Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 2T/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5418010030
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2020:5418010030.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci obžalovaného R.

L. pre pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa
16.01.2020 v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný R. L., nar. XX.XX.XXXX v P. R., trvale bytom R. B., Q. XXXX/XX,

je vinný, že

akočlenMiestnejorganizácieSlovenskéhorybárskehozväzu(MOSRZ)DolnýKubínzastávajúcifunkcie

vedúceho odboru tečúcich vôd, člena rybárskej stráže identifikačné č. 3335 a rybárskeho hospodára ev.
č. 3/2003 počas dní 12.09.2016, 13.09.2016, 14.09.2016 a 16.09.2016 v čase od 06.00 hod. do 07.30
hod. v Dolnom Kubíne vo vodnom toku Jasenovského potoka pod kaskádou pri Florinovom dome, v
rybárskom lososovo lipňovom chovnom revíri tzv. neresisku, obhospodarovateľa MO SRZ Dolný Kubín,
evidovanom v miestnom rybárskom poriadku ako ORAVA č. 1b 3-2711-6-2, kde platí zákaz lovu po celý
rok, v rozpore so všeobecným zákazom lovu rýb, v zmysle ustanovenia § 9 ods. 5 Zákona č. 139/2002
Z.z. o rybárstve platného v tom čase, lovil ryby pomocou dvojdielneho prívlačového rybárskeho prútu

staršieho typu, na ktorého silone mal upevnenú návnadu tzv. rotačný blinker zlatej farby,

teda

ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie neoprávnene zasiahol do
výkonu rybárskeho práva tým, že zakázaným spôsobom lovil ryby,

tým spáchal

prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.,

a za to sa
odsudzuje:

Podľa §§ 310 ods. 2, 36 písm. j), 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze
výkonu práva rybárstva vo výmere 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryvDolnomKubínepodaldňa23.02.2018naR.L.obžalobuprepytliactva
podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako

je popísané a právne kvalifikované v predmetnej obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov Ing. T. P., L. Q.,
Ing. L. C., J. Q., RNDr. L. P., T. B., Mgr. J. F., Ing. T. Y., D. S., prečítaním listinných dôkazov a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Na svoju obhajobu uviedol, že na mieste

vykonával ochranársku činnosť ako hospodár a jedná sa o pstruhový lovný tok, kde nie je lov rýb
zakázaný, o čom predložil súdu doklad doručený 08.03.2018. Mal pri sebe krátky rybársky prút zložený
a za jeho pomoci vyťahoval uhynutú rybu a zamotané silony z vody. Jedna ryba ešte žila, tú zo
zamotaných silonov oslobodil a pustil, druhý pstruh už bol mŕtvy. Na rybárskom prúte nemal žiadnu
návnadu ani nástrahu. Pred vysadením pstruha potočného zisťoval, aké ryby sa v úseku nachádzajú.

Mal naudicimalýblinker,pretožerybaoveľkosti30cmsatamzrejmeaninenachádzaavšetkotoboloza
účelom zistenia, aké ryby a akej veľkosti v danom mieste sú. Na rotačný blinker sa bez háčika ryba uloviť
nedá. Od marca 1972 je členom miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Dolnom Kubíne.
Členom rybárskej stráže je od roku 1990. Nemá vedomosť o tom, že by za celé obdobie, kým je členom
miestnej organizácie, bola nejakému členovi uložená pokuta za ulovenie rýb v uvedenej oblasti. Do roku

2014 bola spolupráca s hospodárom pánom Y. dobrá, každý si robili svoju činnosť, ale 08.03.2018
prebehli nové voľby výboru, nastúpil nový hospodár, ktorý ešte nemal potrebné skúšky a po dvoch
mesiacoch napísal žiadosť bez súhlasu výboru o zaradenie Oravy do revíru ako chovný rybársky revír,
pričomžiadosťišlabezpečiatkyabezpotrebnýchpodpisovštatutárnychzástupcov.Poslaltosúkromnou
poštou a sám bez vedomia ostatných členov a tiež bez schválenia členskou schôdzou. Problémy nastali

aj pri stavaní prahov, kaskád na potoku, rozpočet a plán brigád sa nerešpektoval, stavby prebiehali bez
povolenia. Na toto ako hospodár revíru upozorňoval a vtedy začali problémy, vec sa riešila na Obvodnom
úrade životného prostredia, pričom naďalej prebiehali práce na spodnej časti toku bez povolenia, na čo
opakovane upozorňoval a až po zásahu obvodného úradu životného prostredia sa veci dali do poriadku.
Prebiehali spory a pnutia vo vnútri organizácie, dokonca dvaja členovia podali žalobu na súd, pretože

neboli zapísaní na kandidátku a to v roku 2014. Súdu predložil výtlačok Ministerstva životného prostredia
SR zo 14.04.2018, z ktorého vyplýva, že oblasť 3-1360-4-1 Jasenovský potok má charakter lovného
lososového toku užívateľom je Slovenský rybársky zväz, miestna organizácia Dolný Kubín a správca
Povodie Váhu. Podľa uvedeného materiálu Jasenovský potok (Kubínsky) je od ústia do Oravy v Dolnom
Kubíne po pramene nad obcou Osádka, vrátane prítokov, do revíru patrí aj Leštínsky potok, ústia vo

Vyšnom Kubíne po pramene nad obcou Jasenová. Na členskej schôdzi nebola prerokovávaná zmena
charakteru revíru.

Svedkyňa Ing. T. P., zástupkyňa Obvodného úradu životného prostredia v Dolnom Kubíne uviedla,
že nemá informácie o nejakých vnútorných problémoch miestnej organizácie SRZ, riešili len podnet

pána Q., ktorý sa týkal prác ohľadne osadenia kaskád bez stavebného povolenia. Jedná sa o drobnú
stavbu. Povodie Váhu nemalo žiadne výhrady voči tomu, aby prehrádzky boli osadené, preto vydali
dodatočné stavebné povolenie. Podnet pána Q. bol vyhodnotený ako opodstatnený, začalo sa konanie
o vydanie dodatočného stavebného povolenia, k tomuto došlo niekedy v roku 2017. Podľa toho, čo
predložilobžalovanýnahlavnompojednávaní,nevieotom,žebynaJasenovskompotokupodkaskádou

pri Florinovom dome boli nejaké obmedzenia ohľadne lovnosti revíru. Pokiaľ by to bol chovný rybársky
revír, tak tam platí všeobecný zákaz lovu rýb. Nevie, či toto bolo oznamované Ministerstvu životného
prostrediaazmenacharakterulovnéhorevíruschválenánačlenskejschôdzi.Zrejmektomutaknedošlo,
keď existuje obžalovaným predložený doklad ohľadne charakteru tohto revíru. Zmena charakteru revíru
musí byť oznamovaná ministerstvu ŽP po prerokovaní a schválení členskou schôdzou.

Svedok L. Q. vypovedal, že sa od pána Q. dozvedel, že tento videl tri alebo štyri dni pred ich stretnutím
vychádzať obžalovaného spod kaskády na Jasenovskom potoku, tak sa rozhodol, že sa tam pôjde
pozrieť, čo aj urobil v piatok 16.09.2016 okolo 06.15 až 06.30 hod. a keď prišiel ku „Florinke“, videl
obžalovaného chytať ryby, nechytil nič ale ryby chytal, a to na prívlač na zlatú rotačku. Jednalo sa o

miesto, ktoré je chránenou oblasťou a je tam zakázané loviť až po vtok do Oravy. Obrazový záznamvyhotovil pán C.. Svedok stál na hornej časti za zábradlím a na miesto ku pánovi C. prišiel po tom,
ako obžalovaný vychádzal spod premostenia. Pôvodne bol v tomto mieste kaskády zákaz lovu, pretože
sa jednalo o rybovod a rok pred skutkom tam bol úplný zákaz lovu, lebo sa jednalo o chránenú rybiu

oblasť. Asi od roku 2016 je v platnosti, že tento úsek je chránenou rybou oblasťou, čo bolo odsúhlasené
členskou schôdzou a schválené aj radou. Zúčastnil sa členskej schôdze, kde sa toto odhlasovalo. Kedy
to schválila rada, nevedel. Členská schôdza to schválila na výročnej členskej schôdzi v roku 2015.
Obžalovaný mal v čase skutku v rukách dvojdielny prívlačový prút s navijakom, ktorý mohol mať dĺžku
2 až 3 metre. Na konkrétnom mieste je veľká tabuľa zákaz lovu rýb.

Svedok Ing. L. C. vypovedal, že vyhotovoval videozáznam na mobilný telefón a z tohto je zrejmé, že
obžalovaný vychádzal spod Florinovej kaskády. Predtým videl dopadať zlatú nástrahu do vody. Mohla
to byť rotačka a slúži k lovu rýb. Je presvedčený, že to bol obžalovaný, lebo ho potom videl spod tunela
vychádzať. Odkedy je on sám rybárom, tak v danom úseku je zákaz lovu rýb. Zúčastňoval sa členských
schôdzí, nebol ale prítomný pri tom, kedy sa prejednávala prípadná zmena charakteru tohto revíru. Stále

si pamätá, že je tam dlhoročný zákaz lovu rýb. V minulosti to bol Jasenovský potok, resp. Vyšnokubínsky.
TeraztomôžebyťsúčasťoutokuriekyOrava,alezákazlovutambolstále.Nebolpriamopriobžalovanom
v toku, stál 3 až 4 metre nad ním. Určite sa obžalovanému ani počas natáčania obrazového záznamu
ani potom nevyhrážal, ani som ho nijako neurazil. Pýtal sa ho prečo loví a či môžu ísť na políciu, čo
on odmietol. Počas toho rozhovoru obžalovaný tvrdil, že nič neurobil, že ryby nelovil. Ukázal v ruksaku

zmotaný silon, ktorý tam zrejme predtým niekto iný nastražil. Následne telefonovali hospodárovi, ktorý
povedal že to vyrieši. Nič sa však nedialo, preto vec skončila oznámením na polícii. Podľa neho rybu
obžalovaný pri sebe nemal. Nemôže to ale tvrdiť na 100 %. Z ruksaku vytiahol zmotaný silon.

Svedok J. Q. sa vyjadril, že skutočnosť, že na uvedenom mieste je dlhoročný zákaz lovu rýb, možno

zistiť z tabúľ, ktoré sú na úseku osadené. Nevie o tom, že by členská schôdza rozhodovala o zákaze lovu
ohľadne tohto revíru. Rokovalo sa o zákaze v rybej rezervácii. Ten úsek by mal byť presne špecifikovaný
v rybárskom poriadku. Videl obžalovaného v tomto mieste loviť ryby v pondelok, utorok a v stredu (12.,
13., 14.09.2016). V tú stredu aj videl, že v rybárskej taške má niečo, nemôže však povedať, že to
bol konkrétne úlovok. V piatok na mieste, keď tam boli páni Q. a C. nebol. V pondelok a v utorok si

nie je istý, či v kaskáde stál obžalovaný, pretože osobu pozoroval z cesty, resp. teda z hornej časti
premostenia. Z tej cesty do kaskády vidno. Postavou to mohol byť obžalovaný. V stredu ho priamo videl.
Dnu v toku pri ňom ani v jeden deň nebol. V stredu 14.09.2016 , videl obžalovaného spod kaskády
vychádza. Jasenovský potok môže byť uvedený ako lovný, môžu však z neho byť vyňaté úseky, kde je
zákaz lovu, napr. pre časť, ktorá je rybou rezerváciou. Konkrétne úseky sú označené zrozumiteľnými

tabuľami. Nevie, ako je t.č. Jasenovský potok označený. Musí sa riadiť poriadkom miestnej organizácie,
ktorej je obžalovaný dlhoročným členom a vie o tom. Následne pri výsluchu dňa 24.09.2019 uviedol, že
si pre odstup času nespomína na všetky konkrétne skutočnosti, ale určite v tom období ešte študoval.
Chodieval rovnakou trasou do školy popri daňovom úrade a Jasenovskom potoku. V jeden týždeň,
presné dátumy nevie, v pondelok, v utorok a v stredu tiež išiel do školy. V pondelok a v utorok z cesty

videl siluetu muža, ktorá nápadne pripomínala obžalovaného. Nie je si úplne istý, že to bol on, ale silueta
ho pripomínala. Videl ho v kaskáde pri Florinovom dome, teda na mieste, kde je malá vodná elektráreň
a celoročný zákaz loviť ryby. Bolo vidno, že tam vykonáva nejakú rybársku činnosť - nahadzovanie a
manipuláciu s rybárskym náčiním. V stredu ho videl vychádzať z tunela popod cestu, vtedy mal udicu
v tzv. pohotovostnej polohe, to znamená rozloženú a pripravenú na rybársku činnosť. Udicu mal v ruke

ako vychádzal spod tunela. Svedok nič nehovoril, ani sa s ním nerozprával. Vo štvrtok zarybňovali
Zázrivku, domnieva sa, že bol vtedy štátny sviatok a povedal to pánom F., Q. a C., že čo konkrétne videl.
F. tomu nechcel uveriť, tak C. a Q. sa v piatok vybrali tiež ku tej malej vodnej elektrárni a na uvedenom
úseku obžalovaného videli a chytili ho, to mu následne telefonicky oznámil asi p. Q.. Ešte povedal, že
mal pravdu, že to skutočne tak bolo. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že spoznal obžalovaného,

keď vyšiel spod mosta na druhý deň v utorok, tak je to pravda. Rovnako obžalovaného videl v stredu
tak ako to uvádzal v prípravnom konaní. T. B. chodieval s ním do školy často, keďže boli kamaráti.
Od začiatku ako je on rybár, má vedomosť o tom, že v danom úseku, teda pod kaskádou v mieste, kde
vyteká voda z turbíny malej vodnej elektrárne, je neresisko rýb a teda celoročný zákaz lovenia. Rovnako
to vyplýva zo zákona, keďže je tam rybovod. Nevidel, že by osoba, ktorú konkrétne videl, ulovila nejakú

rybu. Na tomto mieste sa nachádzala len jedna osoba, nikto iný v mieste tunela nebol. Pravdou je to,
čo uvádzal pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní, vtedy si pamätal udalosti lepšie. Po niekoľkých
rokoch už podrobnosti nevie. Na sto percent sa s obžalovaným stretol a teda ho videl v tú stredu. V ten
pondelok a v utorok určite videl osobu. V pondelok sa určite nestretli a v utorok to nevedel potvrdiť nasto percent. T.č. on vykonáva funkciu, ktorú predtým zastával obžalovaný, je vedúci odboru tečúcich vôd
a ku pracovným záznamom môže povedať toľko, že sa výlovov nemusel zúčastniť, resp. je množstvo
rôznychakcií.Samotnýzáznamotom,akéosobysatamzúčastnilinemusízodpovedaťskutočnosti,teda

osoby tam uvedené nemuseli vykonať brigádnickú prácu. Je to napr. vtedy, keď daný člen dodá materiál,
ale na brigáde nie je. Zapíšu mu však účasť práve preto, že materiál dodal. Za člena organizácie môže
odpracovať brigádu aj napr. rodinný príslušník. Osoba, ktorá vypisuje podklady musí v tom mať poriadok
a vedie si vlastné záznamy. Svedok k predloženým pracovným záznamom č. 74/2016 a č. 73/2017
uviedol, že z dôvodu migračnej bariéry na toku Jasenovského potoka sa zlovovali ryby a vypúšťali sa

do čistého toku, kde im bolo umožnené migrovať na svoje prirodzené neresiská. Je to bežná prax, bolo
to na základe vedomosti ichtyológa a tiež hospodára, v tom čase p. F.. Konkrétne napr. pri migrácii
pstruhov môže dôjsť ku výnimočnej udalosti, že je potrebné vykonať tieto úkony neodkladne, takže vtedy
môže hospodár miestnej organizácie zabezpečiť povolenie aj dodatočne. Ide o predchádzanie škodám
a pomoc rybám v ďalšej reprodukcii. Pokiaľ je v niektorom z tých záznamov uvedený, tak je možné, že
sa tých úkonov zúčastnil, nepamätá si na to. Keď dňa 14.09.2016 obžalovaného stretol, rybársku tašku

mal mokrú. Či v nej niečo bolo, to nevie. Taška sa môže namočiť od ryby ale aj inak. Taška je v podstate
na úrovni pása, slúži na to, aby sa do nej odkladala ulovená ryba. Môže tam byť aj náčinie alebo iné
veci, takže pokiaľ napr. tam mal obžalovaný niečo iné, mokré, pripúšťa, dovnútra tašky nevidno. Výlov v
septembri 2016 bol z dôvodu, aby sa ryby zachránili a nebola spôsobená miestnej organizácii škoda. Či
konkrétne v čase výlovu už existovalo povolenie nevie, ale určite sa o tom bavili na výbore. Niekedy je

situácia taká, že sa oblastný ichtyológ oboznámi cestou SMS a konkrétne „papierové povolenie“ príde až
neskôr. V tomto konkrétnom septembri bolo 4 alebo 5 odlovov a nevie, na ktorom konkrétne sa zúčastnil.
Je možné, že na tom konkrétnom bol, prípadne bol na inom a hospodár ho zapísal do zoznamu, ktorý
je predložený. Čo sa týka údajov, ktoré by mali byť na tom zázname napr. množstvo odlovenej ryby
uvádza, že to nemusí byť presne uvedené na konkrétnych záznamoch z brigády. Toto má na starosti

hlavný hospodár, lebo napr. pstruh potočný tiahne v rôznych obdobiach podľa veku a ide o to, že sa
vždy snažia vyloviť všetky ryby a premiestniť ich na tok, na ktorom môžu migrovať. Pri týchto výlovoch
sa s rybami nikam nechodilo, v podstate sa len posunuli na rovnakom toku vyššie cez migračnú bariéru.
Nejednalo sa o žiadnu mimoriadnu situáciu, ktorú by mal vyhlasovať minister životného prostredia. K
takýmto výlovom dochádzalo aj predtým. Ešte za p. Y. sa bežne zlovilo miesto a ryby sa posúvali vyššie.

Ryby s určitosťou nebrali, išlo o to pomôcť pstruhovi v migrácii, nie privlastňovať si nejaké ryby.
Svedok RNDr. L. P. vypovedal, že na zasadnutí výboru ho hlavný hospodár pán F. informoval o tom, že
videli obžalovaného chytať ryby v mieste zákazu. Obžalovaný povedal, že v mieste bol, vyberal pytliačku
aj zdochnutú rybu, pričom pytliačku aj ukázal. Miesto kde sa to malo stať je kaskáda pri Florinovom
dome pod elektrárňou na Jasenovskom potoku. Tam je lov rýb zakázaný, pretože sa jedná o chovný tok,

ktorý ústi do rieky Orava a rieka je aj v tomto ústi chránená. Zákaz je tam tiež z dôvodu, že tam z rieky
Orava tiahli na neres ryby. Čo sa týka jednotlivých zmien, tak žiadosti podáva výbor. Má vedomosť o
tom, že uvedený tok je so zákazom rybolovu už dlhšiu dobu, presne však nevie povedať, kedy prebehol
schvaľovací proces, ani kedy táto zmena bola schválená, je to vecou hlavného hospodára pána F., ktorý
bol hlavným hospodárom v tom období a aj teraz. Čo sa týka obrazového záznamu, videl dve videá, na

jednom obžalovaný vychádzal spod mosta a k tomuto sa vyjadril, že tam nebol chytať ryby, na druhom
videu sú nejasné zábery a počuť čľupkanie, možno pohyb blyskáča v kaskáde. Pán C. za ním prišiel
s tým, že ak obžalovaný odstúpi z funkcie rybárskej stráže a z výboru, nič s tým robiť nebude. Svedok
mu na to povedal, že toto riešiť nemôže, prebrali to na výbore so záverom, že pokiaľ sa oznamovateľ
domnieva, že bol spáchaný trestný čin, má to riešiť trestným oznámením.

Nespomína si, kedy došlo ku zmene charakteru spomínaného vodného toku, obžalovaný by to mal
vedieť, keď v tom období sám robil pomocného hospodára a bol členom výboru. Je možné, že jednotlivé
tabule na uvedenom toku neboli presne podľa zákona o rybárstve, ale jasne označovali zákaz lovu rýb.
Okrem toho to bolo uvedené aj v miestnom rybárskom poriadku.
Svedok T. B. uviedol, že keď mu prišlo predvolanie na políciu na výsluch, tak vôbec nevedel o čo ide

a asi po dvoch týždňoch mu J. Q. písal, že či mu prišiel tiež papier na políciu, tak potvrdil že áno, ale
že vôbec nevie o čo ide, na čo mu povedal, že sa to týka skutku, kedy išli do školy popri fare v Dolnom
Kubíne a nejaký muž tam mal načierno chytať ryby. Nehovoril mu čo treba na polícii povedať. Vôbec si
však nespomína na okolnosti tejto veci a ani si nespomína, že by obžalovaného videl chytať ryby. Čo
sa týka hlavného pojednávania, tak spolu s Q. nekomunikovali. Obžalovaného chytať ryby nevidel.

SvedokMgr.J.F.savyjadril,žeotejtokonkrétnejtrestnejvecivielenodL.C.,pretožemubolopovedané,
že obžalovaný bol v Jasenosvskom potoku a že vyťahoval pytliačky, čomu neveril, keďže bol v tom
čase hospodárom miestnej organizácie. L. C. uviedol, že to oznámi polícii. Obžalovaný sa mal vyjadriť,že ako hospodár má právo vykonávať takúto činnosť, je pravdou, že svedok sám tiež niekedy takúto
činnosť vykonáva, ale vždy za účasti ďalšej jednej alebo dvoch osôb, niekedy je to aj viac ako dvoch.
Neveril, že by obžalovaný lovil ryby, preto sa C. s Q. dohodli, že na druhý deň to mal byť piatok, sa

na miesto pôjdu pozrieť, pretože J. Q. videl obžalovaného v týchto miestach viac dní po sebe. Svedok
na miesto nešiel, oni dvaja natočili video záznam a telefonovali mu, že obžalovaného videli ako hádže
udicou a vychádza spod mosta. Povedal im, že to bude asi nedorozumenie, že netreba hneď volať
políciu, aj o tom s obžalovaným hovoril, kde on na ďalšom zasadnutí hovoril, že vyťahoval pytliačky
a tiež odstraňoval nejaký silón. Považoval to za vybavené, ale C. s Q. asi nie, keďže L. C. mal vec

oznámiť polícii. Čo sa týka Jasenovského potoku, ten je priradený k Orave, kde platí celoročný zákaz
lovu. Chceli ho kvalifikovať ako chovný úsek, preto požiadal radu Slovenského rybárskeho zväzu v
Žiline v roku 2014 o uskutočnenie tejto zmeny, možno to bolo aj v roku 2015, pričom rada oznámila,
že takýto postup schvaľujú a pridelili tomuto revíru číslo. Malo by to byť číslo 3-2710-6- 4 a označenie
Orava č. 1b. Je to uvedené aj v miestnom rybárskom poriadku z roku 2014. Svedkovi bol k nahliadnutiu
predložený miestny rybársky poriadok MO SRZ Dolný Kubín, platný od 01.01.2016, kde svedok na

uviedol, že číslo revíru ORAVA Č. 1b 3-2711-6-2 je lososoví lipňový chovný úsek s popisom revíru
neresiská rýb. Označenie revíra je od lavičky pre peších v Dolnom Kubíne pri futbalovom ihrisku s
umelou trávou po železničný most v Dolnom Kubíne vrátane spodného toku Jasnovského potoka od
ústia do Oravy po kaskádu pri Florinovom dome. Na uvedenom úseku Oravy a časti Jasenovského
potoka je zákaz lovu po celý rok. Miestna organizácia zasadala buď v roku 2014 alebo 2015, kedy

zo zápisnice vyplýva, že mal povinnosť zaslať na radu SRZ v Žiline žiadosť o zmenu revíru na chovný
nelovný. Žiadosť zasielal e-mailom krátko po zasadnutí a rovnako e-mailom dostal odpoveď, kedy rada
schválila túto zmenu, prečo stále na oficiálnej stránke ministerstva životného prostredia zmena nie je
vykonaná, nevie. Túto povinnosť už má rada SRZ Žilina, keďže miesta organizácia je len v nájomnom
vzťahu, resp. užívatelia a nie vlastníci tokov. Je členom SRZ od roku 1991, Jasenovský potok bol celý v

minulosti lovný, okrem časti pri elektrárni pod Florinovým domom, čo bol rybovod s celoročným zákazom
lovu, neskôr došlo k priradeniu tohto toku k Orave, čo sa prejavilo v miestnom rybárskom poriadku
na rok 2016.Obžalovaný bol hospodárom revíru ustanovený riadne miestnou organizáciou. Mohol na
tok chodiť sám a vykonávať činnosti v zmysle § 13 Zákona o rybárstve, teda najmä kontrolnú činnosť,
hospodárska činnosť a prieskum. Výbor miestnej organizácie SRZ môže bez prejednania na členskej

schôdzi iniciovať zmenu charakteru konkrétneho revíru, postačuje na to hlasovanie vo výbore a tak to
bolo aj v tomto prípade. Všetky zápisnice zo zasadnutia výboru miestnej organizácie SRZ sú v archíve
miestnej organizácie, pokiaľ by došlo k odsúhlaseniu takéhoto návrhu vo výbore, premietlo by sa to do
znenia rybárskeho poriadku miestnej organizácie SRZ a následne by zasielal žiadosť o zmenu SRZ -
Rada Žilina. Za hlavného hospodára bol zvolený výborom asi v apríli 2014, skúšky ešte vtedy nemal

a zrejme ich vykonal až niekedy na jeseň toho roku.

Svedok Ing. T. Y. sa vyjadril, že je členom MO SRZ Dolný Kubín a obžalovaného pozná dlhé roky, keďže
bol vo výbore. Mal na starosti tečúce vody a niekoľkokrát či už 5 alebo 10 krát sa s ním zúčastnil brigád,
hlavne na vysádzanie pstruha potočného do potokov miestnej organizácie. Z týchto brigád bol vždy

robený záznam s evidenciou kto, kedy a v akom rozsahu sa brigád zúčastnil. Miestna organizácia má
presnú evidenciu týchto brigád s menami a počtom hodín a dátumami, kedy sa brigáda uskutočnila, on si
napresnédátumynespomína,pretožesútorokyatýchbrigádbolomnožstvo.Kuzáznamuzbrigádydňa
14.09.2016 (č.l. 446) uviedol, že podpis je jeho, určite sa tejto brigády zúčastnil aj s p. S. a s určitosťou
s obžalovaným, pretože každú brigádu, v ktorej bol účastný, vykonal spoločne s obžalovaným. Bolo to

preto, že obžalovaný rozhodoval o tom, kde a aké množstvo rýb sa vysadí. On by som toto nevedel
vyriešiť, takže o tom rozhodoval on a ostatní boli účastní tejto brigády. Nevie, kto tie pracovné záznamy
vypisoval. Tiež si nepamätá, kto pracovný záznam dával na podpis. Pracovný záznam sa podpisuje
väčšinou na tej akcii, či pred alebo po vysadení ryby. Čas sa vypočíta alebo je úmerný tomu, koľko rýb a
na akých miestach sa vysádzajú. V prevažnej miere sa chodilo na brigády okolo 07.00 hod., niekedy sa

ale stalo, že to bolo 07.30 hod. alebo 08.00 hod. Nevedel odpovedať na otázku, či mohol ísť odpracovať
brigádu za člena miestnej organizácie aj niekto iný pokiaľ by člen nemohol. Brigády sa robili na základe
zarybňovacieho plánu schváleného miestnou organizáciou SRZ a schváleným výborom.

Svedok D. S. vypovedal, že je členom MO SRZ a niekoľkokrát v minulosti sa zúčastnil vysádzania rybiek

či už do potokov alebo do rieky Oravy. Väčšina týchto brigád bola s obžalovaným, bolo ich 10, možno
15, presné číslo pre odstup času nevie. O každej takejto brigáde sa viedol záznam, pretože na základe
účasti na brigádach bol oslobodený od platenia nejakých poplatkov, pretože podľa vnútorných predpisov
za neodpracovanú hodinu sa museli odvádzať nejaké finančné prostriedky. Preto sa hodiny strávené nabrigádach riadne evidovali. Mal k dispozícii záznamový lístok, ktorý MO odovzdal, tam už bola evidencia
pracovného záznamu, s čím sa to porovnalo. Ku podpisu na pracovnom zázname na č.l. 446 uviedol,
že je jeho. Pokiaľ chodil vysádzať rybky do potokov, bolo to vždy za prítomnosti obžalovaného, čo

sa týka vysádzania do rieky, to bolo aj za prítomnosti niekoho iného. Nemá vedomosť o tom, že by
sa brigády mohol za člena MO zúčastniť niekto iný a člen to potom len podpísal. Nespomína si, kedy
sa pracovný záznam podpisoval, či na začiatku, v priebehu alebo na konci brigády. Podpisovalo sa to
v ten konkrétny deň, ale čas podpisu nevie. Nevie kto vyhotovoval pracovný záznam, ale podpisovať
ho dával obžalovaný. Nevie sa vyjadriť k tomu, kto a akým spôsobom meral čas strávený jednotlivými

brigádnikmi. Stávalo sa, že členovia chodievali na vlastných motorových vozidlách a rozvážali materiál
po rôznych potokoch. Deň vopred sa vždy telefonicky dohodli, kedy bude začiatok brigády a kde. Nebola
nikdy stanovená konkrétna hodina. To sa dohodlo vždy večer predtým o ktorej hodine a kde sa stretnú,
vždy to ale bolo dopoludnia, resp. zrána.

Postupom podľa § 269 ods.1 Tr. por. súd prečítal nasledujúce listinné dôkazy: trestné oznámenie č.l. 6,

č.l. 8-9, č.l. 10-11, správu Slovenského rybárskeho zväzu s prílohami č.l. 13 až 15 a 116 až 135, správu
OÚ Dolný Kubín s prílohami č.l. 17 až 19, zápisnicu z ohliadky miesta činu č.l. 67 až 69, správu MO
SRZ Dolný Kubín č.l. 92, správu OR PZ Dolný Kubín č.l. 201, správu MUDr. Pieckovej č.l. 202, správu
Mesta Dolný Kubín č.l. 203, výpis z ústrednej evidencie priestupkov č.l. 204, odpis z registra trestov č.l.
205, 378 a 269, správu Okresného úradu Dolný Kubín č.l. 360 až 362, správu Slovenského rybárskeho

zväzu - Rada Žilina č.l. 363 až 370, správu Okresného úradu Dolný Kubín č.l. 376 a 377, doklady č.l.
248 až 252, fotografie č.l. 274 až 279, zápisnice MO SRZ č.l. 280 až 315, správu MŽP SR č.l. 326 až
328, zápisnicu č. 04/2012 č.l. 329, Miestny rybársky poriadok č.l. 330 až 331, fotodokumentáciu č.l. 70
- 90, 137 - 147, fotografie č.l. 186, 196 - 200, správu MŽP č.l. 459 a odpis z registra trestov č.l. 487.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutom na ich rozhodnutie. Právo
obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú
okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch
smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy
ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Prečinu pytliactva podľa § 310 Tr. zák., sa dopustí ten, kto
(1) neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez

povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom,
alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene
ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1

a) hromadne účinným alebo zavrhnutiahodným spôsobom,
b) v malom rozsahu, alebo
c) ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie.

Objektom tohto trestného činu je ochrana výkonu práva poľovníctva a výkonu rybárskeho práva

pred neoprávnenými zásahmi. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v neoprávnenom
zásahu do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva dvoma spôsobmi,
a to tým, že páchateľ bez povolenia loví zver alebo ryby, alebo ich loví v čase ich
ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo tým, že ukryje, prechováva alebo na seba alebo
iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené. Rybárske právo upravuje

zákon č. 139/2002 Z.z. o
rybárstve v znení neskorších predpisov a vykonávacia vyhláška č. 185/2006 Z.z. Týmto právom treba rozumieť
oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať nato v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. Výkon práva poľovníctva alebo rybárskeho práva môžu
uskutočňovať len osoby na to povolané (členovia poľovníckej alebo rybárskej stráže) a osoby, ktoré majú
na výkon týchto práv osobitné povolenie. Neoprávneným zásahom do týchto práv je každé úmyselné

konanie, ktorým páchateľ zasahuje do uvedených práv a povinností poľovníctva a rybárstva. Lovenie
zveri alebo rýb je akákoľvek činnosť, ktorá smeruje ku skoleniu (zabitiu) alebo chyteniu zveri alebo rýb.
Nezáleží na tom, či si páchateľ ulovenú zver alebo ryby prisvojí alebo ich nechá na mieste ulovenia.
Za zakázaný spôsob lovenia zveri treba považovať napríklad usmrcovanie plynom, strieľanie raticovej
zveri brokmi, chytanie do slučiek alebo na lep, a za zakázaný spôsob lovenia rýb napríklad lovenie pod

ľadom, pri umelom svetle, omamnými prostriedkami, do rúk a pod. Pre trestnú zodpovednosť páchateľa
nie je rozhodujúce, že ulovenú zver alebo ryby opäť pustí.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že v dňoch 12. - 14.09.2016 a 16.09.2016 lovil ryby v rybárskom
revíri ORAVA č. 1b 3-2711-6-2, kde podľa § 9 zákona o rybárstve platí všeobecný zákaz lovu rýb, pričom
konal ako osoba, ktorá má osobitnú povinnosť chrániť životné prostredie a takto zasiahol do výkonu

rybárskeho práva tým, že zakázaným spôsobom lovil ryby.

Obžalovaný sa bránil, že miesto, kde čistil tok od uhynutej ryby a zamotaných silónov s PET fľašami
je Jasenovský potok, označený ako revír 3-1360-4-1, pričom podľa popisu tohto revíru, oficiálne
zverejneného na stránke MŽP SR ako Jasenovský potok sa jedná potok (Kubínsky) od ústia do Oravy

v Dolnom Kubíne po pramene nad obcou Osádka, vrátane prítokov. Do revíru patrí aj Leštinský potok
ústia vo Vyšnom Kubíne po pramene nad obcou Jasenová. Podľa evidencie MŽP SR revír s názvom
Jasenovský potok má označenie 3-1360-4-1 a jedná sa o revír lososový lovný, ktorého užívateľom je
MO SRZ Dolný Kubín.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že podľa správy SRZ, Rada Žilina zo dňa 18.10.2018 je rybársky
revír „Jasenovský potok“ vedený ako pstruhový lovný, nejedná sa o chovný revír a lov rýb je v tomto
revíri povolený. Rybársky revír č. 3-2711-6-2 Orava č. 1b je evidovaný ako rybársky revír podľa § 9
zákona o rybárstve a na tomto platí všeobecný zákaz lovu rýb. Popis tohto revíru je čiastkové povodie
rieky Oravy od betónovej lavičky pre peších pri futbalovom ihrisku v DK po železničný most v Dolnom

Kubíne, vrátane Jasenovského potoka od ústia do rieky Orava po kaskádu pri Florinovom dome v
Dolnom Kubíne. Slovenský rybársky zväz - Miestna organizácia Dolný Kubín (ďalej len SRZ - MO
DK) mala informáciu o zmene lovného revíru na chovný zakomponovanú už v Miestnom rybárskom
poriadku (ďalej len MRP) platnom od 1.1.2015. Žiadosť na zmenu bola podávaná MŽP SR v roku 2014
a súčasťou bol aj zoznam rybárskych revírov, na ktorých figuruje rybársky revír 3-2711-6-2 Orava č.

1b. Bolo preukázané, že Výbor MO SRZ DK na zasadnutí výboru dňa 17.12.2014 prerokoval a schválil
MRP platný od 1.1.2015, ktorého súčasťou je revír Orava č. 1 3-2710-6-1 lososový - lipňový - lovný s
vymedzeným chovným úsekom a celoročným zákazom lovu rýb z dôvodu neresiska. MRP platný pre
rok 2016 bol prerokovaný a schválený s pripomienkami na zasadnutí Výboru MO SRZ dňa 23.11.2015
a súčasťou neho je aj revír Orava č. 1b 3-2711-6-2, tzv. neresisko. Tento RP platný pre rok 2016 bol

zaslaný na Radu SRZ Žilina a bol predmetom kontroly miestnych rybárskych poriadkov zo strany MŽP
SR, pričom bolo konštatované, že MRP MO SRZ DK je v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a záväznými internými predpismi (č.l. 363 - 370 a 92 - 94, 95 - 96, 98 - 99, 100 - 102, 111).
Je preto nesporné, že obžalovaný ako v tom čase rybársky hospodár, člen rybárskej stráže a vedúci
odboru tečúcich vôd MO SRZ mal o tejto skutočnosti vedomosť, bol povinný riadiť sa označením revíru

ako chovného, s celoročným zákazom lovu rýb.

Súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, či obžalovaný lovil ryby v dňoch 12.09.2016, 13.09.2016,
14.09.2016 a 16.09.2016. Svedok Bachleda pred súdom uviedol, že dňa 16.09.2016 okolo 06.15 hod.
až 06.30 hod. videl obžalovaného loviť ryby. Nechytil nič, no mal v ruke dvojdielny prívlačový prút s

navijákom o dĺžke 2 až 3 metre. Svedok C. sa vyjadril, že videl obžalovaného vychádzať spod Florinovej
kaskády, predtým videl dopadnúť zlatú nástrahu do vody. Mohla to byť rotačka a slúži k lovu rýb.
Hovoril s obžalovaným, ktorý povedal, že nelovil, ukázal v ruksaku zamotaný silon, ktorý tam zrejme
niekto iný predtým nastražil. Rybu pri sebe podľa svedka určite nemal. Svedok Q. vypovedal, že videl
obžalovaného loviť ryby na konkrétnom mieste 12., 13., a 14.09.2016. Následne uviedol, že si nie je

istý, či videl v pondelok a utorok práve obžalovaného, v stredu ho priamo videl spod kaskády vychádzať,
udicu mal v tzv. pohotovostnej polohe, teda rozloženú a pripravenú na rybársku činnosť. Na druhý deň
(vo štvrtok) to povedal F. a Q., ktorí sa v piatok išli pozrieť ku malej vodnej elektrárni a obžalovaného
videli, pričom mu telefonicky oznámil p. Q., že mal pravdu. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, žespoznal obžalovaného, ako vychádza v danom úseku toku spod mosta v utorok , tak je to pravda. Na sto
percent si je istý, že sa s obžalovaným stretol v stredu a teda ho na mieste videl. T.č. vykonáva činnosť
ako predtým obžalovaný, tiež má na starosti záznamy o brigádach členov MO SRZ a osoby uvedené v

jednotlivých záznamoch skutočne fyzicky brigádu nemuseli vykonať, napr. pokiaľ dodá konkrétny člen
MO potrebný materiál, na brigádu nemusí ísť, účasť sa mu však zapíše, ako keby tam skutočne bol.
Niekedy môže za člena odpracovať brigádu rodinný príslušník. Dlhodobo vie ako člen MO SRZ, že v
úseku pod kaskádou, kde vyteká voda z turbíny MVO je neresisko rýb a celoročný zákaz lovenia. L. P.
uviedol, že L. C. mu povedal, že ak obžalovaný odstúpi z funkcie rybárskej stráže a člena výboru, nebude

s tým záznamom nič robiť. Obrazový záznam videl, na ňom je zachytená len skutočnosť, že obžalovaný
vychádza spod mosta. Svedok B. vôbec nevedel, či obžalovaného videl chytať ryby. Svedkovia Y. a S.
potvrdili, že podpisy na pracovnom zázname zo dňa 14.09.2016 sú ich a teda sa zúčastnili brigády za
účasti obžalovaného, obaja tiež potvrdili, že začiatok prác bol vždy dohodnutý deň vopred, zvyčajne sa
začínalo medzi 07.00 hod. až 08.00 hod.

Súd je toho názoru, že výpovede svedkov Q. a C. korešpondujú s obrazovo - zvukovým záznamom,
ktorý bol vyhotovený mobilným telefónom. Svedok C. doslova uviedol, že sa bol zvrchu pozrieť ako ústi
turbína do potoka a videl, ako dopadáva zlatá nástraha do vody. Svedkovi Q. povedal, aby ostal hore
na tom mieste, on išiel dolu, ako sa vychádza z tunela kde natočil video, ako obžalovaný vychádza. Títo
svedkovia sa na mieste v skorých ranných hodinách nenachádzali náhodne, ale prišli tam na základe

vyjadrení sv. Q., ktorý im dňa 15.9.2016 poskytol poznatok o tom, že obžalovaný viac dní po sebe loví
ryby na zakázanom mieste. Tento svedok priamo usvedčuje obžalovaného zo žalovaného trestného
činu a na tvrdeniach uvádzaných už v prípravnom konaní zotrval aj pri výpovediach počas hlavného
pojednávania. Ku účasti obžalovaného na brigáde MO SRZ dňa 14.9.2016 súd uzatvára, že ani svedok
Y., ani S. nepotvrdili, že brigáda začala presne o 07.00 hod., podľa ich vyjadrení brigády začínali niekedy

o 07.00 hod, niekedy 07.30 hod. alebo 08.00 hod., preto z pohľadu súdu nie je vylúčené, že aj dňa
14.09.2016 začiatok brigády nebol o 07.00 hod. Neuniklo pozornosti súdu, že podľa popisu prác sa
jednalo aj o vysadenie pstruha potočného do revíru 3-1360-4-1 (T. potok - do ústia do Oravy v DK
po pramene nad Obcou Osádka), teda v bezprostrednej blízkosti miesta, kde bol v skorých ranných
hodinách obžalovaný videný. Je teda zrejmé, že sa fyzicky mohol zúčastniť brigády 14.09.2016 od 07.30

hod., keď začiatok brigády s poukazom na výpovede svedkov Y. a S. nebol presne určený siedmou
hodinou ráno.
Objektom trestného činu pytliactva (§ 310 Tr.zák.) je záujem spoločnosti na ochrane výkonu práva
poľovníctva a výkonu práva rybárstva pred najodvážnejšími protiprávnymi zásahmi do výkonu týchto
práv, ako aj záujem na ochrane voľne žijúcej zveri a rýb, ktoré sú predmetom tohto trestného činu.

Páchateľom tohto trestného činu môže byť každá osoba spĺňajúca všeobecné podmienky trestnej
zodpovednosti (vek - § 22, nepríčetnosť - § 23 Tr. zák. ) Pre naplnenie subjektívnej stránky uvedeného trestného činu
zákon vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa (§ 15 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. ) Pokiaľ sa týka lovu rýb možno z

hľadiskaobjektívnejstránkyskutkovúpodstatutrestnéhočinupytliactvanaplniťalternatívnymispôsobmi,
medzi ktoré patrí aj lovenie rýb bez povolenia. Podľa ustálenej právnej praxe sa za lov rýb považuje
konanie subjektu (páchateľa), ktoré bezprostredne smeruje k uloveniu rýb, napr. nahodenie udice alebo
silonu s návnadou do vody. Pre naplnenie objektívnej stránky trestného činu pytliactva podľa § 310 ods.
1 Tr. zák. nie je rozhodujúcou skutočnosťou, či si páchateľ pri rybolove ulovené ryby privlastní alebo tieto

nechá na mieste ulovenia (druh lovu metódou “chyť a pusť”).

Keďže obžalovaný mal svojím konaním naplniť znaky prečinu, súd sa zaoberal materiálnym korektívom,
s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák. Súd posúdil kritériá uvedené v § 10 ods. 2 Tr. zák. a to spôsob
spáchania činu a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný. Nakoľko obžalovaný opakovane vedome porušil

zákon o rybárstve a konal tak ako osoba, ktorá mala osobitnú povinnosť chrániť životné prostredie,
nemožno hovoriť o tom, že by závažnosť prečinu bola vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nepatrná.
Obžalovaný v čase skutku bol rybárskym hospodárom, členom výboru MO SRZ a členom rybárskej
stráže. Z titulu svojho postavenia vedel o charaktere revíru ORAVA č. 1b 3-2711-6-2, ktorý bol evidovaný

v Miestnom rybárskom poriadku platnom od 01.01.2015 ako revír s celoročným zákazom lovu rýb.
Napriek tomu lovil v dňoch 12. až 14.9.2016 a 16.09.2016 v predmetnom revíri ryby a to v rozpore s ust. §
9 ods. 5 vtedy platného Zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve (platný do 31.12.2018). T.č. zákaz lovu rýb
v chovnom rybárskom revíri upravuje ust. § 10 ods. 5 Zákona č. 216/2018 o rybárstve. Označenie revírovupravuje § 4 Vyhlášky MŽP SR č. 381/2018 Z.z., ktorou sa vykonáva citovaný zákon, pričom rybársky
revír sa označuje tabuľou, ktorá sa umiestňuje na samostatnej konštrukcii tak, aby bola viditeľná najmä z
prístupových ciest k rybárskemu revíru a vymedzovala hranice rybárskeho revíru, a dodatkovou tabuľou.

Užívateľ na tabuli uvedie číslo a názov rybárskeho revíru, charakter a účel rybárskeho revíru, výmeru
rybárskeho revíru okrem výmery vodného útvaru trvalo tečúcich povrchových vôd a názov užívateľa
a jeho organizačnej zložky, ak rybársky revír užíva jej prostredníctvom. Užívateľ na dodatkovej tabuli
umiestnenej na samostatnej konštrukcii s tabuľou uvedie vymedzenie časti rybárskeho revíru, kde sa
ryby nahromadili počas mimoriadnej udalosti, v čase neresu alebo zimovania, druh vysadených rýb,

časové obmedzenie ich lovu a text "Všeobecný zákaz lovu rýb" alebo "Zákaz lovu vysadených druhov
rýb dosahujúcich najmenšiu lovnú mieru". Podľa č.l. 74, 75, 77, 87 a 88 bol revír s názvom „Jasenovský
potok“ riadne označený ako neresisko rýb a rybovod s celoročným zákazom lovu rýb.

Pri druhu a výmere trestu súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. v tom, že
obžalovaný viedol pred spáchaním prečinu riadny život, preto mu ukladal trest na dolnej hranici sadzby

s podmienečným odkladom jeho výkonu na dobu jedného roka. Zároveň mu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. uložil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu práva rybárstva vo výmere 1 rok, nakoľko
obžalovaný sa skutku dopustil v súvislosti s výkonom tohto práva.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.
teda

ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie neoprávnene zasiahol do
výkonu rybárskeho práva tým, že zakázaným spôsobom lovil ryby,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.