Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717203622
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717203622.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prvá
stavebná sporiteľňa a.s. , Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: S. N.,
nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, právne zastúpený JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou, so sídlom
M.. H. XX, S., v konaní o zaplatenie 17.220,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Martin č.k. 5Csp/53/2017-225 zo dňa 28. novembra 2018 v časti výroku o trovách
konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi
nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku, p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutých častiach zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 5Csp/53/2017-225 zo dňa 28. novembra 2018 rozhodol tak, že:
I. Súd konanie v časti žaloby o zaplatenie 54,- eur zastavuje. II. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu

zamieta. III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu
100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto
rozsudku.
V konaní mal súd nesporne preukázané, že žalobca si uplatnil voči žalovanému sumu 17220,45 eura na
základe dôvodov, ktoré uviedol v písomne uvedenej žalobe s tým, že žalovaný bol ručiteľom uzavretej
zmluvy o stavebnom sporení č.2440644 4 07, ktorá bola uzavretá so žalobcom ako veriteľom a dlžníčkou

I. N. a žalovaným, ktorý teda bol ručiteľom. Pretože dlžníčka si svoju povinnosť neplnila, žalobca
uplatnil svoj nárok voči ručiteľovi zo zmluvy v danom prípade voči žalovanému. Tento sa v priebehu
celého konania bránil tým, že predmetnú zmluvu nepodpísal. Poukázal na to, že táto skutočnosť
bola riešená aj políciou v prípravnom konaní, kde bol pribratý znalec z odboru grafológie. Súdom
boli vyžiadané z Okresného riaditeľstva PZ v Martine, odbor kriminálnej polície vyšetrovacie spisy.
Vyšetrovací spis pod číslom ČVS: ORP-196/3-VYS-MT-2015 obsahoval aj znalecký posudok znalkyne

z odboru grafológie, ktorá v závere znaleckého posudku uviedla, že osobu S. N. v danom civilnom
konaní žalovaného nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť ako pisateľa sporného podpisu,
ktorý sa nachádza na písomnosti zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere 2440644
4 07, uzavretej medzi Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. a I. N.. V tomto znaleckom posudku bolo ďalej
uvedené, že sporný podpis, ktorý sa nachádza pod poradovým číslom 07 a 13 na strane písomnosti
Osvedčovacia kniha Obec Trnovo je vlastnoručným podpisom osoby S. N.. V prípravnom konaní bol

vypočutý starosta Obec Trnovo, ku skutočnosti podpisovania do overovacej knihy obce žalovaným, ktorý
tvrdil, že žalovaný podpísal do overovacej knihy podpis, s tým, že potvrdil, že bol osvedčený podpis S.N. na Zmluve o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere č.2440644 4 07 zo dňa 28.3.2012.
K rovnakej skutočnosti sa vyjadrila aj pracovníčka obecného úradu zhodne s vyjadrením starostu Z.
X.. Za účelom preukázania jednoznačnosti podpisu žalovaného na zmluve o medziúvere a stavebnom

- spotrebiteľskom úvere súd v civilnom konaní pribral znalkyňu PhDr. Paedr. Eriku Strakovú, ktorej
uložil úlohu overiť pravosť podpisu žalovaného na predmetnej zmluve. Znalkyňa vypracovala znalecký
posudok č.23/2018 so záverom, že podpis na znenie S. N. na zmluve o medziúvere a stavebnom
- spotrebiteľskom úvere, uzavretej dňa 28.3.2012 nie je pravým podpisom žalovaného S. N.. Záver
tohto znaleckého posudku bol teda jednoznačný pokiaľ išlo o podpis žalovaného na zmluve zo dňa

28.3.2012 (čl. 4 až 8 spisu). Na preukázanie pravdivosti tvrdenia žalovaný navrhol, aby si súd pripojil spis
Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície ORPZ -MT-OKP5-597-2014, z ktorého bolo možné
zistiť, že bol spísaný dňa 6.8.2014 úradný záznam o podaní informácie podľa § 17a Zák.č.171/1993
Z.z., kedy dňa 6.8.2014 bola vypočutá I. N., nar. XX.X.XXXX (matka žalovaného) , ktorá uviedla, že v
marci roku 2012 požiadala v Prvej stavebnej sporiteľni v Martine o navýšenie úveru z dôvodu, že chcela
vyplatiť starší úver, poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou a ďalšie úvery, a tak isto si chcel znížiť

mesačné náklady na splácanie. Na to, aby mohla požiadať o úver, potrebovala ručiteľa. Požiadala o
ručenie syna S. N.. Syn s ručením súhlasil a doniesol potvrdenie o príjme od zamestnávateľa. V Prvej
stavebnej sporiteľni I. N. žiadosť o úver odmietli, čo oznámila aj synovi. Asi o týždeň alebo o dva oznámili
I. N. z Prvej stavebnej sporiteľne, že úver jej budú môcť poskytnúť. Synovi S. I. N. nepovedala, že jej úver
schválili a bez jeho vedomia uzatvorila zmluvu s Prvou stavebnou sporiteľňou. Syna S. N. uviedla ako

ručiteľa a zabezpečila pre Prvú stavebnú sporiteľňu synov overený podpis na Obecnom úrade v Trnove
bez jeho vedomia na základe čoho jej bol poskytnutý medziúver vo výške 15800 euro. Z poskytnutého
úveru vyplatila I. N. úver v Prvej stavebnej sporiteľni, ktorý bol poskytnutý synovi S. na rekonštrukciu
domu, v ktorom bývali. Pre nezhody aj finančné sa syn S. s nevestou odsťahovali z rodinného domu
do podnájmu a I. N. začala mať finančné problémy, nestíhala splácať úver, poskytnutý v Stavebnej

sporiteľni, kde bola dlžná v danom čase dve splátky. Prvá stavebná sporiteľňa poslala upomienku a asi
aj synovi. Ten sa spýtal, čo je to za úver. I. N. mu uviedla, že mu hovorila o tom, že si berie úver, a že
vyplatila aj úver v stavebnej sporiteľni, ktorý bol na jeho meno. Žiadala syna, aby jej finančné prispieval
na splátky, čo on odmietol napriek tomu, že mu vravela, že vyplatila jeho dlžnú čiastku. Úradný záznam
bol spisovaný nadporučíkom O. S. a nadporučíkom S. S., I. N. úradný záznam spísaný 6.8.2014

podpísala.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac listinné dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané
a oboznámené, súd dospel k záveru, že rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie pravosti podpisu
žalovaného na zmluve, ktorá sa v spise nachádza na čl. 4 až 8 a bola posudzovaná znalkyňou, pribratou
do civilného konania, bolo jednoznačne preukázané, že túto Zmluvu o medziúvere a stavebnom

spotrebiteľskom úvere č.2440644 4 07 žalovaný ako ručiteľ nepodpísal. Jeho matka I. N. tak, ako už
bolo konštatované v rozsudku pred príslušníkmi polície uviedla, že syna S. N. uviedla ako ručiteľa a
zabezpečila pre Prvú stavebnú sporiteľňu synov overený podpis na obecnom úrade bez jeho vedomia.
Pokiaľ teda žalovaný predmetnú zmluvu nepodpísal, nemohol prevziať ručenie za zaplatenie záväzku
dlžníka v danom prípade svojej matky. Vychádzajú z vykonaného dokazovania a to predovšetkým zo

skutočností, že žalovaný predmetnú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom a I. N. ako ručiteľ nepodpísal, čo
vyplynulo zo znaleckého posudku, vypracovaného v konaní, ako aj z vyjadrenia I. N. pred príslušníkmi
polície dňa 6.8.2014, kde táto jednoznačne uviedla, že bez vedomia syna uzatvorila zmluvu s Prvou
stavebnou sporiteľňou, kde ho uviedla za ručiteľa, a zabezpečila synovi overený podpis na Obecnom
úrade v Trnove bez jeho vedomia, na základe čoho jej potom bol poskytnutý medziúver vo výške 15800

euro, súd posúdil žalobu nedôvodnou.
Strany sporu v závere konania netrvali na žiadnych ďalších dôkazoch, ktoré by bolo potrebné pred
súdom vykonať a to ani listinnými ani svedeckými výpoveďami, preto bolo dokazovanie uzavreté a súd
vo veci rozhodol. V súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom v tomto konaní, ako aj vyhodnotiac
vyjadrenie I. N. zo dňa 6.8.2014 na Okresnom riaditeľstve PZ, odbor kriminálnej polície, súd sa následne

nezaoberal výpoveďami starostu obce a pracovníčky obce, ktorí sa vyjadrovali k podpisu do overovacej
knihy, pretože nemali vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci.
Po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
Žalobca vzal žalobu späť vo výške 54 eur, žalovaný so späťvzatím súhlasil, preto súd konanie v súlade
s ustanovením § 145 ods.1 C.s.p. v tejto časti zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku
tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v
rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
tohto rozsudku.2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie.

Vodvolanípoukazujenato,ževsporovomkonanísapovinnosťnahradiťtrovykonaniaspravujezásadne
zásadou úspechu vo veci. Žalovaný mal v tejto veci plný úspech, no vzhľadom na výnimočnosť prípadu
a existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolateľ má za to, že je namieste sa odchýliť od
zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie s poukazom na § 257
CSP. Ako žalobca v čase podania žaloby len legitímne uplatňovali voči žalovanému svoj peňažný nárok.

Keďže akékoľvek pochybnosti o pravosti podpisu žalovaného na zmluve o úvere vyvracala samotná
osvedčovacia doložka Obce Trnovo, ale aj závery predloženého trestného konania. Preto okolnosti,
ktoré ich viedli k uplatneniu nároku žalobou na súde tak predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa
a súčasnosti sú takej intenzity, že napĺňajú znaky nepredvídateľnosti pri rozhodovaní orgánov verejnej
moci a výnimočnej situácie. Žalobca nemal mať dôvod, aby pochyboval o pravosti podpisu žalovaného
na zmluve o úvere. Nielenže na základe zmluvy o úvere došlo k refinancovaniu pôvodného záväzku,

kde žalovaný vystupoval ako spoludlžník. Súčasne však podpis žalovaného na zmluve o úvere mal
byť osvedčený obcou, ktorá vykonáva osvedčovanie ako výkon samosprávy. Rovnako v uznesení o
zastavení trestného konania Okresného riaditeľstva PZ v Martine bolo konštatované, že žalovaný mal
urobiť podpis na zmluve o úvere. Žalobca pritom nijakým spôsobom nezavinil neplatnosť ručiteľského
vyhlásenia žalovaného na zmluve o úvere, keďže je zrejmé, že sám žalobca bol uvedený do omylu

ohľadom podpisu ručiteľského vyhlásenia na zmluve o úvere. Pri podávaní žaloby na súd mali legitímne
očakávania, že otázka pravosti podpisu ručiteľského vyhlásenia na zmluve o úvere nebude sporná. Až
výsledkydokazovaniapreukázali,žežalovanýneurobilpodpisnazmluveoúvere.Výsledkydokazovania
rovnako nepriamo dokazujú, že žalobca bol uvedený do omylu pri uzatváraní samotnej zmluvy o úvere
treťou osobou, resp. osobami, pričom ani orgány činné v trestnom konaní nemali snahu tieto okolnosti

objasniť. Preto poukazujú na dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, majúc za to, že sú
naplnené podmienky o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP. Preto navrhujú, aby odvolací
súd výrok III. rozsudku zmenil tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V prípade,
ak odvolací súd dospeje k názoru, že nie sú splnené podmienky pre zmenu, navrhuje, aby v napadnutej
časti bol rozsudok zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v prejednávanej veci neexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázal na to, že hneď po tom, ako dostal od žalobcu výzvu
na zaplatenie titulom ručenia, kontaktoval ho a uviedol, že ručiteľský záväzok nepodpísal, pričom
dal žalobcovi k dispozícii aj súbor svojich pravých podpisov. V trestnom konaní vypovedal pravdivo

o tom, že o existencii zmluvy o úvere vedomosť nemal a ručiteľský záväzok vo vzťahu k žalobcovi
nepodpísal. Jediným motívom podania žaloby žalobcu proti žalovanému bolo to, že žalobca si bol
vedomý toho, že dlžnú čiastku nevymôže od p. I. N., keďže konkurz voči nej sp.zn. 4K/8/2015, ktorý
viedol Krajský súd v Žiline bol zrušený pre nedostatok majetku a p. I. N. na záväzky voči rozličným
fyzickým a právnickým osobám v celkovej výške približne 80.000,- eur. Žalovaný sa súčasne vyjadruje

aj k tvrdenému legitímnemu očakávaniu žalobcu, že pravosť podpisu ručiteľského vyhlásenia na zmluve
o úvere nebude sporná. Žalobca rozhodne nebol uvedený do omylu pri uzatváraní zmluvy o úvere,
keby bol postupoval s odbornou starostlivosťou a keby bol býval skúmal bonitu svojej klientky p. I. N.
náležitým spôsobom, úver by jej určite nebol býval poskytol s prihliadnutím na jej vysoký vek, nízke
príjmy a celkovú vysokú sumu poskytnutého úveru. Žalobca taktiež nijakým spôsobom neskúmal a nevie

preukázať, akým spôsobom p. I. N. poskytnuté finančné prostriedky použila, pretože to nepreveril a ona
použitie finančných prostriedkov sama žalovanému nedokladala. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti výroku o trovách konania potvrdiť a priznať mu rovnako trovy odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil v odvolaním napadnutej časti ako vecne správne.

5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, celého spisového materiálu a vyhodnotením
toho, čo uviedol odvolateľ vo vzťahu k jeho odvolacím námietkam, poznamenáva, že obsahom
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj to, že strana v spore, ktoráuspela, má v zásade právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré jej vznikli vo vecnej súvislosti
s uplatnením svojho základného práva.

6. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane sporu, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej
súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,
keby tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

7. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených
trov konania uplatnených úspešnou stranou sporu, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky
pre použitie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ako vyplýva zo spisového materiálu, dôvody
uvádzané odvolateľom nebolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, resp. za dôvody
postačujúce a odôvodňujúce použitie ustanovenia o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, a preto
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď o nároku na náhradu trov

konania použil ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu účelne
vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Keďže odvolací súd v tomto rozhodnutí nezistil žiadne pochybenie, rozhodnutie v odvolaním

napadnutej časti potvrdil ako vecne správne, keď konštatoval, že nemohol prisvedčiť námietkam, na
ktorých odvolateľ založil svoje odvolanie a jeho odvolanie nepovažoval za dôvodné.

9. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a keďže odvolateľ nebol úspešný v odvolacom konaní a druhá strana

sporu si uplatnila trovy odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi
priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Aj o týchto trovách odvolacieho konania
buderozhodnutésúdomprvejinštanciepoprávoplatnostirozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydá
súdny úradník.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)