Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 10, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010065
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712010065.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovanej E. H., pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom
dňa 10. apríla 2013, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo
dňa 13.02.2013, sp.zn. 2T 14/2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 13.02.2013, sp.zn. 2T 14/2012 bola obžalovaná E. H.
podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodená spod obžaloby pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 17.09.2011 v čase asi o 17.00 hod. vo U., okres U., na ul. T.G.K., v priestoroch parku pri budove
železničnej stanice po predchádzajúcej dohode napadli A. Q., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že I.
Z. a S. K. od neho žiadali cigaretu a peniaze, čo im odmietol dať, preto ho I. Z. spolu s S. K. strčili a
stiahli odzadu za odev na zem, kde ho potom aj s E. H. bili a kopali do rôznych častí tela, následne ho
prehľadali a z ruky mu vytrhli igelitovú tašku, v ktorej mal A. Q. peňaženku s finančnou hotovosťou 20,-
Eur, občiansky preukaz, vodičský preukaz a preukaz poistenca I. U. N., 3 ks platobné karty nezistených

čísel, mobilný telefón zn. R. XXXX-X, X.: XXXXXXXXXXXXXXX a so I. kartou s telefónnym číslom
XXXX XXX XXX, laserový merač zn. H., 2 ks konzervy a 3 ks rožky, po čom z miesta činu ušli,
čím A. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. R., I. XXX/XX spôsobili zranenia, a to pomliaždenia s
krvnými podliatinami v oblasti tváre, v záhlaví, v temennej oblasti hlavy a v driekovej oblasti chrbtice,
pomliaždenie steny hrudníka vľavo, tržnozmliaždené poranenie v oblasti očnice vľavo, ktoré zranenia si
vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 12 dní a odcudzením vecí mu spôsobili

škodu vo výške 586,75,- Eur,

keďže nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa § 288 ods. 1,3 Tr. por. boli poškodené strany, a to A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. R., I. XXX/
XX a C. U. N., a.s. D., K. XX, X. XXXXXXXX, odkázané s nárokmi na náhradu škody na občianske

súdne konanie.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor.
V písomných dôvodoch odvolania, týkajúcich sa oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku uviedol,
že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nemôže stotožniť. Poukázal jednak na to, že z výpovede
poškodeného A. Q. zo dňa 18.09.2011 vyplýva, že igelitku s vecami, ktoré mu boli odcudzené držal

v ruke a páchatelia mu ju vytrhli z ruky, pričom opísal aj páchateľov ako dvoch mužov a jednu
ženu cigánku, ktorú vyslovene poznal pod priezviskom H. a aj ju vieryhodne opísal. Vychádzajúc zjeho výpovede je zrejmé, že k prisvojeniu tejto veci došlo násilným konaním voči jeho osobe, čo
naplňuje pojmové znaky zločinu lúpeže podľa § 188 Tr. zák. tak, ako to bolo špecifikované v podanej
obžalobe. Pokiaľ došlo k zmene alebo k určitým odchýlkam vo výpovedi poškodeného na hlavnom

pojednávaní, tieto sú spôsobené mentálnou úrovňou poškodeného, ktorý jednoducho nie je schopný
úplne do podrobností zreprodukovať všetky okolnosti samotného útoku. Z vyjadrenia znalca z hlavného
pojednávania vyplynulo, že poškodený trpí organickým psychosyndrómom, kde jedným z príznakov
tohto ochorenia sú aj poruchy pamäte a teda poškodený si nemusí pamätať všetko a odstraňovanie
rozporov, na ktoré hlavne poukazovala obhajoba, nemá žiadny efekt, skôr ho zmätie. Skutočnosť, že

obžalovaná H. do incidentu nezasahovala, vychádzala len z výpovede tých svedkov, a to konkrétne
svedka D. a K., ktorí sú priateľmi obžalovaných, teda aj H.. Proti týmto svedkom zostalo tvrdenie
poškodeného osamotené, avšak bolo potvrdené objektívnejšími dôkazmi, a to listinnými vo forme
lekárskych správ, ako aj skutočnosťou, že odcudzené veci alebo ich časť bola nájdená na mieste
činu. Záverom poznamenal, že nezanedbateľnou skutočnosťou je, že práve na základe oznámenia
poškodeného a jeho prvotnej výpovedi boli pôvodne zadržaní všetci traja obžalovaní, teda medzi nimi

aj obžalovaná H., ktorých poškodený jednoznačne opoznal a prvotné úkony takisto nasvedčovali tomu,
že títo sa dopustili násilného konania voči poškodenému, ktorého napadli za účelom získania jeho vecí.

Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal, aby Krajský súd v Banskej Bystrici z dôvodu § 321 ods. 1 písm.
b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu vo Zvolene a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil

vec Okresnému súdu Zvolen na nové prejednanie a rozhodnutie, resp., aby vo veci sám rozhodol.

K odvolaniu okresného prokurátora sa prostredníctvom svojej obhajkyne vyjadrila aj obžalovaná E. H..
V písomnom vyjadrení uviedla, že podľa jej názoru súd prvého stupňa rozhodol správne a zákonne,
keď ju podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že žalovaný

skutok spáchala. Ďalej dodala, že počas celého konania nebola jednoznačne vyvrátená jej obrana,
že protiprávneho konania sa nedopustila, pričom poukázala na výpoveď svedka S. D. z prípravného
konania zo dňa 11.01.2012, ako aj z hlavného pojednávania zo dňa 07.12.2012, ktorý vo svojej výpovedi
uviedol, že ona bola počas celého incidentu na lavičke s D. K., kde spoločne celý čas sedeli, popíjali
víno a tancovali. Taktiež svedok uviedol, že počas roztržky medzi poškodeným a ďalšími obžalovanými

v uvedenej trestnej veci, a to S. K. a I. Z., poškodený spadol pod vplyvom alkoholu tvárou a celým
telom do kríkov. Zdôraznila tiež, že z výpovede obžalovaného Z. a K. nevyplynulo, že by ona sa
nejakým spôsobom podieľala na napadnutí, resp. akomkoľvek útoku voči poškodenému Q.. Okrem toho
aj svedkyňa O. K. na hlavnom pojednávaní dňa 07.12.2012 potvrdila jej výpoveď, pričom zdôraznila, že
poškodený bol pod vplyvom alkoholu a k svedkyni si dosť dovoľoval, ťahal ju preč, čo bolo dôvodom,

že vznikol následný konflikt, ale ona do toho konfliktu nijakým spôsobom nezasahovala. Záverom
zdôraznila, že poškodený často počas predmetného trestného konania menil výpoveď a zároveň v rámci
hlavného pojednávania na otázky obhajcu niekoľkokrát uviedol, že nevie odstrániť určité rozpory v jeho
výpovedi.Poznamenala,ževeci,ktorémalibyťodcudzenépoškodenémusaunejnenašli,atoajnapriek
tomu, že bola priamo po údajnom spáchaní skutku zadržaná. Okrem toho poukázala aj na výpoveď

svedka K.. V., ktorý bol prvotný ošetrujúci lekár poškodeného a ktorý skonštatoval iné druhy poranení,
ako to uviedol vo svojom posudku K.. P., to znamená, že K.. P. zahrnul do svojho znaleckého posudku
zranenia, ktoré ošetrujúci lekár, ani iný lekár nezistil, pričom tieto zranenia, vyplývajúce zo znaleckého
posudku, pojala obžaloba aj zo samotného skutku v obžalobe, ktorý je jej kladený za vinu.

Navrhla preto, aby odvolací súd vzhľadom na výsledky dokazovania podľa § 319 Tr. por. odvolanie
okresného prokurátora, ako nedôvodné, zamietol.

V prvom rade je potrebné uviesť, že prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene dňa 31.01.2012 pod
sp.zn. 2 Pv 529/11-75 podal na okresný súd obžalobu v zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. na S. K., I. Z. a E.

H. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Okresný súd vo Zvolene rozsudkom zo dňa 13.02.2013 na základe vykonaného dokazovania
prekvalifikoval konanie obžalovaných S. K. a I. Z. a uznal ich vinnými z prečinu výtržníctva podľa §

364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a súčasne tým istým rozsudkom podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil
obžalovanú E. H. spod obžaloby pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Tr. zák., keďže nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná. Súčasne podľa § 288 ods. 1,3Tr. por., poškodených, a to A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. R., I. XXX/XX a C. U. N., a.s. D., K. XX,
X.: XXXXXXXX, odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Vzhľadom k tomu, že voči prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolanie jednak obžalovaní S. K., I. Z.
ako aj okresný prokurátor, a to aj v neprospech obžalovanej E. H., ktorú prvostupňový súd spod obžaloby
oslobodil, odvolací súd určil verejné zasadnutie na deň 10.04.2013, pričom zistil, že obžalovaný I. Z.
neprevzal predvolanie na verejné zasadnutie, čím neboli splnené podmienky na konanie na odvolacom
súde voči všetkým trom obžalovaným. Na základe týchto skutočností odvolací súd podľa § 21 ods. 1

Tr. por., a to z dôvodu urýchlenia konania, trestnú vec obžalovaného S. K. a I. Z. vylúčil na samostatné
konanie s tým, že uvedená trestná vec je vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 3
To 42/2013.

Po postupe v zmysle vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku krajský súd na verejnom
zasadnutí konal len o odvolaní obžalovanej E. H..

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor predniesol návrh v súlade s písomným odôvodnením
odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanej E. H. a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Tak obhajkyňa obžalovanej, ako aj obžalovaná poukázali na vyjadrenie, ktoré poslali odvolaciemu súdu
k dôvodom odvolania okresného prokurátora a navrhli odvolanie, ako nedôvodné zamietnuť.

Krajskýsúdakosúdodvolacínezistildôvodnazamietnutieodvolaniapodľa§316ods.1alebo3Tr.por.a
preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a

správnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo.Nachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliada
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného
súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a

urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom zistil, že odvolanie okresného prokurátora vo vzťahu
k obžalovanej E. H. nie je dôvodné.

Podľa názoru krajského súdu, skutkové zistenia súdom prvého stupňa sú správne a zodpovedajú
dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní

kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, potrebné pre
zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovanú E. H. podaná. Dôkazy vyhodnotil jednotlivo
ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom,
ktorému z hľadiska pravidiel, stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ust. § 2 ods.
12 Tr. por., nemožno nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. presvedčivo a v podstate aj
vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia a z akých dôvodov a prečo obžalovanú podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby
oslobodil.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach
odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
analyzuje dôkaznú situáciu a sú v ňom uvedené aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení
dôkazov, ako aj právnych úvahách na to nadväzujúcich.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal nielen na rozporuplné vyjadrenia
poškodeného A. Q., ale aj na výpovede obžalovaných I. Z. a S. K., ktorí počas celého trestného konania
uvádzali, že obžalovaná H. sa do konfliktu, ktorý vznikol medzi nimi dvoma a poškodeným A. Q., nijakým
spôsobom nezapájala. Do týchto ich tvrdení zapadá aj výpoveď svedka S. D. a svedkyne O. K., ktoré

výpovede taktiež vyzneli v prospech obžalovanej E. H.. Svedok S. D. jednak potvrdil tú skutočnosť, že
aj napriek tomu, že celú udalosť sledoval zo vzdialenosti asi 5 metrov, nevidel, že by obžalovaná H.
sa bola nejakým spôsobom podieľala na nedorozumení, práve naopak, uviedol, že E. H. sa konfliktu
nezúčastnila a sedela na lavičke so svedkyňou O. K.. Taktiež uvedený svedok nevidel ani to, že byniekto z obžalovaných, teda ani obžalovaná H., bol poškodeného prehľadával. Túto verziu svedka
potvrdila aj ďalšia vypočutá svedkyňa, a to O. K., ktorá vo svojej výpovedi tiež uviedla, že všetkých
troch obžalovaných, teda S. K., I. Z. ako aj E. H. z videnia pozná, avšak nijaké priateľské vzťahy medzi

nimi neexistujú. Uvedená svedkyňa potvrdila skutočnosť, že vznikol konflikt, ktorý v podstate vyvolal
poškodený Q., avšak ani z jej výpovedi nevyplynulo, že by sa obžalovaná E. H. akýmkoľvek spôsobom
do tohto konfliktu zapájala. Zdôraznila, že konflikt prebiehal len medzi poškodeným a S. K. a I. Z..

Okrem vyššie uvedených výpovedí veľmi dôležitým zistením v danej veci bolo aj to, že žiadna vec, ktorá

mala byť odcudzená poškodenému A. Q. sa u obžalovanej E. H. nenašla, hoci k jej zadržaniu došlo
krátko na to, ako celý konflikt mal prebehnúť.

Aj keď jediným dôkazom, ktorý obžalovanú určitým spôsobom usvedčoval, bola výpoveď poškodeného
A. Q., v tejto súvislosti treba poukázať jednak na to, že uvedený svedok bol sám pod vplyvom alkoholu,
celý konflikt v podstate vyvolal a nevedel odstrániť rozpory vo svojej výpovedi, na ktoré poukázal

prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Vznikli teda vážne pochybnosti o tom, či obžalovaná
E. H. sa skutočne protiprávneho konania dopustila.

V súhrne možno teda konštatovať, že v danej trestnej veci existujú dve skupiny dôkazov, jednak výpoveď
poškodeného A. Q., na ktorú poukazuje okresný prokurátor vo svojom odvolaní a na druhej strane

výpoveď obžalovanej E. H. a ďalších obžalovaných S. K. a I. Z., no najmä svedkov S. D. a O. K..
Za danej dôkaznej situácie nie je potom možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že by sa
bola obžalovaná dopustila takého protiprávneho konania, ako je to uvedené v obžalobe okresného
prokurátora.

Na základe vyššie uvedených skutočností potom odvolací súd musel skonštatovať, že žiadnym z
dostupnýchdôkazov,ktoréboliprodukovanévrámcitrestnéhokonania,sabezakýchkoľvekpochybností
nepreukázalo to, že by obžalovaná E. H. sa bola dopustila zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. tak, ako jej to kládla obžaloba za vinu.

Odvolací súd poznamenáva, že kvalita skutkových zistení, na základe ktorých by bolo možné
obžalovanúuznaťvinnúzakéhokoľvekprotiprávnehokonania,popísanéhovobžalobe,vdanomprípade
bola nepresvedčivá, resp. pochybná.

Vo všeobecnosti súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok

a z hypotéz, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja. V prípade, ak ostanú po
vykonaní všetkých dosiahnutých dôkazov, v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovanej a
tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, ako v tomto prípade, musí sa rozhodnúť v prospech
obžalovanej. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní
zásada ,,in dubio pro reo“.

Na základe týchto skutočností potom odvolací súd poznamenáva, že postup prvostupňového súdu,
keď vykonané dôkazy postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil v prospech obžalovanej a túto
spod obžaloby pre vyššie uvedený skutok oslobodil, bol správny, pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchala.

Správny bol aj výrok súdu, ktorým podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodené strany, a to A. Q. a C. U. N.,
a s. D., odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie a ani v tomto smere nebol
dôvod pre jeho zmenu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa
§ 319 Tr. por. vo vzťahu k obžalovanej E. H. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.