk (§ 19 ods. 3),

c) 25.01.2005 (prevzatie a príprava zastúpenia - č.l. 12 = správne mal byť vo faktúre uvedený dátum
podľa plnomocenstva na č.l. 12, t.j. 11.1.2005) - §§ 10 ods. 1 (vychádzajúc z hodnoty predmetného
nehnuteľného majetku ako predmetu konania o novoobjavenom majetku 108.322,-Sk pri zohľadnení
investícií tretích osôb - viď. bod 46. tohto odôvodnenia, táto suma ako základ pre učenie odmeny
advokáta neprevyšovala hodnotu majetku určenú znaleckým posudkom N.. V. č. XXX/XXXX, ako aj s

poukazom na právny názor vyjadrený odvolacím súdom v rozsudku zo dňa 21.11.2018 v bode 73. jeho
odôvodnenia) + 14/1a vyhl. 655/04 v sume 3.950,-Sk + 150 Sk (§ 16 ods. 3),
d) 14.3.2005 (písomné podanie na súd vrátane zabezpečenia znal. posudku - č.l. 1 spisu 20D 784/05)
- §§ 10 ods. 1 (vychádzajúc z hodnoty 108.322,-Sk - viď. bod 46. tohto odôvodnenia, táto suma ako
základ pre učenie odmeny advokáta neprevyšovala hodnotu majetku určenú znaleckým posudkom N..

V. č. XXX/XXXX, ako aj s poukazom na právny názor vyjadrený odvolacím súdom v rozsudku zo dňa
21.11.2018 v bode 73. jeho odôvodnenia) + 14/1c vyhl. 655/04 v sume 3.950,-Sk + 150 Sk (§ 16 ods. 3),
e) 6.10.2005 (konanie pred súdom - pojednávanie u súdneho komisára - č.l. 14 spisu 20D/784/05) -
§§ 10 ods. 1 (vychádzajúc z hodnoty 108.322,-Sk - viď. bod 46. tohto odôvodnenia, táto suma ako
základ pre učenie odmeny advokáta neprevyšovala hodnotu majetku určenú znaleckým posudkom N..

V. č. XXX/XXXX, ako aj s poukazom na právny názor vyjadrený odvolacím súdom v rozsudku zo dňa
21.11.2018 v bode 73. jeho odôvodnenia) + 14/1d vyhl. 655/04 v sume 3.950,-Sk + 150 Sk (§ 16 ods. 3),
f) súdny poplatok vo výške 1.083,-Sk - nepriznaný, jeho platba žalobcom bola sporná a ním
nepreukázaná, konanie týkajúce sa tejto sumy bolo už právoplatne skončené rozhodnutím súdu prvej
inštancie zo dňa 13.04.2017 (nebolo napadnuté odvolaním).

Súd neakceptoval výhrady žalovaného o možnosti spísať listina a/ + b/ jedným dokumentom, žalovaný
mohol trvať na to a nepodpisovať (konkludentne súhlasiť) 2 samostatné listiny. Súd nepovažoval tieto
listiny ani ako neúčelné, tieto boli žalobcom vyhotovené (so súhlasom žalovaného). Čo sa týka námietky
žalovanej strany týkajúcej sa možnej aplikácie ust. § 11 ods. 1 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z. (predmet
konania sa týkal nehnuteľnosti určenej na bývanie), ako i z dôvodu požiadavky odvolacieho súdu

obsiahnutej v rozsudku zo dňa 21.11.2018 v bode 74 jeho odôvodnenia, súd uvádza, že predmetné
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z. (používajúc pojem „predmet konania sa týkal
nehnuteľnosti určenej na bývanie“) nadobudlo účinnosť až dňom 1.6.2009, pričom vyúčtovaná odmena
sa týkala úkonov pred týmto dňom (do konca roku 2005), z tohto dôvodu sa neaplikáciou ustanovenie
§ 11 ods. 1 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z. súd v rozsudku zo dňa 13.04.2017 nezaoberal.

Spolu dôvodnú odmenu vo vzťahu k fa. č. XX/XXXX súd ustálil na (písm. a/-f/): 14.556,-Sk (483,17 €).

111. Faktúra č. XX/XXXX (k tomu pozri bod 40. a k preukázaniu vykonania jednotlivých úkonov pod
bodom 44. spisu). Súd pri určení hodnoty s poukazom na právny názor vyjadrený odvolacím súdom
v rozsudku zo dňa 21.11.2018 v bode 78. jeho odôvodnenia, potom vychádzal z tarifnej hodnoty

veci 705.436,-,Sk, bez ohľadu na to, že plnomocenstvo bolo žalovaným udelené na vymáhanie sumy
850.000,-Sk. Hodnota úkonu pri sume 705.436,-Sk potom predstavuje suma 12.150,-Sk tak, a nie suma
13.150,-Sk ako ju aj žalobca vo fa. č. XX/XXXX účtoval žalovanému pri niektorých úkonoch. Ak žalobca
pri niektorých účtoval nižšiu sumu, takýto postup nie je v rozpore s vyhl. 163/02 ani vyhl. 655/04. Súd z
úkonovuvedenýchvbode40.odôvodnenianepriznalodmenuzaúkonypodpísm.e),j),p),q),r),nakoľko

nemal preukázané ich vykonanie, úkony pod p)-r) neboli preukázané jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností ani svedeckou výpoveďou Y.. T.. Žalobca mohol zvoliť inú formu evidencie vykonania
takýchto úkonov. Zamietnutie úkonov pod písm. j), p), q) a r) bolo potvrdené rozsudkom odvolacieho
súdu zo dňa 21.11.2018, bližšie k tomu body 51. a 52. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zo dňa21.11.2018, pričom odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne vo vzťahu k týmto položkám
uzavrel, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno /položky j), w) a z) - bodu 40. odôvodnenia
tohto rozsudku/. Pokiaľ ide o položky pod písm. p), q), r)- bodu 40. odôvodnenia tohto rozsudku, podľa

odvolacieho súdu (bod 52. odôvodnenia rozsudku zo dňa 21.11.2018) súd prvej inštancie preto správne
uzavrel, že vykonanými dôkazmi nebola nesporne preukázaná realizácia predmetných úkonov právnej
služby a preto správne žalobu žalobcu aj v tomto rozsahu zamietol. Súd preto z faktúrou č. XX/XXXX
účtovanej sumy 113.199,-Sk odrátal sumy z úkonov podľa písm. e), j), p), q), r) a súčasne nepriznal
hotové (sporné) výdavky pod písm. w) a z). Suma posúdená súdom ako dôvodná pri fa. č. XX/XXXX,

pri zohľadnení hodnoty UPS pri základe 705.436,-Sk vo výške 12.150,-Sk potom predstavuje sumu (po
odrátaní vyššie uvedených odmien, t.j. úkonov podľa písm. e), j), p), q), r) a hotových výdavkov pod
písm. w) a z) bodu 40. odôvodnenia tohto rozsudku): 92.349,-Sk, od ktorej bolo potrebné odrátať sumu
zálohy vo výške 30.000,-Sk, a teda konečná suma posúdená súdom ako dôvodná pri fa. č. XX/XXXX
predstavuje sumu 62.349,-Sk (2.069,61 €). Suma 92.349,-Sk bola priznaná za tieto UPS:
a) 14.1.2003 (prevzatie a príprava zastúpenia - § 16 ods. 1 písm. a/ vyhl. + § 13 ods. 1 + RP) - 12.150

+ 128 Sk;
b) 18.2.2003 (písomné podanie návrhu - § 16 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 13 ods. 1 + RP) -12.150 + 128 Sk;
c) 6.5.2005 (účasť na pojednávaní na OS Trnava - § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) -
12.150 + 150 Sk;
d) 8.6.2005 (písomné podania na iný orgán - kataster Piešťany - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods.

1 + RP) - 12.150 + 150 Sk;
e) 8.6.2005 (návrh na predbežné opatrenie - § 14 ods. 2 písm. a/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.075 +
150 Sk;
f) 9.6.2005 (písomné podania na iný orgán - trestné oznámenie na OP Piešťany- § 11 ods. 1 / vyhl. +
§ 10 ods. 1 + RP) - 1.154 + 150 Sk;

g) 10.6.2005 (písomné podania protistrane - 1 krát manželom R. a 1 krát návrh na zápis poznámky do
katastra - zníženie o 50 % - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.075 + 150 Sk;
h) 14.6.2005 (písomné podania na iný orgán - návrh na zápis obm. poznámky do katastra - zníženie o
50 % - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.075 + 150 Sk;
i) 24.6.2005 (písomné podanie na iný orgán - žiadosť o súčinnosť katastra + zaslanie PO záložnému

veriteľovi - zníženie o 50 % - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.075 + 150 Sk;
j) 1.7.2005 (písomné podanie na iný orgán - rozšírene trestného oznámenia + návrh na zaistenie účtu
- § 11 ods. 1 vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 1.154 + 300 Sk;
k) 2.7.2005 (písomné podanie vo veci samej - návrh na doplnenie dôkazov + doplnenie listín do spisu
- zníženie o 50 % - § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.075 + 150 Sk;

l) 22.7.2005 (písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu protistrany - zníženie o 50 % - § 14 ods.
1 písm. c/ vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 6.075 + 150 Sk;
m) 18.8.2005 (písomné podanie na iný orgán - sťažnosť proti uzneseniu ORP-968/ÚJKP-OVK-PN-2005
- § 11 ods. 1 vyhl. + § 10 ods. 1 + RP) - 1.154 + 150 Sk;
n) 6.5.2005 - náhrada za stratu času - pojednávanie - 500,-Sk;

o) 6.5.2005 - parkovné Trnava - 20,-Sk;
p) 6.5.2005 - cestovné na poj. 90 km x 6 ,20 - 558,-Sk;
q) 8.6.2005 - súdny poplatok - návrh PO - 500,-Sk;
r) 14.6.2005 - notársky poplatok za osvedčenie - 183,-Sk;
s) 23.6.2005 - parkovné Trnava - 20 Sk;

112. K námietke žalovaného uvedenú odvolaní, že súd pri faktúre č. XX/XXXX neprihliadol na účelnosť
a hospodárnosť úkonov žalobcu odvolací súd uviedol, že pri žiadnom z priznaných úkonov v čase ich
vykonania nebola zjavná a očividná neúčelnosť či nehospodárnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu
zhodne s prvoinštančným tie úkony právnej služby z faktúry č. XX/XXXX, za ktoré súd prvej inštancie

priznal odmenu, neboli vykonané ani neúčelne ani nehospodárne a u všetkých sa jedná o úkony právnej
služby podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., preto súd prvej inštancie správne za ne priznal
odmenu.

113. Konečná suma zo všetkých troch faktúr je tak vo výške 94.424,-Sk (62.349 + 14.556 +17.519), čo

po prepočte predstavuje 3.134,30 €. K zaplateniu tejto sumy súd zaviazal žalovaného tak ako je uvedené
vo výroku I. Z dôvodov vyššie uvedených potom súd vo zvyšnej časti, t.j. čo do zaplatenia sumy 897,50
€ (4.031,80 € - 3.134,30 €) a k nemu požadovanému príslušenstvu (úroku z omeškania) ako nedôvodnú
zamietol (výrok II.).114. Pretože je žalovaný preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má žalobca právo
požadovať od neho podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania. Žalobca uplatnil

úrok z omeškania vo výške 6 % ročne v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do
31.12.2008, pričom úrok z omeškania žiadal vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej- ktorej
faktúry, kedy sa žalovaný dostal do omeškania (§ 517 ods.1 Občianskeho zákonníka). Z uvedených
dôvodov považoval súd prvej inštancie uplatnený úrok z omeškania (jeho výšku) za dôvodný a priznal
ho žalobcovi, avšak len zo súdom priznanej výšky peňažného plnenia a vo zvyšnej časti (požadovaného

úroku z omeškania) žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd k argumentácii žalovaného o tom, že sa
do omeškania ešte nedostal z dôvodu, že žalobca riadne nevyúčtoval odmenu uvádza, že uvedená
argumentácia neobstojí vo vzťahu k zákonným ust. § 517 OZ. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s vyúčtovanou
sumou v celom rozsahu, a teda z toho dôvodu neuhradil ani časť z tejto sumy, šiel tak (dobrovoľne) do
rizika vzniku omeškania v prípade posúdenia tejto sumy ako dôvodnej. Ak žalovaný aspoň čiastočne
súhlasil s vyúčtovanou sumou, mohol v časti zodpovedajúcemu jeho súhlasu žalobcovi plniť a vyhnúť

sa tak omeškaniu. Omeškanie žalovaného potvrdil aj odvolací súd pri vyslovení jeho názoru v bode 84.
odôvodnenia rozsudku zo dňa 21.11.2018.

115. Čo sa týka obrany žalovaného týkajúcej sa zaplatenia záloh vo vyššej sume, než v tomto konaní
započítanej sume 30.000,-Sk (záloha zo dňa 21.10.2004 vo výške 20.000,-Sk a zo dňa 13.06.2005 vo

výške 10.000,-Sk) súd uvádza, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného, nakoľko
žiadal zohľadniť skutočnosť v jeho prospech tvrdenú(zaplatenú zálohu vo výške 20.000,-Sk v hotovosti
zo dňa 11.12.2002). Súd pri zohľadnení zaplatených zálohách vychádzal zo skutkového stavu zisteného
vykonaním dokazovania, pričom z listinných dôkazov (príjmové pokladničné doklady na č.l. 44 a 45
spisu) preukazujú zaplatenie záloh práve vo výške 30.000,-Sk. Čo sa týka argumentácie žalovanej

strany, že na PPD zo dňa 13.06.2005 v sume 10.000,-Sk je táto označená ako „2. záloha“, a že teda
žalovaný uhradil aj prvú zálohu, súd uvádza, že zo skutkového stavu uhradenie inej zálohy, t.j. aj
prípadnej „1. zálohy“ vo vzťahu k predmetu toho konania nevyplýva. Aj keď argumentácia v tomto smere
má svoju logiku, ktorú však žalobca (v podaní - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16.3.2007 - na č.l. 123)
vyvracal tým, že sa jednalo o pisársku chybu (na čo mal byť žalovaný upozornený), nemožno napriek

tomu prijať zodpovedný záver o možnom zohľadnení aj inej platby ako zálohy, nakoľko aj keby sa jej
existencia pripustila, jej výška zo žiadneho dôkazu nevyplýva. Platba vo výške 10.398,-Sk (č.l. 43) bola
platbou za fa. č.XX/XXX (č.l. 229), ktorá nie je predmetom tohto konania. Zaplatenie záloh vo výške
5.000,-Sk dňa 5.2.2001 a 19.4.2001 (č.l. 42) bolo zohľadnené vo vyúčtovacej faktúr č. XX/XX, ktorá ako
už bolo uvedené, nie je predmetom tohto konania.

116. Vo vzťahu k požiadavke žalovanej strany na aplikáciu ust. § 3 OZ súd opätovne konštatuje, že z
dokazovania nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala na právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným, no predovšetkým na výkon práva zo strany žalobcu požadované ustanovenia o dobrých
mravoch aplikovať, nakoľko nebolo preukázané, že by postup žalobcu v danej veci bol v rozpore s

dobrými mravmi. Súd uvedenú argumentáciu žalovanej strany vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť
sa povinnosti zaplatiť žalobcovi ním požadované peňažné plnenie. S prihliadnutím na skutočnosť,
akým podrobným spôsobom a v akom časovom horizonte po ukončení zastupovania žalobca vyúčtoval
odmenu za poskytnuté služby žalovanému, možno konštatovať, že žalobca si viedol riadnu, včasnú a
podrobnú evidenciu všetkých úkonov. Záver súdu o neaplikácii ust. § 3 Občianskeho zákonníka bol

potvrdený aj názorom odvolacieho súdu v rozsudku zo dňa 21.11.2018 v bode 85 jeho odôvodnenia. Čo
sa týka zákonnej povinnosti advokáta informovať klienta o výške odmeny za úkon právnej služby ešte
pred začatím tohto úkonu (§ 18 ods. 4 ZOA), táto vznikla až od 1.9.2009 zákonom č. 304/2009 Z.z., t.j.
v čase, kedy už žalobca právne služby žalovanému neposkytoval.
117. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

118. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

119.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.120. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

121. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

122. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalobcovi

priznal čiastočný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, pričom pri rozhodovaní o trovách
konania súd vychádzal z ustanovenia §§ 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP, teda z pomeru
úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Prípadná aplikácia ust. § 257 CSP nebola pre nesplnenie
podmienok dôvodná, čo potvrdil názorom aj odvolací súd v rozsudku zo dňa 21.11.2018 v bode 85.
jeho odôvodnenia. Z dôvodu argumentácie predloženej zo žalovanej strany týkajúcej sa náhrady trov
konania, resp. posudzovania úspechu (podanie zo dňa 4.3.2019 - vyčíslenie istiny) súd uvádza, že v

zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP je pri otázke rozhodovania o náhrade trov konania (ktoré si v
priebehu konania znáša každá sporová strana samostatne) určujúcim „pomer úspechu vo veci“, ktorá
prejavuje zodpovednosť za výsledok sporu. Tento „úspech vo veci“ sa zisťuje porovnaním žalovaného
nároku uplatneného žalobou a výsledným rozhodnutím súdu vo veci samej. Takýmto spôsobom súd
postupoval aj v tomto prípade, keď porovnal žalobcom uplatnenú sumu vo výške 5.298,75 € a súdom

priznanú sumu 3.134,30 €, z čoho vyvodil záver, že pomerne úspešnou stranou v spore je žalobca,
nakoľko prevažnej časti jeho žaloby bolo vyhovené. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd uvádza,
že tieto nekapitalizoval a nepoužil uvedenú hodnotu pre účely zistenia úspechu v spore, nakoľko pre
pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez
príslušenstva, keďže žalobca príslušenstvo (úrok z omeškania) vo svojej žalobe nevyčíslil (k tomu pozri

rozhodnutie NS SR sp .zn., 6Obo243/2007 zo dňa 27.11.2008). Použitie rozhodnutia NS SR sp. zn.
1M Cdo/1/2004 zo dňa 27.4.2004 podľa názoru súdu neprichádzalo do úvahy, nakoľko riešilo situáciu
pri aplikácii ust. § 142 ods. 3 OSP, t.j. neúspech v pomerne nepatrnej časti, ktorý pojem ale Civilný
sporový poriadok nepozná. Žalobca je potom tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci,
pričom k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 5.298,75

€ s príslušenstvom, no súdom mu bola priznaná suma 3.134,30 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá
úspech žalobcu 59,15 % a úspech žalovaného (neúspech žalobcu) 40,85 %. Čistý úspech žalobcu
potom predstavuje 18,30 % (59,15 % - 40,85 %), keď od úspechu žalobcu bolo potrebné odrátať úspech
žalovaného. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie a odvolacieho konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP). Čo sa týka požadovaného priznania úspechu žalovanému v
odvolacích konaniach (pozn. - zrušené rozsudku súdu prvej inštancie), súd sa s takýmto právnym
názorom nestotožnil, vychádzal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania podľa konečného
výsledku v spore spôsobom popísaným vyššie. Rozhodnutia odvolacieho súdu neboli rozhodnutiami vo
veci samej, jednalo sa o tzv. „zrušujúce“ rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).