Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Ján Rybárik

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/212/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112230900
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112230900.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: P.
J., nar. XX.XX.XXXX, I.X, D. E. právne zastúpená: JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom M. R. Štefánika
71,Žilina,protiodporcom:X/S.odporcoviaX/ažX/zastúpení:JUDr.ĽubomírJuriga-Brankovič,advokát,
so sídlom Mariánske nám. č. 2, Žilina, o návrhu navrhovateľky zrušenie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky P. J. nar. XX.XX.XXXX, bytom X.mája XX, D. E. A. a
odporcov v rade 1/ S. Q., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. B. z r u š u j e.

Dom súp. č. XXX p.ostavený na pozemku D.achádzajúci v obci X. Mesto, zapísaný na Okresnom úrade
Žilina, odbor katastrálny, na LV č. XXX, s a p r i k a z u jdo podielového spoluvlastníctva v podiele:

- 1/3-iny S.- 1/6- iny MW.- 1/6-iny KW.- 1/3-iny W. j e

p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke P. titulom náhrady spoluvlastníckeho podielu sumu 2.666,66 eur.

A.j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke P. titulom náhrady spoluvlastníckeho podielu sumu 1.333,33
eur.

D., j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke LW. titulom náhrady spoluvlastníckeho podielu sumu

1 333,33 eur.

A. j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke P. titulom náhrady spoluvlastníckeho podielu sumu 2.666,66
eur.

Súd návrh navrhovateľky P.j v plnom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcom v rade 1/ 159,- eur, v rade 2/ 79,50 eur, v rade
3 / 79,50 eur, odporcovi v rade 4/ výške 159,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia odporcom v rade 1 až 4 JUDr. Ľubomír
Jurga - Brankovič so sídlom Marianské námestie 2, Žilina, vo výške 588,99 eur, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodným návrhom sa navrhovateľka domáhala zrušenia a vypriadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti súp. č. XXX postavenom na pozemku D. parc. č. XXX, nachádzajúcom sa v obci
X., kat. úz. X., okres D. E. A.. Žiadala, aby tento dom spoločne s nehnuteľnosťami bol prikázaný dojej výlučného vlastníctva. Zároveň bola ochotná vyplatiť odporcom z titulu zrušenia spoluvlastníctva
od 1.333,33 eur do sumy 4.000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka v podstate
odôvodnila svoj návrh tým, že na citované nehnuteľnosti je odkázaná, v dome mieni so svojím manželom

dožiť. Je zdravotne postihnutá, nehnuteľnosť vo veku cca 60-65 rokov potrebuje nutne rekonštruovať
na bezbariérový prístup a súčasne zaviesť do domu bezbariérovú toaletu a kúpeľňu a kúrenie, ktoré
sa v dome vôbec nenachádzajú. Ako najväčší minoritný spoluvlastník sa pritom dlhodobo usiluje
vyporiadať spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti. V tom čase odporcovia v rade 1/ až 5/ neboli ochotní
pristúpiť na dostupné a spravodlivé riešenie, ktoré by bolo všeobecne akceptovateľné a súčasne ani je

sú ochotní sa finančne podieľať na rekonštrukcii nehnuteľnosti. Tento stav je pre ňu neúnosný, nakoľko
nemožno realizovať svoje užívacie práva a vec, ktorú spoluvlastník ani nemôže zrekonštruovať podľa jej
oprávnených potrieb. Reálne rozdelenie predmetného domu je vylúčené, nie je možné z neho vytvoriť
samostatné nehnuteľnosti a domy, preto sa domáhala zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva.

Uznesením Okresného súdu v Žiline 2C/212/2012-97 bolo rozhodnuté, že súd konanie voči odporcovi v

rade 4/ zastavil. Jednalo sa o X. G., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom L. XXXX, D. E. A.. Z
tohto uznesenia vyplynulo, že z osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi X. G., ktorý zomrel XX.X.XXXX,
sp. zn. XXD/XXX/XXXX B. XXX/XXXX vyplynulo, že jeho podiel na dome vo veľkosti X/X k celku
nadobudol jeho otec O. G., nar. XX. 5. XXXX. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že odporca
v rade 4/ zomrel v priebehu konania a jeho podiel na dome je v súčasnosti vo vlastníctve odporcov v

rade 2/ a X/. S. po posúdení relevantných skutočností rozhodol tak, že konanie voči odporcovi v rade
4/ zastavil. Z. súd o návrhu navrhovateľky voči odporcom v rade 1/ až 5/ pokračoval tak, že konal len
s odporcami v rade 1/ až X/.

V priebehu konania zomrela odporkyňa v rade 1/ W. Z., rod. A., nar. XX.XX.XXXX. Súd mal z pripojeného

osvedčenia o dedičstve 15D/538/2014-24 preukázané, že okruh dedičov po W. Z., rod. A. pozostával zo
S. Z. a S. Q.. Z tohto osvedčenia ďalej vyplynulo, že dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, na
základektorejstavbarodinnéhodomusúp.č.XXX,ktorásanachádzanaparcelnomč.XXXvzastavanej
časti obce X. v 1/5-ine s príslušenstvom patriacim k nehnuteľnosti v XXX-ine nadobúda do vlastníctva S.
Q., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. - I., Zadný dielec 704/2 bez povinnosti vyplatiť dediča S.

Z.. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie súd pokračoval v konaní za účasti odporcu v rade X/, a to S. Q..

Napokon uznesením tunajšieho súdu 2C/212/2012-116 rozhodol o pripustení vzájomného návrhu
odporcov v tom, že súd podielové spoluvlastníctvo Lýdie J. a ostatných účastníkov zrušuje a dom súp. č.
XXX, postavený na pozemku D. parc. č. XXX, nachádzajúcom sa v obci X., sa prikazuje do podielového

spoluvlastníctva v podiele X/X-iny S. Q., v podiele X/X-iny A. G., v podiele X/X-iny D. A. a v podiele X/
X-iny A. P.. Z tohto titulu boli povinní uhradiť samotnej navrhovateľke každá po X.XXX,XX eur, resp. 2.
XXX,XX eur.
Svoj vzájomný návrh odôvodnili tým, že sú to odporcovia, ktorí majú právo získať, resp.
zrušiť podielové spoluvlastníctvo. Navrhovateľka iniciovala zrušenie spoluvlastníctva, avšak riadnym

spôsobom neosvedčila na základe čoho sa domáha výlučného vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Túto
nehnuteľnosť spoločne všetci spoluvlastníci užívajú. Každý z odporcov uviedol, že nemá záujem o
zrušenie spoluvlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, práve naopak, svojím vzájomným návrhom
sledovali to, že pokým navrhovateľka sa domnieva, že jej návrh je opodstatnený, aby tejto bolo
zrušené podielové spoluvlastníctvo k tejto nehnuteľnosti. Súdu doložili rad listinných dôkazov, najmä

fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že sa ako rodina pravidelne stretávajú v tejto nehnuteľnosti,
pravidelne nehnuteľnosť obhospodarujú, robia na nej kultúrne a spoločenské podujatia pre svoje
deti. Bolo by nemysliteľné podľa ich vzájomného návrhu, aby túto nehnuteľnosť výlučne získala do
vlastníctva navrhovateľka. Boli ochotní v rámci svojho vzájomného návrhu vyplatiť navrhovateľke
finančné prostriedky v zmysle jej písomného návrhu.

Súd na tomto mieste nemôže opomenúť aj návrh navrhovateľa o rozšírenie účastníkov konania na jeho
strane, kedy dňa 22.6.2015 požiadal, aby do konania vstúpil na strane odporcu Z. F., W. B., U. D., U..
X. D.. Svoj návrh odôvodnila tým, že okrem domu súp. č. XXX postavenom na pozemku KNC parc.
č. XXX nachádzajúcom sa v obci X., kat. úz. X., na LV č. XXX je navrhovateľka v celkovom podiele

116/450-tín (22,77%) podielovou spoluvlastníčkou pozemku KNE parc. č. XXX o výmere XXXXmX,
zapísaného Okresným úradom D. E. A. na LV č. XXXX, využívanom, ako záhrada pri dome súp. č.
XXX. So spoluvlastníkmi pozemku sa dlhodobo nevie dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva, a preto
je potrebné okrem zrušenia podielového spoluvlastníctva k domu súp. č. XXX zrušiť aj podielovéspoluvlastníctvo k pozemku KNE parc. č. XXX, a preto sa podaným návrhom domáhala zrušenia
podielového spoluvlastníctva aj k pozemku KNE parc. č. XXX a prikázaniu do výlučného vlastníctva
navrhovateľky s povinnosťou vyplatenia ostatných spoluvlastníkov.

Na tomto mieste súd musí uviesť nasledovné:
Predmetný pozemok D. parc. č. XXX o výmere XXXXmX, zapísaného Okresným úradom Kysucké
Nové Mesto na LV č. XXXX, stojí mimo nehnuteľnosti, ktorých podielové spoluvlastníctvo žiadala
navrhovateľka zrušiť v tomto konaní. Navyše spoluvlastníci, ktorých vstup do konania navrhovala

navrhovateľka, svoje podiely previedli darovacou zmluvou na odporcov, pričom v súčasnosti bol podaný
návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti. V štádiu kedy prebehlo už doposiaľ v tom čase rozsiahle
dokazovanie, súd považoval návrh navrhovateľky za irelevantný v tomto konaní a podotýka, že ak
má navrhovateľka záujem zrušiť spoluvlastníctvo k tomuto pozemku, môže tak urobiť v samostatnom
konaní. Z uvedeného dôvodu potom súd návrh navrhovateľky o rozšírenie účastníkov konania
nepripustil.

Súd následne dáva do pozornosti, že vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul jednotlivých
účastníkov konania, oboznámil sa s výpismi z LV, vyjadrením ohľadne stanovenia ceny nehnuteľnosti,
s rozsiahlou fotodokumentáciou, lekárskymi potvrdeniami ohľadne zdravotného stavu navrhovateľky,
čestnými vyhláseniami a zistil nasledovné:

Už z písomného návrhu navrhovateľky je zrejmé, že sa domáhala toho, aby jej bola do výlučného
vlastníctva pridelená nehnuteľnosť - dom. súp. č. XXX a priľahlé pozemky. Z návrhu vyplýva, z akého
dôvodu žiadal zrušenie tohto podielového spoluvlastníctva. Bola ochotná odporcom vyplatiť náhradu
spoluvlastníckeho podielu. Je nepochybné, že v rámci konania podali odporcovia vzájomný návrh

a žiadali, aby títo sa stali spoluvlastníkmi nehnuteľnosti od samotnej navrhovateľky v primeraných
podielochtak,akotouviedlivosvojomnávrhu.Takistoboliochotnínavrhovateľkevyplatiťspoluvlastnícky
podiel.

Súd v rámci dokazovania a v rámci tohto konania musí poukázať, že vychádzal jednoznačne z ust. §

136 Obč. zákonníka a nasledujúcich.

Podľa § 137 ods. 1 O.z. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 138 ods. 2 O.z., ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak,
sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa § 139 ods. 1 O.z. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 139 ods. 2 O.z. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 139 ods. 3 O.z., ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci

žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa § 140 O.z., ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo
vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 141 ods. 1 O.z. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 141 ods. 2 O.z. každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné

potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.Podľa § 142 ods. 1/ O.z., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Súd pri posudzovaní tohto prípadu teda vychádzal z týchto ustanovení o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva. Bolo nepochybné, že navrhovateľka a odporcovia majú záujem na zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Doposiaľ sa však nedokázali dohodnúť o jeho vyporiadaní.
Navrhovateľka svojím návrhom žiadala súd, aby určil, že ona je výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti.
Odporcovia naopak svojím vzájomným návrhom sa domáhali, aby boli oni určení vo svojich podieloch
vlastníkmi týchto nehnuteľností. Ako to už bolo vyššie uvedené, súd v rámci konania vykonal rad
pojednávaní, výsluchov účastníkov konania a musel konštatovať, že bolo nepochybne zistené, že

navrhovateľka je spoluvlastníčkou v podiele 2/5-ín, t.j. asi 40% nehnuteľností, ktoré žiadala priznať
do výlučného vlastníctva. Naopak na začiatku pojednávania odporcovia v rade 1/ až 5/ (dáva súd do
pozornosti zastavenékonanievoveciX.G.),títobolipodielovýmispoluvlastníkmikaždývpodieletakisto
1/5-ine, konkrétne odporcovia v rade 1/ a 5/, každý v podiele 1/5-iny, t.j. 20%, a odporcovia 2, 3/ a 4/
vlastníkmi v podiele 1/15-ina, t.j. 6,67%. Takto prezentoval návrh samotný navrhovateľ. Z pripojeného

listinného dôkazu, a to LV a po vypočutí účastníkov konania bolo konštatované zo strany navrhovateľky
ako aj právneho zástupcu odporcov, že títo sa zhodli na dvoch základných skutočnostiach, t.j., že je
potrebné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a takisto zhodne uviedli obe sporné strany, že
cenanehnuteľnostivcelostičiní20.000eur.Takistonebolospornéanito,žesamotnánavrhovateľkaešte
pred začiatkom súdneho konania neoslovila odporcov za účelom odkúpenia podielov spoluvlastníkov.

Takúto možnosť pred začatím sporu nevyužila.

Z pripojenej fotodokumentácie nepochybne vyplýva, že všetci spoluvlastníci túto nehnuteľnosť užívajú
spoločne s rodinnými príslušníkmi - deťmi, manželmi a podobne. Naopak z pripojenej fotodokumentácie,
ktorú predložila súdu navrhovateľka vyplýva, že o nehnuteľnosť sa výlučne stará sama. V tejto

veci vypočúval súd účastníkov konania, ale ich tvrdenia ohľadne užívania tejto nehnuteľnosti boli
rozporuplné.Najednejstranenavrhovateľkatvrdila,žeonasamavýlučneplatívšetkypoplatkyzanájom,
elektriku,daňznehnuteľnosti.Vtomtosmerejejsúddávačiastočnezapravdu.Skutočnezaroky2008až
2015 platila miestny poplatok za komunálne odpady v sume 12,99 eur. Ďalej predložila súdu potvrdenia
že zaplatila daň z nehnuteľnosti za roky 2008, 2009, 2014 v sume 3,89 eur. Platila aj preddavky za

elektriku. Ročne 33,50 eur.
Naopak odporkyňa W. Z., D. A. a A. P., predložili doklad o zaplatenie dane z nehnuteľnosti za rok 2014,
každá vo výške 3,58 eur.

Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že právny zástupca navrhovateľky počas konania podal návrh

na zmenu žalobného návrhu a žiadal o pripustenie do konania ďalších účastníkov, a to na strane
odporcov, keď sa domáhal, aby bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcov v
rade 1/ až 9/ k pozemku KNE parc. č. 110 o výmere XXXXmX nachádzajúcom sa v obci X., kat. úz. X.,
okres D. E. A., zapísanom na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto na LV č. XXXX.

Súd aj zo samotnej lustrácie a z výpisu z LV zistil, že sa jedná o návrh, ktorý je nad rámec pôvodného
návrhu, ktorým sa pôvodne navrhovateľka domáhala určenia, resp. zrušenia spoluvlastníckeho podielu
k domu súp. č. XXX postavenom na pozemku KNC parc. č. XXX a následne svoj návrh doplnila aj o
ďalšiu nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v obci X.. V priebehu samotného konania, kedy boli vypočutí
všetci účastníci konania, boli zdokladované všetky listinné dôkazy, tento návrh súd považoval za

neakceptovateľný. Pokým by súd takýto návrh prijal, opätovne by musel doplniť dokazovanie o výsluch
ďalšíchúčastníkovnastraneodporcu,muselbyzabezpečovaťďalšielistinnédôkazyohľadnevlastníctva
k nehnuteľnosti patriacej k rodinnému domu a musel by vykonať ďalšie rozsiahle dokazovanie ohľadne
vyporiadania a zrušenia spoluvlastníckeho podielu aj k iným subjektom. Preto následne súd vyniesol
uznesenie, ktorým návrh navrhovateľa o rozšírenie, resp. o zmenu návrhu a rozšírenie účastníkov

konania na strane odporcov nepripustil. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu
2C/212/2012-191 zo dňa 22.10.2015, ktorým návrh navrhovateľa na rozšírenie účastníkov konania o
zmene petitu nepripustil. Proti tomuto rozhodnutiu právny zástupca navrhovateľky nepodal odvolanie,a toto rozhodnutie sa stalo právoplatným. Následne právny zástupca navrhovateľky vypovedal plnú moc
navrhovateľke.

Teraz sa súd vracia späť k meritu samotného rozhodnutia.
P. J. - navrhovateľka je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v pôvodnom návrhu v 1/5-ine. Ostatní
spoluvlastníci, t.j. A. P. je spoluvlastníčkou 1/5-ine. W. A. v X/X-ine, nebohý X. G. v X/XX-tine. D. A. v
1/15-ine.
Súd znova dáva do pozornosti, že o návrhu o vyporiadaní spoluvlastníctva musel rozhodnúť či už na

základesamotnéhonávrhunavrhovateľkyalebo nazákladenávrhuodporcov,bolviazanýichpísomnými
a ústnymi prejavmi. Takisto bol viazaný vzájomným návrhom, ktorí podali odporcovia vo veci samej.
Následne teda pristúpil k rozhodnutiu a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo. Dôsledne sa pridržiaval
vyššie citovaných ustanovení o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd nevidel dôvod,
aby vlastníctvo ako také k celej nehnuteľnosti, teda k rodinnému domu a zastavanej ploche pridelil
do vlastníctva navrhovateľky. Práve naopak z vyjadrení odporcov a z pripojenej fotodokumentácie je

nepochybné, že títo ostatní spoluvlastníci pravidelne navštevujú túto nehnuteľnosť, javia o ňu záujem,
platia aj dane a iné poplatky z tejto nehnuteľnosti a užívajú túto na rekreačné účely. Bolo by v rozpore
s citovanými ustanoveniami, aby súd túto nehnuteľnosť pridelil len jednému zo spoluvlastníkov bez
ohľadu na záujmy ostatných spoluvlastníkov, ktorí po celý čas prezentovali záujem o spoluvlastnícky
podiel. Súd ešte vychádza z toho, že navrhovateľka bola spoluvlastníčka v 1/5-ine tejto nehnuteľnosti,

t.z., že nebola majoritnou spoluvlastníčkou k nehnuteľnosti. Následne potom súd návrh navrhovateľky
o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu zamietol s odkazom na výsluch spoluvlastníkov v
tejtoveciarozhodolzároveňoichvzájomnomnávrhutak,žeimprikázaldopodielovéhospoluvlastníctva
nehnuteľnosť za odplatu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Je treba uviesť, že
ohľadne nehnuteľnosti a ceny nehnuteľnosti neboli v tomto konaní vznesené žiadne námietky.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Je nepochybné, že to boli odporcovia,
ktorí boli v tomto konaní úspešní, a preto im musel priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia si vyčíslil zástupca odporcov, a to v celkovej výške 814,51 eur. Súd v rámci
preskúmania zisťoval oprávnenosť týchto trov konania v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o náhradách a

odmenách advokátov a konštatoval, že právny zástupca si vyčíslil za zastupovanie štyroch účastníkov
konania nasledovné úkony:
- 28.4.2014 prevzatie a príprava zastúpenia zo sumy predmetu sporu 242,36 eur + 32,16 režijný paušál,
- 12.5.2014 účasť na pojednávaní 242,36 eur + 32,16 režijný paušál,
- 7.8.2014 písomné podanie na súd 242,36 eur + 32,16 režijný paušál,

- 15.1.2015 vypracovanie listiny o právnom úkone 242,36 eur + 33,56 režijný paušál,
- 19.1.2015 účasť na pojednávaní 182,60 eur + 33,56 režijný paušál,
- 19.2.2015 účasť na pojednávaní 182,60 eur + 33,56 režijný paušál,
- 22.10.2015 účasť na pojednávaní 182,60 eur + 33,56 režijný paušál,
- 25.1.2016 účasť na pojednávaní 182,60 eur + 34,32 režijný paušál,

- 11.2.2016 účasť na pojednávaní 182,60 eur + 34,32 režijný paušál.

Ďalej si účtoval súdny poplatok pre odporkyňu v rade 1/ vo výške 159,50 eur, v rade 2/ vo výške 79,50
eur, v rade 3/ vo výške 79,50 eur a v rade 4/ vo výške 159,50 eur.

Súd akceptoval jednotlivé úkony právneho zástupcu odporcov, avšak nemohol sa stotožniť sa sadzbou
režijného paušálu za roky 2014, 2015 a 2016. Zastupoval spoločne a nerozdielne odporcov v rade 1/ až
4/, a preto mu nemohol priznať režijný paušál tak, ako požadoval za každý úkon 32,16 eur, resp. 34,32
eur. Za každý úkon si mohol v zmysle príslušnej vyhlášky žiadať len 8,04 eur, 8,39 eur, resp. 8,58 eur,
nie násobené štyrmi za každého odporcu. V tejto časti sa súd s jeho návrhom nestotožnil a priznal mu

režijný paušál len vo výške 74,84 eur.

Ďalšie trovy konania súd vyhodnotil za oprávnené a tieto v plnom rozsahu v zmysle vyhl. č. 655/2004
Z.z. odporcom priznal. To znamená, že trovy konania a trovy právneho zastúpenia bude povinná
navrhovateľka uhradiť právnemu zástupcovi odporcov JUDr. Ľubomírovi Jurigovi-Brankovičovi, a to v

celkovej výške 588,99 eur. Súd odrátal od režijných paušálov požiadavky právneho zástupcu, aby za
každý úkon bol platený štvornásobne vyšší paušál ako bol v rozhodujúcom čase určený. Napr. dáva súd
do pozornosti, že v roku 2014 bol režijný paušál určený v sume 8,4 eur a právny zástupca žiadal za
každého účastníka, teda žiadal štvornásobný režijný paušál vo výške 32,16 eur a podobne. S týmto sasúd nemohol stotožniť, len za jeden úkon, je jedno, či sa jedná o jedného účastníka alebo dvanástich
účastníkov, nemôže súd priznať vyšší režijný paušál. Odrátajúc túto sumu, potom sú trovy právneho
zastúpenia vo výške 588,99 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.