Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/254/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608201249
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5608201249.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr.YvettyDzugasovejaMgr.AnnyMihálikovej,vprávnejvecižalobkyne:Q..nar.XX.XX.XXXX,bytom
M. Q. XX/X, J., Poľská republika, zastúpenej JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom, so sídlom XX.
G. XX, XXX XX A. E., proti žalovaným: 1/ Horská záchranná služba, so sídlom Horný Smokovec 52,
062 01 Vysoké Tatry, IČO: 37 879 693, zastúpenému JUDr. Janou Murárovou, advokátkou, so sídlom

X. M. XXX/XX, XXX XX O., 2/ M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. L. XXX, v konaní o náhradu
škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/17/2008-769 zo
dňa 08. 04. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/17/2008-769 zo dňa 08. 04. 2014 p
o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho (aktuálneho i predchádzajúceho) i dovolacieho

konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (označenú ako návrh) zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ (označeným ako odporcovia v rade 1/ a 2/) ich náhradu
nepriznal.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 25.01.2008, žalobkyňa
(označená ako navrhovateľka) v tom čase maloletá, zastúpená otcom B. K. a matkou N. O. K., sa

voči žalovanému M. E. domáhala náhrady škody v sume 65.000,00 PLN (Poľský zlotý - mena PLN -
v napadnutom rozsudku označené ako „zlotý“ - poznámka odvolacieho súdu), v tom čase prepočítaná
na sumu 607.477,- Sk v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela ako lyžiarka na zjazdovke v
Jasnej - Chopok. Uviedla, že dňa 29.01.2005 pri zjazde okolo 11.20 hod. došlo k zrážke so snežným
skútrom č. MV SR 1134, ktorý viedol člen horskej služby M. E., ktorý údajne v čase zrážky išiel k nehode.
Skúter sa nečakane objavil pred žalobkyňou, následne do nej narazil, pričom žalobkyňa nebola schopná
si všimnúť a vykonať akékoľvek rozhodnutie, s cieľom vyhnúť sa skútru. Tvrdila, že šofér snežného

skútra nepostupoval v súlade s nariadením riaditeľa Horskej záchrannej služby zo dňa 24.11.2003, ktoré
ustanovovalo podmienky na zabezpečenie používania snežných skútrov v súlade s
inštrukciou ich používania počas záchrannej akcie na lyžiarskom svahu. Následkom nehody žalobkyňa
utrpela úraz a bola prevezená do nemocnice v Liptovskom Mikuláši, kde jej bola diagnostikovaná
zlomenina pravého kolena s predpokladanou dobou liečby 6 až 8 týždňov. Táto doba liečenia sa značne
predĺžila, pretože napriek absolvovaniu komplikovanej operácie kolena a viacmesačnej rehabilitácii,

v čase podania žaloby nebol zdravotný stav žalobkyne taký, ako pred nehodou. Zdravotné ťažkosti
vyžadovali trvalú rehabilitáciu a liečenie, v dôsledku čoho bola žalobkyňa neprítomná v
škole. Následkom nehody bola donútená rezignovať na svoju športovú činnosť, keď dovtedy sa venovalalyžovaniu, snowboardingu, tenisu, baletu, tancu a tieto športy do budúcna nemá možnosť vykonávať.
Uplatnenú škodu žalobkyňa konkretizovala ako zadosťučinenie vo výške 50.000,00 PLN, spolu s penále
odo dňa nehody (467.290,- Sk; čo aktuálne zodpovedá čiastke 15.511,18 Eur - poznámka odvolacieho

súdu) a sumu 15.000,00 PLN, čomu zodpovedala čiastka 140.187,- Sk; (čomu aktuálne zodpovedá
čiastka4.653,35Eur-poznámkaodvolaciehosúdu),žalobkyňauplatňovalaakoodškodneniezazničenú
lyžiarsku výstroj, za náklady vynaložené na liečbu a rehabilitáciu.
3. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že žalobkyňa utrpela dňa 29.01.2005 na
zjazdovke v Jasnej úraz, kedy došlo k jej stretu s idúcim snežným skútrom, ktorý viedol žalovaný v rade

2/. Žalovaný v rade 2/ v čase zrážky plnil pracovné povinnosti záchranára Horskej záchrannej služby
Poprad, oblastné stredisko Horskej záchrannej služby Nízke Tatry, čo bolo preukázané výpoveďou
žalovaného v rade 2/, jeho pracovnou zmluvou zo dňa 24.05.1990, dohodou o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2003 a 01.05.2005, ako aj evidenciou dochádzky zamestnancov Horskej
záchrannej služby Poprad, Oblastné stredisko Nízke Tatry a Knihou služieb HS.
4. Prvoinštančný súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalovaný v rade 2/ v čase úrazu žalobkyne

bol zamestnancom žalovaného v rade 1/, pričom nebolo vyvrátené tvrdenie žalovaných v rade 1/ a 2/, že
v čase zrážky žalovaný v rade 2/ plnil svoje pracovné povinnosti, nie je daná zodpovednosť žalovaného
v rade 2/ za vzniknutú škodu v zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka (t.j. zákona č. 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov). Z týchto dôvodov nie je žalovaný v rade 2/ vo veci pasívne vecne
legitimovaný, a preto žalobu voči nemu zamietol.

5. Okresný súd ďalej citoval ust. § 427 ods. 1, 2 a § 428 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobkyňa
utrpela úraz pri zrážke s idúcim snežným skútrom, ktorého prevádzateľom bol žalovaný v rade 1/.
Nakoľko snežný skúter je motorovým vozidlom, je daná zodpovednosť jeho prevádzateľa za vzniknutú
škodu, pričom sa jedná o objektívnu zodpovednosť - nevyžaduje sa teda zavinené konanie prevádzateľa
motorového vozidla.

6. V priebehu konania žalobkyňa niekoľkokrát zmenila rozsah uplatneného nároku, pričom ako škodu
zavinenú žalovanými označila aj škodu, ktorá jej vznikla v dôsledku druhého úrazu. Vzhľadom na
nesúhlasné stanovisko žalovaných s týmto tvrdením, okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie
za účelom zistenia, či druhý úraz utrpela žalobkyňa ako dôsledok prvého úrazu a či medzi týmito úrazmi
existuje príčinná súvislosť. MUDr. Ján Drobčo, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

chirurgia, v znaleckom posudku zo dňa 08.10.2011 uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne,
mohlo dôjsť k zlomenine ľavej stehennej kosti pri bežnej chôdzi po rovnom teréne. Tento
úraz podľa znalca žalobkyňa utrpela ako dôsledok prvého úrazu, pričom prvý úraz sa na druhom úraze
podieľal výlučne. Znalec súčasne ohodnotil bolestné z prvého úrazu počtom 205 bodov a
sťaženie spoločenského uplatnenia z tohto úrazu počtom 303 bodov. Súčasne bolestné v

dôsledku druhého úrazu ohodnotil 205 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 30
bodmi. Tento svoj záver znalec odôvodnil poruchou mineralizácie a ďalšími rizikovými faktormi, za
ktoré označil nedostatočnú pohybovú aktivitu žalobkyne, zlomeninu laterálneho kondilu pravej tibie s
poškodením vonkajšieho menisku pravého kolena, v dôsledku čoho došlo k narušeniu výživy kostí
(osteoporóza) a užívanie heparínov. Z dôvodu výhrad vznesených voči tomuto znaleckému posudku

zo strany žalovaného v rade 1/, súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie MUDr. Jozefom Trgiňom,
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia. Znalec MUDr. Jozef
Trgiňavpísomnomznaleckomposudkuzodňa25.09.2013dospelkopačnémuzáveruakoznalecMUDr.
Ján Drobčo. Uviedol, že zlomenina, ktorú utrpela žalobkyňa dňa 29.01.2005, bola lokalizovaná v
oblasti horného konca píšťaly vpravo, jednalo sa vnútrokĺbovú zlomeninu vonkajšej časti hlavice píšťaly

s posunom úlomkov. Zlomenina, ktorú žalobkyňa utrpela dňa 23.07.2007, bola lokalizovaná v oblasti
strednej tretiny stehennej kosti vľavo, teda sa nejednalo o zlomeninu na tej
istej úrovni ako prvá zlomenina. Kontrolný znalec vyvrátil tvrdenie znalca MUDr. Drobču pokiaľ ide o
poruchu cievneho zásobovania kostí, keď konštatoval, že za dobu 8 až 10 týždňov u mladistvej nemohlo
dôjsť k poruche cievneho zásobenia kostí na protiľahlej strane, teda na ľavej dolnej končatine, práve

naopak, ľavú dolnú končatinu mohla poškodená plne zaťažovať od počiatku vzniku zlomeniny v oblasti
hlavy píšťaly vpravo, čo aj robila, nakoľko od začiatku sa mohla pohybovať na barlách. Konštatoval,
že u žalobkyne nebola zistená osteoporóza, pri denzitometrickom vyšetrení v roku 2012 boli namerané
hodnoty kostnej drene v oblasti driekovej chrbtice v pásme normy, a ani pri RTG vyšetrení neboli zistené
príznaky osteoporózy v mieste zlomeniny. U žalobkyne kontrolný znalec nezistil štrukturálne zmeny kostí

v mieste zlomeniny, žalobkyňa netrpela na hormonálnu a metabolickú poruchu, nebrala
kortikoidy, nebola ožarovaná. Žalobkyňa užívala nízkomolekulárny heparín ako prevenciu trombolickej
choroby po úraze v roku 2005 asi po dobu jedného mesiaca, takže tieto dávky nemohli
spôsobiť také zmeny, ktoré by viedli k vzniku nízkoenergetickej zlomeniny. V prípade zlomeninyľavej stehennej kosti bol prítomný úrazový dej, kde došlo k zapleteniu dolných končatín a následnému
pádu, pri ktorom došlo k zalomeniu dolnej končatiny v strednej tretine stehna vľavo. Kontrolný
znalec MUDr. Trgiňa nezistil preto žiadnu príčinnú súvislosť medzi druhým a prvým úrazom a z toho

dôvodu nevypracoval bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti
s druhým úrazom. Pokiaľ ide o prvý úraz, kontrolným znaleckým posudkom bolo bolestné ohodnotené
195 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 130 bodmi.
7. Vzhľadom na diametrálne rozdielne závery týchto znaleckých posudkov, súd prvej inštancie vypočul
obidvoch znalcov na pojednávaní dňa 17.12.2013, na ktorom obidvaja znalci zotrvali na záveroch

svojich písomných znaleckých posudkov. Nakoľko MUDr. Trgiňa, ktorý vypracovával kontrolný znalecký
posudok, logickým a jednoznačným spôsobom vyvrátil závery znalca MUDr. Jána Drobču, pričom
sa jedná o lekára, ktorý dlhoročne pôsobí v oblasti traumatológie, súd si osvojil závery znalca
MUDr. Jozefa Trgiňu. Týmto dôkazom bolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne, že druhý úraz utrpela ako
dôsledok nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý nastal po prvom úraze. Potom je daná zodpovednosť
žalovaného v rade 1/ iba za škodu, ktorá žalobkyni vznikla v dôsledku úrazu, ktorý utrpela v

Jasnej dňa 29.01.2005.
8. Okresný súd následne citoval ust. § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval,
že žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila nárok na náhradu škody, ktorého výšku opakovane menila.
Podľa posledného spresnenia žalobkyňa žiadala priznať vecnú škodu, a to náhradu za zničenú lyžiarsku
výstroj v čiastke 3.670,00 PLN. Táto škoda preto vznikla žalobkyni pri úraze 29.01.2005 (podľa jej

tvrdenia vtedy došlo k zlomeniu lyží, lyžiarskeho viazania, lyžiarskych palíc, lyžiarok aj oblečenia, t.j.
lyžiarskej vetrovky a nohavíc).
9. Z titulu náhrady hotových výdavkov si žalobkyňa uplatnila náklady za obväzový materiál, lieky a
aplikácieinjekciívsume2.514,54PLNstým,ženešpecifikovala,kedyakýmboltentomateriálzakúpený
a nerozlišovala, či sa jednalo o materiál zakúpený v súvislosti s prvým úrazom alebo

druhým úrazom. Pokiaľ sa žalobkyňa odvolávala na prílohu č. 3 k podaniu zo dňa
29.04.2011, v tejto tak isto nie je špecifikovaný dátum vynaloženia tej-ktorej sumy, pričom z pripojených
ústrižkov alebo paragónov vyplýva, že sa jedná o materiál zakúpený v prvom polroku 2005 a potom až v
roku 2007. Z týchto dôkazov predložených samotnou žalobkyňou potom vyplýva, že náklady v dôsledku
prvého úrazu boli vynaložené len v prvom polroku 2005. Ako náhradu hotových výdavkov si žalobkyňa

uplatnila ďalej náklady na zákroky, laboratórne vyšetrenia, rehabilitácie v sume 2.133,00
PLN, pričom v súvislosti s prvým úrazom možno posúdiť iba laboratórne vyšetrenia a rehabilitácie, ktoré
výdavky boli vynaložené v marci a apríli 2005. Ostatné výdavky boli vynaložené v roku 2008 a žalobkyňa
nepreukázala, že súviseli s prvým úrazom. Pokiaľ si žalobkyňa uplatňovala náklady na transport v
sume 6.820,64 PLN, tieto predstavovali náklady na prepravu žalobkyne zo Slovenskej republiky do

Poľskej republiky po úraze v januári 2005 - uplatnená čiastka 149,04 Eur. V súvislosti s prvým úrazom si
žalobkyňa uplatnila už iba cestovné do nemocnice v Poľskej republike v období mesiacov marec až máj
2005.Ďalšiecestovnénákladysižalobkyňauplatnilaažzroku2007,tedapotom,akoutrpeladruhýúraz.
Náklady na doučovanie si žalobkyňa uplatnila v čiastke 1.200,00 PLN, ale tieto doklady nešpecifikovala,
nepredložila dôkaz o ich vynaložení, a ani nerozčlenila kedy a v akej sume boli vynaložené finančné

prostriedky na jej doučovanie v dôsledku prvého úrazu a v akej výške v dôsledku druhého úrazu.
10. Podľa výpovede znalca MUDr. Jozefa Trgiňu na pojednávaní dňa 17.12.2013, bolestné v dôsledku
prvého úrazu žalobkyne bolo možné ohodnotiť 6 týždňov po úraze, nakoľko po zložení sadry nevznikli
ďalšie komplikácie. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo možné obodovať 8 až 10 týždňov po úraze.
11. Vzhľadom na uvedené zistenie potom výšku škody, ktorá vznikla žalobkyni v súvislosti s

prvým úrazom, bolo možné vyčísliť už koncom prvého polroka 2005. Tomu zodpovedajú aj žalobkyňou
predložené listinné dôkazy, ktorými dokumentovala vynaloženie nákladov v roku 2005 do mesiaca apríl,
poslednédokladyzlekárnívroku2005žalobkyňapredložilazmesiacajún.Potomsúdpreúčelyzačiatku
plynutia premlčacej doby ustálil koniec prvého polroka 2005, kedy žalobkyni (jej zákonným zástupcom,
nakoľko v tom čase bola ešte maloletá) pri obvyklej starostlivosti mohla byť známa škoda, ktorá jej

vznikla v súvislosti s prvým úrazom. Nie je rozhodujúce, kedy bolo vykonané bodové
ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože bolo vecou žalobkyne, aby v
čase, keď tieto nároky bolo možné ohodnotiť, požiadala lekára o vystavenie lekárskeho posudku.
12. Žalobkyňa si prvýkrát uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 55.000,00 PLN podaním zo dňa
09.05.2007 v konaní vedenom na OR PZ Liptovský Mikuláš pod ČVS: ORP-2087/1-OSV-LM-06. Nárok

bol uplatnený voči žalovanému v rade 2/, ktorý však za škodu nezodpovedá. Pokiaľ si
preto v trestnom konaní žalobkyňa uplatnila škodu, tento úkon nemal za následok prerušenie plynutia
premlčacej doby, pretože škoda nebola uplatnená voči zodpovednej osobe, ktorou je žalovaný v rade 1/.
Žalobkyňa si nárok na náhradu škody uplatnila potom na súde prvýkrát dňa 25.01.2008, kedy bola súdudoručená jej žaloba zo dňa 20.01.2008. Náhrady škody sa však týmto podaním žalobkyňa domáhala
voči M. E. ako fyzickej osobe. Voči žalovanému v rade 1/, aj keď ešte nie správne označenému, sa
žalobkyňa prvýkrát domáhala nároku na náhradu škody podaním, doručeným súdu až dňa 24.07.2008

(návrhom zo dňa 12.07.2008).
13. Žalobkyňa sa pritom mohla dozvedieť o tom, kto zodpovedá za vzniknutú škodu najneskôr z
uznesenia Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš 2 Pv 194/05-9 zo dňa 29.03.2005, proti ktorému
podala odvolanie dňa 20.06.2005 (ktoré bolo doručené Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš dňa
27.06.2005). Potom najneskôr 20.06.2005 žalobkyňa pri obvyklej opatrnosti mohla zistiť subjekt,

ktorý zodpovedá za škodu, keď v dôvodoch rozhodnutia bolo jednoznačne uvedené, že M. E. vykonával
prácu ako záchranár Horskej záchrannej služby v Jasnej.
14. Z uvedených dôvodov potom žaloba na náhradu škody bola na súde uplatnená po
uplynutípremlčacejdoby.Nakoľkožalovanývrade1/vkonanívzniesolnámietkupremlčaniaprotinároku
uplatnenémužalobou,nebolomožnéžalobevyhovieťaztýchtodôvodovsúdžalobuvočinemuzamietol.
15. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

Konštatoval, že žalovaný v rade 1/ si uplatnil voči žalobkyni náhradu trov konania a žalovaný v rade
2/ si ich náhradu voči nej neuplatnil. Žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí mali vo veci úspech, by
podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, (t.j. zákona č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov účinného v čase rozhodovania okresného súdu; ďalej len „O.s.p.“), prináležalo
právo na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Prvoinštančný súd však

prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ich náhradu žalovaným nepriznal. Za dôvody
hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že žalobkyňa je študentkou, nemá vlastný majetok,
a teda ani zdroje finančných prostriedkov, z ktorých by mohla hradiť vzniknuté trovy konania. Navyše,
žalobkyňa utrpela úraz pri zrážke so snehovým skútrom, prevádzateľom ktorého je žalovaný v rade 1/,
pričom žaloba bola voči nemu súdom zamietnutá len z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

16. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila voči žalovaným
náhradu trov odvolacieho konania.
17. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

a prvoinštančný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolateľka je toho názoru, že nárok, ktorý si uplatňuje v
tomto konaní, nie je premlčaný. V prvom rade je potrebné vysporiadať sa v súdenej veci s otázkou
plynutia premlčacej doby. Ku vzniku škody došlo dňa 29.01.2005 na lyžiarskej zjazdovke v Jasnej.
Tento úraz bol predmetom trestného stíhania vedeného pod ČVS: ORP-193/1-OSV-LM-2005, ktoré sa

začalo uznesením o začatí trestného stíhania dňa 29.01.2005. Od tejto doby prestala plynúť premlčacia
doba, teda k jej plynutiu nedošlo. Následne bolo toto trestné stíhanie zastavené uznesením Okresnej
prokuratúry Liptovský Mikuláš sp. zn. 2Pv 194/05 zo dňa 29.03.2005. Proti tomuto uzneseniu bola
podaná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok, a teda premlčacia doba naďalej neplynula. O sťažnosti
poškodenej bolo rozhodnuté až uznesením Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn. 2KPt 596/05 zo dňa

14.02.2006, ktorá zamietla sťažnosť poškodenej ako nedôvodnú, keďže prokurátor Krajskej prokuratúry
Žilina jazdu poškodenej Q. K.ńskej vyhodnotil ako neopatrnú, v dôsledku ktorej došlo k zrážke so
skútrom. Následne bol na Generálnu prokuratúru SR poškodenou podaný podnet na preskúmanie
postupu prokurátorky okresnej prokuratúry, ktorá dospela k záveru, že postup prokurátorky okresnej
prokuratúry bol za danej dôkaznej situácie predčasný a v nadväznosti na to nebolo správne ani

rozhodnutie krajskej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti poškodenej, keďže v tom čase nebolo spoľahlivo
preukázané, že skutok nie je trestným činom. Zároveň nariadila Krajskej prokuratúre Žilina, aby
zabezpečila pokračovanie v trestnom stíhaní. V tomto štádiu trestného konania poškodená ešte nemala
vedomosť o tom, kto zodpovedá za spôsobenú škodu, keďže nebolo právoplatne rozhodnuté o tom,
či je tento skutok trestným činom a či je zaň zodpovedný žalovaný v rade 2/. Nie je preto správne

konštatovanie okresného súdu, že v tom čase žalobkyňa už mohla vedieť, kto je zodpovedný za jej
zranenie. Na nariadenie generálnej prokuratúry sa opäť uznesením OR PZ Liptovský Mikuláš ČVS:
ORP-2087/1-OSV-LM-06 zo dňa 20.12.2006 pokračovalo v trestnom stíhaní a toto sa právoplatne
skončilo uznesením OR PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-2087/1-OSV-LM-06 zo dňa 30.01.2008 o
zastavení trestného stíhania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2008. Do tejto doby premlčacia

doba neplynula a začala plynúť až dňa 12.03.2008. Odvolateľka poukázala na ustálenú súdnu prax
i judikát č. R 25/1985, z ktorého vyplýva, že ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok
náhradu škody spôsobenej mu trestným konaním a v tomto konaní riadne pokračoval, premlčacia
lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktoromnedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenú škodu a poškodený bol uzrozumený o skončení
stíhania,plynutiepremlčacejdobypokračuje.Vprejednávanejvecidvojročnápremlčacialehotauplynula
najskôr dňa 12.03.2010 a v tom čase žalobkyňa už uplatnila svoj nárok aj proti žalovanému v rade

1/. Do právoplatného skončenia trestného stíhania žalobkyňa nevedela, a ani nemohla vedieť, kto je
zodpovedný za vzniknutú škodu, nakoľko trestné stíhanie proti žalovanému v rade 2/ nebolo právoplatne
skončené.
18. Odvolateľka tiež konštatovala, že v priebehu konania bolo vykonané znalecké dokazovanie za
účelom zistenia, či druhý úraz žalobkyňa utrpela ako dôsledok prvého úrazu a či medzi týmito úrazmi

existuje príčinná súvislosť. MUDr. Ján Drobčo, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia, v znaleckom posudku uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne mohlo dôjsť k
zlomenine ľavej stehennej kosti pri bežnej chôdzi po teréne. Tento úraz podľa názoru znalca žalobkyňa
utrpela ako dôsledok prvého úrazu, pričom prvý úraz sa na druhom úraze podieľal výlučne. Z dôvodu
výhrad vznesených proti tomuto znaleckému posudku, okresný súd nariadil znalecké dokazovanie
MUDr. Jozefom Trgiňom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý však

dospel k opačnému záveru ako MUDr. Drobčo, a teda, že druhý úraz nie je v príčinnej súvislosti s prvým
úrazom. Vzhľadom na diametrálne rozdiely v ich posudkoch, potom súd na pojednávaní
dňa 17.12.2013 vypočul oboch znalcov, ktorí zotrvali na svojich tvrdeniach. Až následne sa mal v konaní
vypracovať kontrolný znalecký posudok, a to v znaleckom ústave pre odvetvie zdravotníctvo a farmácia,
ktorý by vo zvlášť obtiažnych prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie, posúdil obidva

znalecké posudky a poskytol by k nim odborné vyjadrenie. Bez kontrolného znaleckého posudku nie
je možné jednoznačne vylúčiť závery už podaných znaleckých posudkov. Žalobkyňa podaním zo dňa
28.10.2013 označeným ako vyjadrenie, v závere navrhla, že v prípade, že sa neodstránia rozpory a
rozdielne závery znalcov, aby súd vykonal kontrolné znalecké dokazovanie v znaleckom ústave. Napriek
tomu, okresný súd nevykonal takto ňou navrhnutý dôkaz.

19. Žalovaný v rade 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, si voči
žalobkyni neuplatnil.
20. Uviedol, že prvoinštančný súd v konaní zistil správne skutkový stav, správne vyhodnotil všetky

dôkazy navrhnuté stranami sporu a rovnako správne sa vysporiadal i so vznesenou
námietkou premlčania. Zdôraznil, že nie je správny názor odvolateľky, že žalovanému v
rade 1/ neplynula premlčacia lehota počas začatého trestného konania. Trestné konanie nebolo vedené
vo vzťahu k žalovanému v rade 1/, ale vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ ako vodičovi snežného
skútra. Žalovaný v rade 2/ však nebol prevádzateľom tohto motorového vozidla, čo mohla žalobkyňa

zistiť už v priebehu trestného konania. Premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ tak riadne
plynula. Stanovisko č. R 29/1985, na ktoré odvolateľka poukazovala, by bolo možné akceptovať len
v prípade, ak by prevádzateľ vozidla a fyzická osoba, proti ktorej bolo začaté trestné stíhanie,
boli totožné. Žalobkyňa si v začatom trestnom konaní uplatňovala náhradu škody len vo vzťahu k
žalovanému v rade 2/, ktorý však nemal byť ani stranou tohto sporu, keďže nebol prevádzateľom

motorovéhovozidla(skútra).Práveztýchtodôvodovprvoinštančnýsúdžalobuprotinemuzamietol.Jeho
prípadná zodpovednosť je len v rovine pracovnoprávnej vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ ako
zamestnávateľovi. Vzhľadom na špeciálnu zodpovednosť za škodu uvedenú v ust. § 427 Občianskeho
zákonníka, zodpovednosť za škodu nie je vo forme objektívnej zodpovednosti na žalovanom
v rade 2/ ako vodičovi snežného skútra, ale na žalovanom v rade 1/ ako prevádzateľovi motorového

vozidla. Prvoinštančný súd správne ustálil čas plynutia premlčacej doby vo vzťahu k žalovanému v rade
1/. Pokiaľ žalobkyňa namieta výpovednú hodnotu znaleckého dokazovania, žalovaný v rade 1/ zdôraznil,
že obsah znaleckého posudku MUDr. Jozefa Trgiňu ako kontrolného znalca, sa v závere so znaleckým
posudkom MUDr. Jána Drobču nestotožnil. Znalec MUDr. Ján Drobčo uzavrel, že u žalobkyne, pokiaľ ide
o druhý úraz dolnej končatiny na ľavej strane, ide o nízkoenergetickú zlomeninu v príčinnej súvislosti so

zlomeninou, ktorú utrpela pri strete so snežným skútrom. Tento znalec však k takémuto medicínskemu
záveru nemal žiaden dôkaz. Nevykonal denzitometrické vyšetrenie, ktoré by takýto záver potvrdilo.
Naopak, MUDr. Jozef Trgiňa svoj znalecký posudok oprel o medicínske závery zodpovedajúce výsledku
odborného špeciálneho vyšetrenia žalobkyne. Za takéhoto stavu nebol dôvod na nariadenie
ďalšieho znaleckého dokazovania. Naviac, žalobkyňa pred skončením dokazovania vo veci pred súdom

prvej inštancie vykonanie takéhoto dôkazu ani nenavrhovala.

21. Žalovaný v rade 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť.22. Uviedol, že trestné stíhanie prebiehalo len voči jeho osobe a len voči nemu si v tomto konaní
žalobkyňa uplatnila i nárok na náhradu škody vo výške 55.000,00 PLN. Trestné stíhanie však bolo
voči žalovanému v rade 2/ zastavené. Znalec z odboru dopravy zistil, že na jeho

strane ako vodiča snežného skútra nebola možnosť zabrániť vzniku udalosti, a teda jeho stretu so
žalobkyňou. Už od začiatku občianskoprávneho konania žalovaný v rade 2/ namietal svoju pasívnu
vecnú legitimáciu v konaní. Žalobkyni už z obsahu trestného spisu bolo známe, že žalovaný v rade 2/
nebol prevádzateľom snežného skútra, ale bol zamestnancom prevádzateľa tohto vozidla, ktorý si plnil
svoje pracovné povinnosti. Za uvedených okolností, žalovaný v rade 2/ za predmetnú

škodu nezodpovedá. Prvoinštančný súd vo veci správne zistil skutkový stav, a preto nie je žiaden dôvod
na to, aby bolo vo veci vykonané ďalšie znalecké dokazovanie. Znalecký posudok MUDr. Jána Drobču
žalovaný v rade 2/ považuje za neprofesionálny, keďže kontrolný znalecký posudok jeho závery vyvrátil.
Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že MUDr. Ján Drobčo zotrval na svojich
záveroch. Ďalšie znalecké dokazovanie vo veci by preto bolo nadbytočné.

23. Žalovaný v rade 1/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v rade 2/ navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
24. Uviedol, že súhlasí s obsahom napadnutého rozhodnutia, ktoré zodpovedá zistenému skutkovému
stavu tak orgánov činných v trestnom konaní, ako aj výsledkom dokazovania vykonanej súdom prvej
inštancie v prejednávanej veci. Žalovaný v rade 2/ nebol prevádzateľom snežného skútra, týmto bol

jeho zamestnávateľ, na čo žalovaný v rade 2/ poukazoval počas celého súdneho konania. Jeho tvrdenie
bolo preukázané predložením evidenčnej karty snežného skútra zamestnávateľom žalovaného v rade
2/, ktorým bolo preukázané jeho vlastníctvo k tomuto vozidlu. Z toho vyplýva, že žalovaný v rade 2/
nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Rovnako žalovaný v rade 1/ vyjadril súhlas s vyjadrením
žalovaného v rade 2/ pokiaľ ide o podaný znalecký posudok ohľadne poškodenia zdravia žalobkyne.

25. Žalovaný v rade 2/ vo svojom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného v rade 1/ vyslovil
s jeho obsahom súhlas, keďže toto zodpovedá zistenému skutkovému stavu tak orgánov činných v
trestnom konaní, ako aj výsledkom dokazovania pred okresným súdom. V danom prípade žalovaný v
rade 2/ nebol prevádzateľom snežného skútra, týmto bol žalovaný v rade 1/ ako jeho zamestnávateľ,

keďže sa jedná o špeciálnu zodpovednosť za škodu, za ktorú zodpovedá prevádzateľ vozidla.
Žalovaný v rade 2/ nebol teda v tejto veci pasívne legitimovanou stranou, čo namietal od počiatku.
Kontrolný znalec presvedčivo v znaleckom posudku i na nariadenom pojednávaní poukázal na chyby
znaleckého posudku podaného znalcom MUDr. Jánom Drobčom. Súd prvej inštancie teda zistil správne
skutkový stav a tento i správne vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalobkyne právne

vyhodnotil. Žalovaný v rade 2/ si neuplatnil voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

26. Žalobca vo svojej odvolacej replike opätovne navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
27. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že nárok žalobkyne je premlčaný. Zotrval na svojom

tvrdení, že poškodená si riadne a včas uplatnila nároky nielen z ublíženia na zdraví,
ale aj vecnú škodu. Obe škody boli ňou uplatnené už v rámci prípravného konania, t.j. v rámci trestného
konania a následne aj v rámci konania pred súdom. Zo žaloby zo dňa 20.01.2008 jednoznačne vyplýva,
že žalobkyňa žiada odškodné od M. E. a Slovenskej horskej služby, región Nízke Tatry. Tomuto tvrdeniu
žalobkyne nasvedčuje aj časový prehľad jednotlivých skutočností. Dňa 29.01.2005 žalobkyňa utrpela

úraz. Uznesením OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP 193/1-OSV-LM-05 zo dňa
29.01.2005 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Trestného
zákona. Obvinený bol M. E., ktorý bol zamestnancom Horskej záchrannej služby Jasná. Dňa 29.03.2005
Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš uznesením sp.zn. 2Pv 194/05-9 trestné stíhanie voči M. E.
zastavila. Dňa 20.06.2005 podala žalobkyňa sťažnosť proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Liptovský

Mikuláš 2Pv 194/05-9. Dňa 14.02.2006 Krajská prokuratúra Žilina uznesením sp.zn. 2KPt 586/05-6
sťažnosť zamietla. Dňa 05.05.2006 žalobkyňa podala podnet na Generálnu prokuratúru SR. Následne
dňa 29.09.2006 Generálna prokuratúra SR prípisom sp.zn. IV/4GPt 48/06-8 upovedomila žalobkyňu, že
popreskúmanívecidospelakzáveru,žepostupprokurátorkyokresnejprokuratúrybolzadanejdôkaznej
situácie predčasný a uložila Krajskej prokuratúre Žilina pokračovať v trestnom stíhaní. Dňa 10.04.2007

Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš pod č. 2Pv 1110/06-12 oznámila žalobkyni opätovné
začatie trestného stíhania. Dňa 20.01.2008 žalobkyňa prostredníctvom otca spísala a následne dňa
25.01.2008 osobne podala na Okresný súd Liptovský Mikuláš žalobu o náhradu škody voči žalovaným
M. E. a Slovenská horská služba, región Nízke Tatry - pólnoc, Dom HS - Jasná, 032 51 DemänovskáDolina. Dňa 25.01.2008 žalobkyňa osobne podala na Okresnú prokuratúru Liptovský Mikuláš žiadosť o
odškodné, ktorou žiadala priznať od M. E. a od Slovenskej horskej služby, región Nízke Tatry,
náhradu škody v sume 607.477,- Sk. Dňa 30.01.2008 poverený príslušník PZ OR PZ Liptovský Mikuláš

uznesením ČVS: ORP-2087/1-OSV-LM-06 trestné stíhanie zastavil. Dňa 07.02.2008 podala
proti tomuto uzneseniu žalobkyňa sťažnosť. Dňa 05.03.2008 Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš
listom sp.zn. 2Pv 110/06-44 potvrdila žalobkyni prijatie žiadosti o odškodné zo dňa 25.01.2008, ktorou
sa domáhala priznať od M. E. a od Slovenskej horskej služby, región Nízke Tatry, náhradu škody v sume
607.477,- Sk a zároveň oznámila žalobkyni, že nárok na náhradu škody si môže uplatniť priamo u

zamestnávateľa M. E., pričom uviedla, „ktorého adresa je Vám známa,“ čo však podľa žalobkyne nebola
pravda. Poškodená si teda škodu riadne uplatnila jednak v rámci prípravného konania, keď si uplatnila
nárok voči zodpovednému subjektu a tým je Slovenská horská služba. Pripustila, že z jej strany síce
mohlo dôjsť k nie celkom presnému označeniu zodpovedného subjektu, ale jednalo sa o vadu, ktorá sa
v rámci konania dala odstrániť a nebola prekážkou, ktorá by bránila začatiu konania. V čase, kedy bola
žaloba už podaná na súde, premlčacia lehota neplynula. Žalobkyňa pritom poukázala na znenie ust. § 42

ods. 3, § 79 O.s.p., a ust. § 127 CSP. Z § 128 CSP, z ktorých jednoznačne vyplýva, že súd mal žalobkyňu
vyzvať na doplnenie alebo opravu podania podľa § 129 ods. 2 CSP a tiež z nich vyplýva, že súd ju mal
poučiť, v čom vidí neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť jej podania, ako ho treba doplniť alebo opraviť a
zároveňjumalpoučiťomožnostipodanieodmietnuť.ŽalobkyňabolapoučenáažuznesenímOkresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/17/2008-219 zo dňa 14.08.2009, teda viac ako po roku od podania

žaloby. Napriek tomu však žalobkyni nemohla plynúť premlčacia lehota, pretože nárok bol uplatnený
včas a voči zodpovedným osobám. Strana sporu bola zrejme označená neúplným menom, ale podľa
názoru žalobkyne, z tohto označenia je možné určiť, kto za škodu zodpovedá. Nakoľko žalobkyňa v
stanovenej lehote svoju žalobu opravila, teda jej vadu odstránila, nemohla premlčacia lehota plynúť. Ak
žalovaný v rade 1/ názor, že premlčacia lehota uplynula, tento názor považuje žalobkyňa za nesprávny,

keďže žaloba bola na súde a za viac ako rok nebola žalobkyňa vyzvaná na odstránenie
vady, čo nemožno pričítať na vrub tejto procesnej strany. Dňa 11.03.2008 Okresná prokuratúra Liptovský
Mikuláš uznesením sp.zn. 2Pv 1110/06-47 sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu ČVS: ORP-2087/1-OSV-
LM-06 zamietla. Dňa 05.04.2008 žalobkyňa požiadala Okresný súd Liptovský Mikuláš o podanie správy
o stave konania. Dňa 12.07.2008 žalobkyňa v podaní uviedla ako žalovaných tých istých ako v žalobe

zo dňa 20.01.2008 iba v opačnom poradí, teda Slovenská horská služba, oblasť Nízke Tatry - Sever,
zastúpená pracovníkom M. E., Dom HS - Jasná, 032 51 Demänovská Dolina, pričom toto podanie podľa
názoru okresného i krajského súdu bolo považované za podanie, kedy sa žalobkyňa prvýkrát domáhala
nároku na náhradu voči žalovanému v rade 1/, čo sa však nezakladá na pravde, keďže svojho nároku sa
domáhala už žalobou podanou dňa 25.01.2008. Okresný súd až uznesením č.k. 6C/17/2008-219 zo dňa

14.08.2009 vyzval žalobkyňu na riadne označenie strán sporu. Podľa názoru súdov obidvoch inštancií
sa žalobkyňa mohla prvýkrát dozvedieť o subjekte, ktorý je zodpovedný za vzniknutú
škodu, najneskôr z uznesenia Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č.k. 2Pv 194/05-9 zo dňa
29.03.2005, proti ktorému však žalobkyňa podala sťažnosť a následne podnet na Generálnu prokuratúru
SR, v dôsledku čoho bola vec právoplatne skončená až dňa 11.03.2008. Do tejto doby premlčacia lehota

neplynula a začala plynúť až dňa 12.03.2008. Žaloba bola teda na Okresný súd Liptovský Mikuláš
podanácca2mesiacepreduplynutímpremlčacejlehoty.Doprávoplatnéhoskončeniatrestnéhostíhania
žalobkyňanevedela,aaninemohlavedieť,ktojezodpovednýzavzniknutúškodu,keďžetrestnéstíhanie
voči žalovanému v rade 2/ nebolo právoplatne skončené. Naviac, žalobkyňa dňa 25.01.2008 osobne
podala na Okresnú prokuratúru Liptovský Mikuláš žiadosť o odškodné, ktorou žiadala priznať od M. E.,

ale aj od Slovenskej horskej služby, región Nízke Tatry, náhradu škody v sume 607.477,- Sk, čo potvrdila
aj samotná okresná prokuratúra listom zo dňa 05.03.2008. Nie je teda pravdivým tvrdenie, že žalobkyňa
nárok voči zodpovednému subjektu v premlčacej lehote neuplatnila. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa
si v zákonnej lehote nárok voči žalovaným, vrátane žalovaného v rade 1/, riadne a včas uplatnila.

28. Vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu žalobkyňa vyslovila nesúhlas s rozhodnutím súdu, ktorý sa pri
svojom rozhodovaní stotožnil s názorom znaleckého dokazovania vykonaného znalcom MUDr. Jozefom
Trgiňom, a nie znalcom MUDr. Jánom Drobčom. V danom prípade sa jedná o znalcov rovnakého
zamerania posudzujúcich tú istú osobu, ale v rôznom časovom období (08.10.2011 a 25.09.2013) a so
záverom diametrálne odlišným, a preto bolo nevyhnutné, tak ako to žalobkyňa navrhovala aj v podaní

zo dňa 28.10.2013, vykonať kontrolné znalecké dokazovanie v znaleckom ústave, ktorý by oba posudky
posúdil a poskytol k nim odborné vyjadrenie.29. K odvolacej replike žalobkyne podal žalovaný v rade 1/ odvolaciu dupliku, v ktorej navrhol napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania.

30. Žalovaný v rade 1/ vyjadril nesúhlas s argumentáciou prezentovanou žalobkyňou v uvedenom
podaní. Konanie pred prvoinštančným súdom začalo dňom doručenia žaloby o náhradu škody na súd,
ktorým je deň 25.01.2008. Jedná sa o hmotnoprávnu lehotu. Už predtým podala
žalobkyňa prostredníctvom zákonných zástupcov podnet na začatie trestného stíhania vo vzťahu k
žalovanému v rade 2/, ktorý v čase poškodenia jej zdravia viedol snežný skúter. V čase úrazu za

maloletú vykonávala úkony jej zákonná zástupkyňa matka N. O. C. a nie v zastúpení svojho otca.
Žalovanému v rade 1/ nie je známy dôvod, prečo by mal prvoinštančný súd žiadať žalobkyňu o opravu
podania.Premlčacialehotavovzťahukuplatneniunárokunanáhraduškodyvzhľadomnazačatétrestné
stíhanie Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš spočívala jedine vo vzťahu k žalovanému v rade
2/. Za danej situácie, t.j. vzhľadom na špeciálnu zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla za
škodu, mal byť subjektom zodpovedným za škodu len žalovaný v rade 1/. Žalobkyňa však aj po prevzatí

právneho zastúpenia jej advokátom v tomto konaní, uplatňovala svoj nárok na náhradu škody voči
obidvom žalovaným, ktorých žiadala zaviazať na ich náhradu spoločne a nerozdielne. Uplatnenie nároku
v trestnom konaní bolo však realizované len vo vzťahu k vodičovi snežného skútra - žalovanému v rade
2/ a premlčacia lehota preto spočívala len vo vzťahu k nemu. U žalovaného v rade 2/ nemožno vedenie
motorového vozidla považovať za právny úkon, ktorý by učinil za zamestnávateľa podľa § 20 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Trestné konanie nebolo začaté vo vzťahu k prevádzateľovi motorového vozidla
-snežnéhoskútra.Dôkaznač.l.943(listOkresnejprokuratúryLiptovskýMikulášzodňa05.marca2008)
nemá relevanciu vo vzťahu k včasnosti uplatnenia právneho nároku. Žalobkyňa už totiž takýto úkon
v rovnakom období učinila na súde voči obidvom žalovaným. Uvedeným listom Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš zo dňa 05.03.2008 bola žalobkyňa poučená o tom, kto za škodu zodpovedá a tiež o

potrebe právneho zastúpenia. Žalobkyňa však z tohto listu nemôže odvodzovať, že až jeho doručením
sa prípadne dozvedela o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá jej bola spôsobená. Žalovaný v rade
1/ tiež zdôraznil, že nesprávne označenie žalovaného v rade 1/ v žalobe nespôsobilo zánik nároku
žalobkyne, ale stalo sa tak v dôsledku vznesenej námietky premlčania. Kto žalobkyni zodpovedá za
spôsobenú škodu bolo možné relevantne uzavrieť už zo spisov orgánov činných v trestnom konaní.

Procesné vady podanej žaloby žalobkyňa však neodstránila ani po uznesení druhoinštančného súdu
sp.zn. 10Co/340/2010 zo dňa 20.12.2012 už aj za účasti právneho zástupcu. Žalovaný v rade 1/ sa
tiež nestotožnil s argumentáciou žalobkyne vo vzťahu k vykonanému znaleckému dokazovaniu a jeho
vyhodnoteniu prvoinštančným súdom. MUDr. Ján Drobčo pred podaním svojho znaleckého posudku
nevykonal riadne odborné vyšetrenia za tým účelom, aby ustálil zdravotný stav žalobkyne po

úraze a aby poškodenia jej zdravia riadne s relevanciou odborníka a znalca mohol aj relevantne uzavrieť.
Tento znalec vo svojom znaleckom posudku č. 14/2011 zo dňa 10.08.2011 uzavrel, že následkom úrazu
je u žalobkyne zistená osteoporóza napriek tomu, že vyšetrenie v tomto smere vykonané
znalcom nebolo. Žalobkyňa až predloženým dôkazom zo dňa 25.04.2012 vyhotoveným špecialistom
- ortopédom a traumatológom lek. Med. Q. P.-H. predložila do spisu záznam z denzitometrického

vyšetrenia, ktoré nepotvrdilo medicínsky záver znalca. Týmto lekárskym nálezom nebola potvrdená u
žalobkyne ani osteopénia, ochorenie, ktoré predchádza rozvoju osteoporózy. V predmetnom znaleckom
posudku MUDr. Drobču boli zásadné odborné pochybenia, a preto žalovaný v rade 1/ navrhol súdu
kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré jeho výhrady vo vzťahu k uvedenému znalcovi
preukázateľneapresvedčivosapotvrdili.Niejetotižrozhodujúcipostojznalca,ktorývypracovalznalecký

posudok a následne na tomto posudku zotrval, keď následne bolo v konaní jednoznačne preukázané, že
pre svoje závery, ktoré v ňom uviedol, nevykonal potrebné odborné vyšetrenia. Nedostatok odborných
vyšetrení odstránil až kontrolný znalecký posudok MUDr. Jozefa Trgiňu č. 77/2013.

31. K tomuto podaniu podala vyjadrenie žalobkyňa dňa 06.10.2017, v ktorom zopakovala svoju

argumentáciu prezentovanú v predchádzajúcich podaniach v rámci odvolacieho konania.
32. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
33. Uviedla, že súd nezistil náležite skutkový stav, najmä zle vyhodnotil vznesenú námietku premlčania.
Vyplýva to z časového sledu udalostí tak, ako ho odvolateľka popísala vo svojom podaní zo dňa

16.08.2017. Žalobkyňa rovnako zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii vo vzťahu k tomu, ako
súd vyhodnotil dva rozporné znalecké posudky podané znalcami v tomto súdnom konaní. Jednalo sa
o znalcov rovnakého zamerania, posudzujúcich tú istú osobu, ale v rôznom časovom období, no sozáverom diametrálne odlišným, v dôsledku čoho bolo v zmysle návrhu žalobkyne potrebné vykonať vo
veci kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom.

34. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ odvolateľka uviedla, že je nepochybné, že došlo k manipulácií
o časovom priebehu nehody, keďže podľa záznamu služby k nehode malo dôjsť o 11.20 hod. Táto
informácia je však zapísaná až po informácii z 11.30 hod., kedy je volaný vrtuľník. Zo záznamu horskej
záchrannej služby je čas ohlásenia nehody 11.15 hod. a čas vyšetrenia 12.15 hod., pričom záznam o
dopravnej nehode vozidla HZS je spísaný o 11.35 hod. Dychová skúška na alkohol v krvi je vykonaná

však o 16.48 hod., teda viac ako 5 a pol hodiny po nehode. Žalovaný v rade 2/ bol povinný aj podľa
predpisov HZS (tak ako to potvrdil jej riaditeľ B. B.) zotrvať na mieste tak závažnej dopravnej nehody až
do šetrenia orgánov činných v trestnom konaní a nie sa stratiť na 5 a pol hodiny. Vyjadrenie riaditeľa
zo dňa 12.07.2012, že žalovaný v rade 2/ sa pohyboval na lyžiarskej trati a plnil pritom svoje pracovné
povinnosti, je podľa názoru žalobkyne zle formulované a nedostatočné, nakoľko nie je v ňom presné
označenie, aké povinnosti plnil, či ich plnil v súlade s predpismi a či jeho konanie nenieslo podstatné

znaky porušovania predpisov.

35. K vyššie uvedeným vyjadreniam žalobkyne i žalovaného v rade 1/ sa vyjadril žalovaný v rade 2/ v
podaní zo dňa 23.10.2017, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
36. Rozhodne poprel, že by došlo k nejakej manipulácii o časovom priebehu nehody. Podľa záznamu o

dopravnej nehode vozidla HZS zo dňa 29.01.2005 je zrejmé, že k nej došlo v uvedený deň o 11.35 hod.
Ako miesto nehody je uvedené Lyžiarske stredisko Jasná, zjazdovka č. 11. Záznam obsahuje náčrtok
miesta dopravnej nehody, rovnako i popis, ako došlo k nehode vozidla. Záznam je podpísaný žalovaným
v rade 2/ a vedúcim strediska HZS M. M., ktorý bol ako svedok vypočutý v konaní. Tento dôkaz sa
nachádza i v súdnom spise. Z tohto záznamu možno jednoznačne vyvodiť, pokiaľ ide o zodpovednosť,

jednoznačný záver, že išlo o dopravné vozidlo Horskej záchrannej služby a žalovaný v rade 2/ bol
jeho vodičom. Žalovaný v rade 2/ akcentoval, že právny zástupca žalobkyne už na
pojednávaní pred okresným súdom dňa 19.04.2011 spochybňoval dychovú skúšku, ktorá bola u M. E.
vykonaná. Na otázku sudkyne, či vedia spochybniť výsledok dychovej skúšky, sa však právny zástupca
žalobkyne vyjadril, že v tomto štádiu konania nemajú dôkazy na vyvrátenie správnosti dychovej skúšky,

len poukazujú na skutočnosť, že k dychovej skúške došlo s odstupom 5 a pol hodiny. Dychová skúška
nepotvrdila u žalovaného v rade 2/ alkohol v krvi. Počas výkonu práce žalovaný v rade 2/ nikdy nebol
pod vplyvom alkoholu a žalobkyňa, ktorá takúto skutočnosť tvrdí, ani nie je schopná ju preukázať. Po
zrážke poskytol žalovaný v rade 2/ žalobkyni prvú pomoc a až do uskutočnenia jej transportu do
zdravotníckeho zariadenia bol na mieste tejto nehody, z ktorej odišiel na stanicu horskej služby. Riaditeľ

HZS na pojednávaní pred súdom dňa 12.07.2012 uviedol, že v predmetnej veci došlo k poškodeniu
zdravia žalobkyne, a preto bolo povinnosťou zamestnanca HZS zostať na mieste nehody a zranenej
poskytnúť prvú pomoc, tak ako to urobil žalovaný v rade 2/ dňa 29.01.2005 vo vzťahu k žalobkyni.
Táto povinnosť poskytnutia prvej pomoci vyplývala aj z pracovného zaradenia žalovaného v rade 2/ ako
záchranára. Žalovaný v rade 2/ odišiel z miesta nehody až potom, ako bola poškodená transportovaná

na ďalšie ošetrenie. Žalovaný v rade 2/ nemal dôvod ďalej zotrvávať na mieste nehody, ale bol povinný
vrátiť sa na stanicu HZS, kde čakal na príchod polície. Jeho pracoviskom bolo celé stredisko HZS Nízke
Tatry. Až do príchodu polície sa žalovaný v rade 2/ zdržiaval na svojom pracovisku. Polícia (KR PZ
Liptovský Mikuláš) nasledujúci deň vykonala ohliadku zjazdovky č. 11, oblasť medzistanice POMA, kde
popísala miesto činu a tiež snežný skúter. Žalovaný v tade 2/ opätovne zdôraznil, že nenesie žiadnu

zodpovednosť za vzniknutú škodu.

37. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k predchádzajúcemu vyjadreniu žalovaného v rade 1/ zdôraznila, že
žaloba bola žalobkyňou podaná v mene jej otca voči obidvom žalovaným. Poukázala pritom na svoje
stanovisko zo dňa 16.08.2017. Vo vzťahu k premlčaniu poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu SR,

kde sa na strane 3 uvádza, že „Preto najneskôr k dátumu 20. júna 2005, ktoré bolo doručené okresnej
prokuratúre 27. júna 2005, navrhovateľka mohla pri obvyklej opatrnosti zistiť objekt zodpovedný za
škodu.“ Podanie žalobkyne bolo v zastúpení otca doručené súdu 25.01.2008, teda v zákonnej lehote a
obsahovalo návrh na odškodnenie od M. E. a Slovenskej horskej služby, a teda nie od M.
E. ako zamestnanca Slovenskej horskej služby.

38. Vo vzťahu k znaleckému posudku MUDr. Jozefa Trgiňu žalobkyňa zotrvala na svojej predchádzajúcej
argumentácii. Uviedla, že v danom prípade sa nejednalo o kontrolného znalca, ale znalca, ktorého
posudok je rovnocenný s posudkom MUDr. Jána Drobču, ktorý je podľa názoru žalobkyne odbornejší,
komplexnejší a hodnotnejší. Nebol teda dôvod, aby súd v konaní preferoval, prípadne nadhodnocovalposudok podaný MUDr. Jozefom Trgiňom a bez akéhokoľvek súvisu použil ako podklad pre svoje
rozhodnutie práve jeho stanovisko. Žalobkyňa namietala, že znalecký posudok MUDr. Jozefa Trgiňu
je plný chýb a jeho závery nie sú nijakým odborným vyšetrením podložené. Pokiaľ je argumentované

predloženým denzitometrickým vyšetrením, vôbec nie je známe, akým spôsobom došlo k tomuto
vyšetreniu a či má vôbec povahu dôkazu. Žalobkyňa preto zotrvala na tom, že bolo povinnosťou
súdu za danej situácie nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Rovnako je nepochybné, že zo strany
žalovaného v rade 2/ došlo k zásadným pochybeniam, čo sa týka samotného zistenia, kedy došlo k
úrazu, akým spôsobom viedla trasa skútra, z akých dôvodov nebol vodič skútra okamžite k dispozícii

na skúšku alkoholu v krvi a na dokumentovanie stôp, a preto sa vyslovenie skrýval až 5 a pol hodiny
od dopravnej nehody.

39. K uvedenému podaniu sa vyjadril žalovaný v rade 1/ v podaní zo dňa 25.10.2017, ktorý opätovne
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
40. Uviedol, že vyjadrenie žalobkyne je bez akejkoľvek relevantnej dôkaznej obrany, ktorá bola ňou

produkovaná v konaní pred prvoinštančným súdom. Obranu, ktorá je obsahom vyjadrenia, vyhodnotil
žalovaný v rade 1/ ako obranu subjektívneho charakteru bez preukázania jej tvrdení.
Napadnutý rozsudok zodpovedá vykonanému dokazovaniu a zistenému skutkovému stavu vo veci.

41. K uvedenému podaniu žalovaného v rade 1/ sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 20.11.2011,

ktorá zotrvala na doterajšej argumentácii v priebehu prvoinštančného i odvolacieho konania. Uviedla,
že jej obrana žalovaného v rade 1/ je založená na objektívnych dôkazoch, ktoré sú založené v spise
okresného súdu a žalobkyňa nepochybuje o tom, že vyhodnotenie týchto dôkazov smeruje k zisteniu
objektívnej pravdy. Tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného v rade 1/ vedú iba k ospravedlňovaniu
konania žalovaných v rade 1/ a 2/, no nie sú ničím podložené, s dôkazmi bolo manipulované, o čom

svedčí záznam služby HZS zo dňa 29.01.2005.

42. Opis vyjadrenia žalobkyne zo dňa 20.11.2017 k vyjadreniu žalovaného v rade 1/ bol doručený na
vedomie žalovanému v rade 1/ a opis vyjadrenia žalobkyne zo dňa 20.11.2011 k vyjadreniu žalovaného
v rade 1/ z 23.10.2017 bol doručený na vedomie i žalovanému v rade 2/ prípisom zo dňa 22.11.2017.

43. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP vo veci samej (t.j. v prvej vete výroku) a

v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil (veta druhá výroku).

44. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj „CSP“), odvolací súd
bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky

procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v
odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje
civilné sporové konanie.

45. Odvolací súd opätovne po zrušení jeho rozhodnutia dovolacím súdom podrobne preskúmal všetky

rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne náležitosti rozsudku upravuje ust. § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

46. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobkyne uvedené v jej opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

47. Odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku uviedla, že sa nestotožnila so skutkovými
a právnymi závermi okresného súdu, tak ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.48. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s

jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1

CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobkyne k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným
súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobkyne zamietol a ku svojim záverom dospel v kontexte
všetkých ostatných vykonaných dôkazov. Uviedol tiež prečo nepovažoval za potrebné vykonanie
ďalšieho dokazovania vo veci.

49. Tak ako správne konštatoval prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí, v konaní bolo nesporne
preukázané, že žalobkyňa dňa 29.01.2005 utrpela na zjazdovke v Jasnej úraz, kedy došlo k jej stretu
s idúcim snežným skútrom, ktorý viedol žalovaný v rade 2/. Žalovaný v rade 2/ v čase zrážky plnil
svoje pracovné povinnosti záchranára Horskej záchrannej služby Poprad, oblastné stredisko Horskej
záchrannej služby Nízke Tatry, čo bolo preukázané jednak jeho výpoveďou, pracovnou zmluvou zo

dňa 24.05.1990, dohodou o zmene tejto pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2003 a 01.05.2005, ako aj
evidenciou dochádzky zamestnancov Horskej záchrannej služby Poprad, oblastné stredisko Nízke Tatry
a knihou služieb HS. Tvrdenia žalobkyne o tom, že by žalovaný v rade 2/ nekonal v súlade s pracovnou
zmluvou a jeho náplňou, prípadne, že by bol v čase zrážky pod vplyvom alkoholu, zostali len v rovine
nepodložených tvrdení. Okresný súd preto správne dospel k záveru, že pokiaľ bol žalovaný v rade 2/

v čase úrazu žalobkyne zamestnancom žalovaného v rade 1/, ktorý si plnil svoje pracovné povinnosti,
nie je daná jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu s poukazom na ust. § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Z týchto dôvodov nie je daná ani pasívna vecná legitimácia žalovaného v rade 2/ v tomto
konaní.

50. Za prevádzateľa snežného skútra možno považovať osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má
právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný v rade 1/ je prevádzateľom motorového vozidla
- snežného skútra, ktorým dňa 29.01.2005 došlo k stretu so žalobkyňou. Prevádzateľom motorového
vozidla sa nestane ani zamestnanec (v súdenej veci žalovaný v rade 2/), ktorému zamestnávateľ

poskytne motorové vozidlo na plnenie pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Žalobkyňa
teda utrpela úraz pri zrážke s idúcim snežným skútrom, ktorého prevádzateľom bol žalovaný v rade 1/.
Tým je daná jeho zodpovednosť ako prevádzateľa motorového vozidla za vzniknutú škodu, pričom tak
ako správne konštatoval prvoinštančný súd, jedná sa o objektívnu zodpovednosť (§ 427 ods. 1 a 2 a
§ 428 Občianskeho zákonníka). Správnym je tiež záver prvoinštančného súdu uvedený v napadnutom

rozhodnutí, o tom, že žalobkyňa si prvýkrát uplatnila nárok na náhradu škody voči žalovanému v
rade 2/ vo výške 55.000,00 PLN podaním zo dňa 09.05.2007 v konaní vedenom na OR PZ Liptovský
Mikuláš pod ČVS: ORP-2087/1-OSV-LM-06. Keďže nárok na náhradu škody bol v trestnom konaní
uplatnený voči žalovanému v rade 2/, ktorý za škodu nezodpovedá, jeho uplatnenie v predmetnom
konaní nespôsobilo prerušenie plynutia premlčacej doby vo vzťahu k žalovanému v rade 1/, ako subjektu

zodpovednému za vzniknutú škodu. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody uplatnila na súde žalobou
v tejto veci voči žalovanému v rade 2/ (M. E. ako fyzickej osobe) prvýkrát 25.01.2008. Voči žalovanému
v rade 1/ (v tom čase nesprávne označenému) sa žalobkyňa prvýkrát domáhala nároku na náhradu
škody až podaním doručeným súdu dňa 24.07.2008 (návrh zo dňa 12.07.2008). Súd prvej inštancie
tiež správne konštatoval, že žalobkyňa sa o subjekte zodpovednom za vzniknutú škodu dozvedela

najneskôr z uznesenia Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš 2Pv 194/05-9 zo dňa 29.03.2005, proti
ktorému podala odvolanie dňa 20.06.2005, ktoré bolo doručené Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš
dňa 27.06.2005. Z uvedeného vyplýva, že najneskôr ku dátumu 20.06.2005 žalobkyňa pri obvyklej
opatrnosti mohla zistiť subjekt zodpovedný za škodu, keďže v dôvodoch napadnutého rozhodnutia bolo
jednoznačne uvedené, že M. E. (žalovaný v rade 2/) vykonával prácu ako záchranár Horskej záchrannej

služby v Jasnej. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo následne
zrušené a k ukončeniu trestného konania došlo v neskoršom období. Podstatná je vedomosť žalobkyne
o tom, že v čase stretu snežného skútra so žalobkyňou toto vozidlo viedol žalovaný
v rade 2/, ktorý bol zamestnancom žalovaného v rade 1/.51. Spočívanie premlčania môže poškodený dosiahnuť uplatnením práva na náhradu škody na súde
alebo u iného príslušného orgánu. Pod uplatnením práva treba rozumieť taký úkon oprávneného, ktorý
smeruje k tomu, aby o jeho práve bolo rozhodnuté na súde v civilnom, trestnom, priestupkovom alebo

obdobnom konaní. Odvolací súd poznamenáva, že účinky zastavenia plynutia premlčacej doby sa
týkajú vždy účastníkov prebiehajúceho konania (trestného konania) a netýkajú sa tretích osôb, ktoré
do konania nevstúpili, resp. nebolo voči nim vedené trestné konanie. Riadnym uplatnením nároku na
náhradu škody v adhéznom konaní, ktoré by malo za následok spočívanie premlčacej doby, nie je ani
samotné podanie trestného oznámenia, ak neobsahuje požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená

povinnosť na náhradu škody v určitej výške. Pokiaľ si teda žalobkyňa uplatnila v rámci trestného konania
právo na náhradu škody voči žalovanému v rade 2/, t.j. subjektu, ktorý za škodu nezodpovedá, nemohlo
dôjsť k účinnému zastaveniu plynutia premlčacej doby voči subjektu zodpovednému (žalovanému v rade
1/), keďže voči nemu si svoj nárok na náhradu škodu v adhéznom konaní neuplatnila.
Na uvedenom závere súdu by preto nič nezmenila ani skutočnosť, ak by žalobkyňa v žalobe zo dňa
25.01.2008 uplatnila svoj nárok na náhradu škody voči riadne označenému žalovanému v rade 1/.

52. Pokiaľ teda žalovaný v rade 1/ vzniesol v konaní námietku premlčania proti nároku žalobkyne
uplatnenému žalobou, okresný súd postupoval správne, keď pri aplikácii ust. § 100 ods. 1 a §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka jej žalobu voči žalovanému v rade 1/ zamietol.

53. Tak ako už bolo konštatované v bode 50. tohto rozhodnutia, žalobkyňa najneskôr ku dátumu
20.06.2005 pri obvyklej opatrnosti mohla zistiť subjekt zodpovedný za škodu, keďže z odôvodnenia
rozhodnutia Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš 2Pv 194/05-9 zo dňa 29.03.2005 jednoznačne
vyplýva, že M. E. (žalovaný v rade 2/) v čase stretu snežného skútra so žalobkyňou vykonával prácu
ako záchranár Horskej záchrannej služby v Jasnej. Subjektívna lehota na uplatnenie nároku na náhradu

škody teda žalobkyni márne uplynula dňom 20.06.2007. K uplatneniu nároku na náhradu škody voči
žalovanému v rade 1/ či už v podaní zo dňa 25.01.2008, na ktoré sa žalobkyňa dovolávala, ale aj v
podaní zo dňa 24.07.2008 (jej návrhu zo dňa 12.07.2008) došlo teda po márnom uplynutí tejto lehoty.

54. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o nevykonaní kontrolného znaleckého dokazovania okresným

súdom odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods.
1 CSP, predtým § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie strán sporu. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutiauviedol,prečonepovažovalzapotrebnévykonanieďalšiehodokazovaniavoveci,atonajmä
sohľadomnaskutočnosť,žeznaleckýposudokznalcaMUDr.JozefaTrgiňubolpresvedčivejšízhľadiska

podkladov, z ktorých znalec vychádzal pri podaní svojho posudku. Za danej situácie by bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania vykonanie akéhokoľvek ďalšieho dokazovania vo veci.

55.Okresnýsúdvykonalvprejednávanejvecidokazovanienáležitýmspôsobomavpotrebnomrozsahu,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. účinného v čase

rozhodnutia okresného súdu, (aktuálne sú kritériá hodnotenia dôkazov predmetom úpravy § 191 ods. 1
CSP), súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám
sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu
strán, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a
v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust.

§ 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase jeho vyhlásenia a písomného vyhotovenia (v súčasnosti sú kritériá
odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 až § 222 CSP), aj správne a presvedčivo odôvodnil.

56. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo
veci samej ako vecne správny potvrdil.

57. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním napadnutý a od rozhodnutia vo
veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý plne zodpovedá
zákonným ustanoveniam v ňom citovaným. Je nepochybné, že žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí mali
vo veci úspech, by podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. prináležalo právo na náhradu trov konania proti
žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Okresný súd však postupoval správne, keď prihliadol na dôvody

hodné osobitného zreteľa, (uvedené v bode 15. odôvodnenia tohto rozhodnutia), pre ktoré ich náhradu
žalovaným v zmysle ust. § 150 O.s.p. nepriznal. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takéto rozhodnutie
o trovách konania plne zodpovedá spravodlivému usporiadaniu veci.58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania (aktuálneho i predchádzajúceho) i
dovolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP a
§ 396 ods. 1 CSP s použitím § 453 ods. 3 CSP tak, že žalovaným ako úspešnej procesnej strane proti

neúspešnej žalobkyni nárok na ich náhradu nepriznal.
59. Aktuálne sa zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 ods. 1 CSP ako esenciálne
kritérium priznania náhrady trov konania strane úspešnej v spore. V posudzovanej veci boli žalovaní v
rade 1/ a 2/ v celom rozsahu úspešní, a preto by im podľa § 255 ods. 1 CSP prináležala voči žalobkyni,
neúspešnej v konaní plná náhrada trov uvedených štádií konania. Je pritom potrebné zdôrazniť, že trovy

odvolacieho o dovolacieho konania, o ktorých aktuálne rozhodoval odvolací súd tvoria jeden celok.

60. Podľa § 257 CSP však výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

61. Aj odvolací súd však prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ich náhradu

žalovaným nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa zhodne so súdom prvej inštancie považoval
skutočnosť, že žalobkyňa je študentkou, nemá vlastný majetok, a teda ani zdroje finančných
prostriedkov, z ktorých by mohla hradiť vzniknuté trovy konania. Navyše, žalobkyňa utrpela úraz pri
zrážke so snehovým skútrom, prevádzateľom ktorého je žalovaný v rade 1/, pričom žaloba bola voči
nemu súdom zamietnutá len z dôvodu vznesenej námietky premlčania a žalovaný v rade 2/ si náhradu

trov konania voči žalobkyni neuplatnil. Podľa názoru krajského súdu preto takéto rozhodnutie o trovách
odvolacieho i dovolacieho konania plne zodpovedá spravodlivému usporiadaniu veci.

62. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).