Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/200/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212788
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5113212788.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanej: I. E., F.. X.X.XXXX, Q. T. F.. J. Č.. XX/XX, T., I. F. C.: T. XXXX/X, T., W.: Z. W. Z., J. J. I. U.
XXXX/XX I., Q. Q., o zaplatenie 96,27 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie 74,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
74,85 Eur od 6.9.2010 do zaplatenia, z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštačného a druhoinštančného konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (Consumer Finance holding, a.s.) sa podaním doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 19.4.2013 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 96,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 6.9.2010 do zaplatenia a náhradu
trov konania.

2. Žalobca svoj žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná dňa 24.4.2007 uzatvorili

zmluvu o pôžičke č. 7026722, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky
795,33 EUR. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 40 mesačných
splátkach v sume 19,88 EUR. Do dňa podania návrhu žalovaná uhradila celkovo sumu 720,48 EUR.
Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé
splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 20.8.2010 listom
- predžalobná upomienka, žalobca úver zosplatnil. Žalovaná do dňa podania žalobného návrhu dlžné
splátky neuhradila. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Ku dňu

podaniažalobnéhonávrhumalažalovanáuhradiťistinuplusnákladynavymáhaniemínusprijatéúhrady.
Na základe vyššie uvedeného celkom dlh žalovanej predstavuje sumu 96,27 Eur a úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 6.9.2010 do zaplatenia.

3. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 14.8.2013 súd uznesením sp.zn. 17Ro/119/2013-39 zo dňa
19.11.2013 pripustil zmenu strán sporu tak, že do konania pristúpim namiesto pôvodného žalobcu -
Consumer Finance Holding, a.s., nový žalobca - EOS KSI Slovensko, s.r.o.

4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk dňa 30.1.2015, v súdom určenej lehote
písomne nevyjadrila.5. Dňa 7.11.2016 súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti
strán žalovanej a v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a
súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 7.11.2016 tak,

že žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila sumu 74,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne z tejto sumy od 6.9.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.

6. Voči tomuto rozsudok podala odvolanie žalovaná dňa 14.8.2017, v ktorom namietala, že súd

nesprávne právne vec posúdil, keď na zmluvu neposúdil ako bezúročnú a bez poplatkov v zmysle
§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pre nedostatok náležitosti podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona.
Žalovanej ako spotrebiteľke bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Sk, t.j. 497,90 Eur. Zároveň podľa
názoru žalovanej mal súd z úradnej povinnosti v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadnuť na to,
že nárok žalobcu je premlčaný, keďže posledná uhradená splátka úveru bola zaplatená dňa 27.2.2009
a žalobca si uplatnil svoj nárok až podaním žalobného návrhu zo dňa 14.8.2003.

7.Žalobcavovyjadreníkodvolaniuuviedol,žežiada,abyodvolacísúdrozsudokokresnéhosúdupotvrdil
ako vecne správny, nakoľko žalobca si svoj nárok mohol uplatniť až po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru a zároveň trval na tom, že svoj žalobný nárok dostatočne preukázal.

8. O odvolaní žalovanej rozhodol odvolací súd uznesením sp.zn. 8Co/191/2018 zo dňa 28.8.2018 tak,
že rozsudok v časti o 74,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 74,85 Eur
od 6.9.2010 do zaplatenia, rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, vo zvyšnej
(zamietavej časti) ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. V odôvodnení uznesenia krajský súd
konštatoval, že okresný súd nesprávnym procesných postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V ďalšom
uviedol, že okresný súd posúdil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu, či ju považuje za platnú, resp.
neplatnú a či obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom. Súd sa má taktiež zaoberať námietkami
žalovanej pokiaľ ide o spornú zmluvu, ohľadom neprijateľným podmienok a premlčania nároku, a tiež
vyjadrením žalovanej ohľadom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

9. Súd po zmene zákonného sudcu nariadil pojednávanie na 13.3.2019, na ktorom vec opätovne
prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť z
dôvodu hospodárnosti ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Splnomocnená
zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že tvrdenie žalobcu, že žalovanej poskytol celkovú sumu

pôžičky 795,33 Eur je nepravdivé, nakoľko v samotnej zmluve o úvere je uvedená suma 15.000 Sk, čo
predstavuje 497,91 Eur po zaokrúhlení. V danom prípade nielenže nebola dodržaná písomná forma,
čo sa týka zmluvného vzťahu a teda právneho úkonu a zmluva vlastne nevznikla. Nakoľko predmetnú
zmluvu nemožno považovať za písomne uzatvorenú. Pre platnosť zmluvy kogentne zákon vyžaduje
písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní v zmysle § 4 ods. 1 Zákona o

spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., táto listina nemá podstatné náležitosti upravené Zákonom o
spotrebiteľských úveroch, a to napríklad určenie zmluvných strán, teda kto je veriteľom, kto je dlžníkom,
nie je v nej riadne vymedzený záväzok dlžníka vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Napríklad
splatnosť, výška úrokov a vôbec úroková sadzba. Bez mienených podstatných náležitostí nemohla
vzniknúť kvalifikovaná zmluva. Zmluva bola podpísaná vlastne ako formulár, žiadosť medzi klientkou

a dodávateľom. Tým vlastne nie je uvedené, kto je veriteľ a kto je dlžník. Tento formulár žalovaná
vyplnila, pričom obsahu iniciály žiadateľa, teda klienta, sumu, o ktorú má klient záujem a koľko splátok
by si predstavoval. Údaje o požadovanej pôžičke a podpis žalovanej na zmluve je dňa 18.04. 2007,
nakoľko právny predchodca podpísal tento formulár až následne, teda 22.04. 2007 a doplnil údaje
o úvere VI. Máme za to, že nemala možnosť klientka vlastne tento návrh odobriť svojim podpisom,

a preto v zmysle § 43 a následne OZ je potrebné opätovne písomne potvrdenie žiadateľa, k čomu
nedošlo. Preto považujeme zmluvu za neplatnú v zmysle § 40 a OZ. Ak by sa s našimi tvrdeniami
nestotožnil súd a považoval zmluvu za platný právny úkon, niet pochýb, že táto zmluva neobsahuje
náležitosti, ktoré predpisuje zákon a teda je bezúročná a bez poplatkov na základe už len skutočností,
že táto zmluva neobsahuje dohodnutý úrok. Okrem toho zdôraznila, že nárok žalobcu je premlčaný,

nakoľko posledná uhradená splátka riadne a včas bola žalovanou uhradená 27.02.2009 vo výške 280
Eur, odvtedy splátky riadne neuhrádzala, nakoľko bol žalobný návrh podaný až po skoro 3 1 roku je
tento nárok v zmysle § 100 a 101 premlčaný v celom rozsahu. Niet pochýb z prehľadu splátok a úhrad,
ktoré uhrádzala žalovaná, že na predmetný úver uhradila 720,48 Eur, nakoľko sa zmluva považuje zabezúročnú, úver za bezúročný a bez poplatkov a v skutočnosti vyčerpala sumu 497,91 € vznikol jej
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 222,57 €; ktoré si samozrejme nežiada, žiada len
žalobu zamietnuť v celom rozsahu, v prípade úspechu si žiadame nahradiť trovy konania. Súd následne

opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to zmluvou o
pôžičke zo dňa 18.4.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa
20.8.2010, prehľadom splátok a úhrad, rozsudkom súdu prvého a druhého stupňa, odvolaním žalovanej,
ako i celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

10. Zo zmluvy o pôžičke č. 7026722 uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
Kežmarok a žalovanou dňa 18.4.2007 vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť
žalovanej pôžičku vo výške 15.000,- SK /497,91 Eur/, ktorú bola povinná uhrádzať v 40.tich mesačných
splátkach s výškou mesačnej splátky 599,- Sk / 19,88 EUR/ pričom výška úrokovej sadzby a RPMN a
priemerná RPMN z obsahu zmluvy nevyplýva.

11. Z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 35) mal súd preukázané, že žalovaná uhradila celkovo sumu 720,48
EUR.

12. Listom zo dňa 20.8.2010 žalobca zaslal žalovanej predžalobnú upomienku, v ktorej ju vyzval na
úhradu celej sumy splátok vo výške 105,64 Eur jednorázovo, a to najneskôr do 3 dní od doručenia tejto

upomienky. Z priloženej kópie zásielky vyplýva, že žalovaná zásielku prevzala dňa 2.9.2010 (č.l. 4- 5).

13. Súd následne vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení a zaoberal sa jednotlivými námietkami
žalovanej vyjadrenými v odvolaní voči rozsudku zo dňa 7.11.2016.

14. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

16. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia

zmluvy o úvere (ďalej len ZoSU), t.j. účinného v rozhodnom čase (do 31.12.2007) tento zákon upravuje
niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. g) ZoSU (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmäg) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

22. Podľa § 4 ods 5 ZoSU od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. Prednostne sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou v odvolaní. V prvom
rade súd konštatuje, že nálezom ÚSSR PL ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018 bolo rozhodnuté o tom,

že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. I ods. 1 Ústavný SR. Uvedené ustanovenie upravovalo povinnosť súdu prihliadať na
premlčanie z úradnej povinnosti. Nakoľko je toto ustanovenie toho času neúčinné, súd sa zaoberal
samotnou námietkou žalovanej, ktorá v odvolaní tvrdila, že pohľadávka uplatnená v konaní žalobcom je
premlčaná, pretože posledná úhrada splátky bola žalovanou vykonaná dňa 27.2.2009 a žalobca podal
žalobu dňa 19.4.2013.

24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná reálne uhradila ako poslednú splátku v sume
280,- Eur dňa 27.2.2009, čo vyplýva z prehľadu úhrad a splátok. Žalobca vyzval žalovanú predžalobnou
upomienkou zo dňa 20.8.2010 na uhradenie celého zvyšku úveru, uvedenú upomienku doručil žalovanej
dňa 2.9.2010. Zo samotného znenia predžalobnej upomienky a tiež z obsahu zmluvy nevyplýva, kedy

došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. K samotnému dňu, ku ktorému malo dôjsť k zosplatneniu
úveru, žalobca neuviedol ani vo vyjadrení k žalobe, akým dňom došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru. Iba žiadal úrok z omeškania od 6.9.2010, t.j. žalovaná do 3 dní od doručenia
predžalobnej upomienky dlh neuhradila (do 5.9.2010), a tak sa nasledujúcim dňom dostala do
omeškania. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca považuje deň vypracovania predžalobnej upomienky za

deň zosplatnenia úveru.

25.Premlčaniejemárneuplynutiezákonomurčenéhočasu,ktoréhodôsledkomje,žeprávoktorénebolo
v určenom čase vykonané sa oslabuje (stáva sa z neho tzv. naturálne právo) a toto právo nemožno v
zásade priznať. S poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je v danom

prípade trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustálenej judikatúry
pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci objektívny okamih, kedy sa mohlo právo vykonať po
prvý raz. Všeobecne platí, že právo sa môže vykonať po prvý raz, ako náhle vznikne možnosť podať na
jehozákladežalobu;tentookamihnastávasplatnosťoudlhu,t.j.dňomkedymaldlžníkpovinnosťprvýkrát
splniť dlh. Tento deň je potom dňom začiatku plynutia premlčacej doby, podľa § 101 Občianskeho

zákonníka.

26. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu
20.8.2010, pričom k tomuto dátumu sa stal splatným celý dlh vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere,
dňom nasledujúcim si mohol žalobca, respektíve jeho právny predchodca uplatniť právo na zaplatenie

dlžnej sumy žalobou na súde. Avšak v danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle
§ 103 druhej vety Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je zrejmé, že citované
ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu,
ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota

na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre
ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565
Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na
tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej

splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka), v danom prípade splátky splatnej dňa 20.3.2009
(posledná úhrada bola 27.2.2009). Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre
takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže
ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak premlčacia
dobaniejefixnýinštitútajeprávomzákonodarcustanoviťprejednotlivéprípadypremlčaciudobuodlišne

(napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu,
že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením
premlčacejdobynedôjdekznemožneniuresp.podstatnémusťaženiumožnostiveriteľauplatňovaťsvoje
práva. V tomto prípade podľa názoru súdu bola premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte rokadostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na
súde. (citované z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18.1.2018). V tomto
prípade tak súd konštatuje, že 3-ročná premlčacia lehota uplynula dňa 21.3.2012. Žaloba bola podaná

na súde dňa 19.4.2013, z toho dôvodu súd má za to, že nárok žalobcu uplatnený na súde žalobou
dňa 19.4.2013 je premlčaný, a preto súd žalobu vo zvyšnej časti ( v zmysle zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu ) o zaplatenie 74,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
74,85 Eur od 6.9.2010 do zaplatenia, zmietol.

27.Nadrámecsúdpoznamenáva,žesazaoberalajtvrdenímžalovanejotom,žesúdnesprávnejposúdil
zmluvu o pôžičke v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia
zmluvy, nakoľko tá mala byť podľa názoru žalovanej považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Súd v
tomto smere konštatuje, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001
Z.z., a preto súd zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle
§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v rozhodnom čase, t.j. do 24.4.2007. Po jej preskúmaní

súd zistil, že zmluva obsahuje povinné náležitosti vyžadujúce zákonom účinným v rozhodnom čase,
avšak v zmysle § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedeného tak súd
konštatuje,žežalobcanemôžepožadovaťodžalovanejúhraduúrokovapoplatkov,ktoréniesúvzmluve
uvedené. Preto je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi iba to, čo jej poskytol. Poplatky a úroky uvedené

vo všeobecných obchodným podmienkach súd nepovažuje za individuálne dojednané, a tak žalobcovi
nevznikol nárok na ich úhradu. Právny predchodca žalobca žalovanej poskytol titulom zmluvy o pôžičke
sumu 15.000,- SK /497,91 Eur/. Žalovaná mu preukázateľne uhradila sumu 720, 48 Eur, t.j. viac ako je
samotná istina. Žalobca od nej požaduje úhradu poplatkov a sankčného úroku, ktoré si nárokoval nie v
zmysle samotnej zmluvy o pôžičke, ale na základe úpravy vo všeobecných obchodných podmienkach,

ktoré neboli so žalovanou individuálne dojednané. Súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z

omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka,
ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané
a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v
súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto za neprijateľnú považuje odvolací
súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za

plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.
teóriaskutočnéhoplneniaspomínanánajčastejšievsúvislostispoplatkamivspotrebiteľskýchúverových
vzťahoch).Vdanomprípadesúdzastávanázor,ženárokžalobcuvyplývajúciibazozneniavšeobecných
obchodných podmienok, ktoré neboli individuálne dojednanené, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v neprospech spotrebiteľa a žalobca naň nemá nárok ani v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. .

Aj z uvedených dôvodov tak, súd žalobu považoval vo zvyšnej časti za nedôvodnú, a preto ju zamietol.

28. Otázku posudzovania platnosti či neplatnosti zmluvy v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, pre
nedostatokvôležalovanejtakútozmluvuuzavrieť,taksúdsohľadomnadôvodnosťnámietkypremlčania
považoval za nadbytočnú. K argumentácii splnomocnenenej zástupkyne žalovanej na pojednávaní dňa

13.3.2019 vo vzťahu k neplatnému uzavretiu zmluvy, nakoľko žalovaná žiadosťou zo dňa 18.4.2007
žiadala o poskytnutie pôžičky a následne dňa 23.4.2007 zmluvu podpisom potvrdil žalobca, súd nad
rámec konštatuje, že ide o štandardný postup v zmysle § 43a OZ, t.j. žiadosť o pôžičku súd vyhodnotil
ako návrh na uzavretie zmluvy a jej podpisom žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom došlo k
akceptácii návrhu zmluvy. Uvedené posúdenie zmluvy nič nemení na tom, že súd žalobný nárok v jeho

zvyšnej časti zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Predmetom
konania bolo zaplatenie sumy 96,27 EUR s úrokom z omeškania. Súd v konečnom dôsledku žalobuv celom rozsahu zamietol (v časti o zaplatenie 21,42 Eur zamietol rozsudkom zo dňa 7.11.2016 a vo
zvyšnej časti rozsudkom zo dňa 13.3.2019), a tak žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešnou
stranou sporu. Na základe uvedeného súdu posúdil, že žalovaná bola úspešnou stranou sporu v konaní

pred súdom prvej inštancie ako aj v rámci konania o odvolaní pred súdom druhej inštancie, a preto jej
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.