Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 7, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/8/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2102899156
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2102899156.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a prísediacich Valérie

Kadlecovej a doc. JUDr. Viktora Križana, PhD. v trestnej veci proti obžalovaným 1/ J. Q., 2/ O. P., 3/
T. Y. a 4/ Z. Q. pre trestný čin vydierania podľa § 9 ods. X Trestného zákona č. 140/1961 Zb. k § 235
ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a iné, v Trnave na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 07. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/ J. Q., nar. XX. XX. XXXX v Brezne

trvale bytom: P. P., L. XXXX/XX

2/ O. P., nar. XX. XX. XXXX v Q. A.
trvale bytom: Z. nad B., J. XXX/X
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok

3/ T. Y., nar. XX.XX.XXXX v P. P.

trvale bytom: Y., T. XXX/XX

4/ Z. Q., nar. XX. XX. XXXX v P.
trvale bytom: P., K. XXX/XX

sa uznávajú za vinných, že

v bode 1/

S. R. následne po tom ako sa dozvedel, že J. K. má u seba väčšie množstvo predmetov zo žltého kovu,
mu dňa 3.5.1997 v presne nezistený čas vo večerných hodinách zatelefonoval a žiadal od neho, aby
mu tieto predmety priniesol v ten večer do pohostinstva zv. „U nosáčov“ vo Veľkej Lehôtke.
Keďže J. K. odmietol túto požiadavku obvineného S. R. splniť, dňa 4.5.1997 prišli po predchádzajúcej
dohode do Prievidze na ulicu Šumperskú k domu č. 19/7 J. K. obžalovaný J. Q., obžalovaný O. P.,
S. R., Q. R., Q. T. a Y. L., kde ho S. R. vyvolal pred dom a po tom čo Ján K. vyšiel, ho obstali a

slovne si vynucovali vydanie predmetov zo žltého kovu. Nakoľko J. K. i naďalej odmietal požadované
predmety vydať, S. R. uviedol, že ak zlato nevydá, prídu za ním chlapci od R. z Banskej Bystrice, pričom
obžalovaný J. Q. sa mu vyhrážal zlomením ruky. J. K. z obavy o svoj život a zdravie pod uvedeným
nátlakom dňa 04.05.1997 priniesol najmenej 5,3 kg predmetov zo žltého kovu a digitálnu váhu do
pohostinstva v obci Veľká Lehôtka a odovzdal ho obžalovanému J. Q., S. R., Q. R., Q. T. a Y. L..

Týmto konaním vznikla poškodenému J. K. škoda najmenej 2.122.955,- Sk /70.469,20 Eur/.

v bode 2/obžalovaný J. Q., obžalovaný O. P., S. R., Q. R., Q. T. a Y. L. po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli
dňa 16.6.1997 v dopoludňajších hodinách do Prievidze na ulicu Šumperskú k domu č. 19/7, v ktorom

býva J. K. a potom ako tento vyšiel z domu, vystúpili z áut, prišli k nemu a S. R. mu uložil tzv. „pokutu“
vo výške 2.000.000,- Sk, ktorú mu mal poškodený zaplatiť.
Nakoľko poškodený J. K. sa bránil takú vysokú sumu uhradiť, obžalovaný J. Q. a Q. T. na zdôraznenie
požiadavky ukázali J. K. zbrane, ktoré mali pri sebe a obžalovaný J. Q. sa mu opätovne vyhrážal
zlomením ruky, pričom Q. R. mu zduplikoval, aby spravil to, čo mu prikazujú.

Poškodený J. K. z obavy pred hrozbami týchto osôb v priebehu týždňa zabezpečil 900.000,- Sk, ktoré
následne v pohostinstve v obci Veľká Lehôtka, okres Prievidza odovzdal v presne nezistený deň v
mesiaci jún 1997 obžalovanému J. Q., obžalovanému O. P., S. R., Q. R., Q. Szatmárimu a Y. L., čím mu
konaním týchto osôb vznikla škoda vo výške 900.000,- Sk /29.874,52 Eur/.

v bode 3/

obžalovaný Z. Q., obžalovaný T. Y. a S. R. s ďalšou doteraz nezistenou osobou ako členovia
organizovanej skupiny po vzájomnej predchádzajúcej dohode a rozdelení si úloh pod hrozbou násilia a
fyzického útoku žiadali uhradiť sumu XXX.XXX,- Sk od poškodeného J. H. a to nasledovne:
Obžalovaný Z. Q., obžalovaný T. Y. a doteraz nezistená osoba dňa 28.01.1997 v čase asi o 12.30 hodine

prišli do obce Dolné Vestenice na parkovisko firmy Vegum Dolné Vestenice, kde obžalovaný T. Y. začal
fyzicky napádať J. H. tak, že ho udieral rukami po celom tele, potom ho potkol a keď poškodený spadol
na zem, začal ho kopať, pričom spoločne s obžalovaným Z. Q. žiadali od neho sumu 250.000,- Sk, ktorú
mali zaplatiť za zadržané vozidlo zn. BMW, ktoré opravoval J. H., čo sa však nezakladalo na pravde.
Na zdôraznenie vyhrážok obžalovaný František Q. požiadal doteraz nezistenú osobu, aby mu podala

pištoľ nezistenej značky, ktorú namieril na poškodeného J. H. a žiadal do 10 minút zaplatiť vyššie
uvedenú čiastku.
Nakoľko poškodený J. H. túto sumu v hotovosti nemal, vzali si obžalovaní do zálohy osobné motorové
vozidlo zn. PEUGEOT 309 ŠPZ PDE 02-12 a osobné motorové vozidlo zn. PEUGEOT 309 ŠPZ PDD
99-58, ktoré mu sľúbili vrátiť potom, ako nimi požadovanú sumu zabezpečí a po jej zabezpečení sa

spojí s S. R..
Po zabezpečení sumy 250.000,- Sk poškodený J. H. dňa 30.01.1997 vo večerných hodinách prišiel za
S. R. do pohostinstva v obci Veľká Lehôtka a na jeho pokyn následne poškodený sumu 250.000,- Sk
dňa 01.02.1997 zaniesol do hotela Lux v Banskej Bystrici obžalovanému Z. Kaštanovi a obžalovanému
T. Y., načo mu obžalovaný Z. Kaštan vrátil osobné motorové vozidlo Peugeot 309 ŠPZ PDE 02-12.

Týmto konaním bola poškodenému J. H. spôsobená škoda vo výške 250.000,- Sk /8.298,48 Eur/.

v bode 4/

obžalovaný Z. Q., obžalovaný T. Y. a S. R. spoločne s ďalšími doteraz nezistenými osobami ako členovia
organizovanej skupiny po vzájomnej predchádzajúcej dohode a rozdelení si úloh pod hrozbou násilia a
fyzického útoku žiadali pod vymyslenou zámienkou uhradiť od J. H. 250.000,- Sk a to tak, že
dňa 18.02.1997 približne o 13.00 hodine v meste Nováky na štátnej ceste č. I/50 na svetelnej križovatke
do osobného motorového vozidla k J. H. prisadli dve neznáme osoby, ktoré predtým na križovatke

vystúpili z osobného motorového vozidla zn. BMW bielej farby, riadeného obžalovaným T. Y., jedna z
tých osôb priložila ku hlave poškodeného J. H. pištoľ nezistenej značky, nútiac ho presadnúť na zadné
sedadlo jeho vozidla a odviezlo ho do pohostinstva vo Veľkej Lehôtke, kde sa v zadnej miestnosti
nachádzali obžalovaný Z. Q., obžalovaný T. Y., S. Mello s ďalšími nezistenými osobami. Na pokyn S.
R. obžalovaný Z. Q. s doteraz nezistenými osobami bili poškodeného J. H. rukami po hlave, tvári a

obžalovaný Z. Q. zároveň na neho mieril s doteraz nezistenou strelnou zbraňou, pričom ako zámienku
svojho útoku uviedli tú skutočnosť, že poškodený J. H. udal S. R. na polícii a ako odškodnenie žiadali
vyplatiť sumu 250.000,- Sk alebo podpísať zmluvu o predaji motorového vozidla zn. Peugeot 309 ŠPZ
PDD 99-58, ktorú obžalovaný T. Y. diktoval neznámej žene do stroja, na čo poškodený z obavy pred
obžalovanými prisľúbil zabezpečiť sumu 250.000,- Sk.

Po zadovážení sumy 250.000,- Sk v presne nezistený deň v mesiaci február 1997 túto skutočnosť
oznámil telefonicky S. R. a následne sa sním stretol pri objekte stanice technickej kontroly v Bojniciach,
kde však S. R. sumu 250.000,- Sk neprevzal, ale odviezol poškodeného J. H. na parkovisko Hotela
Lux v Banskej Bystrici, kde sumu 250.000,- Sk prevzali obžalovaný Z. Q. a obžalovaný T. Y., pričomobžalovanému Z. Q. poškodený zaplatil i sumu 10.000,- Sk za fingovanú opravu motorového vozidla zn.
Peugeot 309 ŠPZ PDD 99-58, ktoré mu bolo následne vrátené.

Týmto konaním bola poškodenému J. H. spôsobená škoda vo výške 260.000,- Sk /8.630,42/.

v bode 5/

obžalovaný T. Y., obžalovaný Z. Q., Y. L. spoločne s L. L., J. L., J. H., J. P. a J. L., ktorí sú trestne stíhaní

v samostatnom trestnom konaní ako členovia organizovanej skupiny po vzájomnej dohode a rozdelení
si úloh za účelom získania finančných prostriedkov pod hrozbou fyzického násilia nútili poškodeného S.
P. platiť im finančné prostriedky, a to tak, že v mesiaci apríl 1997 v poludňajších hodinách ho L. L., J. L.
a J. H. vylákali do bývalej kancelárie Security 3 s. r. o. Banská Bystrica, ktorá sa nachádzala v starom
dome v časti Kostinianska v Banskej Bystrici, kde už boli prítomní obžalovaný Z. Q., obžalovaný T. Y., Y.
L., J. P. a J. L., pričom hneď po príchode ho napadol obžalovaný Z. Q., ktorý ho kopol do hlavy a povedal

mu, že kedy už začne plniť ich príkazy, riadne platiť a čo mu hovorí meno Z..
K fyzickému útoku na poškodeného S. P. sa pridali i ďalšie osoby s tým, že do piatka musí zložiť 1
milión Sk alebo odovzdať svoje motorové vozidlo zn. Felícia, s čím poškodený S. P. nesúhlasil a preto
ho opätovne napádali baseballovými palicami tak, že ho bili po celom tele a obžalovaný Z. Q. sa mu
vyhrážal prestrelením kolena držiac v ruke pištoľ a J. P. mu prikladal nôž ku krku, na základe čoho

poškodený z obavy o svoj život prisľúbil zabezpečiť sumu 1 milión Sk, čo však nevykonal, ale po tom
ako ho obvinení pustili, začal sa skrývať i so svojou rodinou.

teda

1/ obžalovaný J. Q.

v bode 1/ a 2/

spoločným konaním iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a spôsobil takým činom škodu veľkého

rozsahu a v bode 2 taký čin spáchal so zbraňou,

2/ obžalovaný O. P.

v bode 1/ a 2/

spoločným konaním iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a spôsobil takým činom škodu veľkého
rozsahu a v bode 2 taký čin spáchal so zbraňou,

3/ obžalovaný T. Y.

v bode 3/ a 4/

ako člen organizovanej skupiny iného násilím nútil, aby niečo konal, takým činom spôsobil značnú škodu
a čin spáchal so zbraňou,

v bode 5/

ako člen organizovanej skupiny začal konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktorým iného násilím nútil,
aby niečo konal a čin spáchal so zbraňou v úmysle spôsobiť tak značnú škodu, avšak k dokonaniu

trestného činu nedošlo,

4/ obžalovaný Z. Q.

v bode 3/ a 4/

ako člen organizovanej skupiny iného násilím nútil, aby niečo konal, takým činom spôsobil značnú škodu
a čin spáchal so zbraňou,v bode 5/

ako člen organizovanej skupiny začal konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktorým iného násilím nútil,

aby niečo konal a čin spáchal so zbraňou v úmysle spôsobiť tak značnú škodu, avšak k dokonaniu
trestného činu nedošlo,

čím spáchali

1/ obžalovaný J. Q.

v bode 1/ a 2/

spolupáchateľstvom spáchaný pokračovací trestný čin vydierania podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. k § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,

2/ obžalovaný O. P.

v bode 1/ a 2/

spolupáchateľstvom spáchaný pokračovací trestný čin vydierania podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. k § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,

3/ obžalovaný T. Y.

v bode 3/ a 4/

pokračovací trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného
zákona č. 140/1961 Zb.,

v bode 5/

trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,

4/ obžalovaný Z. Q.

v bode 3/ a 4/

pokračovací trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného

zákona č. 140/1961 Zb.,

v bode 5/
trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

Za to sa odsudzujú:

1/ obžalovaný J. Q.

Podľa § 235 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. s použitím § 40 ods. 1 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá a podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa mu určuje

skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

2/ obžalovaný O. P.Podľa § 37 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože má
za to, že trest uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1Tk/1/2015 zo dňa
02.03.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina zo dňa 27.06.2017, sp. zn. 1To/59/2017,

právoplatný dňa 27.06.2017 v trvaní 15 rokov v III. nápravnovýchovnej skupine je pre obžalovaného
dostatočný.

3/ obžalovaný T. Y.

Podľa § 235 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona č.
140/1961 Zb., § 40 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
1 (jeden) rok.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá a podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa mu určuje

skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

4/ obžalovaný Z. Q.

Podľa § 235 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona č.

140/1961 Zb., § 40 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
1 (jeden) rok.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá a podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa mu určuje

skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 229 ods. 1 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. súd odkazuje poškodených:
- S. P., nar. 27. XX. XXXX vo O., tr. bytom: Y. č. XXX, pr. bytom molenice, X. 3,
- J. H., nar. XX.XX.XXXX v X. L., bytom: E. L., ul. H. XXX/XX,

s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Zároveň sa

Obžalovaní:

1/ J. Q., nar. XX. XX. XXXX v P.
trvale bytom: P. P., L. XXXX/XX

4/ Z. Q., nar. XX. XX. XXXX v P.

trvale bytom: P., K. XXX/XX

sapodľa§226písm.c)Trestnéhoporiadkuč.141/1961Zb.spodobžalobypodanejnanichprokurátorom
Krajskej prokuratúry v Trenčíne zo dňa 17.11.2000, sp. zn. 2Kv 5/99 - 1119 pre trestný čin vydierania
podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. uvedený v

bode 8 obžaloby na tom skutkovom základe, že

obžalovaný Z. Q., obžalovaný J. Q., Y. L., spoločne s R. Z., R. Y., J. P., J. L., ktorí sú trestne stíhaní v
samostatnom konaní ako členovia organizovanej skupiny po vzájomnej dohode a rozdelení si úloh za
účelom získania finančných prostriedkov pod hrozbou fyzického násilia a likvidácie nútili poškodeného

S. P. platiť finančné prostriedky za tzv. „ochranu“ a to nasledovne:
V presne nezistený deň a mesiac koncom roku 1996 obvinený R. Y. vyzval S. P., aby sa dostavil do
hotela Lux v Banskej Bystrici, kde mu R. Z. oznámil za prítomnosti obžalovaného J.a Q. a R. Y., že za
poskytnutie ochrany im bude platiť 15.000,- Sk mesačne, čím sa vyrovná jeho dlh voči Z..
Nakoľko poškodený S. P. odmietol platiť za tzv. ochranu jeho predajne potravín, ktorú mal zriadenú

vo svojom rodinnom dome, obžalovaný Z. Q., Y. L., R. Y., J. P., Ján L., ktorých vec bola vylúčená
na samostatné konanie spolu s ďalšími doteraz nestotožnenými osobami v presne nezistenom čase
koncom decembra 1996 až začiatkom januára 1997 v meste Sliač v predajni potravín v rodinnom dome
S. P. na ul. Ľ. Štúra č. 21 porozbíjali zariadenie a fľaše, vyhrážali sa poškodenému zničením jehomotorového vozidla, čím ho nútili platiť tzv. „výpalné“, ktoré mu bolo určené R. Z. vo výške 15.000,- Sk
mesačne.
Pod hrozbou vyhrážok poškodený S. P. 2-krát v tomto období zaplatil tzv. „výpalné“ v požadovanej výške.

V presne nezistený deň v mesiaci február - marec 1997 sa poškodený S. P. stretol v hoteli Lux v Banskej
BystricisR.Z.aobžalovanýmJ.Q.,ktorýmoznámil,žeužnebudeplatiť.ObajaakoR.Z.takiobžalovaný
J. Q. mu povedali, že v prípade neuhrádzania poplatkov za tzv. „ochranu“ sa mu v budúcnosti môže
niečo stať, môže sa pošmyknúť, alebo sa môže niečo prihodiť jeho dcére. Poškodený S. P. i napriek
týmto vyhrážkam neplatil požadované poplatky.

V mesiaci marec 1997, keďže poškodený Ivan P. neplatil požadovanú čiastku, bol na neho vykonávaný
nátlak a to tak, že Y. L. v prítomnosti ďalšej nezistenej osoby po príchode k domu S. P. na Sliači na ulici
Ľ. Štúra č. 21 v presne nezistený deň v mesiaci marec 1997 6 krát vystrelili z doteraz nezistenej strelnej
zbrane na rodinný dom poškodeného, pričom k zraneniu žiadnej osoby nedošlo,

o s l o b o d z u j ú,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaný J. Kán a obžalovaný František Kaštan.

Podľa § 229 ods. 3 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. súd odkazuje poškodeného: Ivana Búrana, nar.
27. 06. 1967 vo Zvolene, bytom Prievaly č. 160, pr. bytom Smolenice, Hviezdoslavova 3, s nárokom

na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Y. Krajskej prokuratúry Trenčín podal dňa 24.11.2000 na Okresný súd Prievidza obžalobu na obvinených
J. Q., O. P., T. Y., Z. Q. a spol. obžalobu pre skutky právne kvalifikované ako trestný čin vydierania podľa
§ 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. k § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného

zákona č. 140/1961 Zb. a iné na vyššie uvedenom skutkovom a právnom základe.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.04.2001, sp. zn. Ndt/29/2001 bola táto
trestná vec vedená na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 2T/498/2000 Okresnému súdu Prievidza
odňatá a prikázaná tunajšiemu súdu.

Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

- Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní -

Obžalovaný J. Q. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, a preto boli
na hlavnom pojednávaní prečítané jeho výpovede z prípravného konania, v ktorých uviedol, že
poškodenéhoJ.K.anipoškodenéhoS.P.nepoznáapoprelsvojuúčasťnastíhanýchskutkochtýkajúcich
sa týchto poškodených.

Obžalovaný O. P. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, a preto boli na
hlavnom pojednávaní prečítané jeho výpovede z prípravného konania, v ktorých uviedol, že pozná S.
R., Q. R., Q. T., Y. L. a J. Q.. S bratmi R. sa stretával v obci Veľká Lehôtka v pohostinstve a v meste
Prievidza. Poškodeného J. K., prezývka „Zlatník“ pozná ako kamaráta S. R., a preto vybavil manželke
poškodeného J. K. ubytovanie v Michalovciach počas trhov, kde mala stánok. Poprel, že by sa zúčastnil

skutkov, kde mal byť J. K. poškodeným a o týchto skutkoch nemá žiadnu vedomosť.

Obžalovaný T. Y. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, a preto boli
na hlavnom pojednávaní prečítané jeho výpovede z prípravného konania, v ktorých uviedol, že
poškodeného S. P. nepozná a stíhaných skutkov sa nedopustil.

Obžalovaný Z. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodeného J. H. pozná asi od roku 1997,
stíhaných skutkov vo vzťahu k poškodenému sa nedopustil. S poškodeným J. H. boli známi, stretol sa
s ním asi dvakrát na benzínovom čerpadle v Žiari nad Hronom. Rodinu poškodeného J. H. nepozná.
Poškodeného S. P. nepozná a stíhaných skutkov vo vzťahu k jeho osobe sa nedopustil. Dňa 17.02.1997

bol ošetrený v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici, pretože mal zlomenú pravú ruku, ktorú muzasadrovali a ruku v nej mal asi jeden až dva mesiace. Následne podstúpil rehabilitáciu. K osobe J.
K. uviedol, že ho spoznal v roku 1998 cez S. R. pri oprave jeho motorového vozidla Mitsubishi Pajero.
Počas rozhovoru mu spomenul, že je na predaj vozidlo Audi A8, ktoré predávala jeho švagriná B. Q..

Kúpna cena mala predstavovať sumu 1.600.000 Sk, pričom J. K. ho mal záujem kúpiť. Vozidlo bolo
odhlásené a následne prihlásené na J. K., ktorý zaplatil kúpnu cenu len vo výške 1.000.000 Sk. J.
K. hovoril, že sumu 600.000 Sk zaplatí do konca mesiaca január 1999, ktorú v dohodnutom termíne
neuhradil. Následne ho telefonicky urgoval, pričom Ján K. úhradu dlžnej sumy prisľúbil, tvrdil, že nejaké
žena mu dĺži 1.500.000 Sk. Vyplatil mu len sumu 50.000 Sk a zvyšnú sumu vo výške 550.000 Sk mu

neuhradil a začal sa zatajovať.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď obžalovaného S. R., voči ktorému bolo trestné stíhanie
zastavené, a z ktorej vyplýva, že J. K. spoznal v lete v roku 1997 cez muža pod prezývkou „Hako“, v
roku 1996 ho nepoznal. Prišli za ním z dôvodu, že J. K. potreboval pomôcť s nejakým Nemcom, ktorého
podviedol ohľadne zakúpeného zlata. Pomôcť mu nevedel, tak mu povedal, nech si to vyrieši sám.

Napokon mu J. K. povedal, že nahlásil, že zlato mu ukradli a Nemcovi nič nedá. Keď ho prepustili z
väzby, J. K. ho vyhľadával doma, tvrdil, že má firmu a žiadal ho o pôžičky. J. K. požičiaval peniaze,
pričom z týchto pôžičiek mu vyplácal úroky. J. K. vyzeral solventne, tak nemal strach, že mu peniaze
nevráti. Postupne sa ich vzťah dostal do kamarátskej roviny. J. K. u neho v krčme oslavoval 39 rokov a
pri tejto príležitosti mu daroval masívny zlatý náramok zo 14 karátového zlata. Neskôr sa dozvedel, že

Ján K. si od viacerých ľudí požičiava peniaze na vysoký úrok a tiež, že nevyplatil celú kúpnu cenu za
motorové vozidlo zn. Audi A8, ktoré kúpil od Z. Q.. J. K. sľuboval, že všetko splatí, že má rozbehnutých
viac obchodov. Spoločne aj s rodinami strávili Silvestra 1998 na chate vo Veľkej Lehôtke, kde mu požičal
400.000 Sk. Potom žiadal 300.000 Sk pre nejakú pani zo Žiaru nad Hronom a v roku 1999 mu dĺžil
825.000 Sk. Do zálohy mu priniesol motorové vozidlo zn. BMW. Potom opäť žiadal požičať 25.000

DEM, že má dobrý obchod v Turecku, čo už odmietol. Žiadnu pokutu J. K. nedal a J. K. ani J. H. nikdy
nevydieral.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď obžalovaného Q. R., voči ktorému bolo trestné stíhanie
zastavené, a z ktorej vyplýva, že J. K. pozná od roku 1997. Strávili spoločne s rodinami Silvester 1998

na chate jeho otca vo Veľkej Lehôtke. V novembri 1998 J. K. požičal 50.000 Sk a vo februári 1999 sumu
8.000 Sk. Požičal mu aj sumu 200.000 Sk, ktorú mu J. K. do týždňa vrátil. Žiadneho vydierania J. K. sa
nedopustil, ten si to vymyslel, aby zakryl svoje dlžoby.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď obžalovaného Q. T., voči ktorému bolo trestné stíhanie

zastavené, a v ktorej uviedol, že meno J. K. mu nič nehovorí. Nevylúčil, že bol v spoločnosti S. R., Q.
R. a J. Q., ale nejednalo sa o vydieranie.

- Skutky č. 1/ a č. 2/ -

Svedok - poškodený J. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s Q. R. a S. R. sa zoznámil v roku 1996
prostredníctvom Juhoslovana pod prezývkou „Hako“ v reštaurácii „U nosáčov“ vo Veľkej Lehôtke. Okrem
bratov R. sa v reštaurácii nachádzal J. Q. a Q. T., ktorého prezývali „Karči“. Zoznámil sa s nimi a S. R.
mu povedal, že ak bude potrebovať ochranu, nech sa na neho obráti. Rozprávali sa o jeho firme, čím
sa zaoberá a aké má zisky. V roku 1996 sa stretávali len náhodne. V rámci podnikateľskej činnosti jeho

manželka chodievala do Turecka na nákupy a v tom čase sa spoznal s pánom X. z Handlovej, ktorý ho
požiadal o radu ohľadne investovania jeho finančných prostriedkov. Poradil mu investovať do zlata, s
čím pán X. súhlasil a požiadal ho o zakúpenie zlata v Turecku v hodnote 105 tisíc DEM. Za uvedené
finančné prostriedky zakúpil 6,20 kg až 6,30 kg zlata, ktoré boli v dvoch taštičkách. Zlato skladoval doma
na chodbe. Na zájazde bola s nimi aj pani P. H., ktorá o zakúpení zlata vedela. Y. P. H. mala dcéru R.,

ktorá bývala s X.. V tom čase ho pán X. vídaval s R., začal mať pochybnosti o jeho dôveryhodnosti, a
preto ho požiadal, aby zlato predal a vrátil mu 105 tisíc DEM. Stretol sa s X. a požiadal ho, či by mu s
predajom zlata nevedel pomôcť. Ten o tom povedal S. R., ktorý ho hneď vyhľadal a chcel, aby priniesol
zlato k nemu do reštaurácie „U nosáčov“, čo v ten deň odmietol, tak mu S. R. povedal, že zajtra prídu
za ním. Dňa 04.05.1997 o 9.00 hod. všetci prišli pred jeho dom v Prievidzi. Obvinení prišli na 4 autách,

prítomných tam bolo 8 ľudí, a to S. R., Q. R., J. Q., R. T., O. P. a Q. z Košíc. S. R. ho zavolal von pred
dom, a keď tam prišiel, tak ho všetci obkolesili a S. R. od neho žiadal zlato. Povedal, že zlato nie je jeho,
že patrí pánovi X. a musí ho predať a peniaze mu vrátiť. S. R. mu povedal, že ak mu nevydá to zlato,
tak zle dopadne, že prídu chlapci od R.. Medzi tým mu J. Q. povedal, že ak mu zlato nedonesie, tak mudoláme ruku a zlikviduje ho a následne si odhrnul kabát, kde mal na boku pištoľ. Aj ostatní kričali, že
keď zlato nedonesie, tak všetkých pozabíjajú. Zlato mu kázali doniesť do Veľkej Lehôtky do krčmy „U
nosáčov“, kde ho všetci čakali v zadnej miestnosti. Zlato aj s digitálnou váhou tam priniesol a odovzdal

ich S. R., ktorý zlato vysypal na stôl a všetci, čo boli pred jeho domom, si začali zlato pozerať a preberať
a S. R. ešte povedal, že Miki z P. Bystrice bude mať radosť, lebo zlato údajne berie pre neho. Pánovi X.
mal povedať, že išiel zlato predať do Bratislavy a tam ho prepadli a bola mu zlomená ruka. Po návrate
z Veľkej Lehôtky začal dostávať telefonáty od pána X., ktorý chcel naspäť buď zlato alebo peniaze.
Povedal mu, že zlato už nemá, že ho okradli tak, ako to vymyslel S. R. s tým, že mu zlomili aj ruku. S

Ivanom R. boli spoločne u doktorky MUDr. X. L. v Prievidzi, ktorá mu zdravú ruku zasadrovala. Pána X.
to však nezaujímalo a stále chcel svoje peniaze naspäť. Nakoniec musel pánovi X. začať splácať zlato
sám, zostal mu dlžný 200 alebo 300 tisíc Sk a asi milión až milión dvesto tisíc Sk dostal od neho naspäť.
Keď sa to S. R. dozvedel, povedal mu, že je hlúpy, a že keď má toľko peňazí, že môže dávať X. peniaze,
že bude dávať peniaze aj jemu a vtedy to všetko začalo. V deň, keď mu mala byť S. R. uložená pokuta
2 milióny slovenských korún týkajúca sa zhoreného motorového vozidla zn. VW Corado, ktoré patrilo

R. F., prišli za ním na motorových vozidlách S. R., Q. R., Q. T., O. P., J. Q. a Y. L., pričom J. Q. a Q.
T. mu na výstrahu ukázali zbraň a J. Q. sa mu vyhrážal zlomením ruky, ak peniaze nezoženie. Peniaze
od neho S. R. žiadal zaplatiť čo najskôr, maximálne do jedného týždňa. Z uvedenej pokuty nakoniec
zaplatil len 900.000 Sk, ktoré priniesol do Veľkej Lehôtky, pri čom boli prítomní S. R., Q. R., J. Q., Q.
T., Y. L. a O. P.. J. Q. sa mu vyhrážal zlomením ruky, ukazoval mu zbraň a tiež mu uviedli, že ak by to

bol niekto iný, bol by mŕtvy. Peniaze na pokuty získal založením hnuteľných vecí, z podnikania svojej
manželky a z pôžičiek. Náhradu škody nežiadal.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne J. K.,
manželkypoškodenéhoJ.K.,zprípravnéhokonania,vktorejuviedla,ževroku1993-1994sazoznámila

vzhľadom na podobné podnikateľské aktivity s P. H., s ktorou udržiavala kontakty. V roku 1996 sa spolu
s manželom zoznámila s Juhoslovanom pod prezývkou „X.“, ktorý chodil s dcérou pani H. R., a tento
jej manžela zoznámil s S. R. a Q. R.. V roku 1995 sa jej manžel zoznámil s H. X., od ktorého kupoval
nemecké marky. V roku 1996 jej manžela pán X. požiadal, aby pre neho v Turecku nakúpil šperky v
hodnote 100.000 DEM. Pri jednom zájazde to jej manžel urobil a kúpil asi 6 kg zlata a malú digitálnu

váhu. Zlato mal uskladnené v dvoch ľadvinkách a odovzdal ho pánovi Helczovi, ktorý ho mal v zahraničí
predať, čo sa mu nepodarilo, a preto požiadal jej manžela o jeho predaj. V jeden deň v doobedňajších
hodinách sedela s manželom v kuchyni a k ich domu prišli asi tri autá a jedno zatrúbilo. Videla, že vonku
stáli S. R., Q. R. a ďalšie jej neznáme osoby. Jej manžel prišiel k nim a spoločne sa rozprávali asi 10
minút. Keď sa vrátil, videla na ňom, že je vystrašený a povedal, že S. R. musí priniesť to zlato do krčmy

„U nosáčov“ vo Veľkej Lehôtke. Zobral zlato s digitálnou váhou a odišiel. Keď sa vrátil, povedal jej, že
S. R. vymyslel, že ho okradli a zlomili mu ruku, a to z dôvodu, aby zlato nemusel platiť, a preto mal
na ľavej ruke dva týždne sadru. Pán X. jej manželovi volával a žiadal od neho peniaze za zlato. Tiež
pomáhala manželovi zohnať sumu vo výške 900.000 Sk, ktorú mal jej manžel zaplatiť S. R. za „ochranu“,
avšak bližšie podrobnosti nevedela uviesť. Časť peňazí poskytla zo svojej firmy, časť peňazí si požičala

od matky F. P. a od pani R.. Keď boli peniaze pohromade, zaniesol ich jej manžel S. R. do krčmy „U
nosáčov“ vo Veľkej Lehôtke, čo jej následne povedal.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka B. K., syna
poškodeného J. K., z prípravného konania, v ktorej uviedol, že uja S. R. a uja Q. R. pozná a pozná aj ich

rodinu. Majú chatu vo Veľkej Lehôtke, kde v roku 1998 spoločne trávili Silvestra. Ujo S. R. tam strieľal
z takého malého revolvera.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka H. X. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že obžalovaných nepozná, pozná poškodeného J. K., avšak na

nič bližšie ohľadne jeho osoby si nespomína. Jedná sa človeka, ktorý mu rozvrátil rodinný život.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne Kataríny X.
z prípravného konania, v ktorej uviedla, že obžalovaných nepozná, pozná poškodeného J. K. asi z roku
1995, keď sa zoznámil s jej manželom H. X., ktorý mu predával nemecké marky. O iných obchodných

aktivitách, vrátane nákupu zlata v Turecku, sa nevedela vyjadriť. Asi v roku 1997 videla, že poškodený
J. K. má na ľavej ruke sadru. Raz s ním telefonovala a prosila ho, aby manželovi vrátil peniaze, ktoré
mu požičal, pretože to ovplyvnilo ich život.So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne P. H. z
prípravného konania, v ktorej uviedla, že do roku 1993 obchodovala s textilom a bižutériou, ktoré
nakupovala v Turecku. Počas jednej cesty sa zoznámila s J. K. a cez ňu sa spoznala s J. K.. Má dcéru

R. H., ktorá sa v roku 1996 zoznámila s Juhoslovanom s prezývkou „X.“, pravým menom sa volal D. R..
V marci alebo apríli 1997 za ňou prišiel J. K., ktorú ju požiadal o pomoc s predajom zlata, ktoré mal do
nejakého Nemca. S predajom zlata mu pomohla a predala zlato asi v hodnote 250.000 Sk.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka D. R. z

prípravného konania, v ktorej uviedol, že bol druhom R. H., žili spolu v byte v Piešťanoch. Poškodeného
J. K. podľa fotografie spoznal, ale nevedel uviesť jeho meno, pričom sa jednalo o priateľa P. H., matky
jeho družky R.. Počas týchto priateľských stretnutí sa zoznámil aj s manželkou J. K. a jeho deťmi, ale
nikdy nebol s J. K. osamote. Meno S. R. nepozná a Jána K. s ním nezoznamoval. O obchodoch Jána
K. nič nevie.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne R. H. z
prípravného konania, v ktorej uviedla, že s obvinenými sa osobne nestretla. Osoby pod menami S. R. a
Q. R. spomínal jej priateľ D. R., prezývaný „X.“ a tieto mená počula aj od J. Lauka. V lete roku XXXX
sa stretli s manželmi K., ona zostala s jeho manželkou a X. s J. K. okolo obeda niekam odišli a vrátili
sa až pred večerom. Keď bol J. K. na návšteve u jej matky P. H. počula, ako sa s X. rozprávajú o zlate,

ktoré J. K. ponúkal na predaj.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka R. Z. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že J. K. nepozná a od obžalovaných nedostal väčšie množstvo
zlata.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne MUDr. X.
L. z prípravného konania, v ktorej uviedla, že S. R. a Q. R. pozná ako svojich pacientov. J. K. dňa
05.05.1997 ošetrila, avšak detaily vyšetrenia si už nepamätá. Zisťovala od neho anamnézu a poslala ho
na röntgenologické vyšetrenie, ktoré bolo negatívne. Keďže sa jednalo o veľké pomliaždenie, bola J. K.

nasadená sadrová dlaha na ľavé zápästie. Na kontrolu, ktorá mala byť o 10 dní, neprišiel.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka R. F., z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že bol majiteľom motorového vozidla VW Corado, čiernej farby,
ktoré kúpil havarované od Y. E.. Opravil si ho a po jeho oprave malo prísť k jeho prepisu, k čomu

napokon nedošlo, pretože motorové vozidlo mu bolo odcudzené. Krádež nehlásil na polícii, snažil sa
cez Václava R. a J. K. motorové vozidlo nájsť. Okolo 02.00 hod. mu volal J. K., že videl jeho motorové
vozidlo v Prievidzi. Stretol sa s J. K. a L. R. pri zimnom štadióne v Prievidzi a auto sa snažili nájsť, avšak
bezúspešne. Potom išiel krádež auta nahlásiť na polícii a následne jeho motorové vozilo našli zhorené
pri bani A..

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka I. J., z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že J. K. pozná, má vedľa neho garáž. Keď prišiel garáž
skontrolovať, zistil, že má na nej odstrihnutý zámok. Vec na polícii nehlásil, lebo mu nebolo nič
odcudzené.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. Y., z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že v skorých ranný hodinách išiel z bane Cígeľ pred Veľkou
Lehôtkou a všimol si na ľavej strane zhorené motorové vozidlo, čo oznámil na polícii.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. L., z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že deň predtým ako bolo nájdené zhorené motorové vozidlo R.
F. sa nachádzal u J. K.. Doma bola aj jeho manželka J. K.. J. K. mal telefonát, kde mu bolo oznámené,
že k nim ide S. R.. Po chvíli sa pred domom K. dostavilo niekoľko vozidiel, z ktorých vystúpil S. R., Q.
R. a Q. T. a ďalšie asi 4 osoby. J. K. vyšiel pre dom a svedok z okna videl ich rozhovor, avšak nepočul

obsah. Keď sa J. K. vrátil domov, autá odišli. O obsahu rozhovoru nehovoril.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne F. P., svokry
J. K., z prípravného konania, v ktorej uviedla, že jej dcéra J. K. vykonávala podnikateľský činnosť sbižutériou, s čím jej pomáhal aj J. K.. Asi v roku 1996 jej požičala bez udania účelu 30.000 Sk, o ktoré
ju jej dcéra požiadala pre J. K.. V októbri alebo novembri 1998 za ňou prišla dcéra Jana, bola rozrušená
a pýtala sa jej, koľko jej vie požičať peňazí, a že ich potrebuje hneď. Doma mala 20.000 Sk, a keď sa

dcéry spýtala, na aký účel ich potrebuje, povedala, že pre manžela, pretože musí dať vysokú sumu S.
R.. V januári alebo februári 1999 za ňou prišla dcéra, bola vyplašená a hovorila, že potrebuje veľmi súrne
peniaze pre manžela, ktorý ich musí dať S. R.. Jednalo sa o sumu 200.000 Sk až 300.000 Sk. Toľko
peňazí nemala, požičala jej len 30.000 Sk, a preto požiadala svoju sestru F. R. o pôžičku a tá jej požičala
20.000 Sk. V marci 1999 sa od J. K. dozvedela, že ho S. R. vydiera, ale žiadne konkrétne skutočnosti

jej neuviedol, avšak vie, že jej dcéra a zať strávili Silvestra 1998 na chate Mellovcov vo Veľkej Lehôtke.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne F. R., z
prípravného konania, v ktorej uviedla, že je tetou J. K. a sestrou F. P., ktorá za ňou koncom roku 1998
alebo začiatkom roku 1999 prišla s prosbou o pôžičku pre J. K. na kúpu tovaru. Požičala jej sumu 20.000
Sk.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka S. K., brata
poškodeného J. K., z prípravného konania, v ktorej uviedol, že od roku 1997 do marca 1999 bratovi J.
K. nepožičal žiadne peniaze, hoci ho telefonicky kontaktov a žiadal ho o pôžičku. Pri žiadosti sa choval
kľudne, nenaliehal. Dôvod požičania peňazí neuviedol.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka L. K., brata
poškodeného J. K., z prípravného konania, v ktorej uviedol, že naposledy sa videl s bratom J. K. v roku
1997, ktorý si od neho nepožičal žiadne peniaze.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne D. R., sestry
poškodeného J. K., z prípravného konania, v ktorej uviedla, že bratovi J. K. nepožičala žiadne peniaze
a ani ju o ne nežiadal a ani jeho manželka.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka R. X., z

prípravného konania, v ktorej uviedol, že má prezývku „R.“. Pozná J. K., s ktorým ho zoznámil X.. V
roku 1997 sa u neho v Galante viac krát zastavil J. K. a ponúkal mu na predaj nejaké zlato, ktoré mal
doviezť z Turecka.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka S. B., z

prípravného konania, v ktorej uviedol, že pozná J. K., ten za ním prišiel niekedy v decembri 1998 až
februári 1999 a žiadal ho o pôžičku 100.000 Sk na dobu troch dní, účel neuviedol. Peniaze mu požičal
a Ján K. mu ich za 10 dní vrátil.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka O. X., z

prípravného konania, v ktorej uviedol, že v autoservise Pod Lipami v Prievidzi sa stretol J. K. s S. R.,
voči ktorému mal J. K. podlžnosti, a preto S. R. odovzdal vozidlo zn. P. trieda 500, avšak bez veľkého
technického preukazu. Bol svedkom, keď S. R. dal J. K. k narodeninám vo Veľkej Lehôtke zlatý náramok
na ruku s bielym kamienkom.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka Richarda V.
z prípravného konania, v ktorej uviedol, že v roku 1998 ho J. K. požiadal o pôžičku vo výške 2 až 3
milióny Sk, pretože chcel nakúpiť tovar v Turecku, konkrétne bižutériu. Od J. Gáplovského požičal pre
J. K. 800.000,- Sk a N. Y. 300.000,- Sk. O pôžičke nebola spísaná žiadna zmluva. Peniaze mu vrátené
neboli, hoci ho žiadal o vrátenie peňazí. Za týmto účelom sa stretol aj s R., ktorí mu povedali, že J. K.

dĺži peniaze viacerým ľuďom.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. H., z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že I. V. požičal v priebehu rokov 1998 a 1999 viackrát rôzne
sumy peňazí. Časť týchto peňazí si zapožičal aj pre J. K., nakoľko on J. K. nedôveroval. Keďže I. V. mu

uvedené pôžičky nesplatil, spísali zmluvu o pôžičke na sumu 800.000 Sk, ktorá predstavovala celkovú
požičanú sumu.So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka N. Y., z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že J. K. pozná od roku 1998. Na odporúčanie I. V. požičal na viac
krát J. K. sumu 500.000 Sk, z ktorých mu nevrátil 400.000 Sk.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka L. R., z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že J. K. je jeho kmotor. J. K. upozorňoval, aby si na bratov R. dával
pozor, lebo vedel, že sa s nimi stretáva. Pozná aj I. V., ktorý si požičiaval od iných osôb peniaze pre J. K..
J. K. mu hovoril, že má od S. R. požičanú nejakú sumu peňazí, ale nevedel koľko. Mal motorové vozidlo

Audi A8, ktoré mal od osoby s priezviskom Q.. Toto vozidla dal na leasing, pretože musel vrátiť 500.000
Sk R. P.. J. K. požičal 1.300.000 Sk ako tichý spoločník, avšak tieto mu neboli vrátené. Začiatkom roku
1999 založil svoje motorové vozidlo VW- Passat, za čo dostali sumu 500.000 Sk, ktorú potreboval J. K.
vrátiť. R. F. je jeho priateľ, bol vlastníkom motorového vozidla zn. VW Corado, ktoré mu bolo ukradnuté.
V tejto súvislosti požiadal J. K., či by mu nevedel pomôcť. Jeden večer mu J. K. volal, že videl predmetné
motorové vozidlo prechádzať okolo jeho bytu, ale nakoniec ho nenašli. Toto vozidlo bolo neskôr nájdené

zhorené pri bani A..

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka L. Q. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že požičiaval J. K. peniaze v sume od 100.000 do 300.000 Sk,
najskôr zmluvy uzatvárali písomne, potom mu požičiaval peniaze na ruku. Do zálohy mu J. K. dával

motorové vozidlo zn. BMW. Vždy peniaze vrátil.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka S.. R. B. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že J. K. ho žiadal o pôžičku 2 milióny Sk na podnikanie, ktoré mu
nepožičal. Keď predal motorové vozidlo zn. BMW požičal J. K. sumu 250.000,- Sk.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. R. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že obvinených pozná, chodili k nemu na priateľské návštevy. J. K.
pozná od roku 1998, žil nákladným spôsobom života, nosil na sebe veľa zlata. S. R. dĺžil sumu 1.000.000
Sk za motorové vozidlo zn. Audi A8.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka R. P., z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že pozná J. K. cez L. R.. Koncom roka 1998 za ním prišiel L. R.
a I. V., že by potrebovali pôžičku 500.000 Sk. Peniaze im požičal a k ich vráteniu malo prísť o dva dni.
Peniaze mu v stanovenej lehote neboli vrátené, a preto navštívil L. R.. Ten mu povedal, že peniaze dal

J. K. a ten nereaguje na jeho výzvy. Peniaze potreboval súrne, lebo na neho niekto tlačí. Dohodli sa, že
peniaze sa mu vrátia cez releasing motorového vozidla Audi A8, k čomu napokon prišlo.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka Z. Q., z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že Jána K. spoznal v roku 1998 cez S. R.. Medzi rečou mu

spomenul, že je na predaj motorové vozidlo zn. Audi A8, ktoré predávala jeho švagriná B. Q.. Kúpna
cena bola 1.600.000 Sk, s ktorou J. K. súhlasil. O dva týždne sa vykonal prepis vozidla, avšak J. K.
zaplatil len sumu 1.000.000 Sk a zvyšok sa zaviazal odplatiť do konca roka 1998. Zaručil sa za neho S.
R., že je to jeho kamarát, tak s predajom za týchto podmienok súhlasili. J. K. z dlžnej sumy uhradil len
50.000 Sk. Od pána Q. sa napokon dozvedel, že J. K. toto motorové vozidlo u neho založil a tiež naň

spravil releasing vo firne Drukos Banská Bystrica.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne B. Q., z
prípravného konania, v ktorej uviedla, že cez svojho švagra Z. Q. predávala motorové vozidlo Audi A8
za sumu 1.600.000 Sk. Kúpil ho J. K., ktorý uhradil len sumu 1.050.000 Sk a 550.000 Sk jej zostal dlžný.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka V. A. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že J. K. za ním v lete 1997 prišiel do firmy, či by mu nepožičal
sumu 100.000 Sk na dobu jedného týždňa. Peniaze mu požičal, Ján K. mu ich riadne vrátil, čím si získal
jeho dôveru. Postupne si od neho požičiaval rôzne sumy spolu cez 1.000.000 Sk. J. K. mu peniaze

nevrátil, len sa vyhováral.So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka S. P. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že Ján K. s rodinou trávili Silvestra 1998 s rodinou R. na chate vo
Veľkej Lehôtke. Vtedy S. R. požičal J. K. väčší obnos peňazí.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka N. O., z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že J. K. a S. R. boli veľmi dobrí kamaráti, trávili spolu veľa času.
Koncom januára 1999 boli spolu na nákupoch v Rakúsku,

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka I. O. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že s J. K., S. R., N. O., S. P. a L. P. išli v januári 1999 na nákupy
do Rakúska.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka R. T. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že koncom roka 1998 počul rozprávať sa S. R. a J. K., pri ktorých

bola aj O. I., ako sa J. K. podarilo oklamať nejakého muža, ktorého označoval „Nemec z Handlovej“. J.
K. si dal na ruku sadru a tomu mužovi tvrdil, že ho prepadli a zlato mu vzali. J. K. mal z Nemca obavu
a preto sa uisťoval, či sa ho S. R. zastane.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne J. R. z

prípravného konania, v ktorej uviedla, že predala S. R. motorové vozidlo Mazda MX3 a ten ho predal
J. K..

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka S. X. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že v apríli 1998 k nemu prišiel J. K. a požiadal ho o pôžičku 5.000

DEM na nákup tovaru. Následne mu zapožičal ďalších 13.000 DEM, z ktorých mu J. K. vrátil len 3.000
DEM.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď utajeného svedka č.
1 z prípravného konania, v ktorej uviedol, že J. K. bol vydieraný obžalovanými, čo mu J. K. povedal.

Požičiaval mu peniaze, ktoré mu J. K. nevracal. Tiež ho kontaktovala za účelom pôžičky aj manželka
J. K..

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď utajeného svedka č.
2 z prípravného konania, v ktorej uviedla, že v roku 1995 ju J. K. požiadal o pôžičku vo výške 5.000

DEM, ktorú jej v dohodnutom termíne vrátil. V decembri 1997 mu požičala 34.000 DEM a v auguste
1998 mu požičala sumu 8.000 DEM, pričom tieto peniaze mal vrátiť do decembra 1998. Keď ho vyzvala
na vrátenie peňazí, povedal, že jej ich nemôže vrátiť kvôli obchodom. V marci 1999 prišiel opäť pýtať
peniaze a hovoril, že je vydieraný R., a že do 13.03.1999 musí zaplatiť 3 milióny, inak ho zlikvidujú, bol
nervózny a triasol sa. Požičala mu 5.000 DEM a viac ho nevidela, pretože sa skrýval.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď utajeného svedka č. 3
z prípravného konania, v ktorej uviedol, že v marci 1999 ho vyhľadal J. K. a povedal mu, že má problém,
pretože je vydieraný S. R.. Poprosil ho, či by sa u neho nemohol skryť. Počas tohto obdobia mu volával
S. R. a ich rozhovory na žiadosť J. K. počúval. Dohodovali sa na stretnutí a S. R. mu hovoril, nech ho

Boh chráni, ak tam nepríde, že je to jeho posledné a vie, čo ho čaká. J. K. mu hovoril, že už nechce
robiť pre S. R., že ho obral o všetko. S. R. sa J. K. neustále telefonicky vyhrážal a to vrátane ujmy jeho
rodine. Skrýval sa u neho niekoľko dní a potom odišiel s tým, že vec oznámi polícii.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď utajeného svedka č.

4 z prípravného konania, v ktorej uviedol, že počul, že Ján K. spolupracoval s bratmi R.. Keď k nemu
prišiel, žiadal od neho peniaze. Požiadal ho o čas, pričom v priebehu 2 mesiacov za ním prišiel 4 - 5 krát.
Posledné dve návštevy bol nervózny a hovoril, že to musí dotiahnuť, pretože S. R. je nervózny. Peniaze
mu napokon odovzdali v hotovosti, J. K. si ich prepočítal a viackrát J. K. osobne nevidel.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď utajeného svedka č.
5 z prípravného konania, v ktorej uviedol, že v letných mesiacoch roku 1998 za ním do firmy prišiel J.
K. a žiadal od neho vyplatenie peňazí s tým, že S. je už nervózny a nahnevaný. Ján K. bol nervózny ahovoril, že S. tlačí aj na neho. Stretnutí sa odohralo viac, J. K. niekto cez telefón kontroloval. Zo strachu
z S. R. napokon s kolegom peniaze J. K. vyplatili.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď utajeného svedka č.
X z prípravného konania, v ktorej uviedol, že začiatkom roka 1999 sa stretol s J. K., ktorá ho žiadala
o požičanie peňazí, pričom bola rozrušená. Z rozhovoru vyrozumel, že jej manžel J. K. je vydieraný.
Požičal jej sumu 50.000 Sk, ktorú mu J. K. o tri týždne vrátila.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne V. R.,
manželky S. R., z prípravného konania, v ktorej uviedla, že keď sa jej manžel vrátil z väzby, tak k nim
často chodil J. K., ktorý si od jej manžela často požičiaval peniaze. V septembri 1998 mu požičal 300.000
Sk a na Silvestra 1998 sumu 400.000 Sk, ktorého spoločne trávili na ich chate vo Veľkej Lehôtke, od
ktorej dal jej manžel J. K. kľúče. V januári alebo februári 1999 manžel požičal J. K. 700.000 Sk, pre
nejakú pani zo Žiaru nad Hronom.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka I. P. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že J. K. bol veľmi dobrý kamarát bratov R.. O J. K. sa po Prievidzi
hovorilo, že si požičiava peniaze od iných ľudí.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka L. P. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že bol pri rozhovore S. R. a J. K. o nejakých peniazoch, ktoré
požičal J. K.. S. R. na to reagoval tak, že ak mu peniaze, ktoré mu dĺži vráti, tak mu požičia.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne S. B. z

prípravného konania, v ktorej uviedla, že je sesternicou J. K., manželky J. K.. Pozná aj bratov R.,
chodievali spolu na rôzne akcie. Vzťah J. K. a bratov R. bol kamarátsky. Koncom marca 1999 jej volal
S. R., či nevie, kde je J. K., pretože mu dĺži peniaze.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne F. R., matky

S. a Q. R., z prípravného konania, v ktorej uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o trestnej činnosti jej
synov. J. K. bol ich rodinný priateľ, chodieval k nim na návštevy, nosil im darčeky, trávili spolu čas na ich
chate vo Veľkej Lehôtke, dokonca mal kľúče do ich chaty. Jej syn S. R. mu požičiaval peniaze.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka Q. R., otca S.

a Q. R., z prípravného konania, v ktorej uviedol, že s manželkou vlastnili chatu vo L. K., od ktorej mal
kľúče aj J. K..

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne S. R.,
manželky Q. R., z prípravného konania, v ktorej uviedla, že J. K. pozná zo zimy roku 1998 z chaty vo

Veľkej Lehôtke, osobitne sa s ním a jeho rodinou nestretávala.

Sosúhlasomprocesnýchstránbolnahlavnompojednávaníprečítanýznaleckýposudokznalcazodboru
zdravotníctvo, odvetvie chirurgia MUDr. E. T. č. 80/99 zo dňa 01.07.1999, z ktorého vyplýva, že zo
zdravotnej dokumentácie J. K. vyplýva, že J. K. v minulosti utrpel dve poškodenia kostí ľavej ruky a

ľavého zápästia. Jednalo sa o úrazy z rokov 1975 a 1987. V lekárskej správe zo dňa 05.05.1997 nie je
popísaná zlomenina v oblasti ľavej ruky a ľavého zápästia.

Sosúhlasomprocesnýchstránbolnahlavnompojednávaníprečítanýznaleckýposudokznalcazodboru
drahé kovy a kamene, odvetvie drahé kovy a drahé kamene Ing. E. J. č. 43/2000 zo dňa 07.08.2000,

z ktorého vyplýva, že za sumu 104.750 DEM bolo možné v Istanbule v roku 1996 zakúpiť až 9,5 kg
rôznych šperkov zo 14 karátového zlata. V Piešťanoch bolo v roku 1997 možné 0,9 kg takéhoto zlata
predať za 200.000 - 300.000 Sk.

Sosúhlasomprocesnýchstránbolnahlavnompojednávaníprečítanýznaleckýposudokznalcazodboru

elektrotechnika, odvetvie elektrické stroje a systémy Ing. J. E. č. 20/2000 zo dňa 23.07.2000, z ktorého
vyplýva, že hodnota elektronickej digitálnej váhy je 2.955 Sk.Zo zápisnice o rekognícii zo dňa 31.03.1999 vyplýva, že J. K. opoznal ako osobu pod prezývkou „Q.“
Q. T..

Z dlžobného úpisu zo dňa 22.01.1999 vyplýva, že Ján K. si dňa 22.01.1999 zapožičal od L. Q. sumu
700.000 Sk s úrokom 50.000 Sk a ako zálohu mu odovzdal osobný automobil Audi A8 s technickým
preukazom č. TP SA 151062. V prípade nesplatenia dlhu sa vozidlo stáva majetkom L. Q..

Z lekárskej správy zo dňa 18.09.2000 MUDr. R. B. vyplýva, že obžalovaný Ján Q. bol ošetrený v

Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici v mesiaci január 1997 a apríl 1997 z dôvodu zlomeniny
vnútorného členka vpravo. V dôsledku operačných zákrokov bol hospitalizovaný od 20.01.1997 do
27.01.1997 a od 01.04.1997 do 03.04.1997. Bola mu založená sadrová fixácia a musel chodiť o barlách.

- Skutky č. 3/ a č. 4/ -

Svedok - poškodený Jozef H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s S. R. sa pozná od roku 1992,
chodievali spolu nakupovať motorové vozidlá do Nemecka a do Talianska. Od roku 1996 po smrti K. L.
sa prestali stretávať. Asi v auguste 1996 mu S. R. oznámil, že sa na neho stroja nejakí Bystričania,
pretože ich podviedol pri motorovom vozidle zn. BMW. Dňa 28.01.1997 išiel domov na svojom vozidle
zn. VW Passat. Zaparkoval pri svojom činžiaku v Dolných Vesteniciach a za ním zaparkovalo motorové

vozidlo zn. Škoda, z ktorého vystúpili traja muži, z ktorých hneď spoznal T. Y.. Ďalším z týchto mužov bol
Z. Q., ktorý mu povedal, že T. Y. za neho musel zaplatiť 250.000,- Sk Ukrajincom alebo Rusom, pretože
motorové vozidlo zn. BMW, ktoré im opravoval, neprešlo kvôli nemu cez hraničnú kontrolu. Toto sa však
nezakladalo na pravde. Na to k nemu pristúpil T. Y. a začal ho biť, najprv rukami, potom ho aj kopal. Z.
Q. ho nebil, ale žiadal od neho v hotovosti 250.000 Sk pre T. Y. za spáchanú škodu. Povedal mu, že

peniaze nemá a tak Z. Q. prikázal tomu tretiemu mužovi, aby mu z auta priniesol pumpičku. Ten mu
doniesol kufrík, z ktorého vybral pištoľ a podal ju Z. Q., ktorý sa ho spýtal, či vie, čo to je, a ak mu za 10
minút nedá 250.000,- Sk, tak mu zoberú motorové vozidlo, na ktorom prišiel. Mal z toho strach a tak sa
vyjadril, že v autobazáre má dve motorové vozidlá zn. Peugeot 309, ktoré keď predá, tak im zaplatí. S
tým nesúhlasili a povedali, že im má dať tieto motorové vozidlá, kým im nezaplatí 250.000,- Sk. Potom

do jeho vozidla nasadli T. Y. (sedadlo spolujazdca) a Z. Q. (zadné sedadlo) a išli smerom do Prievidze.
Po ceste ho T. Priesol bil a nadával mu do kuriev. Odovzdal im dve motorové vozidlá zn. Peugeot 309
jedno žltej a druhé modrej farby spolu s papiermi. Potom ho odviezli domov a Z. Q. mu povedal, že ak by
išiel na políciu, bolo by to naposledy. Potom prišiel za S. R., uviedol mu aký ma problém, a či by nemohol
ísť s ním. S. R. telefonoval a potom mu povedal, že vybavil stretnutie v hoteli Lux v Banskej Bystrici, ale

že s ním nepôjde. Sľúbil mu, že sa mu nič nestane. V sobotu 01. alebo 02. februára išiel s manželkou
F. H. do Banskej Bystrice. V hoteli Lux sa stretol s Z. Kaštanom a T. Y.. Odovzdal im 250.000 Sk a oni
mu povedali, že auto mu večer dovezie T. Y.. Vo večerných hodinách bolo motorové vozidlo zn. Peugeot
modrej farby zaparkované pred jeho bytom a kľúče od neho mal v schránke. Druhé motorové vozidlo mu
nedoviezli, pretože vraj bolo niečo s výfukom. V tom čase sa dozvedel, že S. R. po Prievidzi rozpráva,

že na neho bonzoval, a preto za ním kvôli nemu chodia policajti. Keď išiel z Y. do Vesteníc a zastal na
semaforoch, zastavilo vedľa neho motorové vozidlo zn. BMW, ktoré riadil T. Y. a boli v ňom ďalší dvaja
muži, ktorí vystúpili a sadli si do jeho auta, jeden muž mal v ruke pištoľ. Na semaforoch sa otočili a išli
späť do Prievidze. Prišli do krčmy S. R., kde bol T. Y., Z. Q., S. R. a ďalší asi piati zavalitejší muži. Z. Q.
mu povedal, že S. R. má kvôli nemu problémy a začali ho tam biť a kopať, hlavne Z. Q., ale aj T. Y.. Z.

Q. sa mu vyhrážal pištoľou a povedal mu, že ho zastrelí ako psa. Potom do miestnosti vstúpila žena a
T. Priesol a Z. Q. jej začali niečo diktovať. Jednalo sa o kúpnu zmluvu na motorové vozidlo zn. Peugeot
žltej farby, ktoré mu nebolo vrátené. Zmluvu podpísal a povedali, že ak im do týždňa nedonesie 250.000
Sk, tak si auto nechajú. Táto suma mala byť odškodné pre Ivana R.. Stretli sa na STK v Bojniciach, kam
ho doviezol jeho brat Pavol spolu s jeho synom Gabrielom. S S. R. išiel do Banskej Bystrice do hotela

Lux, pred ktorým stálo motorové vozidlo zn. Peugeot žltej farby. Pred hotel vyšli Z. Q. a T. Y., povedali
mu, že za opravu im dĺži 10.000 Sk, a preto im vyplatil 260.000 Sk. Prevzal si motorové vozidlo a odišiel.
Uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške 510.000 Sk.

Svedok - poškodený J. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že J. H. pozná, zoznámil ich L. R.. Y. v

dovážaní áut zo zahraničia a autá zháňal aj pre členov skupiny okolo S. R.. Bol svedkom toho, že J. H.
bol S. R. a ďalšími osobami z Banskej Bystrice vydieraný, a to z dôvodu, že sa v tom čase zdržiaval v
prítomnosti S. R.. Ivan R. J. H. aj navštívil, pričom pri jednom stretnutí sa ho spýtal, či to má pripravené,
lebo ak nie, vie, čo ho čaká. Spýtal sa ho, či nemal dosť bitky a videl, že J. H. je celý opuchnutý, dobitýa z S. R. mal strach. Prosil S. Mella, aby ho nechal na pokoji a sľuboval, že to zoženie. V. mu S. R.
povedal, že J. H. pripravili o všetko, že mu zobrali tri autá, medzi nimi aj 2 motorové vozidlá zn. Peugeot,
a že viackrát dostal riadnu bitku. Spomínal aj jeho fyzickú likvidáciu.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne F. H.,
manželky J. H., z prípravného konania, v ktorej uviedla, že v rozhodnom čase sa S. R. a T. Y. častejšie
pohybovali v okolí ich bydliska. Keď bol jej manžel zbitý v Dolných Vesteniciach prvý krát, bol pri tom T.
Y. a ešte dvaja muži. Povedal jej, že to malo byť za nejaké motorové vozidlo zn. BMW, čo však bola len

zámienka, a že je možné, že ho začnú vydierať. O tom, že by od neho požadovali peniaze nevedela.
Druhý krát bol jej manžel zbitý v Prievidzi. Ani jeden krát nešiel k lekárovi. Manžel jej povedal, že musí
ísť do hotela Lux v Banskej Bystrici zaniesť sumu 250.000 Sk, pretože sa mu vyhrážajú. Pred hotel
ho odviezla, a čakala v aute, pričom tam videla Stanislava Y.. Q. sa manžel vrátil, povedal, že peniaze
odovzdal a večer im privezú auto. Večer si všimla, že pred ich činžiakom stálo motorové vozidlo zn.
Peugeot a kľúče s dokladmi boli vložené v poštovej schránke. Druhé vozidlo im vrátené nebolo. Po čase

jej manžel povedal, že musí priniesť ďalších 250.000 Sk, tam s ním išiel ich syn Gabriel a manželov brat
Pavel. Potom im bolo vrátené aj druhé vozidlo.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka Y. H., brata J.
H., z prípravného konania, v ktorej uviedol, že začiatkom jari 1997 za ním prišiel jeho brat Jozef H. a

povedal mu, že bol napadnutý ľuďmi okolo S. R., žiadne konkrétne mená neuviedol. Na tvári a na tele
mal modriny a podliatiny. Povedal, že ho vydierajú a zobrali mu dve motorové vozidlá. O pár dní za ním
prišiel a požiadal ho, aby s ním a jeho synom Gabrielom išiel do Bojníc na STK, kde sa mal stretnúť s
S. R. a priniesť mu 250.000 Sk, ktoré mu aj ukázal. Išiel s ním, pretože jeho brat sa bál, ako dopadne.
Keď dorazili na miesto, bol tam už S. R. a ešte jedna osoba. Brat z auta vystúpil, rozprával sa s S. R. a

potom k nim prišiel a povedal im, aby ho počkali na benzínke Shell v Prievidzi, pretože ide do Banskej
Bystrice. Vrátil sa na motorovom vozidle zn. Peugeot žltej farby, ktoré mu pred tým vzali.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka H. H., syna J.
H., z prípravného konania, v ktorej uviedol, že jeho otec mal problémy s osobami S. R., T. Y. a nejakými

ďalšími ľuďmi z Banskej Bystrice. Tieto osoby od neho vymáhali peniaze a zobrali mu dve motorové
vozidlá zn. Peugeot 309. Otec prišiel tri krát zbitý, ale pred ním sa jeho rodičia o tom nebavili. V jednom
prípade bol spolu s otcom a strýkom Y. H. v Bojniciach na STK, kam mal otec priniesť sumu 250.000
Sk. Otca na miesto zaviezli, bol tam S. Mello a ešte jeden muž. Q. išli nevedel, ale otec sa vtedy vrátil
na jednom vozidle zn. Peugeot 309.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. L. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že s S. R. a Q. R. chodieval do Horných Vesteníc. J. H. pozná,
avšak pri žiadnom jeho stretnutí s S. R. nebol prítomný.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. Z. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že J. H. nepozná a nevie sa vyjadriť, či mu bolo vozidlo zn. VW
Passat násilím odobraté.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka P. X. z

prípravného konania, v ktorej uviedol, že J. H. mu na jeho žiadosť doviezol motorové vozidlo VW Passat,
ktoré zaevidoval na svoju osobu. Najprv ho užíval sám, ale koncom roka 1996 ho viac užíval J. H..
Neskôr za ním prišli policajti a informovali ho, že toto motorové vozidlo bola J. H. násilím odobraté.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka R. O., švagra T.

Y., z prípravného konania, v ktorej uviedol, že v decembri 1996 začal podnikať v pohostinských službách
a pomáhal mu T. Y., boli spoločníci. V pohostinstve aj pracovali, striedali sa na smenách. Manželka mu
vypomáhala len príležitostne. Mal jedného stáleho zamestnanca J. P., ktorý nikdy pracoval sám, striedali
sa pri ňom on a T. Y..

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. R., bývalého
švagra J. H. z prípravného konania, v ktorej uviedol, že J. H. pre neho obstaral motorové vozidlo zn.
Peugeot 309 žltej farby, avšak bolo pre neho drahé. Napriek tomu, že bol zaevidované na jeho osobu,
patrilo J. H..Sosúhlasomprocesnýchstránbolnahlavnompojednávaníprečítanýznaleckýposudokznalcazodboru
cestná doprava, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel S.. J. T. č. 015/00 zo dňa 18.09.2000, z

ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla zn. Peugeot 309 GRD predstavuje sumu 156.700 Sk a
vozidla zn. Peugeot 309 GLD predstavuje sumu 135.315 Sk.

Z evidencie dochádzky R. O. za január až apríl roku 1997 vyplýva, že dňa 28.01.1997 mal dennú a
poobednú smenu R. O. a dňa 18.02.1997 mal poobednú a nočnú smenu R. O..

Z lekárskej správy zo dňa 28.04.2000 R.. R. B. vyplýva, že dňa 12.02.1997 bol obžalovaný Z. Q. ošetrený
na úrazovej ambulancii s diagnózou zlomeniny 5. záprstnej kosti pravej ruky. Bola mu naložená sadrová
dlaha od konca prstov po predlaktie. Sadrová imobilizácia trvala asi 4 týždne s následnou rehabilitáciou.
Hospitalizovaný nebol.

- Skutok č. 5/ a č. 6/ -

Svedok - poškodený S. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 1994 alebo 1995 mal v garáži
rodinného domu svojho otca zriadený obchod. Prišli za ním dvaja neznámi muži a ponúkli mu rôzny
tovar, on si vybral alkohol. Zaplatil im 250.000 Sk a následne na ich žiadosť ďalších 50.000 Sk. Alkohol

mu dodaný nebol, a preto išiel do hotela Lux v Banskej Bystrici, kde mu osoba, ktorá sa mu predstavila
ako Miloš Q. sľúbila, že dodávka alkoholu sa uskutoční. Po nejakom čase si ho zavolali do hotela Lux
a povedali mu, že peniaze mu nevrátia, ale na oplátku mu ponúkajú ochranu za 15.000 Sk mesačne.
Toto odmietol a povedal, že ak mu nedodajú tovar, alebo nevrátia peniaze, oznámi to na polícii. V januári
1997 bol vo svojom obchode, pred ktorým zastavili nejaké autá a do obchodu prišlo 7 ľudí, niektorí mali

v rukách baseballové palice. Jeden z mužov mu povedal, že doteraz mu poskytovali ochranu a teraz im
bude musieť platiť 15.000 Sk mesačne. Ostatní muži začali rozbíjať zariadenie obchodu, a preto kričal na
manželku, nech zavolá políciu. Potom do predajne vošiel jeho otec a povedal, že na miesto ide polícia,
na čo tí muži prestali obchod rozbíjať a odišli von, pričom pri odchode mu jeden muž povedal, že ak
povie polícii, kto to bol, môže mu vybuchnúť jeho vozidlo. Obžalovaní J. Q. ani Z. Q. pri tomto skutku

neboli prítomní, v prípravnom konaní si ich pomýlil s inými osobami. Po nejakom čase mal telefonát,
že sa má dostaviť do hotela Lux v Banskej Bystrici, kde od neho R. Z. žiadal platby za ochranu, ak
nechce byť do smrti mrzákom. V mesiaci marec 1997 niekto z motorového vozidla zn. Škoda strieľal
na ich rodinný dom. Asi o dva týždne mal telefonát od osoby, ktorá sa mu predstavila ako H. a žiadala
peniaze pre R. Z.. Asi za dva dni za ním prišiel Viliam L. a jeho brat J. L. s J. H. a spýtal sa ho, či nemá

čas ísť na chvíľu do reštaurácie na Rožku. Súhlasil s tým a nasadol na zadné sedadlo jeho motorového
vozidla. Auto však išlo smerom na Banský Bystricu a L. L. mu povedal, že sa s ním chce rozprávať Z..
V Banskej Bystrici vozidlo odbočilo do Q. a prišli do lomu. Auto zastavili pri ďalších 5 až 6 vozidlách.
Nachádzala sa tam stará administratívna budova a vonku stáli muži oblečení v šušťákoch. V budove
bol obžalovaný Z. Q. spolu s ďalšími mužmi, a to T. Y., Y. L., J. P., a J. L.. Ten sa ho spýtal, či pozná Z.

a kopol ho nohou do hlavy. Spýtal sa ho, kedy mieni doniesť peniaze a udrel ho rukou do hlavy. Vtedy
sa do bitia zapojili aj ostatní muži, niektorí ho bili aj baseballovými palicami. Z. Q. mu povedal, že ak
do piatka nezaplatí jeden milión korún, bude musieť odovzdať vozidlo zn. Felícia, ktoré používal. Keďže
nesúhlasil, znovu ho začali biť. J. P. vtedy povedal, že nech mu podajú pištoľ alebo nôž, že mu prestrelí
kolená alebo odreže ucho. Zobral si nôž a priložil mu ho ku krku. Napokon si pištoľ vzal František Q.,

namieril mu na kolená a spýtal sa, či donesie peniaze, lebo inak mu rozstrieľa kolená. Keďže sa bál o
svoj život súhlasil, že peniaze zaplatí. František Kaštan mu napokon povedal, že nech ho Boh chráni, ak
do piatka nedonesie 1.000.000 Sk. Potom ho L. L. odviezol domov. Peniaze nezohnal, a preto sa začal
skrývať. Uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške 385.000 Sk.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. P. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že S. P. nepozná. Zamestnancom spoločnosti Security 3 s.r.o. sa
stal v marci až apríli roku 1997. V tejto spoločnosti pôsobili aj J. Q., Z. Q. a T. Priesol. O stíhanej trestnej
činnosti nemá žiadnu vedomosť.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. H. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že s S. P. sa zoznámil náhodne. Chodieval hrávať do kasína ruletu.
Požičal si od neho peniaze, ktoré mu aj vrátil. O vydieraní S. P. nemá žiadnu vedomosť. Nikdy S. P.
neviezol s bratmi L. do Q. a nevie nič o bitke S. P..So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne O. P.,
manželky S. P., z prípravného konania, v ktorej uviedla, že videla svojho manžela rozprávať sa s dvomi

mladými mužmi, ktorým dal 25.000 Sk, hovoril, že uzavrel výhodný obchod. Po niekoľkých mesiacoch
prišli znova dvaja muži a medzi nimi a jej manželom prišlo k hádke a manžel jej kázal zavolať políciu.
Jeden z mužov vytrhol telefón a začali rozbíjať obchod. Po nejakom čase za jej manželom prišiel L. L.
a jeho brat a manžel jej povedal, že s nimi ide na pivo. Späť ho priviezla nejaká dodávka a videla na
ňom, že je zbitý a opuchnutý. Na druhý deň vyzeral ešte horšie, mal monokle, nevedel rozprávať, kývali

sa mu zuby, na čele a na chrbte mal odtlačok tenisky. K doktorovi ísť nechcel, pretože sa bál. O dva
dni jej povedal, že ho L. vylákal do pasce, chceli po ňom platiť nejaké výpalné, čo odmietol, a preto ho
zobrali do kameňolomu, kde bolo veľa mužov a bili ho baseballovými palicami. Jeden muž mu priložil
nôž ku krku. Po uplynutí nejakého času počula niečo dva krát buchnúť, počula rozbité sklo a manžel jej
povedal, že na ich dom niekto strieľal a potom zavolal políciu.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne B. P., matky
S. P., z prípravného konania, v ktorej uviedla, že so synom a jeho rodinou bývali spoločne v rodinnom
dome, kde si v roku 1994 v garáži S. P. zriadil obchod. V jeden večer sa v spálni zobudila na streľbu
a popred ich domu prešlo tmavé motorové vozidlo. Po čase prišla na miesto aj polícia. Tiež vie, že jej
synovi niekto rozbil zariadenie obchodu a raz sa domov vrátil veľmi dobitý, doviezlo ho nejaké auto.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. P., otca S. P.
z prípravného konania, v ktorej uviedol, že jeho syn si u nich v rodinnom dome otvoril obchod. V jeden
deň počul rozbíjanie skla v obchode, vyšiel von a videl odchádzať nejaké autá. V obchode bol rozbitý
hlavne alkohol. V jeden večer sa zobudil, prišli k nim policajti a dozvedel sa, že sa u ich strieľalo. Boli

prestrelená dvere obchodu a tiež sa strieľalo do obývačky. Po určitom čase, keď sa vrátil z roboty, videl,
že jeho syn je zbitý, mal opuchnutú tvár, bol dokopaný. Syn nevládal hovoriť, ale povedal, že ho zbili
Černákovci, konkrétne mu priložili nôž ku krku a všetci ho tam bili.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne F. X. z

prípravného konania, v ktorej uviedla, že v roku 1996 si S. P. otvoril v rodinnom dome svojich rodičov
potraviny. Najprv sa mu darilo, neskôr počula, že začal hrávať automaty a požičiaval si peniaze, ktoré
nevrátil. Bola svedkom dvoch incidentov. Prvý konflikt S. P. a jeho otca s tromi mužmi pred jeho
obchodom. Druhý incident sa týkal streľby z motorového vozidla do domu, kde P. bývali.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. Q. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že v roku 1992 začal S. P. podnikať, otvoril si obchod v dome jeho
rodičov. Potom ho začali vyhľadávať rôzni ľudia a tiež sa hovorilo, že niektorým ľuďom dĺžil peniaze. Istý
čas bola predajňa zatvorená, ale dôvod nevedel.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne R. J. z
prípravného konania, v ktorej uviedla, že vykonávala účtovnícke práce pre S.a P.. Viedla mu jednoduché
účtovníctvo a raz za mesiac jej nosil doklady. O jeho vydieraní nemá vedomosť.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka R. R. z

prípravného konania, v ktorej uviedol, že Ivan P. pozná, chodieval do herne v reštaurácii MODIN na
Sliači, kde hrával automaty.

So súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok znalca odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností, oceňovanie stavebných prác L. Y. zo

dňa 04.09.1995 vyplýva, že hodnota nehnuteľností zapásaných na LV č. 344, k. ú. Hájniky je 2.636.000
Sk.

Zo zápisnice o rekognícii zo dňa 28.10.1999 vyplýva, že S. P. označil ako osobu, ktorá sledovala jeho
dom z Favoritu, J. L..

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka S.. R. Y., z
prípravného konania, v ktorej neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť k stíhanej trestnej činnosti.So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. X., z
prípravného konania, v ktorej neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť k stíhanej trestnej činnosti.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka P. F., z
prípravného konania, v ktorej neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť k stíhanej trestnej činnosti.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka L. K., z
prípravného konania, v ktorej neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť k stíhanej trestnej činnosti.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka B. P. z
prípravného konania, v ktorej neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť k stíhanej trestnej činnosti.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka S.. T. X. z
prípravného konania, v ktorej neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť k stíhanej trestnej činnosti.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka D. Q. z
prípravného konania, v ktorej neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť k stíhanej trestnej činnosti.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka E. Q. z

prípravného konania, v ktorej neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť k stíhanej trestnej činnosti.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. E. z
prípravného konania, v ktorej neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť k stíhanej trestnej činnosti.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. Y. z
prípravného konania, v ktorej neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť k stíhanej trestnej činnosti.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne D. Q. z
prípravného konania, v ktorej neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť k stíhanej trestnej činnosti.

Svedkovia O. I., J.. Y. P., J.. Y. T., L. L., J. L., J. L., R. Q. využili svoje právo a vo veci odmietli vypovedať.

Z odpisu registra trestov obžalovaného Z. Q. a rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 14.11.2008,
sp. zn. 2T/42/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 24.04.2012, sp. zn.

5To/236/2009 vyplýva, že bol doposiaľ tri krát odsúdený, naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen
zo dňa 14.11.2008, sp. zn. 2T/42/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa
24.04.2012, sp. zn. 5To/236/2009 pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 250 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace so skúšobnou dobou v
trvaní1rok,pričomsananehohľadí,akokebynebolodsúdený.ZobsahuspisuOkresnéhosúduZvolen,

sp. zn. 2T/42/2004 pritom vyplýva, že skutok č. 4/ predmetnej obžaloby je totožný so skutkom č. 5/ tohto
rozhodnutia a ako osoba obvineného z tohto skutku figuruje aj meno obžalovaného Z. Q.. V právnej
vete obžaloby ako aj jej právnej kvalifikácii je uvedené, že obžaloba bola podaná na obžalovaného Z.
Q. pre skutok č. 5/, ktorý je právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spáchaný spolupáchateľstvom
podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo

dňa 14.11.2008, sp. zn. 2T/42/2004 vyplýva, že obžalovaný Z. Q. figuruje ako jeden z páchateľov aj pri
skutku č. 4/ avšak z právnej vety rozsudku a jeho právnej kvalifikácie je zrejmé, že obžalovaný František
Q. bol uznaný za vinného v bode 5/ rozsudku pre trestný čin podvodu spáchaný spolupáchateľstvom
podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a podľa § 250 ods. 2 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok.

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2008, sp. zn. 5To/236/2009 bol zrušený
prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému Františkovi Q. bol podľa § 250 ods. 2, § 40
ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov na skúšobnú
dobu 1 rok. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa pritom konštatuje, že obžalovaný bol uznaný za vinného
aj v bode 4/ obžaloby, teda z totožného skutku, ktorý je uvedený v bode 5/ tohto rozsudku.

Z odpisu registra trestov obžalovaného J. Q. a rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa
28.01.2000, sp. zn. 3T/23/1999 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.02.2001, sp. zn.
6To/19/2000 vyplýva, že bol doposiaľ dvakrát odsúdený, naposledy rozsudkom Krajského súdu BanskáBystrica zo dňa 28.01.2000, sp. zn. 3T/23/1999 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa
07.02.2001, sp. zn. 6To/19/2000 v bodoch 1/ a 2/ pre trestné činy vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pričom skutku č. 1/ sa dopustil v mesiacoch

september až október roku 1996 a skutku č. 2/ sa dopustil do konca mesiaca október 1996, pričom sa
na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Z odpisu registra trestov obžalovaného T. Y. vyplýva, že bol doposiaľ 7 krát odsúdený.

Z odpisu registra trestov obžalovaného O. P. a rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 02.03.2017, sp.
zn. 1Tk/1/2015 vyplýva, že bol doposiaľ 7 krát odsúdený, pričom rozsudkom Okresného súdu Žilina zo
dňa 02.03.2017, sp. zn. 1Tk/1/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.06.2017,
sp. zn. 1To/59/2017bol odsúdený podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 15 rokov v III. NVS.

Z ostatných listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne relevantné
skutočnosti k stíhanej trestnej činnosti.

- Výrok o vine -

Podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa trestného činu vydierania dopustí ten, kto iného
násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel.

Objektom skutkovej podstaty tohto trestného činu je zásah páchateľa do slobody ľudského
rozhodovania, pričom tento trestný čin je dokonaný už vykonaním násilného konania alebo

uskutočnením hrozby násilia vo vzťahu k poškodenému subjektu bez ohľadu na to, či k vynucovanému
konaniu poškodeného subjektu príde.

- Skutky č. 1/ a č. 2/ -

Obžalovaní J. Q. a O. P. popreli, že sa zúčastnili vydierania poškodeného J. K., pričom obžalovaný J.
Q. uviedol, že poškodeného J. K. nepozná a obžalovaní O. P. uviedol, že poškodeného J. K. pozná ako
kamaráta S. R., čo evokuje, že k ich zoznámeniu prišlo až neskôr, kedy vzťah poškodeného J. K. a S.
R. tretie osoby vnímali ako kamarátsky.

V opozite k výpovediam obžalovaných je výpoveď poškodeného J. K..

Z výpovedí poškodeného J. K. a svedkýň J. K. a Q. X. mal súd za preukázané, že poškodený J. K. v roku
1995 nadviazal obchodné kontakty so svedkom H. X., ktoré sa týkali predaja nemeckých mariek, ktoré
poškodený J. K. kupoval od svedka H. X.. V rámci ďalších obchodných aktivít svedok H. X. odovzdal

poškodenému J. K. finančné prostriedky, ktoré predstavovali jeho úspory, vo výške 105.000 DEM.

Z výpovedí poškodeného J. K. a svedkov P. H., R. X., J. K. ďalej vyplýva, že za finančné prostriedky vo
výške105.000DEMzakúpilpoškodenýJánK.vTureckuX,Xkgpredmetovzožltéhokovu,ktorépriviezol
na územie Slovenskej republiky, kde sa ich následne snažil predať. Predmety zo žltého kovu ponúkal

na predaj tretím osobám, vrátane svedka R. X. a zároveň požiadal svedkyňu P. H. o sprostredkovanie
predaja časti týchto predmetov tretím osobám. O tom, že poškodený J. K. disponuje väčším množstvom
predmetov zo žltého kovu, sa dozvedel aj svedok D. R., prezývaný „X.“, ktorý bol v tom čase druhom
svedkyne R. H., dcéry P. H. a oznámil to S. R.. T. D. R. poprel, že by poznal S. R., avšak nepravdivosť
jeho výpovede vyplýva z výpovedí S. R., poškodeného J. K. a svedkyne R. H., ktorí potvrdili, že svedok

D. R. sa s S. R. poznal.

Bol to práve svedok D. R., ktorého poškodený J. K. spoznal cez ich rodinnú známu svedkyňu P. H., kto
poškodeného J. K. zoznámil s S. R. a Q. R.. T. D. R. síce vo svojej výpovedi túto skutočnosť opätovne
poprel, avšak z výpovedí poškodeného J. K. a S. R. mal súd túto skutočnosť bez dôvodných pochybností

za preukázanú. Rozpory v ich výpovediach sa vyskytli len v čase ich zoznámenia, keď poškodený J. K.
uvádzal, že sa zoznámili v roku 1996 a S. R. uvádzal ako obdobie ich zoznámenia leto roku XXXX, teda
až po spáchaní stíhaných skutkov.Z výpovede poškodeného J. K. mal súd za preukázané, že S. R. po tom, ako sa dozvedel, že poškodený
J. K. disponuje väčším množstvom predmetov zo žltého kovu, dňa 03.05.1997 telefonicky kontaktoval
poškodeného J. K. a žiadal od neho, aby mu tieto predmety priniesol ešte v ten večer do pohostinstva

„U nosáčov“ vo Veľkej Lehôtke, čo poškodený J. K. odmietol. Vzhľadom na postoj poškodeného J. K.
k požiadavke S. R. prišli po predchádzajúcej dohode dňa 4.5.1997 do Prievidze na ulicu Šumperskú k
domu č. 19/7 poškodeného J. K. obžalovaný J. Q., obžalovaný O. P., S. R., Q. R., Q. T. a Y. L., kde
S. R. zavolal poškodeného J.a K. pred dom a keď poškodený J. K. vyšiel, následne ho všetci prítomní
obkolesili a slovne si vynucovali vydanie predmetov zo žltého kovu. Keďže poškodený J. K. i naďalej

odmietal požadované predmety vydať, S. R. uviedol, že ak ich nevydá, prídu za ním chlapci od R. z
Banskej Bystrice, čím poukazoval na svoje styky s osobou R. Z., pričom obžalovaný Ján Q. sa mu
vyhrážal zlomením ruky. Poškodený Ján Lauko z obavy o svoj život a zdravie pod uvedeným nátlakom
dňa 04.05.1997 priniesol najmenej 5,3 kg predmetov zo žltého kovu a digitálnu váhu do pohostinstva
v obci Veľká Lehôtka a odovzdal ho obžalovanému J. Q., S. R., Q. R., Q. T. a Y. L.. Tento záver je
preukázaný aj výpoveďou svedkyne J. K., ktorá bola priamym svedkom, ako S. R., Q. R. a ďalšie ňou

neidentifikované osoby prišli pred ich rodinný dom a komunikovali s poškodeným J. K.. V. tomu, že
svedkyňa nepočula obsah ich rozhovoru, potvrdila, že bezprostredne po ich stretnutí bol poškodený Ján
K. vystrašený a v krátkom časovom intervale odišiel aj s 5,3 kg predmetov zo žltého kovu, ktoré dovtedy
nepredal a digitálnou váhou z domu, pričom uviedol, že tieto predmety musí doniesť S. R. do krčmy
vo Veľkej Lehôtke. Domov sa vrátil už bez nich a s legendou, že o predmety zo žltého kovu prišiel pri

krádeži, v dôsledku ktorej mu bola zlomená ľavá ruka. Účasť S. R. na tomto skutku je preukázaná aj
tým, že ošetrenie poškodeného J. K. týkajúce sa jeho ľavej ruky bolo uskutočnené u MUDr. X. L., ktorá
bola lekárkou S. R. a Q. R..

Z výpovede poškodeného J. K. ďalej vyplýva, že obdobným spôsobom ako dňa 04.05.1997 prišli dňa

16.06.1997 po predchádzajúcej dohode pred jeho rodinný dom č. 19/7 do Prievidze na ulicu Šumperskú
obžalovaný J. Q., obžalovaný O. P., S. R., Q. R., Q. T. a Y. L., a po tom čo poškodený J. K. vyšiel z
domu, mu S. R. uložil „pokutu“ vo výške 2.000.000,- Sk, ktorú mu mal poškodený J. K. zaplatiť. Ten
požiadavku S. R. spočiatku odmietal splniť, a preto obžalovaný J. Q. a Q. T. na zdôraznenie požiadavky
S. R. ukázali poškodenému J. K. zbrane (pištole), ktoré mali pri sebe a obžalovaný J. Q. sa mu opätovne

vyhrážal zlomením ruky, pričom Q. R. následne poškodeného J. K. osobitne vyzval, aby spravil to, čo
mu prikazujú. Tento záver je preukázaný aj výpoveďou svedka J. L., ktorý bol priamym svedkom, ako
S. R., Q. Mello, Q. T. a ďalšie ním neidentifikované osoby prišli pred rodinný dom poškodeného J. K.
a komunikovali s ním, pričom obsah ich rozhovoru nepočul. Svedkyňa J. K. potvrdila, že poškodenému
J. K. pomáhala v krátkom čase zohnať finančné prostriedky na zaplatenie „pokuty“, avšak v priebehu

týždňa sa im podarilo zohnať len 900.000 Sk, ktoré poškodený J. K. následne v pohostinstve v obci Veľká
Lehôtka odovzdal v mesiaci jún 1997 obžalovanému J. Q., obžalovanému O. P., S. R., Q. R., Q. T. a Y. L..

Účasť obžalovaných J. Q. a O. P. na stíhaných skutkoch je daná tým, že sa ako spolupáchatelia
zúčastnili na vydieraní poškodeného J. K., pričom skutková podstata trestného činu vydierania bola

u obžalovaných naplnená pri oboch skutkov už vyslovením hrozby násilia voči poškodenému J. K.
S. R., Q. R., obžalovaným J. Q. a ukázaním zbraní poškodenému J. K. obžalovaným J. Q. a Q. T.,
ak nesplní ich požiadavky. Y. väčšieho množstva osôb, vrátane obžalovaného J. Q. a obžalovaného
O. P. bola nevyhnutná na prezentáciu silu skupiny pôsobiacej okolo S. R., pričom na základe
vykonaného dokazovania možno konštatovať, že obžalovaný J. Q. v rámci spolupáchateľov zastával

vyššie postavenie ako obžalovaný O. P., keď priamo komunikoval s poškodeným J. K., vyhrážal sa mu
zlomenímrukyaukázalmuzbraň,ktorúmalprisebeaknesplnípožiadavkyprednesenéS.R.navydanie
predmetov zo žltého kovu a zaplatenie pokuty vo výške 2.000.000,- Sk.

Účasť jednotlivých osôb s výnimkou S. R., Q. R. a Q. T. (pri skutku zo dňa XX.XX.XXXX) síce vyplýva

výlučnezvýpovedepoškodenéhoJ.K.,avšakkeďžetietoosobypoznalalebonásledneopoznalavšetky
relevantné skutočnosti, ktoré poškodený J. K. uvádzal, boli potvrdené v podstatných bodoch aj ďalšími
svedeckými výpoveďami, súd vyhodnotil jeho výpoveď ako vierohodnú aj v časti účasti obžalovaného
J. Q. a obžalovaného O. P. na jeho vydieraní.

Napokon je potrebné uviesť, že z výpovede svedkyne J. K. a svedka J. L. mal súd za preukázané, že
k zoznámeniu poškodeného J. K. a S. R. a Q. R. prišlo skôr ako v lete roku 1997, nakoľko svedkyňa
J. K. potvrdila, že so svedkom D. R. sa zoznámili v roku 1996 a ten následne zoznámil jej manžela abratmi S. R. a Q. Mellom, pričom svedkyňa J. K. dňa 04.05.1997 a svedok J. L. dňa 16.06.1997 tieto
osoby videli komunikovať s poškodeným J. K..

Z výpovedí ďalších vo veci vypočutých svedkov súd dospel k záveru, že koncom roka 1998 až do
začiatku roka 1999 možno hodnotiť vzťah S. R. a poškodeného J. K. vnímaním tretích osôb ako
kamarátsky, keď spoločne trávili Silvester roku 1998 a v januári 1999 spoločne nakupovali v I. a
rovnako nemožno vylúčiť ich spoločné „obchodné“ aktivity, keď podnikateľská činnosť poškodeného
J. K. preukázateľne zahŕňala aj požičiavanie si peňazí od tretích osôb, avšak ani tieto skutočnosti

nespochybňujú,ževroku1997prišlokvydieraniupoškodenéhoJ.K.vrámcivyššieuvádzanýchskutkov.
V tomto kontexte je potrebné poznamenať, že pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu
vydierania je nerozhodné, či S. R. touto formou vymáhal svoju pohľadávku voči poškodenému J. K.
alebo nie.

S poukazom na spôsob a čas spáchania jednotlivých skutkov, ich právnu kvalifikáciu, osobu

poškodeného dospel súd k záveru, že oba skutky spája jednotiaci zámer obžalovaných, v dôsledku čoho
oba skutku tvoria jeden pokračovací trestný čin vydierania spáchaný formou spolupáchateľstva podľa §
9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. k § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona č. 140/1961 Zb., keď v skutku č. 2/ mal súd za preukázané spáchanie tohto skutku so zbraňou
(pištoľ), pričom výška škody spôsobená týmto trestným činom dosahuje škodu veľkého rozsahu.

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaných, súd je toho názoru, že obžalovaní konali v priamom
úmysle v zmysle § 4 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Z okolností prípadu je evidentné,
že obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone (hrozbou násilia) porušiť záujem ním
chránený, konkrétne slobodu rozhodovania poškodeného Jána K..

Podľa § 3 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. je stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť
určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a
jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia
a jeho pohnútkou. S poukazom na uvedené je teda zrejmé, že dĺžka súdneho konania nemá vplyv na

stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť.

- Skutky č. 3/ a č. 4/ -

Obžalovaní Z. Q. a T. Y. popreli, že sa zúčastnili vydierania poškodeného J. H..

V opozite k výpovediam obžalovaných je výpoveď poškodeného J. H..

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený J. H. osoby S. R. a obžalovaných Z. Q. a T. Y.
poznal, čo eliminuje možnosť zámeny týchto osôb. S S. R. v minulosti dovážali motorové vozidlá zo

zahraničia, pričom poškodený J. H. sa venoval ich oprave a predaju. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj
z výpovedí obžalovaného Z. Q. a svedka J. K..

Z výpovede poškodeného J. H. vyplynulo, že dňa 28.01.2017 v čase asi o 12.30 hodine prišli do obce
Dolné Vestenice na parkovisko firmy Vegum Dolné Vestenice, obžalovaný T. Y., obžalovaný Z. Q. a

ďalšia neidentifikovaná osoba, kde obžalovaný T. Y. začal fyzicky napádať poškodeného J. H. tak, že ho
udieral rukami po celom tele, potom ho potkol a keď poškodený spadol na zem, začal ho kopať, pričom
spoločnesobžalovanýmZ.Q.žiadaliodnehosumu250.000,-Sk,ktorúmalizaplatiťzazadržanévozidlo
zn. BMW, ktoré poškodený J. H. opravoval. Na zdôraznenie vyhrážok obžalovaný František Q. požiadal
doteraz nezistenú osobu, aby mu podala pištoľ nezistenej značky, ktorú namieril na poškodeného J.

H. a žiadal do XX minút zaplatiť sumu 250.000 Sk. Nakoľko poškodený J. H. túto sumu v hotovosti
nemal, vzali si obžalovaní do zálohy osobné motorové vozidlo zn. PEUGEOT 309 ŠPZ PDE 02-12 a
osobné motorové vozidlo zn. PEUGEOT XXX ŠPZ PDD 99-58, ktoré mu sľúbili vrátiť potom, ako nimi
požadovanú sumu zabezpečí a po jej zabezpečení sa spojí s S. R.. Po zabezpečení sumy 250.000,- Sk
poškodený Jozef H. dňa 30.01.1997 vo večerných hodinách prišiel za S. R. do pohostinstva v obci Veľká

Lehôtka a na jeho pokyn následne poškodený Jozef H. sumu 250.000,- Sk dňa 01.02.1997 zaniesol do
hotela Lux v Banskej Bystrici obžalovanému Z. Q. a obžalovanému T. Y., načo mu obžalovaný Z. Q.
vrátil osobné motorové vozidlo Peugeot 309 ŠPZ PDE 02-12.Z výpovede poškodeného J. H. ďalej vyplynulo, že dňa 18.02.1997 približne o 13.00 hodine v
meste Nováky na štátnej ceste č. I/50 na svetelnej križovatke si do osobného motorového vozidla k
poškodenému J. H. prisadli dve neznáme osoby, ktoré predtým na križovatke vystúpili z osobného

motorového vozidla zn. BMW bielej farby, riadeného obžalovaným T. Y., jedna z tých osôb priložila ku
hlave poškodeného J. H. pištoľ nezistenej značky, nútiac ho presadnúť na zadné sedadlo jeho vozidla
a odviezli ho od pohostinstva vo Veľkej Lehôtke, kde sa v zadnej miestnosti nachádzali obžalovaný Z.
Q., obžalovaný T. Y., S. R. s ďalšími nezistenými osobami. Na pokyn S. R. obžalovaný Z. Q. s doteraz
nezistenými osobami bili poškodeného J. H. rukami po hlave, tvári a obžalovaný Z. Q. zároveň na neho

mieril s doteraz nezistenou strelnou zbraňou, pričom ako zámienku svojho útoku uviedli tú skutočnosť,
že poškodený J. H. udal S. R. na polícii a ako odškodnenie žiadali vyplatiť sumu 250.000,- Sk alebo
podpísať zmluvu o predaji motorového vozidla zn. Peugeot 309 ŠPZ PDD 99-58, ktorú obžalovaný T.
Y. diktoval neznámej žene do stroja, na čo poškodený z obavy pred obžalovanými prisľúbil zabezpečiť
sumu 250.000,- Sk. Po zadovážení sumy 250.000,- Sk v presne nezistený deň v mesiaci február 1997
túto skutočnosť oznámil telefonicky S. R. a následne sa sním stretol pri objekte stanice technickej

kontroly v Bojniciach, kde však S. R. sumu 250.000,- Sk neprevzal, ale odviezol poškodeného J. H. na
parkovisko Hotela Lux v Banskej Bystrici, kde sumu 250.000,- Sk prevzali obžalovaný Z. Q. a obžalovaný
T. Y., pričom obžalovanému Z. Kaštanovi poškodený zaplatil i sumu XX.XXX,- Sk za fingovanú opravu
motorového vozidla zn. Peugeot 309 ŠPZ PDD 99-58, ktoré mu bolo následne vrátené.

Konanie obžalovaného Z. Q., obžalovaného T. Y. a S. R., ktorému predchádzala ich vzájomná dohoda,
malo znaky organizovanosti a plánovitosti, ktorej cieľom bolo zabezpečiť pre skupinu finančný profit,
čím bol naplnený kvalifikačný znak podľa § 235 ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. -
trestný čin spáchaný organizovanou skupinou, pričom predmetný trestný čin bol spáchaný v rámci oboch
čiastkových útokov so zbraňou a bola ním spôsobená značná škoda.

Výpoveď poškodeného J. H. je v podstatných bodoch potvrdená výpoveďou svedkyne F. H., ktorá ako
priamy svedok videla, že poškodený J. H. bol dvakrát zbitý, čo dokumentovali jeho zranenia, pričom prvý
krát mal byť zbitý v Dolných Vesteniciach a druhý krát v Prievidzi. Svedkyňa F. H. dokonca poškodeného
J. H. viezla do hotela Lux v Banskej Bystrici, kde mal odovzdať sumu vo výške 250.000,- Sk a pred

týmto hotelom videla pohybovať sa obžalovaného T. Y., ktorý sa predtým pohyboval aj okolo ich domu
spoločne s S. R.. Svedkyňa taktiež potvrdila, že po odovzdaní finančných prostriedkov vo výške 250.000
Skimbolojednomotorovévozidlozn.Peugeoteštevtenvečervrátené.Druhéhoodovzdaniafinančných
prostriedkov sa už nezúčastnila, pretože s poškodeným J. H. išiel ich syn H. H. a jej švagor Y. H..

Svedkovia H. H. a Y. H. potvrdili, že poškodeného J. H. videli zbitého, svedok H. H. asi tri krát a svedok
Y. H. v čase, keď ho poškodený J. H. požiadal, aby s ním išiel odovzdať sumu 250.000 Sk do Bojníc na
STK,kdesamalstretnúťsS.R..Obajasvedkoviazhodnepotvrdili,ževBojniciachnaSTKsapoškodený
J. H. stretol s S. R., s ktorým podľa udania poškodeného J. H. odišli do Banskej Bystrice, odkiaľ sa vrátil
na motorovom vozidle zn. Peugeot žltej farby na čerpaciu stanicu Shell v Prievidzi.

Z výpovede svedka J. K. ďalej vyplynulo, že poškodený J. H. zabezpečoval motorové vozidla aj pre
skupinu okolo S. R., od ktorého mal vedomosť o vydieraní J. H., vrátane odobratia dvoch motorových
vozidiel zn. Peugeot.

Účasť obžalovaného Z. Q. síce vyplýva výlučne z výpovede poškodeného J. H., avšak keďže poškodený
obžalovaného Z. Q. poznal, je vylúčená jeho zámena s inou osobou, pričom vykonaným dokazovaním
nebola preukázaná žiadna motivácia poškodeného J. H. krivo obviniť obžalovaného Z. Q. zo spáchania
stíhaných skutkov. Ani ošetrenie obžalovaného Z. Q. dňa 12.02.1997 v Rooseveltovej nemocnici v
Banskej Bystrici, z dôvodu zlomeniny pravej ruky, nevylučuje, že sa v dňoch 28.01.1997 a 18.02.1997

zúčastnil na vydieraní poškodeného J. H.. Rovnako v prípade obžalovaného T. Y. poskytnutá dochádzka
od svedka R. O. nepreukazuje, že by sa obžalovaný nemohol dopustiť stíhaných skutkov. V tomto
kontexte je potrebné uviesť, že pri oboch skutkoch bola skutková podstata trestného činu vydierania
dokonaná už násilím na osobe poškodeného a jeho ďalšou hrozbou obžalovanými, ktorými vynucovali
poskytnutie peňažného plnenia.

S poukazom na spôsob a čas spáchania jednotlivých skutkov, ich právnu kvalifikáciu, osobu
poškodeného, dospel súd k záveru, že oba skutky spája jednotiaci zámer obžalovaných, v dôsledkučoho oba skutku tvoria jeden pokračovací trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a),
písm. b), písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaných, súd je toho názoru, že obžalovaní konali v priamom
úmysle v zmysle § 4 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Z okolností prípadu je evidentné,
že obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone (hrozbou násilia) porušiť záujem ním
chránený, konkrétne slobodu rozhodovania poškodeného Jozefa H..

Podľa § 3 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. je stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť
určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a
jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia
a jeho pohnútkou. S poukazom na uvedené je teda zrejmé, že dĺžka súdneho konania nemá vplyv na
stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť.

- Skutky č. 5/ a č. 6/ -

Obžalovaní Z. Q. a T. Y. popreli, že by sa dopustili skutku uvedeného pod č. 5/ vo výroku tohto
rozhodnutia, pričom zhodne uviedli, že poškodeného S. P. nepoznajú.

V opozite k výpovediam obžalovaných je výpoveď poškodeného S. P..

Z výpovede poškodeného S. P. vyplýva, že v mesiaci apríl roku 1997 v poludňajších hodinách ho
navštívili L. L., J. L. a J. H., s ktorými mal ísť na pivo. Keď nasadol do ich motorového vozidla doviezli
ho do bývalej kancelárie Security 3 s. r. o. Banská Bystrica, ktorá sa nachádzala v starom dome v časti

Kostiviarska v Banskej Bystrici, kde boli prítomní obžalovaný Z. Q., obžalovaný T. Y., Y. L., J. P. a J. L.,
pričom hneď po príchode ho napadol obžalovaný Z. Q., ktorý ho kopol do hlavy a povedal mu, že kedy už
začne plniť ich príkazy, riadne platiť a čo mu hovorí meno Z.. K fyzickému útoku na poškodeného S. P. sa
pridali i ďalšie osoby s tým, že do piatka musí zložiť 1 milión Sk alebo odovzdať svoje motorové vozidlo
zn. Felícia, s čím poškodený S. P. spočiatku nesúhlasil, a preto ho opätovne napádali baseballovými

palicami tak, že ho bili po celom tele a obžalovaný Z. Q. sa mu vyhrážal prestrelením kolena držiac v
ruke pištoľ a J. P. mu prikladal nôž ku krku, na základe čoho poškodený z obavy o svoj život prisľúbil
zabezpečiť sumu 1 milión Sk, čo však nevykonal, ale po tom ako ho obvinení pustili, začal sa skrývať
i so svojou rodinou.

Konanie obžalovaného Z. Q., obžalovaného T. Y. a ďalších vyššie uvedených osôb, ktorému
predchádzala ich vzájomná dohoda, malo znaky organizovanosti a plánovitosti, ktorej cieľom bolo
zabezpečiť pre skupinu finančný profit, čím bol naplnený kvalifikačný znak podľa § 235 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. - trestný čin spáchaný organizovanou skupinou, tento skutok bol
spáchaný so zbraňou (pištoľ, nôž, baseballové palice) a obžalovaní ním sledovali spôsobenie značnej

škody poškodenému.

Výpoveď poškodeného S. P. je v podstatných bodoch potvrdená výpoveďou svedkyne O. P., ktorá ako
priamy svedok videla, že po poškodeného J. H. prišli v rozhodnom čase na motorovom vozidle bratia
L., s ktorými mal ísť podľa vlastného udania na pivo. Domov ho následne doviezla dodávka, pričom

poškodený S. P. bol dobitý, čoho svedkami boli aj rodičia poškodeného svedok J. P. a svedkyňa B. P..
Manželkeodvadniuviedol,žehoL.L.vlákaldopasce,kdehodobilizdôvodu,žeodmietalplatiťvýpalné.

Účasť obžalovaného Z. Q. a obžalovaného T. Y. síce vyplýva výlučne z výpovede poškodeného S. P.,
avšak poškodený obžalovaných opoznal, pričom vykonaným dokazovaním nebola preukázaná žiadna

motivácia poškodeného S. P. krivo obviniť obžalovaného Z. Q. a obžalovaného T. Y. zo spáchania
stíhaného skutku. Ani ošetrenie obžalovaného Z. Q. dňa 12.02.1997 v Rooseveltovej nemocnici v
Banskej Bystrici, z dôvodu zlomeniny pravej ruky, nevylučuje, že sa v apríli roku 1997 zúčastnil na
vydieraní poškodeného S. P.. Rovnako v prípade obžalovaného T. Y. poskytnutá dochádzka od svedka
R. O. nepreukazuje, že by sa obžalovaný nemohol dopustiť stíhaných skutkov.

Y. ide o formu zavinenia obžalovaných, súd je toho názoru, že obžalovaní konali v priamom úmysle v
zmysle § 4 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Z okolností prípadu je evidentné, že obžalovaníchcelispôsobomuvedenýmvTrestnomzákone(násilímahrozbounásilia)porušiťzáujemnímchránený,
konkrétne slobodu rozhodovania poškodeného S. P..

Predmetný skutok podľa názoru súdu nie je čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, ktorý
tvoria skutky č. 3/ a č. 4/, pretože u obžalovaného Z. Q. a obžalovaného T. Y. absentuje tzv. jednotiaci
zámer, nakoľko z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že už v čase vydierania
poškodeného J. H. v mesiacoch január a február 1997 plánovali v apríli roku 1997 vydierať poškodeného
S. P..

Výpoveď poškodeného S. P. nesie znaky vierohodnosti aj z dôvodu, že sa vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní vyjadril, že obžalovaný J. Q. a obžalovaný Z. Q. sa nezúčastnili na rozbíjaní jeho
obchodu v januári roku 1997, hoci ich ako osoby páchateľov označil vo svojej výpovedi v prípravnom
konaní. Napriek skutočnosti, že si bol vedomý zámeny týchto osôb pri skutku v januári roku 1997
zotrval poškodený S. P. na hlavnom pojednávaní na svojom vyjadrení o účasti obžalovaného Z. Q. a

obžalovaného T. Y. na skutku z apríla roku 1997.

K výroku o oslobodení obžalovaných J. Q. a Z. Q. zo skutku č. 6/ (skutok č. 8 obžaloby) je potrebné
dodať, že z výpovedí poškodeného S. P., svedkyne O. P. a svedka J. P. mal súd za preukázané, že
presne neidentifikovanými osobami prišlo v januári 1997 k rozbitiu obchodu poškodeného S. P. v meste

Sliač v rodinnom dome na ul. Ľ. Štúra č. 21 pre neplatenie výpalného, avšak z dôvodu, že žiadny
svedok neidentifikoval obžalovaných Z. Q. a J. Q. ako páchateľov predmetného skutku a poškodený S.
P. rovnako poprel ich účasť na stíhanom skutku, dospel súd k záveru, že nebolo preukázané, že tento
skutok spáchali obžalovaný Z. Q. a obžalovaný J. Q., a preto ich súd spod obžaloby pre tento skutok
oslobodil s poukazom na § 226 písm. c) Trestného poriadku č. 141/1961 Zb.

Podľa § 3 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. je stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť
určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a
jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia
a jeho pohnútkou. S poukazom na uvedené je teda zrejmé, že dĺžka súdneho konania nemá vplyv na

stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť.

- Námietky res iudicata -

Obžalovaní J. Q. a Z. Q. na hlavnom pojednávaní navrhli zastavenie ich trestného stíhania s poukazom

na prekážku rozhodnutej veci.

Podstata tejto námietky u obžalovaného Jána Q. spočívala v tom, že Trestný zákon č. 140/1961
Zb. nepoznal ukladanie spoločného trestu, a preto právoplatné odsúdenie za jeden čiastkový útoku
pokračovacieho trestného činu zakladalo prekážku rozhodnutej veci aj pre ďalšie čiastkové útoky

tohto pokračovacieho trestného činu, ak neprišlo k jeho zrušeniu v konaní o mimoriadnom opravnom
prostriedku.

V prípade obžalovaného Jána Q. bolo v tomto kontexte poukázané na jeho odsúdenie rozsudkom
Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 28.01.2000, sp. zn. 3T/23/1999 v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.02.2001, sp. zn. 6To/19/2000 pre trestné činy vydierania, ktorých sa
mal dopustiť v mesiacoch september až október 1996. Keďže čas a spôsob spáchania týchto skutkov
je zrejmý už z predmetných rozsudkov, súd si do konania nepripíjal celý spis Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 3T/23/1999 z dôvodu nadbytočnosti.

Preposúdenietejtoprávnejotázkybolopotrebnépreskúmať,čistíhanéskutkytýkajúcesaobžalovaného
Jána Q. sú čiastkovými útokmi iného trestného činu (pokračovacieho), za ktorý už bol právoplatne
odsúdení.

Podľa § 89 ods. 17 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa pokračovaním v trestnom čine rozumie také

konanie, ktorého jednotlivé čiastkové útoky vedená jednotným zámerom napĺňajú skutkovú podstatu
rovnakého trestného činu, sú spojené rovnakým alebo podobným spôsobom vykonania a blízkou
súvislosťou v čase a predmete útoku.Jedným zo znakov pokračovania v trestnom čine je, že jednotlivé čiastkové útoky sú po subjektívnej
stránke spojené jediným a tým istým zámerom páchateľa, teda že páchateľ už od začiatku zamýšľa
aspoňvhrubýchrysochiďalšieútokyapoobjektívnejstránkesatietojednotlivéútokyjaviaakopostupne

realizované.

V tomto kontexte je potrebné uviesť, že súd nemal preukázaný jednotiaci zámer obžalovaného spáchať
pokračovací trestný čin vydierania, ktorý je predmetom tohto konania už v septembri až októbri 1996,
pretože v tomto čase nemal vedomosť o tom, že poškodený J. K. zakúpil v Turecku predmety zo žltého

kovu a tieto doma prechováva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ako prvý z páchateľov sa o
dispozícii poškodeného J. K. s predmetmi zo žltého kovu dozvedel S. R. a to až v roku 1997. Rovnako
je potrebné poznamenať, že súd nemá preukázanú ani časovú súvislosť jednotlivých trestných činov,
pretože medzi ich spáchaním bol časový odstup viac ako 5 mesiacov. S poukazom na uvedené súd
nevyhovel návrhu obžalovaného J. Q. na zastavenie jeho trestného stíhania s poukazom na prekážku
rozhodnutej veci.

V prípade obžalovaného Z. Q. podstata jeho námietky vychádzala z domnienky, že pre skutok uvedený
v bode 5/ tohto rozsudku už bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 14.11.2008, sp.
zn. 2T/42/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 24.04.2012, sp. zn.
5To/236/2009.

Po preskúmaní spisového materiálu súd dospel k záveru, že skutky uvedeného v bode 4/ rozsudku
Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 2T/42/2004 sú totožné so skutkom uvedeným v bode 5/ tohto rozsudku.
Súdvšakspoukazomnaobsahspisovéhomateriáludospelkinémuzáveru,ktorýkonštatujeKrajskýsúd
v Banskej Bystrici v odôvodnení rozsudku zo dňa 24.04.2012, sp. zn. 5To/236/2009. Z obsahu spisového

materiálu je zrejmé, že prokurátor podal obžalobu v znení v akom ju okresný súd následne prevzal do
svojho rozhodnutia, a v bode 4/ je ako obvinený uvedený aj Z. Q., avšak zo právnej vety obžaloby ako aj
rozsudku a jej právnej kvalifikácie je zrejmé, že obžalovaný Z. Q. bol v tomto konaní uznaný za vinného
len z trestného činu podvodu v bode 5/, podľa ktorého mu bol uložený trest. Pochybenie okresného súdu
spočívalolenvtom,ževprípadeobžalovanéhoZ.Q.neuviedol,žejezaskutok4/stíhanývsamostatnom

konaní, t. j. v tomto konaní, ako to učinil u obžalovaného T. Y.. Podľa súdnej praxe uvedenie páchateľa/
spolupáchateľa v skutku, v prípade ak je pre tento skutok stíhaný v samostatnom konaní, nezakladá
prekážku rozhodnutej veci a nie je ani porušením zásady prezumpcie neviny, a preto sa súd nevyhovel
návrhu obžalovaného Z. Q. na zastavenie jeho trestného stíhania s poukazom na prekážku rozhodnutej
veci.

V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že v prípravnom konaní spisového materiálu Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 2T/42/2004 bol namietaný skutok uznesením zo dňa 31.08.2000, ČVS: KUV-17/10-98 vo
vzťahu k obvinenému Františkovi Q. vylúčený na samostatné konanie.

- Výroky o treste -

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa súd riadil zásadami uvedenými v § 23 ods. 1 a § 31 ods.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., a to požiadavkou splnenia účelu trestu tak, aby tento ochránil
spoločnosť pred páchateľom trestnej činnosti a súčasne bol nástrojom všeobecnej a individuálnej

prevencie. Zohľadnil pritom spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti a osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy. Rovnako súd prihliadol
aj na dĺžku súdneho konania v trvaní cca 18 rokov, ktorá aj s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ľudských právach a základných slobodách podľa názoru súdu predstavuje dôvod na mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody u všetkých obžalovaných.

Pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase
spáchania trestného činu je u obžalovaných Jána Q. a O. P. ustanovená trestná sadzba trestu odňatia
slobody od 5 do 12 rokov a pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. účinného v čase spáchania trestného činu je u obžalovaných Z. Q. a T. Y. ustanovená trestná sadzba

trestu odňatia slobody od 2 do 8 rokov.

Súd u obžalovaných skúmal pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a dospel k záveru, že u
obžalovaných Jána Q. a O. P. nebola zistená žiadna poľahčujúca alebo priťažujúca okolnosť, pričom uobžalovaných Z. Q. a T. Y. bola daná priťažujúca okolnosť, že obžalovaní spáchali viac trestných činov
s poukazom na existenciu viacčinného súbehu trestných činov.

Podľa § 40 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd považoval za výnimočnú okolnosť u všetkých
obvinených dĺžku súdneho konania, kedy od spáchania stíhaných skutkov do vyhlásenia meritórneho
rozhodnutia uplynulo už 21 rokov. Pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody bol súd limitovaný
minimálnym trestom odňatia slobody v trvaní 1 roka podľa § 40 ods. 3 písm. c) Trestného zákona č.
140/1961 Zb.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu, ktorý
sleduje Trestný zákon, postačuje v prípade obžalovaných J. Q., Z. Q. a T. Y. uloženie trestu odňatia
slobody v trvaní jedného roka, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
jedného roka (v prípade obžalovaných Z. Q. a T. Y. sa jednalo o trest úhrnný) a v prípade obžalovaného
O. P. súd upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na jeho odsúdenie rozsudkom Okresného

súdu Žilina zo dňa 02.03.2017, sp. zn. 1Tk/1/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo
dňa 27.06.2017, sp. zn. 1To/59/2017, ktorým bol odsúdený podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov v III. NVS.

Takto uložené tresty, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie

v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj
prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 23 a §
31 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

- Výroky o náhrade škody -

Súd poškodených J. H. a S. P., ktorí si uplatnili nárok na náhradu škody, odkázal s uplatnenými nárokmi
na náhradu škody na civilný proces. V prípade poškodeného J. Gorušku nebolo možné vzhľadom
na rozsah vykonaného dokazovania ustáliť podiel jednotlivých obžalovaných a ďalších páchateľov na
odovzdanej finančnej hotovosti a ďalšie dokazovanie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu

škody by trestné konanie neprimerane predĺžilo. V prípade poškodeného Ivana Búrana boli obžalovaní
Z. Kaštan a Stanislav Priesol uznaní za vinných len pri skutku č. 5/, pri ktorom nebola poškodenému
Ivanovi Búranovi spôsobná škoda a za skutok č. 6/ (v obžalobe skutok č. 8) boli obžalovaní Ján Kán a
František Kaštan spod obžaloby oslobodení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje, a to do osem dní od doručenia odpisu rozsudku. Ak sa rozsudok doručuje ako obžalovanému,
tak i jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané
najneskoršie. Iným osobám uvedeným v § 247 ods. 2 s výnimkou prokurátora, končí sa lehota tým istým
dňom ako obžalovanému.