Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 7, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 3T/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512010614
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Mén

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7512010614.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice- okolie, samosudca JUDr. Peter Mén na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.

septembra 2016 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

F. A. - Z.. XX.XX.XXXX V. U., K. B. A., R.. A. XXX/XX

je v i n n ý , ž e

v okrese Košice - okolie dňa 9.6.2010 viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EVČ KE XXXFE
na rovnom úseku cesty II/552 v smere od obce Bohdanovce na Košice rýchlosťou 113 km/h , kde v
rozpore s § 4 písm. e/ a § 15 ods. 3 Z.č. 9/2008 Zz. o cestnej premávke oneskorene reagoval na
pohyb pred ním jazdiacich cyklistov, z ktorých jeden a to F. F. v rozpore s § 19 ods. 1 Z. č. 9/2008
začal priečne premiestňovanie z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu, pričom obžalovaný

svojím vozidlom v dôsledku neprimeranej rýchlosti , oneskorenej reakcie a nesprávneho smerového
vedenia vozidla za účelom vytvorenia si dostatočného bočného odstupu od cyklistov v strede vozovky
narazil prednou časťou vozidla do ľavej strany bicykla riadeného F. F., následkom čoho cyklista F. F.
utrpel zranenia, a to zlomeniny kosti lebečnej klenby a spodiny, roztrhnutie väzivového spojenia chrbtice
so spodinou lebky s prekrvácaním, natrhnutie a pomliaždenie prechodu medzi mostom a predĺženou
miechou, viacnásobné roztrhnutie tvrdej plény mozgu v miestach zlomenín lebečnej klenby a spodiny,
difúzne zakrvácanie medzi mäkkými plénami mozgu , na následky ktorých zranení na mieste dopravnej
nehody zomrel,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona

t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 , ods. 2 písm. a/ Trestného zákona

Za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti riadenia
motorových vozidiel každého druhu vo výmere 3 /tri/ roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného F. F., Z.. XX.X.XXXX, B. B. Č.. XXX, H. A. - H., s
uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného , svedkov a
znalcov, prečítaním znaleckého posudku ako aj listinných dôkazov a dospel k záveru, ako je uvedený

vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný F. A. (ďalej tiež ako obžalovaný) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s vozidlom zn.
Škoda Fabia jazdil v smere od obce Bohdanovce do Košíc rýchlosťou asi 90-100 km/h, pričom vo
vzdialenosti asi 150 m zbadal dvoch cyklistov , ktorí jazdili po pravej krajnici za sebou. Keď sa k nim

priblížil , tak na 40-50m rozpoznal, že sú to dvaja chlapci vo veku okolo 15 rokov, pričom v poradí
druhý cyklista robil za krajnicou tzv. esíčka. Cyklistov chcel obísť z bezpečnej vzdialenosti, a preto vo
vzdialenosti asi 20-30 m od cyklistov začal vozidlom smerovať k stredovej čiare. V momente, keď začal
tento manéver ,v poradí druhý cyklista zmenil smer jazdy a to tak , že od pravej krajnice išiel do stredu
vozovky , následne sa tento cyklista vrátil smerom doprava k pravej krajnici , ale opätovne sa otočil

a kolmo na stredovú čiaru smeroval do protismerného pruhu.
Obžalovaný ďalej uviedol, že ešte na prvý pohyb cyklistu začal prudko brzdiť , volant stočil do ľavej
strany, jeho vozidlo sa dostalo do šmyku, bolo neovládateľné a ľavou prednou časťou vozidla narazil
do cyklistu, ktorý smeroval kolmo na stredovú čiaru. Žiaden z cyklistov sa nepozeral dozadu a žiaden
nedával rukou znamenie o zmene smeru jazdy.

Poškodený F. F. vypovedal, že jeho syn nebohý F. F. v čase nehody jazdil na horskom bicykli , ktorý
mu kúpili asi pol roka predtým.

Svedok D. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol na letisku , ktoré sa nachádza vedľa cesty

vedúcej v smere od obce Bohdanovce do Košíc, pričom vo vzdialenosti asi 30 m od výjazdu z letiska na
túto cestu videl v smere na Košice jazdiť na bicykloch dvoch malých chlapcov , ktorí jazdili esíčkovite po
ceste , pričom videl ako zadný cyklista predbehol cyklistu jazdiaceho pred ním. Na veľmi krátku chvíľu
na nich nepozeral a vtedy začul zvuk prudkého brzdenia , otočil hlavu tým smerom a videl , ako niečo
letí ponad stromy. Pribehol na cestu , kde videl jedného cyklistu ako stojí na ceste v šoku a následne

videl ako obžalovaný vystupuje z vozidla, ktoré bolo v priekope za výjazdom z letiska v smere na Košice.

Svedok P. J. vypovedal, že vozidlo riadené obžalovaným ho predbehlo a zaradilo sa pred ním do
jazdného pruhu , pričom sa od neho vzdialilo asi na 100 m. Následne počul náraz vozidla jazdiaceho
pred ním , vtedy si všimol , že vozidlo pred ním sa nachádzalo v ľavom jazdnom pruhu. Nevidel, aby

na tomto vozidle bol zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy a ani nevidel rozsvietené brzdové svetlá.
Až do momentu, keď prišiel na miesto dopravnej nehody nevedel , čo sa stalo , pretože počas jazdy
cyklistov na vozovke nevidel.

Svedok F. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spolu s F. F. jazdili na bicykloch za sebou po pravej

krajnici. Pred odbočením na letisko on jazdil vpredu a F. F. za ním. Než začal odbočovať doľava, upažil
ľavú ruku , pozrel sa za seba a videl za sebou vozidlo , ktoré bolo dosť ďaleko , preto bicyklom smeroval
šikmo k stredovej čiare. V tom čase F. F. jazdil za ním asi 2 metre. Pri stredovej čiare sa opätovne pozrel
za seba a videl vozidlo , ktoré bolo blízko, preto zmenil smer jazdy späť na pravú krajnicu. Kde bol vtedy
F. F. nevidel. Keď bol pri krajnici počul, že niečo buchlo a okolo neho prešlo auto. Následne zastavil aišiel sa pozrieť, čo sa stalo s F. F.. Pamätá sa , že zastavilo ďalšie auto, ktorého vodič telefónoval a z
letiska k nemu pribehla P. X..
Svedok ďalej vypovedal, že on aj F. F. jazdili na horských bicykloch, pričom F. F. mal väčší bicykel. Ani

jeden z nich nemal prilbu. Keď začal odbočovať doľava, v protismere nešli žiadne vozidlá .

SvedkyňaP.X.vypovedala,žebolanaletiskuanacestusmerujúcu zKošícdoBohdanoviecnepozerala.
Keď počula brzdenie a buchot pribehla na cestu , videla chlapca ležať v priekope a F. V., ktorý stál na
ceste a plakal.

Svedok Ing. K. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako policajt služobne zaradený na OR PZ
Košice-okolie ,Okresný dopravný inšpektorát bol vyslaný ako príslušník skupiny dopravných nehôd k
predmetnej dopravnej nehode. Vykonal merania potrebné k zadokumentovaniu dopravnej nehody, určil
východzí aj pomocný bod merania a zadokumentoval všetky stopy zistené na vozovke. Miesto zrážky
určil len na základe predpokladov, a to úlomkov bicykla a motorového vozidla. Vykonal meranie brzdných

stôp vozidla, a to až po jeho konečné postavenie mimo vozovky.
Pred súdom vypočutý svedok K. E. vypovedal, že spolu s bratom obžalovaného prišiel na základe
telefonátu obžalovaného na miesto dopravnej nehody. V čase ich príchodu tam bolo veľa ľudí a polícia.
Počul ako chlapec , ktorý tam bol na bicykli, hovoril policajtovi, že znamenie o zmene smeru jazdy
nedávali. Taktiež osoba , ktorá tam bola na motorke vravela, že chlapcov na bicykloch predbiehala a títo

jazdili po ceste od bočnej čiary po stredovú.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia , odvetvie súdne lekárstvo MUDr. F. Q.Ó. na hlavnom
pojednávaní zotrval na záveroch písomne vypracovaného znaleckého posudku, v zmysle ktorého
poranenia F. F. a to zlomeniny kosti lebečnej klenby a spodiny , roztrhnutie väzivového spojenia

chrbtice so spodinou lebky s jeho prekrvácaním , nadtrhnutie a pomliaždenie prechodu medzi mostom a
predĺženou miechou , viacnásobné roztrhnutie tvrdej pleny mozgu v miestach zlomením lebečnej klenby
a spodiny, difúzne zakrvácanie medzi mäkkými plenami mozgu, sú z medicínskeho hľadiska hodnotené
ako poranenia smrteľné pre všeobecnú povahu. Bezprostrednou príčinou smrti F. F. bolo nadtrhnutie
a pomliaždenie prechodu mostu do predĺženej miechy pri roztrhnutí väzivového spojenia krčnej

chrbtice so spodinou lebky, ku ktorému zraneniu došlo po náraze vozidla do zadovonkajšej plochy
ľavého stehna poškodeného a v dôsledku nárazu došlo k prudkému ohybu hlavy a krku s následným
ohybom krčnej chrbtice v bočnom smere a v dôsledku týchto zranení došlo k centrálnej mozgovej smrti.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru cestnej dopravy Ing. I. B. , ktorý v priebehu

prípravného konania vypracoval dva znalecké posudky. Znalec vypovedal, že druhý znalecký posudok
vypracoval potom, čo bol v prípravnom konaní vykonaný vyšetrovací pokus , na základe ktorého došlo k
posunu miesta zrážky o 12,9 m v smere jazdy obžalovaného, a to v dôsledku posunu miesta, kde cyklisti
začali odbočovať doľava. Pôvodné miesto zrážky zadokumentoval dopravný policajt po nehode ako
pravdepodobné miesto zrážky. V dôsledku zmeny miesta zrážky bola znalecky určená rýchlosť vozidla

na 105,1 km/h až 114,6 km/h, pričom obžalovaný začal reagovať na cyklistov, keď bol od nich vzdialený
75,2m až 82,1m v čase asi 2,5s pred zrážkou a ak by v tom čase išiel rýchlosťou do 90 km/h a brzdil
by maximálnym brzdným spomalením bez snahy obísť cyklistov, na zastavenie z rýchlosti 90 km/h by
tak bola potrebná dráha 67,8m až 73,4m.

V priebehu konania pred súdom bol do konania pribratý Ing. P. F. PhD, znalec z odboru cestnej dopravy,
ktorý písomne vypracoval znalecký posudok, na ktorého záveroch pri výsluchu na hlavnom pojednávaní
zotrval. Uviedol, že bral do úvahy údaje o vzdialenostiach, ktoré boli ustálené pri rekonštrukcii dopravnej
nehody ako aj skutočnosť , že po zrážke vozidla s cyklistom došlo k opätovnému pádu cyklistu na vozidlo
a použil program PC Crash verziu 10.1. Prevádzkovú rýchlosť vozidla riedeného obžalovaným určil v

rozpätí 115-125 km/h , pričom v čase nárazu vozidla do cyklistu nabiehal brzdný systém na vozidle a
vozidlo sa nachádzalo ľavou prednou časťou 0,6 až 0,9m za stredovou deliacou čiarou. V čase nárazu
bicykelbolnatočenývuhleasi14až16stupňovkstredovejčiare apohybovalsarýchlosťou 12,0až15,0
km/h. Obžalovaný prvýkrát reagoval na prvý pohyb cyklistu zľava doprava vo vzdialenosti 67 metrov ,
pričom meniť smer vozidla z ľavého pruhu do pravého jazdného pruhu začal vo vzdialenosti 29,60m ,

avšak bezpečný odstup pri predbiehaní cyklistov a jeho rýchlosti mal byť 3 metre , preto vzhľadom
na jeho rýchlosť 32,0m/s až 34,7m/s je začiatok predbiehacieho manévru vo vzdialenosti 25m nie
dostatočne bezpečný , Obžalovaný mal možnosť rozpoznať zmenu smeru cyklistu F. vo vzdialenosti45m až 50m pred miestom zrážky , t.j. o 0,7 sekundy skôr kedy by zastavil pred miestom zrážky v
prípade, ak by jazdil rýchlosťou najviac 81,0 km/h.
Priebeh dopravnej nehody podľa výpovede svedka F. V. je z technického hľadiska možný ak vzdialenosť

vozidla pri jeho prvom obzretí sa dozadu bola 135,60m , pričom odbočovací manéver doľava začal
v čase, keď bolo vozidlo vzdialené 103,80m , pri druhom obzretí svedka Vargu pri stredovej čiare
bolo vozidlo vzdialené 55m.Svedkom F. V. popísaná vzdialenosť vozidla pri druhom obzretí dozadu
pri stredovej čiare a pohyb bicyklov po vozovke zodpovedá miestu zrážky podľa technicky prijateľnej
analýzy. Ak by obžalovaný začal intenzívne brzdenie vo vzdialenosti 61,50m a pohyboval sa rýchlosťou

maximálne 90 km/h bol by zastavil pred miestom zrážky, pričom v čase keď sa v tejto vzdialenosti
nachádzal, mal možnosť rozpoznať , že cyklisti sa pohybujú od okraja vozovky k stredovej deliacej čiare.

Vzhľadom k rozporom v uvedených znaleckých posudkoch znalcov D.. I. B. T. D.. P. F. X., v konaní pred
súdom bola pribratá znalecká organizácia, a to Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline,
ktorý vo veci vypracoval kontrolný znalecký posudok.

Znalec Doc. X. A. X.. , ktorý bol osobou určenou k výpovedi k znaleckému posudku, ktorý podal Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len ako „ústav“) uviedol, že ústav na základe
predloženého spisového materiálu vypracoval znalecký posudok pričom vychádzali z dvoch variant ,
a to podľa výpovede obžalovaného F. A. (variant B) , pri ktorom prvý bicyklista sa pohybuje priamo

bez zmeny smeru jazdy , druhý bicyklista začne vykonávať jazdu smerom šikmo do protismerného
jazdného pruhu, v strede jazdného pruhu tento manéver ukončí a začne vykonávať návrat k pravému
okraju vozovky, následne tento manéver znova ukončí a pohybuje sa šikmo k ľavému okraju vozovky ,
pričom približne v strede cesty dôjde k zrážke a variant podľa výpovede svedka F. V. (variant A), pri
ktorom prvý bicyklista začne vykonávať manéver priečneho premiestnenia, od okraja vozovky smerom

do stredu cesty , pričom v okamihu, keď sa nachádza v strede cesty sa začne priečne premiestňovať
späť k pravému okraju vozovky, pričom druhý bicyklista kopíruje na začiatku trajektórie pohybu prvého
bicyklistu avšak neukončí tento manéver návratom k pravému okraju vozovky, ale plynule pokračuje
smerom k ľavému okraju vozovky do protismeru. Prevádzková rýchlosť vozidla riadeného obžalovaným
bola u oboch variantov vypočítaná ako 113 km/h a nárazová rýchlosť ako 112 km/h .

Pri variante A(podľa výpovede svedka F. V.) bol obžalovaný so svojím vozidlom v čase keď cyklista
V. začal uskutočňovať manéver priečneho premiestnenia vľavo vzdialený od miesta zrážky 103,5 m ,
pričom obžalovaný mohol rozpoznať priečne premiestnenie cyklistu ku stredovej čiare vo vzdialenosti
78,4m od miesta zrážky, a to 2,5s pred zrážkou a priečne premiestňovanie k stredovej čiare začal
obžalovaný uskutočňovať vo vzdialenosti 59,6 m a to 1,9s pred zrážkou. Cyklista F. V. sa rozhodol vrátiť

späť na pravú krajnicu v momente, keď bol obžalovaný vzdialený od miesta zrážky 37,6m a to 1,2s pred
zrážkou a obžalovaný začal reagovať na pohyb cyklistov vo vzdialenosti 32,6m od miesta zrážky v čase
1,04s pred zrážkou , pričom nábeh brzdného systému na vozidle započal v čase 0,04s pred zrážkou vo
vzdialenosti 1,25 metra od miesta zrážky.

Nesprávna technika jazdy obžalovaného pri tomto variante spočívala jednak v jazde rýchlosťou 113
km/h, pričom rýchlosť maximálne povolená v tomto úseku cesty bola 90km/h a v jeho oneskorenej
reakcii na vzniknutú situáciu ,kedy reagoval až 1,04s pred zrážkou, pričom mohol reagovať už 2,5s pred
zrážkou. Jeho reakcia tak bola oneskorená o 1,46s Ďalším nesprávnym prvkom bolo smerové vedenie
vozidla , pretože ak by cyklisti aj neuskutočnili manéver priečneho premiestnenia vľavo, bol by ich míňal

s nedostatočným bočným odstupom , a to 0,60m , pričom pri prevádzkovej rýchlosti 113km/h by mal
byť minimálny bočný odstup od bicyklistov 1,835m a priečne premiestňovanie pri tejto rýchlosti mal
obžalovaný začať najneskôr 69m od cyklistov.

Nesprávna technika jazdy cyklistu F. F. pri tomto variante spočíva v tom , že ak by sa obžalovaný

pohyboval rýchlosťou 90km/h a správne by bol reagoval plynulým nenáhlym spomalením , vozidlo
riadenéobžalovanýmbyvokamihu,keďcyklistaF. vystupovalzkoridorupohybuvozidla sanachádzalo
vo vzdialenosti cca 13,5m od zadnej časti bicykla a nedošlo by k bezpečnému minutiu vozidla a
cyklistu, nakoľko za bezpečnú vzdialenosť možno považovať vzdialenosť 22m a cyklista by sa tak
nestihol premiestniť k ľavému okraju vozovky bez vzniku kolíznej situácie. Preto manéver priečneho

premiestnenia cyklistu F. F. bol nesprávny, a to ako vo vzťahu k ku skutočnej rýchlosti vozidla ako aj ku
správnej technike jazdy obžalovaného a rýchlosti 90km/h.Pri variante B (podľa výpovede obžalovaného) bol obžalovaný vzdialený s vozidlom od miesta zrážky 94
m v čase, keď cyklista F. F. začal manéver priečneho premiestňovania do stredu vozovky v čase 3s
od zrážky a 81,5 m metra od miesta zrážky v čase 2,6s od zrážky , keď už mohol rozpoznať smerovanie

cyklistu F. F. a vo vzdialenosti 63 m od miesta zrážky začal uskutočňovať priečne premiestňovanie ku
stredovej čiare, a to v čase 2s od zrážky. Opätovný pohyb cyklistu F. F. mohol obžalovaný rozpoznať
vo vzdialenosti 32,5m od miesta zrážky v čase 1,04s od zrážky , pričom počiatok nábehu brzdného
systému vozidla bol vo vzdialenosti 1,250m od miesta zrážky v čase 0,04s od zrážky.

Nesprávna technika jazdy obžalovaného pri tomto variante spočívala jednak v jazde rýchlosťou 113
km/h, v jeho oneskorenej reakcii na vzniknutú situáciu kedy reagoval až 1,04s pred zrážkou, pričom
mohol reagovať už 2,5s pred zrážkou. Jeho reakcia tak bola oneskorená o 1,56s. Ďalším nesprávnym
prvkom bolo smerové vedenie vozidla.

Nesprávna technika jazdy cyklistu F. F. pri tomto variante spočíva v tom , že ak by sa obžalovaný

pohyboval rýchlosťou 90km/h a správne by bol reagoval na plynulým nenáhlym spomalením , vozidlo
riadenéobžalovanýmbyvokamihu,keďcyklistaF. vystupovalzkoridorupohybuvozidla sanachádzalo
vo vzdialenosti cca 14m od zadnej časti bicykla a nedošlo by k bezpečnému minutiu vozidla a
cyklistu, nakoľko za bezpečnú vzdialenosť možno považovať vzdialenosť 23m a cyklista by sa tak
nestihol premiestniť k ľavému okraju vozovky bez vzniku kolíznej situácie. Preto manéver priečneho

premiestnenia cyklistu F. F. bol nesprávny, a to ako vo vzťahu k ku skutočnej rýchlosti vozidla ako aj
ku správnej technike jeho jazdy.

U oboch variant sa vozidlo obžalovaného v čase zrážky nachádzalo približne z 80% jeho šírky v pravom
jazdnom pruhu a približne 20 % šírky vozidla sa nachádzalo v ľavom jazdnom pruhu.

Znalecďalejuviedol,že privarianteApodľavýpovedesvedkaV.,akbyobžalovanýjazdilvdanomúseku
rýchlosťou dovolenou t.j. 90km/h a na priečne premiestnenie cyklistu V. by reagoval nenáhlym brzdením
a vyhýbaním sa vľavo s cieľom vytvoriť si od cyklistov dostatočný bočný odstup a v okamihu skutočnej
reakcie by začal reagovať plným brzdným spomalením , zrážke s cyklistom F. F. by nedokázal zabrániť ,

avšak došlo by len k čiastočnému zachyteniu bicykla , pričom nárazová rýchlosť vozidla by bola cca
30km/h a rýchlosť bicykla 12km/h , kedy by došlo pravdepodobne k pádu cyklistu avšak pravdepodobne
by vôbec nedošlo ku kontaktu cyklistu s vozidlom.

Pri variante A podľa cyklistu F. V. bola technickou príčinou dopravnej nehody súčinnosť nesprávnej
techniky jazdy cyklistu F. F. a nesprávnej techniky jazdy obžalovaného. Nesprávna technika jazdy
druhého cyklistu F. F. spočívala v tom, že uskutočnil manéver priečneho premiestnenia do ľavého
jazdného pruhu kolíznym spôsobom, a to nielen vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti vozidla 113km/h, ale aj
vo vzťahu k rýchlosti 90 km/h a správnej technike jazdy obžalovaného spočívajúcej vo včasnej reakcii.

Cyklista mal tesne pred začiatkom tohto manévru technickú možnosť vyhodnotiť, že vozidlo za ním
sa nachádza v takej vzdialenosti, že nie je možné zamýšľaný manéver uskutočniť bez kolíznej situácie.
V okamihu kedy začal vykonávať manéver priečneho premiestnenia od pravého okraja vozovky smerom
šikmo cez obidva jazdné pruhy, sa vozidlo riadené obžalovaným nachádzalo v takej vzdialenosti, kedy
by aj pri rýchlosti 90 km/h došlo k vytvoreniu kolíznej situácie, to znamená bicyklista F. F. mal k dispozícii

také technického informácie, z ktorých mohol vyhodnotiť, že daný manéver v danom okamihu nie je
bezpečné vykonávať.

Nesprávna technika jazdy vozidla riadeného obžalovaným spočívala v tom, že obžalovaný jazdil
rýchlosťou 113 km/h , v oneskorenej reakcii obžalovaného na vzniknutú situáciu o cca 1,46s a tiež

v nesprávnom smerovom vedení vozidla spočívajúcej v tom , že si obžalovaný počas predchádzania
cyklistov , predtým než začal reagovať na vzniknutú situáciu, nevytváral od cyklistov dostatočný bočný
odstup.

Ak by obžalovaný jazdil rýchlosťou 90 km/h a na vzniknutú situáciu by reagoval včas, potom by došlo

k nárazu do cyklistu pri rýchlosti 30 km/h , pričom cyklista F. F. by sa telom nachádzal mimo koridoru
pohybu vozidla a došlo by k tomu, že bicyklista by stihol vyjsť z koridoru pohybu vozidla a v okamihu
zrážky by došlo k zachyteniu zadnej časti bicykla ľavou stranou vozidla rýchlosťou cca 30 km/h.Zatýchto podmienok by pravdepodobne došlo k pádu cyklistu , avšak ku kontaktu cyklistu s vozidlom by
pravdepodobne nedošlo. V skutočnosti vozidlo narazilo do cyklistu rýchlosťou 112 km/h.

V prípade variantu B (podľa obžalovaného ) na rozdiel od variantu A platí konštatovanie o nesprávnej
technike jazdy obžalovaného rovnako ako pri variante A avšak s tým rozdielom , že pri tomto variante
je oneskorená reakcia obžalovaného dlhšia ako pri variante A. V prípade variantu B bola reakcia
obžalovaného oneskorená o cca 1,56 s .V prípade variantu B na rozdiel od variantu A platí, že pri
správnej technike jazdy obžalovaného by došlo k zabráneniu dopravnej nehody vyrovnaním rýchlosti

jazdy vozidla a bicyklistu.

Zlistinnýchdôkazovsúdnahlavnompojednávaníprečítalzápisnicuoohliadkemiestadopravnejnehody,
oboznámil sa s plánikom dopravnej nehody , prečítal záznam dopravnej nehody oboznámil sa s
fotodokumentáciou , prečítal zápis o dychovej skúške, pričom požitie alkoholu obžalovaným zistené
nebolo.

Potaktovykonanomdokazovaní zhodnotenímvšetkých,predsúdomvykonanýchdôkazovtakjednotlivo
ako aj v ich vzájomnej súvislosti súd mal za preukázané, že skutok sa stal spôsobom uvedeným vo
výrokovej časti rozsudku.

Z výpovede obžalovaného vyplýva, že cyklisti jazdili za sebou po pravej strane cesty, pričom na
vzdialenosť 40-50m rozpoznal, že sú to dvaja chlapci vo veku okolo 15 rokov. Prvý cyklista jazdil priamo
a v poradí druhý cyklista robil za krajnicou tzv esíčka t.j. jazdil zľava doprava. Vo vzdialenosti asi 20-30
m od cyklistov začal vozidlom smerovať k stredovej čiare s úmyslom ich predísť. V momente keď začal
tento manéver v poradí druhý cyklista zmenil smer jazdy a to tak , že od pravej krajnice išiel do stredu

vozovky , následne sa tento cyklista vrátil smerom doprava k pravej krajnici ale opätovne sa otočil a
kolmo na stredovú čiaru smeroval do protismerného pruhu. Ešte na prvý pohyb cyklistu začal prudko
brzdiť , volant stočil do ľavej strany, jeho vozidlo sa dostalo do šmyku bolo neovládateľné a týmto vozidlo
jeho ľavou prednou časťou narazil do cyklistu, ktorý smeroval kolmo na stredovú čiaru.

Z výpovede svedka F. V. je zrejmé , že pred odbočením na letisko on jazdil prvý , za ním na bicykli
jazdil F. F.. Než začal odbočovať doľava upažil ľavú ruku , pozrel sa za seba , videl za sebou auto ,
ktoré bolo dosť ďaleko a bicyklom smeroval šikmo k stredovej čiare. V tom čase F. F. jazdil za ním asi
2 metre. Pri stredovej čiare sa opätovne pozrel za seba a videl auto , ktoré bolo blízko, preto zmenil
smer jazdy späť na krajnicu. Kde bol vtedy F. F. nevidel. Keď bol pri krajnici, počul, že niečo buchlo a

okolo neho prešlo auto.
Podľa svedka D. H. , F. F. T. F. V. jazdili esíčkovite po ceste , pričom zadný cyklista predbehol cyklistu
jazdiaceho pred ním.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia , odvetvie súdne lekárstvo vyplýva záver ,

že bezprostrednou príčinou smrti F. F. bolo nadtrhnutie a pomliaždenie prechodu mostu do predĺženej
miechy pri roztrhnutí väzivového spojenia krčnej chrbtice so spodinou lebky , ku ktorému zraneniu
došlo po náraze vozidla do zadovonkajšej plochy ľavého stehna poškodeného a v dôsledku nárazu
došlo k prudkému ohybu hlavy a krku s následným ohybom krčnej chrbtice v bočnom smere.

Za danej dôkaznej situácie sa súd v ďalšom priebehu dokazovania zameral na vykonané znalecké
dokazovanie.

Z vykonaného znaleckého dokazovania znalcami z odboru cestnej dopravy D.. I. B. T. D.. P.Z. F.
X., znalec vyplynuli rozpory , preto súd do konania pribral znaleckú organizáciu, a to Ústav súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý vo veci vypracoval kontrolný znalecký posudok.

Súd nezistil žiadne odborné a vecné pochybnosti vo vzťahu k záverom znaleckého posudku ústavu. Z
uvedeného dôvodu sa súd v plnej miere stotožnil so závermi predloženého znaleckého posudku ústavu,
tieto si v plnej miere osvojil a svoje rozhodnutie v celom rozsahu opiera o zistenia ústavu.

Z výsluchu znalca Doc. X. A. X.. , ktorý bol osobou určenou k výpovedi k znaleckému posudku vyplýva
záver, že pri oboch variantoch t.j. pri priebehu skutkového deja podľa výpovede svedka F. V. ako aj
podľa výpovede obžalovaného, že technickou príčinou dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnejtechniky jazdy bicyklistu F. F. a nesprávnej techniky jazdy obžalovaného. Nesprávna technika jazdy
cyklistu F. F. spočívala v tom, že v okamihu, kedy začal vykonávať manéver priečneho premiestnenia
od pravého okraja vozovky smerom šikmo cez obidva jazdné pruhy, sa vozidlo riadené obžalovaným

nachádzalo v takej vzdialenosti, kedy aj pri rýchlosti 90 km/h by došlo k vytvoreniu kolíznej situácie, to
znamená bicyklista mal k dispozícii také technického informácie, z ktorých mohol vyhodnotiť, že daný
manéver v danom okamihu nie je bezpečné vykonávať. Nesprávna technika jazdy obžalovaného sa
podieľala na príčine dopravnej nehody , z hľadiska rýchlosti jazdy, ktorú obžalovaný prekročil o 23 km/
h , oneskorenej reakcie, a nedodržania bočného odstupu od bicyklistov. Rýchlosť jazdy a oneskorená

reakcia obžalovaného mala tiež za následok to, že pri variante A by pri správnej technike jazdy
obžalovaného došlo k tomu, že bicyklista F. F. by telom stihol vyjsť z koridoru pohybu vozidla a v okamihu
zrážky by došlo k zachyteniu len zadnej časti bicykla ľavou stranou vozidla rýchlosťou cca 30 km/h. V
prípade variantu B t.j. (podľa výpovede obžalovaného) by pri správnej technike jazdy obžalovaného
došlo k vyrovnaniu rýchlosti vozidla a bicykla bez ich kontaktu.

Z výsluchu tohto znalca je zrejmé , že technicky logickejší je variant A, avšak technicky nie je možné
vylúčiť ani priebeh dopravnej nehody podľa variantu B.

Pri ustálení skutkového deja tak ako je popísaný vo výrokovej časti rozsudku súd bral do úvahy priebeh
dopravnej nehody podľa výpovede svedka F. V. ( variant A) , ktorý je podľa zásady“ in dubio pro reo“ v

prospech obžalovaného. Poukazuje pritom na skutočnosť , že ak tento svedok F. V. vo vzdialenosti
väčšej ako 100 metrov od vozidla riadeného obžalovaným dal znamenie o zmene smeru jazdy doľava ,
obžalovaný to vzhľadom na túto vzdialenosť ako aj skutočnosť, že svedok F. V. jazdil na bicykli pred
F. F. ani nemusel postrehnúť. Druhý cyklista F. F. bez toho, aby sa bol presvedčil o situácii za ním,
len kopíroval pohyb cyklistu F. V. smerom doľava, avšak na spätný pohyb F. V. od stredovej deliacej

čiary k pravému okraju cesty už nestihol reagovať. Ak by bol obžalovaný jazdil rýchlosťou 90km/h,
na premiestňovací manéver cyklistu V. reagoval včas, a to o 1,46 s a vozidlo ešte pred reakciou na
kolíznu situáciu smerovo priečne premiestňoval do ľavého jazdného pruhu s cieľom vytvoriť si od
cyklistov dostatočný bočný odstup , súčasne s manévrom nenáhleho spomaľovania , pretože zo situácie
vyplývalo, že cyklista mení smer jazdy a následne keď druhý cyklista F. F. zmenil smer jazdy smerom

doľava intenzívnym brzdením pri rýchlosti 90 km/h, čo bola maximálne dovolená rýchlosť pre daný úsek
cesty , bicyklista F. F. by telom síce stihol vyjsť z koridoru pohybu vozidla riadeného obžalovaným, ale v
okamihu zrážky by došlo k zachyteniu len zadnej časti bicykla ľavou prednou stranou vozidla rýchlosťou
cca 30 km/h, pričom pri rýchlosti pohybu bicykla 12 km/h , by síce došlo k pádu cyklistu F. F., avšak by
nedošlo k zachyteniu tela vozidlom.

Obžalovaný týmto svojím konaním závažným spôsobom porušil ust. § 16 ods.2 Zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke, v zmysle ktorého vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou
hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km/h .Na diaľnici a na rýchlostnej
ceste vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou najviac 100 km.h-1 a vodič motorového vozidla s najväčšou

prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg rýchlosťou najviac 130 km.h-1. , ust. 4 ods.1
písm.e/ Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého je vodič povinný dbať na zvýšenú
opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči
osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám, ako aj §15 ods. 3 uvedeného zákona, podľa
ktorého vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení

zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať
dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca.

Na vzniku dopravnej nehody sa spolupodieľaj aj samotný cyklista nebohý Milan Mrowka , ktorý bez toho,
aby sa presvedčil, či mu situácia za ním umožňuje uskutočniť odbočovací manéver bez vzniku kolíznej

situácie , tento vykonal pričom porušil ust. §19 ods.1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa
ktorého pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na
zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť
a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.

Porušenie týchto vyššie uvedených povinností uložených obžalovanému F. A. a poškodenému F. F.
Zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke bolo v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody,
v dôsledku ktorej F. F. na mieste dopravnej nehody zomrel.Konanie obžalovaného je príčinou vzniku následku (smrti F. F.) aj keď by tento následok nenastal bez
konaniasamotnéhopoškodenéhonebohéhoF.F..Mierazavinenia obžalovanéhozasmrťpoškodeného

F. F. je však väčšia , a to vzhľadom na závažnosť ustanovení Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
ktoré obžalovaný ako vodič motorového vozidla porušil ako aj skutočnosť, že poškodený F. F. riadil
bicykel a mal v čase dopravnej nehody len 16 rokov.

Preto súd konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti rozsudku právne kvalifikoval ako prečin

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 ods.2 písm.a/ Trestného zákona , ktorého pojmové
znaky obžalovaný naplnil ako po stránke objektívnej tak po stránke subjektívnej. Obžalovaný videl
na vozovke bicyklistov , videl , že menia smer jazdy doľava , avšak pre prekročenú rýchlosť jazdy,
oneskorenú reakciu a nedodržanie bočného odstupu od bicyklistov spôsobil dopravnú nehodu so
smrteľným následkom pre cyklistu F. F. , pričom porušenie ust. 4 ods.1 písm.e/, §15 ods. 3 a § 16
ods.2 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke súd kvalifikoval ako porušenie dôležitej povinnosti

vyplývajúcej obžalovanému ako vodičovi vozidla a teda závažnejší spôsob konania podľa § 138 písm.h/
Trestného zákona.

Pri určovaní druhu a výmery trestu u obžalovaného bral súd do úvahy spôsob spáchania činu, jeho
následok , zavinenie , pohnútku , pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti ,

osobu obžalovaného , jeho doterajší život ako aj možnosť jeho nápravy a zároveň aj mieru zavinenia
poškodeného , ktorá sa podieľala na vzniku následku.

Obžalovaný F. A. nie je z miesta trvalého bydliska bližšie charakterizovaný. V evidenčnej karte vodiča
má obžalovaný dva záznamy a to zo dňa zo dňa 9.6.2010 pre prekročenie rýchlosti jazdy nezávažným

spôsobom a zo dňa 23.6.2012 pre prekročenie rýchlosti jazdy závažným spôsobom. V registri trestov
nemá záznam.

Predmetný skutok súd hodnotí ako ojedinelé zlyhanie v správaní sa obžalovaného. Pri zohľadnení miery
zavinenia zo strany poškodeného súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici

zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 roky , výkon ktorého mu podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, pri určení ktorej súd vychádzal zo skutočnosti , že od spáchania skutku
obžalovaným uplynula doba 6 rokov, počas ktorej obžalovaný viedol riadny život. Ako poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona súd bral do úvahy skutočnosť , že obžalovaný pred spáchaním
predmetného skutku viedol riadny život.

Zároveň súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel každého druhu vo
výmere 3 roky, ktorý v záujme prehĺbenia trestnej represie a ochrany účastníkov cestnej premávky od
podobného ohrozenia považuje za primeraný.

V rámci adhézneho konania si poškodený F. F. na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu
škody aký bol vyčíslený v prípravnom konaní. Z obsahu spisového materiálu však nevyplýva , že si do
skončenia vyšetrovania poškodený uplatnil nárok na náhradu škody, preto podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku súd poškodeného F. F. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to

porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva

na Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
Košice - okolie.