Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 1, 2012

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5Cb/9/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611200161
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2012:3611200161.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Partizánskom v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci žalobcu
BANCO MAIS, S.A., IČO: 500280312, so sídlom v Portugalsku, Lisabon, časť Santos-o-Velho, Avenida
24 de Julho 98, konajúceho prostredníctvom organizačnej zložky Banco Mais, S.A., pobočka zahraničnej
banky, IČO: 35945745, so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 21, zastúpeného právnym zástupcom
SKLEGAL, s.r.o., IČO: 35973161, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 10, v mene ktorého pred
súdom koná A.. Z. C., advokát, proti žalovanému P. N., H.. XX.XX.XXXX, bytom v S.K.X., S.K.Á. L. Č..
XXX/XX, podnikajúcemu pod obchodným menom Igor Valach, IČO: 37363280, s miestnom podnikania
v Partizánskom, Februárová č. 154/15, o zaplatenie 48.647,16 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4.071,58 €, v časti o zaplatenie úroku vo výške 5,782 % ročne
zo sumy 4.507,58 € od 07.07.2010 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 4.507,58 € od 07.07.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 44.543,58 € spolu s úrokom vo výške 5,782 % ročne
zo sumy 40.492,42 € od 07.07.2010 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 40.492,42 € od 07.07.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 2.246,13 € a trovy právneho
zastúpenia v sume 1.030,07 € na účet právneho zástupcu žalobcu SKLEGAL, s.r.o., IČO: 35973161, so
sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 10, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd v r a c i a žalobcovi zodpovedajúcu časť súdneho poplatku za podanie žaloby na súd v sume
75,- € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.01.2011 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu zo dňa 10.01.2011, ktorou sa po čiastočnom
zastavení konania a pripustení zmeny žaloby uznesením tunajšieho súdu č.k. 5Cb/9/2011-121 zo dňa
14.12.2011 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 48.647,16 € spolu s úrokom vo výške 5,782 %
ročne zo sumy 45.000,- € od 07.07.2010 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 45.000,- € od 07.07.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu nevrátenej časti úveru
na základe zmluvy o úvere č. 107 zo dňa 16.02.2009. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uvedenej
zmluvy o úvere poskytol žalovanému dňa 20.02.2009 úver v sume 50.000,- €. Tento úver sa stal splatný
dňa 15.02.2010. Žalovaný sa zaviazal za spracovanie úveru zaplatiť mu poplatok za spracovanie úveru

vo výške 0,5 % z istiny. Z poskytnutého úveru mu zostal žalovaný dlžný sumu 40.492,42 €. Žalovaný
neplatil ani dohodnuté úroky z úveru, ktoré uhradil naposledy ku dňu 30.09.2009, preto si voči nemu
uplatnil úrok z poskytnutého úveru od 01.10.2009. Žalobou si tak uplatnil úrok vo výške 5,754 % ročne
zo sumy 46.250,- € od 01.10.2009 do 31.12.2009 v sume 679,97 €, ďalej vo výške 5,700 % ročne zo
sumy 46.250,- € od 01.01.2010 do 31.03.2010 v sume 659,06 €, ďalej vo výške 5,635 % ročne zo sumy
45.492,42 € od 01.04.2010 do 06.07.2010 v sume 674,23 € a vo výške 5,782 % ročne zo sumy 40.492,42
€ od 07.07.2010 do zaplatenia. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažných záväzkov podľa
zmluvy vzniklo mu právo aj na úroky z omeškania, ktorých výška predstavuje výšku ročnej úrokovej
sadzby zvýšenú o 6 %. Úroky z omeškania si tak uplatnil vo výške 11,70 % ročne zo sumy 45.492,42 € od
16.02.2010 do 06.07.2010 v sume 2.069,90 € a vo výške 9 % ročne zo sumy 40.492,42 € od 07.07.2010
do zaplatenia. Na základe uvedeného sa voči žalovanému domáhal svojich nárokov žalobou.

Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil (č.l. 39 spisu, č.l. 121 spisu).

O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom zo dňa 31.01.2011 (č.l. 33 spisu), proti
ktorému podal žalovaný včas odpor zo dňa 17.03.2011 (č.l. 39 spisu) s odôvodnením vo veci samej v
rámci ktorého uviedol, že podľa jeho názoru je žalobcovi povinný zaplatiť nižšiu sumu ako to tento tvrdí
v žalobe. Včas podaným odporom došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona a súd nariadil vo veci
pojednávanie (§ 174 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“).

Právny zástupca žalobcu ani žalovaný sa pojednávania nariadeného na deň 01.02.2012 nezúčastnili,
hoci obidvaja mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas (právny zástupca žalobcu podľa
č.l. 140 spisu, žalovaný podľa č.l. 123 spisu), právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil
písomným podaním zo dňa 23.01.2012 (č.l. 142 spisu), ktorým súčasne nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, žalovaný
svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 01.02.2012 (č.l. 150 spisu),
ktorým súčasne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že chce byť vypočutý na pojednávaní
v prítomnosti štatutárnych zástupcov žalobcu, ktorých bližšie nešpecifikoval. Žiadosti žalovaného o
odročenie pojednávania súd nevyhovel uznesením č.k. 5Cb/9/2011-151 zo dňa 01.02.2012. V záujme
hospodárnosti konania prejednal súd vec v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, keď
v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pritom prihliadal na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Na pojednávaní
dňa 01.02.2012 vykonal súd dokazovanie čítaním listinných dôkazov, ktoré súdu doručil samotný
žalovaný (č.l. 126-139 spisu) ako aj žalobca (č.l. 142-147 spisu), pričom aj tieto súd žalovanému doručil
dňa 27.01.2012 pred samotným pojednávaním (č.l. 147 p.v. spisu). Predchádzajúce pojednávanie dňa
14.12.2011 sa uskutočnilo v prítomnosti žalovaného, ktorý bol na tomto pojednávaní vypočutý ako
účastník konania, súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý bol na termín
pojednávania predvolaný riadne a včas (č.l. 108 spisu), svoju neúčasť ospravedlnil a súčasne nepožiadal
o odročenie pojednávania (č.l. 113 spisu).

Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:

Z výpovede žalovaného ako účastníka konania (č.l. 122-123 spisu) súd zistil, že spornú zmluvu o úvere
so žalobcom uzavrel, bol mu poskytnutý aj úver v sume 50.000,- €, aj keď zmluva bola uzavretá dňa
16.09.2009 a žalobca poukázal sumu 50.000,- € na ich účet až dňa 17.01.2010, čiže nemôže si podľa
neho žiadať úrok už od 01.10.2009. Úver bol poskytnutý na nákup motorových vozidiel s tým, že systém
mal fungovať tak, že on nakúpi motorové vozidlá, ktoré bude predávať kupujúcim na leasing s tým, že
leasingovú zmluvu uzavrie kupujúci so žalobcom, teda išlo o sprostredkovanie leasingu pre žalobcu,
mali na to uzavretú aj osobitnú zmluvu. Z každej leasingovej zmluvy si žalobca mal zraziť províziu, ktorá
sa vlastne odrátavala od úroku dohodnutého v zmluve o úvere a ak presahovala úrok, tak sa odrátavala
aj z istiny. Vzhľadom na to, že suma úveru im bola vyplatená až v januári 2010 nebolo možné zrealizovať
nákup motorových vozidiel a začať riadne činnosť. Napriek tomu žalobca listom zo dňa 17.01.2010
požiadal o vrátenie úveru bez ohľadu na to, že vlastne vtedy úver ešte reálne nemali. Z toho vznikol
problém, ktorý žalobca stále nevedel pochopiť. Ďalej poukázal na to, že k 31.12.2010 si žalobca cez
svoju firmu robil audit pohľadávky, ktorú má voči nemu, on tento audit aj potvrdzoval, tam suma istiny
vyšla na 40.492,42 € a úrok z úveru na sumu 1.339,03 € s tým, že audítori v januári 2011 zistili, že

na stav pohľadávky žalobcu voči nemu mali byť započítané ešte ďalšie dve leasingové zmluvy, spolu
v sume okolo 1.500,- €, čiže istina mala byť ešte nižšia, tiež úrok nemal byť vyčíslovaný od uzavretia
zmluvy o úvere, ale vlastne až od poskytnutia finančných prostriedkov. Nevie teda prečo bola žaloba
podávaná pôvodne na sumu istiny 46.250,- €, po čiastočnom späťvzatí na sumu 45.000,- €, keď to
nesedí. So žalobcom mal uzavretú ešte ďalšiu zmluvu o sprostredkovaní toho leasingu, na základe tejto
zmluvy si vlastne žalobca započítaval provízie na sporný úver. Po poukázaní úveru na účet nakúpili v
januári 2010 motorové vozidlá, reálne začali fungovať v apríli 2010 až máji 2010, čiže vlastne až vtedy
začali obraty a začala sa plniť zmluva. Žalobca ho už mal zaradeného medzi dlžníkmi, ktorí si neplnia
povinnosti, ale všetko to vlastne vzniklo tým časovým posunom pri vyplatení úveru. Žalobca už potom
začal chcieť vrátenie peňazí, nemal záujem o motorové vozidlá, ktoré mal vlastne nakúpené na plnenie
zmluvy. K neskoršiemu vyplateniu úveru po uzavretí zmluvy došlo z toho dôvodu, že zmluvu museli
schváliť v Portugalsku. Nevie sa vyjadriť koľko zmlúv o leasingu bolo pre žalobcu uzavretých, môže
to však vytiahnuť z účtovníctva a poslať súdu. Podľa neho nebola splatnosť úveru dohodnutá na deň
15.02.2010, to bol dlhodobý úver. V jeho vyhotovení zmluvy o úvere nie je uvedený dátum splatnosti
dňa 15.02.2010, to si tam dal len žalobca, svoje vyhotovenie zmluvy môže súdu poslať. Úver mu bol
vyplatený až v januári 2010, môže to preukázať výpisom z účtu v R. C. B..K.. a zaslať ho súdu. Nevie
prečo žalobca v žalobe udáva, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 16.09.2008, pretože sa uzavierala
až v roku 2009 a peniaze z úveru boli vyplatené až v roku 2010.

Zo žiadosti o poskytnutie peňažných prostriedkov k zmluve o úvere č. 107 uzavretej dňa 16.02.2009 (č.l.
143 spisu) súd zistil, že žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie úveru v sume 50.000,- €.

Z výpisu z účtov v banke (č.l. 22 spisu, č.l. 126 spisu, č.l. 144-145 spisu) súd zistil, že žalobca zaslal na
účet žalovaného sumu 50.000,- € dňa 20.02.2009.

Zo zmluvy o úvere č. 107 zo dňa „16.09.2009“ (č.l. 130-139 spisu) ako veriteľ na jednej strane a
žalovaný ako dlžník na druhej strane uzavreli zmluvu o úvere, v ktorej sa žalobca zaviazal na požiadanie
žalovaného poskytnúť mu peňažné prostriedky v sume určenej v zmluve a žalovaný sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť žalobcovi a zaplatiť dohodnuté úroky a ďalšie platby ako aj
splniť ďalšie povinnosti za podmienok uvedených v zmluve, suma dohodnutých peňažných prostriedkov
bola 50.000,- €, žalovaný sa túto sumu zaviazal vrátiť žalobcovi do 15.02.2010, doba medzi dátumom
poskytnutia istiny žalovanému a dátumom splatnosti predstavuje dobu úveru (článok I zmluvy). Úrok
z úveru bol dohodnutý v závislosti od obratu financovania, ktorý znamená obrat kúpnej ceny alebo
časti kúpnej ceny z uzavretých kúpnych zmlúv medzi klientmi žalovaného a žalovaným za účelom kúpi
automobilov vlastnených žalovaným, pričom kúpna cena alebo jej časť je uhradená žalobcom na základe
úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a klientom žalovaného, pričom žalovaný odporučil klientom
žalovaného uzavretie takej úverovej zmluvy so žalobcom a klienti žalovaného túto úverovú zmluvu
uzavreli na základe odporučenia žalovaného. Ak obrat financovania presiahol sumu 50.000,- € za 3
mesiace ročná úroková sadzba predstavovala trojmesačný Euribor + 1 %, ak obrat financovania bol do
90 % zo sumy 50.000,- € za 3 mesiace ročná úroková sadzba predstavovala trojmesačný Euribor +
2,5 %, ak obrat financovania dosiahol do 80 % sumy 50.000,- € za 3 mesiace ročná úroková sadzba
predstavovala trojmesačný Euribor + 3,5 % a ak obrat financovania dosiahol menej ako 80 % zo sumy
50.000,- € za 3 mesiace ročná úroková sadzba predstavovala trojmesačný Euribor + 5 % (článok I bod 2
zmluvy). Žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť poplatok za spracovanie úveru vo výške 0,5 % zo sumy
istiny 50.000,- €. Pre prípad omeškania žalovaného účastníci zmluvy dohodli povinnosť žalovaného
zaplatiť zo sumy v omeškaní úrok z omeškania, pričom úrok z omeškania sa určuje za ročné obdobie,
pričom výška úroku z omeškania predstavuje výšku ročnej úrokovej sadzby podľa zmluvy platnej v prvý
deň omeškania zvýšenú o 6 %. Úrok z úveru ako aj úroky z omeškania sa žalovaný zaviazal zaplatiť
žalobcovi vždy až do vrátenia celej dlžnej sumy, resp. istiny (článok III bod 2 písm. e/ zmluvy).

Zo žiadosti o vrátenie zapožičaných finančných prostriedkov zo dňa 14.01.2010 (č.l. 21 spisu) súd zistil,
že žalobca vzhľadom k tomu, že v druhom polroku 2009 nedošlo k uzavretiu ani jednej úverovej zmluvy
v spolupráci so žalovaným, v súlade s ustanoveniami zmluvy o úvere č. 107 vyzval žalovaného na
neodkladné vrátenie zapožičaných finančných prostriedkov a upozornil žalovaného, že dátum splatnosti
istiny je 15.02.2010.

Z potvrdenia pre audit zo dňa 03.01.2011 (č.l. 40 spisu) v spojení s potvrdením zostatku záväzkov
k 31.12.2010 (č.l. 41 spisu) súd zistil, že podľa zistenia auditorskej spoločnosti dlh žalovaného voči
žalobcovi ku dňu 31.12.2010 predstavoval sumu 40.492,42 € na istine a sumu 1.339,03 € na úrokoch
z úveru, spolu sumu 41.831,45 €.

Z finančného plánu k úverovej zmluve č. 107 (č.l. 147 spisu) súd zistil, že na sumu 50.250,- € bola dňa
31.07.2009 započítaná suma 1.000,- € z provízie, úroky z úveru od 20.02.2009 do 31.03.2009 v sume
414,- € uhradil žalovaný dňa 15.06.2009, ďalej na sumu 49.250,- € bola dňa 31.07.2009 započítaná suma
3.000,- € z provízie, úroky z úveru za obdobie od 01.04.2009 do 30.06.2009 v sume 822,79 € zaplatil
žalovaný dňa 13.08.2009, ďalej na sumu 46.250,- € bola dňa 01.05.2010 započítaná suma 419,18 € z
provízie, úroky z úveru za obdobie od 01.07.2009 do 30.09.2009 v sume 737,98 € zaplatil žalovaný dňa
20.11.2009, ďalej na sumu 45.830,82 € bola dňa 30.06.2009 započítaná suma 338,40 € z provízie, úroky
za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2009 v sume 679,97 € žalovaný neuhradil, ďalej na sumu 45.492,42
€ bola dňa 07.07.2010 započítaná úhrada žalovaného v sume 5.000,- €, úroky z úveru za obdobie od
01.01.2010 do 31.03.2010 v sume 659,06 € žalovaný neuhradil, dlžná suma tak predstavovala 40.492,42
€ na istine a dlžná suma úrokov predstavovala 1.339,03 €.

Z prehľadu úrokových sadzieb Euribor (č.l. 115-120 spisu, č.l. 149 spisu) súd zistil, že k 01.10.2009
trojmesačná úroková sadzba Euribor predstavovala 0,754 % ročne, k 04.01.2010 trojmesačná úroková
sadzba Euribor predstavovala 0,700 % ročne, k 01.04.2010 trojmesačná úroková sadzba Euribor
predstavovala 0,635 % ročne, a k 01.07.2010 trojmesačná úroková sadzba Euribor predstavovala 0,782
% ročne.

Po pripustení zmeny žaloby uznesením č.k. 5Cb/9/2011-121 zo dňa 14.12.2011 sa žalobca voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 48.647,16 € spolu s úrokom vo výške 5,782 % ročne zo sumy
45.000,- € od 07.07.2010 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
45.000,- € od 07.07.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dňa 24.01.2012 doručil žalobca súdu
písomné podanie zo dňa 23.01.2012 (č.l. 142 spisu), v ktorom uviedol, že vo výrokovej časti upravuje
žalobu v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. tak, že sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 44.575,58 €
ako istiny v sume 40.492,42 €, ďalej sumy 679,97 € ako vyčísleného úroku vo výške 5,754 % ročne zo
sumy 46.250,- € od 01.10.2009 do 31.12.2009, ďalej sumy 659,06 € ako vyčísleného úroku vo výške
5,700 % ročne zo sumy 46.250,- € od 01.01.2010 do 31.03.2010, ďalej sumy 674,23 € ako vyčísleného
úroku vo výške 5,635 % ročne zo sumy 45.492,42 € od 01.04.2010 do 06.07.2010, ďalej sumy 2.069,90
€ ako vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 11,70 % ročne zo sumy 45.492,42 € od 16.02.2010 do
06.07.2010, spolu s úrokom vo výške 5,782 % ročne zo sumy 40.492,42 € od 07.07.2010 do zaplatenia
a úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 40.492,42 € od 07.07.2010 do zaplatenia a náhrady
trov konania; keďže podľa obsahu išlo o späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 4.071,58 € (t.j.
48.647,16 € mínus 44.575,58 €) spolu s úrokom vo výške 5,782 % ročne zo sumy 4.507,58 € (t.j. 4.500,-
€ mínus 40.492,42 €) od 07.07.2010 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 4.507,58 € (t.j. 4.500,- € mínus 40.492,42 €) od 07.07.2010 do zaplatenia po začatí
pojednávania a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby v tejto časti v zmysle § 96 ods. 2 O.s.p.
nevyslovil nesúhlas (č.l. 150 spisu), hoci ho súd na to vyzval písomnou výzvou zo dňa 26.01.2012 (č.l.
148 spisu), súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, navrhovateľ môže
vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom; ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví; ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví, pretože žalovaný
so zastavením konania v tejto časti nevyslovil nesúhlas.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobcu je v prevažnej
časti dôvodná.

Súd mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere č. 107 zo dňa 16.02.2009, na
základe ktorej na požiadanie žalovaného poskytol žalobca žalovanému úver v sume 50.000,- € s
dohodnutou splatnosťou do 15.02.2010. Zmluvu uzavreli obidvaja účastníci konania ako podnikatelia
a týkala sa ich podnikateľskej činnosti. Pokiaľ v konaní (najmä na základe tvrdení žalovaného) vznikli
pochybnosti o dni uzavretia spornej zmluvy, táto bola podľa dokazovania uzavretá dňa 16.02.2009.
Dátum uzavretia zmluvy uvedený v jej písomnom vyhotovení ako „16.09.2009“ pokladá súd len za chybu
v písaní - táto skutočnosť vyplýva zo žiadosti žalovaného o poskytnutie peňažných prostriedkov k spornej
zmluve zo dňa 16.02.2009 (č.l. 143 spisu); písomné vyhotovenie zmluvy predložené žalobcom obsahuje
dátum uzavretia zmluvy ako „16.09.2008“, v tomto je však evidentne len rukou pozmenený pôvodne
vytlačený rok 2009 na rok 2008 bez bližšieho vysvetlenia; samotný žalovaný v rámci svojej výpovede
ako účastníka konania vypovedal, že zmluva bola uzavretá v roku 2009 (č.l. 122-123 spisu), k čomu
sa pripojil aj žalobca (č.l. 142 spisu). Uzavretiu spornej zmluvy dňa 16.02.2009 zodpovedá aj dátum
poskytnutia sumy úveru 50.000,- € žalovanému dňa 20.02.2009 jej poukázaním na jeho účet v banke a
to zhodne podľa výpisov z účtu v banke predložených žalobcom aj žalovaným (č.l. 22 spisu a č.l. 126
spisu). Pokiaľ sa teda žalovaný v konaní bránil aj tvrdením, že suma úveru 50.000,- € mu bola poskytnutá
až v roku 2010, toto jeho tvrdenie je priamo vyvrátené predloženými výpismi z jeho účtu v banke (č.l. 22
spisu a č.l. 126 spisu). Splatnosť úveru bola dojednaná na deň 15.02.2010, táto skutočnosť je zhodne
preukázaná písomnými vyhotoveniami spornej zmluvy predloženými žalobcom aj žalovaným (č.l. 4-13
spisu, č.l. 130-139 spisu), kde v obidvoch z nich je splatnosť úveru uvedená v článku I bod 1 zmluvy,
preto v tomto smere nebolo preukázané ani ďalšie tvrdenie žalovaného v rámci jeho obrany, že splatnosť
úveru nebola dojednaná.

Žalovaný v konaní spochybňoval aj správnosť vyčíslenia dlžnej sumy a výpočet uplatneného úroku a
úrokov z omeškania. Súd mal preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 50.000,- €,
ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť do 15.02.2010. Za poskytnutie úveru dojednali účastníci
konania odplatu za poskytnutie úveru vo výške 0,50 % zo sumy úveru (§ 499 Obchodného zákonníka),
t.j. v sume 250,- € (článok II bod 2 zmluvy), preto celková dlžná suma predstavovala 50.250,- €.

Na dlžnú sumu žalobca započítal čiastočné úhrady žalovaného spolu v sume 9.757,58 € (podľa č.l.
147 spisu dňa 31.07.2009 spolu sumu 4.000,- € z provízií, dňa 01.05.2010 sumu 419,18 € z provízií,
dňa 30.06.2010 sumu 338,40 € z provízií a dňa 07.07.2010 sumu 5.000,- € ako priamu úhradu od
žalovaného), dlžná istina tak dôvodne predstavuje sumu 40.492,42 € (50.250,- € mínus 9.757,58 €).
Žalovaný nepreukázal žiadne ďalšie platby (podľa jeho tvrdenia platby z provízií z iného obchodného
záväzkového vzťahu so žalobcom), v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom svojich
tvrdení, že na dlžnú sumu úveru mali byť započítané nejaké ďalšie sumy (č.l. 122 spisu).

Úver bol žalovanému poskytnutý dňa 20.02.2009, preto od tohto dňa vzniklo žalobcovi právo na úrok z
úveru v dohodnutej výške. Úrok za obdobie od 20.02.2009 do 31.03.2009 v sume 414,- €, za obdobie
od 01.04.2009 do 30.06.2009 v sume 822,79 € a za obdobie od 01.07.2009 do 30.09.2009 v sume
737,98 € žalovaný žalobcovi uhradil, čo mal súd preukázané výpismi z účtu žalobcu v banke (č.l. 147
spisu, č.l. 22-25 spisu). Žalobca a žalovaný dojednali odstupňovanú výšku úroku z úveru v závislosti
od obratu financovania (t.j. kúpne ceny z predaja automobilov žalovaným, ktoré boli hradené z úverov
poskytnutých zo strany žalobcu klientom žalovaného, ktorí sa na žalobcu obrátili na základe odporučenia
žalovaného v zmysle článku I bod 2 zmluvy) plus výška referenčnej úrokovej sadzby EURIBOR za tri
mesiace s tým, že pre prípad ak obrat financovania klesne pod 80 % zo sumy 50.000,- € za 3 mesiace
ročná úroková sadzba predstavovala trojmesačný EURIBOR + 5 % (článok I bod 2 zmluvy). Splatnosť
úroku bola dojednaná vždy uplynutím obdobia troch mesiacov (článok III bod 1 písm. c/ zmluvy) a to až

do vrátenia celej istiny (článok III bod 1 písm. f/ zmluvy). Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný
neplnil dohodnutý obrat financovania. Trojmesačný EURIBOR ku dňu 01.10.2009 predstavoval 0,754 %
(č.l. 149 spisu), ku dňu 01.01.2010 predstavoval 0,700 % (č.l. 115 spisu), ku dňu 01.04.2010 predstavoval
0,635 % (č.l. 117 spisu) a ku dňu 01.07.2010 predstavoval 0,782 % (č.l. 119 spisu); dojednaný úrok z
úveru tak ku dňu 01.10.2009 bol vo výške 5,754 % ročne, ku dňu 01.01.2010 vo výške 5,700 % ročne, ku
dňu 01.04.2010 vo výške 5,635 % ročne a ku dňu 01.07.2010 vo výške 5,782 % ročne. Z toho vyplýva,
že úrok z úveru uplatnil žalobca v správnej výške v súlade s dojednaním v spornej zmluve o úvere. Úrok
žalovaný zaplatil do 30.09.2009. Za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2009 uplatnil žalobca vyčíslený
úrok v sume 679,97 € (vo výške 5,754 % zo sumy 46.250,- €), za obdobie od 01.01.2010 do 31.03.2010
vyčíslený úrok v sume 659,06 € (vo výške 5,700 % zo sumy 46.250,- €) a za obdobie od 01.04.2010
do 06.07.2010 vyčíslený úrok v sume 674,23 € (vo výške 5,635 % zo sumy 45.492,42 €), t.j. spolu
vyčíslený úrok v sume 2.013,26 €. Úrok však žalobca čiastočne nevyčíslil správne. Úrok vo výške 5,754
% ročne zo sumy 46.250,- € za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2009 (91 dní) správne predstavuje
sumu 670,77 € (žalobca uplatnil 679,97 €), úrok vo výške 5,700 % ročne zo sumy 46.250,- € za obdobie
od 01.01.2010 do 31.03.2010 (90 dní) správne predstavuje sumu 650,03 € (žalobca uplatnil 659,06 €)
a úrok vo výške 5,635 % ročne zo sumy 45.492,42 € za obdobie od 01.04.2010 do 06.07.2010 (97
dní) správne predstavuje sumu 681,26 € (žalobca uplatnil len 674,23 €), t.j. spolu dôvodne uplatnený
vyčíslený úrok v sume 1.995,03 € (súd viazaný žalobou vzal do úvahy sumu úroku za obdobie od
01.04.2010 do 06.07.2010 podľa uplatnenia žalobcom v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p.).

Nakoľko žalovaný nesplatil poskytnutý úver v lehote splatnosti do 15.02.2010, je od 16.02.2010 v
omeškaní s plnením peňažného záväzku a vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania
v dojednanej výške podľa článku III bod 2 písm. e/ zmluvy, t.j. vo výške dojednaného úroku zvýšeného
o 6 %. Za obdobie od 16.02.2010 do 06.07.2010 uplatnil žalobca úroky z omeškania vo výške 11,70
% ročne zo sumy 45.492,42 € v sume 2.069,90 €; výška úrokov z omeškania bola uplatnená správne
ako 5,700 % úrok platný ku dňu 01.01.2010 plus 6 %, t.j. v sume 11,70 % ročne, úroky z omeškania
však neboli správne matematicky vyčíslené, pretože správna suma vyčíslených úrokov z omeškania za
uvedené obdobie je v sume 2.056,13 €.

Na základe uvedeného uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 44.543,58 € spolu s
úrokom vo výške 5,782 % ročne zo sumy 40.492,42 € od 07.07.2010 do zaplatenia, spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 40.492,42 € od 07.07.2010 do zaplatenia. Prisúdená suma
pozostáva z dlžnej istiny v sume 40.492,42 €, správne vyčísleného úroku v sume 1.995,03 € a správne
vyčíslených úrokov z omeškania v sume 2.056,13 €; úrok sa žalovaný zaviazal zaplatiť z dlžnej sumy
do zaplatenia, žalobca uplatnil úrok v správnej výške 5,782 % ročne, pretože ku dňu 01.07.2010
bol trojmesačný EURIBOR vo výške 0,782 % (č.l. 119 spisu) po zvýšení o 5 % úrok predstavuje
uplatnenú výšku; na úrokoch z omeškania uplatnil žalobca menej (9 % ročne) ako bol jeho nárok -
5,782 % + 6 %, t.j. 11,782 % ročne (podľa § 153 ods. 2 O.s.p. bol však súd jeho žalobou v tejto časti
viazaný). V prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie sumy 32,- €, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Nebolo potrebné vykonať žalovaným navrhnuté dokazovanie jeho výsluchom v prítomnosti štatutárnych
zástupcov žalobcu a ani ich výsluchom, pretože z vykonaných listinných dôkazov mal súd dostatočne
zistený skutkový stav veci. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu v prevažnej časti vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Žalobca čiastočným späťvzatím žaloby procesne zavinil v tejto časti zastavenie
konania (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.), pričom zavinenie na zastavení konania sa vo vzťahu k trovám
konania prejaví ako neúspech žalobcu. Vo veci bol vzhľadom na predmet konania a výrok rozsudku
pomerne úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo voči žalovanému právo na náhradu pomernej časti trov
konania. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z uplatnenej istiny po pripustení zmeny žaloby
v sume 48.647,16 € bez príslušenstva. Z hľadiska náhrady trov konania bol žalobca úspešný v časti o
zaplatenie sumy 44.543,58 €, t.j. 91,56 %, v časti o zaplatenie sumy 4.071,58 € bol úspešný žalovaný,
t.j. 8,37 %, žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu 83,19 % (91,56 % - 8,37 % = 83,19 %) jeho účelne
vynaložených trov, ktoré pozostávajú z časti zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby na súd
v sume 2.246,13 € (ako 83,19 % z časti zaplateného súdneho poplatku v sume 2.700,- € podľa č.l. 31
spisu, ktorú súd žalobcovi nevrátil) a z uplatnených trov právneho zastúpenia za dva úkony právnych

služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 512,85 € spolu s režijným paušálom v sume 7,41 €
a 2. podanie žaloby na súd v sume 512,85 € spolu s režijným paušálom v sume 7,41 €, k tomu odmena
a režijné paušály v sume 1.040,52 € zvýšené o daň z pridanej hodnoty v uplatnenej výške 19 % v
sume 197,69 €, pretože právny zástupca žalobcu je jej platiteľom (č.l. 20 spisu), spolu trovy právneho
zastúpenia žalobcu v sume 1.238,21 €, z ktorej sumy 83,19 % predstavuje sumu 1.030,07 €. Podľa
§ 151 ods. 8 O.s.p. súd vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia a
ostatné trovy; všetky trovy konania je žalovaný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi žalobcu.

Podľa § 7 ods. 7 tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ak sa po podaní návrhu
obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť poplatku.

Podľa § 11 ods. 6 veta pred bodkočiarkou zákona o súdnych poplatkoch (per analogiam), ak sa má vrátiť
poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného
rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý
poplatok alebo preplatok poplatku vráti.

V prejednávanej veci vznikla žalobcovi podaním žaloby na súd poplatková povinnosť v sume 2.775,-
€ (6 % zo základu poplatku 46.250,- €), súdny poplatok žalobca riadne zaplatil na účet súdu (č.l. 31
spisu). Poplatková povinnosť žalobcu po zastavení konania v časti (obmedzení predmetu poplatkového
úkonu pred prvým pojednávaním podľa č.l. 53-54 spisu a č.l. 121 spisu) predstavuje sumu 2.700,- €
(predmetom konania zostalo zaplatenie istiny v sume 45.000,- €, 6 % zo základu poplatku predstavuje
2.700,- €). Keďže žalobca po podaní žaloby obmedzil pred prvým pojednávaním predmet poplatkového
úkonu, vrátil mu súd zodpovedajúcu časť súdneho poplatku v sume 75,- € (2.775,- € - 2.700,- € =
75,- €), keď realizáciu jeho vrátenia vykoná po právoplatnosti tohto uznesenia Daňový úrad Bratislava.
Zodpovedajúcu časť súdneho poplatku súd nekrátil, pretože ide podľa názoru súdu o samostatný inštitút
poplatkového práva, ktorý nie je zhodný s pojmom „poplatok“ ani s pojmom „časť poplatku (preplatok)“
v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch a krátenie zodpovedajúcej časti súdneho poplatku
zákon o súdnych poplatkoch neupravuje, súčasne ide o normu verejného práva, ktorá nepripúšťa
rozširujúci výklad ani analógiu pri ukladaní povinností (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 59 ods. 2
Ústavy SR s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V dôsledku ďalšieho čiastočného späťvzatia žaloby nevzniklo
žalobcovi právo na vrátenie zodpovedajúcej časti súdneho poplatku, pretože k späťvzatiu žaloby došlo
až po začatí pojednávania. Pri vyčíslení súdneho poplatku vychádzal súd vždy len z uplatnenej istiny
46.250,- €, resp. 45.000,- € bez ohľadu na príslušenstvo, pretože v zmysle § 7 ods. 2 zákona o
súdnych poplatkoch cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo
samostatným predmetom poplatkového úkonu, čo v prejednávanej veci nebolo splnené (bez ohľadu
na skutočnosť, že žalobca príslušenstvo vyčíslil, pretože ani vyčíslením sa príslušenstvo nestáva
samostatným predmetom poplatkového úkonu, t.j. nestráca charakter príslušenstva, ale vystupuje vždy
len popri istine).

Vyhlásený rozsudok bol v prejednávanej veci písomne vyhotovený v predĺženej lehote podľa § 158 ods.
4 O.s.p. (č.l. 153 spisu, č.l. 161 spisu, č.l. 162 spisu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).