Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15C/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212967
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8714212967.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu: Š. X. B. E., C. C. V. F.

X, E., Q.: XX XXX XXX, právne zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava,
IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1/ Ľ. R., Y.. XX.X.XXXX, L. E. Z. XXXX/XX, I., 2/ K. R., Y.. XX.X.XXXX,
E. Z. XXXX/XX, I., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Hudzík & Partners, s.r.o., Mnoheľova
830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, 3/ N.. K. X., Y.. XX.X.XXXX, E. J. C. XX, právne zastúpený: JUDr.
Marcel Kohút, advokát, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, 4/ C. J., Y.. XX.XX.XXXX, E. K. XXXX/XX, I., právne
zastúpený: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, Okružná 36, Poprad, v konaní o zaplatenie
sumy 380,16 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade oprávneným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. P r i z n á v a žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,

pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. P r i z n á v a žalovanému v 4. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 19.11.2014 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaných v 1. a 2.
rade zaplatenia sumy 380,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 380,16 eur

od 06.11.2014 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvoril zmluvu o poskytnutí podpory vo
forme úveru č. 706/6135/1997, na základe ktorej bola žalovaným poskytnutá podpora vo forme úveru
vo výške 9.958,18 eur s dobou splatnosti 30 rokov. Poskytnutý úver sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali
vrátiť vo forme mesačných splátok vo výške 41,99 eur. Nakoľko boli žalovaní v omeškaní, žalobca
vyzval žalovaných na úhradu zameškaných splátok. Žalovaní na predmetnú výzvu nereagovali a dlh na

zameškaných splátkach neuhradili. K 5.11.2014 sa dostali do omeškania so 7 splátkami, čo predstavuje
sumu 380,16 eur.3. Okresný súd Poprad vydal dňa 29.1.2015 platobný rozkaz č. k. 17Ro/570/2014-22, ktorým uložil
žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 380,16 eur s príslušenstvom.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade v odpore proti platobnému rozkazu č. k. 17Ro/570/2014-22 zo dňa 29.1.2015
namietali, že dlžné platby boli uhrádzané na pôvodný bankový účet. Žalobca im neoznámil skutočnosť,
že zmenili banku a aj číslo účtu. Výzva na zaplatenie im navyše nebola nikdy doručená.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 13.5.2015 uviedol, že výzva na úhradu dlžnej sumy bola

žalovaným v 1. a 2. rade zaslaná na poštovú prepravu dňa 2.7.2014. Výzva bola žalovaným v 1. a 2. rade
doručená dňa 7.7.2014. Žalovaní tak boli oboznámený so skutočnosťou, že žalobca voči nim eviduje
dlh a bolo ich povinnosťou uhradiť tento dlh do 7 dní.

6. Dňa 27.5.2015 bolo súdu doručené podanie žalobcu, označené ako „Návrh na vstup ďalších
účastníkov do konania, Rozšírenie (zmena) návrhu vo veci samej“. Žalobca v podaní poukázal na to,

že záväzok žalovaných v 1. a 2. rade zo zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 706/6135/1997
je zabezpečený ručením žalovaného v 3. rade a žalovaného v 4. rade. Vzhľadom na to navrhol vstup
ďalšíchúčastníkovdokonanianastranežalovanýchvzmysle§92ods.1Občianskehosúdnehoporiadku
v znení účinnom do 30.6.2016. Súčasne poukázal na to, že žalovaní v 1. a 2. rade napriek opakovaným
výzvam neuhradili zameškané splátky. Vzhľadom na to žalobca odstúpil od zmluvy podaním zo dňa

22.12.2014, čím sa celý dlh stal splatným. Žalobca taktiež poukázal na čiastočnú úhradu žalovanej istiny
vo výške 380,16 eur. V dôsledku odstúpenia od zmluvy tak nárok žalobcu voči žalovaným predstavuje
sumu istiny vo výške 6.630,41 eur, zmluvný úrok vo výške 270,30 eur, úrok z omeškania vo výške 1,14
eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.630,41 eur od 26.5.2015 do zaplatenia istiny
a zmluvnú pokutu vo výške 690,07 eur. Žalobca s ohľadom na odstúpenie od zmluvy navrhol zmenu

žaloby a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie tejto sumy.

7. Na pojednávaní dňa 27.5.2015 žalovaný v 1. rade poukázal na to, že im nebolo nikdy doručené žiadne
odstúpenie od zmluvy a taktiež ich nikto neupozornil na to, že by mesačné splátky neboli uhradené na
účet žalobcu.

8. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.9.2016 poukázal na spôsob výpočtu zmluvnej pokuty,
ktorá bola vyčíslená v súlade s čl. VIII bod 8.4 zmluvy o úvere. Zároveň vyhlásil, že do 26.09.2016 nebolo
zo strany žalovaných zriadené záložné právo v prospech žalobcu. Odstúpením od úverovej zmluvy
nedochádza k zániku hlavného záväzku, teda nedochádza ani k zániku ručenia. Odstúpenie od zmluvy

je osobitný inštitút, ktorý spôsobuje zmenu splatnosti vrátenia úveru. Ďalej poukázal na ustanovenie § 45
ods.1Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhoprejavvôlepôsobívočineprítomnejosobeodokamihu,
keď jej dôjde. Podľa súdnej praxe, ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom
vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či
sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie

a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa
ocitne vo sfére jej dispozície. Odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 22.12.2014 zasielané žalovanému
v 1. a 2. rade bolo uložené na pošte dňa 30.12.2014. Týmto okamihom sa tak zásielky dostali do sféry
dispozície žalovaných a začali tieto úkony voči žalovaným pôsobiť. Žalobca ďalej poukázal na povahu
záväzkového vzťahu. Zmluva o úvere predstavuje absolútny obchodný záväzkový vzťah.

9. Dňa 29.11.2016 bolo súdu doručené podanie žalobcu - čiastočné späťvzatie žaloby. Žalovaní do
tohto okamihu uhradili žalobcovi sumu 1.725,02 eur. Na základe uvedeného preto žalobca navrhol
zmenu žaloby tak, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 4. rade na úhradu istiny vo výške 5.866,90 eur,
zmluvného úroku vo výške 3 % ročne z istiny vo výške 6.630,41 eur od 28.02.2015 do 16.11.2016,

zmluvného úroku vo výške 3 % ročne z istiny vo výške 5.866,90 eur od 17.11.2016 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.630,41 eur od 28.02.2015 do 16.11.2016, úroku
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.866,90 eur od 17.11.2016 do zaplatenia a na úhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 341,96 eur.

10. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 13.02.2017 namietal spotrebiteľský charakter úveru
poskytnutého žalovaným v 1. a 2. rade.11. Dňa 22.2.2017 bolo súdu doručené podanie žalobcu - čiastočné späťvzatie žaloby. Od posledného
späťvzatia žalovaní v 1. a 2. rade uhradili žalobcovi sumu 109,88 eur. Preto navrhol, aby súd pripustil
zmenu žaloby a zaviazal žalovaných v 1. až. 4. rade na zaplatenie istiny vo výške 5.866,90 eur,

zmluvného úroku vo výške 3 % ročne z istiny vo výške 6.630,41 eur od 28.02.2015 do 16.11.2016,
zmluvného úroku vo výške 3 % ročne z istiny vo výške 5.866,90 eur od 17.11.2016 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.630,41 eur od 28.02.2015 do 16.11.2016 v sume 807
eur (po započítaní čiastočnej úhrady), úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.866,90
eur od 17.11.2016 do zaplatenia a na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške

341,96 eur.

12. Súd uznesením č. k. 15C/51/2015-141 zo dňa 13.4.2018 pripustil vstup žalovaných v 3. a 4. rade
do konania a taktiež pripustil súd zmenu žaloby.

13. Dňa 11.10.2018 bolo súdu doručené podanie žalobcu - čiastočné späťvzatie žaloby. Poukázal na

to, že žalovaní v 1. a 2. rade od posledného späťvzatia vykonali čiastočné úhrady vo výške 1.098,80
eur. Na základe uvedeného navrhol, aby súd zaviazal žalovaných na úhradu istiny vo výške 5.866,90
eur, zmluvného úroku vo výške 3 % ročne z istiny vo výške 6.630,41 eur od 28.02.2015 do 16.11.2016,
zmluvného úroku vo výške 3 % ročne z istiny vo výške 5.866,90 eur od 17.11.2016 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.866,90 eur od 17.11.2016 do zaplatenia a na úhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 341,96 eur.

14. Dňa 26.11.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 3. rade. Tvrdil, že uzatvorená zmluva je
zmluvouspotrebiteľskou.Odstúpenieodzmluvymáúčinkyextunc,tedaspätnekudňuuzavretiazmluvy.
Žalobcovi tak v prípade odstúpenia od zmluvy vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v

zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. V danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu vzhľadom
k tomu, že zmluva sa zrušila s účinkami ex tunc dňom, kedy bol poskytnutý úver pripísaný na účet
žalovaných v 1. a 2 rade. Týmto okamihom začala plynúť objektívna premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia, pričom žalobca až podaním doručeným súdu dňa 27.5.2015 navrhol vstup
žalovaného v 3. rade do konania. Došlo tak k premlčaniu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Pre účinky zrušenia zmluvy nemá význam doručenie odstúpenia (aj keď ho žalobca
nijako nepreukázal) žalovanému v 3. rade ako ručiteľovi, nakoľko ručiteľský záväzok je záväzkom
akcesorickým.

15. Na pojednávaní dňa 11.12.2018 žalobca poukázal na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

19Co/286/2017 zo dňa 26.9.2018 a uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/246/2017 zo dňa
16.10.2018, v ktorých sa krajské súdy stotožnili s argumentáciou o nespotrebiteľskom charaktere sporu.
Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanými nie je spotrebiteľskou zmluvou. K odstúpeniu od zmluvy
uviedol, že odstúpenie bolo žalovaným v 1. a 2. rade zasielané, zásielky si neprevzali v odbernej lehote.

16. Žalovaní v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 11.12.2018 opätovne poukázali na to, že odstúpenie od
zmluvy im nebolo nikdy doručené. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že odstúpenie
od zmluvy bolo žalovaným doručované. Žalovaný v 3. rade poukázal na to, že zmluva o poskytnutí
podpory nijakým spôsobom neuvádza ako zmluvnú stranu v záhlaví žalovaného v 3. rade. V zmysle
článku 7 ods. 1 poslednej vety zmluvy síce ručitelia ručia spoločne za celý dlh dlžníkov podľa §

539 Občianskeho zákonníka, avšak predmetné ustanovenie § 539 Občianskeho zákonníka upravuje
poukážku a nie ručenie. Má za to, že akýkoľvek ručiteľský záväzok je preto neplatný. Žalovaný v 4. rade
vzniesol námietku premlčania a to z dôvodu, že v čl. 7 odseku 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na
zriadení záložného práva. V tomto článku je uvedené, že v prípade, ak dlžník zápis záložného práva do
katastra nehnuteľnosti nezabezpečí po kolaudácii stavby najneskôr do troch mesiacov, stáva sa celý dlh

zročným a dlžník je povinný ho uhradiť do 60 dní od obdržania výzvy veriteľa. Z LV č. XXXX vyplýva, že
žalovaní v 1. a 2. rade dali v roku 2002 zapísať listinu o určení súpisného čísla, ktorej prílohou bolo aj
kolaudačné rozhodnutie a preto má za to, že najneskôr v roku 2003 sa stal celý dlh zročným a žalobca
mal právo uplatniť si svoj nárok na vrátenie dlhu v trojročnej premlčacej lehote, ktorá podaním tejto
žaloby v roku 2015 dávno uplynula.

17. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.02.2019 opätovne poukázal na fikciu doručenia
odstúpenia od zmluvy a tvrdil, že predmetné odstúpenie od zmluvy doručované žalovaným v 1. a 2. rade
bolo uložené na pošte dňa 30.12.2014. K vyjadreniu predložil výzvu k úhrade dlhu - upomienka č. 2 zodňa 22.10.2013 adresovanú žalovaným v 1. a 2. rade s doručenkami a odstúpenie od zmluvy zo dňa
22.12.2014 adresované žalovanému v 3. rade s doručenkou.

18. Žalobca doručil súdu dňa 20.2.2019 čiastočné späťvzatie žaloby. Poukázal na to, že žalovaní od
posledného čiastočného spätvzatia vykonali čiastočné úhrady vo výške 219,76 eur. Vzhľadom na to
navrhli zmenu žaloby, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 4. rade na zaplatenie istiny vo výške 5.866,90
eur, zmluvného úroku vo výške 3 % ročne z istiny vo výške 5.866,90 eur od 17.11.2016 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.866,90 eur od 17.11.2016 do 19.02.2019 vo

výške 1.006,19 eur (po započítaní), úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.866,90 eur od
20.02.2019 do zaplatenia a na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 341,96
eur.

19. Žalobca doručil súdu dňa 30.09.2019 ďalšie čiastočné späťvzatie žaloby. Poukázal na to, že žalovaní
od posledného čiastočného spätvzatia vykonali čiastočné úhrady vo výške 439,52 eur. Vzhľadom na to

navrhli zmenu žaloby, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 4. rade na zaplatenie istiny vo výške 5.866,90
eur, zmluvného úroku vo výške 3 % ročne z istiny vo výške 5.866,90 eur od 17.11.2016 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.866,90 eur od 17.11.2016 do 19.02.2019 vo
výške 566,19 eur (po započítaní), úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.866,90 eur od
20.02.2019 do zaplatenia a na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 341,96

eur.

20. Na pojednávaní dňa 5.11.2019 žalovaná v 1. rade uviedla, že v rokoch 2014 a 2015 sa dlhodobo
zdržiavala v Rakúsku, kde aj pracovala. Tam sa zdržiaval aj žalovaný v 2. rade. Podľa ich názoru,
odstúpenie od zmluvy nie je možné považovať za účinné. V čase doručovania písomnosti sa žalovaní v

1. a 2. rade museli objektívne oboznámiť alebo mať možnosť sa oboznámiť s písomnosťou. Žalovaní v
1. a v 2. rade sa v čase doručovania odstúpenia od zmluvy dlhodobo z pracovných povinností zdržiavali
v Rakúsku, a preto nie je v tomto prípade možné takéto doručovanie považovať za účinné.

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise

a zistil tento skutkový stav:

22. Dňa 09.04.1998 uzatvoril žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o poskytnutí podpory vo forme
úveru. V zmysle zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným v 1. a 2. rade úver na účel výstavby
bytu vo výške 300 000 Sk (9.958,18 eur) s lehotou splatnosti 30 rokov. Predmetný úver sa žalovaní v 1.

a 2. rade zaviazali splácať v pravidelných mesačných vždy do 15. kalendárneho dňa mesiaca vo výške
1.265 Sk (41,99 eur). Žalovaní v 1. a 2. rade boli v omeškaní s plnením mesačných splátok. Žalobca dňa
2.7.2014 vyzval žalobcov na zaplatenie dlžnej sumy. Nakoľko nedošlo k úhrade dlžnej sumy, žalobca
dňa 22.12.2014 odstúpil od zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru.

23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania (ďalej len „zákon č.
150/2013 Z. z.“), Štátny fond rozvoja bývania je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 150/2013 Z. z., financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených
vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu sa

uskutočňuje prostredníctvom fondu.

25. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 150/2013 Z. z., Podporu možno poskytnúť na tieto účely
obstarania bytu výstavbou bytu vrátane bytu získaného nadstavbou, vstavbou, prístavbou, prípadne
prestavbou nebytového priestoru v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v polyfunkčnom dome.

26. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 150/2013 Z. z., žiadateľom môže byť fyzická osoba, ktorá
je občanom členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom
hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt, dovŕšila vek 18 rokov a má príjem z podnikania, zo závislej činnosti alebo podľa osobitného

predpisu.

27. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.28. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,

ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

29. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné,
ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať
s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva

uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

30. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

31. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

32. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

33. Podľa čl. VII bodu 1 poslednej vety zmluvy, podpísaní ručitelia ručia spoločne za celý dlh dlžníka

veriteľovi podľa § 539 Obč. zák..

34. Podľa čl. VII bodu 3 zmluvy, dlžník a veriteľ sa dohodli na zriadení záložného práva na stavbu
uvedenú v článku II/1, ktorým sa po kolaudácii stavby zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
vyplývajúce z tejto zmluvy a to do výšky jeden a pol násobku poskytnutého úveru. Zápis záložného práva

na list vlastníctva na katastrálnom odbore príslušného okresného úradu zabezpečí dlžník na vlastné
náklady.Vprípade,žedlžníkzápiszáložnéhoprávadokatastranehnuteľnostinezabezpečípokolaudácii
stavby a nepreukáže podanie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností najneskoršie
do troch mesiacov, stáva sa zročným celý dlh a dlžník je povinný ho uhradiť do 60 dní od obdržania
výzvy od veriteľa.

35. Podľa čl. VIII bodu 4 zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splátkami úveru po dobu dlhšiu ako šesť
mesiacov aj po zaslaní písomnej upomienky veriteľom, veriteľ si vyhradzuje právo požadovať okamžité
vrátenie celého zostatku úveru vrátane prislúchajúceho úroku ako i zaplatenie pokuty vo výške 10 % z
tejto dlžnej sumy do 30 dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom.

36. Medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť, či v danom prípade ide o spotrebiteľský právny
vzťah. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský právny vzťah, pričom v tomto
smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo/106/2018 zo
dňa 29.4.2019. Žalobca je osobitný subjekt zriadený zákonom, prostredníctvom ktorého štát realizuje

svoju bytovú politiku zákonom stanovenými nástrojmi, vrátane zmluvy o úvere. Činnosť žalobcu nespĺňa
atribúty podnikateľskej činnosti v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca nevykonáva
činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Pri uzatváraní zmluvy o úvere so žalovanými nemal postavenie
dodávateľa. Ním uzatvárané zmluvy tak nemajú charakter spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 ods.1
a nasl. Občianskeho zákonníka.

37. Žalobca si uplatnil voči žalovaným nárok z titulu odstúpenia od zmluvy o úvere. Odstúpenie od
zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý má za následok zrušenie zmluvy. Od zmluvy je
možné odstúpiť v prípade, keď si to zmluvné strany dojednajú v zmluve alebo keď to umožňuje zákon.
Na rozdiel od úpravy odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku (§ 48 ods. 2), kde odstúpenie

od zmluvy spôsobuje zánik zmluvy od počiatku (ex tunc), účinky odstúpenia od zmluvy v obchodných
vzťahoch nastávajú okamihom odstúpenia (ex nunc). Platným odstúpením od zmluvy vzniká účastníkom
zmluvy povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostali.38. Medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť, či odstúpenie od zmluvy možno považovať za platné.
Žalovaní v 1. a 2. rade namietali skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy im nikdy nebolo doručené. Z
ustanovenia§349ods.1Obchodnéhozákonníkavyplýva,žeúčinkyodstúpenianastávajúaždoručením

odstúpenia druhej zmluvnej strane. Podmienkou platnosti odstúpenia od zmluvy je tak účinné doručenie
odstúpenia druhej zmluvnej strane.

39. Ako správne poukázal žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.9.2016, pri
hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie, ale situácia sa posudzuje objektívne a

ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto
jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne aj
oboznámil.

40. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov predpokladá, že prejav vôle dôjde,
resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície. Už týmto okamihom začína

právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Pod pojmom dostane sa do sféry dispozície je
potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym
úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného
hmotnoprávneho úkonu jej adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu, obsahujúceho prejav
vôle, do bydliska adresáta či do jeho poštovej schránky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu

objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát
skutočne oboznámil s obsahom zásielky. Postačuje, ak mal objektívnu možnosť spoznať obsah zásielky.
Rozhodujúce je objektívne hľadisko, teda či mal adresát reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle.
Až vtedy, ak adresát mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s jednostranným hmotnoprávnym úkonom,
nastávajú účinky tohto jednostranného hmotnoprávneho úkonu, v tomto prípade odstúpenia od zmluvy.

Posúdenie skutočnosti, či sa prejav vôle dostal do sféry adresáta sa posudzuje objektívne vzhľadom
na všetky okolnosti.

41. Žalovaní v 1. a 2. rade namietali, že žalobca im nikdy nezaslal odstúpenie od zmluvy. Žalobca síce
tvrdil, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 22.12.2014 bolo uložené na pošte dňa 30.12.2014 a týmto

okamihom mali žalovaní v 1. a 2. rade objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom jednostranného
hmotnoprávneho úkonu. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že žalobca má nielen povinnosť
tvrdenia, ale aj povinnosť preukázania tvrdených skutočností. Žalobca preukázal súdu odstúpenie od
zmluvy zo dňa 22.12.2014, avšak v priebehu súdneho konania nepreukázal, že by bol predmetný prejav
vôle aj adresoval žalovaným v 1. a 2. rade na poštovú prepravu. Žalobca síce predložil doručenku, z

ktorej vyplýva, že predmetné odstúpenie do zmluvy adresoval žalovanému v 3. rade (ručiteľovi), avšak
nepreukázal doručovanie odstúpenia od zmluvy na poštovú prepravu aj vo vzťahu k žalovaným v 1.
a 2. rade. Doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému v 3. rade (ručiteľovi) nemožno považovať za
účinné doručenie odstúpenia od zmluvy aj vo vzťahu k žalovanému v 1. a 2. rade. Žalobca tak neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že žalovaní v 1. a 2. rade mali objektívnu možnosť oboznámiť

sa s odstúpením od zmluvy zo dňa 22.12.2014. Súčasne na pojednávaní dňa 5.11.2019 žalovaní v 1. a 2.
rade preukázali, že v rozhodnom období sa dlhodobo zdržiavali v Rakúsku, čo je ďalší dôvod pre záver,
že nemali objektívnu možnosť oboznámiť sa s odstúpením od zmluvy. Vzhľadom na zistené skutočnosti
súd dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy nebolo žalovaným v 1. a 2. rade riadne doručené.

42. Samotné doručenie odstúpenia od zmluvy je podmienkou toho, aby nastali účinky odstúpenia od
zmluvy v zmysle § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka. V danom prípade tak z dôvodu nedoručenia
odstúpenia od zmluvy žalovaným v 1. a 2. rade nenastali účinky odstúpenia a teda nedošlo k zániku
zmluvy. Keďže nenastali účinky odstúpenia od zmluvy zo dňa 22.12.2014, žalobcom uplatnený nárok z
titulu odstúpenia od zmluvy je nedôvodný. Vzhľadom na uvedené súd zamietol žalobu v celom rozsahu,

pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by boli nastali účinky odstúpenia od
zmluvy.

43. Vo vzťahu k námietkam premlčania, ktoré uplatnili žalovaní v 3. a 4. rade súd poukazuje na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/09, v zmysle ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (podobne II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).Keďže súd zamietol žalobu v celom rozsahu z iných dôvodov (pre nedoručenie odstúpenia od zmluvy
žalovaným v 1. a 2. rade), nepovažuje za potrebné vyjadriť sa osobitne aj k námietkam premlčania.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

46. O náhrade trov konania medzi stranami súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého
platí, že úspešná strana sporu má právo na náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu. Pretože
žalovaní v 1. až 4. rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu, súd priznal žalovaným v 1. a 2. rade
oprávneným spoločne a nerozdielne, žalovanému v 3. Rade a žalovanému v 4. rade voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.