Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2012

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 7C/81/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911203670
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Borošková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2012:5911203670.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Dankovou v právnej veci navrhovateľa v 1.

rade: RNDr. T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX W. W., a navrhovateľky v 2. rade: P.
P., rod. X., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W., obaja právne zastúpení Advokátska kancelária
JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, zastúpená konateľom
JUDr. Ladislav Janči, advokát zapísaný v zozname advokátov SAK pod č. 2180, proti odporcovi v 1.
rade: U. L., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Jozef Uličný, so sídlom
Paračka 1018, 034 95 Likavka, advokát zapísaný v zozname advokátov SAK pod č. 2764, a odporcovi
v 2. rade: EUROCOM Investment, s.r.o., Bešeňová 136, 034 83 Bešeňová, zapísaná v Obchodnom

registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka č.: 14558/L, IČO: 35 756 985, právne zastúpená
JUDr. Marianna Smatanová, so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, advokátka zapísaná v zozname
advokátov SAK pod č. 6132, v konaní o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľky v 2. rade v celom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.06.2011 sa navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2.
rade /ďalej len „navrhovatelia“/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu /ďalej len „PZ“/ domáhali,

aby súd vyslovil, že kúpna zmluva uzatvorená odporcom v 1. rade U. L., nar. X.X.XXXX, bytom W.
XX, XXX XX W.Ň., ako predávajúcim a odporcom v 2. rade EUROCOM Investment, s.r.o., Bešeňová
136, 034 83 Bešeňová, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka
č.: 14558/1, IČO: 35 756 985, ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu
vo veľkosti 25/28 - ín k pozemku KNC parc. č. XXX orná pôda o výmere 281 m2, nachádzajúcom sa
v katastrálnom území W., ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v
Žiline, Správa katastra H. pre katastrálne územie W., obec W., okres H., na liste vlastníctva č. XXX, a

vklad vlastníckeho práva, z ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Katastrálneho
úradu v Žiline, Správa katastra H., sp. zn. V XXXX/XXXX, je neplatným právnym úkonom. Návrh po
skutkovej stránke odôvodnili, tým, že odporca v 1. rade ako predávajúci a odporca v 2. rade ako kupujúci
uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 25/28-ín k
pozemku s parc. č. KN-C XXX - orná pôda o výmere 281 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území
W., ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra
H. pre katastrálne územie W., obec W., okres H., na liste vlastníctva č. XXX. Vklad vlastníckeho práva

z uvedenej kúpnej zmluvy v prospech odporcu v 2. rade bol povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu
v Žiline, Správa katastra H. sp. zn. V XXXX/XXXX, pričom návrh na vklad danej zmluvy bol uvedenej
správe katastra predložený 22.7.2008. Navrhovateľka v 2. rade je právnym nástupcom navrhovateľa
v 1. rade, ktorý bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy špecifikovanej v ustanovení čl. I. podielovýmspoluvlastníkom danej nehnuteľnosti so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 3/28-iny v celku. Napriek
tomu, že odporca v 1. rade vedel o tom, že druhý spoluvlastník má záujem o scelenie svojho vlastníctva
k danej nehnuteľnosti, k uzatvoreniu kúpnej zmluvy špecifikovanej v ustanovení čl. v I. rade došlo bez

toho,abyodporcav1.radeumožnilnavrhovateľoviv1.radeakopodielovémuspoluvlastníkovirealizáciu
jeho predkupného práva k danej nehnuteľnosti. Zároveň poukázali navrhovatelia na záujem na podaní
žaloby, keď vyššie uvedená nehnuteľnosť je sčasti zastavaná stavbami a príslušenstvom susediacich
stavieb patriacich právnickej osobe, na ktorej má navrhovateľka v 2. rade majetkovú účasť a ktorých v
minulosti bola vlastníčkou, resp. ktorých bol vlastníkom navrhovateľ v 1. rade ktorý tieto previedol na

navrhovateľku v 2. rade. Predmetný pozemok je ako celok navyše využívaný ako prístupová cesta k
týmto nehnuteľnostiam v priamej majetkovej sfére navrhovateľky v 2. rade a nie je samostatne využiteľný
a deliteľný. Označeným právnym úkonom, sú navrhovatelia dotknutí a nemienia trpieť následky tohto
úkonu. Podľa názoru navrhovateľov právny úkon vyššie špecifikovaný je neplatným právnym úkonom z
dôvodu jeho rozporu s platnou právnou úpravou, tak ako to uviedli v žalobnom návrhu.

Na pojednávaní dňa 24.01.2012 PZ navrhovateľov uviedol, že navrhovatelia majú záujem mimosúdne
vyriešiť tento spor, ale predmetný spor môže skončiť aj uzatvorením súdneho zmieru, napriek tomu, že
zastáva právny názor, že označená kúpna zmluva je relatívne neplatná a napadli ju včas, napriek tomu
ponúkli protistrane vyriešenie aj tohto sporu a aj ďalšieho sporu, a to dohodou o urovnaní, súčasťou
ktorej by bol prevod uvedených podielov zo strany odporcu na navrhovateľku v II. rade. PZ odporcov v

I. a v II. rade uviedol, že odporcovia súhlasia s uzavretím mimosúdnej dohody, avšak za podmienok, že
obe strany vezmú späť svoje žaloby s tým, že zostáva zachovaný status quo a žiadna zo strán nebude
napádať vlastníctvo druhej strany, a to z dôvodu, že odporca v II. rade nevyhnutne potrebuje tento
pozemok na prístup k svojim pozemkom na nový stav podľa schválenej investičnej výstavby, pričom
navrhovateľku v II. rade nikto neobmedzuje, jej prechod cez tento pozemok nebude obmedzený a podľa

ichnázoruonaanitentopozemoknepotrebuje,môžetovoľneinaďalejvyužívaťanemážiadnynaliehavý
právny záujem na zmene. PZ navrhovateľov uviedol, že nie je možná dohoda. PZ odporcov v I. a v
II. rade uviedol, že nie je možné uzavretie dohody, nakoľko odporcovia v I. a v II. rade jednoznačne
trvajú na tom, že nie je možné previesť spoluvlastnícky podiel na navrhovateľku v II. rade tak, ako
navrhli. PZ navrhovateľov uviedol, že strana navrhovateľov zastáva názor, že ich návrh na začatie

konania je dôvodný, označená kúpna zmluva je neplatný právny úkon, nakoľko v tom čase navrhovateľ
v I. rade nebol zo strany druhého spoluvlastníka informovaný o úmysle predať a nebolo umožnené
realizovať mu zákonné predkupné právo spoluvlastníctva k ostatným spoluvlastníckym podielom k
spornému pozemku, a pokiaľ ide o listiny predložené PZ spoločnosti EUROCOM k svojmu vyjadreniu
a síce kúpe spoluvlastníckeho podielu zo 14.10.2008 a listina z 22.10.2008 označená ako posledná

výzva na kúpu spoluvlastníckeho podielu poukázal, že tieto listiny prezentujú záujem spoločnosti
EUROCOM odkúpiť podiely pána T. T., tieto listiny nemožno vyhodnotiť a ani nie sú ponukou pána L.
ako spoluvlastníka k druhému spoluvlastníkovi pánovi T. na odpredaj jeho spoluvlastníckych podielov
k označenej nehnuteľnosti, čiže v danej veci z obsahu týchto listín je zrejmé, že EUROCOM po tom,
čo poza chrbát ďalšieho spoluvlastníka nadobudol podiely k uvedenému pozemku sa snažila sceliť

vlastníctvo tým, že ponúkla pánovi T. T., že odkúpi jeho spoluvlastnícky podiel v rozsahu 3/28 - ín
z celku k uvedenému pozemku, pričom mu navrhla najskôr ich odkúpenie a následne špecifikovala
v liste zo dňa 22.10.2008, že ponúka kúpnu cenu 60.200,- Sk, takže táto listina nie je ponukou na
odkúpenie, resp. ponukou spoluvlastníkovi tak, ako to má na mysli Občiansky zákonníka a PZ odporcov
priznal, že nedisponujú písomnou ponukou, čím len potvrdil, že sú pravdivé slová oboch navrhovateľov,

ktorí uvádzajú, že pán L. hoci vedel o záujme sceliť vlastníctvo na strane ostatných spoluvlastníkov,
avšak ignoroval ich predkupné právo, nedal im písomnú ponuku, z ktorej by bolo zrejmé za akých
podmienok a akým spôsobom mieni previesť svoje podiely k danému pozemku na tretiu osobu, a
tým že nebola realizovaná písomná ponuka bolo popreté predkupné právo druhého spoluvlastníka, v
dôsledku čoho sa stala neskôr uzatvorená v návrhu označená kúpna zmluva neplatnou. Zastával názor,

že i keď pri relatívnej neplatnosti nie je nutné preukazovať naliehavý právny záujem na vyslovenie
neplatnosti, poukázal, že súdu bol predložený náčrt z miesta, pričom aj PZ odporcov aj dnes deklaroval
pripravenosť uvedený pozemok využívať odporcom v II. rade ako prístupovú cestu k iným svojim
nehnuteľnostiam, ku ktorým sú aj ďalšie už dnes existujúce prístupové cesty, z čoho je vyplývajúca
skutočnosť, že budú obmedzovaní vo vlastníctve vlastníci susediacich nehnuteľností, pričom pani P. je

vlastníčkou susediacich nehnuteľností vedľa tohto sporného pozemku a rozhodne by takýmto zásahom
bola obmedzovaná vo svojich právach pokojne a nerušene užívať svoj majetok, navyše ak strana
odporcu tvrdí, že mieni budovať nejakú prístupovú komunikáciu alebo cestu, nie je to náležité tvrdenie,
pretože z vyjadrenia obce je zrejmé, že obec s budovaním takejto komunikácie nepočíta, a navyšepani P. ako jedna z navrhovateliek a v podstate právna nástupkyňa pána T. vlastní na uvedenom
pozemku jednoduchú stavbu altánku, ktorý riadne nadobudla kúpnou zmluvou, a má v budúcnosti
záujem na scelení vlastníctva k danej nehnuteľnosti, má aktívnu legitimáciu, pretože v čase uzatvorenia

kúpnej zmluvy bol vlastníkom druhého spoluvlastníckeho podielu pán T., do ktorého práv spoluvlastníka
bolo zasiahnuté a navrhovateľom v I. rade je T. T. a popri ňom z dôvodu právnej istoty jeho právna
nástupkyňa P. P. je rovnako navrhovateľkou, a preto podanej žalobe z ich pohľadu nie je možné nič
vytknúť, majú za to, že čestným prehlásením T. T. bol nahradený jeho výsluch, čestné prehlásenie
bolo vykonané ako rovnocenný dôkaz vo vzťahu k výsluchu účastníka konania, majú za to, že týmto

dôkazom a skutočnosťami preukázanými v rámci oboznámenia sa so spisom a s jeho prílohami bolo
jednoznačne preukázané, že žaloba je opodstatnená a je na mieste jej v plnom rozsahu vyhovieť.
Navrhovateľka v II. rade P. P. uviedla, že uvedený pozemok využíva ako vstup k jej rodinnému domu
popisné číslo XX. Pozemok je široký len niečo cez 2 m a vedie 1 m od vchodu do jej domu č. XX a
popod okná suseda, ktorý tam má spálňu a kuchyňu, takže nikto by nepovolil tam žiadnu stavbu ani
prístupovú cestu, stavebný úrad, obecný úrad alebo akékoľvek iné úrady, a tým, že bude tento pozemok

vo vlastníctve jej, tak nebudú už žiadne spory, a bude sa využívať tak, ako sa využíval doteraz už 40
rokov. PZ odporcov v I. a v II. rade uviedol, že žalobu navrhovateľov považujú za neodôvodnenú z
dôvodu, že predtým než odporca v II. rade získal vlastnícke právo k majoritnej časti pozemku odporca
v I. rade rokoval s navrhovateľom v I. rade aj s navrhovateľkou v II. rade, pričom u navrhovateľky v II.
rade bolo priamo osobné rokovanie a s navrhovateľom v I. rade bolo prostredníctvom jeho zástupcu

vybavujúceho pre neho pozemky. K uzavretiu kúpnej zmluvy spoluvlastníckych podielov odporcu v I.
rade nedošlo, navrhovatelia nemali záujem o kúpu jeho spoluvlastníckych podielov, pretože núkali veľmi
nízku cenu, a to maximálne 500,- Sk, ale odporca v I. rade požadoval minimálne 800,- Sk a oznámili mu
nech to predá niekomu inému, oni za takúto cenu nemajú záujem kúpiť tento pozemok, a pokiaľ bolo
predložené tzv. čestné prehlásenie navrhovateľa v I. rade, tak takéto prehlásenie je právne neúčinné,

zákon pozná jedine právnu formu právne záväznú a tou je čestné vyhlásenie, a preto súd na takéto
prehlásenie nemôže prihliadať. Za pána T. jednal s odporcom v I. rade pán Ing. F. Q. z D. M., a pokiaľ
sa týka predloženej schémy, tento len potvrdzuje, že navrhovateľka v II. rade má prístup aj z druhej
strany od cesty, teda účastníci konania majú prístup aj z verejnej komunikácie, nielen cez ten pozemok.
Pred podaním žaloby nebol podaný žiadny návrh na mimosúdne rokovanie, navrhovatelia zbytočne

zapríčinili súdny spor, a neisté je postavenie navrhovateľky v II. rade, pretože podľa ich názoru má
nedostatok aktívnej legitimácie, nakoľko nebola zmluvnou stranou zmluvy ktorú napáda, v tom čase
nemala žiadny právny vzťah k tomu pozemku, teda nebola ani spoluvlastníčkou, nebola účastníčkou
zmluvy a teda nemôže byť navrhovateľkou, pretože ani v prípade, že súdny spor dopadne tak alebo
tak, nijako nie je spochybnené jej právne postavenie a nijako nebudú zmenené jej práva, pretože stále

zostáva spoluvlastníčkou minoritného podielu, a z tohto dôvodu navrhol, aby návrh navrhovateľky v II.
rade bol v celom rozsahu zamietnutý z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, a pre prípad úspechu
bude žiadať aj náhradu trov konania. Čo sa týka navrhovateľa v I. rade, je zrejmé, že u neho aktívna
legitimácie existuje, avšak nemôžu obstáť jeho tvrdenia, že by nemal možnosť využiť svoje zákonné
predkupné právo, pretože mal na to dokonca splnomocneného zástupcu, ktorý rokoval s odporcom v

I. rade a je jasné, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy len z dôvodu, že navrhovateľ v I. rade nebol
ochotný uhradiť trhovú cenu, a dokonca sám odkázal, že nech si to predá niekomu inému, ak mu dá viac.
Žaloba súdneho sporu je neplatnosť právneho úkonu z dôvodov neponúknutia kúpy spoluvlastníkovi,
čiže nebolo vnuknutie využitia predkupného práva, tvrdil, že predkupné právo bolo riadne ponúknuté,
aj keď nie v písomnej forme, čo sa dá dokázať ostatnými účastníkmi alebo svedkami, z tohto dôvodu

tak isto navrhol, aby žaloba navrhovateľky v I. rade bola zamietnutá z dôvodu, že pretože odporca
v I. rade najskôr ponúkol navrhovateľke v II. rade odkúpenie svojich spoluvlastníckych podielov k
predmetnému pozemku, avšak nedošlo k písomnej ponuke, prebiehali osobné rokovania, kde odporca
v I. rade ponúkol navrhovateľovi v I. rade predaj svojho spoluvlastníckeho podielu, avšak navrhovateľ v
I. rade sa stal spoluvlastníkom minoritného podielu bez toho, aby predchádzajúci spoluvlastníci ponúkli

odporcovi v I. rade ich spoluvlastnícke podiely napriek skutočnosti, že odporca v I. rade bol v tom čase
majoritným spoluvlastníkom daného pozemku. PZ navrhovateľov poukázal, že je právne irelevantné
akým spôsobom sa stal pán T. spoluvlastníkom svojho spoluvlastníckeho podielu k danému pozemku,
pretože ak by aj pri kúpe tohto podielu nebolo realizované predkupné právo iných spoluvlastníkov, bolo
právo vtedajších spoluvlastníkov takúto zmluvu napadnúť v lehote do 3 rokov, a ak sa tak nestalo,

uvedený právny úkon je platný a nie je možné účinne napadnúť jeho neplatnosť, a v rámci toho konania
súd ani nemá oprávnenie sa takýmito okolnosťami zaoberať, pretože sú bez právneho významu k
meritu veci. Poukázal na § 605 posledná veta Občianskeho zákonníka, ktorá je pre posúdenie daného
právneho úkonu úplne jednoznačná, ponuka v súvislosti s realizáciou predkupného práva sa musívykonať ohlásením všetkých podmienok a ak ide o nehnuteľnosť musí byť ponuka písomná, a teda
akýkoľvek ústne prezentovaný návrh na odkúpenie vo vzťahu k danému pozemku, nespĺňa formu
predpísanú zákonom je od začiatku neplatný a hľadí sa naň ako keby nebol, absentovala písomná

ponuka s uvedením v ad hoc pánovi T., za akých podmienok je pripravený previesť svoje podiely na tretiu
osobu a umožniť zákonnú lehotu 60 dní na zaplatenie takejto ceny zo strany spoluvlastníka majúceho
prednostné právo kúpiť pozemok, a ak sa strana odporcu v I. rade priznala, že písomná ponuka v danej
veci nebola učinená, je potrebné rešpektovať predkupné právo podľa ustanovenia § 140 vo vzťahu k
pánovi T., v tom čase minoritnému spoluvlastníkovi uvedeného pozemku, a ustanovenie § 140 postihuje

relatívnou neplatnosťou právne úkony obchádzajúce uplatnenie predkupného práva, a takým právnym
úkonom je aj posudzovaná kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade.
A pokiaľ ide o postavenie pani P. nie je namieste zamietnuť návrh ani v jednej časti, pretože v danej
veci je predmetom návrhu žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, žalobný petit je len jeden, a
tento súd bude rozhodovať v podstate o tom, či zmluva je platná alebo neplatná a rozhoduje len o tomto
právnom úkone platnosti alebo neplatnosti, to že keby aj bola aktívne nelegitimovaná pani P. na podaní

samotného návrhu na začatie konania to nemá žiadny význam vo vzťahu k rozhodnutiu v danej veci,
pretože sa skúma platnosť právneho úkonu, pričom jedným z navrhovateľov je aj jej účastník a pani P.
je jeho právnym nástupcom, a z dôvodu právnej istoty bola zahrnutá aj pani P. ako žalobkyňa, aj keď
v II. rade, ale rozhodne treba pripustiť, že ak by aj jej nepatrilo procesné postavenie navrhovateľky ako
právnej nástupkyne, a tam sa právne názory právnej teórie rôznia, kto má nárok žalovať, či pôvodný

vlastník, keď sa zmenil vlastník, alebo či to právo prechádza na jeho právneho nástupcu, a preto z
dôvodu právnej istoty boli ako navrhovatelia uvedení dvaja, pôvodný vlastník pán T. a aj jeho právny
nástupca pani P. majúca evidentný záujem na výsledku tohto konania, ako súčasná spoluvlastníčka
daného pozemku majúca záujem na skutočnosti, kto je druhý spoluvlastník pozemku, či ten, kto je
zapísaný na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností alebo či právny úkon, na základe ktorého bol

zapísaný do katastra nehnuteľností je aj platný alebo neplatný. Dnes sa skutkový stav v danej veci
dostal do polohy už len právneho hodnotenia, pretože skutkovo základné skutočnosti boli objasnené
v prospech podanej žaloby a navrhol, aby súd bez ďalšieho dokazovania a bez skúmania nejakých
vplyvov na daný pozemok, nemá to význam pri posudzovaní platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu,
nie je rozhodným pre posúdenie platnosti a neplatnosti kúpnej zmluvy, aby akékoľvek prípadné ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania neboli vykonané a boli zamietnuté z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti
konania. PZ odporcov v I. a v II. rade uviedol k niektorým skutočnostiam týkajúcim sa tohto sporu, hlavne
predmetu sporu sa nebude vyjadrovať, a čo sa týka právneho postavenia navrhovateľky v II. rade je
právna teória i rozhodcovská prax súdov jednotná, navrhovateľka v II. rade nemá byť účastníčkou tohto
konania a musela si byť vedomá, že ak podá žalobu, že tento jej návrh musí byť v časti navrhovateľky

v II. rade zamietnutý, iná pozícia je navrhovateľa v I. rade, avšak navrhovateľka v II. rade nemôže mať
akýkoľvek výsledok tohto konania nemá žiadny vplyv na jej postavenie, jej postavenie nie je neisté,
teda nemá ani právo podať určovaciu žalobu, v niektorých právnych teóriách sa výnimočne uvádza,
že výnimočne by mohla mať postavenie vedľajšieho účastníka na žalujúcej strane, ale nie byť ako
žalobcom, pretože ona bez právneho dôvodu podala žalobu, teda táto jej žaloba v časti navrhovateľky v

II. rade by mala byť zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Ďalšie návrhy na dokazovanie
nemal.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., súd konal v neprítomnosti navrhovateľa v I. rade, ktorý
sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľov v I. a II.

rade z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, pričom vyjadril súhlas s tým, aby sa pojednávalo v jeho
neprítomnosti, v neprítomnosti odporcu v II. rade, ktorý sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní
prostredníctvom právneho zástupcu odporcu v II. rade, pričom vyjadril súhlas s tým, aby sa pojednávalo
v jeho neprítomnosti, v neprítomnosti odporcu v I. rade a právneho zástupcu odporcu v I. rade, ktorí
svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 27.03.2012 neospravedlnili a ani nepožiadali o odročenie

z dôležitého dôvodu .

Na pojednávaní dňa 27.03.2012 PZ navrhovateľov uviedol, že strana navrhovateľov trvá na podanom
návrhu v celom rozsahu, a tiež, že aj doplnené dokazovanie vykonané súdom po oboznámení
sa so správnym spisom Správy katastra H. pod V XXXX/XX jednoznačne preukázalo, že daný

prevod bol uskutočnený bez umožnenia realizácie predkupného práva druhého zo spoluvlastníkov
prevádzaného pozemku, z absencie dokladov o písomne učinenej ponuke druhému spoluvlastníkovi
je zrejmé aj z označeného správneho spisu, navyše PZ oboch odporcov na minulom pojednávaní
výslovne do zápisnice z pojednávania uviedol na priamu otázku strany navrhovateľov, či bola podanápísomná ponuka na realizáciu predkupného práva vyslovil, že nedošlo k písomnej ponuke na
realizáciu predkupného práva pred spísaním danej kúpnej zmluvy neplatnosti ktorej sa dovoláva strana
navrhovateľov v danom konaní, a absencia písomnej formy v danom prípade v zmysle ustanovenia §

605 Občianskeho zákonníka zakladá neplatnosť takéhoto právneho úkonu, resp. neexistencia takéhoto
právneho úkonu zakladá porušenie zákonného predkupného práva, a v dôsledku toho aj relatívnu
neplatnosť zmluvy, ktorá je uzatvorená v rozpore s ustanoveniami pojednávajúcimi o predkupnom práve
podielovéhospoluvlastníka,aztýchtodôvodovmázato,ženávrhnazačatiekonaniajedôvodnývcelom
rozsahuanavrholmuvyhovieťapreprípadúspechuvkonanísiuplatníajnároknanáhradutrovkonania.

PZ odporcu v II. rade žiadal, aby súd žalobu zamietol a pre prípad úspechu priznal odporcom právo na
náhradu trov konania. Ďalej uviedol, že v tomto konaní pre úspech navrhovateľov alebo niektorého z
nich nepostačí posúdiť otázku, či bola alebo nebola učinená ponuka, návrh navrhovateľov je návrhom
podľa § 80 písm. c) OSP, to znamená, že súd by mal nevyhnutne skúmať existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení niektorého z navrhovateľov, druhý moment veľmi dôležitý je
otázka aktívnej vecnej legitimácie, navrhovateľka v II. rade nebola spoluvlastníčkou v čase uskutočnenia

zmluvného prevodu, v čase uzavretia napádanej kúpnej zmluvy, navrhovateľka v II. rade nie je obídeným
spoluvlastníkom, tvrdil, že ona nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, a ak by súd vyhodnotil
že ju má, tvrdil, že nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti z toho dôvodu, a že výsledkom
tohto určenia by bolo, že tým druhým podielovým spoluvlastníkom bude popri navrhovateľke v II. rade
odporca v I. rade a nie odporca v II. rade, a tvrdil, že to nemá žiadny dopad na jej právne postavenie

a právnu istotu, a z tvrdení prezentovaných navrhovateľkou v II. rade v priebehu konania má za to, že
ona má záujem túto nehnuteľnosť nejakým spôsobom sceliť, a to mala navrhovateľka v II. rade použiť
inú právnu konštrukciu, mala sa domáhať u odporcu v II. rade previesť predmetné nehnuteľnosti za
takých istých podmienok za akých ich nadobudol od odporcu v I. rade, a v prípade, že by do dobrovoľne
neurobil, mohla podľa § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 161 OSP sa domáhať

nahradenia prejavu vôle a takým spôsobom realizovať svoje predkupné právo a snažiť sa sceliť alebo
nadobudnúť druhý spoluvlastnícky podiel, a tvrdil, že týmto požadovaným určením v tomto konaní sa
nemeníprávnepostavenienavrhovateľkyvII.rade,adaldopozornostisúdu,žepovažujezanevyhnutné
vysporiadať sa s jej aktívnou vecnou legitimáciou, a pokiaľ ide o navrhovateľa v I. rade, o tom by bolo
možné uvažovať ako o účastníkovi s aktívnou vecnou legitimáciou, pretože v čase uzavretia napádanej

kúpnej zmluvy bol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, a možno o ňom uvažovať ako obídenom
spoluvlastníkovi, avšak tvrdil, že túto aktívnu vecnú legitimáciu stratil, pretože predmetné nehnuteľnosti
a svoj spoluvlastnícky podiel previedol na navrhovateľku v II. rade, a treba skúmať jeho naliehavý
právny záujem. Uviedol, že odborná literatúra je veľmi prísna v tom, že či bez ďalšieho majú súdy určiť
neplatnosť kúpnych zmlúv len preto, že bolo obídené predkupné právo, tvrdil, že súdy sa majú veľmi

starostlivo zaoberať existenciou naliehavého právneho záujmu. Dochádza tu k stretu s § 3 Občianskeho
zákonníka,kedyprávetakýmtopožadovanýmurčenímsanemenížiadneprávnepostavenie,nascelenie
jeinštitútvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,akchcúriešiťvecprístupukpozemkutakzriadením
vecného bremena. Mal za to, že žaloby na plnenie majú prednosť pred žalobami na určenie. Žiadal,
aby súd žalobu zamietol a pre prípad úspechu priznal odporcom právo na náhradu trov konania. PZ

navrhovateľov uviedol, že ak ide o právne postavenie navrhovateľky v II. rade, táto vstúpila do právneho
postavenia navrhovateľa v I. rade, a sú právne výklady a teórie hovoriace o postačovaní, ak by ona
podala podobnú žalobu, pretože právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa
druhého spoluvlastníckeho podielu na ňu prešlo už samotným prevodom spoluvlastníckeho podielu
z dôvodu právnej istoty bol a je účastníkom tohto konania na strane navrhovateľa aj osoba, ktorá v

čase uzatvárania namietanej kúpnej zmluvy bola podielovým spoluvlastníkom a ktorej nebola daná
ponuka na realizáciu predkupného práva, aby žaloba bola dokonalá. Pokiaľ ide o naliehavý právny
záujemdomáhalsavyslovenianeplatnostiprávnehoúkonu,kdenaliehavýprávnyzáujemniejepotrebné
dokazovať, zákon jednoznačne upravuje otázku relatívnej neplatnosti, pričom relatívna neplatnosť má
rovnaký právny účinok ako absolútna neplatnosť v tom smere, že právny úkon, ktorý je relatívne

neplatný nemá žiadne právne účinky, a teda spoločnosť EUROCOM nie je vlastníkom, nie je vlastníkom
spoluvlastníckych podielov doteraz, preto tá právna konštrukcia o tom, že jeho klientka dala žalobu o
zrušenie podielového spoluvlastníctva, a mohla ju dať, ale len voči reálnemu vlastníkovi a tým nie je
spoločnosť EUROCOM s.r.o., ale U. L., pretože zmluva uzatvorená medzi týmito subjektmi je neplatná,
nespôsobuje žiadny právny následok a hľadí sa na ňu, ako keby neexistovala. Konštrukcia o tom, že

mala žalovať niečo iné, nepoužíva jednoducho právnu ochranu, nie je nikde konštatovaná v žiadnej
judikatúre a tieto právny závery sú jednoznačne v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka
pojednávajúcimi o relatívnej neplatnosti. Je právom každého vlastníka v zákonom určenej lehote sa
domáhať relatívnej neplatnosti, navyše jeho klientka vlastní nehnuteľnosti nachádzajúce sa na danompozemku a má záujem aj neskôr ich sceliť, či už rokovaním so skutočným vlastníkom alebo inou cestou
a navyše je vlastníčkou susediacich nehnuteľností a je právnou nástupkyňou T. T., takže stavať danú vec
do polohy, že nie je aktívne legitimovaný ani jeden ani druhý, resp. ani jeden ani druhý nemá naliehavý

právny záujem, ak sa podpísala zmluva pri podpisovaní ktorej bol porušený zákon v smere poškodenia
práv ostatného spoluvlastníka, obchádzal by sa zmysel právnej úpravy danej v Slovenskej republike,
bol by zbytočný inštitút neplatnosti právnych úkonov a žaloby o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov.
Až po vyslovení súdom neplatnosti daného právneho úkonu môže kataster nehnuteľností uviesť vec do
pôvodného stavu a z pohľadu zápisu v katastri nehnuteľností následne možno prijímať ďalšie opatrenia,

ale to je už otázka iných sporov, iných zmluvných vzťahov a dokonca aj iných účastníkov. Uviedol, že
odporcovia a ich PZ si veľmi dobre uvedomujú porušenie zákona pri uzatváraní danej kúpnej zmluvy,
skutočnosť obídenia spoluvlastníka a EUROCOM v podstate z mocenskej pozície vstúpila do tohto
spoluvlastníctva len preto, aby niekomu škodila a nemá žiadny záujem spoločnosť EUROCOM rokovať a
ani jednať. Poukázal, že právna úprava hovorí aj o tom, že naliehavý právny záujem na žalobe o určenie
neplatnosti určitej zmluvy týkajúcej sa prevodu nehnuteľností je daný už vtedy, ak nevlastník je písaný v

katastri nehnuteľností ako vlastník a tu ide o takú situácia, pretože spoločnosť EUROCOM je zapísaný
ako spoluvlastník na LV na základe neplatnej zmluvy, a teda reálne spoluvlastníkom vlastníkom nie je
a tento zápis v katastri nehnuteľností pretrváva doposiaľ a odstrániť tento následok je možné jedine, ak
súd rozhodne o neplatnosti uvedenej zmluvy, iným spôsobom sa táto vec nedá uviesť do stavu, ktorý
bude v súlade so zákonom. PZ odporcu v II. rade tvrdil, že bez ohľadu na výsledok tohto sporu zostane

právne postavenie navrhovateľky v II. rade nemenné, zostane vlastníčkou susediacich nehnuteľností
a tiež zostane vlastníčkou hnuteľných vecí. Zastával názor, že zmluva je platná a má za to, že musí
byť preukázaný naliehavý právny záujem, toto konanie je zbytočné a tvrdil, že navrhovateľka v II. rade
nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ak ide o názory, že nahradenie prejavu vôle
nie je možné, povedal, že on v posledných štyroch rokoch absolvoval 30 súdnych konaní, z toho 10

skončilo na Najvyššom súde, boli podané dve ústavné sťažnosti a nerád by toto považoval za otázku
právnu, bude rád, ak sa toto konanie z dôvodu hospodárnosti nebude naťahovať, aby súd vyslovil
právny názor na prejednávanú vec, ak by však bolo nevyhnutné vie súdu doložiť niekoľko rozhodnutí
Najvyššieho súdu z ktorých rezonuje ak ide o nejaký súvis s prejednávanou vecou len toľko, že sa
v týchto konaniach, v týchto určeniach sa má skúmať existencia naliehavého právneho záujmu, ale

netvrdil, že to nevyhnutne navrhuje ako dôkaz, považuje to za vec právnu, a zo strany odporcov nemali
žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, ale názor, ktorý bol pred piatimi, šiestimi rokmi diskutabilný
akým spôsobom má obídený spoluvlastník realizovať predkupné právo, ten je dnes prekonaný, veľmi
bohatou aj slovenskou judikatúrou aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu v tom smere, že sa obídený
spoluvlastník sa môže domáhať od nadobúdateľa, aby mu previedol predmetný spoluvlastnícky podiel

za identických podmienok, za akých ho nadobudol a pri neúspechu mimosúdneho riešenia tejto veci sa
môže domáhať nahradenia prejavu vôle, a je pomerne veľa rozhodnutí v Slovenskej republike ktorými
sa vyhovelo takémuto návrhu, kde je otázka porušenia predkupného práva skúmaná a posudzovaná
ako otázka prejudiciálna a žalovaným v takom konaní je len nadobúdateľ, a to znamená, že v danom
prípade by to bol odporca v II. rade. PZ navrhovateľov uviedol, že má za to, že je v záujme právnej istoty

každého podielového spoluvlastníka, aby v katastri nehnuteľností boli právne vzťahy k nehnuteľnostiam
uvedené v súlade so skutočným a právnym stavom, a teda, že je aj v záujme navrhovateľky v II. rade a
navrhovateľa v I. rade, aby bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností skutočný vlastník daných
spoluvlastníckych podielov, ktorým je U. L., a ak ide o tvrdenie, že možno žalovať o nahradenie prejavu
vôle, rozhodne nie je možné žalovať EUROCOM v žiadnom spore, nie je možné s EUROCOMOM

uzatvárať žiadnu zmluvu, pretože EUROCOM na základe ním uzatvorenej neplatnej zmluvy, pričom
neplatnosti sa ostatní spoluvlastníci predpísaným spôsobom a v zákonom určenej lehote domáhajú
na tomto súde, nemožno s takýmto neplatným vlastníkom, resp. nevlastníkom, uzatvárať ani dohodu,
nie je možné EUROCOM žalovať o nahradenie prejavu vôle a nie možné uzatvárať platne ani dohodu
o zrušení spoluvlastníctva, pretože takú dohodu, resp. takéto úkony, možno uzatvoriť iba s platným

spoluvlastníkom a EUROCOM ním nie je spoluvlastník, na ním uzavretú zmluvu, voči ktorej sa v
trojročnej lehote ostatní spoluvlastníci predpísaným spôsobom dovolali, treba hľadieť ako na nulitnú
zmluvu a tým, že sa vyhovie podanému návrhu a uvedú sa veci do súladu so zákonom a bude zapísaný
ako spoluvlastník U. L.Í., nedotkne sa to práv EUROCOMU, ten si môže svoje peniaze, ktoré dal pánovi
L. pýtať späť od pána L., čo je otázka následných právnych vzťahov, a na druhej strane aj súčasná

spoluvlastníčka pani P. môže jednať so skutočným vlastníkom o spôsobe vyporiadania ich vzťahu alebo
o spôsobe užívania spoločnej veci tak, aby to bolo v prospech obidvoch strán. Dnes vzhľadom k apatii,
resp. neochote spoločnosti EUROCOM, čokoľvek riešiť a o čokoľvek sa dohadovať a navyše k záujmu
spoločnosti EUROCOM stavať cesty tam, kde to ani obec nedovoľuje, ani s tým obec nepočíta a kdesi to neželajú ani vlastníci susediacich nehnuteľností, ktorým je opäť pani P., je daný naliehavý právny
záujem na ochrane týchto práv a práve touto jedine možnou cestou. Po zákonnom poučení podľa §
120 ods. 4 OSP prítomná navrhovateľka v II. rade, PZ navrhovateľov a PZ odporcu v II. rade uviedli, že

nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Uplatnením/vznesením námietky premlčania odporcom v 2. rade prostredníctvom jeho PZ doručeným
tunajšiemu súdu dňa 03.04.2012 odporca v 2. rade vzniesol/uplatnil námietku premlčania práva dovolať
sa relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy s tým, že vzniesol/uplatnil námietku premlčania, nie

je možné premlčané právo navrhovateľom priznať, a navrhol, aby súd žalobu navrhovateľov zamietol a
priznal odporcovi v 2. rade právo na náhradu trov konania, ktoré budú vyúčtované v zákonnej lehote.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za

platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon
robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.
Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Písomná forma

je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami,
ktoréumožňujúzachytenieobsahuprávnehoúkonuaurčenieosoby,ktoráprávnyúkonurobila.Písomná
forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom. Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané
zaručeným elektronickým podpisom a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu

nevyžaduje. Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica.
Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s
obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej
osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

Podľa § 43a Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby,
keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde
prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. Dokiaľ nebola zmluva

uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba
odoslala prijatie návrhu. Návrh nemôže byť odvolaný
a) počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred
uplynutím tejto lehoty, alebo
b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.

Podľa § 43b Občianskeho zákonníka, návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,
ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné.
Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegram
podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je
uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom telefonicky,

ďalekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu,
keď návrh dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa§43cObčianskeho zákonníka,včasnévyhlásenieurobenéosobou,ktorejbolnávrhurčený,alebo
iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu
nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie

možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Neskoré prijatie má
napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol
návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy. Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie
návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava
prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez

odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v
tomto zmysle odošle správu.

Podľa § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je
účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd po dôkladne vykonanom dokazovaní zistil a ustálil nasledovný právny a skutkový stav veci:

Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov konania spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu /komentár k ust. § 40 Občianskeho zákonníka/, táto neplatnosť je absolútna, ak ide o
formu právneho úkonu predpísanú zákonom, a relatívna, ak ide o formu dohodnutú účastníkmi.

Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom, ide o zákonné predkupné
právo /na rozdiel od zmluvného predkupného práva, ktoré vzniká zo zmluvy podľa ust. § 602 a nasl.
Občianskeho zákonníka/, má vždy vecno-právny charakter ako právo, ktoré je spojené s univerzálnych
a singulárnych právnych nástupcov povinnej osoby, avšak jeho existencia sama osebe neobmedzuje
dispozíciuvecou,pretožedotýchčias,kýmjedotknutáúkonom,priktoromsanerešpektovalopredkupné

právo, nedovolá sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a, treba na tento úkon hľadieť ako na platný,
so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

Podľa súčasnej platnej právnej úpravy platí, že ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza svoj
spoluvlastnícky podiel na inú než blízku osobu, ostatní spoluvlastníci majú naň predkupné právo

a spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako
oprávneným osobám s tým, že v ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľnosti musí byť písomná /komentár k
ust. § 140 Občianskeho zákonníka/, by mal podielový spoluvlastník - prevodca oprávnenému navrhnúť
uzavretie zmluvy /§§ 43a a 43b Občianskeho zákonníka/ za určitých podmienok, s uvedením ceny
spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorej má byť návrh prijatý /§ 43c Občianskeho zákonníka/.

Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva mal pri porušení povinnosti zo strany zaviazaného
podielového spoluvlastníka dve možnosti, z ktorých si uplatnil na tunajšom súde formu návrhu o
vyslovenie neplatnosti právneho úkonu /určenie relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu z
podielového spoluvlastníctva na tretiu osobu podľa § 40a Občianskeho zákonníka/, ktorý podal a

doručil na tunajší súd v lehote najneskôr do uplynutia trojročnej premlčacej doby /podľa § 101
Občianskeho zákonníka/, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz /táto
doba začína plynúť objektívne/, t.z. dňom uzavretia zmluvy o prevode podielu medzi zaviazanou osobou
a nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu /kúpna zmluva s dátumom 21.07.2008 bola uzavretás overením podpisu na notárskom úrade dňa 22.07.2008, pričom žalobný návrh navrhovateľov bol
doručený tunajšiemu súdu dňa 21.06.2011, avšak odporcom v I. a II. rade bol doručený zhodne až dňa
16.08.2011, teda v čase po plynutí trojročnej premlčacej doby/, týmto dňom je zásadne deň, keď bolo

možné právo vykonať /podaním žaloby na súde/, teda keď bolo žalovateľné /ide o časový okamih, kedy
sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu/, avšak v korelácii s ust. § 41 ods. 3 OSP, v konaní vykonávajú účastníci procesné úkony, ale aj
úkony s hmotno-právnou relevanciou /vznesenie námietky premlčania a iné/, ktoré sú robené vždy voči
súdu, aj keď smerujú voči druhému účastníkovi, a takýto úkon účastníka je voči súdu účinný momentom

doručenia súdu, a voči hmotno-právnemu účastníkovi - adresátovi úkonu /ak je účastníkom konania/ je
takýto úkon účinný len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedel, a povinný subjekt môže uplatniť
námietku premlčania v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci, a súd má za
preukázané, že odporcovi v 1. a 2. rade nebol vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote doručený
hmotnoprávny úkon dotknutého spoluvlastníka dovolávajúceho sa relatívnej neplatnosti predmetnej
kúpnej zmluvy, a jeho právo sa premlčalo dňom 22.07.2011, a preto súd akceptoval a priznal odporcovi v

II. rade ním /prostredníctvom jeho právnej zástupkyne/ uplatnenú/vznesenú námietku premlčania práva
dovolať sa relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy.

Najmä vzhľadom na vyššie uvedené právne skutočnosti a vykonané dokazovanie, výsluch účastníkov
konania a ich právnych zástupcov, na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, Občianskeho

súdneho poriadku, platné právne predpisy a listinné dôkazy, súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu
zamietol a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne
v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má okrem všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolaním proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vládu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nestranným skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúciepodľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.