Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 12, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/382/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511207267
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3511207267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery

Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa P.. Q. P., bytom A. XXXX/XX,
F., zastúpeného Y., F. XXXX, S., proti odporkyni P.. P. P., bytom U. XXXX/X, A., zastúpenej U.. P. I.,
advokátkou so sídlom v A., F. XXXX/XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému
Q. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny F., na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 8. apríla 2013, č.k. 7C/170/2011-189, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol. Maloletého Q. P., nar. XX.XX.XXXX,

na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, s tým, že obaja rodičia budú
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého Q. sumou 130 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne, a to
počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súd upravil styk navrhovateľa s maloletým Q. tak, že navrhovateľ
je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu, v čase od 14:00 hod. do 17:00
hod., za prítomnosti odporkyne. Stretnutie sa bude realizovať pred cukrárňou X., nachádzajúcej sa v
F. v A.. Navrhovateľ a odporkyňa sú povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov nebude môcť byť

realizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín pred realizáciou styku a to
cestou SMS správy. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci právo na náhradu trov konania nemajú.
Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat,
ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý, manželské vzťahy sú dlhšiu dobu narušené tak, že
manželstvo si neplní svoje spoločenské poslanie a niet predpokladu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k
obnoveniu spolužitia, nakoľko účastníci viac ako rok spolu nežijú, nehospodária spoločne, intímne sa
nestýkajú. Navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti s inou ženou a z ich vzťahu pochádza maloleté

dieťa. Rovnako odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s iným mužom a t.č. očakáva narodenie dieťaťa.
Je zrejmé, že manželstvo je absolútne nefunkčné, každý z manželov má iného partnera, preto súd
manželstvo účastníkov konania rozviedol. Maloleté dieťa, pochádzajúce z manželstva účastníkov, na
čas po rozvode manželstva zveril okresný súd do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá zabezpečuje
výlučnú starostlivosť o dieťa (nezistil žiadne nedostatky na strane odporkyne), pričom poukázal na
znalecký posudok súdneho znalca F. U. Q., F.. č X/XXXX, v ktorom znalec uviedol, že za súčasného
stavu nie je v záujme maloletého dieťa zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, odporučil

dieťa zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne (matke), a to podmienečne, s tým, že v prípade
pokračovania doterajšieho scenára, odporučil radikálne zmeniť výchovné prostredie dieťaťa. Obaja
rodičia budú maloletého Q. zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri určení výšky výživného vychádzal
okresný súd z príjmu navrhovateľa vo výške 1.087,27 Eur mesačne a skutočnosti, že navrhovateľ žijev spoločnej domácnosti s priateľkou P.. Y. L., ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške
199,60 Eur a rodinných prídavkov vo výške 23,10 Eur. Z ich vzťahu pochádza maloletý P. P., nar.
XX.XX.XXXX. Zohľadnil mesačné náklady navrhovateľa za byt 115 Eur, elektriku 20 Eur, TV a internet

35 Eur, telefón 25 Eur, úver 105 Eur, cestovné 100 Eur, výživné na mal. Q. 100 Eur mesačne s tým, že
jeho priateľka mesačne spláca hypotekárny úver vo výške 200 Eur. Vychádzal tiež z príjmu odporkyne
vo výške 811,06 Eur mesačne a skutočnosti, že odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s priateľom G..
H. O., ktorý dosahuje príjem vo výške 620 Eur a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti (k mal. P. O., nar.
XX.XX.XXXX a k mal. H. O., nar. XX.XX.XXXX). Zohľadnil mesačné náklady odporkyne za nájom bytu

vo výške 268,40 Eur, TV 4,64 Eur, internet 9,92 Eur, káblovú TV 9,74 Eur, telefón 16 Eur, elektriku 26,28
Eur, cestovné 30,24 Eur. Maloletý Q. navštevuje X. ročník ZŠ v W., jeho náklady predstavujú cestovné
vo výške 26,04 Eur, stravné v škole 19 Eur, školskú družinu 5 Eur, ZRPŠ raz ročne 12 Eur. S poukazom
na príjmy oboch rodičov, výdavky na bývanie, splácanie úverov, resp. ďalšie vyživovacie povinnosti
je súd toho názoru, že výška výživného 130 Eur mesačne pre maloletého Q. zodpovedá potrebám
dieťaťa ako i zárobkovým možnostiam navrhovateľa. Súčasne okresný súd upravil styk navrhovateľa

s maloletým Q. tak, že navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s mal. každý párny týždeň v sobotu,
v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod., za prítomnosti odporkyne, pričom stretnutie sa bude realizovať
pred cukrárňou X., nachádzajúcej sa v F. v A.. Pri úprave styku vychádzal z jednoznačných záverov
znaleckého dokazovania, keď znalec uviedol, že spočiatku 2-krát do mesiaca, najlepšie cez víkend -
niekedy menej býva viac, spočiatku v sprievode odporkyne, obrátený postup ako doteraz. Poukázal na

skutočnosť, že styk navrhovateľa s dieťaťom prebiehal doposiaľ sporadicky, je preto potrebné pevne
stanoviť jasné pravidlá stretávania sa. Zdôraznil, že k náprave vzťahov účastníkov nedôjde, pokiaľ si
rodičia neuvedomia, čo im znalec jednoznačne v znaleckom posudku odkázal na strane 14, posledný
odsek: "Maloletý je obeťou patologickej interakcie medzi rodičmi. Obviňovať z problémov jedného z
rodičov nezodpovedá objektívnej realite. Náprava jestvujúceho stavu je možná iba radikálnou zmenou

týchto interakcií a je v záujme oboch rodičov, aby sa k nej dopracovali. Ináč sa dočkajú mnohonásobne
závažnejších maladaptívnych prejavov syna, než doteraz.“ Úpravu styku navrhovanú navrhovateľom
podaním zo dňa 14.03.2013, t.j. v širšom rozsahu a bez prítomnosti odporkyne (matky), považoval
s poukazom na závery znaleckého posudku za nedôvodnú. Zdôraznil, že znalec sám neuviedol iný
rozsah styku navrhovateľa s dieťaťom s poukazom na rozpor medzi rodičmi, keď nie je možné do

budúcna predpokladať, ako styk bude fungovať a takáto úprava nevyplýva z vykonaného dokazovania,
keď ani znalec nevie predpokladať, ako sa bude styk navrhovateľa s dieťaťom vyvíjať, inak by presne
stanovil stretávanie, resp. by určil obdobie užšieho a širšieho stretávania, na určité časové obdobie, čo
však nespravil. Navrhovateľ a odporkyňa sú povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov nemôže byť
realizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín pred realizáciou styku a to

cestou SMS správy. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 ods.1, 2, § 24 ods.1, 2, 3, 4, 5, § 62
ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144
veta prvá Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ i odporkyňa.

Navrhovateľ sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

tak, že maloletého Q. na čas po rozvode zverí do jeho osobnej starostlivosti, s tým, že obaja rodičia budú
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, odporkyni uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého
Q. sumou 50 Eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode a styk odporkyne s
maloletým upraví tak, že bude oprávnená sa s dieťaťom stýkať každý párny týždeň od piatka od 18:00
hod. do nedele do 18:00 hod. nepretržite, každý utorok a každý štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod.,

bude oprávnená stráviť s dieťaťom letné prázdniny v období od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do
18:00 hod. a v dobe od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. nepretržite, bude oprávnená s
dieťaťom stráviť vianočné sviatky v nepárnom roku v období od 23.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 18:00
hod. a v párnom roku v dobe od 26.12. od 18:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod. nepretržite, veľkonočné
sviatky v každom párnom roku v dobe od zeleného štvrtka od 09:00 hod. do utorka nasledujúceho po

veľkonočnom pondelku do 18:00 hod. nepretržite, jesenné prázdniny v párnom roku v čase od prvého
dňaprázdninod09:00hod.doposlednéhodňaprázdnindo18:00hod.,jarnéprázdninyvnepárnomroku
v čase od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod. nepretržite,
s tým, že navrhovateľ dieťa odporkyni odovzdá v mieste bydliska odporkyne a po ukončení styku ho
odporkyňa vráti navrhovateľovi v mieste jeho bydliska a navrhovateľ bude povinný dieťa na styk s

odporkyňou riadne pripraviť. Navrhovateľ alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvéhostupňa zmenil tak, že jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému Q. určí na sumu 50 Eur mesačne s
účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva a upraví jeho styk s dieťaťom počas prvého
mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti výroku o rozvode tak, že bude oprávnený sa s dieťaťom stýkať

každý utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti odporkyne a po uplynutí jedného
mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bude oprávnený sa s dieťaťom
stýkať bez prítomnosti odporkyne v rovnakom rozsahu ako navrhoval styk odporkyne s dieťaťom v
prípade zverenia dieťaťa do jeho starostlivosti. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/,
d/, f/ O.s.p. Uviedol, že rozsudok považuje nielen za nesprávny, nezákonný a založený na nesprávnom

právnom posúdení veci, ale priamo za protiústavný. Poukázal na článok 41 ods. 3 veta prvá Ústavy SR,
z ktorého vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Právo rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti
vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Predovšetkým súdu prvého stupňa vytýkal,
že sa nedostatočným spôsobom vysporiadal so znaleckým posudkom F.. U. Q., F.., č. X/XXXX a to
predovšetkýmsvyjadrenímtohtoznalcaknámietkamodporkynevočiuvedenémuznaleckémuposudku.

Žiadnym spôsobom nevyhodnotil správanie sa odporkyne, ktorá preukázateľne dlhodobo zámerne a
bezdôvodne neumožňuje jeho styk s maloletým Q., pričom priamo zo zákona (§ 24 ods. 4 Zákona o
rodine) má súd povinnosť prihliadať pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností aj na
schopnosťrodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivostisdruhýmrodičom.Zdôraznilvyjadrenieznalca
k námietkam odporkyne k znaleckému posudku, ktorý uviedol „za 42 rokov praxe som sa nestretol s tak

arogantným a bezočivým správaním sa dieťaťa voči rodičovi, akého som bol svedkom v tomto prípade.
Tvrdenie, že toto dieťa sa bojí otca, nemá žiadnu oporu v objektívnej realite“. Citoval i ďalšie závery
znalca z uvedeného znaleckého posudku týkajúce sa odporkyne a zdôraznil, že paradoxne vyznieva
konštatovanie súdu, že nezistil na strane odporkyne žiadne nedostatky. Ďalej uviedol, že napriek
vykonateľnému predbežnému opatreniu (sp.zn. 5P/240/2011, ktoré bolo vykonateľné od 14.03.2013)

sa v dôsledku správania sa odporkyne s dieťaťom nestretáva, až na dva prípady, kedy matka na styk
doviedla svojho partnera H. O. a matku D. W.. Tvrdil, že súd prvého stupňa sa nedostatočne oboznámil
so znaleckým posudkom a vychádzal zo záveru znalca, ktorý uviedol, že stýkanie sa navrhovateľa
(otca) s dieťaťom spočiatku 2-krát do mesiaca, najlepšie cez víkend - niekedy menej býva viac, spočiatku
v sprievode odporkyne (matky), nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože súd si evidentne

nevšimol, že znalec sa pri danej otázke nevyjadroval k úprave styku, ale k periodicite striedania pri
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, na ktorú otázku odpovedal. Poukázal na odpoveď znalca, že
stretávanie dieťaťa s otcom je vhodné a potrebné spočiatku v sprievode odporkyne (pod sankciou),
pričom znalec jednoznačne tvrdil, že jeho styk s dieťaťom nezanechá na psychickom vývoji dieťaťa
následky a predlžovanie doterajšieho stavu s istotou zanechá negatívne následky na duševnom zdraví

a osobnostnej normalite dieťaťa. Poukázal na odporučenie znalca, že v prípade pokračovania scenára,
známeho zo súdneho spisu, odporúča radikálne zmeniť výchovné prostredie dieťaťa. Svoje stanovisko
spresnil tak, že pod scenárom rozumie odcudzovanie dieťaťa otcovi, prinajmenšom s tichým súhlasom
matky a pod radikálnou zmenou výchovného prostredia rozumel znalec zverenie dieťaťa do starostlivosti
inej osoby, než je matka. Dôvodil, že súdu prvého stupňa preukázal, že odporkyňa flagrantne porušuje

jeho rodičovské práva a napriek tomu súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti, s tým, že
on ako otec má právo svoje dieťa vidieť 6 hodín za mesiac v cukrárni, v prítomnosti matky. Súd prvého
stupňa sa nevysporiadal s tým, že znalec odporúčal styk spočiatku v prítomnosti odporkyne a pokiaľ súd
nevedel, čo znamená slovo spočiatku, mal požiadať súdneho znalca o doplnenie znaleckého posudku
v tejto časti, a preto žiadal, aby si odvolací súd zabezpečil v tejto otázke vyjadrenie znalca. Za kuriózne

považoval jeho rozsah styku s maloletým dieťaťom, keď posledným nariadeným predbežným opatrením
v konaní sp.zn. 5P/240/2011 mu bol priznaný širší rozsah styku ako v rozhodnutí vo veci samej, kedy súd
rozhoduje, resp. mal by rozhodovať na základe kompletne vykonaného dokazovania. K otázke výšky
výživného uviedol, že súdom stanovené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ako ani
jeho schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom. Považoval za zvláštne, že v otázke úpravy

práv a povinností k maloletému dieťaťu súd prvého stupňa prevzal úpravu z konania sp.zn. 5P/240/2011,
v ktorej veci bol vyhlásený rozsudok v rovnaký deň ako v danej veci, t.j. 08.04.2013. Otázku výšky
výživného súd posúdil však odlišne a stanovil výživné vo výške 130 Eur mesačne, ktorú sumu považuje
za neprimeranú súčasným potrebám maloletého dieťaťa. Vyjadril názor, že na základe skutkového stavu
bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti toho z rodičov, u

ktorého je predpoklad, že bude dodržiavať rodičovské práva aj druhého rodiča, čoho odporkyňa nie je
schopná a zrejme nie je ani životne pripravená uvedomiť si jeho dôležitosť ako otca v živote ich syna.
Zdôraznil, že postup súdu prvého stupňa, ako aj jeho rozsudok, považuje za protiústavný, nezákonnýa v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a je pripravený a rozhodnutý
uplatniť jeho Ústavou SR garantované právo aj na Európskom súde pre ľudské práva.

Odporkyňa sa podaným odvolaním domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. sumou 250 Eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Uviedla, že výška výživného stanoveného v rozsudku
je neprimerane nízka, vzhľadom na náklady spojené s výživou maloletého Q., ako i jeho zdravotný
stav a tiež vzhľadom na príjem, možnosti a schopnosti navrhovateľa. Nesúhlasila s tým, aby splátky
úverov, ktoré otec preukazoval, boli započítané do jeho výdavkov. Poukázala na skutočnosť, že auto,

ktoré patrilo do BSM účastníkov, navrhovateľ po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti, bez jej súhlasu,
predal a nevyplatil jej žiadne finančné prostriedky. Predpokladá, že získaná suma mu postačovala na
zariadenie bytu jeho priateľky, v ktorom žije. Ďalej uviedla, že navrhovateľ užíva luxusný automobil,
ktorý je vo vlastníctve jeho priateľky a vo svojich nákladoch preukazuje platenie poistného na tento
automobil vo výške 53,75 Eur mesačne. Podľa jej názoru, ak je navrhovateľ schopný platiť v takejto
výške poistné za automobil - majetok svojej priateľky, malo by byť preňho prioritou platenie výživného

na svoje dieťa. Tvrdila, že navrhovateľ zatajil svoje úspory. Ďalej uviedla, že po pojednávaní jej vznikli
náklady v súvislosti so zdravotným stavom maloletého Q., keď na odporučenie lekára - ortopéda bude
maloletý používať Backerovu ortézu, na ktorú bude musieť doplatiť len na topánky 16,70 Eur a zvýšia
sa i náklady na oblečenie dieťaťa, na cestovné a prepravu dieťaťa. Poukázala na záľuby maloletého
dieťaťa v plávaní, modelovaní a výtvarnej činnosti. Ďalej uviedla, že jej príjem je nepostačujúci na

krytie základných potrieb a nákladov za užívanie bytu a nie je schopná platiť krúžky, ktoré sú finančne
náročné, konkrétne uviedla, že nebola schopná zaplatiť dieťaťu letný tábor v sume 90 Eur. Poukázala
na skutočnosť, že od 08.04.2013 je jej príjmom materské, a predpokladá, že 29.05.2013 jej pribudne
vyživovacia povinnosť k novonarodenému dieťaťu. Naviac, uhrádza komunálny odpad 2 x 23 Eur P.
a 64,06 Eur obci M. (víkendová chalupa), 21,12 Eur daň z nehnuteľnosti za uvedenú chalupu, ktorá

je v BSM. Vyjadrila presvedčenie, že v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa je platiť výživné v
požadovanej sume.

Odporkyňa na odvolanie navrhovateľa uviedla, že naďalej trvá na výhradách voči znaleckému posudku
a tvrdí, že znaleckým posudkom dostal navrhovateľ do rúk nástroj, ktorým proti nej bojuje, šíri ho na
verejnosti a znásobuje rozvodovú zlosť. Uviedla, že navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazuje na

negatívne hodnotenie jej osoby v znaleckom posudku a nepoukazuje na závery znaleckého posudku,
z ktorých vyplýva, že „Otec neprejavil dostatok trpezlivosti a vynaliezavosti v pokusoch o kontakt so
synom a paušálne zvaľuje všetky svoje neúspechy na zlomyseľnosť matky dieťaťa.“, „Otec....... stráca
racionálny nadhľad, je netrpezlivý, prudký a necitlivý, navyše je úplne slepý voči narastaniu intenzity
psychopatologických symptómov dieťaťa a vyslovene hlúpo polemizuje s nálezmi odborníkov, napríklad

argumentuje názorom lekára, ktorého stretol na návšteve“. Ďalej poukázala na znalecký posudok,
v ktorom znalec uvádza, že „.... zmienky dieťaťa o smrti alebo zbieranie sošiek anjelov s príslušnými
komentármi, ktoré sú v mladšom školskom veku nezvyčajné, signalizujú depresívnu poruchu. Informácie
o enkopréze, bolestiach brucha atď. patria tiež do oblasti psychopatológie a tieto prejavy nemožno
prehliadať alebo ich považovať za matkine výmysly“. Uviedla, že z predloženej správy o absolvovaní

vyšetrení maloletého v DFNsP v W. zo dňa 29.04.2013 vyplýva, že je potrebné dieťa sledovať u
pedopsychiatra, u ktorého je dispenzarizované a rodičom bude navrhnuté využiť služby odborníkov -
mediátorov, z dôvodu, aby sa čo najskôr znormalizovali ich vzťahy, ktoré majú výrazný podiel na tom,
že psychický stav ich dieťaťa sa natoľko zhoršil, že bolo nutné vyhľadať odbornú pomoc a v prípade
zhoršenia psychického stavu dieťaťa je možná jeho hospitalizácia na KDP - DFNsP W.. Zdôraznila, že

od augusta 2011 je maloletý Q. svedkom opakovaného osočovania jej osoby zo strany starej matky a
otca (navrhovateľa), ktorý zámerne vyhrocuje situáciu pri stretnutiach s dieťaťom do neúnosnej miery,
správa sa nátlakovo, provokuje, zosmiešňuje, maloletého, obviňuje ho, že je klamár, fyzicky ho napáda.
Deklarovala, že nebráni maloletému Q. stretávať sa s otcom (navrhovateľom), vždy mu vyšla v ústrety
a umožnila mu stretnúť sa s dieťaťom i nad rámec uznesenia súdu a vedie ho k úcte k otcovi a k

povinnosti spolupracovať s ním. Nedokáže však ovplyvniť správanie sa navrhovateľa, ktorý voči nej už
dva roky prechováva nenávisť a zlobu a vedie proti nej mocenský boj, z ktorého nevynecháva ani osobu
ich syna. Poukázala na znalecký posudok, v ktorom znalec navrhol obnovenie vzťahu otca so synom
postupne, pričom navrhovateľ nerešpektuje psychický stav dieťaťa, vidí len svoje záujmy a navrhuje
realizovať styk so synom vo väčšom rozsahu. Tvrdila, že u dieťaťa je už silne narušená vzťahová väzba k

navrhovateľovi, odmieta sa s ním stretávať a súd musí brať zreteľ najmä na najvyšší záujem maloletéhodieťaťa a jeho práva. Uviedla, že maloletý Q. nikdy nebol v domácnosti navrhovateľa, toto prostredie je
mu cudzie, nikdy sa nestretol s priateľkou navrhovateľa ani s ich synom, nepozná ich. Od roku 2011 bol
maloletý Q. s navrhovateľom bez jej prítomnosti dva razy, vždy proti jej vôli, za dramatických okolností.

Žiadala, aby súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a konal v záujme maloletého dieťaťa.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu podanému odporkyňou a k jej vyjadreniu zo
dňa 23.05.2013 uviedol, že s týmito nesúhlasí a považuje ich za čisto účelové, tendenčné a nepravdivé.
Zdôraznil, že odporkyňa nepreukázala žiadne mimoriadne odôvodnené výdavky maloletého Q. a v
priebehu konania uvádzala, že jeho výdavky sú primerané a bežné jeho veku. Až v odvolaní odporkyňa

uvádza, že maloletý má zhoršený zdravotný stav a bude nosiť Backerovu ortézu, s tým, že poukazuje
na výdavok v sume 16,70 Eur, ktorý je jednorazový. Pokiaľ odporkyňa poukazuje na výdavky, ktoré
majú vzniknúť v budúcnosti na ošatenie maloletého, uviedol, že ide o hypotetické náklady, predpoklady
a domnienky odporkyne, pričom pre súd je pri rozhodovaní vo veci samej rozhodujúci skutkový stav v
čase jeho rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Ďalej uviedol, že odporkyňa odôvodňuje potrebu vyššieho
výživného tým, že maloletý má množstvo záľub - plávanie, modelovanie, výtvarná činnosť, ktorej

záujmovej činnosti sa však mal. Q. nevenuje a odporkyňa takéto finančné náklady nemá. Poukázal
na vyjadrenie odporkyne, ktorá uvádza, že dieťa je v zlom psychickom stave, má ťažké zdravotné
postihnutie nôh a potrebuje zvýšenú starostlivosť a dohľad a na druhej strane uvádza, že dieťa má
záujem navštíviť letný tábor, ktorý je pre ňu finančne nedostupný. K tvrdeniu odporkyne, že predal
motorové vozidlo, patriace do BSM, uviedol, že išlo o vozidlo, ktoré malo poškodený motor a okrem

spomínaného vozidla si zobral zo spoločnej domácnosti iba osobné veci a všetok majetok nadobudnutý
za trvania manželstva ponechal odporkyni, ktorá užíva aj ich víkendovú chalupu. Potvrdil, že využíva
osobné motorové vozidlo svojej priateľky, na ktoré platí poistenie, ktoré zahrnul do výdavkov jeho
domácnosti. Toto potrebuje na prepravu do zamestnania a späť, nakoľko žije v F. a miesto výkonu
práce má v A.. Predložil súdu rodný list maloletej A. P., nar. XX.XX.XXXX a zdôraznil, že i on má ďalšiu

vyživovaciu povinnosť, okrem maloletého Q. P., k maloletému P. P. zo vzťahu s jeho priateľkou a tvrdil,
že má v súčasnosti tri vyživovacie povinnosti, k maloletému Q., P. a A. P. a odporkyňa má len dve
vyživovacie povinnosti k Q. a A. P.. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa poberá materské vo výške
615 Eur až 635,50 Eur mesačne podľa počtu kalendárnych dní v mesiaci. Tvrdenie odporkyne, že pri
každom pokuse o styk s dieťaťom vyhrocuje situáciu, správa sa nátlakovo, provokuje, zosmiešňuje,

obviňuje maloletého, považuje za nehoráznu lož a rezolútne popiera tieto tvrdenia odporkyne, ktoré
sú vymyslené. Zdôraznil, že od júla 2011, kedy opustil spoločnú domácnosť, sa nemôže plnohodnotne
stretávať so svojím maloletým synom a v konaní bolo jednoznačne preukázané, že nikdy dieťa fyzicky
nenapadol. Tvrdil, že odporkyňa dieťa na styk nepripravuje, nesnaží sa dieťa vychovávať k úcte voči
nemu, úmyselne vytvára nepriaznivé podmienky pri jeho styku so synom a dieťa pripravuje na stretnutie

s ním len v negatívnom zmysle a odrádza maloletého od týchto stretnutí. Plne sa stotožnil so zisteniami
znalca, ktorý na adresu odporkyne uviedol, že táto sa vyznačuje nečestnosťou, dvojtvárnosťou a mstí sa
mu ako otcovi dieťaťa za to, že ju opustil. Za nemiestny a nepatričný žart považuje tvrdenie odporkyne,
že mu umožnila stretávanie so synom i nad rámec uznesenia súdu. Vyjadril obavu o zdravý psychický
a fyzický stav maloletého Q., pokiaľ zostane vo výchovnom prostredí odporkyne. Žiadal odvolací súd,

aby jeho snahu o výkon zákonných práv maloletého dieťaťa podporil.

Kolízny opatrovník sa k podaným odvolaniam, napriek tomu, že mu boli súdom doručené, písomne
nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v rozsahu podaných odvolaní a dospel k
záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Rozsudok okresného súdu nebol napadnutý účastníkmi odvolaním v časti, v ktorej bolo manželstvo
účastníkov rozvedené, v tejto časti preto krajský súd rozsudok okresného súdu nepreskúmaval, výrok o
rozvode manželstva účastníkov nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 22.05.2013.S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z
ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 O.s.p.).

Navrhovateľ rozhodnutie súdu prvého stupňa podaným odvolaním napadol, čo do výroku o zverení

maloletého Q. do osobnej starostlivosti odporkyne, výroku o výživnom a výroku o úprave styku s
maloletým. Odporkyňa podaným odvolaním napadla výrok rozsudku súdu prvého stupňa o výživnom.

Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je v zmysle Zákona
o rodine až druhoradým riešením, a to len v prípade, ak medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností, resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa
a súd ju neschváli. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na

záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu
a pod. a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho
výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové
vlastnosti a pod.), pričom vychádza jednak z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka,
o predpokladoch na výchovu dieťaťa a o vhodnosti výchovného prostredia a nie je ani vylúčené znalecké

dokazovanie, ktoré by však malo byť len krajnou možnosťou, keďže vo väčšine prípadov negatívne
vplýva na maloleté dieťa.

Súd pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti zisťuje najmä
to, ktorý z rodičov je, vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa, väčšmi spôsobilý na výkon osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky

pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. Pre uvedený záver
musí mať súd spoľahlivý podklad vykonaným dokazovaním a zhodnotením tých skutočností, ktoré
charakterizujú osobu dieťaťa, osoby rodičov, ako aj prostredia, v ktorom rodičia žijú. Súd vždy sleduje
predovšetkým záujem dieťaťa so zreteľom na jeho osobnosť, najmä vlohy, schopnosti a vývinové
možnosti a so zreteľom na životné pomery rodičov.

Súd prvého stupňa zveril maloletého Q. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne, s
tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri svojom rozhodovaní
vychádzal zo znaleckého posudku súdneho znalca F.. U. Q., F.., č. X/XXXX zo dňa 10.01.2013, na ktorý
v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje.

Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zveril maloletého Q. P. do osobnej

starostlivosti odporkyne, stotožňuje. Súdny znalec v odpovedi na otázky, položené mu súdom prvého
stupňa, jednoznačne uviedol, že obaja rodičia majú dobré predpoklady pre starostlivosť a výchovu
maloletého Q.. Za súčasného stavu však nepovažoval zverenie do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov za v záujme maloletého Q., nakoľko jeho citový vzťah k otcovi je chaotický,
nekonzistentný, naopak dieťa manifestuje úzkostne telesnú väzbu k matke z obavy, že stratí jej lásku.

Znalecodporučildieťazveriťdoosobnejstarostlivostimatkyatopodmienečne,avprípadepokračovania
v doterajšom „scenári“, t.j. odcudzovaní dieťaťa otcovi, prinajmenšom s tichým súhlasom matky (znalec
vyjadril jednoznačný záver, že negatívny postoj dieťaťa k otcovi je výsledkom ovplyvňovania matkou
príp. inými osobami), odporučil radikálne zmeniť výchovné prostredie maloletého. Za tohto stavu danej
veci považoval odvolací súd za správne v súčasnosti zveriť mal. Q. do osobnej starostlivosti odporkyne

(matky) s tým , že táto si musí byť vedomá možných následkov, v prípade pokračovania vo svojom
správaní, a to nielen v možnom zverení maloletého do starostlivosti inej osoby v budúcnosti (touto
osobou môže byť nesporne nielen osoba fyzická ale i právnická), ale predovšetkým v následkoch na
psychickom zdraví dieťaťa , ktoré môžu byť len ťažko napraviteľné.

V súvislosti s odvolaním navrhovateľa proti výroku rozsudku, ktorým bol mal. Q. zverený do osobnej

starostlivosti odporkyne, musí odvolací súd poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ sa podaným
návrhom v danej veci zo dňa 22.08.2011 domáhal zverenia maloletého Q. na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti odporkyne. Až v priebehu konania zmenil svoj názor a domáhal sa, aby dieťa bolo zverené
dostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičov,atosvojímpodanímdoručenýmsúdudňa04.04.2012,ktorého návrhu sa týkalo i znalecké dokazovanie v opatrovanskom konaní. Z obsahu spisu ďalej vyplýva,
že po vykonanom dokazovaní znaleckým posudkom F.. U. Q., F.. č. X/XXXX zo dňa 10.01.2013 v konaní
vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 5P/240/2011 navrhovateľ vo svojom podaní

zodňa14.03.2013 deklaroval,žezáverytohtoznaleckéhoposudkuakceptujeažiadal nazákladetýchto
záverov, aby mal. Q. bol zverený do osobnej starostlivosti odporkyne. Zverenia dieťaťa do svojej osobnej
starostlivostisanavrhovateľnedomáhalaždoskončeniadokazovaniavdanejveciaanivzáverečnejreči
dňa 08.04.2013, v ktorej žiadal len, aby súd vychádzal zo znaleckého posudku súdneho znalca a z jeho
vyjadrenia k námietkam odporkyne k znaleckému posudku. Odporkyňa sa domáhala zverenia dieťaťa

do svojej osobnej starostlivosti v priebehu celého súdneho konania. Nepochopiteľne až šikanózne
vyznieva potom odvolací návrh navrhovateľa na zverenie mal. Q. do jeho osobnej starostlivosti, a to i s
poukazom na závery citovaného znaleckého posudku , ktoré navrhovateľ výslovne akceptoval.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že šetrením kolízneho opatrovníka a vykonaným dokazovaním
bolo zistené, že odporkyňa s mal. Q. býva doposiaľ v 3-izbovom nájomnom byte, v ktorom má maloletý
svoju izbu a má v domácnosti vytvorené vhodné prostredie na starostlivosť a výchovu dieťaťa. Dieťa

navštevuje základnú školu v W.. Navrhovateľ býva v 2-izbovom byte vo vlastníctve jeho priateľky aj s
maloletým synom P., má vhodné podmienky na prespávanie dieťaťa - maloletého Q.. Z obsahu spisu
ďalej vyplýva, že v súčasnosti dieťa styk s navrhovateľom (otcom) odmieta, pričom sám znalec uviedol,
že sa nedá spoľahlivo odlíšiť dieťaťom deklarovaný a cítený vzťah k otcovi, nakoľko v dôsledku
životných peripetií (opustenie spoločnej domácnosti rodičov otcom, rozvod manželstva rodičov) sa

vyvinula neistá vzťahová väzba dieťaťa k rodičom. V danej veci je nesporné, že odporkyňa zabezpečuje
starostlivosť o maloletého Q. od jeho narodenia až doposiaľ, dieťa je na ňu úzkostne naviazané, znalec
navrhol zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, i keď len podmienečne. Z obsahu spisu tiež
vyplýva, že maloletý Q. nepozná súčasné bydlisko navrhovateľa, nepozná jeho priateľku a dokonca
ani dieťa, ktoré sa navrhovateľovi narodilo a je jeho nevlastným súrodencom. Vzhľadom na uvedené

odvolací návrh navrhovateľa na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti vôbec neprihliada na
záujem dieťaťa a jeho terajší komplikovaný duševný stav.

Pokiaľ navrhovateľ dôvodil, že odporkyňa mu neumožňuje styk s maloletým dieťaťom v zmysle
rozhodnutí súdu a je naplnená téza zo znaleckého posudku o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti
odporkyne (matky) podmienečne a v prípade pokračovania v jej správaní bolo znalcom odporučené

radikálne zmeniť výchovné prostredie dieťaťa a jeho zverenie do osobnej starostlivosti inej osoby, než
je odporkyňa, odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ ešte nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu súdu
ohľadne zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti odporkyne, je návrh navrhovateľa na
zverenie maloletého Q. do jeho osobnej starostlivosti minimálne predčasný, a to vzhľadom na doterajší
priebeh tohto súdneho konania. Je potrebné tiež zdôrazniť, že záver znalca ohľadne prípadného

zverenia dieťaťa do starostlivosti inej osoby v budúcnosti, ak nenastane pozitívna zmena vo vývoji
vzťahov účastníkov, nie je podľa názoru odvolacieho súdu záverom smerujúcim k automatickému
zvereniu dieťaťa do starostlivosti navrhovateľa, ale javí sa ako potrebné v záujme dieťaťa (po
vykonanom dokazovaní) uvažovať i o postupe súdu podľa § 44 a nasl. Zákona o rodine (náhradná
starostlivosť) .

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zveril maloletého Q. do osobnej
starostlivosti odporkyne, považoval za vecne správny.

Obajaúčastníci podaliodvolaniečodovýškyvýživnéhourčenéhozostranynavrhovateľapremaloletého
Q. na čas po rozvode manželstva účastníkov, s tým, že navrhovateľ sa domáhal, aby výška výživného
pre maloletého bola stanovená vo výške 50 Eur mesačne a odporkyňa sa domáhala, aby bola výška

výživného stanovená pre maloletého zo strany navrhovateľa vo výške 250 Eur mesačne.

Okresný súd určil výšku výživného pre maloletého Q. zo strany navrhovateľa vo výške 130 Eur mesačne,
a to od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, t.j. od 22. mája 2013.Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine), s
prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Preskúmaním rozsudku okresného súdu v napadnutej časti o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľa
pre maloletého Q., odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa postupoval dôsledne podľa vyššie
citovaných zákonných ustanovení, ako aj ustálenej súdnej praxe. Pri svojom rozhodovaní o výške
výživného vychádzal z priemerného čistého mesačného zárobku navrhovateľa vo výške 1.087,27 Eur a
z priemerného čistého mesačného zárobku odporkyne vo výške 811,06 Eur. Prihliadol ku skutočnosti,

že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s priateľkou P.. L., ktorá poberá rodičovský príspevok a z ich
vzťahu pochádza maloletý P. P., nar. XX.XX.XXXX a odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s priateľom
G.. O., očakávajú narodenie dieťaťa (dieťa sa narodilo dňa XX.XX.XXXX). Zohľadnil náklady oboch
rodičov v ich súčasných domácnostiach a určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletého Q. sumou
130 Eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaniach účastníkmi

vznesené proti výroku súdu prvého stupňa o výživnom a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa
pre mal. Q.. Odvolacie námietky účastníkov v tejto časti sú totožné s námietkami, ktoré uplatnili pred
súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o výživnom.
Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok

odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v
podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Zdôrazňuje, že výživné pre maloletého Q.,
určené súdom prvého stupňa je primerané tak zárobkovým pomerom navrhovateľa, jeho schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom, ako i odôvodneným potrebám maloletého Q., a to i s prihliadnutím
na vek dieťaťa, jeho odôvodnené nároky a potreby ako i jeho zdravotný stav. Vychádzal i zo zásady, že

dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine).

Z týchto dôvodov považoval krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o výške výživného
za vecne správne.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o úprave styku navrhovateľa s mal. Q. vychádzal zo
znaleckého posudku súdneho znalca F.. U. Q., F.. a uviedol, že znalec navrhol styk navrhovateľa
(otca) s maloletým 2-krát do mesiaca, najlepšie cez víkend, s tým, že niekedy menej býva viac a
spočiatku, aby styk prebiehal v sprievode odporkyne (matky). Poukázal na konštatovanie znalca,

že pri vyšetrení navrhovateľa, odporkyne a maloletého dieťaťa mu to pripomínalo súperenie dvoch
táborov fanúšikov, kde členovia každého z nich vypovedajú s ohľadom na svoje vzťahy s jedným alebo
druhým rodičom. Každý z rodičov sa snažil toho druhého vykresliť čo najhoršie, pričom svoje postoje
orientoval proti sebe, bez sústredenia sa na podstatu veci - dieťa. Zdôraznil, že znalec konštatoval,
že pokiaľ sa rodičia nesústredia na dieťa, jeho záujmy, záľuby, vzájomné boje budú pokračovať a

bude pokračovať obviňovanie, zastrašovanie, znevažovanie jeden druhého, dehonestovanie všetkého
a všetkých a vzájomné podávanie trestných oznámení, bude sa prehlbovať medzi rodičmi len nenávisť
a nekomunikácia. Pokiaľ si rodičia neuvedomia, že maloletý je obeťou patologickej interakcie medzi
rodičmi a budú obviňovať z problémov jedného z rodičov, to nezodpovedá objektívnej realite. Náprava
tohto stavu je možná iba radikálnou zmenou. Ináč sa rodičia dočkajú mnohonásobne závažnejších

maladaptívnych prejavov dieťaťa, než doteraz. Vzhľadom na uvedené okresný súd návrhu navrhovateľa
na širší rozsah styku s dieťaťom nevyhovel. Do budúcna súd nemohol styk upraviť v prípadnej
neprítomnosti matky z dôvodu, že nie je možné v súčasnosti predpokladať, ako sa budú vzťahy
účastníkov k maloletému dieťaťu a opačne, čiže vzťahy vzájomné, vyvíjať.Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne interpretoval odpoveď súdneho znalca, ktorý
sa v bode 1.19. svojho znaleckého posudku nevyjadroval k rozsahu styku rodiča, ktorému nebude
dieťa zverené do osobnej starostlivosti s dieťaťom, ale k periodicite striedania pri striedavej osobnej

starostlivosti rodičov. Zdôrazňoval záver znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že je v záujme dieťaťa
sa s ním stýkať, že je to pre dieťa vhodné a potrebné a že predlžovanie súčasného stavu zanechá na
dieťati negatívne následky na duševnom zdraví a osobnostnej normalite. Tvrdil, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa ohľadne úpravy jeho styku považuje za nemiestne, nenáležité a nemajúce oporu vo
vykonanom dokazovaní.

Je nepochybné, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a teda matka a otec sú pri
ich výkone zásadne rovnocenní (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine). Jedným z rodičovských oprávnení,
prostredníctvom ktorých má rodič právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, ktoré mu nie je
zverené do osobnej starostlivosti, je právo styku s maloletým dieťaťom. Pri rozhodovaní o úprave styku
s maloletým dieťaťom vždy treba brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, ako aj treba vychádzať
z toho, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a

upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo
výchovu v neúplnej rodine. Obidvaja rodičia by mali prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok,
nevyhnutných pre zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa, a to bez ohľadu na existenciu
rozporov medzi nimi.

Znalecký posudok č. X/XXXX súdneho znalca F.. U. Q., F.., znalca z odboru psychológie, ako i

vyjadrenie k námietkam odporkyne znalcom vyhodnotil odvolací súd ako objektívne, podané skúseným,
dlhoročným znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí, vypracované na vysokej odbornej úrovni s
viditeľným záujmom znalca o ďalší zdravý vývoj dieťaťa. Bohužiaľ, obaja rodičia v uvedenom znaleckom
posudku hľadali a vytŕhali z neho jednotlivé závery súdneho znalca, ktoré svedčili v prospech ich
procesných návrhov alebo tvrdení, prípadne boli kritické k povahovým vlastnostiam, správaniu sa

alebo prejavom druhého z nich. Podľa názoru odvolacieho súdu ani jeden z rodičov si dôsledne
znalecký posudok neprečítal tak, že by sledoval výlučne zistenia, závery, odporúčania a varovania
súdneho znalca, týkajúce sa súčasného psychického stavu maloletého Q. a už vôbec sa skutočne
nezamysleli nad ďalším vývojom a osudom maloletého. Na rozdiel od oboch účastníkov tohto súdneho
konania ako aj kolízneho opatrovníka, ktorého prvoradou povinnosťou bolo chrániť záujmy maloletého

dieťaťa v tomto súdnom konaní a ktorý zostal absolútne, až trestuhodne, nečinný, odvolací súd
nemôže nechať bez povšimnutia zistenia súdneho znalca, týkajúce sa maloletého dieťaťa -„ Ďalej
sú to zmienky o smrti alebo zbieranie sošiek anjelov s príslušnými komentármi, ktoré sú v mladšom
školskom veku nezvyčajné a signalizujú depresívnu poruchu. Informácie o enkopréze, bolestiach
brucha,atďpatriatieždooblastipsychopatológie.Tietoprejavynemožnoprehliadaťaleboichpovažovať

za matkine výmysly.“ „Podľa názoru znalca sa jedná o bezradnosť maloletého, ktorý má prirodzenú
potrebu kontaktu s príbuznými ........a na druhej strane potreba vyjadrenia lojality voči matke, ktorá je z
rozpadu manželstva nešťastná“. „ Psychologickým vyšetrením konštatujem u dieťaťa široký vejár porúch
správania ........Detská osobnosť sa nepriaznivo vyvíja. Doterajší vektor vývinu smeruje k histrónskej
poruche........voči otcovi demonštruje intenzívny, nediferencovane negatívny vzťah.....„ Chlapec nevie

psychicky spracovať skutočnosť, že môže mať dobrý vzťah k rodičom, ktorí medzi sebou nemajú
dobrý vzťah“, „Maloletý je obeťou (a tak trochu aj spoluvinníkom) patologickej interakcie medzi rodičmi.
Obviňovať z problémov jedného z rodičov nezodpovedá realite. Náprava jestvujúceho stavu je možná
iba radikálnou zmenou týchto interakcii a je v záujme oboch rodičov, aby sa k nej dopracovali, Ináč
sa dočkajú mnohonásobne závažnejších maladaptívnych prejavov syna než doteraz.“ „Predlžovanie

terajšieho stavu s istotou zanechá negatívne následky na duševnom zdraví a osobnostnej normalite
dieťaťa.“ „Za 42 rokov praxe som sa nestretol s tak arogantným a bezočivým správaním sa dieťaťa
voči rodičovi .......“ atď.

Z uvedených citácii zo znaleckého posudku ako i z obsahu spisu nesporne vyplýva , že mal. Q., na
ktorého záujem odvolací súd predovšetkým prihliadal, prežíva v súčasnosti veľmi ťažké životné obdobie.

Po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľom sa jeho vzťah k nemu narušil, odmieta stretnutia
s ním, správa sa k nemu neprístojne až vulgárne a to i za prispenia správania (úmyselného alebo
neúmyselného) sa odporkyne. Podľa názoru znalca je však v záujme dieťaťa stýkať sa pravidelne s
navrhovateľom (otcom). Odvolací súd je vzhľadom na obsah spisu a závery znaleckého posudku tohonázoru, že vzťah dieťaťa s navrhovateľom je potrebné obnoviť postupne. Od roku 2011 sa maloletý s
navrhovateľom stretával sporadicky, bez prítomnosti matky len 2x za nevhodných okolností. Preto je
potrebné obnoviť stretávanie sa navrhovateľa s dieťaťom nenásilne, zaujať dieťa, prejaviť mu lásku

a oddanosť, vysvetliť mu rozchod rodičov, poskytnúť mu pocit istoty a pod. a neopomenúť, že dieťa
je nepochybne traumatizované i narodením nevlastných súrodencov, ktorým rodičia nesporne venujú
väčšiu pozornosť ako jemu, čo je prirodzené v každej i fungujúcej rodine.

Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd rozsah styku navrhovateľa s mal. Q. určený súdom
prvéhostupňavsúčasnostizasprávny.Sámnavrhovateľpoukazovalnaskutočnosť, že prerozhodnutie

súdu je rozhodujúcistavvčasevyhláseniajehorozsudku(§154ods.1O.s.p.).Pokiaľvčasevyhlásenia
rozsudku súdu prvého stupňa, ako i odvolacieho súdu, bol podstatný listinný dôkaz, z ktorého súd
predovšetkým vychádzal, znalecký posudok súdneho znalca F.. Q., F.., odvolací súd nemal dôvod meniť
rozhodnutie súdu prvého stupňa o úprave styku, a to jeho rozsah a ani rozhodovať do budúcnosti o styku
navrhovateľa s dieťaťom bez prítomnosti matky odporkyne. Zdôrazňuje však, že v prípade, že dôjde k
zmene pomerov, je možné kedykoľvek uvedené rozhodnutie zmeniť, a to i bez návrhu.

Pokiaľ navrhovateľ odporúčal odvolaciemu súdu, aby na spresnenie pojmu„ spočiatku“ (styk má
prebiehať spočiatku v sprievode matky), oslovil súdneho znalca na výklad tohto pojmu, odvolací súd
musí konštatovať, že výklad tohto pojmu je mu jasný a nepovažuje za potrebné, aby mu ho vyložil súdny
znalec. Nie je v súčasnosti možné konkretizovať (neurobil tak ani znalec), kedy nastane vo vzťahoch
účastníkov stav, že bude v záujme dieťaťa rozšíriť jeho styk s navrhovateľom, a to aj bez prítomnosti

matky.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami navrhovateľa a odporkyne
obsiahnutými v ich rozsiahlych odvolaniach, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na

tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený
záver vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .