Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10C/258/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111221727
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7111221727.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobkyne 1/ H. Z., K. F.,

X.. X.XX.XXXX, V. L. Y. F., J. XX, žalobkyne 2/ P. F., K. F., X.. XX.X.XXXX, V. L. Y. F., J. Č.. XX a
žalobkyne 3/ C. J., K.. D., X.. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. F.A., S. Č.. X, právne zastúpenej JUDr.
Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom AK v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej F. P., K..
X., X.. XX.X.XXXX, trvale bytom v R. Ľ., N.. X. H. Č.. X, právne zastúpenej JUDr. Milanom Weiczenom,
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Čollák, Weiczen, Vanko & partneri v Košiciach, na
Floriánskej č. 19 , v konaní o určenie, že poručiteľ bol výlučným nájomcom družstevného bytu a členom
družstva, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že poručiteľ E. F.C.Z., X.. XX.X.XXXX, B. X.X.XXX1 bol ku dňu smrti výlučným
nájomcom družstevného L. Č.. XX, nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu č. 2714 Y. F., X.
N.. B. Č.. XX a členom SBD III Košice, a tiež výlučným vlastníkom členského podielu k predmetnému
bytu.

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť trovy konania žalobkyni 1/, 2/, 3/ v rozsahu 100%, pričom o
výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne 1/ až 3/ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.8.2011 domáhali, aby súd zrušil

spoločné členstvo bývalých manželov E. F.C.C. a F.X. P. v Stavebnom bytovom družstve Košice III tak,
aby toto členstvo zaniklo a pozostalí povolaní k dedeniu po poručiteľovi E. F.C.C., zomretom X.X.XXXX,
ktorými sú žalobkyne 1/ až 3/, by sa stali členkami Stavebného bytového družstva Košice III (ďalej len
SBD III Košice) a nájomkyňami družstevného bytu č. XX na B. N. Č.. XX Y. F., dom č. XXXX, blok
XXX, X. J.. Žalobu odôvodnili tým, že sú povolané ako dedičky zo zákona v III. dedičskej skupine
po poručiteľovi E. F.C.C., X.. XX.X.XXXX, zomretom X.X.XXXX, pričom žalobkyne 1/ a 2/ sú sestry
nebohého a žalobkyňa 3/ je jeho družka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti takmer 27 rokov, v jej

byte. Poručiteľ nadobudol uvedený byt ako stabilizačný družstevný byt počas trvania manželstva so
žalovanou, pričom toto manželstvo poručiteľa so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom MS Košice, sp.
zn. 21C 608/84-9 zo dňa 16.7.1984, rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.9.1984. Medzi poručiteľom
a žalovanou však doposiaľ nedošlo k rozdeleniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov písomnou
dohodou ani súdnym rozhodnutím, len ústne sa dohodli, že žalovaná si ponechá zariadenie domácnosti
a poručiteľ zostane nájomcom družstevného bytu, ktorý žalovaná opustila ihneď po rozvode, nikdy viac
ho neužívala a vyhlásila, že byt ponecháva poručiteľovi. Vzhľadom na to, že poručiteľ nepodal návrh

príslušnému súdu na určenie, ktorý z manželov bude ďalej ako člen družstva nájomcom družstevného
bytu, bývalá manželka poručiteľa, teda žalovaná, je naďalej v registri SBD Košice III vedená ako členka
družstva. Žalovaná v predmetnom byte 27 rokov nebývala a nestarala sa o neho, neplatila za nehožiadne poplatky a nijakým spôsobom si ho nenárokovala, preto aj z morálneho hľadiska nemá na tento
byt nárok, preto navrhli, aby súd rozhodol v súlade s ich návrhom.

2. Žalovaná sa vyjadrila, že s návrhom nesúhlasí a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol,
nakoľko petit ako ho navrhujú žalobkyne je nevykonateľný a zároveň nesúhlasila ani so skutkovým
stavom uvádzaným v žalobe a ďalej žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania. Uviedla, že
predmetný byt nadobudli do spoločného nájmu s exmanželom E. F.C.C. počas trvania manželstva ako
stabilizačný byt, nakoľko obaja pracovali v DPMK a spolu zaplatili aj vstupný vklad v sume 3.000,- Sk +

zápisné v sume 200,- Sk. O predmetný byt mala vždy záujem, ale od bývalého manžela, teda poručiteľa
sa odsťahovala z toho dôvodu, že bol grobian a tyran a bil ju, o čom svedčí aj rozsudok o rozvode
ich manželstva. Od manžela sa odsťahovala v máji 1984, pričom vzala so sebou približne polovicu
hnuteľných vecí, ktoré mali v spoločnom vlastníctve. Nie je pravdou, žeby sa o byt viac nezaujímala,
pretože sa do predmetného bytu chcela vrátiť, avšak násilím jej bývalý manžel zobral kľúče od bytu a aj
spolu s družkou, teda žalobkyňou v 3. rade ju do bytu pustiť nechceli, pričom v byte nebývali, bývali v

byte žalobkyne v 3. rade. Preto bola nútená si prostredníctvom Prezidentskej kancelárie vybaviť štátny
byt v Starej Ľubovni, ktorý jej bol pridelený z dôvodu, že nemala kde bývať. Nikdy pred nikým nevyhlásila,
že byt prenecháva svojmu exmanželovi, ale pravdou je to, že sa s ním nikdy nevedela dohodnúť na
vyporiadaní bytu, pretože sa ho jednak bála a jednak sumy, ktoré jej ponúkal za vyporiadanie bytu
boli neadekvátne k hodnote predmetného bytu. Ponúkal jej len 500,- Sk, s čím ona nemohla súhlasiť.

Vzhľadom na to k žiadnej dohode medzi bývalými manželmi ohľadom vyporiadania bytu nedošlo a tak
isto ani k žiadnemu súdnemu rozhodnutiu o vyporiadaní bytu, preto je toho názoru, že jej patrí členský
podiel v SBD III ako aj súvisiace členské práva a povinnosti spojené s nájmom družstevného bytu na
ulici B. Č.. XX Y. F., pričom výška členského podielu v čase smrti poručiteľa bola 572,32 eur a k takémuto
návrhu sa priklonilo aj samotné SBD Košice III.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
predloženými žalobkyňami aj žalovanou a to úmrtným listom, úradným potvrdením od notárskeho úradu
o okruhu dedičov, prihláškou za člena SBD Sever v Košiciach, vyrozumením SBD, výmerom SBD Sever,
stanovami SBD III Košice, dohodou o užívaní družstevného bytu, rozsudkom MS v Košiciach sp. zn.

21C/608/84-9 z 16.7.1984, vyjadrením z SBD III Košice zo dňa 21.6.2011 a zo dňa 20.4.2011 a zistil
nasledovný skutkový stav:

4. Poručiteľ E. F.C.C. a žalovaná F. P. uzavreli manželstvo dňa 22.1.1977 a rozsudkom Mestského súdu
v Košiciach, sp. zn. 21C 608/84-9 zo dňa 16.7.1984, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.9.1984 bolo

ich manželstvo rozvedené.

5. Na základe prihlášky za člena Stavebného bytového družstva Sever v Košiciach zo dňa 13.4.1977,
ktorou E. F.C.C. požiadal o pridelenie družstevného bytu, mu bol dňa 10.9.1978 pridelený X-A. L. s
príslušenstvom v bloku XXX O., Y. A., číslo bytu XX pre 2 člennú rodinu a to na základe splnených

podmienok družstevných stanov č. X a XX schváleného poradníka č. XXXX a uznesenia predstavenstva
družstva č. 200 zo dňa 22.6.1978. Išlo o byt na B. N. Č.. XX Y. F.. Žalovaná sa stala taktiež členkou a
nájomníčkou prideleného bytu, nakoľko v čase pridelenia bola manželkou t. č. už nebohého E. F.C.C..

6. E. F.C.C., X.. XX.X.XXXX, zomrel dňa X.X.XXXX, bez zanechania závetu a ako dedičia prichádzajú

do úvahy v A.. G. R. Ž. X/ C. X/.

7. Od rozvodu manželstva poručiteľa a žalovanej až do smrti poručiteľa nedošlo k uzavretiu písomnej
dohody o tom, ktorý z bývalých manželov bude po rozvode ďalej ako člen družstva nájomcom
družstevného bytu a k vyporiadaniu nedošlo ani súdnou cestou.

8. Stavebné bytové družstvo III Košice odpoveďou na dožiadanie zo dňa 21.6.2011 potvrdilo, že
podľa evidencie v členskom spise, pán E. F.C.C. a pani F. (F.) Hudáková , boli rozvedení na základe
rozsudku Mestského súdu v Košiciach, č. 21C 608/84-9, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.1984,
ale spoločné členstvo a právo nájmu uvedeného družstevného bytu na B. N. Č.. XX X. X. J., Č.. L.

XX, ktorého sa stali spoločnými členmi a nájomcami dňa 15.9.1978 si nevyporiadali ani dohodou ani
prostredníctvom súdu. Poukázalo na ustanovenie § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení,
na základe čoho dospelo k záveru, že ak právo na družstevný byt manželov bolo nadobudnuté za trvania
manželstva a v čase od rozvodu manželstva do smrti jedného z týchto rozvedených manželov nedošlomedzi nimi k dohode alebo k rozhodnutiu súdu o tom, ktorý z nich bude ako člen družstva byt užívať,
členom bytu zostane pozostalý manžel a jemu patrí aj členský podiel; k tomu by mal prihliadnuť notár
pri vyporiadaní medzi dedičmi a pozostalým bývalým manželom, pričom poukázalo na rozsudok MS

SR zo dňa 11.2.1987- 3 CZ 85/86, RC26/90. Na základe toho sa SBD III Košice vyjadrilo, že členský
vklad, resp. členský podiel a s tým súvisiace členské práva a povinnosti spojené s nájmom predmetného
družstevného bytu v Košiciach zdedil v celosti iba jeden dedič a to pozostalá manželka pani Katarína
Hudáková, pričom zostatková hodnota členského podielu ku dňu smrti poručiteľa predstavovala sumu
564,02 eur. Z vyjadrenia SBD III Košice zo dňa 20.4.2011 vyplýva, že hodnota členského podielu v čase

smrti poručiteľa predstavovala 572,32 eur.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 10C/258/2011
zo dňa 22.2.2013 žalobu zamietol, a žalobkyne v 1. až 3. rade zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania.

10. Voči tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa 3/ C. J.. Počas odvolacieho konania žalobkyňa

3/ predložila súdu Návrh na zmenu žaloby a žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby v tom znení, že
výrok rozsudku bude znieť: „Súd určuje, že poručiteľ bol výlučným nájomcom družstevného bytu, ktorý
sa nachádza na B. Č.. XX, č. bytu XX, na X. J. bytového domu č. XXXX Y. F., a členom SBD Košice III.“

11. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6Co/390/2013 zo dňa 12.3.2015 rozhodol tak, že pripúšťa

zmenu návrhu tak, aby namiesto určenia, že spoločné členstvo poručiteľa E. F.C.C. a odporkyne v
Stavebnom bytovom družstve III Košice zaniklo, a členkami SBD a nájomcami družstevného bytu
sú navrhovateľky, bolo určené, že poručiteľ bol výlučným nájomcom družstevného bytu č. XX
nachádzajúceho sa na X. posch. bytového domu č. XXXX Y. F. na ulici B. Č.. XX a členom SBD III
Košice. Zároveň v II. výroku zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd vo svojom uznesení uviedol, že postupujúc podľa § 95 O.s.p. (pozn. súdu účinného do
30.6.2016), pripustil navrhovanú zmenu návrhu na začatie konania a odvolací súd postupujúc podľa
§95 OSP pripustil navrhovanú zmenu návrhu na začatie konania, pretože výsledky dosiaľ vykonaného
dokazovania sú použiteľné aj v konaní o určenie, že poručiteľ E. F.C.C. v čase svojej smrti bol výlučným
nájomcomspornéhodružstevnéhobytu.Navrhovateľkyužvsamotnomnávrhunazačatiekonaniatvrdili,

že poručiteľ po rozvode manželstva bol výlučným nájomcom sporného bytu, v tomto smere poskytli aj
skutkové prednesy, vo svojich vyjadreniach pred súdom uviedli, že poručiteľ s odporkyňou ústne sa
dohodol, že odporkyňa si ponechá zariadenie domácnosti a poručiteľ zostane nájomcom družstevného
bytu. Vzhľadom na to, že tieto skutkové tvrdenia navrhovateliek boli v rozpore s doterajším žalobným
návrhom, úlohou súdu bolo postupom podľa §43 OSP pokúsiť sa odstrániť tento rozpor. Vzhľadom na

to, že v odvolacom konaní bola pripustená zmena žalobného návrhu, tento nedostatok už je zhojený.

12. Odvolací súd ďalej uviedol, že E. F.C.C. XX.X.XXXX právo na pridelenie družstevného bytu vzniklo
za trvania manželstva s odporkyňou, v zmysle §175 ods. 2 Obč. zák. v znení platnom do 30.6.1988

s právom spoločného užívania sporného bytu im vzniklo i spoločné členstvo v družstve, z ktorého
obaja manželia boli oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. S prihliadnutím na § 871 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „Obč. zák.“) tieto závery súdu prvého stupňa
obstoja, hoci terminologicky používal pojmy, ktoré do zákona č. 40/1964 Zb. boli zavedené až zákonom
č. 509/1991 Zb. účinným od 1.1.1992. Nesprávne však súd postupoval, pokiaľ záver o trvaní práva

spoločného užívania sporného bytu manželmi, resp. od 1.1.1992 záver o trvaní ich spoločného nájmu
k spornému bytu ku dňu smrti E. F.C.C. 5.4.2011 založil na absencii písomnej dohody rozvedených
manželov o zrušení práva spoločného užívania bytu (spoločného nájmu bytu), t. j. na absencii ich
písomnej dohody, kto z nich ako člen družstva bude ďalej užívať sporný byt (bude jeho nájomcom).
Zákon č. 40/1964 Zb. v ustanovení §177 ods. 2 v znení účinnom do 31.12.1991 a ani v ustanovení

§705 ods. 2 účinnej od 1.1.1992 platnosť dohody rozvedených manželov ako spoločných užívateľov
(spoločných nájomcov), kto z nich ako člen družstva bude ďalej užívať sporný byt (bude jeho nájomcom),
neviazalnapísomnúformu.Občianskyzákonníktedanevyžadovalaaninevyžadujeexistenciupísomnej
dohody spoločných nájomcov o zrušení spoločného užívania (spoločného nájmu) družstevného bytu.
Pokiaľ súd prvého stupňa riadiac sa či už článkom 23 stanov družstva, ktorý v rozpore so zákonom

na platnosť dohody rozvedených manželov vyžaduje písomnú formu alebo inými právnymi úvahami, o
tejto otázke uvažoval inak a dokazovanie zameral na zistenie existencie písomnej dohody rozvedených
manželov, pretože jedine dohodu uzavretú v tejto forme považoval za právne akceptovateľnú pre
účinnézrušeniespornéhospoločnéhoprávarozvedenýchmanželovichvzájomnoudohodou,nesprávneaplikoval citované zákonné ustanovenia na posudzovaný prípad. V dôsledku toho nesprávne zistil
skutkový stav a vo veci nesprávne rozhodol, pretože riadiac sa týmto nesprávnym právnym názorom
nevykonal dokazovanie za účelom zistenia, či medzi rozvedenými manželmi hoci aj len ústne, t. j. bez

ohľadu na formu právneho úkonu, (ne)došlo k uzavretiu platnej dohody o danej otázke, a preto vo veci
rozhodol predčasne. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupujúc podľa §221 ods. 1 písm. h), ods. 2
OSP rozsudok preto zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

13. V ďalšom konaní bude potrebné vykonať dokazovanie za účelom posúdenia existencie prípadnej

platnej dohody rozvedených manželov, a to bez ohľadu na jej formu z dôvodu, ako je uvedený vyššie,
pretože len v prípade vylúčenia jej existencie spoločný nájom bytu manželmi mohol zaniknúť smrťou E.
F.C.Z. (§707 ods. 2 Obč. zák.). Pri posudzovaní otázky či medzi rozvedenými manželmi došlo k platnému
uzavretiu takejto dohody vychádzajúc zo znenia či už §177 ods. 2, alebo §705 ods. 2 Obč. zák. (v
zmysle§871ods.1Obč.zák.lentoprávospoločnéhoužívaniabytumanželmivzniknutépodľapredpisov
účinných do 31.12.1991 dňom 1.1.1992 sa mení na spoločný nájom, ktoré trvá k 1.1.1992), bude mať na

zreteli, že platnosť dohody rozvedených manželov (ani) v rozhodnej dobe nebola podmienená dohodou
o ich vzájomnom finančnom vyporiadaní ohľadom hodnoty členského podielu, ale táto bola viazaná
výlučne na dohodu dotknutých strán o tom, kto z nich ako člen družstva bude ďalej užívať sporný
družstevný byt (bude jeho nájomcom).

14. Po zrušení a vrátení veci z odvolacieho súdu Okresný súd Košice I doplnil dokazovanie dopočutím
žalovanej, výsluchom navrhnutých svedkov a oboznámením s listinnými dôkazmi doloženými do spisu
oboma stranami sporu, a doplneným dokazovaním zistil nasledovné:

15. Žalobkyne 1., 2. a 3. po vrátení veci uviedli, že medzi poručiteľom E. F.C.C. a jeho exmanželkou

F. P., t. j. žalovanou, došlo po rozvode manželstva k ústnej dohode ohľadne vyporiadania BSM, ako
aj o zrušení členstva a zrušenia práva nájmu, a o tom, kto bude ďalej družstva a nájomcom bytu. Po
rozvodetohtomanželstvahodnotačlenskéhopodielupredmetnéhobytubolapribližne20.000,-Sk.Tento
byt dostal poručiteľ na základe rozhodnutia, na základe ktorého mu bol byt pridelený. Zamestnávateľ
za neho zaplatil členský podiel a poručiteľ sa zaviazal, že odpracuje určitý čas, a to 20 rokov u

tohto zamestnávateľa. Došlo k jednoznačnej dohode medzi poručiteľom a žalovanou, ktorá si vzala z
tohto bytu všetko zariadenie, a to hnuteľné veci, zariadenie obývacej izby, kreslo, vybavenie kuchyne,
záclony, lustre, práčku, chladničku, televízor, posteľné prádlo, rádio, vybavenie kuchyne, utierky, uteráky,
pričom toto všetko malo v tom čase vyššiu hodnotu, ako bola hodnota členského podielu. Od rozvodu
manželstva nedošlo k žiadnemu konaniu o zrušenie členstva, ani k žiadnemu konaniu o vyporiadanie,

až do smrti poručiteľa neinicioval ani poručiteľ, ani žalovaná takéto konanie. Teda je zrejmé, že keď
za cca 30 rokov takéto konanie iniciované nebolo, že medzi poručiteľom a žalovanou existovala takáto
ústna dohoda, že poručiteľ si ponechal byt, a žalovaná hnuteľné veci. O tom svedčí aj fakt, že následne
žalovaná požiadala o pridelenie bytu v Starej Ľubovni, kde sa odsťahovala po rozvode, a tento byt
jej bol aj pridelený, pričom ide o štátny byt. Navyše poručiteľ za celé toto obdobie platil sám nájom,

a to aj alikvotnú čiastku na akontáciu, teda výlučne on sa staral o ten byt. Žalobkyňa 1. podotkla, že
navrhovali poručiteľovi, aby sa so žalovanou vyporiadal aj súdne, avšak on tvrdil, že to nie je nutné,
že došlo k ústnej dohode o tom, ako sa vyporiadali, preto neinicioval žiadne súdneho konanie ohľadne
vyporiadania. Taktiež žalovaná 2. uviedla tú skutočnosť, že takýmto spôsobom sa vyporiadali a ústne
dohodli, jej potvrdila samotná žalovaná, keď na otázku žalobkyne 2., prečo si vzala všetky hnuteľné veci

z bytu, jej žalovaná sama potvrdila a odpovedala, že to urobila preto, že poručiteľovi ostal byt.

16. Žalovaná naopak tvrdila, že k žiadnej ústnej dohode medzi ňou a poručiteľom o zrušení spoločného
členstva a o tom, kto bude ďalej nájomcom a členom družstva nedošlo, o tom, prečo z bytu odišla
žalovaná, svedčí aj rozvodový rozsudok, v ktorom sú uvedené ako dôvody rozpadu manželstva to, že

poručiteľ sa k odporkyni správal hrubo, požíval alkoholické nápoje, atď. Z týchto dôvodov podala aj
žalovaná návrh na rozvod manželstva. Nie je pravdou, že by dobrovoľne z tohto bytu odišla, musela
z tohto bytu odísť, pretože sa k nej poručiteľ hrubo správal, a dochádzalo z jeho strany k fyzickému
napádaniu žalovanej. Zobrala si iba pár vecí, a odišla bývať ku svojim rodičom. O tom, že medzi nimi
nedošlo k žiadnej dohode do 5.4.2011 svedčí aj list zo dňa 11.5.1984, ktorý je založený v spise, a je to

list zo strany poručiteľa adresovaný žalovanej, v ktorom sám ju týmto listom žiada, aby všetky hnuteľné
veci, ktoré si z tohto bytu odniesla, aby mu vrátila, a pokiaľ tak neurobí, bude si ich vymáhať súdnou
cestou. Pokiaľ by k dohode medzi nimi došlo, nepísal by jej takýto list. Zo strany žalovanej bola snaha
sa dohodnúť, avšak s poručiteľom nebola možné komunikácia, a ani z jeho rodinou. Najprv sa tedažalovaná odsťahovala k svojim rodičom, a následne si riešila jeho bytovú otázku tým, že požiadala o
pridelenie štátneho bytu, ktorý jej aj bod pridelený v Starej Ľubovni, a v ktorom bývaj aj dodnes.

17. Z Potvrdenia SBD Košice III vyplýva, že hodnota členského podielu predmetného bytu v čase smrti
poručiteľa činila 572,32 €. Žalovaná poukázala na to, že keď sa žalovaná z bytu odsťahovala, ani
poručiteľ v tom byte nebýval, pretože býval u svojej družky, tento byt bol v prenájme, z čoho mal poručiteľ
príjem, a sám tento byt nevyužíval.

18. Žalovaná 3/ poukázala na to, že skutočnosti, ktoré sa uvádzajú v rozvodovom rozsudku nie sú ničím
podložené, neexistuje ani jedno trestné oznámenie, ani jedna lekárska správa o tom, že by poručiteľ
nejakým spôsobom napadal žalovanú, alebo jej ubližoval počas trvania manželstva. A pokiaľ ide o
trestný čin, za ktorý bol odsúdený, išlo o trestný čin, ktorý nesúvisel vôbec s týmito dôvodmi uvedenými
v rozsudku, pretože išlo o trestný čin vojenský, v čase kedy bol na vojne. Pokiaľ ide o žalovanú a
sťahovanie z bytu. Sťahovala sa na etapy, a to z toho dôvodu, že mala známosť s inými mužom s

rovnakým priezviskom, taktiež sa volal F.C.Z., a taktiež pracoval v Dopravnom podniku. Pokiaľ ide o
listinu zo dňa 11.5.1984, že poručiteľ žiadal od žalovanej, aby vrátila hnuteľné veci, ktoré si vzala z bytu,
v tom čase, aj keď bol síce podaný návrh na rozvod manželstva, manželstvo ešte rozvedené nebolo, ale
žalovaná už v tom čase bola pravdepodobne odsťahovaná k svojmu priateľovi, ku ktorému si tieto veci
premiestnila. Nebývala teda v predmetnom byte a manželstvo bolo právoplatne rozvedené až 10.9.1984.

K dohode medzi poručiteľom a žalovanou došlo neskôr, a nie v čase, kedy poručiteľ ešte počas trvania
manželstva adresoval tento list žalovanej. Predbežné opatrenie, ktorým mal žiadať poručiteľ vrátiť veci
od žalovanej, a neexistuje a nebolo začaté žiadne konanie vo veci samej o vrátenie veci, a nebolo ani
takéto predbežné opatrenie nariadené, z čoho vyplýva, že k dohode medzi účastníkmi došlo, pretože v
opačnom prípade by bol žiadal poručiteľ vrátenie týchto vecí, alebo o vyporiadanie súdnou cestou, tak

ako to bolo uvedené v liste zo dňa 11.5.1984. Taktiež žalovaná si nijakým spôsobom neuplatnila svoj
nárok k tomuto bytu, až kým sa nedozvedela od notára po smrti poručiteľa o tom, že na družstve nie
je predmetný byt vyporiadaný, a preto si teraz začala uplatňovať nárok na predmetný byt, o ktorý sa
však dovtedy 30 rokov nezaujímala. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že sa do bytu bála vstúpiť, nič jej
nebránilo v tom, aby sa do bytu dostavila s políciou v priebehu týchto 30 rokov od rozvodu manželstva

až do smrti poručiteľa.

19. Na preukázanie tej skutočnosti, či medzi poručiteľom E. F.C.Z. a žalovanou došlo, resp. nedošlo k
ústnej dohode o zrušení spoločného nájmu a členstva v družstve, navrhli strany sporu vypočuť svedkov,
ktorí sa k tejto skutočnosti mali vyjadriť, a tiež žalovaná navrhla, aby ju súd v konaní dopočul k

skutočnosti, či došlo, či nedošlo k ústnej dohode medzi ňou a poručiteľom.

20. Z dopočutia žalovanej na pojednávaní dňa 3.5.2016 vyplynulo, že po rozvode manželstva ešte v
roku 1985 žiadala od bývalého manžela E. F.C.Z., ktorý býval v tom čase u žalovanej 3/, aby jej dal
kľúče od predmetného bytu, pretože nemala v tom čase kde bývať, avšak odmietol jej tieto kľúče dať. V

podstate kvôli poručiteľovi, teda svojmu exmanželovi, prišla o prácu v Košiciach, chodil tam totiž za ňou,
naháňal ju stále v zamestnaní a robil jej problémy, pričom on pracoval ako automechanik, a žalovaná
pracovala na technickom úseku. Keď si vypil, prišiel a robil cirkus, o alkoholových excesoch J. F.C.C.
na pracovisku sú rôzne správy, a starší, ktorí tam pracujú, by so to mali pamätať. Žalovaná ďalej tvrdila,
že aj keď si zobrala hnuteľné veci, nezobrala si všetky veci, a v byte zostala väčšina veci. V rámci

toho sa neriešil byt, ale vysporiadavali si týmto spôsobom iba nábytok. Žalovaná uviedla, že v roku 2002
volala poručiteľovi s tým, že chce byt, avšak nedalo sa s nim dohodnúť. V roku 2010 jej volal ešte pred
smrťou, že sa chce dohodnúť na byte. A to, že chce odkúpiť byt si žalovaná domyslela, keďže v tom roku
2010 ju oslovil s tým, že jej ponúkol 500,- Sk, keď mu podpíše papier, čo však ona odmietla. Uviedla,
že po opustení tohto bytu v roku 1985, sa odsťahovala do Starej Ľubovne, resp. najprv bývala mesiac

na slobodárke, a keďže v Starej Ľubovni bývala so svojou matkou pri svojom nevlastnom otcovi, keď
tento predal dom, v ktorom bývali, nemali so svojou matkou zabezpečené bývanie, preto požiadala o
výnimku cez prezidentskú kanceláriu, ktorá vykonala riadne šetrenie cez Mestský úrad, práce, atď., a
následne bol žalovanej pridelený štátny byt v roku 1986, aj to len na dobu určitú, pretože tento byt bol
v asanácii. Tam bývali 4 roky, a potom už žalovaná bola so svojim terajším manželom, ktorý pracoval

v tom čase v bytovom podniku, a vybavil, aby im bol pridelený byt. Žalovaná potvrdila, že predmetný
byt bol viazaný na povinnosť pána F.Z., aby odpracoval v Dopravnom podniku 10 rokov. Tento byt im
bol pridelený v roku 1997, a v čase rozvodu ešte trvala podmienka tohto odpracovania približne ďalšie
3 roky, pokiaľ ide o poručiteľa.21. Žalovaná uviedla, že v tom čase bola mladá a radšej trpela, ako by bola podala trestné oznámenie
na svojho manžela v tom čase, keď vyvíjal voči nej fyzický nátlak, alebo teda fyzický útok, a radšej to

pretrpela. Ďalej žalovaná potvrdila, že na zariadenie bytu si vzali novomanželskú pôžičku, na splácanie
ktorej na začiatku nemali dostatok finančných prostriedkov, keďže žalovanej manžel v tom čase všetko
prepil. Po rozvode manželstva však túto novomanželskú pôžičku splácal už iba pán F.C.C..

22. Žalovaná pokiaľ ide o predbežné opatrenie, ktorým mal žalovanej exmanžel žiadať vydanie veci,

ktoré odniesla z bytu uviedla, že toto konanie bolo skončené na základe späťvzatia poručiteľa.

23. Žalobkyňa 1/ k tejto výpovedi žalovanej uviedla, že pokiaľ by sa nebola žalovaná s poručiteľom
dohodli na vyporiadaní predmetného bytu, mala žalovaná 27 rokov možnosť takúto žiadosť o zrušenie
členstva, resp. vysporiadanie predmetného bytu na súde, čo však neurobila. Je pravda, že navštívila
poručiteľa aj so svojou matkou, a žiadala, aby jej poskytol byt, avšak chcela poskytnúť toto bývanie iba

dočasne. Tento byt jej však poručiteľ neposkytol z dôvodu, že sa na ňu hneval, pretože sa nerozišli v
dobrom. Pokiaľ by mala pridelený iný byt, nemohol by jej byť za socializmu pridelený ešte ďalší byt,
ktorý dostala v Starej Ľubovni.

24. Z výpovede svedkyne K. Y., ktorá bola bývalou susedkou poručiteľa, a v tom čase aj jeho manželky,

teda žalovanej, uviedla, že s poručiteľom sa stretávali aj s manželom Zoltánom a poznala ho. Dôvodom
rozvodu manželstva bola nevera zo strany žalovanej. Uviedla, že nebohý bol u nich a povedal im, že
sa dohodli so žalovanou tak, že ona si zobrala nábytok, a jemu ostal byt. Zobrala si obývaciu stenu,
skriňu zo spálne, z jednej aj druhej izby, a tiež niečo z kuchyne a chladničky. Nikdy od vtedy, čo pred
rozvodom odišla, sa tam nevrátila. V čase, kedy tam v predmetnom bytovom dome spoločne bývali, čo

bolo od roku 1987, keď im boli prideľované byty od zamestnávateľa, keďže aj ona so svojim manželom
pracovali v dopravnom podniku, a boli s pánom F.C.C. kolegovia, poručiteľ si sem, tam vypil alkoholické
nápoje, avšak nebýval agresívny.

25. Z výpovede svedka B. Y., manžela K. Y., ktorý uviedol, že pozná aj žalobkyne, ako aj žalovanú súd

zistil, že tento svedok bol susedom nebohého F.C.Z., a to aj v čase, keď poručiteľ žil v manželstve so
žalovanou. Z výpovede svedka vyplynulo, že s pánom F.C.Z. sa poznali približne od roku 1973, ešte
z učňovských čias. Následne spolu nastúpili a pracovali v dopravnom podniku, a tomuto svedkovi, a
rovnako pánovi F.Z. L.oli pridelené družstevné byty od zamestnávateľa, pričom podmienkou bolo to, aby
odpracovali 10 rokov. Svedok uviedol, že má vedomosť, že žalovaná sa poručiteľa bála, avšak nikdy

nevidel, že by sa niečo bolo stalo, že by jej bol nejakým spôsobom ublížil. V lete v roku 1984 im poručiteľ
povedal, že už je rozvedený, že sa to už nedalo vydržať, pričom dôvodom rozvodu malo byť to, že
žalovaná mu bola neverná. Poručiteľ povedal svedkovi, ako aj jeho manželke, že sa ústne dohodol so
žalovanou, že nábytok si vezme ona, a že byt ostane jemu. Svedok tvrdil, že sa bol v predmetnom byte
pozrieť potom, čo im toto poručiteľ oznámil, a okrem kuchynskej linky, nebolo v kuchyni nič, byt bol skoro

prázdny, bol v ňom iba gauč. V spálni nebolo nič. Poručiteľ tam po rozvode v tomto byte býval nejaký
čas, a následne sa odsťahoval k družke, avšak často tam chodieval do tohto bytu. O tento byt sa staral,
udržiaval ho, na rozdiel od žalovanej, ktorú už viac, odkedy odišla po rozvode manželstva, nevidel.

26. Z výpovede svedkyne S. D., ktorá je bývalou kolegyňou žalovanej súd zistil, že so žalovanou sedeli

spolu v jednej kancelárii asi 2 roky na P. N.. Následne bola žalovaná premiestnená na Bardejovskú,
potom však už neboli tak v kontakte. Svedkyňa však v čase v roku 1982 až 83 pracovala so žalovanou,
a má vedomosť o tom, že ju v tom čase manžel pán F.C.Z. bil, naháňal ju. V robote sa sem-tam stalo,
že prišiel, mal vypité, a vyhrážal sa jej, že keď príde domov, dostane bitku, a skutočne ju aj dostala,
pretože chodievala do práce s monoklami. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že chodili ako rodiny aj na

dovolenku, a vtedy bol poručiteľ milý a zlatý, len si nesmel vypiť, pretože vtedy bol agresívny. Z výpovede
tejto svedkyne súd zistil, že bola pri tom, ako sa žalovaná sťahovala z predmetného bytu, bola jej pomôcť
s rozoberaním obývacej steny, avšak, čo všetko ostatné si z bytu zobrala, si nepamätala. Nábytok
sťahovala žalovaná k mame do Starej Ľubovne, a v tom čase priateľa nemala. Svedkyňa uviedla, že
pokiaľ má vedomosť ohľadom družstevného bytu sa žalovaná s bývalým manželom nedohodli, chcela

sa do tohto bytu vrátiť, avšak bývalý manžel jej povedal, že v žiadnom prípade sa doňho nevráti, nechcel
jej to už dovoliť. Svedkyňa si pamätá to, čo sa dialo len do rozvodu manželstva, pretože po rozvode už
nebola so žalovanou v kontakte.27. Z výpovede D. F., súd zistil, že táto poznala žalovanú ako manželku pána F.C.Z., resp. bývalú
manželku, a taktiež poručiteľa pána F.C.Z., z čias, keď s ním pracovala na jednom pracovisku, a mali
spoločného majstra. Spolu so žalovanou aj jej exmanželom sa navštevovali a priatelili, kedy bol triezvy

bol milý, mal rád deti, keď si však vypil, bol úplne iný, a nikto si s ním nevedel poradiť. Keď robil baterkára,
stalo sa, že ho majster zamkol v baterkárni, aby nikto nevidel, že je opitý, a že robí cirkus. Raz sa stalo
aj to, že žalovaná musela zavolať policajtov na svojho exmanžela, pretože bol agresívny, naháňal ju, a
preto utiekla aj s mamou k svedkyni, pretože sa ho bála. Keď bol opitý, a bol agresívny, stretil jej aj facku,
preto sa rozhodla, že sa od neho odsťahuje. Žalovaná tak urobila vtedy, keď poručiteľ nebol doma, ušla z

domu, a zobrala si so sebou iba nábytok. Svedkyňa uviedla, že jej bola pomôcť pri sťahovaní, konkrétne
jej pomáhala odšrubovať nábytok. Žalovaná si vzala aj niečo z kuchyne, obývaciu stenu, chladničku,
avšak nepamätala si presne, čo všetko si vzala, vzhľadom na odstup času. Tento nábytok sťahovala
do Starej Ľubovne, a následne bývala v byte, ktorý jej poskytol kolega, ktorý mal voľný byt, pretože
sa rozvádzal. Bývala na ubytovni, a potom sa z ubytovne odsťahovala do Starej Ľubovne. Pričom na
ubytovni bola približne 3 mesiace, pretože ju prepustili z práce, a následne teda musela odísť do Starej

Ľubovne. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že žalovaná s exmanželom počas manželstva
spoločne splácali pôžičku vo výške 15.000,- Sk, pričom išlo o dlh, ktorý spôsobil poručiteľ tým, že opitý
šoféroval a spôsobil haváriu. Pokiaľ ide o predmetný byt, tento bol pridelený od dopravného podniku,
avšak podľa vedomosti svedkyne, sa nejakým spôsobom nedohodli s poručiteľom, pretože s ním sa
dohodnúť nedalo, nebola s ním žiadna dohoda možná. Keď z bytu ušla, a keď ešte bola v Košiciach,

išla za nebohým aj so svojou mamou, či v tomto byte nemôže bývať, pretože nemala kam inde ísť, a
vyhodil ju, a povedal jej, že ju do tohto bytu nepustí. Prišiel po kľúče od tohto bytu do roboty, kedy urobil
cirkus, a preto mu kľúče žalovaná dala. V predmetnom byte on sám nebýval, mal tam podnájomníkov,
avšak nedovolil žalovanej v tomto byte bývať. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť ako sa ďalej spolu
dohodli ohľadne tohto bytu po rozvode manželstva. Svedkyňa tvrdila, že podľa jej vedomostí žalovaná

v čase rozvodu manželstva priateľa nemala.

28. Z výpovede X. Š., ktorá nepoznala žalobkyne, iba žalovanú, ktorá bola jej susedou na B. N., a s
ktorou boli v priateľskom vzťahu v čase, keď bývala na B. N., súd zistil, že so žalovanou bola naposledy
v kontakte v roku 1984. Mali spolu veľmi dobrý priateľský vzťah, chodievali spolu na kávu, resp. sa

navštevovali. Dôvodom rozvodu manželstva bolo to, že žalovaná si našla priateľa, v dôsledku čoho
nebohý začal piť alkohol, a začal byť agresívny. Aj pred rozvodom, aj po rozvode sa dohodli tak, že
byt ostane nebohému pánovi F.C.Z., a žalovaná si vezme hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v byte.
Zobrali si takmer všetok nábytok, v podstate okrem kuchynskej linky, ktorá tam ostala. Tieto skutočnosti
jej žalovaná povedala sama, aj to, že sa takýmto spôsobom dohodli, že byt ostane pánovi F., a hnuteľné

veci si vezme žalovaná. Po odsťahovaní z bytu sa žalovaná viac v predmetnom byte nenachádzala,
takisto aj ich kontakty sa následne prerušili. Z predmetného bytu sa sťahovala k svojmu priateľovi,
následne už o žalovanej nemala svedkyňa vedomosť. Svedkyňa ďalej uviedla, že s nebohým, ktorý ostal
v predmetnom byte bývať, boli naďalej v kontakte, avšak sa už tak často nenavštevovali ako predtým,
keď žil so žalovanou. O tom, že sa na vyporiadaní takomto dohodol nebohý so žalovanou ústne má

vedomosť od samotného nebohého pána F.C.Z., ale tiež od žalovanej, ktorá jej to povedala, keďže mali
veľmidobrévzťahy.Nikdyvšaknebolaprítomnapritom,akosa,aočomžalovanásnebohýmdohadovali.
Taktiež tú skutočnosť, že si našla priateľa, svedkyni povedala žalovaná. Po rozvode manželstva býval v
predmetnom byte pán F.C.Z. približne rok po rozvode, a následne sa odsťahoval ku svojej družke. Tento
byt však nebol dlho prázdny, bývali tam dvaja nájomníci, ktorí tam však neboli dlho, a následne sa tam

nasťahoval pán J. s rodinou, t. j. syn žalobkyne 3/, ktorý tam už dlhé roky býva. Pán F.C.C. tam chodieval
v čase, keď tam nikto nebýval, vždy byt skontroloval, vyvetral, staral sa oňho. Z výpovede svedkyne
vyplynulo, že je pravdou, že žalovanú nebohý zbil, bolo to však potom, čo si našla priateľa, ktorého mala
dlhšie. Nešlo o krátku známosť, a k tomuto priateľovi sa po rozvode aj odsťahovala. Uviedla, že nebola
prítomnásťahovaniasažalovanej,avšakvidelaju,žesasťahuje,pričomnezobralaúplnevšetoknábytok

z predmetného bytu, ale vzala tie veci, na ktorých sa s nebohým dohodli. Aj po rozvode manželstva
svedkyni poručiteľ povedal, že je rád, že to takto skončilo, a že sa takto dohodli, že byt ostane jemu, a že
veci si vzala žalovaná. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by žalovanej poručiteľ nejakým spôsobom
bránil v tom, aby odišla, alebo, aby si vzala veci. Táto svedkyňa potvrdila, že stalo sa viackrát, že napr.
naháňal v zamestnaní žalovanú poručiteľ, možno ju aj udrel, ale nebolo to tak, že by musela vyhľadať

lekársku pomoc. Vie to však iba z rozprávania žalovanej.

29. Z výpovede svedka A. J., syna žalobkyne 3. súd zistil, že poručiteľa E. F.C.Z. poznal približne od
roku 1985. Nebohý pána F.C.Z., ktorého svedok považoval za otca, mu povedal, že predmetný byt jejeho, a žalovaná nikdy nemala, odkedy sa z predmetného bytu odsťahovala vôbec žiadnu snahu o tento
byt, neplatila zaňho nájomné. Po rozvode s nebohým pánom F.C.C. sa dohodli tak, že ona si zoberie
zariadenia, a jemu ostane byt. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že pán F.C.Z. ho poveril tým, aby

predmetný byt o družstva odkúpil do vlastníctva, avšak k tomuto odpredaju už nedošlo, nakoľko pán
F.Z. predtým zomrel. Keďže v podkladoch z družstva je naďalej zapísaná ako spoločná členka žalovaná,
nebolo možné sa s ňou dohodnúť ohľadne vyporiadania tohto bytu. Tento byt bol pridelený pánovi F.C.
od zamestnávateľa s tým, že podmienkou bolo to, že 10 rokov musí odpracovať v dopravnom podniku,
na základe čoho mu bol poskytnutý úver, teda pôžička, ktorú musel splácať, a po rozvode manželstva

ju splácal iba sám, pán F.C.Z.. Tú skutočnosť, že sa dohodli na takomto vyporiadaní, že pán F.C.Z. si
nechá byt, a žalovaná si vezme veci z bytu, mu povedal nebohý pán F.C.Z., pričom tieto skutočnosti mu
svedkovi potvrdili neskôr aj susedia, z ktorých rozprávania mal takisto potvrdené, že k takejto dohode
medzi nimi došlo. Uviedol, že žalovaná si zobrala po rozvode z bytu nábytok a vybavenie kuchyne. V
byte ostala iba manželská posteľ, skriňa v spálni, gauč v obývačke, všetko ostatné si vzala, dokonca z
kuchyne si zobrala aj garniže, ostala tam iba kuchynská linka. Svedok uviedol, že pán F.C.Z. sa viackrát

pokúšal predmetný byt odkúpiť, ale vždy to bolo zamietnuté z dôvodu, že stále tam vystupovala žalovaná
ako členka družstva, preto zo strany družstva im bolo oznámené, že musia najprv dokázať, že sa so
žalovanou poručiteľ takto dohodol. Keď sa však o to pokúsili, zo strany žalovanej im bolo vynadané, a
nedošlo k žiadnej dohode. Žalovaná sa pokúsila do predmetného bytu dostať, resp. chvíľu bývať v tomto
byte v rokoch 90-tych, keď sa chcela skryť pred svojim súčasným manželom, ktorý ju zbil. Prišla, mala

monokle na očiach, celá sa triasla s tým, že sa ho bála, a že sa nemá kde skryť. Nemala ani peniaze
na hotel, preto žiadala, aby jej pán F.C.Z. umožnil aspoň chvíľu ostať v predmetnom byte. On jej však
povedal, že v predmetnom byte nemá čo hľadať, pretože byt ostal jemu, a svoj podiel si už vzala, preto
ju do tohto bytu nevpustil. Z výpovede svedka vyplynulo, že v predmetnom byte býva už asi 10 rokov,
a predmetný byt dostali vlastne jeho deti od pána F.C.Z., aby mali strechu nad hlavou. O predmetný

byt sa dovtedy staral nebohý, ktorý za tento byt platil, chodieval ho kontrolovať, a byt nebol zanedbaný,
bol vo veľmi dobrom stave, dal vymeniť aj okná za plastové. Z výpovede svedka vyplynulo, že nebohý
telefonicky komunikoval so žalovanou, a dohodol sa s ňou, že podpíše dohodu o tom, že sa zrieka
svojho členstva v predmetnom byte, a o zrušení práva spoločného nájmu a členstva predmetného bytu
v prospech nebohého, a tak znela telefonická dohoda. Následne však poveril poručiteľ svedka, aby išiel

za ňou s takto vypracovanou dohodou, čo bolo približne 2 mesiace predtým, než nebohý zomrel. Keď
svedok za žalovanou prišiel, vynadala mu a uviedla mu, že sa s ním baviť nebude, a že nič nepodpíše.
Povedala, že keby prišiel za ňou nebohý osobne, nebol by žiaden problém.

30. Z výpovede svedkov H. Z. a E. Z., ktorí boli kolegovia a priatelia poručiteľa Jozefa F.C.Z. súd zistil,

že s poručiteľom boli kolegovia až kým neodišiel do dôchodku, približne od roku 1980, boli spolu takmer
denne. Manželstvo uzatvárali v auguste 1984, kedy sa pán F.C.Z. rozvádzal so žalovanou, pričom
hlavným dôvodom rozvodu bolo to, že si žalovaná našla priateľa, ktorý sa volal J. F.C.Z.. Žalovaná po
rozvode manželstva odišla zrejme aj s týmto priateľom do Starej Ľubovne spolu žiť, pretože ani ten už
ďalej v dopravnom podniku nepracoval. Žalovaná vlastne opustila nebohého. Na rozdelení majetku sa

dohodli ústne, a to tak, že žalovaná si vzala všetko z bytu, okrem toho, čo muselo ostať v byte, ako
napr. kuchynská linka, a dokonca odovzdala kľúče nebohému. Po rozvode manželstva ani on nebýval
v predmetnom byte, avšak povedal im, že sa ústne dohodli, že sú vysporiadaní, keďže žalovaná si z
bytu vzala všetky veci, a byt ostal jemu. Ostal mu vlastne iba holý byt. Predmetný byt bol podnikovým
bytom, ktorý bol pridelený E. F.C.Z., ktorý si musel odrobiť roky, aby mu tento byt mohol ostať. Platil

zaňho pôžičku a všetko potrebné, ako nájom, atď, preto v podstate považoval vec za vybavenú. Mal za
to, že vysporiadanie tým, že ona si vzala všetky veci, a byt ostal jemu, je vyriešené. Nikdy ho kvôli tomu
žalovaná nekontaktovala, nikdy viac sa do tohto bytu nevrátila. Tú skutočnosť, že byt je napísaný na
neho aj so žalovanou, že sú tam ako spoloční členovia poručiteľ zistil, až keď chcel odkúpiť predmetný
byt, a preto začal túto otázku riešiť až vtedy. Nemohol predmetný byt odkúpiť, keďže tam boli zapísaní

obaja, preto sa s ňou chcel dohodnúť. To, že z bytu si vzala veci žalovaná, videli svedkovia na vlastné
oči, keď boli v predmetom byte, a poručiteľ im ukázal, čo všetko si žalovaná z bytu vzala. Je čudné, že
po 30 rokoch, keď niekto zomrie sa niekto druhý začne zaujímať o tento byt, pričom 30 rokov sa o neho
nestaral, zrazu má o neho záujem. Keby nebohý bol ešte žil dodnes, nemala by žalovaná odvahu prísť
na súd, pretože presne vedela, ako sa s nebohým dohodli. Žalovaná namietala, že svedkov K. a E. Z.

nepozná, a nie je jej známe kto sú vlastne títo svedkovia.31. Z listiny - Žiadosti zo dňa 10.7.1992, súd zistil, že nebohý E. F.C.C. požiadal ešte dňa 10.7.1992
Stavebné bytové družstvo III, Košice o uzavretie Zmluvy na prevod vlastníctva bytu a nebytového
priestoru a súhlasil s tým, že uhradil splatenú anuitu k bytu, ktorý obýva.

32. Z Oznámenia zo dňa 28.8.1992 súd zistil, že bol poručiteľovi predložený Návrh na uzavretie zmluvy
o prevode vlastníctva k bytu.

33. Z Oznámenia o prevode vlastníctva k bytu súd zistil, že výška nesplatenej anuity pripadajúcej na byt

k 31.12.1991 predstavovala na úžitkovú plochu bytu 67,09 m2 27.948,- Kčs.

34. Z Rozhodnutia o odpustení poskytnutej pôžičky zo dňa 18.5.1987 súd zistil, že DPMK ako
zamestnávateľ odpustil časť pôžičky na zloženie členského podielu na družstevný byt vo výške 13.500,-
Kčs, čo je 90% z celej pôžičky poskytnutej podľa zmluvnej dohody zo dňa 18.5.1977 pracovníkovi E.
F.C.Z.A., pretože ku dňu 10.5.1987 splnil všetky podmienky uvedené v tejto zmluve, a stabilizačný

záväzok pracovať 10 rokov v organizácii odo dňa podpísania Zmluvy o pôžičke.

35. Z listinných dokladov, ktoré predložila súdu žalovaná súd zistil, že dňa 23.1.1986 požiadala Teslu
Stará Ľubovňa o urýchlené pridelenie bytu z tých dôvodov, že býva so svojou 61 ročnou matkou v
podnájme u nevlastného otca, a tento nevlastný otec všetok majetok prepísal na svojho brata, a denne z

domu ju aj s matkou vyháňa a vyhráža sa im. Nemá inú možnosť, kde by mohla ísť bývať, preto žiadala
o pomoc vedenie závodu, tam pracovala.

36. Z Potvrdenia Miestneho národného výboru vo Vislanke, Stará Ľubovňa zo dňa 42.1986 vyplýva,
že žalovaná bývala v tom čase v podnájme u svojho nevlastného otca. Zo Žiadosti o pridelenie bytu

- Oznámenia Mestského národného výboru Stará Ľubovňa zo dňa 13.3.1986 vyplýva, že žalovaná si
podala žiadosť o pridelenie rodinného bytu, pričom bolo zistené, že nespĺňa podmienky zapísania do
miestneho zoznamu o hospodárení s bytmi, keďže nebýva v závadnom alebo zdravotne nevhodnom
byte. Aj z Potvrdenia zo dňa 25.3.1986 Miestneho národného výboru Vislanka, okr. Stará Ľubovňa
vyplýva, že žalovaná bývala v dome jej nevlastného otca, ktorý ju často z domu vyháňal, vyhrážal sa jej,

a takéto bývanie je pre pracujúcu ženu nevyhovujúce.

37. V odpovedi na sťažnosť zo dňa 19.5.1986 Výbor ľudovej kontroly ONV v Starej Ľubovni vyhovel
žiadosti žalovanej, a MsNV Stará Ľubovňa jej poskytol byt 2. kategórie na základe Dohody medzi MsNV
Stará Ľubovňa a Teslou, závod Stará Ľubovňa.

38. Z Rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 20.5.1986 súd zistil, že F. F., toho Č. P. bol pridelený byt,
ktorého vlastníkom bolo MsNV v Starej Ľubovni.

39. Podľa ust. § 172 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, pri družstevnom byte môže

právo spoločného užívania vzniknúť len medzi manželmi.

40. Podľa ust. § 175 Obč. zákonníka, účinného do 31.12.2011, 1) Ak za trvania manželstva manželia
alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.
(2) Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu,

vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú
obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.(3) Ustanovenia odseku 1 a 2 neplatia, ak
manželia spolu trvale nežijú.

41. Podľa ust. § 177 ods. 1 cit. zákona, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o užívaní bytu, súd na

návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného užívania bytu. Súčasne určí, ktorý z
manželov bude byt ďalej užívať.

42. Podľa ust. § 179 cit. Obč. zák., ak užívateľ zomrie a ak nejde o byt v spoločnom užívaní manželov,
stávajú sa užívateľmi jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho

smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Užívateľmi sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o
spoločnú domácnosť zomretého užívateľa alebo boli na neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej
domácnosti aspoň po dobu jedného roku pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. (2) Ak zomrie užívateľdružstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom užívaní manželov, prechádza smrťou užívateľa jeho
členstvo v družstve a právo užívať byt na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.

43. Podľa ust. § 180 cit. Obč. zák., ak zomrie jeden z manželov, ktorým patrilo právo spoločného užívania
bytu, spoločné užívanie zanikne a jediným užívateľom bytu sa stane pozostalý manžel. (2) Ak ide o
družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov právo spoločného užívania bytu manželmi. Ak sa
právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a
jemu patrí členský podiel; na to prihliadne štátne notárstvo pri vyporiadaní medzi dedičmi a pozostalým

manželom. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva,
prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a právo užívať byt na toho dediča, ktorému pripadol členský
podiel.

44. Podľa ust. § 181 cit. Obč.zák., ustanovenia § 179 ods. 1 a § 180 ods. 1 platia aj v prípade, ak užívateľ
opustí trvale spoločnú domácnosť.

45. Podľa ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.1.1992, právo osobného užívania
bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa
doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti
tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný

nájom.

46. Podľa ust. § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak vznikne len jednému z manželov
za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným
nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia

oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

47. Podľa ust. § 705 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, ak nadobudol právo na
uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva,
zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý

nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu
družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o
zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne
aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme
súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

48. Z uvedeného vyplýva, že spoločný nájom družstevného bytu ( resp. právo spoločného užívania
bytu manželmi podľa Obč. zák. účinného do 31.12.1991) môže vzniknúť len medzi manželmi a nemôže
teda vzniknúť medzi osobami, ktoré nežijú v manželstve, t.j. ani medzi druhom a družkou, ani
medzi súrodencami a inými príbuznými. Rozvod manželstva nemá spravidla za následok zánik práva

spoločného užívania resp. teraz nájmu bytu. Dochádza k tomu výnimočne len pri tých družstevných
bytoch, v ktorých bol členom družstva iba jeden z manželov. V ostatných prípadoch, pokiaľ rozvedení
manželia nechcú naďalej spoločne užívať byt, sa na zánik spoločného nájmu bytu manželmi vyžaduje
dohoda,resp.rozhodnutiesúduozrušeníspoločnéhoužívania.Rozvedenímanželiasamôžudohodnúť,
ako budú pokračovať v užívaní bytu, najmä či jeden z nich prenechá druhému výlučné nájomné právo

a tým aj výlučné členstvo v družstve, alebo či ten, ktorý sa stane výlučným nájomcom bytu, ponechá
druhého rozvedeného manžela v byte ako podnájomníka, alebo bude trvať na tom, aby sa tento manžel
z bývalého spoločného bytu vysťahoval. Nemôžu sa však dohodnúť na tom, že naďalej budú spoločnými
nájomcami družstevného bytu, hoci už nie sú manželmi. Takáto dohoda by bola v rozpore s § 700 ods. 3,
podľa ktorého pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi. Ak sa manželia

nedohodnú, zruší súd na návrh jedného z nich spoločný nájom a rozhodne aj o tom, ktorý z nich bude
ako člen družstva naďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov
v družstve. Po zániku spoločného členstva majú rozvedení manželia možnosť vzájomne sa dohodou
vyporiadať o hodnote členského podielu, čo sa uskutočňuje v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva. V zmysle toho treba postupovať obdobne, ak ide o bývalého manžela v tých prípadoch,

v ktorých za trvania manželstva bolo nadobudnuté právo na družstevný byt oboch manželov a v čase
od rozvodu do smrti jedného z týchto rozvedených manželov nedošlo medzi nimi k dohode, alebo k
rozhodnutiu súdu o zrušení uvedeného práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen Stavebného
bytového družstva byt užívať.49. Na pojednávaní dňa 26.4.2018 požiadali žalobkyne o pripustenie zmeny návrhu tak, aby na miesto
určenia, že poručiteľ bol výlučným nájomcom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. J.

bytového domu č. XXXX v Košiciach, na ul. B. Č.. XX a členom SBD III Košice bolo určené, že poručiteľ
E. F.C.C., nar. XX.X.XXXX, zomretý X.X.XXXX bol ku dňu smrti výlučným nájomcom družstevného bytu
č. 21, nachádzajúceho sa na X. J. bytového domu č. XXXX v Košiciach, na ul. B. Č.. XX a členom SBD
III Košice, a tiež výlučným vlastníkom členského podielu k predmetnému bytu. Súd pripustil uznesením
zmenu návrhu v tomto znení.

50. Súd znovu vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a v súlade
s citovanými zák. ustanoveniami dospel k záveru, že nárok žalobkýň je opodstatnený. Súd mal za
preukázané, že poručiteľ E. F.C.C., X.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX bez zanechania závetu,
za trvania manželstva so žalovanou F. P., X.. XX.X.XXXX nadobudol ako stabilizačný družstevný byt,
byt na ul. B. Č.. XX, F., dom č. XXXX, L. XXX, byt č. XX. R. A. R. - F. uznesením č. XX/XX schválilo

dňa 2.5.1977 Žiadosť - Prihlášku za člena družstva vedenú pod č. 2720. Dňa 10.9.1978 družstvo ako
vlastník bytu uzavrelo s E. F. Dohodu o užívaní stabilizačného družstevného bytu, a vydalo Výmer č.
XXXX B. XX.X.XXXX o pridelení bytu. V zmysle čl. 7 Stanov družstva vzniklo v tom čase manželke
E. F.C.C. právo spoločného členstva manželov v Stavebnom bytovom družstve. E. F.C.C. sa zaviazal
odpracovať v DPMK 10 rokov, a túto podmienku aj splnil. Manželstvo poručiteľa so žalovanou bolo

uzavreté dňa 22.1.1977, bolo rozvedené rozsudkom MS Košice sp. zn. 21C/608/84-9 zo dňa 16.7.1984,
a rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.9.1984. Medzi poručiteľom a žalovanou nedošlo k vyporiadaniu
BSM písomnou dohodou, ani súdnym rozhodnutím. Po rozvode manželstva sa žalovaná odsťahovala
z predmetného bytu ( resp. ešte pred rozvodom) s tým, že si zobrala hnuteľné veci z tohto bytu, a viac
sa v predmetnom byte nezdržiavala. Žalovaná je naďalej v registri Stavebného bytového družstva III

Košice vedená ako členka družstva, z toho dôvodu, že nebola bytovému družstvu predložená žiadna
písomná dohoda, ako to vyžadovali Stanovy SBD III Košice, ( pričom podľa zákona postačuje aj ústna
dohoda), o ďalšom užívaní bytu po rozvode. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo rozvodom
manželstva, a poručiteľ E. F.C.C. B. G. X.X.XXXX. Ako dedičia z 2. dedičskej skupiny podľa § 475
Občianskeho zákonníka prichádzajú do úvahy jeho sestry, teda žalobkyňa v 1/ a 2/ rade, a tiež družka,

žalobkyňa v 3/.

45. Predmetom konania po pripustení zmeny žaloby bolo určenie, že poručiteľ bol v čase smrti výlučným
nájomcom a členom družstva SBD III Košice, a tiež výlučným vlastníkom členského podielu. Súd teda
zisťoval, či žalobkyne majú naliehavý právny záujem na tomto určení. Dospel k záveru, že žalobkyne

majú naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože určovacím výrokom súdu sa odstráni neistota v
právnom postavení žalobkýň, ktoré sú dedičkami po nebohom E. F.C.C., a vyrieši sa otázka, či poručiteľ
bol, či nebol výlučným nájomcom a členom družstva po rozvode manželstva v čase svojej smrti, a
tiež výlučným vlastníkom členského podielu, a zároveň kto nadobudne predmetný byt po smrti tohto
poručiteľa. Zákon v tom čase keď došlo k rozvodu manželstva poručiteľa a žalovanej v roku 1984

nevyžadoval ( a ani teraz nevyžaduje) písomnú dohodu bývalých manželov o tom, kto z nich ako
člen družstva bude ďalej po rozvode užívať sporný byt (bude jeho nájomcom). Keďže je zrejmé, že k
písomnej Dohode o zrušení spoločného nájmu členstva manželov nedošlo, súd v súlade s právnym
názorom Krajského súdu v Košiciach uvedenom v zrušujúcom uznesení zo dňa 12.3.2015 vykonal
dokazovanie, aby zistil, či došlo k ústnej dohode o tom, kto z manželov po rozvode bude ďalej užívateľom

a nájomcom predmetného bytu. Dohoda o tomto ďalšom užívaní nebola podmienená ďalšou dohodou
o ich vzájomnom finančnom vysporiadaní ohľadom členského podielu. Súd mal za preukázané, že
žalovaná ešte pred rozvodom manželstva v roku 1984 sa z bytu odsťahovala a vzala so sebou väčšinu
hnuteľných vecí z bytu. Viac do predmetného bytu nevstúpila, neužívala ho, neplatila zaňho žiadne
úhrady, a ani sa o tento byt nezaujímala, v podstate až do smrti poručiteľa v roku 2011. Aj keď v

rozsudku o rozvode manželstva sa uvádza, že dôvodom rozvodu bolo to, že nebohý E. F.C.Z. požíval
alkoholické nápoje v značnej miere a v dôsledku toho bol potom agresívny, žalovanej aj ubližoval, bála
sa ho, a to bolo hlavným dôvodom rozvodu manželstva, žalovaná tieto skutočnosti v predmetnom konaní
nepreukázala. Svedkovia síce potvrdili, že keď si nebohý vypil mal agresívnu povahu a že žalovanej sa
vyhrážal bitkou, neexistuje ale žiadne trestné oznámenie a ani lekárske správy, ktoré by preukazovali

to, že nebohý žalovanej skutočne fyzicky ubližoval. Navyše v priebehu dokazovania vyšlo najavo aj to,
že jedným z dôvodov rozvodu mohol byť aj mimomanželský vzťah žalovanej, čo nebohý zistil a preto
robil žalovanej scény. Avšak to, že sa žalovaná bála svojho exmanžela z dôvodu, že bol k nej údajne
agresívny počas trvania manželstva nie je podľa názoru súdu argumentom, ktorý by súd presvedčil otej skutočnosti, že za 27 rokov od rozvodu manželstva by sa žalovaná ani len raz nesnažila domôcť
sa bytu, nenárokovala si na neho ( napr. aj prostredníctvom polície, či podaním žaloby na súde). Keď
sa odsťahovala z predmetného bytu v roku 1984 vzala zo sebou prevažnú časť hnuteľných vecí, ktoré

najprv nebohý chcel, aby ich vrátila, nakoniec však vrátenie týchto hnuteľných vecí, teda takmer celého
bytového zariadenia, od nej nežiadal. Taktiež všetci svedkovia zhodne potvrdili, že žalovaná si vzala
hnuteľné veci z bytu, či zariadenie bytu, a byt ostal poručiteľovi. Svedkyne, ktoré tvrdili, že boli prítomné
pri sťahovaní žalovanej, ktorá „utekala“ z bytu pred svojim v tom čase ešte manželom a tvrdili, že nemajú
vedomosť o tom, že by sa s nebohým dohodli o ďalšom užívaní bytu, však už po rozvode manželstva

so žalovanou neboli v kontakte a teda nevedeli, či v konečnom dôsledku k nejakej dohode medzi nimi
nedošlo. E. F.C.C. riadne odpracoval 10 rokov u zamestnávateľa DPMK Košice, čo bolo podmienkou
pridelenia bytu poručiteľovi, po rozvode ďalej sám splácal pôžičku za predmetný byt, o čom svedčí
aj Rozhodnutie o odpustení zvyšku pôžičky z roku 1987, kedy mu bolo odpustené 90% z pôžičky.
Žalovaná tvrdila, že k tomu, že predmetný byt opustila, a nemohla sa doňho vrátiť, bola donútená, avšak
nijakým spôsobom to nepreukázala. Aj keď tvrdila, že niekedy v 90-tych rokoch sa pokúšala dohodnúť s

nebohým, aby jej umožnil bývať dočasne v predmetnom byte aj so svojou matkou, a ten jej to nedovolil,
to rovnako neznamená že si nárokovala na predmetný byt. To, že žiadala o poskytnutie bytu na dočasné
bývanie potvrdil aj svedok J., ten však uviedol, že nebohý jej to neumožnil z toho dôvodu, že sa dohodli,
že byt je jeho a žalovanej sú hnuteľné veci, preto nemala už viac čo v byte robiť. Súd má za to, že je
rozdiel ak niekto žiada o možnosť bývania v byte a rozdiel je domáhať sa užívacieho práva k bytu a práve

tá skutočnosť, že by sa žalovaná domáhala užívacieho práva k bytu po rozvode až do smrti poručiteľa
preukázaná nebola. Navyše v roku 1986 jej bol pridelený štátny byt v Starej Ľubovni, na základe jej
žiadosti, pričom po odchode z Košíc sa zamestnala v Tesle Stará Ľubovňa a doposiaľ v tomto meste žije.
Teda možno konštatovať, že záujem o návrat do Košíc po rozvode manželstva žalovaná nemala, a preto
je viac ako pravdepodobné, že nemala ani záujem o užívanie predmetného bytu v Košiciach. Naopak

poručiteľ bol ten, kto po rozvode manželstva byt užíval, platil za neho úhrady, splácal anuitu, poskytol
ho synovi svojej družky, ktorého považoval takmer za svojho. Aj keď v byte asi rok po rozvode prestal
bývať a odsťahoval sa k družke, byt prenajal iným užívateľom ešte predtým než v ňom býval syn jeho
družky, podľa Stanov SBD III Košice, užívateľom bytu je vlastník alebo nájomca. Podľa čl. 35 Stanov
SBD III Košice, nebol vylúčený ani podnájom predmetného bytu, teda ak tam osoba, ktorej bol pridelený

byt nebývala, ako to bolo v prípade poručiteľa, mohol tento byt užívať aj tým spôsobom, že ho mohol
ďalej prenajať. Dodržiaval pritom riadne čl. 10. a 12. Stanov ako člen družstva, pretože s družstvom
nemal žiadne problémy, všetky úhrady za byt platil riadne, riadne sa o byt staral. Súd mal za preukázané,
že žalovaná odmietla podpísať dohodu o zrušení spoločného užívania bytu a zároveň o vyporiadaní
v roku 2010, keď ju o to nebohý požiadal z dôvodu, že chcel byt od družstva odkúpiť a zistil, že na

družstvejustálevedúakočlenkudružstva,atoibaztohodôvodu,ženesúhlasilascenouvyporiadacieho
podielu, ktorú jej ponúkol poručiteľ. To sa však netýka toho, čo je predmetom tohto konania. Žalovaná
ani raz neuviedla, že mala záujem o trvalé užívanie predmetného bytu po rozvode, žiadala iba vyššiu
sumu z titulu vyporiadania. Tým sa teda nič nemení na tej skutočnosti, že výlučným užívateľom, resp.
nájomcom, a členom družstva po rozvode manželstva bol poručiteľ E. F.C.Z.. Krajský súd vo svojom

zrušujúcom uznesení uviedol, že platnosť dohody rozvedených manželov nebola podmienená, a ani nie
je podmienená dohodou o ich vzájomnom finančnom vyporiadaní ohľadom hodnoty členského podielu,
ale bola viazaná výlučne iba na dohodu dotknutých strán o tom, kto z nich ako člen družstva bude užívať
sporný družstevný byt. V konaní bolo preukázané, že tento byt ďalej po rozvode užíval iba nebohý E.
F.C.Z., teda je výlučným nájomcom družstevného bytu, členom družstva SBD III Košice a tiež výlučným

vlastníkom členského podielu. Iba tá skutočnosť, že písomne táto ústna dohoda medzi poručiteľom a
žalovanou nebola zaevidovaná na SBD III Košice, a teda stále figurovala v listinách žalovaná ako členka
družstva,vžiadnomprípadeneznamená,žekústnejdohodemedziniminedošlo.Nazákladeuvedeného
súd teda rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

46. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.48. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
50.Podľacit.ust.súdpriznalžalobkyni1/,2/,a3/nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%, keďže

mali plný úspech vo veci. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).