Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209206526
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2209206526.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň:JUDr.AndreaDudášováaJUDr.ĽuboslavaVankovávsporestránžalobcu:EOSKSISlovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 , právne zastúpený spoločnosťou: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ P. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, Q. 2/ M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, Q., o zaplatenie 515,44

€ s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
6C/29/2010-238 zo dňa 14.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a v závislom výroku o
náhrade trov konania r u š í a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovaným 1./ a 2./ uložil spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 515,44 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej. Výrokom II. vo zvyšku, čo
do uplatneného príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania nárok.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 451 ods. 1, ods.2, § 454 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že
výsledkami vykonaného dokazovania v tomto konaní bolo preukázané, že na odbernom mieste Q. XXX
bol odberateľom zemného plynu podľa Zmluvy o odbere P. O., ktorý však v roku 1999 zomrel a na tomto
odbernom mieste sa odoberal zemný plyn bez platne uzavretej Zmluvy až do obdobia 15.05.2007, kedy
uzavrela žalovaná 1 novú Zmluvu o dodávke plynu s novým zmluvným účtom č. 6101550479. Podľa
potvrdenia Obecného úradu Q. ( čl. 214 ) mal súd preukázané, že v období od mája 2006 do mája 2007

mali trvalý pobyt vo Q. XXX obe žalované v 1.a 2.rade.
Súd dospel k tomu záveru, že keďže sa jednalo o odber zemného plynu bez platne uzavretej Zmluvy,
žalobca má od žalovaných 1/, 2/ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

3. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že všetky platby na ktoré sa odvolávali
žalované 1/,2/ boli zaúčtované už na nový zmluvný účet ktorý uzavrela 15.05.2007 žalovaná v 1.rade a

tým pádom do podania žaloby resp. doposiaľ zostala neuhradená faktúra č. 7410392942 za fakturačné
obdobie od 19.05.2006 do 14.05.2007 k zmluvnému účtu ešte neb. P. O. č. 6100414407 v žalovanej
výške. Súd preto žalobu v celom rozsahu považoval za dôvodnú čo do žalovanej istiny 515,44 Eur a
zaviazal žalované 1/,2/ predmetnú sumu žalobcovi uhradiť spoločne a nerozdielne.

4. V priebehu konania po postúpení pohľadávky, nový žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o. rozšíril

žalobu aj o úrok z omeškania. Poukázal na Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mu bola
postúpená žaloba spolu aj s príslušenstvom. Súd zo samotnej Zmluvy o postúpení pohľadávok zistil,že pôvodný žalobca SPP a.s., Bratislava postúpil pohľadávku v sume 515,44 € bez príslušenstva a
pôvodný žalobca SPP a.s., Bratislava aj žaloval v tomto konaní iba sumu 515,44 Eur bez príslušenstva.
Súd je toho názoru, že žalovaní 1/,2/ voči postupníkovi spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. sa nikdy

nedostali do omeškania, pretože sa jedná o postúpenú pohľadávku a pôvodný žalobca ju žaloval bez
príslušenstva a takéto príslušenstvo na žalobcu ani nepostúpil. Podľa ust. § 80 ods. 3 CSP ten, kto
vstupuje do konania prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. Keďže pôvodný žalobca si uplatnil od
žalovaných 1/,2/ iba istinu 515,44 €, v takom rozsahu pohľadávku aj postúpil, preto podľa názoru súdu ,
žalobca nemá zákonný nárok na priznanie úroku z omeškania a preto v tejto časti žalobu zamietol. O

náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 2 CSP. Žalobca si od žalovaných 1/,2/
uplatnil istinu 514,32 € spolu s úrokom z omeškania 7,5% ročne z tejto sumy, počnúc od 29.11.2010
až do zaplatenia. Úspešný bol v časti istiny 514,32 € a žaloba bola zamietnutá, čo do príslušenstva
poukazujúcvšaknato,žepríslušenstvo7,5%ročnezosumy514,32€od29.11.2009užprevýšilotakmer
samotnú pohľadávku, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti uvedenému rozsudku v zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania podal odvolanie
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu, že súd prvej inštancie rozhodol
vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi úrok z
omeškania z dlžnej sumy z dôvodu, že podľa názoru súdu pôvodný žalobca si uplatnil od žalovaných
len sumu 515,44 Eur a v tomto rozsahu túto pohľadávku aj postúpil. S takýmto názorom nemožno

súhlasiť. Pôvodný žalobca si uplatnil u žalovaných sumu 515,44 Eur bez príslušenstva. Nárok na úrok z
omeškania vzniká veriteľovi priamo zo zákona a je zákonným dôsledkom omeškania dlžníka s úhradou
dlžnej sumy, na ktorý veriteľovi vzniká nárok týmto okamihom, pričom zároveň zvyšuje snahu dlžníkov
úhradu dlžnej sumy v čo najkratšom čase, keďže v prípade neúmerného dlhého časového obdobia s
úhradou dlžnej sumy rastú aj úroky z omeškania. Je teda zrejmé, že veriteľ si mohol uplatniť aj nárok

na úrok z omeškania, keďže tento vzniká veriteľovi priamo zo zákona v prípade omeškania dlžníka s
úhradou dlžnej sumy. Poukázal na ustanovenie § 524 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého
vyplýva, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo aj všetky práva s ňou spojené.
Zmluvu o postúpení pohľadávok nebolo potrebné špecifikovať, aj príslušenstvo pohľadávky, keďže tento
nárok prechádza na postupníka automaticky. Žalobca si nárok na úrok z omeškania uplatnil podaním zo

dňa02.12.2011,ktorýmrozšírilžalobuoúrokzomeškania.Tensiuplatnilod02.06.2007,toznamenáodo
dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Pokiaľ sa aj súd nestotožnil s uvedeným počiatkom omeškania
z úhrady žalovaných, je potrebné priznať úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa
žalovaní dozvedeli o svojej povinnosti uhradiť dlžnú sumu. Má za to, že žalovaní mali vedomosť o danej
faktúre aj skôr, keďže ich obrana spočívala v tom, že sporná faktúra bola uhradená, avšak najneskôr

sa o predmetnej dlžnej sume dozvedeli doručením žaloby. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutom
rozsahu rozsudok preskúmal a postupom podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že v
napadnutej časti vyhovie žalobe, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1
Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti
(§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie

dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom výroku v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku)
a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť

dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku aj v závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c ) Civilného sporového
poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).

7. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zistenéhoskutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

8. Žalobca (pôvodne Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Bratislava) žalobou zo dňa 19.05.2009 sa
domáhal na tunajšom súde vydania platobného rozkazu ktorým súd zaviaže žalované 1/,2/ k zaplateniu
sumy 515,44 € s príslušenstvom. Poukázal na to, že žalované 1/,2/ po úmrtí pôvodného odberateľa

plynu P. O. ( zomrel v roku 1999 ) odoberali zemný plyn z distribučnej siete na odbernom mieste M.
XXX Q., ČMS: 31005079 v zmysle Zákona č. 656/2004 Z.z. Zbernými faktúrami vyúčtoval žalobca
spotrebu zemného plynu po odpočítaní záloh faktúrou č. 7410392942, splatnou dňa 01.06.2007, na
sumu 515,44 €. Žalované ku dňu podania žaloby pohľadávku neuhradili. K žalobe pripojil vyúčtovaciu
faktúru VS : 7410392942 vystavenú dňa 18.05.2007, splatnú 01.06.2007. Žalovaná 1/ je manželkou
pôvodného odberateľa P. O., žalovaná 2/ je jeho dcérou, pričom obe bývali na odbernom mieste M.

XXX, Q..

9. Rozsudok vo výroku I., ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel, pre nepodania odvolania nadobudol
právoplatnosť. Predmetom prieskumu odvolacím súdom sa stal výrok II. týkajúci sa zamietnutia žaloby
v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodným žalobcom v konaní bol Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
Mlynské Nivy 44/a Bratislava IČO : 35815256. Po oznámení, že zo strany žalobcu došlo k postúpeniu
pohľadávky na základe zmluvy zo dňa 20.6.2011, súd prvej inštancie uznesením č.k. 6C/29/2010-108
zo dňa 26.7.2017 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného navrhovateľa: Slovenský plynárenský

priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava vstúpila obchodná
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava a
ďalším uznesením č.k. 6C/29/2010-117 zo dňa6.12.2012 pripustil rozšírenie žaloby voči žalovaným 1
a2 o úrok z meškania 8,5% p.a ročne zo sumy 515,44 Eur od 02.06.2007 do zaplatenia .

11. V prípade, ak sa splnenie dlhu stane predmetom súdneho konania, osoba, ohľadom ktorej postupca
oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky len
v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky existuje a na jej základe skutočne došlo k postúpeniu
pohľadávky na postupníka, teda, že sa stal skutočne majiteľom postupovanej pohľadávky a je súčasne
povinný predložiť relevantné dôkazy preukazujúce nadobudnutie pohľadávky na základe zmluvy o

postúpení pohľadávky. Relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez
ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju
akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.

12. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. ( OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému.

13.Citovanéustanovenieupravujepostúpeniepohľadávkynazákladezmluvy,ktoroudochádzakzmene
v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného
veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom

existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný
subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez
účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového
vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zostávajú nezmenené.

14.Predmetompostúpeniamôžebyťlenurčitápohľadávka,t.j.právonaplnenieoddlžníka,nievšakcelý
záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu
vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493 Obč. zák.
dohodu zmluvných strán (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. októbra 2010, sp. zn. 3 Obdo 7/2009).

15. K postúpeniu pohľadávky na súčasného žalobcu došlo počas súdneho konania iniciovaného
pôvodným žalobcom. Počas občianskeho súdneho konania nie je vylúčená možnosť disponovať s
pohľadávkami, ktoré sú predmetom tohto konania.16. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom
a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok
postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o

postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie
postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa
potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným
v § 526 OZ, mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu
postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len

vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to
platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti
o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka.(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo
93/2008, zo dňa 20. mája 2009).

17. V zmysle vyššie citovaného ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k obligatórnym obsahovým

náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky okrem vlastného označenia účastníkov (postupcu a
postupníka) patrí identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí zahrňovať riadne označenie
postupcovho dlžníka a popis pohľadávky, čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá.
Postupovaná pohľadávka musí byť identifikovaná dostatočne a určite tak, aby nebola zameniteľná s inou
pohľadávkou postupcu s rovnakým dlžníkom a aby medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o

tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Za situácie, keď zákon nevymedzuje, akým spôsobom
má byť postupovaná pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky identifikovaná, túto identifikáciu
možno previesť i uvedením právnych skutočností, z ktorých postupovaná pohľadávka vznikla.

18. V zmysle § 524 ods. 2 OZ S postúpenou pohľadávkou prechádza jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené ).

19. Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené. Keďže spôsob nadobudnutia pohľadávky zmluvou má derivatívny charakter,
nadobúda postupník predmet postúpenia v takom stave, v akom sa nachádza v čase postúpenia.

V súlade s princípom identity pohľadávky sa obsah dlžníkovho záväzku v dôsledku cesie nemení a
nemení sa ani zabezpečenie tohto záväzku. Občiansky zákonník teda obsahuje právnu konštrukciu, na
základe ktorej prechádza s postúpenou pohľadávkou na postupníka ex lege a jej príslušenstva a všetky
práva s ňou spojené. Teda ak ide o akcesorické práva, ktoré sú spojené s pohľadávkou ako hlavným
záväzkom a ktoré vznikli a trvajú v súvislosti s existenciou pohľadávky a jej obsahom. Zmluvné strany

teda nemusia v zmluve o postúpení pohľadávky osobitne definovať jej príslušenstvo a vymedzovať
všetky práva spojené s pohľadávkou za účelom ich nadobudnutia postupníkom v rámci postúpenia. K
prechodu týchto práv dochádza bez ďalšieho priamo zo zákona. Dané oznámenie má však dispozitívnu
povahu a účastníci sa môžu platne dohodnúť na modifikácii alebo úplnom vylúčení jeho právnych
účinkov. Prechodu príslušenstva z práv spojených s pohľadávkou prechádza účinnosťou postúpenia

samotnej pohľadávky. Osobitne je teda potrebné zdôrazniť, že tieto akcesorické práva nie sú popri
pohľadávke osobitne prevádzané, právny režim ich nadobudnutia postupníkom zodpovedá bez ďalšieho
prechodu ex lége, na ktorý sa nevzťahujú niektoré osobitné ustanovenia o prevode práv na základe
zmluvy. Príslušenstvo, ktoré prechádza na postupníka spolu s pohľadávkou, je príslušenstvom v zmysle
zákonnej definície § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda ide o úroky, úroky z omeškania a poplatok

z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Príslušenstvo prechádza na postupníka v
stave a rozsahu, v akom sa nachádza v čase účinnosti cesie. Príslušenstvo pohľadávky znáša osud
samotnej, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

20. Súd prvej inštancie sa predmetom sporu v časti príslušenstva vyššie citovaným neriadil a jeho záver,

pre ktorý žalobu v tejto časti puplatneného príslušenstva zamietol, nie je ani dostatočne odôvodnený
a podložený zákonnou úpravou.

21. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na
právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú
k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a

abyúčastníkkonanianemuselhľadaťodpoveďnanastolenúproblematikuvrovinedohadov.Súdymusia
pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci.

22. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný
súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho

celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny,
resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo
všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

23.Odvolacísúdpopreskúmanívecidospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutom
výroku nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia .

24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude vykonať dokazovanie za účelom zistenia a posúdenia
predovšetkým dôvodnosti nároku na úroky z omeškania , ich výšky, vyhodnotí vykonané dokazovanie,
ako i predložené listinné dôkazy, a to jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a vo veci opäť rozhodne

vrátane. Rozhodnutie o náhrade trov konania. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd
prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade
s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

26. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

27. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).