Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 2, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512010614
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7512010614.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov

JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovaného F. A., pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. augusta
2017 v Košiciach, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa
7.9.2016, sp. zn. 3T/147/2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o trestoch a
spôsobe ich výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému F. A., nar. X.X.XXXX v U., trvale bytom A.D., R.. A. XXX/
XX ukladá podľa § 149 ods.2 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods.1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr. zák. ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti riadenia všetkých druhov
motorových vozidiel vo výmere 1 (jeden) rok.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom zo dňa 7.9.2016, sp. zn. 3T/147/2012 uznal obžalovaného F. A.
za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v okrese A.D. - H. dňa 9.6.2010 viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. G. M. A. XXX G. na rovnom

úseku cesty II/XXX v smere od obce B. na A. rýchlosťou 113 km/h, kde v rozpore s § 4 písm. e) a
§ 15 ods. 3 Z.č. 9/2008 Z.z. o cestnej premávke oneskorene reagoval na pohyb pred ním jazdiacich
cyklistov, z ktorých jeden a to F. F. v rozpore s § 19 ods. 1 Z. č. 9/2008 začal priečne premiestňovanie
z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu, pričom obžalovaný svojím vozidlom v dôsledku
neprimeranej rýchlosti, oneskorenej reakcie a nesprávneho smerového vedenia vozidla za účelom
vytvorenia si dostatočného bočného odstupu od cyklistov v strede vozovky narazil prednou časťou
vozidla do ľavej strany bicykla riadeného F. F., následkom čoho cyklista F. F. utrpel zranenia, a to

zlomeniny kosti lebečnej klenby a spodiny, roztrhnutie väzivového spojenia chrbtice so spodinou lebky s
prekrvácaním, natrhnutie a pomliaždenie prechodu medzi mostom a predĺženou miechou, viacnásobné
roztrhnutie tvrdej pleny mozgu v miestach zlomenín lebečnej klenby a spodiny, difúzne zakrvácanie
medzi mäkkými plénami mozgu, na následky ktorých zranení na mieste dopravnej nehody zomrel.Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel

každého druhu vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Č.. XXX, okres A. - H., s
uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný F. A.. V písomných dôvodoch opätovne popísal,

ako došlo k dopravnej nehode, zaoberal sa závermi znaleckých posudkov a dal do pozornosti, že
príčinnú súvislosť medzi nesprávnou technikou jazdy vodiča a samotným následkom dopravnej nehody
má vyriešiť súd a nie znalec. Je toho názoru, že medzi jeho konaním spojeným s porušením dôležitej
povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona a smrťou cyklistu nie je príčinná súvislosť. Manéver poškodeného
F. bol tak náhly, že svojou reakciou nemohol zabrániť vzniku nehody, lebo cyklista mu vytvoril náhlu

prekážku. Taktiež namietal tú skutočnosť, že bol za svoje konanie už potrestaný v priestupkovom konaní
blokovou pokutou za prekročenie rýchlosti, a preto nemôže byť potrestaný opätovne v trestnom konaní.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a trestné stíhanie zastavil, alternatívne, aby vec
vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti
dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré postačilo

na zákonné rozhodnutie vo veci.

Obžalovaný F. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že jazdil v smere od obce Bohdanovce do Košíc
rýchlosťou asi 90 - 100 km/h pričom vo vzdialenosti asi 150 m zbadal dvoch cyklistov, ktorí jazdili po
pravej krajnici za sebou. Keď sa k ním priblížil na vzdialenosť 40 - 50 m rozpoznal, že sú to dvaja

chlapci vo veku 15 rokov, pričom v poradí druhý robil za krajnicou esíčka. Chcel ich obísť z bezpečnej
vzdialenosti, preto asi 20 - 30 m od cyklistov začal smerovať k stredovej čiare, a v momente keď začal
tento manéver, v poradí druhý cyklista zmenil smer jazdy tak, že od pravej krajnice prešiel do stredu
vozovky, následne sa tento cyklista vrátil smerom doprava k pravej krajnici, ale opätovne sa otočil a
kolmo na stredovú čiaru smeroval do protismerného pruhu. Na jeho prvý pohyb začal prudko brzdiť,

otočil volant do pravej strany, dostal sa do šmyku a ľavou prednou časťou narazil do cyklistu. Uviedol,
že žiaden z cyklistov sa nepozeral dozadu a nedával rukou znamenie o zmene smeru jazdy.

Poškodený F. F. st. sa k priebehu nehody vyjadriť nevedel.

Svedok D. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že videl jazdiť na bicykloch dvoch malých chlapcov,
ktorí jazdili esíčkovite po ceste a videl ako zadný cyklista prebehol cyklistu jazdiaceho pred ním. Na
krátku chvíľu sa na nich nepozeral, a vtedy začul zvuk prudkého brzdenia, otočil sa tým smerom a videlako niečo letí ponad stromy. Keď došiel na miesto samé, videl ako obžalovaný vystupuje z vozidla, ktoré
bolo v priekope a druhého cyklistu stojaceho v šoku nad tým čo sa stalo. Túto situáciu sledoval z letiska.

Svedok P. J. vypovedal, že obžalovaný ho so svojím vozidlom prebehol, k nehode sa vyjadriť nevedel,
lebo cyklistov na vozovke nevidel.

Svedkyňa P. X. sa k priebehu dopravnej nehody vyjadriť nevedela.

Svedok F. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spolu s F. F. jazdili na bicykloch, pred odbočením
na letisko on jazdil vpredu a F. F. za ním a prv než začal odbočovať, upažil ľavú ruku, pozrel sa za seba a
videl za sebou vozidlo, ktoré bolo dosť ďaleko, preto bicykel nasmeroval šikmo k stredovej čiare. V tom
čase F. F. jazdil za ním asi 2 metre, pri stredovej čiare sa opätovne pozrel za seba a videl, že motorové
vozidlo sa nachádzalo blízko za nimi, preto zmenil smer jazdy späť k pravej krajnici, ale to čo urobil F.
F. v tom čase nevidel. Keď bol pri krajnici, iba počul buchot, a že prešlo okolo neho vozidlo. Svedok

potvrdil, že ani on, ani poškodený nemali prilbu a v protismere pri odbočovaní nešli žiadne vozidlá.

Ing. K. F. vypovedal, že bol vyslaný na miesto nehody ako príslušník skupiny dopravných nehôd,
vykonal potrebné technické úkony a miesto zrážky určil na základe predpokladov a to úlomkov bicykla
a motorového vozidla.

Svedok K. E. vypovedal, že keď bol na mieste zrážky, ktorej priebeh nevidel, počul ako chlapec, ktorý
tam bol na bicykli hovoril policajtovi, že znamenie o zmene smeru jazdy nedávali. Taktiež tam mala
byť prítomná osoba na motorke, ktorá sa mala vyjadriť, že chlapci jazdili bicyklami od bočnej čiary po
stredovú.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý vypracoval MUDr. F. Q.
a z jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní bolo zistené, že poškodený utrpel zranenia a to zlomeniny
kosti lebečnej klenby a spodiny, roztrhnutie väzivového spojenia chrbtice so spodinou lebky s jeho
prekrvácaním, nadtrhnutie a pomliaždenie prechodu medzi mostom a predĺženou miechou, viacnásobné

roztrhnutie tvrdej pleny mozgu v miestach zlomenín lebečnej klenby a spodiny, difúzne zakrvácanie
medzi mäkkými plénami mozgu. Poranenia boli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.

V konaní vystupovali aj znalci z odboru dopravy Ing. I. B. a Ing. P. F.Í., ktorí vypracovali samostatné
posudky, ktoré sa však v určitých častiach od seba odlišovali. V súlade so zákonom preto postupoval

okresný súd, keď pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva, Žilinskú univerzitu v Žiline. Následne
bol vypočutý znalec Doc. X. A., PhD., ktorý bol osobou určenou k výpovedí k znaleckému posudku.
Pri vypracovaní vychádzal z dvoch variant a to podľa výpovede obžalovaného F. A. (variant B) a podľa
výpovede svedka F. V. (variant A). V oboch prípadoch bola vypočítaná prevádzková rýchlosť vozidla
riadeného obžalovaným ako 113 km/h a nárazová rýchlosť 112 km/h. Pri variante A bol obžalovaný

so svojím vozidlom v čase keď cyklista V. začal uskutočňovať manéver priečneho premiestnenia
vľavo vzdialený od miesta zrážky 103,5 m, pričom obžalovaný mohol rozpoznať priečne premiestnenie
cyklistu k stredovej čiare vo vzdialenosti 78,4m od miesta zrážky, a to 2,5s pred zrážkou a priečne
premiestňovanie k stredovej čiare začal obžalovaný uskutočňovať vo vzdialenosti 59,6 m a to 1,9s pred
zrážkou.CyklistaF.V.sarozhodolvrátiťspäťnapravúkrajnicuvmomente,keďbolobžalovanýodmiesta

zrážky 37,6 m, t.j. 1,2s pred zrážkou a obžalovaný začal reagovať na pohyb cyklistov vo vzdialenosti
32,6 m od miesta zrážky v čase 1,04s pred zrážkou, pričom nábeh brzdného systému na vozidle
započal v čase 0,04s pred zrážkou vo vzdialenosti 1,25 m od miesta zrážky. Nesprávna technika jazdy
obžalovaného pri tomto variante spočívala jednak v jazde rýchlosťou 113 km/h a v jeho oneskorenej
reakcii na vzniknutú situáciu, kedy reagoval až 1,04s pred zrážkou, pričom mohol reagovať 2,5s pred

zrážkou. Jeho reakcia bola oneskorená o 1,46s. Ďalším nesprávnym prvkom bolo smerové vedenie
vozidla, lebo pri prevádzkovej rýchlosti 113 km/h by mal byť minimálny bočný odstup od bicyklistov 1,835
metra a priečne premiestňovanie pri tejto rýchlosti mal obžalovaný začať najneskôr 69m od cyklistov.
Nesprávna technika jazdy cyklistu F. F. pri tomto variante spočíva v tom, že manéver jeho priečneho
premiestnenia bol nesprávny a to ako vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti vozidla, ako aj ku správnej

technike jazdy obžalovaného a rýchlosti 90 km/h.

Pri variante B bol obžalovaný vzdialený s vozidlom od miesta zrážky 94 m v čase, keď poškodený F. F.
začal manéver priečneho premiestňovania do stredu vozovky v čase 3s od zrážky a 81,5 m od miestazrážky v čase 2,6s od zrážky, keď už mohol rozpoznať smerovanie cyklistu F. F. a vo vzdialenosti 63
m od miesta zrážky začal uskutočňovať priečne premiestňovanie ku stredovej čiare a to v čase 2s od
zrážky. Opätovný pohyb cyklistu F. F. mohol obžalovaný rozpoznať vo vzdialenosti 32,5 m od miesta

zrážky v čase 1,04s od zrážky, pričom počiatok nábehu brzdného systému vozidla bol vo vzdialenosti
1,250 m od miesta zrážky v čase 0,04s od zrážky. Nesprávna technika jazdy obžalovaného spočívala v
jazde rýchlosťou 113 km/h, v jeho oneskorenej reakcii na vzniknutú situáciu a nesprávna technika jazdy
cyklistu F. F. pri tomto variante spočívala v tom, že ak by sa obžalovaný pohyboval rýchlosťou 90 km/h
a správne by bol reagoval plynulým náhlym spomalením, vozidlo riadené obžalovaným by v okamihu,

keď cyklista F. vystupoval z koridoru pohybu vozidla sa nachádzalo vo vzdialenosti cca 14 m od zadnej
časti bicykla a nedošlo by k bezpečnému minutiu vozidla a cyklistu, nakoľko za bezpečnú vzdialenosť
možno považovať 23 m a cyklista by sa tak nestihol premiestniť k ľavému okraju vozovky bez vzniku
kolíznej situácie. Preto manéver priečneho premiestnenia cyklistu F. F. bol nesprávny, a to ako vo vzťahu
ku skutočnej rýchlosti vozidla, tak aj ku správnej technike jeho jazdy.

U oboch variant sa vozidlo obžalovaného v čase zrážky nachádzalo približne z 80% jeho šírky v pravom
jazdnom pruhu a približne 20% šírky vozidla sa nachádzalo v ľavom jazdnom pruhu.

Znalec dospel k záveru, že pri variante A by technickou príčinou dopravnej nehody bola súčinnosť
nesprávnej techniky jazdy cyklistu F. F. a nesprávnej techniky jazdy obžalovaného. V prípade variantu

B platí konštatovanie o nesprávnej technike jazdy obžalovaného ako pri variante A s tým rozdielom, že
mal neskoršiu reakciu ako pri variante A o cca 1,56s.

Správne postupoval okresný súd, keď pri rozhodovaní ako došlo k nehodovému deju sa i na základe
logickýchzáverovznalcaaostatnýchdôkazovpriklonilktomu,žeknehodedošlopodľavariantuA.Tento

variant je aj pri posudzovaní viny priaznivejší pre obžalovaného. Obžalovaný svojím konaním naplnil
skutkovú podstatu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. po stránke subjektívnej
tým, že konal nedbanlivostným spôsobom a po stránke objektívnej, že si bol vedomý svojho konania
ako i následku. Odvolací súd k odvolacím námietkam dodáva, že prekročením povolenej rýchlosti o
23 km/h porušil obžalovaný dôležitú povinnosť, ktorú mu ukladá zákon o cestnej premávke. To, že bol

postihnutý blokovou pokutou za rýchlosť jazdy nemôže byť v danom prípade posudzované, že bola
porušená zásada „ne bis in idem“.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v
plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Odvolací súd sa však nestotožnil s výškou uloženého trestu obžalovanému okresným súdom.
Obžalovaný F. A. z miesta bydliska bližšie charakterizovaný nie je, v evidenčnej karte má 2 záznamy,
súdne trestaný nebol. Jeho skutok je možné hodnotiť ako ojedinelé zlyhanie v správaní sa. Priťažujúce
okolnostizistenéneboli,akopoľahčujúcaokolnosťbolavyhodnotenáokolnosťpodľa§36písm.j)Tr.zák.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery je súd povinný prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Vo vzťahu k spôsobu spáchania činu a jeho zavinenia na rozdiel
od okresného súdu dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že miera účasti obžalovaného

i poškodeného na vzniku dopravnej nehody je rovnaká. V prípade, ak by poškodený cyklista sa
nepohyboval po ceste esičkovitým smerom, k dopravnej nehode by nedošlo a obžalovaný by sa dopustil
iba priestupku za prekročenie povolenej rýchlosti, ktorá na mieste zrážky bola maximálne stanovená 90
km/h. Vzhľadom k týmto okolnostiam, ako i na dĺžku konania od spáchania skutku odvolací súd podľa §
321 ods.1 písm. e), ods.3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu

a sám podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému F.Z. A. uložil podľa § 149 ods.2 Tr. zák., § 36 písm. j),
§ 38 ods.2, ods.3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák., §
50 ods.1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v
trvaní 2 roky. Zároveň podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti riadenia
všetkých druhov motorových vozidiel vo výmere 1 rok. Takto zmenené tresty postačia na prevýchovu

obžalovaného a to tak z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.