Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Martin Baran

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205604
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717205604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XX/X, XXX XX U. D., t. č. D. XX/XX, XXX XX U. D., zastúpená Združenie Brániť sa oplatí-
BSO, so sídlom Potočná 37, 080 01 Prešov, proti žalovanému AB 2 B.V., so sídlom Strawinskylaan 933,
Amsterdam, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela,
s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, o obnovu konania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č.k. 18Csp/41/2017-43 zo dňa 02. mája 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok vo výroku I. tak, že obnovu konania z a m i e t a.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Povoľuje obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/357/2015.

II. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 397 písm. e), § 398, § 403 ods. 1, § 414, § 255 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že v konaní sp. zn. 12C/357/2015 vedenom na Okresnom súde Poprad sa
spoločnosť AB 1 B.V. ako právny nástupca pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia, a.s. sa voči
žalobkyni domáhala zaplatenia sumy 1.415,63 eur s prísl. titulom nesplatenej úverovej zmluvy. Súd
vo veci dňa 18.12.2015 vydal platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2016. Na
základe úverovej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 3.319,39 Eur. Zmluva v časti obsahuje

malé, nečitateľné písmo. V tejto časti zmluvy je uvedené, že táto spoločnosť a klient touto zmluvou
zároveň uzatvárajú aj dohodu o zrážkach zo mzdy v rozsahu uvedenom na rube tejto listiny. Návrhom
doručeným súdu dňa 02.05.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd povolil obnovu konania vedeného pod sp.
zn. 12C/357/2016. Návrh odôvodnila tým, že úverovú zmluvu, ktorú uzatvorila s právnym predchodcom
žalovaného uzatvárala ako fyzická osoba so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., ktorý poskytuje
úvery v rámci svojho podnikania a táto zmluva vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy a tiež mnoho
neprijateľných podmienok, ktoré súd nezohľadnil, a preto rozhodol v jej neprospech.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že návrh na povolenie obnovy konania je
dôvodný. Žalobkyňa podala návrh včas, keď o dôvode obnovy konania sa dozvedela od združenia Brániť
sa oplatí dňa 28.04.2017 a návrh bol podaný dňa 02.05.2017. Návrh na obnovu konania bol podaný vsubjektívnej ako aj objektívnej lehote. Mal za to, že je daný dôvod pre obnovu konania vyplývajúci z § 397
písm. e) Civilného sporového poriadku a tiež, že nie všetky rozsudky Súdneho Dvora alebo súdu prvého
stupňa sú preložené do slovenského jazyka a takéto cudzojazyčné rozsudky nemôžu byť podkladom

na začatie plynutia trojmesačnej lehoty na podanie prípadného návrhu na obnovu konania. Odkázal
na početné rozhodnutia odvolacieho súdu v obdobných veciach (sp. zn. 9Co/12/2017, 3CO/60/2016 a
rozsudky Súdneho dvora EÚ C-168/05 z 26.10.2006, C-240/98 zo dňa 3Co/60/2016, rozsudky Súdneho
dvora C-14/83 z 10.04.1984 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 MCdo 20/2009. Uviedol, že pokiaľ úverová
zmluva na plnenie ktorej bola žalobkyňa zaviazaná platobným rozkazom, obsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky a platobný rozkaz bol vydaný v rozpore s rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ide o dôvod na
obnovu konania. V konaní žalobkyňa preukázala prostriedkami procesného útoku dôvodnosť obnovy
konania. Osobitne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-168/05 zo dňa 26.10.2006 a
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/60/2016. Na základe uvedeného rozhodol tak
ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania
nepriznal, keďže náhradu trov konania žalobkyňa nežiadala.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1
písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Uviedol, že povolenie obnovy konania v

prípade, ak bolo už raz právoplatne rozhodnuté považuje za v rozpore so zásadou zákonnosti a právnej
istoty, ktorá narúša a spochybňuje zákonnosť pôvodných rozhodnutí, čo určite nemôže byť cieľom
zákonnej úpravy. Poukázal na to, že účelom inštitútu právoplatnosti je zabezpečenie právnej istoty a
poskytnutie ochrany v konaní preukázaným (zisteným) právam a tento ochranný účinok sa prejavuje
tým, že úspešný žalobca je právoplatným rozhodnutím chránený pred novou žalobou vznesenou

žalovaným a naopak, neúspešný žalovaný je chránený proti úspešnému, aj by tento opätovne podal
žalobu o rovnakom plnení, pričom zdôraznil, že s uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj Okresný
súd v Prešove, v konaní vedenom pod sp. zn. 20Csp/172/2018. Uviedol, že súd už pred vydaním
platobného rozkazu skúmal v zmysle ust. §5 zákona č. 250/2007 Z. z. zákonné prekážky alebo
dôvody, ktoré by mohli brániť priznať plnenie a v zmysle tohto ustanovenia musel súd vyhodnotiť

bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy pred vydaním platobného rozkazu, preto považuje aplikáciu
prekážky res iudicata v predmetnom konaní za splnenú. Opätovne dal do pozornosti, že obnova konania
je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených zákonom dosiahnuť
nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne a návrhom
na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní

veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Namietal, že žalobkyňa nijakým spôsobom nespochybňovala
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ale napádala, že konajúci súd nemal vôbec vydať platobný
rozkaz z dôvodu, že uzatvorená zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň tiež
poukázal na uplynutie trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby

rozhodnutie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

7. K odvolaniu sa vyjadril splnomocnený zástupca žalobkyne tak, že v celom rozsahu sa stotožňujú s
rozsudkom súdu prvej inštancie a aj s jeho odôvodnením a uviedli, že sudca veľmi odbore, profesionálne
a správne posúdil skutočnosti a vo veci rozhodol zákonne. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok

súdu prvej inštancie.

8. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

12.Knámietkenesprávnychskutkovýchzisteníodvolacísúdpoznamenáva,žedokazovaniejeprocesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne

aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS

SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svojnárokalebosabrániprotijehouplatneniu,prípadneštádiacivilnéhoprocesu.Odvolacísúdzobsahu
spisuzistil,žetentoodvolacídôvodbolnaplnený,atovovzťahukposúdeniudôvodnostiobnovykonania.

13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu spisu

mal odvolací súd za to, že aj táto odvolacia námietka bola naplnená, a to tým, že súd prvej inštancie síce
použil správny právny predpis a správne ustanovenia vo vzťahu k obnove konania, ale tieto nesprávne
interpretoval.

14. Právna teória rozlišuje v prípade opravných prostriedkov medzi riadnymi opravnými prostriedkami a

mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Rozdiel medzi týmito dvoma skupinami opravných prostriedkov
spočíva v tom, že riadne opravné prostriedky smerujú proti ešte neprávoplatným rozhodnutiam súdu,
zatiaľ čo mimoriadne opravné prostriedky smerujú už proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Samotná
obnova konania je subsumovaná v kategórii mimoriadnych opravných prostriedkov, pretože jednak
musia byť na takúto obnovu splnené osobitné dôvody a jednak obnovou dochádza k narušeniu princípu

právnej istoty strán sporu. V prípade podmienok obnovy konania možno hovoriť o subjektívnych
(oprávnený subjekt, resp. jeho právny nástupca) a o objektívnych podmienkach (lehota na podanie
žaloby na obnovu konania) prípustnosti obnovy konania.

15. Podľa § 397 písm. e) C.s.p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,

ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné.

16. Podľa § 403 ods. 1 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď

ho mohol uplatniť.17. Podľa § 404 písm. c) C.s.p., za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od
právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak ide o dôvody obnovy konania
uvedené v § 397 písm. c) až e).

18. Podľa § 396 ods. 1 a 2 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

21. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

22. Obnova konania predstavuje jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov, čo znamená, že pre

uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku musia byť dané osobitné dôvody. Obnovou
konania dochádza k narušeniu princípu právnej istoty sporových strán, preto takéto narušenie musí byť
vyváženésprísnenímpodmienokprepripustenieobnovykonania.Mimoriadnymopravnýmprostriedkom
zákon umožňuje napadnúť len právoplatné rozhodnutia, a to len z dôvodov taxatívne určených zákonom
a tiež len v lehote určenej zákonom, pričom prípadné zmeškanie takejto lehoty má za následok preklúziu

práva podať žalobu na obnovu konania. Ako bolo uvedené už vyššie, žalobou na obnovu konania
možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie (rozsudok prvoinštančný a odvolací, rozsudok čiastočný
i medzitýmny, rozsudok pre zmeškanie, či rozsudku pre uznanie nároku, ako aj uznesenie o schválení
zmieru a právoplatný platobný rozkaz - posledné dve za podmienky, že dôvody obnovy konania možno
vzťahovať len na predpoklady, za ktorých došlo k ich vydaniu) a len z dôvodov taxatívne vymedzených

zákonom (§ 397 písm. a) - f) C.s.p.).

23. Po splnení zákonom predpísaných náležitostí potom samotné konanie prebieha v dvoch fázach.
V prevej fáze prvoinštančný súd skúma, či možno obnovu konania vôbec procesne pripustiť, pričom
výsledkom tejto fázy je rozhodnutie o povolení alebo nepovolení obnovy konania. V druhej fáze

dochádza k novému preskúmaniu a rozhodnutiu veci, avšak len za predpokladu, že súd v prvej fáze
obnovu konania povolil.

24. V predmetnom prípade sa odvolací súd najprv zaoberal opätovne žalovaným vzneseniu námietkou
premlčania. Ako bolo už vyššie uvedené podanie žaloby na obnovu konania v lehote predstavuje

objektívnu podmienku prípustnosti obnovy konania. Civilný sporový poriadok upravuje pre prípad
podania žaloby na obnovu konania dva druhy lehôt, a to objektívnu a subjektívnu, pričom pre splnenie
objektívnej podmienky prípustnosti obnovy konania musí byť žaloba podaná v rámci plynutia oboch
lehôt, teda tak v rámci plynutia tak objektívnej ako aj subjektívnej. Zachovanie lehoty na obnovu konania
musí preukázať ten, kto obnovu konania navrhuje, pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Civilný

sporový poriadok zároveň však pripúšťa, aby za splnenia podmienok upravených v § 403 ods. 1 C.s.p.,
(podanie žaloby na obnovu konania v rámci trojmesačnej lehoty, odkedy sa strana ten, kto podal žalobu
na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť) bola
žaloba na obnovu konania podaná aj po uplynutí objektívnej lehoty troch rokov, avšak len v zákonom
taxatívne vymedzených prípadoch, a to ak: (i) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom

súdnomkonanípriznaloprávo,neskôrpodľatrestnoprávnychpredpisovzrušený,(ii)novédôkazysúvisia
s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť alebo (iii) ide o dôvody
obnovykonaniauvedenév§397písm.c)aže).Žalobkyňadôvodilapodaniežalobynaobnovukonaniav
zmysle § 397 písm. e) C.s.p., čo znamená, že v predmetnom prípade postačovalo, ak žalobkyňa podala
žalobu na obnovu konania v rámci plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty v zmysle § 403 ods. 1 C.s.p..

Pre posúdenie uplynutia alebo neuplynutia tejto lehoty bolo dôležité zistiť, kedy sa žalobkyňa dozvedela
alebo kedy sa mohla dozvedieť o dôvode na obnovu konania a následne od toho je potom potrebné
počítať plynutie subjektívnej lehoty. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa dozvedela o dôvode na
obnovu konania od Združenia Brániť sa oplatí - BSO dňa 28.04.2017, teda od tohto dátumu je možnézačať počítať subjektívnu lehotu na podanie žaloby. Táto lehota by žalobkyni uplynula dňa 28.07.2017,
avšak z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola na súde prvej inštancie podaná dňa 02.05.2017 (č.l.1),
na základe čoho možno konštatovať, že žaloba na obnovu konania bola podaná v rámci plynutia

subjektívnej lehoty, a preto je námietka žalovaného v tomto smere nedôvodná.

25. K samotnej námietke žalovaného týkajúcej sa nesplnenia podmienok na obnovu konania, odvolací
súd uvádza, že zo samotnej žaloby vyplýva, že primárnym dôvodom na obnovu konania je to, že
uzatvorená zmluva medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, ktorými sa súd v pôvodnom konaní nezaoberal, a teda nezohľadnil ani judikatúru
Súdneho dvora EÚ. Odvolací súd preskúmaním uzatvorenej úverovej zmluvy medzi žalobkyňou a
právnym predchodcom žalovaného zo dňa 11.08.2008 zistil, že táto zmluva obsahuje podmienky, ktoré
už boli rozhodnutiami súdov vyhlásené za neprijateľné, a to napr. ustanovenie o uzatvorení dohody o
zrážkach zo mzdy (táto podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú napr. v rozhodnutí Okresného súdu
Poprad, č.k. 12Csp/99/2017-87 zo dňa 06.06.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 12Co/39/2019 zo dňa 05.03.2019) a tiež o uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru I a zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru II (uvedené zmluvné podmienky boli vyhlásené za
neprijateľné napr. v rozhodnutí Okresného súdu Humenné, č.k. 11C/183/2013-86 zo dňa 14.10.2013
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/8/2014 zo dňa 20.10.2014). Odvolací
súd však na tomto mieste nevidí, aby uvedené skutočnosti v spojení aj s judikatúrou Súdneho dvora

EÚ natoľko odôvodňovali povolenie obnovy konania, ktoré bolo skončené právoplatným rozhodnutím.
Odvolací súd taktiež nevidí dôvod obnovy konania v to, že v pôvodnom konaní bol vydaný platobný
rozkaz a teda nebolo prihliadané ne neprijateľné zmluvné podmienky, pretože je toho názoru, že na tento
prípad nemožno aplikovať ani závery Súdneho dvora z 18. februára 2016 vo veci C-49/14, v spojení
s konaním vo veci C-448/17, kde Krajským súdom v Prešove okrem iného bola daná prejudiciálne

otázka k výkladu vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-49/14, nakoľko
platobný rozkaz bol vydaný sudcom a nie vyšším súdnym úradníkom. Práve táto otázka bola kruciálnou
priposúdenímeritaveci,nakoľkovcitovanejvecibolvydanýplatobnýrozkazvyššímsúdnymúradníkom,
pričom v prejednávanej veci bol tento vydaný zákonným sudcom (č. l. 39 spisu Okresného súdu Poprad
sp. zn. 12C/357/2015). Z uvedeného dôvodu citované rozhodnutie rieši odlišný prípad.

26. V prípade, ak žalobkyňa dôvodila podanie žaloby na obnovu konania skutočnosťou, že uzatvorená
úverová zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, odvolací súd nevidí priestor na to, aby
práve inštitút obnovy konania slúžil na prípadné vyhlásenie zmluvných podmienok za neprijateľné.
V tomto smere žalobkyni nebráni nič, a to ani prekážka res iudicata, aby v zmysle § 301 až § 306

C.s.p. (napríklad prostredníctvom jej zástupcu v tomto konaní) iniciovala na príslušnom súde konanie
o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, výsledkom ktorého môže byť rozsudok, ktorý vo
výrokovej časti určí neprijateľnosť tej-ktorej zmluvnej podmienky. Z podanej žaloby totiž nevyplývalo, že
by žalovaný, resp. jeho právny predchodca aktivoval ustanovenie, ktoré zakotvuje dohodu o zrážkach
zo mzdy v dôsledku čoho by jej vznikla alebo vznikala ujma.

27. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že zo strany súdu prvej inštancie nebol správne
právne posúdený dostatočne zistený skutkový stav vzťahujúci sa na splnenie osobitných dôvodov
obnovy konania. Žalobkyňou prezentované dôvody nepostačujú na prelomenie právoplatnosti vydaného
platobného rozkazu a opätovného posúdenia rozhodnutia vo veci samej.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. §
388 C.s.p. v napadnutom výroku I. zmenil tak, že žalobu na obnovu konania zamietol.

29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žalovaný bol v

konaní úspešný a žalobkyňa úspešná nebola, pričom odvolací súd zistil dôvody na aplikáciu § 257
C.s.p.. Tieto spočívajú v skutočnosti, že žalobkyňa má ako fyzická osoba iba rozumové schopnosti na
úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom právnu normu a to
ustanovenie § 397 písm. e) CSP. Z tohto dôvodu ako právny laik v predmetnom konaní nezastúpený
právnym zástupcom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa nemohla žalobkyňa

poznať odvolacím súdom aplikované závery Súdneho dvora z 18. februára 2016 vo veci C-49/14, v
spojení s konaním vo veci C-448/17, nakoľko platobný rozkaz v danej veci bol vydaný sudcom a nie
vyšším súdnym úradníkom. Z vyššie uvedeného dôvodu súd nárok na náhradu trov prvoinštančnéhokonania a odvolacieho konania stranám sporu nepriznal, berúc do úvahy zásadu zvýšenej ochrany
spotrebiteľa v civilnom sporovom konaní.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.