Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213206786
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213206786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci navrhovateľa: X. K.. C. V.Í., F. N.
XX, F., 2. K. V. (T. M.), F. N. XX, F., proti odporcovi: PENZIÓN, stavebné družstvo, so sídlom E. Belluša
4, Piešťany, IČO: 36 224 057, zastúpenému advokátom R.. R. T., L. L. L.. Z. E. Y. XXX/XX, W. H., K.: XX
XXX XXX, o zaplatenie 16.596,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 16.12.2013, č.k. 52C/63/2013-43, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 16.12.2013, č.k.
52C/63/2013-43 v napadnutej časti m e n í tak, že návrh

z a m i e t a.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2.
rade sumu 1.869,73 eur; návrh o zaplatenie sumy 2.090,23 eur zamietol a rozhodol, že o náhrade trov
konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v konaní prebiehajúcom na tamojšom súde pod sp. zn.

50C/46/2008 vo veci navrhovateľa T., L. H.Ž., T. proti odporcom K.. C. V. E. K. M., F. o zaplatenie
sumy 4.708,32 eur, súd pripustil vzájomný návrh odporcov, ktorým sa primárne domáhali vrátenia
hnuteľného majetku, ktorý im bol nezákonne vysťahovaný, eventuálne zaplatenia sumy 16.596,95 eur
titulom náhrady škody. Tento vzájomný návrh odporcov súd vylúčil na samostatné konanie (vedené
pod sp. zn. 52C/63/2013). Súd ďalej konštatoval, že pred otvorením pojednávania vzali navrhovatelia
návrh o zaplatenie sumy 12.636,99 eur späť, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 30.9.2013, č.k.
52C/63/2013-38 a v tejto časti konanie zastavil (uvedeným uznesením bolo zastavené konanie aj o

návrhu, ktorým sa navrhovatelia domáhali od odporcu vrátenia hnuteľného majetku; predmetom konania
tak zostal nárok navrhovateľov voči odporcovi na zaplatenie sumy 3.959,96 eur titulom náhrady škody
- poznámka odvolacieho súdu).

Súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti odporcu, ktorý sa k návrhu nevyjadril, na pojednávania
sa nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil.
Dokazovanie vykonal výsluchom navrhovateľov v 1. a 2. rade, oboznámením sa s obsahom spisu a s

listinnými dôkazmi založenými v spise sp. zn. 50C/46/2008 a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Odporca dňa 22.2.2007 uzatvoril s navrhovateľmi v 1. a 2. rade kúpnu zmluvu č. XXXX/X/XXX/MDI/
XXXX, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností vedených Katastrálnym úradom v F., Správakatastra pre Q.. Y. L. F., kat. úz. T. F., zapísaných na LV č. XXXX, a to byt č. XXX bytového domu súp.
č. XXXX o ploche XX,XX m2 s prislúchajúcim balkónom o ploche X,XX m2, spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach na parc. č. XXXX/X prislúchajúci k bytu č. XXX

v podiele XX/XXXXXX, a spoluvlastnícky podiel k pozemkom, parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X o výmere
XXX m2 a parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, pričom medzi účastníkmi bola dohodnutá kúpna cena
v sume 3,061.275,-Sk. Úhrada kúpnej ceny bola dohodnutá tak, že prvá časť kúpnej ceny v sume
100.000,-Sk mala byť uhradená nasledujúci deň po podpise zmluvy a druhá časť kúpnej ceny v sume

2,961.275,-Sk mala byť uhradená prostredníctvom M. F., E..L.. prevodom na účet predávajúceho do
2 pracovných dní po odoslaní potrebných podkladov. Navrhovatelia však odporcovi uhradili len časť
kúpnej ceny a zostatok kúpnej ceny v stanovenej lehote nezaplatili a nehnuteľnosť nevypratali. Odporca
navrhovateľom oznámil, že odstupuje od kúpnej zmluvy, a to dňom 8.10.2007. Odporca dňa 13.12.2007
požiadal notára R.. I. Ď. o spísanie notárskej zápisnice o otvorení bytu č. XXX na V. G.. U. F.. Podľa
obsahu tejto zápisnice W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX spoločnosť L., L.. L. C..I.. odstránila vložku na

dverách bytu č. XXX a za prítomnosti odporcu a spoločnosti M., L..C..I. boli z bytu vynesené hnuteľné
veci spísané do zápisnice. Po vyprataní vecí notár v zápisnici zaznamenal, že navrhovateľ (správne
malo byť štatutárny zástupca odporcu - poznámka odvolacieho súdu) byt zamkol a na byt pripevnil
oznam s nápisom: Upozornenie "Veci z bytu na požiadanie vydá vlastník bytu T., L. H.. Zákaz vstupu
bez písomného súhlasu vlastníka bytu". Podľa notárskej zápisnice W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX

v byte F. Č.. XXX na V. G.. U. F. sa nachádzali hnuteľné veci špecifikované navrhovateľmi v návrhu,
ktoré boli následne odvezené do skladu spoločnosti M., L..C..I... Dňa 14.12.2007 notár R.. I. Ď. spísal
ďalšiu zápisnicu W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, za prítomnosti odporcu a navrhovateľov v 1. a 2.
rade. Z originálov pokladničných blokov mal súd preukázanú cenu vecí a dátum zakúpenia hnuteľných
vecí nasledovne: dňa 14.12.1999 rohová sedačka v hodnote 46.490,- Sk (1.543,19 eur), dňa 4.7.2007

3 ks stoličky v hodnote 6.570,-Sk (218,08 eur), dňa 28.3.2007 konferenčný stolík v hodnote 3.590,- Sk
(119,16 eur), dňa16.7.2007 sklokeramická doska v hodnote 12.990,- Sk (413,19 eur), dňa 16.7.2007
rúra elektrická v hodnote 13.990,- Sk (464,38 eur), dňa 23.6.2006 pohovka v hodnote 7.790,- Sk (258,58
eur). Navrhovatelia súdu predložili aj doklad o náhradnom ubytovaní dňa 13.12.2007, a to faktúru č. A.
v sume 3.000,- Sk (99,58 eur).

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa zákonných ustanovení § 3 ods. 1, § 4, § 123, § 126 ods. 1,
§ 132 ods. 1, § 420 ods. 1, 2 a 3 a § 422 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ),
pričom dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je čiastočne dôvodný. Mal za jednoznačne preukázané,
že odporca dňa 13.12.2008 (správne malo byť 13.12.2007 - poznámka odvolacieho súdu) neoprávnene

vypratal nehnuteľnosť - byt č. XXX na V. G.. U. F. a hnuteľné veci navrhovateľov proti ich vôli uskladnil
u tretej právnickej osoby, čím navrhovateľom spôsobil škodu protiprávnym konaním (neoprávnenou
svojpomocou) podľa § 420 OZ, a tieto hnuteľné veci odporca navrhovateľom odmieta vydať. Preto súd
priznal navrhovateľom sumu 1.869,73 eur ako náhradu za hnuteľný majetok, ktorého zakúpenie v roku
2007, resp. v júni 2006 (v čase bezprostredne pred ich odňatím odporcom) mu navrhovatelia preukázali

pokladničnými blokmi, ako aj náhradu za poskytnuté náhradné ubytovanie v hoteli F. dňa 13.12.2007.
Návrhnavrhovateľovozaplateniesumy2.090,23eurzamietolstým,žerohovásedačkamalazostatkovú
nulovú hodnotu a zakúpenie M. L., kuchynského stola a koženého kresla čiernej farby navrhovatelia
žiadnym spôsobom nepreukázali, resp. nenavrhli súdu vo veci vykonať ďalšie dokazovanie na zistenie
ich hodnoty, hoci zo súpisu odňatých hnuteľných vecí je zrejmé, že tieto hnuteľné veci im boli odňaté.

Proti zamietajúcemu výroku rozsudku navrhovatelia odvolanie nepodali.

Protirozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieodporcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu.Aj
keď v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva proti celému výroku rozsudku, jeho odvolanie podľa svojho

obsahu zjavne nesmerovalo do jeho zamietajúcej časti (v ktorej bol ako účastník konania úspešný), ale
len do vyhovujúcej časti rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2.
rade sumu 1.869,73 eur.
Odporca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť
a zaviazať navrhovateľov k náhrade trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia odvolacieho

konania.
Namietol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vade
uvedenej v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (bola mu odňatá možnosť konať pred súdom).Uviedol,že v predmetnom súdnom konaní, ako aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod
sp. zn. 50C/46/2008 rozhodoval ten istý zákonný sudca, ktorý v zmysle ust. § 49 ods. 1 O.s.p. mal
predvolanie na pojednávanie konané dňa 16.12.2013 v rámci tohto súdneho konania doručiť právnemu

zástupcovi odporcu. Právny zástupca odporcu sa o rozhodnutí v danej veci dozvedel až z rozsudku,
ktorý mu bol doručený jeho klientom. V odvolaní sa ďalej vyjadril k vecnej stránke prejednávanej veci a
k dôvodom, pre ktoré pristúpil k vyprataniu svojej nehnuteľnosti. Zároveň v odvolaní vzniesol námietku
premlčania s tým, že navrhovatelia si uplatnili náhradu škody, ktorá im vznikla vyprataním nehnuteľnosti
dňa 13.12.2007 na veciach zakúpených pred týmto dňom. Navrhovatelia sa o škode dozvedeli dňa

13.12.2007, teda v čase, keď im boli vypratané veci z bytu, ktorý neoprávnene obývali. O tom, že ich
nechal vypratať odporca museli vedieť a vedeli, nakoľko im to v ten istý deň bolo oznámené a na túto
skutočnosť boli niekoľkokrát upozornení aj pred samotným vyprataním. Premlčacia doba na uplatnenie
práva na súde im tak v zmysle ust. § 106 OZ uplynula dňa 13.12.2009. Návrh bol navrhovateľmi podaný
na súd dňa 28.1.2011, čo vyplýva z uznesenia súdu zo dňa 16.11.2012. Právo navrhovateľov sa tak
premlčalo a premlčané právo nemožno navrhovateľom priznať.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia (č.l. 66 spisu) podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 18.3.2014 (právnemu zástupcovi odporcu bolo vyjadrenie doručené odvolacím súdom dňa
24.2.2015).K námietke premlčania uviedli, že Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku potvrdil, že
toto vysťahovanie bolo protiprávne až v roku 2010. Vtedy bolo jasné, kto škodu spôsobil. Odporca si

dovtedy svoju chybu nepriznal a nepriznáva si ju dodnes. Hnuteľný majetok odmietol navrhovateľom
vydať. Súdne konanie sp. zn. 52C/63/2013 sa týka len navrátenia hnuteľného majetku, ktorý im odporca
odcudzil, resp. náhrady škody, ktorá navrhovateľom vznikla vo výške hodnoty odcudzeného hmotného
majetku, ako aj vo výške novo zakúpeného majetku, čo však súd prvého stupňa zamietol. Z uvedených
dôvodov žiadajú, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa minimálne v rozsahu náhrady

škody tak, ako v rozsudku určil okresný súd.

Na vyjadrenie navrhovateľov reagoval odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa 3.3.2015 (navrhovateľovi v 1. rade bolo doručené v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p.
dňa 14.10.2015, navrhovateľka v 2. rade ho prevzala dňa 22.9.2015). Poukázal na to, že navrhovateľov

priebežne informoval o odstúpení od zmluvy a zároveň ich viackrát vyzýval, aby byt, ktorý neoprávnene
užívajú, vypratali. Teda osoba, ktorá údajne mala spôsobiť navrhovateľom škodu, im bola známa
okamžite. K vyprataniu nehnuteľnosti, teda k spôsobeniu údajnej škody, došlo dňa 13.12.2007 a tento
deň je totožný s dňom, kedy sa navrhovatelia o škode dozvedeli. Subjektívna premlčacia doba tak
uplynula dňa 13.12.2009. Vzhľadom na to, že navrhovatelia si náhradu škody uplatnili kompenzačnou

námietkou dňa 28.1.2011, považuje odporca právo za neuplatnené v zákonnej lehote. Podľa odporcu
všakkžiadnemuporušeniupovinnostiakozákonnéhopredpokladunáhradyškodyaninedošlo.Odporca
vykonával svoje práva vlastníka, jeho zásah bol adekvátny a v súlade so zákonom. Navrhovatelia užívali
byt vo vlastníctve odporcu bez právneho titulu a proti jeho vôli. Konaniu odporcu predchádzali výzvy na
dobrovoľné odstránenie protiprávneho stavu a po márnom uplynutí času na dobrovoľné plnenie vykonal

potrebné opatrenia pod dohľadom notára. Odporca žiadnym spôsobom nebránil navrhovateľom v tom,
abysisvojhnuteľnýmajetokvyzdvihli.Boliupovedomeníotom,kdesaichvecinachádzajúaneexistovali
žiadne prekážky v tom, aby majetok získali späť do svojej dispozície. Tvrdenia navrhovateľov o
odmietaní vydania ich hnuteľného majetku sú absolútne nepravdivé a zavádzajúce.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O.s.p.
a vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania až v odvolacom konaní, na prejednanie
podaného odvolania nariadil v zmysle ust. § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. pojednávanie a v súlade so
zásadou hospodárnosti konania prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania.

Právny zástupca odporcu pred odvolacím súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného
odvolania. Ďalej uviedol, že hneď po tom, ako boli veci navrhovateľov vysťahované z bytu odporcu,
upovedomil o tom navrhovateľov s tým, že mali možnosť kedykoľvek si ich vyzdvihnúť, pretože boli
označeníakooprávnenéosoby.Kvyprataniubytupristúpilodporcaažpotom,čopoodstúpeníodkúpnej
zmluvyniekoľkokrátvyzývalnavrhovateľov,abybytdobrovoľnevypratali.Vyzývalichktomuajpísomnou

formou, čo preukázal v tomto a aj v súvisiacom konaní. Navrhovatelia však na výzvy nereagovali. K
tomu, kto platil skladné, a ani k tomu, či sú veci navrhovateľov doposiaľ uskladnené, sa nevedel vyjadriť.Navrhovateľ v 1. rade pred odvolacím súdom uviedol, že o vyprataní ich vecí z bytu odporcu sa
navrhovatelia dozvedeli z písomného oznámenia niekedy v decembri 2007, resp. v januári 2008. V
tomto oznámení bolo uvedené, ktorá spoločnosť veci vysťahovala a ktoré veci, ale nebolo tam uvedené,

kde sa nachádzajú. Navrhovatelia nevedia o tom, že by boli označení ako oprávnené osoby na ich
vyzdvihnutie. Dňa 26.2.2008 podal odporca ako prvý na navrhovateľov žalobu, o ktorej bolo vedené
konanie na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50C/46/2008. V uvedenom konaní si navrhovatelia
prvýkrát uplatnili nárok na vydanie veci a súčasne aj peňažný nárok na náhradu škody niekedy v roku
2008. Dňa 28.1.2011 len menili svoj petit tak, že od odporcu žiadali výlučne peňažné plnenie. Ich nárok

preto nemôže byť premlčaný. Dostali výzvy od odporcu, aby byt vypratali, ale paralelne bežali rokovania
s bankou o poskytnutí úveru.

Navrhovateľka v 2. rade pred odvolacím súdom uviedla, že byt bol vypratávaný tak, že časť vecí im
odporca umožnil odviesť si z bytu a časť vecí im odviezli a nemohli sa k nim dostať. Je preto otázne,
prečo si sami nemohli naraz odviesť všetky veci.

Po doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu na odvolacom pojednávaní, dospel odvolací súd k
záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu rozsudku v napadnutej časti vzhľadom na odporcom
dôvodne vznesenú námietku premlčania.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pri právach na náhradu škody ustanovuje Občiansky

zákonník premlčaciu dobu, a to kratšiu subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu objektívnu (ods. 2), ktorých začiatok
je upravený odlišne. Obe tieto doby aj plynú a končia sa nezávisle od seba. Ak sa skončí plynutie jednej
z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Znamená to, že aj v prípade, ak by išlo o škodu spôsobenú úmyselne, rozhodujúci je deň, kedy sa
poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ak by do uplatnenia práva na náhradu škody

uplynul čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 OZ a škodca by v súdnom konaní vzniesol námietku
premlčania, právo poškodeného sa premlčalo. Neprichádza tu už do úvahy ani objektívna desaťročná
premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 OZ.

Ako vyplynulo z dokazovania v prejednávanej veci, navrhovatelia sa o škode (o majetkovej ujme na

vyprataných veciach) dozvedeli dňa 13.12.2007, kedy odporca zo svojho bytu dal vypratať ich hnuteľné
veci. Podľa notárskej zápisnice zo dňa 13.12.2007, sp. zn. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX bol byt po
vynesení vecí z bytu uzamknutý a na byt bol pripevnený oznam s nápisom: Upozornenie "Veci z bytu na
požiadanie vydá vlastník bytu T., L. H.. Zákaz vstupu bez písomného súhlasu vlastníka bytu". Z dokladu
o náhradnom ubytovaní v hoteli F. dňa 13.12.2007, ktorý v konaní predložili navrhovatelia, vyplýva, že

už v uvedený deň mali vedomosť o tom, že odporca ich veci z bytu vypratal. Pokiaľ by tomu tak nebolo,
nemuseli by vyhľadať náhradné ubytovanie. Z uvedeného zároveň vyplýva, že navrhovatelia už dňa
13.12.2007 vedeli aj o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, pretože v uvedený deň získali informáciu
o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohli urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá
(konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Neobstojí preto ani tvrdenie navrhovateľov, že až z rozhodnutia

Krajského súdu v Bratislave z roku 2010 bolo jasné, kto im škodu spôsobil.

Z notárskej zápisnice zo dňa 14.12.2007, sp. zn. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, zároveň vyplýva,
že navrhovatelia si dňa 14.12.2007 zobrali z predmetného bytu svoje osobné veci. To znamená, že
najneskôr dňa 14.12.2007 sa navrhovatelia skutočne dozvedeli aj o rozsahu škody (ktorú bolo možné

objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby mohli svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj
na súde), keď po vstupe do bytu zistili, ktoré ich hnuteľné veci boli z bytu vypratané. Ako vyplýva z
notárskej zápisnice zo dňa 21.12.2007, sp. zn. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, zvyšok svojich vecí si
navrhovatelia z bytu odporcu odsťahovali dňa 21.12.2007. Táto skutočná vedomosť o rozsahu škody ao osobe zodpovedajúcej za škodu, ktorou najneskôr od uvedeného dňa navrhovatelia disponovali, už v
tom čase nepochybne stačila na podanie žaloby.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 50C/46/2008 odvolací súd zistil, že na čl.
XXX je založené podanie navrhovateľov (tam v postavení odporcov) zo dňa 30.3.2010, ktoré bolo na
súd podané osobne dňa 7.4.2010, a v ktorom si uplatnili vzájomný návrh a nárok na náhradu škody.
Z obsahu tohto podania vyplýva, že si uplatňujú vzájomný návrh na náhradu škody, ktorá im vznikla
nezákonným vyprataním ich majetku, a v prípade nevrátenia odcudzeného majetku žiadajú o zaplatenie

sumy 16.597,95 eur. Uznesením zo dňa 6.9.2010, č.k. 50C/46/2008-183 boli navrhovatelia (tam v
postavení odporcov) súdom vyzvaní na doplnenie vzájomného návrhu. Podaním zo dňa 24.1.2011,
podaným na súd osobne dňa 28.1.2011, tento svoj návrh aj doplnili. Následne súd prvého stupňa
uznesením zo dňa 16.11.2012, č.k. 50C/46/2008-272 vylúčil ich vzájomný návrh na samostatné konanie.

Odvolací súd tak mal za preukázané, že navrhovatelia svoj nárok na náhradu škody voči odporcovi

uplatnili na súde až dňa 7.4.2010, a nie v roku 2008 ako tvrdili v tomto konaní.

Možno tak uzavrieť, že navrhovateľom subjektívna lehota na náhradu škody uplynula v decembri 2009
(dňa 13.12.2007, najneskôr dňa 14.12.2007), ale svoj nárok na náhradu škody uplatnili na súde až
dňa 7.4.2010. Z toho vyplýva, že bol podaný až po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Odporca sa

úspešne premlčania dovolal, a preto nie je možné toto premlčané právo navrhovateľom priznať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa
ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.