Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 24, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316205268
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4316205268.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v spore žalobcov : v 1. rade

M.. T. O.C. G.. XX.XX.XXXX, Z. X. P. N. O. G.. XX.XX.XXXX, obaja bytom P. G. XX/XX K., právne zast.
Advokátska kancelária JUDr. Matúš Hrib, advokát, o sídlom Na hradbách 5 Bardejov, proti žalovaným :
v 1. rade A. L. G.. XX.XX.XXXX, Z. X. P. T.. B. L. G.. XX.XX.XXXX, obaja bytom G. XXXX/XX L., právne
zast. Mgr. Ivetou Števkovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom J. Jesenského 15 Levice, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaným sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %,
ktorú sú povinní zaplatiť žalovaným žalobcovia.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudok Okresného súdu Levice z 31.05.2017 č. k. 9C/127/2016 - 99 bol zrušený uznesením
Krajského súdu Nitra dňa 11.10.2018 č. k. 9Co/416/2017 - 169 a vec bol vrátená súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. V žalobe podanej 06.04.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa žalobcovia v 1.
a 2. rade domáhajú určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu číslo XX,
nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX, vchod XX a spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX k pozemku - parcele č. XXX/X o výmere 423 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria zapísanej na liste vlastníctva XXXX C.. Ú.. L., obec L., o veľkosti podielu

každého v pomere 1/1 z celku. Uviedli, že predmetný byt nadobudli ako manželia zmluvou o prevode
vlastníctva bytu dňa 06.11.1998. Od roku 1999 bola na základe ústnej dohody nájomcom bytu B..
T. U., s ktorou žalobca v 1. rade uzavrel dňa 18.05.2002 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorú
podpísal žalobca v 1. rade a T.. U.. Dňa 30.07.2002 podpísal žalobca v 1. rade a T.. U. kúpnu
zmluvu, ale Okresný úrad odbor katastrálny Levice rozhodol dňa 14.05.2003 o zastavení katastrálneho
konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu pod Z.-XXXX/XXXX z dôvodu neodstránenia
nedostatkov vkladového konania. V októbri 2009 žalobcovia zistili, že predmetný byt bol na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2005 prevedený na T.. U. rozhodnutím o povolení vkladu 09.09.2008
pod Z.-XXXX/XXXX. Kúpnu zmluvu z 02.12.2005 však žalobcovia nikdy nepodpísali. V súčasnosti
podľa evidenčného stavu sú vlastníkmi bytu žalovaní v 1. a 2. rade na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 20.10.2015. Reťazením neplatných právnych úkonov je tento právny úkon absolútne neplatnýa bezvýnimočne aj všetky nadväzujúce scudzovacie úkony ku kúpnej zmluve zo dňa 02.12.2005 je
prevod bytu neplatným právnym úkonom. Poukázali aj na záver znaleckého posudku znalcom z odboru
písmoznalectva, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania a podľa ktorého pravdepodobne je

autorom sporných podpisov A.-X-X Q. A.-X-X T. U..

3. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázali na to, že v prípade,
že došlo k prevodu vlastníckeho práva na základe viacerých na seba nadväzujúcich zmlúv, ich platnosť
či neplatnosť sa posudzuje samostatne, pričom ani jednoznačný záver o platnosti či neplatnosti jednej

z týchto zmlúv nie je dostatočným dôvodom na vyslovenie záveru, že ďalšie zmluvy sú platné alebo
neplatné. Nadobúdateľ nemôže prísť o vlastnícke právo k prevádzanému majetku, ak v dobe uzavretia
kúpnejzmluvyakokupujúcisozreteľom navšetkyokolnostibolvdobrejvierevtom,že neexistujedôvod
pre ktorý by bola táto kúpna zmluva neplatná. Žalovaní nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti na
základeplatnejkúpnejzmluvyodT..M.U.,kúpnazmluvamávšetkynáležitostiprávnehoúkonu,jeurčitá,
zrozumiteľná a bola uzavretá slobodne a vážne. Poukázali aj na nedostatok naliehavého právneho

záujmu žalobcov, ktorí začali riešiť neplatnosť kúpnej zmluvy až po uplynutí 7 rokov, keď sa o svoje
vlastnícke právo od roku 1999 vôbec nezaujímali.

4. Žalovaný v 1. rade uviedol, že s manželkou sa rozhodli riešiť svoju bytovú situáciu, pretože ako
štvorčlenná rodina bývali v malom byte, čo im nevyhovovalo. Rozhodli sa tak urobiť prostredníctvom

realitnej kancelárie. Nakoľko je pracovne dosť zaneprázdnený, všetky záležitosti okolo kúpy bytu riešila
jeho manželka. On videl list vlastníctva a raz si bol s manželkou byt obzrieť. Žalobcu v 1. rade nepoznal,
netušil, kto to je.

5. Žalovaná v 2. rade sa vyjadrila tak, že vhodný byt hľadala cez internet, našla byt ktorý sa im

zapáčilaktorýponúkalarealitnákanceláriapaniC..Kúpuriešiliprostredníctvomtejtorealitnejkancelárie.
Byt kúpili od pána U., zistili, že na ňom neviaznu žiadne dlhy. Videla list vlastníctva, na ktorom neboli
žiadne zápisy. Predávajúci predložil aj kúpnu zmluvu, ktorou byt kúpil od pani U.. Predávajúceho T.. U.
predtým nepoznala, stretli sa až v realitnej kancelárii pri podpise zmluvy. Problémy nastali až v roku
2015, keď ich oslovila polícia, že je potrebné byt sprístupniť znalcovi na ohodnotenie. Vtedy začala

zisťovať, čo sa vlastne deje. Zavolal aj právny zástupca žalobcov, ktorý navrhol riešenie veci s tým, že
o byt ich žalobcovia nechcú pripraviť, len že to chcú doriešiť. Vyhľadala aj B.. U., ktorá ju ubezpečila,
že je všetko v poriadku, poukazovala jej dokumenty a informovala ju, že žalobcom za byt vyplatila
takmer 900 000 Sk.

6. Ako svedkyňu súd vypočul B.. T. U., ktorá sa osvedčila, že o kúpe predmetného bytu rokovala
so žalobcom v 1. rade už v roku 2002, žalobkyňa v 2. rade nikdy nebola účastná ich rokovaní, prvýkrát
sa s ňou stretla až na polícii. Nikdy nebola reč o nájme bytu, od počiatku dojednávali kúpu. Vklad
vlastníckeho práva k bytu na základe kúpnej zmluvy z roku 2002 katastrálny odbor prerušil pre vady.
Podpisy na kúpnej zmluve z roku 2005 overovali žalobcovia na Obecnom úrade v M. L. vo večerných

hodinách, kde ona prítomná nebola. Kúpnu zmluvu s overenými podpismi našla potom vo svojej poštovej
schránke. Za žalobcov poplatila dlhy tak u správcu bytu 27. 000 Sk a exekútorom 306. 000 Sk. Pri
podpise zmluvy o budúcej zmluve žalobcovi vyplatila kúpnu cenu 360. 000 Sk a neskôr na jeho účet
poslala okolo 110. 000 Sk.

7. Svedkyňa I. B., administratívna pracovníčka Obecného úradu v M. L. sa osvedčila, že na
žiadosť W.. E. prišla na obecný úrad, aby overila podpisy. Jednala so žalobcom v 1. rade, ktorý jej
predložil svoj občiansky preukaz a pred ňou podpísal kúpnu zmluvu a aj overovaciu knihu v kancelárii.
Ako druhý doklad totožnosti jej žalobca predložil pas vydaný v Poľskej republike. Žalobkyňa v 2. rade
podpísala dokumenty v aute, kam za ňou svedkyňa vyšla, dotyčná osoba z auta nevystúpila. Svedkyňa

žalobkyňu v 2. rade nepozná a pri úkone ju videla sedieť v aute a nakoľko bola so žalobcom v 1. rade,
svedkyňa sa domnievala, že ide o žalobkyňu v 2. rade. V doplňujúcej výpovedi svedkyňa zotrvala na
svojej predchádzajúcej výpovedi. Doplnila, že pri overovaní podpisov postupovala štandardne. Keď je
to potrebné, občan môže svoj podpis overiť aj mimo obecného úradu. V danom prípade s overovacou
knihou vyšla k autu, kde sedela manželka žalobcu.

8. Súd predvolal ako svedkyňu pracovníčku realitnej kancelárie B.. N. C., ktorá pre vážne rodinné
problémy brániace jej dostaviť sa pred súd svoju neúčasť ospravedlnila. K veci sa vyjadrila písomne
dňa 11.04.2019 ( čl. 261 ), pričom žiadna zo strán jej vyjadrenie nerozporovala. Vo svojom vyjadreníuviedla, že žalovaní sa obrátili na jej realitnú kanceláriu za účelom sprostredkovania kúpy predmetného
bytu, ktorý si žalovaní vyhliadli. List vlastníctva pred uzavretím zmluvy bol preverený a právne čistý,
skontrolovaný bol aj právny titul nadobudnutia a všetko, čo s tým súvisí. O tom, že sa vedie trestné alebo

iné konanie nemalo vedomosti ani Spoločenstvo vlastníkov bytov. „ Čistý zápis „ v katastri nehnuteľností
bol verifikovaný, s poukazom na § 70 zákona o katastri nehnuteľností, platia údaje v katastri, pokiaľ
nie je preukázané niečo iné. Pri preverení stavu bytu postupovali s odbornou starostlivosťou a ani pri
najvyššej obozretnosti nevedeli a ani nemohli vedieť tak realitná kancelária a ani kupujúci, že prebieha
trestné konanie. Na kúpu bytu poskytla žalovaným úver banka, ktorá taktiež preverovala právny a fyzický

stav bytu pred poskytnutím úveru.

9. Doplneným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :

10. Žalovaní v 1. a 2. rade sú ako manželia bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - bytu
nachádzajúceho sa Z. L. G. F. J.. G. XX G. Z.. poschodí, číslo bytu XX, vedenej na Okresnom úrade,

odbor katastrálny Levice G. L. XXXX, C.. Ú.. L., obec L., parcely registra „. R. „ parc. č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 423 m2, súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX/X a spoluvlastníckeho podielu
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na
pozemku v podiele XXXX/XXXXXX Z. X/X - ne ( čl. 38 ). Nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 20.10.2015 s predávajúcim T.. M. U., vklad povolený pod Z.-XXXX/XXXX.

11. Žalobcovia sa stali spoluvlastníkmi predmetného bytu na základe zmluvy o prevode vlastníctva
bytu uzavretej dňa 24.03.1999 s Mestom Levice. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej 02.12.2005,
vklad povolený 09.09.2008 pod Z.-XXXX/XXXX, v ktorej sú žalobcovia predávajúci a kupujúcou je T.
U., bola do katastra nehnuteľnosti ako vlastníčka zapísaná T. U.. Následne došlo k ďalším dvom

prevodom vlastníctva k bytu, až ho napokon T.. U. predal žalovaným. Na OR PZ Komárno sa vedie
trestné stíhanie pod sp. zn. Č.:U.-XXX/OEK-C.-XXXX C., ktoré nie je doposiaľ skončené. Podľa záveru
znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline číslo XX/XXXX podaného v trestnom konaní
je zhotoviteľom podpisov žalobcov pravdepodobne T.. U.. Žalobcovia tvrdili, že nikdy kúpnu zmluvu z
02.12.2005 nepodpísali a neboli na Obecnom úrade v M. L. overovať podpisy.

12. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Žalobcovia sa žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 126
Občianskeho zákonníka.

16. Súd predovšetkým skúmal, či žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na takomto
určení a zistil, že naliehavý právny záujem je daný. Len určovacou žalobou sa môže odstrániť súčasný
stav neistých vlastníckych práv k spornej nehnuteľnosti. Rozhodnutím súdu sa odstráni spornosť práv
žalobcov a dosiahne sa zmena zápisu v katastri nehnuteľností , keďže v katastri nehnuteľností sú ako
vlastníci zapísaní žalovaní v 1. a 2. rade. Iba rozhodnutím súdu sa vnesie istota do neistých právnych

vzťahov, pretože k žiaducej náprave nemožno dospieť inak. Pri skúmaní naliehavosti právneho záujmu
neobstojí obrana žalovaných, že žalobcovia svoje práva uplatnili až po uplynutí niekoľkých rokov a
dovtedy sa o svoje vlastnícke práva nezaujímali. V prípade, že kúpna zmluva je neplatná, ide o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu od počiatku. Na náprave tohto stavu majú žalobcovia naliehavý právny
záujem.

17. Dokazovaním bolo preukázané, že v súčasnosti sú žalovaní v 1. a 2. rade v poradí už štvrtými
bezpodielovými vlastníkmi sporného bytu. V ďalšom súd skúmal dobrú vieru nadobúdateľov.18. Nesporne bolo preukázané, že žalobca v 1. rade už v roku 2002 rokoval s T.. U. o predaji
bytu, čo žalobca ani nepopiera. O existencii úmyslu žalobcov svedčí spísanie prvej kúpnej zmluvy
30.07.2002 ( čl. 69 ), ktorú overeným podpisom podpísal žalobca v 1. rade, podpis žalobkyne v 2. rade

na predmetnej zmluve nie je overený. Vkladové konanie o vklad vlastníctva na základe tejto kúpnej
zmluvy bol rozhodnutím katastrálneho úradu z 24.07.2008 prerušený. Následne kúpna zmluva zo dňa
02.12.2005, uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a T.. U. je overenými podpismi podpísaná oboma
žalobcami a Správa katastra Levice povolila vklad dňa 09.09.2008 pod Z. - XXXX/XXXX. Na fotokópii
listu z osvedčovacej knihy podpisov ( čl. 65pv ) pod poradovým číslom XXX z 02.12.2005 sa nachádza

zápis o tom, že žalobca v 1. rade predložil na overenie totožnosti svoj občiansky preukaz, je uvedené
číslo občianskeho preukazu, dátum vydania a kto ho vydal a vlastnoručný podpis pod menom žalobcu.
Pod poradovým číslom XXX sú rovnako ako u žalobcu v 1. rade údaje žalobkyne v 2. rade a jej podpis
pod menom, s tým rozdielom, že namiesto občianskeho preukazu bol predložený jej pas. Pracovníčka
Obecného úradu M. L. I. B. pred súdom vypovedala, že na žiadosť pani E. prišla na obecný úrad a
overila žalobcom podpisy. Potvrdila, že pred ňou do osvedčovacej knihy a kúpnu zmluvu podpísal

žalobca v 1. rade, ktorého osobne poznala a za žalobkyňou v 2. rade vyšla k autu, kde sa ona sediac
v aute podpísala do osvedčovacej knihy podpisov. Žalobkyňu svedkyňa nepozná, videla ju sedieť
v aute a žalobkyňa sa podpísala v aute. Pokiaľ žalobkyňa pred súdom tvrdí, že ona kúpnu zmluvu
nepodpísala a nikdy nebola Z. M. L. za účelom overenia podpisu, je možné uvažovať o nedôslednom
postupe obecného úradu, ktorý nedostatočne overil totožnosť konajúcej osoby a uspokojil sa len údajmi

z predloženého cestovného dokladu a takto overil pravosť podpisu. Súd má za to, že na obecnom úrade
bol osobne žalobca v 1. rade za účelom overenia svojho podpisu, ale totožnosť v osobe žalobkyne v 2.
radejepochybná.Žalobcoviaosobnéúdajeačíslaosobnýchdokladov,ktorésúuvádzanénaoverovacej
doložke kúpnej zmluvy, až na nesprávne napísané krstné meno žalobkyne a nepresnosť v označení
dokladu predloženého žalobkyňou, nenamietali, a teda bez predloženia dokladov totožnosti by tieto

údaje zamestnankyňa obecného úradu nemohla poznať. Pochybnosti o pravdivosti výpovede svedkyne
B. nevyvolalo to, že na kúpnej zmluve je na osvedčovacom razítku uvedené, že totožnosť bola overená
občianskym preukazom žalobkyne. K osvedčeniu podpisov sa používa razíko s daným obsahom a
chybou zamestnankyne sa stalo, že tento údaj neopravila, neaktualizovala druh dokladu predložený
na preukázanie totožnosti. Správny úrad podľa názoru súdu nedostatočne identifikoval, nedostatočne

stotožnil druhú osobu, ktorú predstavil žalobca v 1. rade a ktorá sa ako žalobkyňa v 2. rade podpísala
do osvedčovacej knihy podpisov. Žalobcovia poukazovali na trestné stíhanie, ktoré sa vedie na OR
PZ Komárno a na záver znaleckého posudku v rámci neho podaný. Je pravdou, že sa vedie trestné
stíhanie na OR PZ Komárno, ktoré nie je doposiaľ skončené a konanie je prerušené, a je tiež pravdou, že
podľa záveru znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline číslo XX/XXXX je zhotoviteľom

podpisov žalobcov pravdepodobne T.. U.. Podľa názoru súdu záver znaleckého posudku síce nie je
jednoznačný, ale o pravosti podpisov značné pochybnosti vyvolávajú aj okolnosti zistené dokazovaním
o priebehu fyzického podpisovania kúpnej zmluvy na obecnom úrade žalobcami. Opak tvrdí svedkyňa
B., ktorá ich podpisy overovala a poznala ich osobné údaje a osobne pozná aj žalobcu v 1. rade. S
poukazom však na značné pochybnosti o tom, či žalobkyňa v 2. rade osobne podpísala kúpnu zmluvu na

obecnom úrade, vzhľadom aj na výsledok znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva,
podľa záveru ktorého s najväčšou pravdepodobnosťou kúpnu zmluvu podpísala za žalobcov iná osoba,
vyvstávajú pochybnosti o platnosti kúpnej zmluvy z 02.12.2005. Následne došlo k ďalším trom prevodom
vlastníctva k spornému bytu. Žalovaní v 1. a 2. rade ako štvrtý nadobúdatelia kúpnu zmluvu uzavreli s
T.. U. dňa 20.10.2015, vklad pod Z.-XXXX/XXXX.

19. Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa,
nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris)
povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Princíp dobrej viery

chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty
odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo
nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si
nikdy nemohol byť istým svojím vlastníctvom. Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho
práva sa tak súd musí zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Súd z hľadiska poskytnutia

ústavnoprávnej ochrany musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Tým sa dostavajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka - princíp nemo plus iuris adalium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám
má. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných

práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Vyššie riziko ma niesť nedbalý vlastník než
nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila
vlastníkovusféruadostalasanalistvlastníctvaprevodcupozákonomurčenomsprávnomkonaní(Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. mája 2017).

20. Žalovaní realizáciou kúpy poverili realitnú kanceláriu, ktorá postupovala štandardne, žiadne
pochybenia realitnej kancelárie sa nepreukázali a strany pochybenie v postupe realitnej kancelárie ani
nevytýkali. Tiež je potrebné vziať do úvahy, že v čase prevodu vlastníctva na žalovaných bol na liste
vlastníctva ako vlastník zapísaný predávajúci T.. U. a na liste vlastníctva sa nenachádzali žiadne také
zápisy, ktoré by jeho vlastnícke právo spochybňovali. Žalovaní sa z listu vlastníctva nemohli dozvedieť,
že od roku 2005 je predávajúci T.. U. už tretím vlastníkom, že aj predtým došlo k postupným prevodom

vlastníctva k tomuto bytu, a už vôbec sa nemohli dozvedieť o pochybných okolnostiach prvotného
prevodu vlastníctva k bytu na základe kúpnej zmluvy z 02.12.2005. Správanie sa žalobcov od roku 2002,
keď už vtedy žalobca v 1. rade dojednával s T.. U. predaj bytu nasvedčuje tomu, že žalobcovia mienili
byt predať. Bolo preukázané, že žalobca v 1. rade už v roku 2002 rokoval s T.. U. o predaji bytu, čo
žalobca ani nepopiera. O vážnosti úmyslu žalobcov svedčí spísanie prvej kúpnej zmluvy 30.07.2002

( čl. 69 ), ktorú
overeným podpisom podpísal žalobca v 1. rade, podpis žalobkyne v 2. rade na predmetnej zmluve
nie je overený. Vkladové konanie o vklad vlastníctva na základe tejto kúpnej zmluvy bol rozhodnutím
katastrálneho úradu z 24.07.2008 prerušený. Následne kúpna zmluva zo dňa 02.12.2005, uzavretá
medzi žalobcami v 1. a 2. rade a T.. U. je overenými podpismi podpísaná oboma žalobcami a Správa

katastra Levice povolila vklad dňa 09.09.2008 pod Z. - XXXX/XXXX. Kúpna zmluva bola podpísaná
overenými podpismi žalobcov v 1. a 2. rade. V čase, keď žalovaní rokovali s posledným vlastníkom bytu
T.. U. o kúpe v roku 2015, sa na liste vlastníctva nenachádzal taký záznam, z ktorého by žalovaní
mohli zistiť, že sú spochybňované vlastnícke práva k nehnuteľnosti. Pritom v tom čase už od roku
2009 prebiehalo na podnet žalobcu v 1. rade vyšetrovanie podvodu, ku ktorému malo dôjsť v súvislosti

s prevodom vlastníctva k tomuto bytu. Žalobcovia nezariadili zápisom do katastra nehnuteľností zákaz
ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťou a tak nezamedzili ďalším prevodom, a na druhej strane žalovaní
sa nemohli dozvedieť o tom, že si žalobcovia uplatňujú svoje vlastnícke práva k nehnuteľnosti na základe
neplatnosti kúpnej zmluvy z roku 2005. Treba tiež uviesť, že dĺžka doby, ktorá uplynula od neplatného
právneho úkonu do podania žaloby o určenie vlastníckeho práva nie je podstatná pri posudzovaní

naliehavosti právneho záujmu, významná je však pri posudzovaní správania sa žalobcov pri uplatňovaní
si svojich práv. Žalobca v 1. rade rokoval o predaji bytu, overeným podpisom podpísal už zmluvu z roku
2002, prijal od kupujúcej T.. U. finančné prostriedky, a to kúpnu cenu za byt, prijal od nej vyplatenie
svojich dlhov, ktoré vymáhali exekútori. Súd je toho názoru, že celkové správanie sa najmä žalobcu v
1. rade viedlo napokon k uzavretiu kúpnej zmluvy 02.12.2005. Žalobca nepoprel, že s T.. U. rokoval,

ďalej nepoprel podpísanie kúpnej zmluvy z roku 2002, podpísanie zmluvy o budúcej zmluve, popiera
len podpísanie zmluvy z roku 2005. Pokiaľ ide o vyplatenie kúpnej ceny a jeho dlhov súd neuveril
žalobcovi, že nevedel o tom, že jeho dlhy u exekútorov a na nájomnom vyplatila T.. U.. Z celkových
tvrdení žalobcov vyplýva účelovosť. Popierajú uzavretie kúpnej zmluvy 02.12.2005, na druhej strane
je nepochopiteľné, že až v roku 2009 zistili, že došlo k prevodu vlastníctva k ich bytu na inú osobu a

domáhať sa nápravy vlastníckych práv začali súdnou cestou až v roku 2016. Súd zistil, že v spise Správy
katastra Levice sa nenachádza stopa o informovaní žalobcov, že došlo k zavkladovaniu vlastníctva na
nového vlastníka, hoci tak správa katastra mala urobiť podľa § 47, zák. č. 162/1995 Zb. katastrálneho
zákona do 15 dní odo dňa zápisu, na druhej strane ale žalobcovia, ktorí tvrdia, že byt je v ich vlastníctve,
sa o svoj majetok mali ako dobrý hospodár starať. Predsa v spojitosti s bytom má vlastník určité záväzky,

povinnosti napr. daňovú povinnosť, povinnosť platiť náklady spojené s užívaním bytu a pod. Je celkom
zrejmé, že žalobcovia sa o svoj majetok nestarali najmenej od roku 2005, opak nepreukázali. Žalobca
síce tvrdil aj to, že byt dal T.. U. do nájmu, svoje tvrdenie opäť ničím nepreukázal. Ak by aj bolo pravdou,
že byt prenechali žalobcovia do nájmu, aj v tom prípade napríklad platenie dane z nehnuteľnosti,
poplatkov za odvoz komunálneho odpadu, prípadne iné záväzky spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti

stále zaväzujú vlastníka. S poukazom na všetky zistené okolnosti nie je možné jednoznačne vylúčiť ani
potvrdiť, že žalobcovia nepodpísali napádanú kúpnu zmluvu. Len tvrdili, že ju nepodpísali a neboli na
Obecnom úrade v M. L. za účelom overenia svojich podpisov. Nepravosť svojich podpisov preukazovali
len výsledkom znaleckého dokazovania v trestnom konaní, v ktorom však záver písomoznalca nie jejednoznačný. Celkový priebeh dojednávania kúpnej zmluvy, overovania pravosti podpisov žalobcov,
prevzatia kúpnej ceny, záver znaleckého posudku a postup správneho orgánu dávajú pochybnosti o
tvrdeniach žalobcov, že nepodpísali a neoverili svoje podpisy, ale na druhej strane aj pochybnosti o

pravosti ich podpisov. Iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia nepreukázali.

21. Následne sa súd zaoberal postavením žalovaných a ich právom vlastniť nehnuteľnosť,
ktorú nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej 20.10.2015. Po následných ďalších prevodoch
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, naposledy žalovaní v 1. a 2. rade nehnuteľnosť kúpili od v poradí

tretieho vlastníka na základe kúpnej zmluvy z 20.10.2015 pod Z.-XXXX/XXXX. Pokiaľ katastrálny
úrad v konaní o vklad vlastníckeho práva vlastníctvo žalovaných zavkladoval, znamená to, že posúdil
podmienky podľa § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom a pri rozhodovaní o vklade prihliadol aj na skutkové a právne skutočnosti
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a nezistil z tohto hľadiska žiadne nedostatky. Žalovaní
tvrdili, že svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudli na základe platne uzavretej kúpnej
zmluvy,ktorúsprávnyorgánvsprávnomkonaníakceptoval.Poukázalivtejtosúvislostiaj narozhodnutie
Ústavného súdu ÚS č. 549/2015.

22. Po vykonanom dokazovaní súd dospel záveru, že žalobcovia podali žalobu nedôvodne.
Pri rozhodovaní súd, vzhľadom na posúdenie okolností prvotného prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, skúmal, či žalovaní v 1. a 2. rade ako nadobúdatelia nadobudli vlastnícke právo v dobrej
viere, či samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu vedie automaticky k neplatnosti zmluvy o

prevode vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy sa odvodzuje
od vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka. Podmienkou takéhoto nadobudnutia, okrem platnej
zmluvy je to, že scudziteľ veci je sám jej vlastníkom. Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej
zásady je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť
situáciu,keďprotiprincípuochranyprávapôvodnéhovlastníkabudepôsobiťprincípochranydobrejviery

nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov súd poukazuje na názor NS SR,
že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám"
možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek
pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 6 Cdo 71/2011). Ochranu vlastníckych práv požíva

skutočný vlastník, na druhej strane dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie
ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej
veci musí javiť ako spravodlivé. Ďalej súd poukazuje na stanovisko vyjadrené v náleze Ústavného súdu
SRI.ÚS549/2015zo16.03.2016,podľaktoréhovyššierizikomániesťnedbalývlastníknežnadobúdateľ
v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu

sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom konaní. V danom prípade
je súd toho názoru, že proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka pôsobí princíp ochrany
dobrej viery nových nadobúdateľov, žalovaných v 1. a 2. rade. Ani vykonaným dokazovaním súdu sa
nepodarilo jednoznačne uzavrieť, že kúpna zmluva z 02.12.2005 je neplatná, preto možno konštatovať
bez pochybností, že žalovaní ani pri najväčšej opatrnosti nemohli zistiť okolnosti predchádzajúce kúpnej

zmluve 20.10.2015, ktorou v poradí od tretej osoby byt kúpili, nemohli vedieť, čo predchádzalo a akým
spôsobom došlo k prvotnému prevodu vlastníckeho práva k nemu. Nehnuteľnosť bola riadne zapísaná
v katastri nehnuteľnosti a nemali dôvod pochybovať o platnosti tohto zápisu. Súd zastáva názor, že
žalovaníakonadobúdatelianehnuteľnostizapísanejvkatastrinehnuteľnostikonalivdobrejvierevobsah
tejto evidencie a sú hodní ústavnej ochrany, a to práve s ohľadom na existenciu zápisu do katastra

nehnuteľností, do ktorého zápis ( vklad) je pri prevodoch evidovaných nehnuteľností nevyhnutnou, avšak
nie jedinou podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva novým vlastníkom a má konštitutívne účinky.
Ako vlastník nehnuteľnosti - bytu bol v katastri zapísaný T.. M. U., ktorý na žalovaných vlastnícke právo k
danej nehnuteľnosti previedol. Ochrana dobrej viery žalovaných však ešte neznamená, že by obdobnú
ústavnú ochranu nebolo nutné poskytnúť vlastníckemu právu žalobcom, ako pôvodným vlastníkom v

prípade, že ich vlastnícke právo nebolo prevedené v prípade absolútne neplatného právneho úkonu.
Súd po zvážení všetkých skutočností dospel k tomu právnemu záveru, že je spravodlivé, aby za
daných okolností požívali právnu ochranu žalovaní ako dobromyseľní nadobúdatelia, ktorí nepoznali a
ani nemohli poznať všetky udalosti, ktoré predchádzali pred prevodom vlastníckeho práva k bytu vroku 2005. Žalobcovia nepreukázali, že by sa prinajmenšom od roku 2005, správali ako vlastníci bytu
so všetkými právami ale aj povinnosťami, ktoré im z vlastníctva vyplývajú. Žalobca v 1. rade nevysvetlil
hodnoverne, prečo prijal peniaze od cudzej osoby, prečo súhlasil s následným ďalším rokovaním s T..

U., keď tvrdí, že nepodpísal kúpnu zmluvu v roku 2005, nepreukázal obsah údajnej dohody o nájme
bytu I. U. ako napr. doba nájmu, cena nájmu atď. Žalovaní byt nadobudli až v roku 2015 od tretieho
vlastníka. Vtedy už prebiehalo na polícii vyšetrovanie podvodu na podnet žalobcu v 1. rade, čo sa však
žalovaní nemohli dozvedieť. Žalobcovia sa nepostarali o to, aby zabránili ďalším prevodom aj zápisom
na liste vlastníctva. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vzhľadom na všetky zistené

okolnosti, žalovaní nadobudli vlastnícke právo k bytu dobromyseľne a prináleží im súdna ochrana. Súd
preto žalobu zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní mali v konaní
plný úspech, preto im patrí náhrad trov konania voči neúspešným žalobcom. Trovy konania pozostávajú
zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. O výške náhrady rozhodne súd samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 3-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd
v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363
CSP ).

Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie