Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/87/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111218882
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111218882.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky L. C., rod. Z., nar. X. X. XXXX,
bytom C. G. M., V. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou s. r. o., JUDr. Milan Chovanec, V. Tvrdého
17, Žilina, IČO: 36 436 640, proti odporcovi Q. C., nar. X. X. XXXX, bytom C. G. M., V. XX, v konaní
o určenie manželského výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
2C/138/2011-64 zo dňa 17. 5. 2012, takto

r o z h o d o l :

Vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý, odvolaním nenapadnutom, p o n e
c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zaviazal odporcu platiť navrhovateľke manželské výživné
vo výške 300,- eur počnúc dňom 9. 6. 2011 vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám

navrhovateľky. Na zameškanom výživnom za obdobie od 9. 6. 2011 do 17. 5. 2012 v sume 3 330,- eur
povolil odporcovi splátky po 100,- eur, splatné spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich a zároveň ho zaviazal uhradiť navrhovateľke trovy konania
v sume 1 417,37 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že odporca
ajnapriektomu,žemázáujemomanželskýzväzoksnavrhovateľkou,žiadnymspôsobomjejneprispieva

na chod domácnosti, pričom táto je v súčasnej dobe bez akéhokoľvek príjmu. V odvolaní, ktoré odporca
podal v konaní o rozvod manželstva, sám uviedol, že do júla 2011 dával navrhovateľke finančné
prostriedky v sume 300,- eur až 600,- eur, na ktorú skutočnosť súd taktiež pri rozhodovaní prihliadol.
Keďže odporca si nepreberal súdne zásielky v mieste svojho bydliska, súd vykonal pojednávanie v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti, keď za deň doručenia termínu pojednávania považoval
deň 4. 5. 2012, kedy bola súdu vrátená zásielka poštovým úradom.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliadol na úspech navrhovateľky v konaní a priznal jej náhradu
trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1 417,37 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Poukazujúc na to, že až dňa 18. 1. 2013 pri štúdiu
spisu sa dozvedel o vydaní rozsudku, ktorý mu nebol zákonným spôsobom doručený, žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie dôvodiac tým, že postupom
súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V mieste svojho trvalého bydliska sa zdržiava len

sporadicky s prihliadnutím na charakter jeho podnikateľskej činnosti, ako i na to, že v súčasnej dobe
býva na Východnom Slovensku u svojej priateľky, ktorá ho i finančne podporuje. Pokiaľ súd chcel voveci konať, mohol mu podľa jeho názoru ustanoviť opatrovníka v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p., lebo táto
funkcia bola vytvorená práve preto, aby boli dôsledne obhajované záujmy neprítomného účastníka. Súd
podľa jeho názoru i nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď jeho príjem zo živnosti predstavuje 0,-

eur, a preto ani nie je v jeho možnostiach platiť výživné vo výške 300,- eur mesačne.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, skôr, než preskúmal vec v rozsahu mu danom ust.

§ 212 ods. 1 O.s.p., skúmal, či odvolanie odporcu bolo podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote
(§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Ako vyplynulo z obsahu spisu (č.l. 69) zásielka obsahujúca rozsudok súdu prvého stupňa bola vrátená

prvostupňovému súdu 6. 8. 2012 s tým, že si ju adresát v odbernej lehote nevyzdvihol.

Podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu
zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným

spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa za deň, keď
bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Citované zákonné ustanovenie upravuje inštitút tzv. náhradného doručenia pri písomnostiach, ktoré je
potrebnédoručiťdovlastnýchrúk.Prepoužitietohtozákonnéhoustanoveniamusiabyťsúčasnesplnené
všetky tam uvedené skutočnosti, t.j. musí byť okrem iného preukázané i tom, že sa adresát v mieste

doručenia zdržuje.

Pokiaľ teda z návratky poštovej doručenky nevyplýva, že by sa odporca v čase doručovania v
mieste doručovania zdržiaval, nemožno považovať doručenie písomného vyhotovenia rozsudku v tomto
prípade za doručenie zákonným spôsobom, a preto i odvolací súd považoval odvolanie odporcu za
odvolanie doručené v zákonom stanovenej lehote (odporca sa o vydaní rozhodnutia dozvedel 18. 1.

2013, odvolanie podal na poštovú prepravu dňa 4. 2. 2013), na základe čoho potom preskúmal vec v
rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie
prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Nezávislosť rozhodovania súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a
hmotnoprávnom rámci. Jedným zo základných princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý

proces, ako i pojmu právneho štátu, je právo účastníka zúčastniť sa pojednávania vo veci a tomu
zodpovedajúce právo vyjadriť sa ku všetkým tvrdeným skutočnostiam, ako i k navrhovaným dôkazom.
Tomuto právu potom zodpovedá i povinnosť súdu zákonným spôsobom umožniť účastníkovi zúčastniť
sa pojednávania, a teda i zákonným spôsobom mu doručiť predvolanie na pojednávanie.

Ak nepostupuje v zmysle uvedeného, odníma tým vždy účastníkovi možnosť konať pred súdom a

odvolací súd v takomto prípade musí jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je potom potrebné poukázať na to, že zákonná úprava
v ust. § 101 ods. 2 O.s.p. síce umožňuje súdu pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, ale
i v tomto prípade musí byť účastník na pojednávanie riadne predvolaný, lebo len vtedy (ak zároveň
nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania) môže súd vec prejednať a rozhodnúť v jeho

neprítomnosti.

Ako vyplynulo z obsahu spisu, obdobne ako pri doručení rozsudku, postupoval prvostupňový súd i pri
doručovaní zásielky, obsahujúcej predvolanie na pojednávanie, keď zásielku považoval za doručenúdňom 4. 5. 2012 bez toho, aby zisťoval, či sa adresát - odporca v čase doručenia v mieste bydliska
zdržiaval. Už samotná skutočnosť, kedy odporca i v minulosti nepreberal zásielky na adrese trvalého
bydliska, nasvedčuje jeho tvrdeniu o tom, že v mieste bydliska sa zdržiava len sporadicky, a preto podľa

názoru odvolacieho súdu neboli v tomto prípade splnené podmienky pre využitie inštitútu náhradného
doručenia.

Pokiaľ teda prvostupňový súd pri doručovaní súdnej zásielky nezisťoval a ani nemal preukázané, že sa
odporca v mieste doručovania zdržuje a aj napriek tomu vec prejednal a rozhodol, takýmto postupom
odňal odporcovi možnosť konať pred súdom a odvolací súd musel jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

Doklad o doručení (doručenka) má síce povahu verejnej listiny a je na účastníkovi, ktorý spochybňuje
správnosť údajov uvedených na takejto doručenke, aby predložil súdu dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, ale keďže tak, ako je už vyššie uvedené, doručenka neobsahuje údaj o tom, či sa účastník v
mieste bydliska zdržiava, nemožno ani od účastníka požadovať, aby túto skutočnosť preukazoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.