Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 30, 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/79/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212206675
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2212206675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: BL

Telecom debt, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO 45 535 108, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
Soukeník - Štrpka, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanému: S. R., L.. XX.XX.XXXX, J. K. D.,
L. E. XXXX/XX, o zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 01.06.2008 pod bodom
4 v časti: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka a následného vypojenia SIM
karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1
tohto dodatku (vo výške 10.000 Sk - 331,94 eur)“ je ako neprijateľná n e p l a t n á .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 27.04.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 331,94
eur s úrokom z omeškania s odôvodnením, že mu bola postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak
Telecom,a.s.,Bratislava,vedenávočižalovanému.Nárokodôvodniltým,žežalovanýuzavrelsprávnym
predchodcom žalobcu zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb verejnej mobilnej
rádiotelefónnej siete. Žalovaný sa zaviazal služby odoberať a platiť za ne riadne a včas poplatky
dohodnuté v aktuálnom cenníku. V prípade nedodržania zmluvných povinností bol žalovaný povinný
uhradiť zmluvnú pokutu, dohodnutú v zmluve o pripojení/dodatku. Zmluvná pokuta tu plní funkciu

paušalizovanej náhrady škody, ktorá vznikne právnemu predchodcovi žalobcu v dôsledku nesplnenia
záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby v zmluvnom vzťahu. V danom prípade je žalovaný
teda sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté
služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Platbami za poskytnuté služby
po dobu viazanosti by žalovaný postupne splnil svoj záväzok zodpovedajúci protizáväzku právneho
predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón - koncové zariadenie za zľavnenú cenu.
Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 331,94 eur faktúrou č. 7903509629 so

splatnosťou do 05.05.2009. Nárok na úrok z omeškania (odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry)
vo výške 9,25% ročne odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 a nasl. Obč. zák.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 11.10.2012, napriek výzve súdu sa k nej nevyjadril.Písomným podaním z 12.09.2012 sa žalobca vyjadril, že (právny predchodca žalobcu) žalovanému
poskytol telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson K530i za cenu 1 Sk (0,03 eura), pričom štandardná
cena zariadenia bola v danom čase (uzatvorenia zmluvy s dodatkom) 4.689 Sk (155,68 eur), z ktorého

dôvodu právnemu predchodcovi žalobcu vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, keby žalovaný
dodržal záväzky zo zmluvy. Pokiaľ súd žalobcovi neprizná nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, má
žalobca nárok na náhradu škody vo výške dotácie (155,65 eur) poskytnutej žalobcom žalovanému na
nákup mobilného zariadenia.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v

drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Právny predchodca žalobcu (T-Mobile Slovensko, a. s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO 35 705
019) a žalovaný uzavreli dňa 01.06.2008 zmluvu o pripojení s dodatkom k zmluve z rovnakého dňa.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení sa stali Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb a Cenník služieb spoločnosti. Zmluvnými podmienkami sa
žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od uzavretia zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z

prevádzky, nedopustí sa takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by mohol
právny predchodca žalobcu zmluvu zrušiť odstúpením od nej alebo výpoveďou. Žalovaný sa zaviazal
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10.000 Sk (331,94 eur) v prípade porušenia zmluvných povinností.

Dňom 01.07.2010 došlo k zlúčeniu spoločností T-Mobile Slovensko, a. s. a Slovak Telekom, a. s., na
základe ktorej skutočnosti sa spoločnosť Slovak Telekom, a. s. stala univerzálnym právnym nástupcom

spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. a táto zanikla, nakoľko bola dňom 01.07.2010 vymazaná z
obchodného registra.

Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a. s., Bratislava) zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
06.12.2011 pohľadávku vedenú vo výške 331,94 eur voči žalovanému postúpil na žalobcu.

Faktúrou č. 7903509629 bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta 331,94 eur.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 3 písm. c/ zmluva o pripojení zaniká
odstúpením od zmluvy. Podľa ods. 5 písm. e/ podnik môže

odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňazúčtovaciehoobdobia;toneplatíprivyúčtovanípredplatenýchslužieb,podľaods.4písm.b/účastník
jepovinnýplatiťcenuzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyopripojeníapodľatarify,aaktopovaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Z obsahu zmluvy a jej dodatku vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, pripravil
ich právny predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov. Ide o
štandardnéformuláre.Žalovanávzmluvnomvzťahuvystupujeakofyzickáosoba,ktoránekonápreúčely

zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť
zásadnýmspôsobomobsahzmluvnýchpodmienok.Vdanomprípadebolauzatvorenámedziúčastníkmi
zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/95 Z. z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkov
porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne aj
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 153 ods. 3 O. s. p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom
je neprijateľná. Podľa ods. 4 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Podľa 53a ods. 1 Obč. zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatnýmspôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty predstavujúcej 331,94 eur.

Žalobe o zaplatenie zmluvnej pokuty však nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na
zaplatenie zmluvnej pokuty (bez ohľadu na uplatnenú výšku), bol by porušený princíp proporcionality

uplatňovaný v súkromnom práve, a navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl. 6 Smernice
Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj
„neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S účinnosťou od 01. januára 2008 bola
neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Ako konštatoval žalobca, zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri

neplnení zmluvných povinností. V danom prípade žalobca (resp. jeho právny predchodca) ponúka svoje
služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v
ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú
pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas
zostáva „účastníkovi“ pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, kedy

k porušeniu zmluvných podmienok zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci viazanosti,
pričom žalobca si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi, ktorý
porušil zmluvné podmienky po dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých
žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa. Z pohľadu
náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj preto, že podľa zmluvných dojednaní nárok

žalobcu na náhradu škody prevyšujúcu zmluvnú pokutu nezaniká (čl. 2.4 Dodatku k zmluve).

Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava

na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej
zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom
na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho
znalosti. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky

nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási,
že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Opatreniaprotinečestnýmklauzulámmusiabyťefektívneaodradzujúce(čl.7ods.1Smernice:„Členské
štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané

a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani
konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty
tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu
navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná

(§ 545a OZ), predsa by len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtuspotrebiteľov. Aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p. a
rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez návrhu účastníka.

Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné a z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo

žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť v žiadnej výške, preto súd žalobu v
zostávajúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Čo sa týka nároku žalobcu na náhradu škody,
pohľadávka takého titulu nebola žalobcovi zo strany jeho právneho predchodcu postúpená a žalobca
nepreukázal súdu aktívnu legitimáciu oprávňujúcu uplatňovať si tento nárok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., žalovaný ako úspešný účastník v spore má
nárok na náhradu trov konania, k náhrade si však žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.