Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 23, 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/170/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111215374
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5111215374.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

c Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa

Z. G., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka
O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., Z. XXXX/XX, a otec: neuvedený, o návrhu matky proti
odporcovi O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. XXX/XX, v konaní o určení otcovstva a o zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že odporca O. N., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého Z. G., nar. XX.XX.XXXX,
pochádzajúceho z matky O. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorého narodenie je vedené v knihe narodení

Matričného úradu Žilina, zväzok XXX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXXX.

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Z. sumou XX € mesačne od XX.XX.XXXX, a
to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám navrhovateľky.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX v sume XX,XX € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku v časti zvýšenia výživného, k
rukám navrhovateľky.

Odporca j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým Z. každú sobotu v párnom týždni v čase od
10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že maloletého prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá v bydlisku
navrhovateľky.

Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXP XXX/XX - XX zo dňa XX.X.XXXX v časti

výživného a stretávania maloletého Z..

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa matka domáhala, aby súd zvýšil výživné
na maloletého Z. na sumu XX Eur. Následne dňa 03.10.2011 bola súdu doručená žaloba na určenieotcovstva, nakoľko v rodnom liste maloletého otec nebol uvedený. Matka za otca dieťaťa označila
odporucu.

Kolízny opatrovník sa pojednávania nezúčastnil pre kolíziu pojednávaní, preto súd za splnenia

podmienok stanovených ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, o správnosti ktorých nemal
pochybnosti, a výsluchom matky a otca, a zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka a odporca
chodili spolu od 16 rokov veku navrhovateľky, intímne spolu žili od jej 19 rokov a pomer ukončili asi pred
3 rokmi. Odporca uviedol, že s on je otcom maloletého, preto aj v predchádzajúcom konaní uzatvoril s
navrhovateľkou rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorú súd

schválil rozsudkom č. k. XXP XXX/XX - XX zo dňa XX.X.XXXX; s maloletým sa odporca stretáva a plní
si voči nemu vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka skutkové tvrdenia odporcu potvrdila.

Podľa § 84 Zákona o rodine č. 36//2005 Z.z. (ďalej len ZR) otcovstvo sa určuje na základe domnienok
otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 Zákona o rodine:

1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý
tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Nakoľko z výsluchu účastníkov vyplynulo, že navrhovateľka s odporcom súložila v rozhodnom období,

a jeho otcovstvo nevylučujú žiadne závažné okolnosti, pričom odporca sa hlási k otcovstvu, využíva
rodičovské práva a plní si rodičovské povinnosti od narodenia dieťaťa, a teda jeho otcovstvo nebolo v
konaní sporné, súd určil za otca odporcu tak, ako je uvedené v odseku I. výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Vzhľadom k tomu, že súd už v predchádzajúcom období právoplatne rozhodol o výchove a výžive
maloletého, a to vyššie označeným rozsudkom, súd ďalej konal len vo veci zvýšenia výživného.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že:

- matka maloletého - žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, dvoma sestrami a s maloletým. Jej doterajší
príjembollenvpodobedávokvhmotnejnúdzivovýškeXXX€.OdXX.XX.XXXXnastúpidozamestnania

ako predavačka a jej mzda by mala byť XXX € netto. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

- otec maloletého - žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou a ich dvoma deťmi, mal. O. vo veku 2
roky a mal. O. vo veku 3 roky, ich výdavky na bývanie činia XXX €. Otec nie je evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie, je len poberateľom dávok v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX € mesačne, privyrába si
príležitostnými brigádami, z ktorých príjem činí 20 - 30 €.

- maloletý - navštevuje materskú školu. Trpí na epilepsiu, ktorá si vyžaduje lekársku starostlivosť a lieky,
ktoré hradí matka v sume cca 8 €.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.Podľa § 62 Zákona o rodine:

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 Zákona o rodine:

1) ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti,

alebo schváli dohodu o výške výživného.

2) súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju

vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na

mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmene
výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. XXP XXX/XX - XX zo dňa XX.X.XXXX. Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane maloletého

súvisiacich s jeho zdravotným stavom (prepuknutie epilepsie) a prirodzeným rastom, ako aj na strane
matky, ktorej príjem nepostačuje na úhradu bežných a nevyhnutných výdavkov.

Pri určovaní novej výšky výživného súd prihliadol na:

- schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ktorý napriek tomu, že nemá žiadny hlavný pracovný
pomer, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, hoci mujeho dobrý zdravotný stav, vek ani osobnostné predpoklady a schopnosti v možnosti nájsť si adekvátne
zamestnanie, nebránia a za týchto okolností by mal byť schopný zabezpečiť si príjem aspoň vo výške
minimálnej mzdy (307,70 € brutto resp. cca 301 netto pri poberaní daňového bonusu na 2 maloleté deti

podľa výpočtu čistej mzdy na www.financnik.sk)

- zdravotný stav maloletého dieťaťa, ktorý si vyžaduje lekárske prehliadky na zakupovanie liekov taktiež
na jeho prirodzený rast a bežné potreby,

- okrem uvedeného, súd pri určovaní novej výšky výživného zohľadnil aj potreby matky, týkajúce sa
najmä starostlivosti o maloleté dieťa.

Podľa názoru súdu je vzhľadom na okolnosti prípadu možné od otca spravodlivo požadovať, aby celý

svoj príjem po odpočítaní jeho oprávnených nevyhnutných výdavkov v sume zodpovedajúcej životnému
minimu pre dospelú posudzovanú osobu (189,83 € podľa Opatrenia MPSVaR č. 194/2011 Z. z. o úprave
súm životného minima od 1.7.2011) bol použitý na úhradu výživného na jeho maloleté deti. Nakoľko
otec má celkovo tri vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, výživné na mal. Z. súd určil vo výške
XX Eur, t. j. cca jedna tretina z rozdielu medzi minimálnou mzdou a životným minimom (300-190). Takto

určené výživné je mierne nad hranicou minimálneho výživného (26 €), a súd ho považuje za primerané,
nakoľko otec je schopný ho zvládnuť.

Výživné súd zvýšil od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka návrh podala, nakoľko nezistil okolnosti
odôvodňujúce spätné zvýšenie.

Podľa § 160 ods.1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní

od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie
v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Celkové zvýšené výživné za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX predstavuje teda XX,XX Eur (7
mesiacov x XX,XX - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným). Nakoľko otec

nad rámec dosiaľ určeného výživného nijak neprispel, uvedená suma je súčasne aj nedoplatkom, ktorý
súd zaviazal otca splniť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku v časti zvýšenia výživného. Súd má za to,
že takáto doba dodatočnej úhrady zodpovedá finančným možnostiam otca.

Bežné výživné je otec povinný poukazovať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, a to s
poukazom na ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého jednotlivé splátky výživného sú zročné

na mesiac dopredu.

Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.

Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ustanovením § 163 O.s.p. k zmene ostatného rozsudku o
určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku

1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

Nakoľko otec v konaní požiadal o úpravu stretávania s maloletým, súd ju určil tak, ako je uvedené v ods.
IV. výroku tohto rozsudku, aby sa vzájomné vzťahy udržiavali a rozvíjali, čo je v súlade so záujmami
maloletého.

V konaní o určenie otcovstva bola navrhovateľka úspešná, a preto by jej patrila náhrada trov konania
podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p.; vzhľadom k tomu, že o náhradu trov konania nepožiadala a tieto jej ani
nevznikli, rozhodol súd tak, ako je uvedené v odseku V. výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.