Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2012

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/89/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611204062
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2012:1611204062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMalacky,samosudkyňouJUDr.AndreouKralovičovou,vovecistarostlivostisúduomaloletú

B. I. nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov A. O., nar.:
XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom S., A. ul. č. XXX/XX a B. P., nar.: XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom
T., č. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné pre maloletú B. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3.200,- Sk mesačne na sumu
126,22 Eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2011, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 31.01.2012 vo výške 100 Eur súd povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc dňom 01.04.2012,
pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie.

Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k.:
13P/189/2007-38 zo dňa 23.10.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.:
11CoP/107/2008-92 zo dňa 09.09.2008 v časti výroku o výživnom pre maloletú B..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2011 sa matka domáhala zvýšenia výživného pre
maloletú B. zo sumy 3.200,- Sk mesačne na sumu 200 Eur mesačne počnúc 01.09.2011 z dôvodu, že sa
zvýšili potreby maloletého dieťaťa. Uviedla, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti maloletá

B. navštevovala 6. triedu základnej
školy, v súčasnosti je žiačkou prvého ročníka M. W. C. v I..
Poukázala na zvýšené cestovné, študijné, ako aj iné nevyhnutné náklady spojené so štúdiom.

Otec s návrhom matky súhlasil, no navrhol zvýšiť výživné o sumu 20 Eur mesačne, nakoľko mu jeho
súčasná finančná situácia nedovoľuje platiť zvýšené výživné vo väčšom rozsahu.

Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky, pričom dobu zvýšenia a výšku zvýšeného výživného
ponechal na úvahe súdu.Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s potvrdeniami o príjmoch
oboch rodičov, s potvrdením o príjme otca maloletej, s potvrdením o návšteve školy maloletej Dominiky,
so spisom Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave sp. zn. 13P/189/2007, spisom tunajšieho súdu

č. 8P/275/2009 ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV v Bratislave č. k.:13P/189/2007-38 zo dňa 23.10.2007, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č. k. 11CoP/107/2008-92 zo dňa 09.09.2008, bol otec zaviazaný platiť na maloleté
dieťa zvýšeným výživným zo sumy 1.600,- Sk mesačne sumou 3.200,- Sk mesačne.

V tom čase bola matka slobodná, bola zamestnaná s príjmom 9.846,- Sk (326,83 Eur ) mesačne netto,
iné vyživovacie povinnosti nemala, žila s maloletou sama v 3-izbovom byte.
Maloletá navštevovala 6. triedu základnej školy, bola sledovaná v imunologickej a očnej ambulancii,
navštevovala krúžok anglického jazyka.
Otec bol ženatý, pracoval v zahraničí s príjmom 19.450,- Sk (645,62 Eur ) mesačne netto, do práce
dochádzal denne. Manželka otca bola zamestnaná takisto v zahraničí, pracovala týždenne, s príjmom

7.760,- Sk (257,60 Eur ) mesačne netto. Otec mal vyživovaciu povinnosť k dcére S., nar. XX.XX.XXXX,
študentke4.ročníkastrednejškoly,akplnoletémuO.,nar.XX.XX.XXXX,ktorýbolzaradenýdoevidencie
uchádzačov o zamestnanie bez nároku na podporu v nezamestnanosti - plnoletý syn žil v domácnosti
svojich rodičov.
OtecsasmaloletouB.nestretával,najejvýdavkochsapodieľalibaplatenímsúdomurčenéhovýživného.

Rozsudkom č. 8P/275/2009 - 62 zo dňa 05.04.2011 tunajší súd zamietol návrh otca na zníženie
výživného pre maloletú, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2011.

V súčasnej dobe je maloletá B. od septembra 2011 študentkou M. v I.. Náklady na jej štúdium sa zvýšili

úmerne k charakteru školy, ktorú navštevuje - podľa vyjadrenia matky mesačne predstavujú sumu cca
400 Eur (cestovné náklady, strava) a ročné náklady najmenej sumu 600 Eur (učebnice, polročný školský
poplatok,anglickáškola,záujmovýkrúžok,školskéaktivity).ZdravotnýstavmaloletejB.jenaďalejdobrý.

Matka sa medzičasom vydala, ja zamestnaná v I. vo verejnej správe s priemerným mesačným čistým

príjmom za rok 2010 a 2011 vo výške 449,63 Eur, bez daňového bonusu, ktorý matka poberá vo výške
20,02 Eur resp. 20,51 Eur mesačne v roku 2010 - 2011.
Manžel matky je takisto zamestnaný v I. vo verejnej správe s priemerným mesačným príjmom za
rok 2010 a 2011 vo výške 463,34 Eur; od 17.10.2011 je dlhodobo práceneschopný, poberá dávky
nemocenského zabezpečenia.

Matka so svojou rodinou býva v rodinnom dome v S., ktorý je v spoluvlastníctve jej a jej manžela. Matka
a ani jej manžel ďalšie vyživovacie povinnosti nemá..

U otca sa osobný stav v zásade nezmenil. Naďalej je ženatý, s manželkou užívajú rodinný dom, ktorý
je v ich vlastníctve. Spolu s manželkou pracujú v Maďarskej republike s mesačným príjmom u otca 535

Eur netto a u jeho manželky 245 Eur. Obe deti otca sú plnoleté, školu nenavštevujú.
Otec sa ani v súčasnosti s maloletou B. nestretáva, neudržiava s ňou žiaden kontakt, vyživovaciu
povinnosť si platí riadne a včas.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju

splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť
dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a
podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
pre maloletú B. je dôvodný, preto mu vyhovel a výživné pre maloleté dieťaťa zvýšil - súd zistil, že
od poslednej úpravy výživného pre maloletú nastala najmä u B. výrazná zmena pomerov, keď táto
začalanavštevovaťstrednúškolu,mimosvojhobydliska,tedajejnárokynavýživuajejpotrebynesporne
vzrástli.

Súd preto pri posudzovaní zmeny výživného resp. jej počiatku, vychádzal najmä z tejto zmeny pomerov
u maloletej a od nástupu B. na strednú školu aj výživné pre ňu zvýšil.

Pri ustálení novej výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov
obochrodičov,zohľadnilstupeňškoly,ktorúmaloletánavštevujeajehoaktivityajmimoškoly,vekdieťaťa

- zohľadnil teda celkový vývoj a vzrast životných nákladov maloletej, zároveň zohľadnil možnosti a
schopnosti rodičov podieľať sa na úhrade týchto nákladov.
Maloletá navštevuje bilingválne gymnázium so zvýšenými nárokmi na zakupovanie jazykových učebníc
a účasti na výmenných pobytoch na zdokonalenie sa v cudzom jazyku. Okrem toho maloletá navštevuje
ďalšiu jazykovú školu a vyvíja i športovú mimoškolské aktivity - je členom J. D. - bedmintonový oddiel,

čo tiež prináša zvýšené výdavky matky na platenie členského a zakupovanie športového výstroja.
I keď suma, ktorú matka požadovala ako zvýšené výživné, by zodpovedala nákladom maloletej tak, ako
ich matka preukázala, súd zároveň musel zhodnotiť aj možnosti a schopnosti otca platiť požadované
výživné - tu dospel k záveru, že otec požadované výživné pri svojom príjme nie je schopný platiť. Príjem
otca sa oproti pôvodnému zvýšenému výživnému resp. oprosti rozhodovaniu v čase zamietnutia jeho

návrhu na zníženie výživného markantne nezmenil, dokonca vzhľadom k nepriaznivému kurzu meny
krajiny v ktorej otec dlhodobo pracuje k euru, sa jeho príjem dokonca znížil. Na druhej strane mu odpadla
povinnosť k jeho dvom deťom z manželstva, ktoré sú schopné samé sa živiť a mali by si teda zabezpečiť
prostriedky na výživu nezávisle od otca - na rozdiel od B., ktorá je na výživu rodičov stále odkázaná.
Na druhej strane však musí súd skonštatovať, že i matka si musí uvedomiť, že otec dieťaťa ( i keď k

B. nemá vzťah a svoju otcovskú rolu obmedzuje iba na platenie výživného ) musí uspôsobiť náklady
dieťaťa možnostiam ako svojim tak aj otcovým - matka na jednej strane sa síce snaží B. zabezpečiť
čo najlepšie vzdelanie, mimoškolské aktivity a účasť na akciách organizovaných školou, mala by však
brať do úvahy aj možnosti svoje a možnosti otca dieťaťa - pokiaľ ich príjmy nedosahujú úroveň takú,
aby tieto potreby B. dokázala zabezpečiť, mala by zo svojich nárokov zľaviť a B. zabezpečiť aktivity

a vzdelanie tomu adekvátne. Nemôže od otca spravodlivo požadovať úhradu takých nákladov, ktoré
on nie je objektívne schopný splniť - súd poukazuje na skutočnosť, že otec dlhodobo riadne pracuje
u jedného zamestnávateľa, pričom dosahuje adekvátne ohodnotenie ( nepracuje teda za minimálnumzdu ), vedie riadny život. Navyše otec vynakladá len nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie
životných potrieb svojej rodiny
Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že štúdium maloletej je financované zo štátnych prostriedkov,

naviac sú výdavky na jazykové učebnice, akcie školy, výmenné pobyty, ktorých oprávnenosť zhodnotil
súd vyššie. Maloletá je taktiež držiteľkou ISICS - karty, ktorá umožňuje študentom využívať rôzne
orientované zľavy - napr. 50% zľavu na MHD, vlak a autobus, 10%
zľavu v špecializovanej sieti kníhkupectiev na učebnice, percentuálne zľavy v rôznych sieťach
športových obchodoch, zľavy na kultúrne, športové podujatia, výstavy a rôzne iné zľavy.

Súd zároveň konštatuje, že miera osobnej starostlivosti matky o maloletú ustupuje do úzadia, naopak
už maloletá by mala poskytovať adekvátnu pomoc matke v domácnosti a odbremeniť ju tak starostlivosti
o seba, a matka by tak mala túto svoju časť starostlivosti o dieťa kompenzovať finančným príspevkom
- keďže príjem otca je o niečo vyšší ako príjem matky, pri výživnom vo výške 126,22 Eur od otca by
matkamalaprispievaťsumouminimálne100Eurmesačne,okremtohoštátjejpredieťaprostredníctvom
zamestnávateľa poskytuje daňový bonus cca. 20 Eur mesačne a prídavky na dieťa vo forme štátnej

dávky vo výške cca. 22,50 Eur - matka tak v podstate má pre potreby dieťaťa k dispozícii sumu takmer
dosahujúcu výšku minimálnej mzdy a presahujúcej sumu životného minima fyzickej ( plnoletej) osoby.
Preto sa súd priklonil k vyjadreniu otca a zvýšil výživné o 20 Eur mesačne a vo zvyšku súd návrh matky
zamietol.

Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 31.01.2012 vo
výške 100 Eur; toto súd otcovi povolil splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10
Eur počnúc dňom 01.04.2012.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko ide o konanie, ktoré sa

mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich
doručenia.

Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitnéhozákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
platnom znení/.