Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/107/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215239
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116215239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: LONLER, s.r.o., so sídlom v
Sabinove, na ul. Nezábudovej č. 31, IČO: 36 454 729, právne zastúpeného: JUDr. Marekom Sahuľom,
advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 111, proti žalovanému: E. T., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcemu v J., na ul. F. č. XX, o zaplatenie sumy 1.369 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.09.2018 č.k. 15Csp 28/2016-63 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.369 eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 31.05.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pôvodne na strane žalovanej vystupovala aj

manželka žalovaného M. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela v priebehu konania dňa 31.07.2017.
V dôsledku tejto skutočnosti bolo preto konanie voči M. T. zastavené uznesením Okresného súdu
Prešov zo dňa 20.12.2017 č.k. 15Csp 28/2016-43. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
30.01.2018.

3. Na Okresnom súde Prešov medzi stranami sporu prebiehali viaceré súdne spory založené na
totožnom skutkovom základe. Žalobca je vlastníkom nebytových priestorov užívaných žalovaným, ktoré

žalovanému boli pridelené bývalým zamestnávateľom ZŤS J.. Ide o budovu slobodárne, ktorú žalobca
nadobudol do vlastníctva kúpnou zmluvou z 24.07.1998.

4. Žalovaný obýva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu neoprávnene. Priestor užívaný žalovaným nie
je bytom, resp. v zmysle rozhodnutia NS SR vydaného vo veci 5Cdo/113/2008 žalovaný nepreukázal,
že sa stal nájomcom bytu a nemôže používať zákonnú ochranu nájmu bytu. Argument, že nehnuteľnosť
nie je bytom, vyplýva z rozhodnutia NS SR vydaného vo veci 5Cdo/113/2008, ktorý zrušil rozsudok

Krajského súdu v Prešove a vyslovil právny názor, podľa ktorého na posúdenie zaradenia obytných
priestorov je rozhodujúce kolaudačné rozhodnutie, nie spôsob užívania nehnuteľností. Napriek tomu,
že žalovaný nehnuteľnosť užíva ako byt, z kolaudačného rozhodnutia MNV odboru výstavby v J. z
23.04.1986 vyplýva, že bolo povolené užívanie predmetnej stavby ako 200-posteľovej slobodárne.5. Žalobca uplatnený nárok preukázal predložením vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej na
sumu 1.369 eur so splatnosťou do 30.05.2016. Žalovanému boli touto faktúrou vyúčtované náklady za

nájom a za dodávku tepla, TÚV a vodného a stočného za rok 2015 pozostávajúce z nájomného vo výške
1.593,31 eur, z tepla vo výške 780,38 eur, z TÚV vo výške 84,06 eur a z vodného a stočného vo výške
66,25 eur od ktorých boli odpočítané zálohové platby realizované žalovaným v celkovej výške 1.155 eur.

6. Žalobca predložil do spisu vyúčtovanie Bytového družstva H. adresované žalobcovi ako vyúčtovanie

mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu za mesiace január až december
roku 2015, z ktorého vyplývajú náklady na úhrady spojené s užívaním bytu tak, ako boli žalovanému
fakturované.

7. Výška nájomného uplatnená žalobcom v sume 1.593,31 eur bola považovaná za primeranú, čo
žalobca preukázal predložením evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu na ul. H. G. v J.,

kde pri celkovej výmere bytu 53,42 m2 bolo nájomné stanovené na 127,18 eur mesačne. Ďalej žalobca
predložil prehľad nájomného v obci R. E., kde pri bytovej jednotke o výmere napr. 79,80 m2 nájom
predstavoval 128,79 eur, pri výmere 36,91 m2 73,51 eur a pri výmere 75,21 m2 149,79 eur.

8. Za užívanú nehnuteľnosť uhrádzal žalovaný žalobcovi sumu, ktorá nepokryje ani reálne vynaložené

náklady na plnenia spojené s užívaním bytu. Sumu uhrádzanú žalobcovi si žalovaný určil sám napriek
tomu, že by mal uhrádzať sumu zodpovedajúcu primeranému a obvyklému nájomnému v období roku
2015. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou
formou, rozsah ktorého plnenia, ak nie je stanovené predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú
by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci. Prihliadne

sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania
veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška
náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktorú by nájomca v danom mieste a čase platil, ak
by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným trhovým.

9. Žalobcom uplatnený nárok je dôvodný čo do nákladov spojených s užívaním bytu, ako aj v časti
týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia titulom nájomného za užívanie priestorov vo vlastníctve
žalobcu ako bytovej jednotky v sume nižšej ako je obvyklé nájomné v čase a na mieste, kde sa
priestory užívané žalovaným nachádzajú. Pri porovnaní sa vychádzalo z ceny nájomného obecných
bytov nachádzajúcich sa v J. a v obci R. E. ako obce susediacej s mestom J.. Žalobca si uplatnil

titulom nájomného nárok na zaplatenie sumy vo výške 132,77 eur mesačne, čo pri výmere 101 m2
predstavuje 1,3 eura za 1 m2. V meste J. pri výmere bytu 53,42 m2 nájomné je vo výške 127,18
eur, čo predstavuje cenu nájomného v čiastke 2,38 eur za 1 m2. V obci R. E. pri výmere 79,80 m2 a
výšky mesačného nájomného 128,79 eur, cena nájomného za 1 m2 dosahuje sumu 1,61 eur. Žalobcom
požadované nájomné tak nie je možné označiť za neprimerané k priestorom užívaným žalovaným ako

bytovou jednotkou o výmere 101 m2 vo výške 1.593,31 eur za rok 2015. S prihliadnutím na uvedené súd
prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.369 eur so zákonným úrokom z
omeškania, nakoľko neuhradením dlžnej sumy sa žalovaný dostal do omeškania. Úrok z omeškania vo
výške5%máoporuvustanovení§517ods.2OZvspojenísust.§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.
v znení účinnom od 01.02.2013 k dátumu nasledujúcemu po dni splatnosti faktúry, teda od 31.05.2016

do zaplatenia, nakoľko týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania a omeškanie trvá. V prevyšujúcej
časti bola žaloba zamietnutá, keďže žalobca si uplatnil úrok vo výške nad zákonný limit (5,15 %).

10. Vo veci nebolo vyhovené návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania preskúmavaním kúpnopredajnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a bývalým zamestnávateľom žalovaného, keďže táto bola

predmetom posúdenia NS SR v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cdo/113/2008, pričom z právnych záverov
tohto rozhodnutia vychádzal súd aj v tomto konaní.

11.Výrokotrováchbolodôvodnenýustanoveniami§251,§255ods.1,ods.2a§262ods.1,ods.2CSP.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť v plnom rozsahu ako nedôvodný. Sudkyňa v tomto rozsudku zneužila svoju právomoc a hrubo
porušila ústavné právo občana Slovenskej republiky tým, že neakceptovala listinný dôkaz projektovú
dokumentáciu z roku 1980, ktorú doložil do spisu ako aj ostatné listinné dôkazy a návrhy, ktorév odôvodnení uvedené nie sú. Ďalej poukázal na silnú zaujatosť konajúcej sudkyne, ktorá ho na
pojednávaní zosmiešňovala a ponižovala a konateľa firmy zvýhodňovala a uznávala mu všetky jeho
klamstvá a výmysly, ktoré na pojednávaní uvádzal buď bez dôkazov alebo so sfalšovanými dôkazmi.

Konateľ firmy je len bielym koňom a nie majiteľom slobodárne. Žalobca už v roku 1998 vedel, že z bytu
urobí nebytový priestor, preto mu byt neodpredal, ako to požadoval písomnou žiadosťou od roku 1998
až do roku 2001.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené, pričom v prípade výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti bolo podané aj neoprávnenou osobou.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Pokiaľ ide o tú časť odvolania, v ktorej sa spochybňuje postup sudkyne JUDr. I. R. v prejednávanej
veci,vtejtočastijepotrebnéodvolaniežalovanéhozhľadiskajehoobsahu(§124ods.1CSP)vyhodnotiť

ako námietku zaujatosti. Podľa ust. § 53 ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr
do 7 dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú
námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

16. V prejednávanej veci žalovaným uvádzaný dôvod zaujatosti konajúcej sudkyne mal spočívať v jej

nevhodnom správaní v priebehu pojednávania. Posledné pojednávanie sa uskutočnilo dňa 20.09.2018,
pričom žalovaný si námietku zaujatosti uplatnil až po uplynutí 7 dňovej lehoty počítanej najneskôr
od posledného pojednávania uskutočneného vo veci v odvolaní zo dňa 21.11.2018, a preto na takto
oneskorene podanú námietku zaujatosti nebolo možné prihliadať.

17. Žalovaný podaným odvolaním napadol aj výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Civilný
sporový poriadok v ust. § 359 oprávňuje na podanie odvolania len stranu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. V tejto časti teda rozhodnutie nebolo vydané v neprospech žalovaného, a preto
muselo byť odvolanie žalovaného smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
odmietnuté ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa ust. § 386 ods. b) CSP.

18. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok,
s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1

CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s odvolacím
konaním žiadne trovy nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).