Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/136/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618010337
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2618010337.12

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému V. E. pre zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 1.8.2019 č.k. 1T/23/2018-545,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.6.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného V. E., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 1.8.2019, č. k. 1T/23-2018-545, uznal obžalovaného V. E.
za vinného, že
dňa 31.08.2017 v čase okolo 04.00 h v obci Kuklov vykonal krádež vlámaním do uzamknutého objektu
Obecného úradu Kuklov č. p. 203, a to takým spôsobom, že cez okno zo zadnej strany budovy, ktoré

si počas dňa odistil vošiel do vnútorných priestorov budovy, kde prineseným páčidlom v oblasti zámku
vypáčil dvere vedúce do kancelárie sekretariátu, odkiaľ sa presunul do kancelárie starostu obce, kde
zo stola odcudzil 1 ks notebook zn. Lenovo ThinkPad Edge E530c typ 6885-ERG S PF-6885-ERGS/
N PF-17W7L/14/02, čiernej farby, čím Obci Kuklov, IČO: 309656 spôsobil škodu odcudzením vo výške
365,- € a poškodením zariadenia škodu vo výške 100,- €,
teda prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním,

čím spáchal prečin: krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v znení novely č.
214/2019 Z.z.
Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s použitím § 36 písm. l/
Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 1 Tr.
zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 /dvadsať/ mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods.
2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného
súdu Skalica sp. zn. 5T/39/2016 zo dňa 10.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.02.2018
ohľadom obž. V. E., nar. XX.XX.XXXX v L., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 42 ods. 2 Tr.
zák. súd zrušil výrok o odsúdení - upustení od uloženia súhrnného trestu u obž. V. E., nar. XX.XX.XXXX
v L., o ktorom bolo rozhodnuté v trestnom rozkaze Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/126/2017 zo dňa

26.01.2018, právoplatnom dňa 15.02.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 42 ods. 2 Tr.
zák. súd zrušil výrok o odsúdení - upustení od uloženia súhrnného trestu u obž. V. E., nar. XX.XX.XXXX
v L., o ktorom bolo rozhodnuté v trestnom rozkaze Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/162/2017 zo dňa
13.03.2018, právoplatnom dňa 04.04.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to písomným podaním zo dňa
13.8.2019, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Senica dňa 15. 8. 2019. Obžalovaný v tomto odvolaníuviedol, že sa odvolávajú voči rozsudku Okresného súdu Senica číslo konania 1T/23/2018 zo dňa 1.
8. 2019. Nakoľko jemu, ani jeho právnemu zástupcovi doposiaľ nebol rozsudok doručený, jeho právny
zástupcaJUDr.IngridHaulíkovátotoodvolanieodôvodnípodoručenídanéhorozsudku.Podanímzodňa

20. 9. 2019 obhajkyňa obžalovaného JUDr. Ingrid Haulíková odôvodnila odvolanie podané obžalovaným
proti rozsudku Okresného súdu, s tým, že v tomto odôvodnení uviedla, že obžalovaný v zákonnej lehote
podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu a to do časti výroku o treste, ktoré prostredníctvom
svojho obhajcu náležite odôvodňuje. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného
JUDr. Juraj Gavalec uviedol, že navrhujú, aby súd zmiernil trest pre obžalovaného a tento uložil vo

výške, ktorá zodpovedá dĺžke jeho väzobného stíhania. Navrhol zrušiť napadnutý výrok o treste a
obžalovanému uložiť miernejší trest. Obžalovaný sa na verejnom verejnom zasadnutí vyjadril tak, že
sa pridržiava vyjadrenia svojho obhajcu. Zo všetkých týchto podaní a vyjadrení obžalovaného a jeho
obhajcov je zrejmé, že obžalovaný podal odvolanie iba proti výroku o treste rozsudku okresného súdu,
uvedeného v odseku 1 odôvodnenia tohto uznesenia.
3. Obhajkyňa obžalovaného v odôvodnení odvolania uviedla (skrátené) :

Okresný súd správne zistil skutkový stav, avšak pri ukladaní trestu podľa názoru môjho klienta porušil
ustanovenie Trestného zákona a uložil môjmu klientovi neprimerane prísny trest v trvaní 20 mesiacov.
K naplneniu účelu generálnej a individuálnej prevencie by postačovalo uloženie trestu odňatia slobody
kratšieho trvania.
Okresný súd bral do úvahy pri určovaní druhu a výmery trestu zásady uvedené v § 34 Tr. zák., vrátane

jednej poľahčujúcej okolnosti (obžalovaný sa priznal k trestnej činnosti a túto úprimne oľutoval) a jednej
priťažujúcej (v minulosti už bol za trestnú činnosť odsúdený). Obžalovaný týmto namieta, že Okresný
súd bral do úvahy len jednu poľahčujúcu okolnosť, a to ustanovenie § 36 písm. l) Tr. zák., a teda že sa
obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a svoj čin úprimne oľutoval. Nebral, ale do úvahy ďalšiu
poľahčujúcu okolnosť, a to ustanovenie § 36 písm. n) Tr. zák. napomáhanie pri objasňovaní trestnej

činnosti príslušným orgánom. Táto poľahčujúca okolnosť je založená na aktívnej spolupráci páchateľa
pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Obžalovaný pri tom aktívne spolupracoval pri vyšetrovaní trestnej
činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, a tým tak participoval na objasnení trestného činu.
Úplné zistenie všetkých poľahčujúcich a priťažujúcich, ako aj zhodnotenie stupňa ich intenzity vo vzťahu
k ostatným okolnostiam, ktoré sa týkajú činu a osoby páchateľa a v súhrne tvoria stupeň nebezpečnosti

činu pre spoločnosť (nie v zmysle materiálneho znaku či korektívu), je nevyhnutnou podmienkou na
určenie druhu a výmery trestu. Tým, že Okresný súd Senica nebral do úvahy ďalšiu z poľahčujúcich
okolností zmenil sa pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v neprospech obžalovaného, nakoľko
keby súd vychádzal z toho, že u obžalovaného sú dve poľahčujúce a jedna priťažujúcu okolnosť mohol
by uložiť aj trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o treste uloženom obžalovanému nie je
v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože súd prvého stupňa
v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, o ktoré by oprel u obžalovaného nezistenie poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v ustanovení § 36 písmeno n) Trestného zákona.
Súd I. stupňa sa tak dôsledne neriadil citovanými ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 a § 38 Tr. zák.

pri ukladaný trestu. Okresný súd mal brať do úvahy, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie o tom, že je vinný zo žalovaného skutku, čím napomohol súdu pri objasňovaní svojej trestnej
činnosti, keď na základe jeho prijatého vyhlásenia o vine, súd nevykonával dokazovanie k tejto časti.
Napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom,
ktoré sú na to učené, pričom medzi tieto patrí jednak polícia, prokurátor, ale rozhodne aj súd, pretože

ťažisko dokazovania sa pri dodržaní zásady ústnosti a bezprostrednosti sústreďuje práve na hlavné
pojednávanie. Pokiaľ obžalovaný vyhlási, že je vinný, napomáha tak výrazne súdu, ktorý po prijatí
takéhoto vyhlásenia už nevykonáva rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalcov
či oboznamovaním listinných dôkazov, vo vzťahu k budúcemu rozhodnutiu o vine a sústredí sa len na
dokazovanie ohľadne majúc sa uloženého trestu (prípadne na rozhodnutie o ochrannom opatrení či o

škode). Z uvedeného vyplýva, že okresný súd mal pri ukladaní trestu aplikovať aj poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Okresný súd Malacky tak pochybil, keď nepostupoval dôsledne podľa § 38
ods. 2, ods. 3 a § 36 Tr. zák. a vo výroku o treste neaplikoval všetky poľahčujúce okolnosti a následne
nestanovil správne vzájomný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností by tak bol v tomto prípade daný 2: 1, a preto s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3

Tr. zák. by sa horná hranica zákonnej trestnej sadzby znížila o jednu tretinu. Súd I. stupňa tak nesprávne
stanovil hornú hranicu trestnej sadzby.
Obhajkyňa ďalej poukázala na stanovisko č. 44 trestnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 27.06.2017, sp.
zn. Tpj 55/2016 a rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp.zn. 3To90/2014, v ktorom tento súd vyslovilnázor, že ak obžalovaný v konaní pred súdom prizná spáchanie skutku v obžalobe a súd podľa §
257 ods. 7, 8 Tr. por. takéto vyhlásenie obžalovaného príjme s následkom, že dokazovanie v rozsahu
priznaného skutku sa nebude vykonávať, primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom

stíhaní tým, že prokurátor už nemusí pred súdom vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania
pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní
už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. To má mať za následok, že súd prizná
takémuto obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Obžalovaný
ponúkolabsolútnusúčinnosťužvprípravnomkonanínielenvkonanípredsúdom,niejepretodôvod,aby

súd túto poľahčujúcu okolnosť v jeho prípade neaplikoval. Neadekvátny trest stráca na svojej účinnosti
aj z hľadiska represie, aj prevencie. Neprimerane tvrdý trest zas vzbudzuje u páchateľa pocity beznádeje
a nepôsobí naňho pozitívne z hľadiska jeho túžby zmeniť sa. Aby trest plnil svoj spoločenský účel, musí
byť spravodlivý.
Obhajkyňa navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku
výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vydal nové rozhodnutie, ktorým

by mu uložil miernejší trest odňatia slobody po zohľadnením všetkých poľahčujúcich okolností.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
2) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Po preskúmaní napadnutého výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a konania, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
7. Podstatou odvolacích námietok obžalovaného bolo, že prvostupňový súd nezohľadnil obžalovanému
všetky poľahčujúce okolnosti a uložil mu neprimerane prísny trest.
8. Obžalovaný sa odvolaním domáha, aby mu súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
n) Trestného zákona, teda, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Tým by poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona v jeho prípade získali prevahu nad
priťažujúcimi okolnosťami podľa § 37 Trestného zákona v pomere 2:1. Priznanie tejto poľahčujúce
okolnosti obžalovanému v tomto prípade nebolo možné z viacerých dôvodov.
9. Samotné vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré urobil
pred prvostupňovým súdom na hlavnom pojednávaní a ktoré prvostupňový súd prijal, neodôvodňuje

použitie ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje
na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorého žalovaný
poukázal vo svojom v odvolaní (odsek 3 odôvodnenia tohto uznesenia).
10. Je pravdou, že obžalovaný sa od začiatku svojho trestného stíhania priznával k spáchaniu skutku,
pre ktorý bol neskôr napadnutým rozsudkom okresného súdu odsúdený. Za spáchaný trestný čin bol

však obžalovanému ukladaný súhrnný trest odňatia slobody, podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného
zákona. Bol mu teda ukladaný jedenj trest, a to nielen za trestný čin, za ktorý bol uznaný vinným v tomto,
aktuálneprejednávanomtrestnomstíhaní,aleajzatrestnéčiny,ktorébolispáchanévčasovomsúbehua
za ktoré bol už skôr uznaný za vinného a bol odsúdený rozhodnutiami súdov, ktoré sú citované vo výrokuo treste napadnutého rozsudku. V takejto situácii nebolo možné zohľadniť obžalovanému jeho postoj k
trestnému činu, za ktorý bol uznaný vinným napadnutým rozsudkom ako poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. n) Trestného zákona, pretože tento jeho postoj nemožno vzťahovať ku všetkým trestným

činom, za ktoré mu bol ukladaný jeden, súhrnný trest odňatia slobody.
11.Vzhľadomnamnohosťtrestnejčinnosti,zaktorúbolobžalovanémuukladanýsúhrnnýtrest,nemožno
považovať uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov za neprimerane prísny trest a to
ani vtedy, ak by bola odvolacia námietka obžalovaného, ktorá sa týkala nezohľadnenie poľahčujúce
okolnostipodľa§36písm.n)Trestnéhozákona,dôvodná.Pokiaľbyajprevažovalipoľahčujúceokolnosti

nad priťažujúcimi, do úvahy pripadá uloženie prísnejšieho trestu, ako trestu v minimálnej výmere. V
zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona musí súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadať nielen na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ale aj na mieru ich závažnosti. V
tomto prípade to znamená, že ak by aj prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (čo
však neprevažuje), dôležitejšia pre rozhodnutie o výmere trestu je skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil
spáchania viacerých trestných činov, za ktoré už bol odsúdený. Množstvo spáchaných trestných činov v

relatívne krátkom časovom období, zvyšuje nebezpečnosť obžalovaného ako recidivujúceho páchateľa
trestnej činnosti, čo má vplyv na uloženie trestu. Uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici trestnej
sadzby (hoc by aj bola upravená podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona) nie je teda pre obžalovaného v
žiadnom prípade neprimerane prísnym trestom.
12. Vzhľadom na už uvedenú skutočnosť, teda, že v prípade obžalovaného ide o páchateľa opakovanej

majetkovej trestnej činnosti, neprichádzala do úvahy ani možnosť mimoriadne znížiť výšku trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, v súlade s vyššie citovaným stanoviskom trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
13. S poukazom na vyššie uvedené zistenia, považuje odvolací súd napadnutý výrok o treste pre
obžalovaného za vecne správny a zákonný. Výšku uloženého trestu odňatia slobody, ako aj druh

uloženého trestu, považuje odvolací súd za primeraný najmä k osobe obžalovaného ako páchateľa
viacnásobnej trestnej činnosti. Uložený trest odňatia slobody môže v jeho prípade splniť v prvom rade
účel takzvanej individuálnej prevencie a sekundárne tiež účel takzvanej generálnej prevencie. Preto
odvolanie obžalovaného vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné a zamietol ho podľa ustanovenia
§ 319 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.