Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 25, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/61/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107225081
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8107225081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu U. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H.
č. XX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Onďákom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Slovenská č.
69, proti žalovaným 1/ Y. Q., rod. P. - O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. Q. č. X, právne zastúpenej JUDr.
D. F., advokátom so sídlom v Prešove, ul. Bajkalská č. 33 a 2./ O. X., rod. Q., nar. X.X.XXXX, bytom
F., X. XX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Hlavná
č. 29, o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní žalobcu a žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 18.11.2009, č.k. 11C 303/2007 - 202 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalovanej v 2. rade sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v sume 77,29 Eur a žalobca je
p o v i n n ý ju uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk alebo na účet advokáta
JUDr. Vladimíra Babina.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 23.10.2007 sa žalobca domáhal určenia, že do dedičstva po U. P., nar.
XX.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX, naposledy bytom F., X. XX patrí dvojizbový byt v bytovom dome
nachádzajúcom sa v F., X. XX, súp. č. XXXX postavený na parcele KN 3300, č. bytu vo vchode XX
na prízemí, zapísaný na LV č. XXXX, ako aj podiel na pozemku, spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, zapísaných na LV XXXX kat. úz. F..

Súdprvéhostupňasvojímskoršímrozhodnutímzodňa3.6.2009č.k.11C303/2007-76žalobuzamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca má za to, že darovacia zmluva, ktorou poručiteľ
previedolpredmetnýbytnasvojudcéru-žalovanúv1.radejeneplatnázdôvodunespôsobilostidarcuna
právne úkony. Na jej preukázanie navrhol znalecké dokazovanie z odboru psychiatrie. V tejto súvislosti
uviedol, že poručiteľ sa liečil na psychiatrii pre pokus o samovraždu. Vzhľadom na to, že žalovaná v
1. rade zmluvou zo dňa 3.10.2002 predala sporný byt žalovanej v 2. rade, nárok uplatnil aj voči nej.
Naliehavosť právneho záujmu na tomto určení odôvodnil tým, že poručiteľovi požičal 38.000,-Sk, ktoré
mu nevrátil a preto v dedičskom konaní po ňom by si uplatnil túto svoju pohľadávku. Obe žalované žiadali

žalobu zamietnuť, popierajúc opodstatnenosť tvrdenia žalobcu o nespôsobilosti U. P. na právne úkony
a namietali aj existenciu pohľadávky žalobcu voči poručiteľovi a obe vzniesli tiež námietku premlčania.Súd prvého stupňa v odôvodnení tohto skoršieho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca sa domáha v
tomto konaní určenia vlastníckeho práva poručiteľa U. P. v čase jeho smrti k bytu s prísl. s tým, aby
súd prejudiciálne dospel k záveru o neplatnosti dvoch zmlúv týkajúcich sa jeho prevodu. Malo by ísť o

ich absolútnu neplatnosť a to pri darovacej zmluve v zmysle § 38 Občianskeho zákonníka pre údajnú
nespôsobilosť darujúceho na právne úkony a v prípade kúpnej zmluvy vzhľadom na platnú zásadu, že
nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako sám má. Aby žalobca bol v tomto konaní úspešný,
musí preukázať naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, ako to vyplýva z ustanovenia §
80c O.s.p.. Žalobca však nie je dedičom poručiteľa, ale jeho veriteľom. Aby žaloba mala opodstatnenie,

musela by existovať platná a vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči poručiteľovi. Dedička poručiteľa
(žalovaná v 1. rade) však považuje pohľadávku za spornú a vzniesla aj námietku premlčania. Súd ďalej
uviedol, že aj keď v tomto súdnom konaní nemá námietka premlčania priame opodstatnenie deklarovala
ňou svoj postoj a obranu v ďalšom konaní, ktoré by sa týkalo uplatnenia danej pohľadávky vo forme
žaloby na plnenie. Posúdenie premlčania pohľadávky žalobcu je v tomto smere potrebné v súvislosti
so záverom o naliehavosti právneho záujmu žalobcu na tejto určovacej žalobe v kontexte so zásadou

hospodárnosti súdneho konania. Podľa názoru súdu prvého stupňa uvedenom v tomto rozhodnutí je
nemysliteľné, aby sa v tomto spore vykonávalo rozsiahle a náročné ( aj ekonomicky) dokazovanie,
predovšetkým na skúmanie, či poručiteľ netrpel v čase uzavretia darovacej zmluvy duševnou poruchou,
ktorá by činila tento právny úkon neplatným, zvlášť, keď je už nebohý a aj v prípade kladného záveru
by v nasledujúcom súdnom konaní o úhradu pohľadávky v dôsledku nepochybne vznesenej námietky

premlčania bola žaloba aj tak zamietnutá. Vychádzajúc z tohto právneho názoru sa súd v tomto konaní
teda zaoberal posúdením, či pohľadávka žalobcu na vrátenie sumy 38.000,-Sk je premlčaná. Pri tejto
pohľadávke platí všeobecná trojročná premlčacia lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa písomného prehlásenia poručiteľa o
pôžičke bola ich platnosť dohodnutá do 31.3.2000, teda právo sa prvýkrát mohlo uplatniť 1.4.2000 a tým

všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula 1.4.2003. Do úvahy neprichádza ani obnova pôvodného
súdneho konania 13 C 87/2002 v prípade vyhovenia tejto žalobe, keďže obnova konania proti uzneseniu
o zastavení konania nie je prípustná s poukazom na ustanovenie § 228 ods. 1 a § 231 O.s.p.. Navyše
dávno uplynuli aj zákonné lehoty na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle § 230 ods. 1, 2 O.s.p..

Súd prvého stupňa následne vyslovil záver, že za týchto okolností, keď žalobca nemá právnu možnosť

úspešne súdnou cestou sa domôcť úhrady svojej pohľadávky v dôsledku jej premlčania, žalobca nemá
naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe a preto ju súd zamietol.

Nad rámec uvedeného záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe
súd poznamenal, že táto žaloba sa javí byť vykonštruovaná aj z dôvodu, že žalobca pôvodne žaloval
o neúčinnosť darovacej zmluvy na základe odporovateľnosti právneho úkonu, teda nespochybňoval

platnosť zmluvy, keďže neúčinnosti sa môže domáhať len pri platnom právnom úkone. Až po tom, keď
bol v pôvodnom konaní neúspešný začal tvrdiť, že zmluva bola absolútne neplatná pre nedostatok
spôsobilosti na právne úkony u darcu U. P.. Toto jeho tvrdenie však jednoznačne vylúčili dokonca ním
navrhnutý svedkovia vrátane jeho manželky a vylúčené to bolo aj lekárskym potvrdením, ktoré vystavila
ošetrujúca lekárka U. P..

Súd uzavrel, že žalobca teda nepreukázal, že by v čase uzavretia napadnutej darovacej zmluvy
darca konal v duševnej poruche, v dôsledku ktorej nebol spôsobilý na tento právny úkon. Navrhnuté
znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie za týchto okolností súd považoval za zbytočné a
neekonomické.

Na základe týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobu považoval aj ako neopodstatnenú a aj z týchto

dôvodov žalobu zamietol.

Odvolací súd zo dňa 30.6.2011 č.k. 8 Co 116/2010 - 189 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec
vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal na nepresvedčivosť
rozhodnutia. Zvýraznil, že nepresvedčivosť rozhodnutia najmä, ak ide o vadu spočívajúcu v nedostatku
dôvodov, v dôsledku čoho účastník nemá možnosť podať vo veci riadne odvolanie, v ktorom by moholreagovať na skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia je vadou uvedenou v ustanovení § 221 ods. 1
písm.f/O.s.p.apretoodvolacísúdvsúladesuvedenýmzákonnýmustanovenímnapadnutérozhodnutie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k nedostatku naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe žalobcom odvolací súd
uviedol, že nemajú opodstatnenie závery týkajúce sa ešte nezačatých (nasledujúcich) súdnych konaní o
ichúspešnosti,čineúspešnostivdôsledkuuplatnenianámietkypremlčaniavnich.Účastníkobčianskeho
súdneho konania, aby súd nemohol premlčané právo ( nárok) priznať sa musí najprv premlčania dovolať.
Keďže odôvodnenie súdu prvého stupňa okrem vyššie uvedených záverov o premlčaní neobsahujú vo

vzťahu k naliehavosti právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení ďalšie dôvody, rozhodnutie
súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Čo sa týka záverov, ktoré súd prvého stupňa vyslovil k veci samej, že žalobca nepreukázal, že by v
čase uzavretia napadnutej darovacej zmluvy darca konal v duševnej poruche, v dôsledku ktorej nebol
spôsobilý na tento právny úkon, tak v danom prípade vôbec neboli vyhodnotené výpovede svedkov
vyjadrujúcich sa k uvedenej otázke, na výpovedi ktorých súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil.

Žalovaný vtedy nemal možnosť zaujať stanovisko k neexistujúcej úvahe súd týkajúcej sa vyhodnotenia
týchto dôkazov.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanejv1.radetrovykonaniavovýške414,60Eurnaúčetjejprávnehozástupcuažalovanejv2.rade
vo výške 538,22 Eur taktiež na účet jej právneho zástupcu, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, podľa
ktorého U. P. bol výlučným vlastníkom bytu č. 3 nachádzajúceho sa v F., na ul. X. č. XX v bytovom dome
súp.č.XXXXzapísanomnaLVč.XXXX,akoajspoluvlastníkompodielunaspoločnýchpriestorochdomu
v rozsahu 48/1792 a spoluvlastníkom pozemku - parcely KN 3300 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. F., na

ktorej stojí predmetný bytový dom a to taktiež v podiele 48/1792. Túto nehnuteľnosť darovacou zmluvou
zo dňa 2.9.1999, ktorej vklad bol povolený dňa 22.10.1999 pod V 6026/99 previedol na svoju dcéru -
žalovanú v 1.rade. Následne žalovaná v 1. rade predmetný byt s príslušenstvom odpredala žalovanej
v 2.rade kúpnou zmluvou zo dňa 3.10.2002, ktorej vklad bol povolený 18.10.2002 pod V 4967/02. U. P.
zomrel X.XX.XXXX. Uznesením Okresného súdu Prešov D 2146/01, Dnot 267/01 zo dňa 17.12.2001

bolo dedičské konanie po ňom zastavené, keďže poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty -
sumu 167,20 Sk, ktorá bola vydaná jeho dedičke - žalovanej v 1. rade, ktorá sa postarala o jeho pohreb.
Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.1.2002. Z dedičského spisu vyplýva, že žalovaná v 1.
rade bola jedinou dedičkou poručiteľa.

Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že žalobca požičal U. P. dňa 20.3.1999 sumu 38.000,-Sk s

dobou vrátenia do 31.3.2000. Vyplýva to z písomného prehlásenia zo dňa 31.3.1999, ktoré podpísal aj
U. P., pričom pravosť jeho podpisu na danom prehlásení overoval notár. Žalobca dňa 30.3.2001 podal
na Okresný súd Prešov voči U. P. návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu 38.000,-Sk. Uvedené
konanie bolo zastavené uznesením č.k. 13C 87/02-13 zo dňa 23.10.2002 v zmysle § 107 ods. 1 O.s.p. v
dôsledku smrti žalovaného a tej skutočnosti, že nemal právneho nástupcu, keďže zanechal len majetok

nepatrnej hodnoty, a preto dedičské konanie po ňom bolo zastavené. Citované uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 27.11.2002.

Ďalšou žalobou zo dňa 8.3.2002 sa žalobca domáhal voči žalovanej v 1. rade neúčinnosti darovacej
zmluvy V 6026/99. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7Co 102/05-115 zo dňa 20.4.2006 v
nadväznosti na rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. 12C 65/02-82 zo dňa 27.1.2005 bola

táto žaloba zamietnutá pre neexistenciu exekučného titulu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
12.6.2006. Žalovaná v 1.rade priznala, že 9.6.1999 sa jej otec pokúsil o samovraždu, nemal totiž žiadne
peniaze, len dlhy. 35 dní bol hospitalizovaný na psychiatrii, potom takmer 2 roky býval u nej. Nebral
však žiadne lieky, riadne komunikoval s okolím, spoločne navštevovali jeho ošetrujúcu lekárku MUDr.E., ktorá nikdy nezistila (tak ako aj ona) odchýlky v jeho správaní a prípadnú potrebu psychiatrického
vyšetrenia. Nezistil to ani notár, u ktorého U. P. spísal závet v prospech žalovanej v 1.rade dňa 5.10.1999
pod N 444/99, Nz 471/99, u ktorého U. P. urobil prehlásenie o svojej spôsobilosti na právne úkony. O tej

skutočnosti, že U. P. bol psychicky úplne v poriadku a netrpel žiadnou duševnou poruchou, jednoznačne
vypovedali aj svedkovia, ktorých navrhol sám žalobca, a to vrátane jeho manželky Y. T., brata U. T. a
ďalšieho svedka U. W.. O absencii duševnej poruchy U. P. svedčí aj písomné lekárske potvrdenie jeho
ošetrujúcej lekárky zo dňa 30.3.1999 a to MUDr. P. E. o tom, že U. P. bol po psychickej stránke schopný
k právnym úkonom. Svedkovia Y. T. a U. T. jednoznačne potvrdili existenciu už spomínanej pôžičky

žalobcu, ktorú poskytol U. P. vo výške 38.000,-Sk a nepriamo túto skutočnosť potvrdil aj svedok U. W..

V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že keďže odvolací súd sa
nestotožnil s názorom o absencii naliehavosti právneho záujmu žalobcu s poukazom na § 80 písm. c/
O.s.p. v dôsledku jeho premlčanej pohľadávky, súd zotrváva na tom závere, že žalobca nepreukázal,
aby v čase uzavretia darovacej zmluvy U. P. konal v duševnej poruche, v dôsledku ktorej nebol spôsobilý
na uzavretie danej zmluvy.

Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 38 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k
nasledovným záverom.

Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby preukázal okolnosti uvedené v citovanom zákonnom
ustanovení. Aj keď žalobca v žalobe tvrdil, že poručiteľ U. P. nebol spôsobilý k právnym úkonom, toto
jeho tvrdenie nebolo opodstatnené, keďže je nepochybné, že U. P. nebol pozbavený spôsobilosti na

právne úkony a jeho spôsobilosť nebola ani obmedzená. Do úvahy by teda prichádzalo len ustanovenie
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak ani v tomto smere žalobca nepreukázal, aby U. P. v čase
uzavretia darovacej zmluvy konal v duševnej poruche, ktorá by ho činila k tomuto právnemu úkonu
neschopným. Svedkovia, ktorých sám žalobca navrhol vypočuť, teda U. W., ale tiež jeho brat U. T. a
manželka Y. T. totiž zhodne uviedli, že U. P. bol psychicky v poriadku. Tomuto záveru zodpovedá aj

lekárske potvrdenie jeho ošetrujúcej lekárky MUDr. P. E., ktoré bolo vypracované v krátkom čase (5
mesiacov) pred uzavretím darovacej zmluvy. Mesiac po jej uzavretí zase U. P. spísal závet 5.10.1999
u notára, ktorý nezistil nedostatok jeho spôsobilosti a pred ktorým U. P. urobil aj prehlásenie o svojej
spôsobilosti na právne úkony. Žaloba sa tak javí byť vykonštruovaná a to aj z dôvodu, že žalobca
pôvodne žaloval o neúčinnosť darovacej zmluvy na základe odporovateľnosti právneho úkonu, teda

nespochybňoval platnosť zmluvy, keďže neúčinnosti sa môže domáhať len pri platnom právnom úkone.
Až potom, keď bol v pôvodnom konaní neúspešný, začal tvrdiť, že zmluva bola absolútne neplatná pre
nedostatok spôsobilosti na právne úkony u darcu U. P..

Súd prvého stupňa ďalej zvýraznil, že žalobca ponechal nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z
odboru psychiatrie na úvahu súdu. Súd toto znalecké dokazovanie považoval za zbytočné a v rozpore so

zásadou hospodárnosti vzhľadom na už uvedené závery a vyhodnotenia dôkazov. Je potrebné poukázať
na to, že za okolnosti, keď vyšetrovaná osoba už nežije, ťažko možno jednoznačne preukázať, že U. P.
v čase uzavretia darovacej zmluvy trpel duševnou poruchou, ktorá by navyše spôsobila jej neplatnosť.

U žalovanej v 2. rade navyše je daný nedostatok vecnej pasívnej legitimácie pre tento spor. Kúpna
zmluva, ktorou nadobudla sporný byt je totiž platná a bola by platná aj v prípade neplatnosti darovacej

zmluvy. Ku kúpe došlo totiž až po smrti U. P., žalovaná v 1. rade bola jeho jedinou dedičkou a keďže
dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa, v každom prípade predávajúca - žalovaná v 1. rade bola
už vlastníčkou prevádzaného bytu v čase jeho prevodu na žalovanú v 2. rade. Súd preto žalobu voči
žalovanej v 2. rade zamietol aj z tohto dôvodu.Súd prvého stupňa výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. s tým, že nezistil
žiadnydôvodpreaplikáciu§150ods.1O.s.p.onepriznanínáhradytrovúspešnýmžalovaným.Akoďalej
uviedol ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. sa totiž aplikuje len výnimočne. Žalobca napriek vykonaným

dôkazom, ktoré vyvrátili jeho tvrdenie o nedostatku spôsobilosti U. P. na právne úkony, zotrvával na
žalobe. Hoci žalobca je dôchodcom, dôchodcami sú aj obe žalované, preto za týchto okolností by bolo
nespravodlivé, ak by im súd ako úspešným účastníkom, nepriznal náhradu trov.

V ďalšom odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa podrobne vyčíslil priznanie sumy 414,60
Eur u žalovanej v 1. rade, ako aj sumy 538,22 Eur u žalovanej v 2. rade. Vo vzťahu k výpočtu

náhrady trov konania žalovanej v 2. rade naviac uviedol, že žalovaná v 2. rade žiadala náhradu trov
vo výške 5.326,44 Eur, keďže vychádzala z hodnoty bytu, teda oceniteľného predmetu právnej služby.
Predmetom sporu bolo určenie rozsahu dedičstva, podľa názoru súdu je potrebné aplikovať § 11 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a vychádzať z 1/13 výpočtového základu. Súd žalovanej v 2. rade nepriznal
náhradu za úkon z 12.3.2009, ktorý predstavoval písomné vyjadrenie na súd, nakoľko tento úkon súd
považoval za neúčelný. Žalovaná sa totiž už predtým k žalobe písomne vyjadrila, priestor k tomu mala

aj na pojednávaniach, takže nebolo účelné zbytočne spracovať ďalšie písomné vyjadrenie, ktoré ani
neobsahovalo nové skutočnosti.

Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa nedodržal pokyny, ktoré
mu krajský súd uložil a nestrpel právny názor odvolacieho súdu a to i napriek tomu, že takýmto právnym

názorommábyťviazaný.Odvolateľmázato,žesudca,ktorývecrozhodujejevočijehoosobepredpojatý
a túto predpojatosť treba vidieť v tom, že súd prvého stupňa nerešpektoval názor odvolacieho súdu.

Skutočnosť, či teraz už zomrelý U. P. trpel duševnou poruchou v čase uzavretia darovacej zmluvy so
žalovanou č. 1 Y. Q. je otázkou odbornou, nie laickou a túto možno vyriešiť iba znaleckým posudkom
znalcom psychiatrom, ktorý sa môže k tejto otázke vyjadriť i napriek tomu, že U. P. už nežije a to na

základe podkladov vyplývajúcich z jeho zdravotnej dokumentácie. Podľa názoru žalobcu neobstojí preto
hodnotenie súdu v tom, že svedecké výpovede a lekárske potvrdenie ošetrujúcej lekárky MUDr. P. E.
zistenia samotného notára pri spisovaní závetu a aj samotné prehlásenie U. P. potvrdzujú spôsobilosť
na právne úkony a preto žaloba žalobcu je vykonštruovaná naviac, že pôvodne žaloval odporovateľnosť
právneho úkonu a nespochybňoval platnosť zmluvy. Takéto hodnotenie a závery súdu sú jednostranné

v jeho neprospech namierené voči osobe žalobcu.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o trovách konania podala odvolanie aj žalovaná v 2. rade. Navrhla
napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania zmeniť a žalovanej v 2. rade priznať náhradu trov
konania v sume 5.326,44 Eur.

Podľa názoru žalovanej v 2. rade súd prvého stupňa pri výpočte náhrady trov konania mal postupovať

v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 a ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Neexistuje žiadne ustanovenie
predmetnej vyhlášky, ktoré by stanovovalo, že nie je možné určiť hodnotu predmetu sporu vo veci, kde
je v samotnom petite žaloby konkretizovaná nehnuteľnosť a navyše sa rozhoduje o vlastníckom práve k
nej. Odvolateľka má za to, že súd mal v tejto časti rozhodovania o trovách konania aplikovať § 9 ods. 1
a § 10 ods. 1 a 2 predmetnej vyhlášky a vychádzať z ceny veci (bytu) alebo práva, ( vlastníckeho práva),

ktorého sa právna služba týkala.

Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako
vecne správny potvrdiť. Žalovaná v 2. rade má za to, že odvolací súd zrušil pôvodné prvostupňové
rozhodnutie okresného súdu pre nedostatok dôvodov uvedených v rozsudku, pričom nezaviazal okresný
súd konkrétnym právnym názorom vo veci samej. Preto námietka žalobcu ohľadne nerešpektovania

právneho názoru odvolacieho súdu sa javí ako nedôvodná. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu
ďalej poukázala na to, že žalobca sa na pojednávaní dňa 18.11.2011 vyjadril, že nariadenie znaleckého
dokazovania znalcom z odboru psychiatrie ponecháva len na úvahu súdu. Preto žalovaná v 2. rade
považuje jeho námietku ohľadne nevykonania navrhovaných dôkazov za nedôvodnú.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedenýchvustanovení§212O.s.p.adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcu,akoajodvolaniežalovanej
v 2. rade proti výroku o náhrade trov konania nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorým súd

posudzoval vecnú opodstatnenosť žaloby.

Súd prvého stupňa správne zvýraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie okolností tvrdených
žalobcom, uvedených v ním citovanom ustanovení § 38 ods. 1 a ods.2 Občianskeho zákonníka bolo
na žalobcovi.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli

preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá
skutočnosť významná podľa hmotného práva nebola preukázaná a keď teda výsledky z hodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť
nebola pravdivá.

K odvolacím námietkam žalobu, že o tom, či zomrelý U. P. v čase uzavretia darovacej zmluvy trpel
duševnou poruchou je možné dospieť len znaleckým posudkom znalcom psychiatrom je treba uviesť,
že na pojednávaní dňa 18.11.2011 ponechal vykonanie tohto navrhovaného dôkazu len na úvahu súdu
s tým, že aj vykonaním tohto dôkazu by bolo obtiažne dospieť k nejakému záveru.

Ak za tohto stavu súd prvého stupňa vykonanie tohto dôkazu považoval za nehospodárne vo vzťahu k

ďalším vykonaným dôkazom nemožno tomuto postupu súdu prvého stupňa nič vyčítať.

Ak žalobca poukazoval na to, že možno mať pochybnosti o nezaujatosti prejednávajúcej sudkyne, k
tomu treba uviesť, že v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú
okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v
iných veciach.

Podľa ustanovenia § 15a ods. 5 O.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolnosti ustanovených v § 14
ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Napokon treba uviesť, že skorší rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolacím súdom zrušený v dôsledku
nepresvedčivosti a nedostatku dôvodov.

Keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. vady

skoršieho rozhodnutia boli v celom rozsahu odstránené.

Z námietok žalobcu sa nedá vyvodiť, v akom smere súd prvého stupňa nemal rešpektovať právny názor
odvolacieho súdu. Nemožno k tomuto dôvodu vo vzťahu k týmto námietkam zaujať stanovisko.Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

Správny je aj napadnutý výrok o náhrade trov konania.

K odvolacím námietkam žalovanej v 2. rade je treba uviesť, že vyhláška č. 655/2004 Z. z. v
znení neskorších právnych predpisov už na rozdiel od skoršej právnej úpravy neobsahuje výslovne
ustanovenie, podľa ktorého vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je patrí
základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa odseku 1 z hodnoty tejto veci, práva, alebo výšky tohto
plnenia.

Pri absencii takého výslovného ustanovenia nemožno považovať za správny názor produkovaný

žalovanou v 2. rade, že na postup podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 citovanej vyhlášky postačuje, ak je v petite
žaloby konkretizovaná nehnuteľnosť a navyše sa rozhoduje o vlastníckom práve k nej.

Zuvedenýchzákonnýchustanovenívšakpodľanázoruodvolaciehosúdutakýtozávervyvodiťnemožno.

Súd prvého stupňa preto správne postupoval, ak aplikoval v tomto smere § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z. z. a vychádzal z 1/13 výpočtového základu.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa o neúčelnosti úkonu zo dňa 12.3.2009.
Neúčelnosť tohto úkonu zo strany súdu prvého stupňa bola náležitým spôsobom odôvodnená. Tým
odvolací súd nijako nespochybňuje právo účastníka konania vyjadriť svoj právny názor nielen na vec, ale
aj na jednotlivé predbežné otázky posudzované súdom. Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. však priznanie
náhrady trov za takýto úkon spája z jeho účelnosťou. Bez bližšieho vyjadrenia vo vzťahu k účelnosti

tohto úkonu zo strany odvolacieho súdu nemožno zaujať stanovisko.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 221 ods. 1 O.s.p..

V odvolacom konaní úspešnej žalovanej v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva,
keďže trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal žalovanej v 1. rade v odvolacom konaní nevznikli.

V odvolacom konaní úspešnej žalovanej v 2. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v sume
77,29 Eur a žalobca je povinný ju uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk alebo
na účet advokáta JUDr. Q. Babina.

Suma77,29Eurjezloženázosúd57Eurzajedenúkonprávnejslužbyvykonanývroku2011(vyjadrenie

k odvolaniu zo dňa 21.12.2011), § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 7,41 Eur režijný paušál a 12,88 Eur
20 % daň z pridanej hodnoty.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.