Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 39Er/158/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209200913
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Jakabová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7209200913.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného K. X. G., S..D.., C. X/A, XXX XX T. proti povinnému
K., D. D. O. M. T., G. XX, XXX XX T., W.: XX XXX XXX vedenej na Exekútorskom úrade v Martine
u súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu, E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin pod spis. zn. Ex
2051/2008 o vymoženie pohľadávky vo výške 1.331,51 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú,

exekúciu z a s t a v u j e,

náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 29.12.2008 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Petra
Krištofíka Muchu vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške
1.331,51 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného výmeru
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočky v Košiciach č. PV 801/00860/2008 zo dňa

9.5.2008.

Dňa 20.1.2009 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/068725 zo dňa 21.1.2009.

Dňa 26.3.2012 doručil súdny exekútor súdu vyčíslenie svojich exekučných trov vo výške 36,00 Eur s
odôvodnením, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") súd exekúciu zastaví ak exekúciu

vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") na výkon
rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich
častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.Podľa § 19 O. s. p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Predpokladom občiansko-procesnej spôsobilosti, t.j.
spôsobilosti byť účastníkom občianskeho procesu je hmotnoprávna subjektivita t.j. spôsobilosť mať

práva a povinnosti podľa hmotného práva / § 7 OZ /. U právnických osôb spôsobilosť na práva a
povinnosti vzniká ich zápisom do obchodného alebo iného príslušného registra a zaniká ich výmazom
z neho.

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania). Za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania je nedostatok

spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 19 O. s. p.

Podľaust.§104ods.1O.s.p.,akideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýsúdnemôžeodstrániť,
súd konanie zastaví.

Vo veci vyššie uvedenej, poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že označený povinný
stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože podľa výpisu z Obchodného registra Okresného
súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 5878/V bol z neho dňa 26.8.2010 ex offo vymazaný, a to na základe

uznesenia Okresného súdu Košice I spis. zn. 29Cbr 71/2009-45 zo dňa 24.5.2010 o zrušení obchodnej
spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods.3 písm. c) zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej
len „Ob. z.") z dôvodov podľa § 68 ods.6 Ob. z.. Preto súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška")
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri
výkone exekučnej činnosti.

Podľaust.§27avyhláškyvexekučnýchkonaniachzačatýchdo30.apríla2008patríexekútoroviodmena
podľa doterajších predpisov.

V súvislosti s uplatneným nárokom súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie vo výške 36,00
Eur súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. IV.
ÚS 297/2010-11 zo dňa 31.8.2010 vyslovil právny názor, podľa ktorého nie je možné spochybňovať

postavenie súdneho exekútora, ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie, v
rámci ktorého sa mu priznáva status verejného činiteľa. Naproti tomu však súdny exekútor vykonáva
svoju činnosť aj ako slobodné povolanie, a to najmä tým, že výber súdneho exekútora je zverený
oprávnenému, odmena exekútora je priamo úmerná jeho procesnej aktivite a pod. V súlade s uvedeným
ústavný súd zastal názor, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď

nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným
dôsledkom. Riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované
jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje
tým, že výkon exekúcie je zverený výlučne súdnym exekútorom. Na uvedené je primeraným spôsobomaplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci
Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené
s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej

strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný.
Súd môže zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného len za
predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) a aj v tomto
prípade zákon ponecháva súdu možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného

s prihliadnutím na mieru zavinenia na zastavení exekúcie. Na druhej strane, v prípade, ak súd
exekúciu zastaví, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, musí na úhradu
priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazať oprávneného (§ 203 ods. 2 Exekučného
poriadku). V tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu absencie jednej zo základných podmienok
konania(zánikpovinnéhobezprávnehonástupcu),ktorájenavyšeneodstrániteľná.Oprávnenýnemohol
pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný subjekt v priebehu exekučného konania zanikne bez

právneho nástupcu, a teda podľa názoru súdu zastavenie exekúcie nezavinil.

Okrem toho, v čase rozhodovania súdu o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie povinný
potom,čoboldňa26.8.2010exoffovymazanýzObchodnéhoregistraužneexistovalavýmazomzanikla
jeho hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna subjektivita. Neexistujúci subjekt nemôže vlastniť majetok,
a preto nie je splnená základná podmienka hypotézy ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,

t.j., že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože takýto majetok, ktorý by vlastnil
povinný, v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie vzhľadom na neexistenciu povinného subjektu
ani nemohol existovať.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že vzhľadom na výmaz povinného z obchodného registra, nemohol
súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora postupovať podľa § 197 ods. 1 Exekučného

poriadku a zaviazať ho na úhradu priznaných trov exekúcie a rovnako nemohol postupovať ani podľa
§ 203 Exekučného poriadku, pretože oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a povinný vzhľadom na
svoj výmaz z obchodného registra nevlastní žiadny majetok, ktorý by nepostačoval ani na úhradu trov
exekúcie. Preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.

Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.