Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 8, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/140/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317206400
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4317206400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX L. XXX, zastúpeného: Mgr. Peter Nyúl, advokát so sídlom Kpt. Jaroša 4, 934 05 Levice, proti
žalovanej: F. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. E. 7, XXX XX E., zastúpenej: JUDr. Andrea Chorvátová
Nagyová, advokátka so sídlom XXX 22 Kozárovce 632, o zaplatenie sumy 1.800 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu E. zo dňa 14. marca 2XX9 č.k. 11C/28/2XX7-62 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu E. zo dňa 23. mája 2XX9 č.k. 11C/28/2XX7-92, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievspojenísopravnýmuznesením potvrdzuje.

Žalobca mávočižalovanejnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%,ovýškektorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.800 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.800 eur od 16.03.2017 do
zaplatenia do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanej v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, §
456 1, § 458 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 529 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

1.2. Zistil, že dňa 04.10.2016 E. G. vložil na účet č. SA. sumu 1.800 eur. Listom zo dňa 20.02.2017
vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia a súčasne jej oznámil, že svoju pohľadávku
postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu. V liste uviedol, že sumu 1.800 eur vložil na
jej účel titulom preddavku na kúpnu cenu motorového vozidla zn. Renault Modus EČ E. XXXL. a
keďže žalovaná kúpnu zmluvu odmietla uzavrieť, považuje ju za bezdôvodné obohatenie a žiada ju
vydať do 15.03.2017. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 20.02.2017 medzi E.om G.,
ako postupcom, a žalobcom, ako postupníkom, postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej z

právneho dôvodu nevrátenia bezdôvodného obohatenia vo výške 1.800 eur s príslušenstvom. Motorové
vozidlo, ktoré malo byť predmetom kúpy E. G. užíval od júna 2016 do 02.09.2016, kedy ho poškodené
vrátil žalovanej.
1.3. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 04.10.2016 E. G. vložil na účet
žalovanej sumu 1.800 eur. Sporné bolo z akého dôvodu bola uvedená suma na účet žalovanej vložená,
pričom každá strana sporu uvádzala iný dôvod. Považoval za rozhodujúce, či žalovaná mala právny
dôvod prijať plnenie od E.a G. v sume 1.800 eur. Žalovaná popierala tvrdenie žalobcu, podľa ktorého

dôvodom plnenia sumy 1.800 eur zo strany E.a G. bola úhrada preddavku na zaplatenie kúpnej ceny
motorového vozidla a tiež popierala, že by jej E. G. mal poskytnúť peniaze z titulu, že mala pôžičku.
Tvrdila,žesuma1.800eurjejbolaE.omG.uhradenáztitulunáhradyškody.Svojetvrdenievšakvkonaní
nepreukázala, keďže nepredložila a ani neoznačila žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že E.a G.vyzvala na náhradu škody, príp. na náhradu škody v určitej sume. Toto tvrdenie žalovanej nepotvrdil ani
svedok E. G. vo svojej výpovedi, naopak tvrdil že sumu 1.800 eur žalovanej zaplatil, lebo ju potrebovala
na splatenie pôžičky.

1.4. Tvrdenie žalovanej, podľa ktorého E. G. by jej nevložil na účet peniaze na zaplatenie pôžičky,
keď listom z 28.09.2016 od nej pýtal 1.400 eur, a preto mal úmysel zaplatiť jej náhradu škody vo
výške podľa jeho vlastného uváženia, považoval za právne bezvýznamné pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku žalobcu v tomto konaní. Zároveň za nepostačujúce na preukázanie tvrdenia žalovanej, že E. G.
žalovanej sumu 1.800 eur uhradil z titulu náhrady škody.

1.5. Na základe uvedeného dospel k záveru, že zaplatením sumy 1.800 eur zo strany E.a G. na
účet žalovanej došlo dňa 04.10.2016 na strane žalovanej k prijatiu plnenia bez právneho dôvodu.
Žalovanej tak vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie v uvedenej sume E.ovi G. vydať. Pohľadávku
z tohto titulu E. G. postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2017 žalobcovi.
K započítaniu pohľadávky z titulu náhrady škody zo strany žalovanej voči žalobcovi ako postupníkovi
nedošlo v zmysle § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez zbytočného odkladu, pretože za lehotu

bez zbytočného odkladu nemožno považovať lehotu od doručenia výzvy a oznámenia o postúpení
pohľadávky z20.02.2017 žalovanejdodoručeniaodporužalovanejžalobcovi14.06.2017.Konštatoval,
že povinnosť žalovanej vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi trvá, preto uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sume 1.800 eur. Žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu vyzvaná na zaplatenie
dlžnej sumy 1.800 eur do 15.03.2017. Dlžnú sumu žalobcovi neuhradila, preto sa dostala do omeškania

s plnením tohto peňažného dlhu dňom 16.03.2017. Z uvedeného dôvodu uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.800 eur od 16.03.2017 do zaplatenia.
1.6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca má
nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, nakoľko mal v konaní úplný procesný

úspech.

2.1. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade trov konania. Dôvodila ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a h)

CSP,nakoľkosúdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniadospelknesprávnemuprávnemu
posúdeniu veci.
2.2. Tvrdila, že výpoveďou svedka G. bolo preukázané, že jej v auguste 2016 spôsobil škodu na
motorovom vozidle a vznikla mu povinnosť ju nahradiť. Povinnosť nahradiť škodu vzniká momentom
porušeniazákonnejpovinnosti,bezpotrebypreukazovaniaakýchkoľvekvýzievnajejuhradenie.Nemala

povinnosť preukazovať doručenie výzvy na náhradu škody, ak si právny predchodca žalobcu svoju
povinnosť nahradiť škodu splnil dobrovoľne a nepreukázal, že uhradením sumy 1.800 eur mal zložiť
preddavok na kúpnu cenu auta.
2.3. Tvrdila, že nemala záujem predať vozidlo právnemu predchodcovi žalobcu, čo bolo zrejmé aj p.
G., keďže ho vyzvala na vrátenie auta pomocou príslušníkov PZ. Poukázala na výpoveď svedka G.,

ktorý potvrdil, že sumu 1.800 eur jej požičal na splatenie dlhu, aj keď na začiatku sporu tvrdil, že to bol
preddavok na kúpu auta. Namietala, že s uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

3. Žalobca k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že

odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6.1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.800 eur s príslušenstvom
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe tvrdil, že E. G. dňa 04.10.2016 vložil na účet
žalovanej sumu 1.800 eur titulom preddavku na kúpnu cenu motorového vozidla. Keďže žalovaná kúpnuzmluvu odmietla uzavrieť vyzval žalovanú na jej zaplatenia a súčasne jej oznámil, že svoju pohľadávku
postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu.
6.2. Žalovaná v odpore poprela tvrdenie žalobcu a tvrdila, že svoje motorové vozidlo nechcela predať.

Nevedela odkiaľ jej peniaze prišli na účet a dozvedela sa to až 25.11.2016, keď ju pán G. kontaktoval
mailom, ale neuviedol dôvod, prečo tam peniaze dal. Tvrdila, že vozidlo mal pán G. požičané, odmietal
jej ho vrátiť a vrátil je ho poškodené. Bola presvedčená, že peniaze jej dal na opravu vozidla, aby ho
nedala na súd.
6.3. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Na odvolanie žalovanej bol rozsudok súdu prvej inštancie

predmetom skúmania odvolacím súdom.

7. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

8. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 456 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

10. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

11. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj
svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené
alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi.

Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia
neboli ešte splatné.

13.1.Odvolacíposudzujúcrozhodnutiesúduprvejinštanciezhľadiskanímzistenéhoskutkovéhostavua
citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom

rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania
vyvodil správny právny záver.
13.2. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že dňa 04.10.2016 E. G. vložil na účet žalovanej sumu
1.800 eur. Keďže každá strana sporu uvádzala iný dôvod zloženia peňazí, považoval za rozhodujúce,
či žalovaná mala právny dôvod prijať plnenie od E.a G. v sume 1.800 eur. Dospel k záveru, že žalovaná

v spore nepreukázala svoje tvrdenie, že suma 1.800 eur jej bola E.om G. uhradená z titulu náhrady
škody. Navyše žalovaná nepredložila a ani neoznačila žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že E.a G.
čo i len vyzvala na náhradu škody, príp. na náhradu škody v určitej sume. Preto dospel k záveru, že
zaplatením sumy 1.800 eur zo strany E.a G. na účet žalovanej došlo dňa 04.10.2016 na strane žalovanej
k prijatiu plnenia bez právneho dôvodu. Žalovanej tak vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie v

uvedenej sume E.ovi G. vydať. Pohľadávku z tohto titulu E. G. postúpil na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky žalobcovi. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že k započítaniu pohľadávky žalovanej z titulu
náhrady škody voči žalobcovi ako postupníkovi nedošlo, pretože žalovaná ju neoznámila žalobcovi
bez zbytočného odkladu podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov dospel k
záveru, že povinnosť žalovanej vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi spolu s úrokmi z omeškania

trvá. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, preto napadnutý rozsudok,
ako vecne správny, potvrdil. Rovnako správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže
žalobca bol v spore plne úspešný. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý
rozsudokvdostatočnejmierepoprávnejajskutkovejstránkeodôvodnil,keďuviedolsvojeúvahy,ktorými
sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v

plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ďalej iba poukazuje (§
387 ods. 2 CSP).14.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní.
14.2. S tvrdením žalovanej, podľa ktorého nemala povinnosť preukazovať doručenie výzvy na náhradu

škody, ak si právny predchodca žalobcu svoju povinnosť nahradiť škodu splnil dobrovoľne sa odvolací
súd nestotožnil. Pritom poukazuje na tvrdenie žalovanej v odpore, podľa ktorého do 25.11.2016 ani
nevedela kto a z akého dôvodu jej vložil peniaze na účet. Nebolo preto zrejmé prečo sa mala domnievať,
že šlo o náhradu škody, ktorú jej mal spôsobiť právny predchodca žalobcu, keď takého takáto skutočnosť
nevyplývala ani z mailovej správy, z ktorej podľa vlastného tvrdenia zistila kto jej peniaze vložil na účet

(č.l. 19).
14.3. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalovanej, podľa ktorého pána G. vyzvala na vrátenie auta
pomocou príslušníkov PZ, ani skutočnosť, že svedok G. vo svojej výpovedi tvrdil, že sumu 1.800 eur
jej požičal na splatenie dlhu. Z napadnutého rozsudku totiž vyplývalo, že dôvod zaplatenia predmetnej
sumy na účet žalovanej bol sporný, keď každá strana sporu tvrdila niečo iné, preto považoval súd
prvej inštancie za rozhodujúce, či žalovaná mala právny dôvod prijať plnenie od E.a G. v sume

1.800 eur. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že žalovaná dôvod
zaplatenia predmetnej sumy nepreukázala. Pritom nebolo rozhodujúce, že tento dôvod nepreukázal ani
žalobca, pretože v takom prípade plnenie právneho predchodcu žalobcu naplnilo zákonnom stanovené
podmienky pre bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní
plne úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).