Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 19, 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/297/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107217482
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6107217482.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom advokátom so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX T.
T., štátny občan Slovenskej republiky pre vymoženie pohľadávky vo výške 846,44 Eur s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka

60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 3128/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 2. júna 2011, č. k. 1Er/1630/2007-17 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 2. júna 2011, č. k.
1Er/1630/2007-17 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Brezne s poukazom na § 57 ods. 1 psím. g) a 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45

ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Oprávnenému
uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,94 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovskáa.s.sosídlomvBratislavesp.zn.SR3241/07zodňa22.05.2007.Okresnýsúdpoverením

č. 5601 034731* zo dňa 07.09.2007 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 3128/07.

Súd s poukazom na § 45 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
skúmal aj bez návrhu účastníka rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom zisťoval, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci
podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd vychádzal zo záveru, že Zmluva o úvere zo

dňa 05.05.2006 uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe
ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou. Klauzula o
aplikáciiObchodnéhozákonníkaniejepodľanázorusúdu žiadnouprekážkou naaplikáciuvšeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasl. OZ, týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná v bode 17 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie pred všeobecnýmsúdom v prípade, ak by vystupoval na strane žalovaného. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného
je vo väčšine prípadov sporov vylúčené. Už túto skutočnosť je potrebné podľa názoru súdu prvého

stupňa považovať za neprijateľnú podmienku dohodnutú v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si
rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský
súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej

štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V
subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti
rozhodovacieho procesu. Rozhodcovskú doložku teda prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa tým, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Poukázal ďalej na novelu Občianskeho zákonníka

vykonanú zákonom č. 568/2007 Z.z., účinným od 1. januára 2008, ktorá do § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka zaviedla písmeno r) v znení, že za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa
považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nakoľko sa neprijateľná rozhodcovská
doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v

danej veci boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní v spojení s § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z..

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 2 a podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu
nevyhnutnýchtrovsúdnehoexekútorazaviazaloprávneného,nakoľkooprávnenýsadomáhalvykonania
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorého legitimitu založil na neprijateľnej rozhodcovskej doložke,

a preto zastavenie exekúcie procesne zavinil.

Súd prvého stupňa považoval za preukázané a účelne vynaložené trovy vo výške 15,94 Eur
pozostávajúce z paušálnej odmeny súdneho exekútora za 4 úkony exekučnej činnosti (získanie
poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie,
doručenie exekučného príkazu) po 3,32 Eur a 20 % daň z pridanej hodnoty zo všetkého vo výške 2,66

Eur. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky
č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil .

Namietal, že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou. Poukázal, že zmluva bola uzavretá v zmysle

ust.§497anasl.amalavčaseuzavretiapovahuabsolútnehoobchodno-záväzkovéhoprávnehovzťahu.
Konštatoval, že tento typ zmluvy mal v čase uzavretia charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzavretia danej zmluvy, avšak nie v zmysle ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko uvedené ustanovenie v čase uzavretia zmluvy nepovažovalo
za spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzavrel dodávateľ so

spotrebiteľom, ale len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti
Občianskeho zákonníka. Uvedené znenie bolo do Občianskeho zákonníka zavedené novelou účinnou
až od 01.01.2008, tj. až po uzatvorení zmluvy o úvere. Súd preto nemal pri posudzovaní zmluvy o úvere
vychádzať z právnej úpravy Občianskeho zákonníka ale z právnej úpravy Obchodného zákonníka a
zákona o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia danej zmluvy o úvere.

Oprávnený nesúhlasil ani s právnym posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie
sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo
konanie pred rozhodcovským súdom. Mal za nepochybné, že ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú
doložku, nakoľko umožňuje zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom

rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Dohodnutá nevýhradná podmienka v spotrebiteľskejzmluve nespôsobuje podľa oprávneného porušenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva záver zákonodarcu zakázať
rozhodcovské konanie úplne, ale ho len obmedziť. Oprávnený tiež uviedol, že je nepochybné, že

tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to tak v zmysle vnútroštátneho práva
ako aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania,
ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc
uskutočnenýchbezpríslušnéhoprávnehopodkladu.Vdanomprípadevšakrozhodcovskékonaniepodľa

rozhodcovskej doložky prebieha v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Na záver
oprávnený uviedol, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keďže
rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia
súdnemu exekútorovi, kedy súd uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov oprávnený nesúhlasil zo ani s
priznanými trovami exekúcie súdneho exekútora.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a odvolaním

napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že podaním doručeným Okresnému súdu v Banskej Bystrici
dňa 28.08.2007 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 3128/2007 na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zo dňa 16.08.2007.

Okresný súd vydal dňa 07.09.2007 poverenie č. 5601 034731*, ktorým poveril súdneho exekútora
v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného
rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodcu Mgr.
MartinaKrakovskéhoč.k.SR3241/07zodňa22.05.2007,ktorýmbolažalovanému(povinnému)uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.500,- Sk, úrok z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy

25.200,- Sk od 22.12.2006 do zaplatenia a trovy konania vo výške 6.701,- Sk.

V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere
zo dňa 05.05.2006, si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku podľa
ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava,

IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č.
3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. OSP). Zmluvné strany

sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského

súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 05.05.2006 (ďalej Občiansky
zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Citovaná smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa

novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl.
6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo
k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, Océano Grupo Editorial
s.a. cieľ článku 6 Smernice Rady 93/13 ES, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 05.05.2006
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, a to aj s
poukazom na ust. § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd prvého

stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ,
keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v článku
17Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,ktorésúsúčasťouzmluvyoúverejepotrebnépovažovať

za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z
hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky
dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka

nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ
nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo
ho odmietnuť vrátane všeobecných podmienok, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Rozhodcovská
doložka - zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných

úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovskéhosúdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná
podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je
neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie

rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je
správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania, avšak na základe nesprávneho
zákonného ustanovenia, keďže v danom prípade mal súd aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť, keďže exekučný titul bol vydaný
nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Čo sa
týka zvyšnej časti odôvodnenia výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa o zastavení konania, odvolací

súd sa ním nezaoberal, pretože nie je podstatné pre jeho rozhodnutie.

V rozsahu podaného odvolania odvolací súd preskúmal aj výrok rozhodnutia o trovách exekúcie pričom
zistil, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď o trovách exekúcie rozhodoval podľa § 200
ods. 1 a podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal
oprávneného, ktorý procesne zavinil zastavenie exekúcie, pretože predložil exekučný titul vydaný

nepríslušným orgánom. Okresný súd tiež správne podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov rozhodol aj o výške trov priznaných exekútorovi.

Odvolací súd preto považoval napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie
za vecne správne a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.