Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119201759
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5119201759.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
žalobkyne: J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, F., zastúpenej JUDr. PhDr. Petrom Ďurkovským,
PhD., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, F., proti žalovanému: Slovenská republika - zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
17C/11/2019-101 zo dňa 17. 02. 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
vyslovenia nesprávneho úradného postupu zo strany registrového súdu Okresného súdu Žilina a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 30 008,- eur spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorá
jej nesprávnym postupom súdu mala vzniknúť. Svoje rozhodnutie zdôvodnil súd s poukazom na
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. a zákona č. 530/2003 Z. z., pričom konštatoval, že žalobkyňa
v konaní nepreukázala tvrdený základ uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, resp.

neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, a to nesprávny úradný postup, vznik škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V odôvodnení ďalej uviedol, že
registrovýsúdvzásadenepreskúmavasprávnosťúdajovuvedenýchvnávrhu,anisprávnosťpriložených
listín, ale len to, či návrh je úplný, či sú priložené všetky prílohy v predpísanej forme a zhodu údajov
uvedených v návrhu s údajmi v prílohách, ako aj splnenie ďalších zákonom taxatívne stanovených
formálnych predpokladov zápisu. Zodpovednosť za obsahovú stránku návrhu a príloh, a teda aj za

obsahovú stránku údajov zapísaných na ich základe do obchodného registra je na navrhovateľovi
zápisu. O zrušení spoločnosti môžu rozhodnúť spoločníci, resp. príslušný orgán spoločnosti a tak, ako aj
založenie, aj zrušenie spoločnosti je v dispozícii týchto spoločníkov, resp. orgánov. Súd tak nezistil, že by
výmaz obchodnej spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii bol postihnutý nesprávnym procesným postupom.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na pomer úspechu strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie

žalobkyňa. Dôvodom je nesprávne zistený skutkový stav a jeho nesprávne právne posúdenie.
Odvolateľka vyjadrila presvedčenie, že mala byť pred konaním informovaná o zmene a dôvode
zmeny zákonného sudcu, keď spis bol vedený pod č. 46C/12/2019. Tiež podľa nej, aj keď nešlo o
klasickú námietku zaujatosti, tým, že rozhodoval súd, na ktorom vykonáva činnosť obchodný register,prejudikoval tak svoje rozhodnutie, lebo nikto nikdy neodsúdi sám seba, čo sa aj potvrdilo. Podstatou
žaloby bolo, že firma IDOS, a.s. v likvidácii, ktorej žalobkyňa bola akcionárkou a zamestnancom, bola
Registrovým súdom v Žiline nesprávnym úradným postupom vymazaná dňa 15. 09. 2017, hoci v danom

časevymazanábyťeštenemala.Súdzámerneobišielprávnupodstatuveciapodstatnéprávnenámietky
o tom, že registrový súd má kontrolovať zhodu predložených údajov v listinách s aktuálnymi údajmi a
odlišnosťtýchtoúdajovmábyťpodľa§6ods.3písm.e/zákonač.530/2003Z.z.považovanázaneúplný
návrh, a teda výmaz nesmie byť vykonaný. Žalobkyňa registrový súd nepopierateľne upozorňovala, že
informácie predkladané tomuto súdu na listinách potrebných pre výmaz, sú nepravdivé, a tým pádom

likvidátor všetko potrebné na výmaz obchodnej spoločnosti registrovému súdu nepredkladá. Toto boli
a sú právne relevantné veci pre podstatu tohto konania, ktoré sa však zo strany súdu úplne obišli a
namiesto nich sa súd zaoberal pre konanie skutkovo a právne nepodstatnými vecami. Žalobkyňa tvrdí,
že údaj likvidátora o tom, že spoločnosť ukončila pracovné pomery so všetkými zamestnancami ku dňu
31. 10. 2016 a nepodložil to prílohami - písomnými dohodami, či písomnými výpoveďami, tak registrový
súd aj na základe upozornenia žalobkyne, že pracovný pomer s ňou ukončený nebol, vedel, že údaje

v návrhu na výmaz sa s prílohami nezhodujú. Žalobkyňa je poškodená a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom registrového súdu a vznikom škody je nepopierateľná, čím sú naplnené
všetky predpoklady pre priznanie požadovaného odškodnenia morálnej a psychickej ujmy vo výške
30 008,- eur na ťarchu Ministerstva spravodlivosti SR. Odvolateľka žiadala o zrušenie napadnutého
rozsudku a nové konanie a rozhodovanie na základe skutkového stavu a platného práva.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že so súdom prijatými závermi sa v plnom
rozsahu stotožňuje. Napadnutý rozsudok vychádza z riadne zisteného skutkového stavu veci a súd
vec správne právne posúdil, teda žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Pokiaľ
odvolateľka vyčítala nesprávny postup pri vykonaní dôkazov v konaní, jednalo sa o listinné dôkazy, ktoré

boli predložené stranami sporu a ako vyplynulo aj zo zápisnice, súd v súlade s § 204 CSP upustil od
ich prečítania, resp. oboznamovania s ich obsahom, nakoľko išlo o listiny doručované stranám sporu.
Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Pokiaľ odvolateľka namietala, že registrový
súd má kontrolovať zhodu predložených údajov v listinách s aktuálnymi údajmi, súd prvej inštancie sa
ohľadom namietaného postupu registrového súdu týmto riadne zaoberal, keď v odôvodnení dostatočne

zrozumiteľne uviedol svoje právne posúdenie veci. Pokiaľ opakovane v odvolaní žalobkyňa tvrdila,
že registrový súd upozorňovala na nepravdivosť informácií, ktoré mu boli poskytované likvidátorom,
súd prvej inštancie opakovane zhrnul zákonné povinnosti registrového súdu pri posudzovaní návrhu
na výmaz spoločnosti, ako aj uviedol, kto nesie zodpovednosť za pravdivosť tvrdení uvedených v
takomto návrhu. Nad rámec žalovaný zdôraznil, že nároku žalobkyne nemohlo byť vyhovené nielen pre

nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, ale aj pre neexistenciu nemajetkovej ujmy, ktorá by bola
v príčinnej súvislosti s namietaným postupom. Žiadal, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolacím
súdom ako vecne správny potvrdený.

4. Vo svojom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že žalovaná strana paušálnym a neadresným spôsobom

napáda žalobcu a evidentne sa spolieha na to, že odvolací súd sa automaticky bez skutočne
dôkladného oboznámenia so skutkovým stavom a vyjadreniami postaví za ňu len na základe statusu
štátneho orgánu. Podstatou žaloby bolo napadnutie nesprávneho úradného postupu Registrového súdu
Okresného súdu Žilina. Žalobkyňa registrovému súdu riadne dokázala, že likvidátor predložil listiny s
nepravdivými skutkovými a právnymi tvrdeniami, čiže išlo o stav, kedy likvidátor nepredložil všetko, na

čo bol podľa zákona povinný. Je zrejmé, že úloha registrového súdu pri zápise - výmaze nie je len
formálna, čiže pre registrový súd nemá byť pri výmaze irelevantné, či likvidátorom predložené listiny
obsahujú nepravdivé skutkové tvrdenia. Keby aj registrový súd nemal na základe ustanovení zákona ex
offo skúmať, či údaje predložené likvidátorom sú v zhode so skutočnosťou, po upozornení žalobkyňou,
že údaje nie sú v zhode, nemal ani vykonať výmaz. Keďže takto ale urobil, dopustil sa nesprávneho

úradného postupu. S poukazom aj na nesprávny procesný postup, keď žalovaná strana súdila sama
seba a dobrovoľne sa ako súd nevylúčila, pre nesprávne zistenie skutkového stavu a jeho nesprávne
právne posúdenie, žalobkyňa uviedla, že je dôvodne presvedčená o tom, že firma IDOS, a.s. v likvidácii
nemalabyťvdanomčasezobchodnéhoregistravymazanáažetedaknesprávnemuúradnémupostupu
došlo, čím utrpela ujmu v súvisiacich konaniach a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom registrového súdu a škodou žalobkyne je zrejmá a nepopierateľná.5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo
spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie. V tomto prípade mal odvolací súd preskúmať, či súd prvej inštancie vo veci správne zistil
skutkový stav a vyvodil z neho správne právne závery. Žalobkyňa spochybnila správnosť postupu pri

výmaze spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii, keď registrový súd si nemal riadne splniť svoju povinnosť
vyplývajúcu mu zo zákona č. 530/2003 Z. z. a neprihliadal na tvrdenia žalobkyne, v zmysle ktorých údaje
poskytované likvidátorom registrovému súdu neboli pravdivé najmä v tom, že spoločnosť s ňou riadnym
spôsobom ukončila pracovný pomer, resp. nebola riadne schválená účtovná uzávierka. Súd prvej
inštancie mal tak rozhodovať v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup

orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb.

7. Podľa § 3 ods. 1 uvedeného zákona písm. a/ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri

výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, resp. podľa písm. d/ nesprávnym úradným postupom.

8. Podľa § 5 ods. 1, 3 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Ak bolo
nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo

na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

9. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

10. Samotný pojem nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci nie je osobitne vymedzený (len

príkladmo) a definovanie tak ponechal na právnu vedu a judikatúru súdov. Posúdenie správnosti
úradného postupu orgánu verejnej moci (súdu) je v tomto prípade možné odvodiť z príslušných
ustanovení zákona č. 530/2003 Z. z., vyhlášky č. 25/2004 Z. z. a tiež ust. § 278 a nasl. Civilného
mimosporového poriadku (konania vo veciach obchodného registra). V súlade s týmito právnymi
predpismi, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, registrový súd v zásade nepreskúmava

správnosť údajov uvedených v návrhu, ani správnosť priložených listín, ale len to, či návrh je úplný,
či sú priložené prílohy v predpísanej forme a či sa zhodujú údaje uvedené v návrhu s údajmi v
prílohách, resp. ďalšie splnenie formálnych predpokladov zápisu. Za obsah údajov v tomto prípade
zodpovedá likvidátor. Pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje
nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny postup orgánu, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti

medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Poškodený má
právo na náhradu majetkovej škody, ako aj na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy v prípade, že by
konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu.
Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére
fyzickej osoby. Je dôležité tu prihliadať na to, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie

fyzickej osoby.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací

súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň
primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

12. Pokiaľ teda žalobkyňa rozporovala správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na
nesprávne zistený skutkový stav, resp. nesprávne právne posúdenie veci, s týmto sa odvolací súd
nestotožnil. V konaní nebolo preukázané, že by postupom registrového súdu boli porušené príslušnéprávne ustanovenia, resp. že by bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Dôvody, ktoré uviedla žalobkyňa,
tvrdiac, že bránili vykonaniu výmazu obchodnej spoločnosti z registra, a to neskončený pracovný pomer,
resp. nesprávna účtovná uzávierka, nie sú dôvodmi, pre ktoré by registrový súd nemal vykonať výmaz

obchodnej spoločnosti (pokiaľ by sa aj preukázali ako pravdivé). Ak teda súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobkyňa nepreukázala ňou tvrdený základ uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a
súd žalobu z tohto dôvodu zamietol, s týmto sa stotožnil aj odvolací súd.

13. Pokiaľ v odvolaní žalobkyňa spochybnila inštitút zákonného sudcu, je zrejmé, že v elektronickej

podobe bola žaloba prijatá dňa 12. 02. 2019 a zapísaná bola pod č. 17C/11/2019 OS Žilina, v listinnej
podobe bola žaloba doručená súdu dňa 13. 02. 2019 a táto bola zapísaná pod č. 46C/12/2019. Po
zistení, že sa jedná o totožnú žalobu, ktorá už bola evidovaná pod č. 17C/11/2019, konal vo veci takto
ustanovený zákonný sudca.

14. Pokiaľ spochybňovala odvolateľka správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie pri

oboznamovaní sa so spisom a predloženými dôkazmi, podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.
02. 2020 boli vykonané a oboznámené listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, ktoré predkladala
žalobkyňa, resp. sa jednalo o jednotlivé podania (vyjadrenia) k uplatňovaným nárokom žalobkyne alebo
vyjadrenia k žalobe. Iné návrhy na vykonanie dokazovania stranami sporu navrhnuté neboli. V súlade
s ust. § 204 CSP tak spôsob vykonania týchto dôkazov bol správny (obsah týchto listín bol žalobkyni

známy, nakoľko ich sama predkladala súdu, resp. vyjadrenia protistrany jej boli doručené, obsah listín
ani jednou zo strán sporu spochybnený nebol).

15. Nakoľko vo svojom odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmané
súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav

odvolacím súdom, tento potom rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní proti žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).