Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 24, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4C/88/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110223208
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110223208.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I samosudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: L.. Š. B.,

V. V., S. XX, zastúpený JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou, AK Bratislava, Podbrezovská 34 proti
odporcovi: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava,
Štúrova 2, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 150 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne od 06.01.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 11 140,42 Eur, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobný návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 13.05.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 300
000,- Eur s príslušenstvom a trov konania z titulu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného
postupu.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.12.2005 bolo začaté trestné stíhanie vo veci
poisťovacieho podvodu na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ, teda navrhovateľ v tomto
konaní, dňa 18.06.2004 odovzdal dotazník pre poškodeného za účelom vylákania sumy 143 682,50

Sk. V rámci uvedeného konania sa malo so súhlasom dozorujúceho prokurátora iniciovať zbavenie
imunity navrhovateľa na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Vyšetrovateľ uvedenú iniciatívu oznámil
ajkonajúcejsudkynivobčianskoprávnomsporeonáhraduškody,spôsobenejnavrhovateľovidopravnou
nehodou, ktorá tento spor viackrát komunikovala s vyšetrovateľom, čo vrhlo na navrhovateľa zlé svetlo
poisťovaciehopodvodníka,tovšetkopoddozoromprokuratúry.Uvedenétrestnéstíhaniebolozastavené
dňa 13.07.2006 až na pokyn Generálnej prokuratúry SR. Uznesenie o zastavení trestného stíhania
nebolo navrhovateľovi ani na viaceré žiadosti doručené a dozvedel sa o ňom až z podania Vojenskej

obvodovej prokuratúry Bratislava zo dňa 01.03.2007, odkedy mohla začať plynúť premlčacia lehota na
uplatnenie nároku najskôr u povinného orgánu a potom na súde. Príslušné orgány činné v trestnom
konaní vrátane dozorujúceho prokurátora museli vedieť, že nie je možné spáchať trestný čin podvodu
po tom, čo navrhovateľ podal na súd žalobu o náhradu škody voči poistenému škodcovi, hoci by táto
obsahovala aj vedome nepravdivé tvrdenia, pretože súd, rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o
takej žalobe, nemožno pokladať za subjekt, ktorý by bolo možné uviesť do omylu, v dôsledku ktorého
by navrhovateľ prostredníctvom neho získal podvodným spôsobom určitú peňažnú sumu. Navrhovateľ

podal žalobu o náhradu škody voči poisteným škodcom na príslušný súd po tom, čo za nich poisťovňa
odmietla plniť, čo bolo 10 mesiacov pred začatím trestného stíhania, ktorej Okresný súd Bratislava
I rozsudkom až dňa 23.11.2006 v plnom rozsahu vyhovel. Dovtedy aj okresný súd bol ovplyvnený,
výslovne negatívne, začatým trestným stíhaním vo veci poistného podvodu a s príslušným policajnýmorgánom neustále komunikoval o ďalšom vývoji trestného konania vo vzťahu k navrhovateľovi ako
„podvodníkovi“, pričom tento stav trval až do 27.04.2007, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o
späťvzatí odvolania poisťovňou. Zastavenie trestného stíhania uznesením prokuratúry má v civilistickej

teórii a súdnej praxi charakter zrušujúceho rozhodnutia uznesenia o začatí trestného stíhania pre jeho
nezákonnosť, teda je naplnený predpoklad zodpovednosti za škodu. Každé trestné stíhanie predstavuje
obmedzenie osobnostných práv, nelegitimizujúcim faktorom bola v tomto prípade skutočnosť, že sa
trestné stíhanie vo veci ani nemalo začať, lebo sa dodatočne a účelovo vykonštruovala kriminalizácia
bežného občianskeho sporu. Trestné stíhanie nemožno začať, ak sú tu okolnosti, ktoré robia trestné

stíhanie neprípustným, na trestné stíhanie sudcu dáva súhlas Ústavný súd SR a bez tohto súhlasu
je trestné stíhanie sudcu vylúčené nielen priamo, ale aj prostredníctvom trestného stíhania vo veci,
ktoré sa pre daný prípad výslovne zneužilo. Navrhovateľ za skutočný cieľ orgánov činných v trestnom
konaní začať trestné stíhanie len vo veci, ale nepochybne smerujúce voči žalobcovi, považuje
sledovanie jeho diskreditácie vo verejnom, profesnom, spoločenskom a súkromnom živote, formou
použitia neadekvátnych prostriedkov, zasahujúcich do základných práv a slobôd stíhaných osôb. Takto

zaužívaná právna prax vyšetrovacích orgánov, zastrešených prokurátorom protiústavne rozširuje fázu
trestného konania o úsek od napísania trestného oznámenia, na základe ktorého sa začne trestné
stíhanie vo veci, po zastavenie trestného stíhania konkrétnej osoby, ktorému sa musel podrobiť sudca
bez súhlasu Ústavného súdu SR. Nemožno aprobovať uvedené zásahy orgánov činných v trestnom
konaní voči sudcom, prípadne iným osobám, ktoré sú možné len v súvislosti s trestným stíhaním

konkrétne voči nim, a to s výslovným súhlasom Ústavného súdu SR.

V druhom prípade Generálna prokuratúra SR nelegálne vykonštruovala nič nehovoriaci (teda
bez akéhokoľvek vzťahu k vyšetrovanej trestnej činnosti) odposluch tzv. rozhovoru medzi B.S. a
navrhovateľom niekedy v roku 1994, tento vykonštruovaný odposluch podsunula viacerým politikom a

médiám, ktorí ho od leta 2008 až do súčasnosti rozširujú a zneužívajú v rôznych mediálnych aférach,
politických bojoch, či odborného spochybňovania, čím sa hrubým spôsobom dlhodobo a permanentne
zasahuje do ústavne chráneného práva na súkromie, ochranu dobrého mena a povesti. Navrhovateľ
listom zo dňa 22.07.2008 požiadal odporcu o zaslanie relevantných rozhodnutí príslušných orgánov,
ktoré povolili odpočúvať jeho telefónnu stanicu aj s odôvodnením, aby sa s nimi mohol oboznámiť a voči

nim sa brániť. V odpovedi odporca uviedol, že v spise GP SR sa žiaden taký záznam či rozhodnutie
nenachádza, hoci opak sa prezentuje naďalej. V danej situácii preto navrhovateľ nechápe, keď údaj
ohľadne telefonického rozhovoru nemá žiadnu oporu v prokurátorskom spise a je len púhou špekuláciou,
prečo sa už 2 roky vedie proti nemu masívna kampaň, a to aj s podporou odporcu, mlčky vedenou,
pretože to doteraz verejne vôbec nevyvrátili, čo má mimoriadne nepriaznivý dôsledok na jeho fyzické

a psychické zdravie, postavenie a funkciu sudcu a predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR,
čím dochádza k poškodeniu nielen jeho povesti, odbornosti a morálnej autority, ale najmä ako človeka
- kresťana, manžela a otca rodiny. Takýto postup zo strany odporcu považuje navrhovateľ za absolútne
neprijateľný, lebo nie je legálny, legitímny ani proporcionálny. Navrhovateľ považuje za absolútne
neprijateľný taký postup vyšetrovacích orgánov, ktoré zneužívajú svoje mocenské postavenie na

neoprávnené odpočúvanie telefónnej komunikácie bezúhonného občana, ktorá je predmetom súkromia
každej osoby bez toho, že by ho potom, hoci aj dodatočne informovali, a tak mu umožnili ochranu svojich
práv, do ktorých bolo objektívne zasiahnuté. Aj keď je navrhovateľ presvedčený, že odporca nedisponuje
hodnovernými informáciami o „existujúcom“ priebehu rozhovoru, keď mu podal negatívnu informáciu o
jeho zázname, navonok sa pritom ale prezentoval, že taký záznam bol v minulosti urobený, čo považuje

len za účelovú špekuláciu, voči ktorej sa musí brániť. Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
je na jednej strane vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na strane druhej sa však štát nemôže zbaviť
zodpovednosti za postup týchto orgánov, pokiaľ sa ukáže ako chybný, zasahujúci do základných práv.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 17.06.2010, žiadal návrh v celom

rozsahu zamietnuť a to z dôvodu, že považuje žalobu za predčasnú, pretože navrhovateľ nepožiadal
o predbežné prerokovanie nároku, na výzvu odporcu o doplnenie svojej žiadosti nereagoval a v čase
podania žaloby ešte ani neuplynula lehota na vybavenie veci prokurátorom. Odporca ďalej uviedol,
že nezodpovedá za kontakty medzi súdom konajúcim v režime občianskeho súdneho poriadku a
vyšetrovateľom, platná právna úprava neukladá odporcovi povinnosť doručovať uznesenia týkajúce sa

zastaveniakonanívedenýchvočineznámympáchateľom.Čosatýkapredmetnéhoodposluchu,odporca
nevykonštruoval žiaden nelegálny odposluch, ani ho nepodsunul politikom a médiám, za konanie
politikov a médií nezodpovedá, pretože platná právna úprava mu neumožňuje žiadnym spôsobom riadiť
činnosť týchto subjektov. Odporca zároveň žiadnym spôsobom nepodporuje žiadnu kampaň vedenúvoči navrhovateľovi. Je preto zrejmé, že Generálna prokuratúra SR ani jej podriadené prokuratúry
nespôsobili navrhovateľovi žiadnu ujmu na jeho právach. Proti navrhovateľovi nikdy nebolo začaté
trestné stíhanie pre poistný podvod a začatie trestného stíhania pre takýto trestný čin proti neznámemu

páchateľovi nemá právne dôsledky začatia trestného stíhania proti konkrétnej osobe navrhovateľa.
Znenie čl. 136 ods. 3 Ústavy sa vzťahuje len na vedenie trestného stíhania proti konkrétnej osobe,
nie však na vedenie trestného stíhania proti neznámemu páchateľovi a teda netvorí právnu prekážku
vedeniu takéhoto konania. Trestné konanie vedené voči neznámemu páchateľovi nie je svojou povahou
spôsobilévyvolaťakékoľveknegatívnevplyvyvočikonkrétnej,vtrestnomstíhanívšaknekonkretizovanej

osobe. Vzhľadom k tomu, že odporca nezodpovedá za kontakty súdu a vyšetrovateľa, ani za činnosť
politikov a médií, považuje za potrebné oprieť sa aj o pasívnu legitimáciu odporcu v spore, ktorej
absencia je samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 4C 88/2010-65 zo dňa 25.02.2011 tak, že zaviazal odporcu na
zaplatenie 150 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 06.01.2010 do zaplatenia

a náhrady trov konania, pričom vo zvyšku žalobný návrh zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodol na odvolanie navrhovateľa a odporcu uznesením
č.k. 11Co 85/2011-87 zo dňa 25.01.2012, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení rozhodnutia uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom

pre rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na príslušnú hmotnoprávnu úpravu, následne vykonané dôkazy
vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust.
§ 155 O.s.p. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p., tzn. V ňom
uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami
sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadne ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy

a uviesť úplný záver o skutkovom a právnom posúdení veci, tzn. Z akých právnych ustanovení
vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetlil svoj postup a relevantné dôvody svojho rozhodnutia nadväzujúce
na hmotnoprávnu úpravu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi založenými v
spise, a to: žiadosťou navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
16.12.2009, písomnou odpoveďou odporcu na žiadosť zo dňa 22.12.2009 a 05.01.2010, listom riaditeľa
Národného bezpečnostného úradu zo dňa 04.09.2008, osvedčením NBÚ vydaným pre navrhovateľa
dňa 03.01.2007, listom Generálneho prokurátora SR zo dňa 28.08.2008, listom navrhovateľa GP SR

zo dňa 28.08.2008, listom štátneho tajomníka MS SR zo dňa 22.07.2008, záznamom z rozhovoru s
Generálnym prokurátorom SR zo dňa 10.09.2008 (Správy STV), záznam článku zo dňa 10.09.2008
(SME), oboznámením s obsahom spisov, a to: spisu sp.zn. 16C 38/2005 vedenom na Okresnom
súde Bratislava I, spisu sp.zn. ČVS: ORP-3927/SMv-OSV-B1-2005 vedenom na Okresnom riaditeľstve
policajného zboru v Bratislave I, odbor poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré

Mesto-východ, spisu sp.zn. Opv 82/07 vedenom na Vojenskej obvodnej prokuratúre Bratislava (ČVS:
SKIS-141/IS-1-V-2008aspisusp.zn.IV/3GPt142/06vedenomnaGenerálnejprokuratúreSR,obsahom
prepisov a záznamov televíznych, rozhlasových a tlačových informácií uverejnených v súvislosti s
navrhovateľom a predmetom sporu z obdobia od 01.07.2008 do 13.12.2010, záznamov z internetových
diskusií z obdobia od r. 2008 do 2010, zachytených aj na CD nosiči, zároveň po zrušení rozsudku

odvolacím súdom doplnil dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: listami navrhovateľa zo dňa
22.07.2008 a 28.08.2008 adresovanými Generálnemu prokurátorovi SR, z ktorých ustálil nasledovný
skutkový stav:

Z obsahu spisu sp.zn. 16C 38/2005 vedenom na Okresnom súde Bratislava I súd zistil, že navrhovateľ

podal dňa 07.02.2005 na tunajší súd žalobu o zaplatenie 143 682,50 Sk proti odporcovi v I. rade E.
Z. a v II. rade O. Z., pri vedľajšom účastníctve spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. z titulu
náhrady škody spôsobenej pri dopravnej nehode. Po začatí konania došlo k čiastočnému späťvzatiu
žaloby z dôvodu čiastočného plnenia nároku vedľajším účastníkom. Počas konania urobil súd dopyt na
vyšetrovateľa so žiadosťou o oznámenie, v akom štádiu sa nachádza vec vedená na úrade vyšetrovania,

týkajúca sa podaného trestného oznámenia vedľajšieho účastníka vo veci podozrenia z trestného činu
poisťovacieho podvodu, a to podaním zo dňa 30.01.2006, 21.04.2006, 08.06.2006, pričom na posledný
z nich oznámil vyšetrovateľ súdu, že trestné stíhanie vo veci poisťovacieho podvodu naďalej prebieha,
v konaní boli vypočutí svedkovia, bol daný podnet na vyžiadanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu(navrhovateľa) a vo veci nebolo doposiaľ rozhodnuté. Okresný súd na pojednávaní dňa 23.11.2006 vo
veci rozhodol tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel, po späťvzatí odvolania odporcov v I. a II. rade,
odvolací súd zastavil odvolacie konanie.

Z obsahu spisu sp.zn. ČVS: ORP-3927/SMv-OSV-B1-2005 súd zistil, že podaním zo dňa 18.10.2005
boli spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. na Okresnú prokuratúru Bratislava I oznámené
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu (k pokusu o poisťovací
podvod) neznámym páchateľom, keď po hlásení poistnej udalosti a odovzdaní dotazníka pre

poškodeného, na základe šetrenia poistnej udalosti dospel oznamovateľ k názoru, že neznámy páchateľ
svojím konaním mohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu
z dôvodu záverov expertízy a znaleckého posudku, že nehodový dej uvádzaný účastníkmi je technicky
neprijateľný. Poverený zástupca uvedenej spoločnosti pri výsluchu poškodeného dňa 14.12.2005 podal
trestné oznámenie na osobu navrhovateľa. Uznesením zo dňa 14.12.2005 začal vyšetrovateľ trestné
stíhanie vo veci trestného činu poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu, nakoľko boli zistené skutočnosti

nasvedčujúcemu tomu, že neznámy páchateľ dňa 18.06.2004 v presne nezistenom čase na pobočke
Allianz -SP, a.s. v Bratislave odovzdal dotazník pre poškodeného, poistná udalosť č. 04 900 12012,
kde popísal spôsob dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 17.06.2004 o 14.00 hod a rozsah poškodenia
vozidla Citroen Xsara, striebornej farby, TEČ: V.-XXX C. pri nej a následne 02.08.2004 tam taktiež
odovzdal faktúru č. 4124790 vo výške 143 682,50 Sk za opravu predmetného motorového vozidla

za účelom získania poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom z technického hľadiska nemohlo dôjsť k poškodeniu
predmetného vozidla spôsobom, ktorý popísal jeho vodič v dotazníku a je technicky neprijateľné, aby
predmetná dopravná nehoda a rozsah poškodenia vozidiel vznikli podľa skutočností deklarovaných
oboma účastníkmi dopravnej nehody, čím poškodenej spoločnosti mohol v prípade dokonania trestného

činu spôsobiť celkovú škodu vo výške 126 000,- Sk, ak by došlo k poistnému plneniu za uvedenú poistnú
udalosť. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 11.01.2005 ospravedlnil svoju neúčasť na výsluchu z
dôvodudoručeniapredvolaniaažvčasepokonanívýsluchustým,žeoznámilvyšetrovateľovi,ževoveci
prebieha občiansko-právne konanie. Následne na výsluchu konanom dňa 02.02.2006 podal vyjadrenie
vo veci predmetnej dopravnej nehody, poukázal na civilné konanie v danej veci, na svedecké výpovede,

nanesplneniezákladnýchpožiadaviekkladenýchnaznaleckýposudokaexpertízu,ktorébolipodkladom
trestného oznámenia, na začatie trestného stíhania vo veci bez jeho stanoviska, pričom zároveň
žiadal, aby bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin krivého obvinenia vo vzťahu ku konkrétnym
osobám, ktoré participovali na trestnom oznámení a vo vzťahu k osobám, ktoré pozmenili doklady
predložené znaleckej organizácii a znalcovi. Navrhovateľ podal aj písomné vyjadrenie k veci, v ktorom

argumentoval okrem iného aj tým, že nemohla byť naplnená skutková podstata predmetného trestného
činuminimálnevsubjektívnejstránke,nakoľkovprehlásenížiadalodpoisťovne,abypoistnéplneniebolo
poukázané priamo na účetspoločnosti, ktorá realizovala opravu auta. Poukázal na konkrétne nedostatky
znaleckého posudku, pre ktoré prichádza do úvahy povinnosť tieto skutočnosti signalizovať Ministerstvu
spravodlivosti SR a navrhol vec ako nedôvodnú odmietnuť. V spise sa ďalej nachádza úradný záznam

vyšetrovateľa ohľadne zisťovania, že v prípade navrhovateľa ide o sudcu Najvyššieho súdu SR. Trestné
stíhanie bolo nakoniec zastavené uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa
13.07.2006 z dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie.

Z obsahu spisu sp.zn. IV/3 GPt 142/2006 súd zistil, že v spise sa nachádza písomné vyjadrenie

navrhovateľa adresované vyšetrovateľovi zo dňa 25.01.2006, pričom pokyn riaditeľa trestného odboru v
danej veci znel, že z akého dôvodu bolo vôbec začaté trestné stíhanie a že vec bude sledovať. Následne
dňa 03.03.2006 navrhovateľ doručil odporcovi podanie, ktorého prílohou je opis podania na MS SR
(návrh na vyškrtnutie znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok vo veci dopravnej nehody navrhovateľa
zozoznamuznalcov),zktorýchvyplývavážnepodozreniezospáchaniapomociktrestnémučinukrivého

obvinenia, resp. poškodzovania cudzích práv znalcom. Obe podania navrhovateľa boli postúpené
Krajskej prokuratúre v Bratislave s tým, že prokurátor GP SR uložil, aby bola preskúmaná zákonnosť a
dôvodnosť začatia trestného stíhania vo veci trestného činu poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu a
v závislosti od zistení prijali zákonu zodpovedajúce opatrenia, o ktorých má byť podaná správa. Krajská
prokuratúravBratislaveuvedenépodaniaodstúpilanaďalšiekonanienaOkresnúprokuratúruBratislava

I s tým, že navrhovateľ nenapáda žiadne rozhodnutie prokurátora okresnej prokuratúry a v danej veci bol
predvolávaný ako svedok, pričom je jeho povinnosťou sa na výsluch ako svedok dostaviť. Navrhovateľ
adresoval odporcovi následne podanie zo dňa 24.04.2006, v ktorom poukazuje na pozmenenie listín,
ktoré boli podkladom pre začatie trestného stíhania vo veci poisťovacieho podvodu, čo svedčí ovážnom podozrení zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti, pričom žiadal o zabezpečenie
zákonného postupu v danej veci. Ďalším podaním zo dňa 15.05.2006 navrhovateľ žiadal o zabezpečenie
doručenie uznesenia o začatí trestného stíhania s poukazom na to, že že v ňom bol obvinený z

trestnej činnosti, nakoľko skutkovými okolnosťami bola v ňom nepochybne určená jeho identita, čo je
účelovým obchádzaním protiústavného inštitútu trestného stíhania vo veci samej, kde je páchateľ zjavný
a bez najmenších pochybností detailne identifikovaný. Obe uvedené podania boli odstúpené Krajskej
prokuratúre v Bratislave z dôvodu príslušnosti na zabezpečenie ďalšieho zákonu zodpovedajúceho
postupu s tým, že budú z podriadenej prokuratúry vyžiadané príslušné spisové materiály. Navrhovateľ

následným podaním zo dňa 22.05.2006 zaslal odporcovi listinu ohľadne preukázania pozmenenia listiny
predloženej znalcovi. Dňa 26.05.2006 bol odporcovi predložený dozorový spis OP BA I sp.zn. 2 Pv
1163/05 a vyšetrovací spis OR PZ Bratislava I Úrad justičnej a kriminálnej polície oddelenie skráteného
vyšetrovania Staré mesto - východ sp.zn. ORP-3927/SMv-OSV-B1-2005. Navrhovateľ podaním zo
dňa 01.06.2006 žiadal odporcu o nápravu v smere uplatnenia a realizácie jeho ústavných práv s
poukazom na možnosť vymáhania náhrady škody, v ktorom oznamoval, že vedúci oddelenia skráteného

vyšetrovania mu odmietol doručiť uznesenie o vznesení obvinenia z dôvodu, že je zatiaľ iba v procesnom
postavení svedka, a v ktorom podrobne opisuje, ako je v uznesení nepochybne určená jeho osoba
a týmto spôsobom dochádza k porušovaniu jeho práv. Následne podaním zo dňa 14.06.2006 zaslal
odporcovi na ďalší procesný postup podanie MS SR, ktorým bola znalcovi uložená peňažná pokuta a
zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie 6 mesiacov. Odporca vo svojom pokyne zo dňa 28.06.2006

uložil Krajskej prokuratúre v Bratislave, aby neodkladne zabezpečila zastavenie trestného stíhania.
Následne dňa 20.07.2006 Krajská prokuratúra v Bratislave predložila odporcovi uznesenie prokurátora
Okresnej prokuratúry Bratislava I sp.zn. 2 Pv 1163/05 zo dňa 13.07.2006, ktorým zastavil trestné stíhanie
vo veci trestného činu poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu, pretože je nepochybné, že sa nestal
skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie.

Z obsahu spisu sp.zn. ČVS: SKIS-141/IS-1-V-2008 súd zistil, že navrhovateľ podal voči poverenému
príslušníkovi PZ, ktorý viedol vyšetrovanie vo veci trestného činu poisťovacieho podvodu, trestné
oznámenie vo veci trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Uznesením prokurátora
vojenskej obvodnej prokuratúry zo dňa 26.02.2007 začalo v tejto veci trestné stíhanie. Uvedené trestné

stíhanie bolo zastavené uznesením vyšetrovateľa zo dňa 20.04.2009 z dôvodu, že skutok nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Na sťažnosť poškodeného (navrhovateľa) rozhodol prokurátor
vojenskej obvodnej prokuratúry uznesením zo dňa 11.06.2009 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietol
s tým, že v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že vyšetrovateľ postupoval zákonným
spôsobom, keď začal trestné stíhanie v predmetnej veci, a to vzhľadom na skutočnosť, že pre začatie

trestného stíhania tzv. vo veci postačuje akýkoľvek podkladový materiál, ktorého preštudovaním a
vyhodnotením policajt dospeje k záveru, že skutok, ktorý vykazuje znaky trestného činu, sa stal, alebo
že nemôže vylúčiť, že sa tento nestal. Ďalej poukázal na ust. § 33 Tr. poriadku, podľa ktorého možno
toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, považovať za obvineného až vtedy, ak bolo proti
nemu vznesené obvinenie, z čoho vyplýva, že k protiústavnému obvineniu svedka nedošlo, keďže mu

nebolo v predmetnej veci vznesené obvinenie, naopak, vyšetrovateľ postupoval v súlade so zákonom,
keď v uznesení uviedol skutkové okolnosti, ktoré sťažovateľ namieta, teda tie, ktoré uznesenie musí
obsahovať, okrem iného aj opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých
k nemu došlo. V rozhodnutí zároveň skonštatoval, že v ďalšom konaní vyšetrovateľa, teda v postupe
po začatí trestného stíhania, absentuje vecné a komplexné vyhodnotenie zabezpečenej dôkaznej

situácie, ktorá mu neposkytovala dostatočný podkladový materiál na úvahu o vznesení obvinenia, a
teda na postup smerujúci k podaniu podnetu na vyžiadanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu NS SR.
Vyšetrovateľvkonanínenaplnilzákonnéznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinuzneužívaniaprávomoci
verejného činiteľa, predovšetkým z dôvodu, že neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že
vyšetrovateľpostupovalzámernevprospechjednejstranyavúmyslespôsobiťpoškodenémuakúkoľvek

ujmu. Na záver skonštatoval, že konanie vyšetrovateľa by bolo možné posúdiť ako disciplinárne
previnenie, ale vzhľadom k tomu, že od konania vyšetrovateľa uplynula zákonná lehota na uloženie
disciplinárneho opatrenia, nie je jeho konanie možné prejednať v disciplinárnom konaní, a teda nie je
dôvod na postúpenie veci.

Z obsahu listu štátneho tajomníka MS SR zo dňa 22.07.2008 adresovanému generálnemu prokurátorovi
SR vyplýva, že podľa tlačovej správy GP SR zo dňa 11.07.2008 i medializovaných informácií mala
GP SR v súvislosti so zložením senátu NS SR vo veci bývalého stíhania B.S. pripravený koncept
návrhu námietky zaujatosti sudcu NS SR, ktorý nikdy nebol odoslaný, a ktorý sa mal opierať o prepistelefonického záznamu rozhovoru údajne B.S. so sudcom NS SR. Vzhľadom k tomu, že na NS SR
osobitne, ani s trestným spisom žiadosť o vylúčenie sudcu ani prepis záznamu rozhovoru nikdy neboli
doručené, považuje jeho zvolený postup v demokratickej spoločnosti za absolútne neprijateľný, keď

sa medializácia tajných odposluchov deje s jeho podporou, čo možno považovať za zneužívanie
mocenských orgánov štátu proti inému štátnemu funkcionárovi s cieľom poslúžiť na zneváženie jeho
pôsobenia vo vysokej štátnej funkcii. Z hľadiska ústavne chránených základných práv je neprípustné,
aby odposluch, voči ktorému sa menovaný doteraz nemal možnosť vyjadriť a mať možnosť ochrany
podľačl.13Dohovoru,lebosaoňomdozvedáibazmasovokomunikačnýchprostriedkov,bolzneužívaný

na ich porušovanie a kriminalizáciu jeho osoby.

Z obsahu listu navrhovateľa zo dňa 28.07.2008 adresovaného generálnemu prokurátorovi SR vyplýva,
že žiada o poskytnutie informácii, či listinné podklady, o ktoré sa opiera návrh skupiny poslancov na
vyslovenie jeho nedôvery ako podpredsedovi vlády SR, majú svoj základ v trestnom spise.

Z obsahu listu navrhovateľa zo dňa 22.07.2008 adresovanom generálnemu prokurátorovi SR vyplýva,
že žiadal o oznámenie, či príkaz k odposluchu a jeho záznamu bol daný prokurátorom aj voči osobám,
ktorí nedisponovali žiadnymi skutočnosťami dôležitými pre trestné konanie a bol riadne odôvodnený,
či bolo zistené, že jedným z účastníkov telefonického rozhovoru bol skutočne sudca NS SR, či prepis
predmetného rozhovoru bol súčasťou spisu GP SR alebo policajného spisu, či existoval a na akom

právnom základe tvoril súčasť spisu GP SR koncept návrhu námietky GP SR, či bol prepis rozhovoru
dvoch osôb poskytnutý z úradného spisu inému subjektu a ak áno, kedy, kým, komu a za akým účelom,
či je štandartné, že GP SR robí i v iných právoplatne skončených trestných veciach tlačové konferencie
o tom, že v nich existujú koncepty, ktoré v skutočnosti neboli nikdy vydané, či došlo k nezákonnému
úniku informácií osobného charakteru zo spisu orgánu činného v trestnom konaní, ako zaistil ochranu

ústavného práva sudcu NS SR garantovaného v čl. 13 Dohovoru.

Z písomnej odpovede generálneho prokurátora SR zo dňa 28.08.2008 adresovanej navrhovateľovi
vyplýva, že na žiadosť navrhovateľa odpovedal v tom smere, že listinné podklady, na ktoré sa pýtal, a
ktoré boli produkované v printových a elektronických médiách, neboli a nie sú obsahom trestného spisu

s tým, že na list štátneho tajomníka odpovie po návrate zo služobnej cesty.

Z prepisu záznamu rozhovoru (zdroj: STV, Správy STV) zo dňa 10.09.2008 vyplýva, že moderátor sa
vyjadril, že generálny prokurátor potvrdil, že jeho úrad prešetruje, akým spôsobom sa Y. G. dostal k

prepisu telefonátu medzi ministrom (navrhovateľom) a B.S., pretože prepis je súčasťou dohľadového
spisu, ktorý má k dispozícii len GP SR. Na vyjadrenie navrhovateľa, že generálny prokurátor mu oznámil,
že nič z uvedených informácií sa v dohľadovom spise nikdy nenachádzali ani nenachádzajú, reagoval
redaktor slovami, že generálny prokurátor tvrdí opak. Na otázku redaktora, kto bol v dohľadovom spise,
odpovedal: „a kto o tom pochybuje?“. Na konštatovanie redaktora, že k dohľadovému spisu mal prístup

okrem generálneho prokurátora aj jeho medzinárodný odbor a trestné oddelenie, reagoval generálny
prokurátor vyjadrením, že spraví vnútorné šetrenie, kedy a ako to mohlo zmiznúť, a to šetrenie sa už
samozrejme tri týždne realizuje. Na vyjadrenie Y. G., v ktorom uviedol, že ho získal pri výkone svojej
poslaneckej funkcie, generálny prokurátor reagoval slovami, že buď to povie on, alebo to zistím ja, to
sú len dve možnosti, iná neexistuje.

Z obsahu prepisov a záznamov televíznych, rozhlasových a tlačových informácií uverejnených v
súvislosti s navrhovateľom a predmetom sporu z obdobia od 01.07.2008 do 13.12.2010, a záznamov
z internetových diskusií z obdobia od r. 2008 do 2010 vyplýva, že informácie zverejnené v súvislosti
s navrhovateľom a prepisom telefonického rozhovoru boli neustálym predmetom rozhlasových a

televíznych správ, rozhovorov a reportáží, tlačových správ, komentárov a internetových diskusií a to
počas celého obdobia, z ktorého prepisy pochádzajú, a to s prevažne negatívnym ponímaním osoby
navrhovateľa.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej pracovníci poisťovne

riadne odhadli škodu a bolo mu aj vyplatené čiastočné poistné plnenie. Následne bolo začaté trestné
stíhanie, ktoré smerovalo formálne vo veci, ale materiálne voči nemu, keď v uznesení bola presne
identifikovaná jeho osoba a údaje o motorovom vozidle, a to na základe pozmenených dokladov
a znaleckého posudku vypracovaného znalcom, ktorý bol neskôr sankcionovaný peňažnou pokutoua zákazom vykonávať znaleckú činnosť na pol roka. Považuje postup pri trestnom konaní vo veci
poisťovacieho podvodu za šikanózny, keď mal ako svedok ísť usvedčovať seba samého, inštitút
trestného stíhania vo veci podľa jeho názoru nemal v Trestnom poriadku čo hľadať, a keď už existoval,

nemal sa zneužívať. Za traumu považuje už len skutočnosť, že ako sudca bol obvinený z podvodu a
v danom prípade išlo aj o žiadosť o udelenie súhlasu s trestným stíhaním, čo považuje za najväčšiu
hanbu. Poukázal aj na skutočnosť, že v občiansko-právnom konaní vo veci náhrady škody z dopravnej
nehody sa rozhodovalo o prerušení konania až do skončenia trestného konania, čím dochádzalo ku
kriminalizovaniu človeka, ktorý si uplatnil právo z poistného plnenia. Čo sa týka prípadu odposluchu

telefonátu, poukázal na skutočnosť, že generálny prokurátor mu oznámil, že listiny sa v trestnom spise
nenachádzajú, pričom v médiách priznal, že v dohľadovom spise sa takýto prepis rozhovoru nachádza.
Doteraz ho spájajú s osobou B.S., v médiách je označovaný ako kamarát priekupníka drog. Manželka a
deti museli čeliť na verejnosti narážkam typu „žena mafiána“ a „deti mafiána“, musel znášať telefonáty od
matky manželky, ktorej sa pýtala, prečo žije s kriminálnikom, manželka nechcela znášať tieto následky
a bola tu aj hrozba rozvodu, mesiace sa s ním nerozprávala až do objasnenia, že ide o vykonštruovaný

prípad. Uvedené považuje za závažný zásah, nakoľko je pre neho rodina to najdôležitejšie. Čo sa týka
kolegov a známych, musel znášať narážky ohľadne styku s podsvetím.

Nárok bol na žiadosť navrhovateľa zo dňa 16.12.2009 predbežne prerokovaný na Generálnej
prokuratúre SR tak, že listom zo dňa 22.12.2009 mu bolo oznámené, že jeho žiadosť obdržala a

v stanovenej lehote nárok prerokuje a vyjadrí sa k nemu a stanoviskom zo dňa 05.01.2010 bol
vyzvaný, aby svoju žiadosť doplnil v tom smere, aby špecifikoval a presne pomenoval nesprávny úradný
postup alebo rozhodnutia, ktorými mu mala byť spôsobená škoda za účelom zodpovedného posúdenia
uplatneného nároku.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom
konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

Podľa § 5 ods. 3 cit. zákona ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú
predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda
vznikla.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 2 cit. zákona ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný
bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti
zostávajú zachované.
Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
prokurátor je povinný plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných
zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny

uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor
povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo
disciplinárne previnenie.
Podľa § 26 ods. 1 písm.f) cit. zákona prokurátor je povinný chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské
práva a slobody, nezvýhodňovať a nepoškodzovať strany alebo účastníkov konania pre ich pohlavie,

rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Podľa § 26 ods. 1 písm. h) cit. zákona prokurátor je povinný zdržať sa verejného vyslovovania svojho
názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené,
Podľa § 26 ods. 3 cit. zákona prokurátor je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného

pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti
zbavený zo zákona. Zbaviť prokurátora povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor,
a to aj po zániku služobného pomeru prokurátora.
Súd vyhodnotil dôkazy predložené účastníkmi konania jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k
záveru, že návrhu navrhovateľa je možné čiastočne vyhovieť.

V danom prípade nárok vychádzal z nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu
odporcu.

Podľa citovaného zákona štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá

objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:
- poškodenému vznikla škoda
- príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu
- škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.Pojem "nesprávny úradný postup" zákon č. 514/2003 Z.z., bližšie nevymedzuje. Vo všeobecnosti pod
ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené

vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie.

Zákon nedefinuje ani pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Keďže zákon č. 514/2003 Zb.
je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym, ustanovenia Občianskeho zákonníka
sa použijú len vtedy, keď špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu. V prípade pojmu škody a jej náhrady

je preto potrebné použiť ust. §442 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škoda predstavuje
vo všeobecnosti ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v
peniazoch. Podľa Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo, t.j.
ušlý zisk. Zákon umožňuje priznať poškodenému aj nemajetkovú ujmu v peniazoch, a to v prípade, ak
by samotné konštatovanie porušenia práva nepostačovalo vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Vdanejvecisúdposudzovaldvaprípady,vktorýchpodľanávrhumalodôjsťknezákonnémurozhodnutiu
a nesprávnemu úradnému postupu odporcu.

I. Trestné stíhanie vo veci poisťovacieho podvodu

Vykonaným dokazovaním v konaní bolo preukázané, že v danom prípade išlo o začatie tzv. trestného
stíhania vo veci, keď uznesením zo dňa 14.12.2005 začal vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci trestného
činu poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu. Zo skutkovej vety uvedeného uznesenia vyplýva, že boli
zistené skutočnosti nasvedčujúcemu tomu, že neznámy páchateľ dňa 18.06.2004 v presne nezistenom
čase na pobočke Allianz -SP, a.s. v Bratislave odovzdal dotazník pre poškodeného, poistná udalosť č. 04

900 12012, kde popísal spôsob dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 17.06.2004 o 14.00 hod a rozsah
poškodenia vozidla Citroen Xsara, striebornej farby, TEČ: V.-XXX C. pri nej a následne 02.08.2004
tam taktiež odovzdal faktúru č. 4124790 vo výške 143 682,50 Sk za opravu predmetného motorového
vozidla za účelom získania poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom z technického hľadiska nemohlo dôjsť k poškodeniu

predmetného vozidla spôsobom, ktorý popísal jeho vodič v dotazníku a je technicky neprijateľné, aby
predmetná dopravná nehoda a rozsah poškodenia vozidiel vznikli podľa skutočností deklarovaných
oboma účastníkmi dopravnej nehody, čím poškodenej spoločnosti mohol v prípade dokonania trestného
činu spôsobiť celkovú škodu vo výške 126 000,- Sk, ak by došlo k poistnému plneniu za uvedenú poistnú
udalosť.

V čase vydania predmetného uznesenia platila právna úprava, ktorá umožňovala začatie trestného
stíhania tromi spôsobmi, a to 1/ vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania ( § 160 Tr. poriadku),
2/ vykonaním zaisťovacieho, neodkladného alebo neopakovateľného úkonu a 3/ spojením uznesenia
o začatí trestného stíhania s uznesením o vznesení obvinenia. Podľa právnej teórie spôsob označený

pod bodom 3/ znamenal možnosť získať pre obvineného najviac informácií, čo mu je kladené za vinu a
teda najviac rešpektoval práva obvineného; až okamihom vznesenia obvinenia má totiž obvinený všetky
práva, ktoré mu priznáva Trestný poriadok, (ktorú možnosť v prípade začatia trestného stíhania tzv.
vo veci nemal), rovnako nie je v takomto prípade priestor na vykonávanie úkonov trestného konania
bez účasti obvineného. Pri spôsobe začatia trestného stíhania pod bodom 3/ nemohlo dôjsť k situácii

(tak ako v prípade začatia trestného stíhania tzv. vo veci), že sa v konaní vykonávali úkony, ktoré by
sa mali teoreticky vykonávať až po vznesení obvinenia a pri vznesení obvinenia už mali vyšetrovacie
orgány rovno podklady k ukončeniu vyšetrovania, potom, čo prebiehalo konanie vo veci. „Nedokonalosť“
predmetnej právnej úpravy viedla k novelizácii Trestného poriadku v tomto smere (zrušenia ustanovenia
§ 160 Trestného poriadku), čo prispelo k účinnejšej realizácii práva na obhajobu a rešpektovaniu zásady

kontradiktórnosti konania.

V danom prípade sa však súd nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa uvedenej v návrhu na začatie
konania, na ktorej zotrval počas konania, že uvedené rozhodnutie je nezákonné, v súvislosti s ktorým
mu vznikol nárok na náhradu škody zo zodpovednosti štátu a neposúdil vydané uznesenie o začatí

trestného stíhania vo veci ako nezákonné (s ktorým názorom sa stotožnil aj odvolací súd v
zrušujúcom uznesení - uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11Co 85/2011-87 zo dňa 25.01.2012,
ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie), nakoľko navrhovateľ nebol účastníkom tohto konania (čo je
podmienkou ustanovenou v § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb.) a vydanie takéhoto uznesenia bolo vsúlade s vtedy platnou právnou úpravou. Súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, pričom vychádzal z právneho názoru, že nesprávnym úradným postupom môže
byť spôsobená škoda aj osobe, ktorá nie je účastníkom predmetného konania. Tento svoj názor

založil priamo na výsledkoch trestného stíhania vyšetrovateľa za trestný čin zneužívania právomoci
verejného činiteľa, ktoré bolo začaté prokurátorom Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave pod
č. OPv 82/07. Uvedené trestné stíhanie bolo voči vyšetrovateľovi (ktorý bol vyšetrovateľom v trestnej
veci poisťovacieho podvodu) zastavené. Uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry č. OPv 82/07 zo
dňa 11.06.2009 bola zamietnutá sťažnosť poškodeného (navrhovateľa) proti rozhodnutiu o zastavení

trestného stíhania vyšetrovateľa. V odôvodnení uvedeného uznesenia prokurátor konštatoval, že
vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania tzv. vo veci bolo v súlade s vtedy platným ust. §
160 ods. 3 Trestného poriadku, a teda nedošlo k protiústavnému obvineniu svedka - poškodeného,
keďže mu nebolo v zmysle § 260 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie. Zároveň však
bolo konštatované, že v ďalšom konaní vyšetrovateľa, teda v postupe po začatí trestného stíhania,
absentuje vecné a komplexné vyhodnotenie zabezpečenej dôkaznej situácie, ktorá mu neposkytovala

dostatočný podkladový materiál na úvahu o vznesení obvinenia, a teda na postup smerujúci k podaniu
podnetu na vyžiadanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Najvyššieho súdu SR. Prokurátor v závere
odôvodnenia uznesenia zhodnotil konanie vyšetrovateľa v tom smere, že by ho bolo možné posúdiť
ako disciplinárne previnenie podľa príslušných ustanovení zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

SR a Železničnej polície, na ktoré je príslušný nadriadený s disciplinárnou právomocou. Vzhľadom
na skutočnosť, že od konania vyšetrovateľa uplynula zákonná lehota na uloženie disciplinárneho
opatrenia, nebolo konanie vyšetrovateľa možné prejednať v disciplinárnom konaní, a teda nebol dôvod
na postúpenie veci. Súd teda v danom prípade pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu sám
nepreskúmaval postup vyšetrovateľa v rámci jeho pôsobenia v trestnom konaní, ale vychádzal priamo z

konštatovania nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa vyjadreného orgánom činným v trestnom
konaní v rámci trestného stíhania vyšetrovateľa (str. 3 uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry č.
OPv 82/07 zo dňa 11.06.2009). Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že prokurátor ako
dozorujúci orgán v trestnom konaní žiadnym spôsobom neeliminoval uvedený postup vyšetrovateľa, a to
až po dobu zastavenia trestného stíhania. Už v januári 2006 (ako vyplýva z vyšetrovacieho spisu ČVS:

SKIS-141/IS-1-V-2008 na č.l. 132) mal prokurátor vedomosť o tom, že vyšetrovateľ podal podnet na
vyžiadanie súhlasu na trestné stíhanie navrhovateľa ako sudcu Najvyššieho súdu SR, pričom vrátil vec
vyšetrovateľovi a uložil mu povinnosť predvolať navrhovateľa a následne ho ku skutku vypočuť, nakoľko
v spise nebol relevantný údaj o tom, že osoba podozrivá zo spáchania posudzovaného trestného činu
bola zákonným spôsobom na výsluch predvolaná. Zároveň uviedol, že v prípade trestného stíhania

navrhovateľa bude potrebné iniciovať postup v zmysle § 231 písm. j) Trestného poriadku a bolo by
vhodné zdokumentovať, že sa skutočne jedná o osobu vyňatú z pôsobnosti orgánov činných v trestnom
konaní, napríklad zabezpečením kópie jeho menovacieho dekrétu do funkcie sudcu NS SR. Ak teda
bol konštatovaný nesprávny úradný postup vyšetrovateľa v rámci jeho trestného stíhania, dozorujúci
prokurátor nesie zodpovednosť za uvedený nesprávny úradný postup. Napokon aj samotný odporca,

resp. prokurátor Generálnej prokuratúry vo svojom pokynovom lístku zo dňa 06.03.2006 uviedol: „z
akého dôvodu bolo vôbec začaté trestné stíhanie? Vec budem sledovať“, ďalej : „ vec budem dôsledne
sledovať, je to nehoráznosť“. V písomných úpravách spisu Generálnej prokuratúry č. IV/3 GPt bolo
zároveň uvedené, že v danom prípade nešlo o trestné konanie a neprichádza do úvahy podozrenie
z trestného činu podľa § 347 Trestného zákona. K samotnému zastaveniu trestného stíhania vo veci

poisťovacieho podvodu došlo až uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa
13.07.2006 z dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie.
Pokyn na zastavenie trestného stíhania bol vydaný Generálnou prokuratúrou, ktorým uložila, aby
bolo neodkladne zabezpečené zastavenie trestného stíhania po tom, čo ho navrhovateľ upovedomil o
skutočnostiach, ktorými namietal vedenie tohto konania. Ak na jednej strane je konštatované konanie

vyšetrovateľaakoodôvodňujúcedisciplinárneprevineniezajehopostupvtrestnomkonaní,taknastrane
druhej nečinnosť prokuratúry pri dozorovaní trestného konania spočívajúci v zanedbaní náležitého
dozoru trestného konania možno považovať za nesprávny úradný postup odporcu, a to až do doby
zastavenia trestného stíhania. Nesprávny úradný postup odporcu podľa názoru súdu teda spočíval v
nezabezpečení úkonov smerujúcich k zastaveniu trestného stíhania hneď od počiatku ako sa dozvedel,

že vyšetrovateľ sa dopúšťa nesprávneho úradného postupu podaním podnetu na vyžiadanie súhlasu
s trestným stíhaním navrhovateľa. Uvedeným nesprávnym postupom bola navrhovateľovi spôsobená
škoda, i keď nebol účastníkom trestného konania, a to v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom odporcu, nakoľko ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo byani k vzniku ujmy navrhovateľovi, spočívajúcej v obave z možného trestného stíhania svojej osoby,
keďže postup vyšetrovateľa smeroval k jeho obvineniu. Uvedená obava bola znásobená skutočnosťou,
že navrhovateľ bol a je sudcom Najvyššieho súdu SR a z toho vyplývajúce prípadné dôsledky

v súvislosti s charakterom jeho povolania boli oveľa závažnejšie ako pri výkone iného povolania.
Dôsledkom nesprávneho úradného postupu mal navrhovateľ sťažený postup pri uplatňovaní svojho
práva v občianskosúdnom konaní o náhradu škody voči osobám, ktoré spôsobili škodu pri predmetnej
dopravnej nehode, za vedľajšieho účastníctva poisťovne, ktorá zároveň podávala trestné oznámenie
vo veci poisťovacieho podvodu. Uvedené konanie bolo v dôsledku existencie a trvania trestného

konania (a umožnenia jeho pokračovania zo strany odporcu) výrazne spomalené v dôsledku oznámenia
tejto skutočnosti (vedenia trestného konania) vo veci konajúcej sudkyni a rozhodovaním o návrhu
na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho trestného konania. Zároveň dôsledkom nesprávneho
úradného postupu došlo k ujme navrhovateľa aj v tom smere, že podnet vyšetrovateľa na vyžiadanie
súhlasu s trestným stíhaním navrhovateľa sa dostalo do dispozičnej sféry nielen osobám účastným
na trestnom konaní, ale aj účastníkom občianskeho sporu oznámením tejto skutočnosti do súdneho

spisu, čo zasiahlo do jeho dobrej povesti kriminalizáciou jeho osoby. V tomto smere komunikáciu
vyšetrovateľa so súdom konajúcim v občianskoprávnej veci považoval súd za následok nesprávneho
úradného postupu spôsobujúceho ujmu navrhovateľovi (čo vyplývalo z návrhu na začatie konania ako
aj z výsluchu navrhovateľa), preto argumentáciu odporcu, že za uvedené kontakty nie je zodpovedný,
vyhodnotil ako nedôvodné.

II. Odposluch tzv. rozhovoru medzi B.S. a navrhovateľom
Z hľadiska použitej argumentácie v návrhu navrhovateľ pri uplatňovaní druhého nároku vychádzal z
tvrdenia, že odporca nelegálne vykonštruoval nič nehovoriaci odposluch tzv. rozhovoru medzi B.S. a
navrhovateľom niekedy v r. 2004, ktorý odposluch podsunul viacerým politikom a médiám, čím hrubým

a bezprecedentným spôsobom pod tlakom štátnych orgánov dlhodobo a neprimerane zasahuje do
jeho garantovaného ústavného práva na súkromie, ochranu dobrého mena a povesti bez účinnej
ochrany pred svojvôľou orgánov verejnej moci. Pri posudzovaní uplatneného nároku súd vychádzal zo
správy generálneho prokurátora, ktorý vo svojej odpovedi navrhovateľovi uviedol, že listinné podklady
produkované v médiách neboli a nie sú súčasťou trestného spisu ako aj z vyjadrenia podaného v

médiách, v ktorom potvrdil informáciu o pravosti odposluchu. Súd aj v tomto prípade dospel k záveru, že
zo strany odporcu išlo o nesprávny úradný postup. Vychádzal z toho, že pre posúdenie nesprávneho
úradného postupu zo strany odporcu bola postačujúca skutočnosť, že Generálny prokurátor SR vo
svojom vyhlásení v médiách potvrdil obsah už zverejnených informácií, čím umožnil pokračovať v
zásahu do práv navrhovateľa. Súd pri posúdení nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti

medzi týmto postupom a vznikom škody vychádzal z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, na základe ktorého
štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. V zmysle § 26 ods. 1 písm. a), f) a h) a ods. 3 zákona č. 154/2001 Z.z. o
prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry prokurátor je povinný plniť si povinnosti, ktoré mu
vyplývajú z Ústavy, chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody, zdržať sa verejného

vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené, zachovávať mlčanlivosť,
a to aj po zániku služobného pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom
svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona. Generálny prokurátor SR sa pri svojom
verejnom vyjadrovaní neriadil uvedenými citovanými ustanoveniami a svoje povinnosti vyplývajúce mu
zo zákona týmto porušil, predovšetkým porušil povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedel

v súvislosti s výkonom svojej funkcie, pričom nebol tejto povinnosti zbavený zákonným spôsobom
(čo v danom prípade zrejme ani nebolo potrebné, nakoľko nešlo o výpoveď pred štátnym orgánom),
prípadne porušil povinnosť zdržania sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie
sú právoplatne skončené (ak v danom prípade išlo o vec, ktorá nebola právoplatne skončená, čo
súd v danom prípade nevie posúdiť). V každom prípade však uvedeným postupom nedodržal svoju

povinnosť chrániť ľudské práva a slobody, nakoľko jeho konanie, ktoré na jednej strane smerovalo k
odpovedi adresovanej navrhovateľovi vylučujúcej obsah zverejnených informácií v dohľadovom spise
prokuratúry a na strane druhej potvrdenie rovnakých informácií vo svojich mediálnych vystúpeniach,
nerešpektoval práva navrhovateľa, ktorému oficiálnou úradnou cestou poskytol informácie a vzápätí
prostredníctvom verejného vystúpenia uviedol informácie, ktoré sa s uvedenou odpoveďou nezhodovali.

Uvedené informácie boli spôsobilé vyvolať navrhovateľovi ujmu, nakoľko išlo o informácie, týkajúce
sa trestného konania, v ktorom mal byť vykonaný údajný odposluch navrhovateľa s osobou trestne
stíhanou. Za nesprávny úradný postup je z uvedeného dôvodu možné považovať práve porušenie
uvedených povinností zo strany Generálneho prokurátora SR, za činnosť ktorého zodpovedá orgán,ktorý reprezentuje, v tomto prípade odporca. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za potrebné
vykonať dokazovanie, či došlo k nezákonnému úniku informácií zo strany odporcu, nakoľko samotným
vyššie uvedeným konaním Generálneho prokurátora SR došlo k nesprávnemu úradnému postupu

odporcu, odporca v konaní popieral vyhotovenie odposluchu ako aj skutočnosť, že by bol obsahom
dohľadového (dozorujúceho) spisu. V tejto súvislosti preto nebolo vo veci podstatné dokazovanie, či
došlo alebo nedošlo k úniku informácií od odporcu, a súd z toho dôvodu zamietol návrh na vykonanie
dôkazu vypočutím svedka Y. G.. Príčinná súvislosť medzi uvedeným nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody spočíva v tom, že informácia, ktorú produkoval odporca v médiách prostredníctvom

Generálneho prokurátora SR bola spôsobilá vyvolať ujmu navrhovateľovi v tom smere, že oficiálne
potvrdila dovtedy zverejňované informácie prostredníctvom iných osôb, nakoľko potvrdila ich obsah
(predovšetkým identifikovali osobu navrhovateľa v údajnom odposluchu), pričom išlo o informácie, ktoré
jednak vzhľadom k ustanoveniu § 26 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z.z. nemali byť zverejnené a jednak
bezdôvodne spôsobili, že navrhovateľ bol týmto okamihom spájaný s osobou trestne stíhanou, a to
bez možnosti brániť sa voči takémuto zásahu relevantným zákonným spôsobom. Pokiaľ boli uvedené

informácie zverejnené inými osobami, mohlo dôjsť k porušeniu práv navrhovateľa týmito osobami,
čo ale nie je predmetom tohto konania. Konaním odporcu však došlo k potvrdeniu týchto informácií
predstaviteľom štátneho orgánu, čím sa začali považovať za pravdivé.

Pokiaľ išlo o tvrdenie navrhovateľa, že odporca mal k dispozícii a uchovával dva druhy spisov (riadny

trestný spis a tzv. dohľadový spis), táto skutočnosť pre záver o nesprávnosti úradného postupu odporcu
bola nepodstatná a naviac navrhovateľ v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol.

Námietku premlčania nároku, ktorú vzniesol odporca na pojednávaní konanom dňa 25.02.2011, súd
posúdil ako nedôvodnú. Navrhovateľ sa mohol dozvedieť o škode až vyjadrením generálneho

prokurátora k danej veci dňa 10.09.2008. Návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 13.05.2010,
z čoho vyplýva, že v zmysle ustan. § 19 zákona č. 514/2003 premlčacia lehota na uplatnenie nároku
navrhovateľa ku dňu podania návrhu neuplynula.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľovi vznikla škoda,

odporca sa dopustil nesprávneho úradného postupu, pričom škoda je v príčinnej súvislosti s týmto
postupom.

Čo sa týka námietky odporcu ohľadne neprerokovania nároku v celej výške, súd rešpektoval právny
názor vyslovený v rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že v prípade pokračujúceho

nároku na náhradu škody nemožno jeho uplatnenie na príslušnom súde podmieňovať splnením
zákonom určenej podmienky za predpokladu, že základ následne uplatnených nárokov je určený tými
istými skutkovými okolnosťami, ktorými bola zdôvodnená žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu
na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu preto považoval námietku odporcu za nedôvodnú. Súd
zároveň námietku odporcu ohľadne nesplnenia podmienky riadneho prerokovania nároku v dôsledku

nedoplnenia žiadosti navrhovateľom v zmysle výzvy odporcu považoval za nedôvodnú, nakoľko mal
za to, že žiadosť bola zrozumiteľná, úplná a jasná, o čom svedčí aj skutočnosť, že odporca sa k
návrhu, ktorý je v podstate zhodný so žiadosťou dokázal kvalifikovane vyjadriť. V tejto otázke sa vyjadril
aj odvolací súd, ktorý skonštatoval, že zákonodarca inštitútom predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody zamýšľal upraviť neformálny postup ústredného orgánu, ktorý buď požadovaný nárok

mimosúdne uspokojí a náhradu poskytne alebo náhradu neposkytne a možno uzavrieť, že predbežné
uplatnenie práva na náhradu takto vzniknutej škody je podmienkou, aby toto právo mohlo byť súdom
prejednané v občianskom súdnom konaní.

Súd uplatnený nárok navrhovateľa vyhodnotil ako nárok na nemajetkovú ujmu, hoci ju navrhovateľ

uplatňoval počas konania rôzne (ako náhradu škody aj ako nemajetkovú ujmu), a to v súlade s právnym
názorom, že navrhovateľ je povinný svoj nárok iba skutkovo vymedziť, pričom právne posúdenie
nároku prináleží konajúcemu súdu (uvedený právny názor vyslovil aj odvolací súd vo svojom uznesení,
ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu). Súd v oboch prípadoch konštatovaného nesprávneho
úradného postupu dospel k záveru, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre navrhovateľa

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odporcu.
Ujma, ktorú navrhovateľ nesprávnymi úradnými postupmi odporcu utrpel, je takej intenzity, že v danom
prípade prichádza do úvahy priznanie navrhovateľovi nemajetkovej ujmy v peniazoch, s možnosťousplnenia si svojej satisfakčnej funkcie v súvislosti so spôsobenou ujmou, ktorej závažnosť súd uvádza
vo svojom odôvodnení pri posúdení výšky nemajetkovej ujmy.

Pri výške nemajetkovej ujmy v prípade údajného odposluchu telefonátu súd zohľadnil osobu
poškodeného, ktorý v čase zásahu zastával vysokú štátnu funkciu (minister spravodlivosti SR) a v
súčasnostijepredsedomNajvyššiehosúduSR,tedapredovšetkýmzohľadniljehoprofesijnépostavenie,
na ktoré sa kladie zvýšená požiadavka bezúhonnosti. Ďalej zohľadnil závažnosť vzniknutej ujmy
spočívajúcej v skutočnosti, že v súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcu čelil odvolávaniu

zo svojej funkcie, neustále bol a je spájaný s osobou, ktorá je prezentovaná ako priekupník drog
bez možnosti kvalifikovanej a účinnej obrany, a to až do súčasnosti, teda vzal do úvahy intenzitu
zásahu, ktorý pretrvával dlhší čas a bol opakovaný s ohľadom na široký okruh osôb, ktorým sa
dostali informácie od odporcu do dispozičnej sféry, čo bolo v konaní preukázané prepismi záznamov
televíznych, rozhlasových a tlačových informácií a záznamov internetových diskusií z obdobia r. 2008
až 2010, v ktorých bol navrhovateľ prevažne negatívne ponímaný. Súd zároveň prihliadol na následky,

ktoré vznikli navrhovateľovi v súkromnom živote, ktoré uviedol vo svojej výpovedi.

Pri výške nemajetkovej ujmy v prípade trestného konania vo veci poisťovacieho podvodu súd okrem
osoby poškodeného zohľadnil závažnosť vzniknutej ujmy spočívajúcej v skutočnosti, že bol vystavený
obavám z možnosti obvinenia z trestného činu a v tej súvislosti aj s udelením súhlasu na trestné stíhanie,

o čom boli informovaní aj účastníci občiansko-právneho konania vo veci náhrady škody spôsobenej
pri dopravnej nehode. V danom prípade teda opäť zohľadnil predovšetkým postavenie navrhovateľa v
súvislosti s výkonom jeho funkcie sudcu a z toho vyplývajúcej závažnosti vzniknutej ujmy, ktorej intenzita
je nepochybne vysoká. Zároveň za ujmu považoval aj sťaženie uplatnenia svojho práva v občianskom
súdnom konaní, ktoré je uvedené vyššie v odôvodnení rozhodnutia súdu. Súd neprihliadol na námietku

odporcu ohľadne spochybnenia navrhovateľovho vnímania začatia trestného stíhania ako útoku na jeho
česť v súvislosti s vyjadrením jeho právneho zástupcu na pojednávaniach v občiansko-súdnom konaní,
že ide iba o trestné stíhanie vo veci a že navrhovateľ v tomto konaní vystupuje iba ako svedok. V danom
prípade išlo o vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa a predmetné vyjadrenie možno považovať iba
ako obranu v spore, v rámci ktorého bol podaný návrh na prerušenie konania až do skončenia trestného

konania.

Súd peňažné plnenie vo výške 150 000,- Eur považoval za primerané a postačujúce na eliminovanie
ujmy navrhovateľa, preto návrh vo zvyšnej časti zamietol. Vzhľadom na rozdielnosť závažnosti oboch
zásahov súd považoval v prípade údajného odposluchu telefonátu výšku plnenia 125 000,- Eur a v

prípade trestného konania vo veci poisťovacieho podvodu výšku plnenia 25 000,- Eur za adekvátnu
vzniknutej ujme. Vzhľadom na to, že dôkazy, ktoré boli predložené navrhovateľom postačovali na
posúdenie výšky nemajetkovej ujmy, súd ďalšie návrhy na dokazovanie spočívajúce v prepisoch
informácií z elektronických médií a internetových diskusií z obdobia od 14.12.2010 do 22.02.2011
navrhnuté navrhovateľom na pojednávaní konanom dňa 25.02.2011 zamietol ako nadbytočné.

Vzhľadom k tomu, že ustanovenia zákona č. 514/2003 Zb. splatnosť pohľadávky na náhradu škody
neustanovujú, je potrebné použiť úpravu splatnosti podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanovuje, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Odporca sa

dostal do omeškania so splnením nároku dňa 19.12.2009, teda prvý deň po dni, keď bol o zaplatenie
náhrady škody požiadaný. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania dňom
06.01.2010, súd mu ho od tohto dňa priznal vo výške 9% ročne (o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu).

Odporca mal vo veci čiastočný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 3 O.s.p. patrí náhrada trov konania
voči odporcovi, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Trovy konania spočívajú
v trovách právneho zastúpenia vo výške 11 140,42 Eur ( 3 úkony právnej služby á 1 031,34 Eur, a to
prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd a účasť na pojednávaní dňa 10.12.2010, 2

úkony á 1 031,54 Eur, a to účasť na pojednávaní dňa 25.02.2011 a 24.09.2012 a písomné podanie na
súd dňa 21.02.2010, 26.04.2011, 19.05.2011 a 11.09.2012 + 20% DPH).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi
uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave dňa 24.09.2012