Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžk/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200723
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6015200723.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek

senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: NetSpace,
s.r.o., so sídlom Obrancov mieru 3173, 962 12 Detva, IČO: 36 049 778, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou Aequitas s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti
sťažovateľovi (pôvodne žalovanému): Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky,
Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: DTnet Detva s.r.o.,
sosídlomM.R.Štefánika65,Detva,IČO:46079386,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovaného
č. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD zo dňa 23. marca 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/96/2015-123 z 15. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 23S/96/2015-123 zo dňa15. augusta 2018 z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči sťažovateľovi (žalovanému) právo na úplnú náhradu trov kasačného
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 23S/96/2015-123 z 15. augusta 2018 Krajský súd v Banskej Bystrici
(ďalej aj „správny súd“) rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a
bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD z 23. marca 2015 a rozhodnutie orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa Mesta Detva č.j. 446/2013/Dka-ozn. z 2. decembra 2014 zrušil a vec vrátil orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Žalovaného súd zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100% v sume, aká bude vyčíslená v uznesení vydanom tunajším súdom po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov. Ďalším

účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Mesto Detva, ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) rozhodnutím č.j. 446/2013/DKa-ozn. zo dňa 02.12.2014 nepriznal
spoločnosti NetSpace s.r.o. (v procesnom postavení žalobca) postavenie účastníka konania podľa §
34 ods. 2 stavebného zákona, § 14 a § 46 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
v územnom konaní o umiestnení líniovej stavby „Detva, optická sieť DT net“ stavebníka DTnet Detva

s.r.o. (v procesnom postavení ďalší účastník konania).

3. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/96/2015-72 zo dňa 23.09.2015 žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správyMesta Detva zrušil „s bodkou“ (t.j. bez uvedenia vo výroku, že vec sa vracia na ďalšie konanie),
a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ a z dôvodu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc o podanom odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici, uznesením sp.zn. 5Sžo/14/2016 z 26. apríla 2018 zrušil rozsudok
krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak, bez toho, aby sa zaoberal meritom
odvolania žalovaného, pretože rozsudok krajského súdu bol vyhlásený v rozpore s ustanovením § 250j

ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p, keďže krajský súd zrušil rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu
bez toho, aby vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Konštatoval, že týmto postupom súdu
došlo k závažnému pochybeniu, ktorým došlo k odňatiu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v zmysle ktorého má každý právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom. Napadnutý rozsudok považoval za postihnutý tak závažnou procesnou vadou, že nemôže byť

považovaný za správny a zákonný. Uložil krajskému súdu opätovne rozhodnúť na pojednávaní, s tým,
že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5. Krajský súd pokračoval v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“), ktorý nahradil s účinnosťou od 01.07.2016 Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodného

ustanovenia § 491 ods. 1 SSP sa SSP použije aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. V súlade s odsekom 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická

osoba.

6. Preskúmaním veci správny súd dospel k rovnakým záverom ako vo svojom predchádzajúcom
rozsudku, ktorý bol zrušený len z dôvodu procesného pochybenia, pričom Najvyšší súd SR sa vecnou
správnosťou rozhodnutia, čo do merita veci nezaoberal. Správny súd opakovane dospel k záveru, že

je potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa nakoľko rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z dôvodu v
zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.

7. Primárne správny súd posudzoval či sú splnené podmienky súdneho konania prejednávanej veci v

zmysle § 98 písm. g/ v nadväznosti na § 7 písm. e/ SSP, teda či je daná právomoc súdu preskúmať
žalobou napadnuté rozhodnutie, resp. sa jedná o také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je
vylúčené zo súdneho prieskumu, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy.

8. V predmetnej veci sa v žalobou napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím

rozhodlo o tom, že žalobcovi sa nepriznalo postavenie účastníka konania, t.j. rozhodovalo sa o jeho
práve zúčastňovať sa konania v postavení účastníka konania, ktorému prislúchajú z tohto postavenia
jednotlivé oprávnenia, právo na rôzne úkony v konaní. Správny súd sa stotožnil so stanoviskom, na
ktoré poukázal žalobca, že postavenie účastníka konania mu poskytuje reálnu možnosť svojim konaním
včas ovplyvňovať priebeh správneho konania. Súd sa nestotožňuje so stanoviskom žalovaného, ako aj

so stanoviskom ďalšieho účastníka konania, že žalobou napadnutým rozhodnutím sa nerozhodovalo o
právachžalobcu.Jepravdou,žepovahourozhodnutiatotorozhodnutiejerozhodnutímprocesným,nieje
konečným v územnom konaní, ktorým bude až rozhodnutie, ktorým sa rozhodne o návrhu o umiestnení
líniovej stavby ďalšieho účastníka konania. Toto ovšem súd nepovažoval za relevantné pri posudzovaní
prípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia. Za podstatné súd považoval to, či

svojou povahou sa jedná o také rozhodnutie, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené, pretože sa jedná
o niektoré z rozhodnutí vymenovaných v ustanovení § 7 SSP. V zmysle § 7 písm. e/ SSP správne súdy
nepreskúmavajú procesné rozhodnutia orgánov verejnej správy len vtedy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V danom prípade však takýto následok mohli mať.

9. Podľa článku 46 odsek 1, 2 Ústavy SR; Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskejrepubliky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa
obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci
súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Kto

tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,
aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

10. Z postavenia účastníka konania vyplývajú pre účastníka zákonom dané práva a povinnosti, pričom

len účastník konania má reálnu možnosť svojim konaním ovplyvňovať priebeh administratívneho
konania. Aj keď sa o účastníctve rozhoduje procesným rozhodnutím, teda nejedná sa o rozhodnutie
vydané vo veci samej, takéto rozhodnutie je rozhodnutím o jeho subjektívnych právach, najmä
vlastníckom práve, chrániť ktoré mu umožňuje priznané účastníctvo v konaní, teda jedná sa o zásah
do právneho postavenia takéhoto jednotlivca. Predmetné rozhodnutie nemá povahu predbežnej povahy
v konaní a nejedná sa ani o procesné rozhodnutie, ktoré by nemohlo mať za následok ujmu na

subjektívnych právach žalobcu a preto nie sú naplnené zákonné predpoklady pre vylúčenie dotknutého
rozhodnutia zo súdneho prieskumu.

11. Správny súd uviedol, že niet pochýb o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie nemá predbežnú
povahu vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu, keďže sa jedná o rozhodnutie o úplne inom predmete, t.j.

o tom, či niekto má, alebo nemá byť účastníkom konania. Rozhodnutia predbežnej povahy sú tie, ktoré
dočasne (do vydania meritórneho rozhodnutia) upravujú určitým spôsobom pomery účastníkov konania.

12. Pokiaľ by aj správny súd akceptoval argumentáciu žalovaného a ďalšieho účastníka konania, že
sa jedná o rozhodnutie vylúčené z preskúmania, súd má za to, že existuje dôvod preskúmať toto

rozhodnutie s poukazom na článok 46 odsek 2, posledná veta Ústavy SR, pretože rozhodnutie sa
svojim obsahom súčasne dotýka základných práv alebo slobôd žalobcu, ktoré mu zaručuje Ústava
SR. Rozhodnutie orgánu verejnej správy o nepriznaní účastníctva žalobcovi v územnom konaní o
umiestnení líniovej stavby, ak žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom inej líniovej stavby optickej
siete, ktorá má charakter susednej stavby k navrhovanej optickej sieti, pričom jej vlastníctvo a užívanie

môže byť navrhovanou stavbou dotknuté, je spôsobilé zasiahnuť tak do práva žalobcu na súdnu a inú
právnu ochranu, ako aj do jeho práva na ochranu vlastníctva zaručeného v článku 20 Ústavy SR, a preto
takéto rozhodnutie nemôže byť vylúčené zo súdneho preskúmavania.

13. Orgán verejnej správy nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania konštatujúc, že vydaním

rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby „Detva optická sieť DTnet“ nedôjde k zásahu do vlastníckeho
práva ani k dotknutiu práva, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu s tým, že žalobca
hodnoverným spôsobom nepreukázal, v čom by malo spočívať ohrozenie práv a právom chránených
záujmov a stavebný úrad vlastnou činnosťou nezistil žiadny zásah a obmedzenie vlastníckych, prípadne
iného práva a právom chránených záujmov, ktoré môžu byť povolením umiestnenia líniovej stavby

„Detva optická sieť DTnet“ priamo dotknuté.

14. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci orgánom
verejnej správy, ak nebolo žalobcovi priznané účastníctvo v dôsledku skutočnosti, že nedôjde k zásahu
do vlastníckeho práva žalobcu, ani k dotknutiu práv, právom chránených záujmov alebo povinností

žalobcu. Žalobca v konaní od počiatku tvrdí, že môže byť rozhodnutím na svojich právach dotknutý,
pričom existencia možnosti bola dostatočne preukázaná nákresmi predloženými stavebníkom, z ktorých
je zrejmé, že dôjde ku križovaniu trás, k čiastočnému aj úplnému súbehu optických trás, a teda
aj k odkrytiu telekomunikačných vedení na dotknutých parcelách. To, že orgán verejnej správy v
rozhodnutí o umiestnení stavby upraví podmienky, ktoré bude potrebné dodržať, aby nedošlo k

poškodeniu na sieťach iných prevádzkovateľov neznamená, že nemôže dôjsť k dotknutiu práv žalobcu
ako vlastníka a prevádzkovateľa metropolitnej optickej siete. Z hľadiska posudzovania zákonných
podmienokúčastníctvaniejerelevantné,čivskutočnostiajdôjdekzásahudoprávaprávomchránených
záujmov subjektu, ktorý sa dožaduje byť účastníkom konania. Rozhodujúcou je potenciálna možnosť,
že by tomu tak mohlo byť, čo bolo v územnom konaní dostatočne preukázané.

15. Rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je súladné s ustanovením § 34 ods. 2 stavebného zákona v
nadväznosti na ustanovenie § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona a § 139 ods. 3 písm. f/ stavebného
zákona. Jeho postup nie je súladný ani s judikatúrou, na ktorú správne poukázal žalobca (R 34/1997).Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že len stavba nachádzajúca sa na povrchu susediaceho pozemku
môže vo vzťahu k jej vlastníkovi založiť procesné právo byť účastníkom konania, správny súd zastával
stanovisko, že ustanovenie § 34 ods. 2 stavebného zákona považuje za účastníka konania v územnom

konaní o umiestnení stavby osobu, ktorej vlastnícke právo k susednej stavbe môže byť rozhodnutím
priamo dotknuté. Predmetné ustanovenie nerozlišuje medzi susednými stavbami, ktoré sú umiestnené
na pozemku, t.j. nad zemským povrchom, resp. sú umiestnené pod povrchom zeme. Za rozhodujúce
súd považuje, že v danom prípade ide o možnú kolíziu, resp. susedstvo stavieb rovnakého charakteru
oboch pod zemským povrchom, pričom práve táto skutočnosť napĺňa predpoklad, že rozhodnutím o

umiestnení stavby môže byť právo k susednej stavbe priamo dotknuté.

16. Skutočnosť, že žalobca má zároveň postavenie dotknutého orgánu v zmysle § 140a ods. 1 písm.
c/ stavebného zákona a podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona môže v územnom konaní uplatniť svoje
námietky v stanovenej lehote a prislúchajú mu z titulu tohto postavenia ďalšie práva (nazeranie do spisu,
podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať

spoločné úkony podľa stavebného zákona) ho automaticky nevylučuje z možného postavenia účastníka
konania pri splnení zákonných podmienok v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona, ktoré postavenie
mu priznáva čiastočne iný a širší rozsah práv, než aký mu vyplýva z postavenia dotknutého orgánu.

17. Správny súd sa stotožnil aj so žalobnou námietkou o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný, ako aj stavebný úrad, neodôvodnili rozhodnutie tak, ako predpokladá ustanovenie § 47 ods.
3 Správneho poriadku. Nie je zrejmá najmä správna úvaha, ktorou sa orgány verejnej správy riadili, ak
dospeli k záveru, že žalobca nemôže byť v predmetnom administratívnom konaní na svojich právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, čo žalobca tvrdil od počiatku v
konaní, ak z projektovej dokumentácie vyplýva, že spoločnosťou DTnet Detva, s.r.o. navrhované trasy

sa budú na niektorých miestach križovať, dôjde k čiastočnému alebo na niektorých miestach k úplnému
súbehu optických trás tejto spoločnosti a žalobcu, teda nie je zrejmá správna úvaha, akou sa žalovaný
a stavebný úrad riadil, keď nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania.

18. Správny súd zdôraznil, že v konaní bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ktoré boli uplatnené

v zákonom stanovenej lehote. Tieto reflektujú na argumentáciu žalovaného, ktorou odôvodňuje vydané
rozhodnutie. Súd posudzoval správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia len vo vzťahu k dôvodom
nepriznania postavenia účastníka konania, ktorými žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej
správy, odôvodňovali svoje rozhodnutie. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia, avšak na druhej strane nemôže zohľadňovať ani zásadne odlišnú

argumentáciu žalovaného nad rámec odôvodnenia v rozhodnutí, ktorou obhajuje zákonnosť, vecnú
správnosť rozhodnutia žalovaného, ak z odôvodnenia rozhodnutia takéto dôvody nevyplývajú a žalobca
nemal možnosť proti nim brojiť právne korektným spôsobom. Nedostatočne odôvodnené rozhodnutie,
z ktorého nebola zrejmá úvaha orgánu verejnej správy je potrebné považovať nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Uvádzanie nových dôvodov rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe, resp. v

ďalších podaniach, či prednesoch v súdnom konaní, nezhojí nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého
rozhodnutia, spôsobenú nedostatkom dôvodov rozhodnutia, ktorá existovala v čase jeho vydania.

19. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane
prvostupňového rozhodnutia, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a pís. d/ SSP , nakoľko vychádzali z

nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

20. Zároveň správny súd, ako viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR, vyslovil, že vec vracia
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, aplikujúc § 191 ods. 4 SSP, v ktorom
nanovo rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní uvedením všetkých relevantných dôvodov.

Správny súd poznamenal, že pri vydávaní zrušeného rozsudku z 23. septembra 2015, keď krajský
súd zrušil rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie „s bodkou“,
vychádzal z procesnej situácie v konaní podľa druhej hlavy V. časti OSP, keďže predmetom súdneho
prieskumu bolo procesné rozhodnutie o nepriznaní účastníctva v administratívnom konaní (územnom
konaní), ktoré mimochodom je stále prerušené na čas do právoplatného skončenia tohto súdneho

preskúmavacieho konania, pričom súdy akceptovali takú rozhodovaciu prax orgánov verejnej správy,
že vydávali len negatívne rozhodnutia o účastníctve, inak vstup do konania osoby dožadujúcej sa
účastníctva akceptovali bez vydania pozitívneho rozhodnutia. Ak súd pri predchádzajúcom zrušení
rozhodnutí, nevyslovil, že sa vec žalovanému vracia na ďalšie konanie, vychádzal z predpokladu, ževzhľadom na procesnú povahu napadnutého rozhodnutia sa neviedlo samostatné konanie o účastníctve
(nebolo ho teda potrebné zastavovať) a zrušením negatívneho rozhodnutia s vysloveným právnym
názorom súdu o jeho nesprávnosti/nezákonnosti, mal orgán verejnej správy pokračovať v územnom

konaní akceptujúc u žalobcu postavenie - status účastníka konania. Napokon, ani žalovaný v podanom
odvolaní, zistenú a konštatovanú vadu Najvyšším súdom SR v konaní krajského súdu vôbec nenamietal,
jeho odvolanie smerovalo len voči nesprávnemu právnemu posúdeniu merita veci. Z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/14/2016 z 26. apríla 2018 vyplýva, že takýto názor je už prekonaný,
pričom aj súčasná právna úprava v ustanovení § 191 ods. 4 SSP upravuje postup súdu pri zrušovaní

rozhodnutí orgánov verejnej správy precíznejšie, reflektujúc na okolnosti konkrétneho prípadu.

II.

21. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa
ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, tvrdiac, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec a navrhol aby

kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

22. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu, že skutočnosť, že žalobca má zároveň
postaveniedotknutéhoorgánupodľa§140aods.1písm.c/stavebnéhozákonaa§36ods.1stavebného
zákona, môže v územnom konaní uplatniť svoje námietky v stanovenej lehote a prislúchajú mu z titulu

tohto postavenia ďalšie práva, ho automaticky nevylučuje z možného postavenia účastníka konania pri
splnení zákonných podmienok v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona, ktoré postavenie mu priznáva
čiastočne iný a širší rozsah práv, než aký mu vplýva z postavenia dotknutého orgánu. Sťažovateľ
podotkol, že rozhodnutím správneho súdu bolo žalobcovi priznané aj postavenie účastníka územného
konania a to z dôvodu vlastníctva k susednej stavbe. Obe postavenia v konaniach podľa stavebného

zákona umožňujú na základe procesných práv a povinností aktívnu účasť v konaní, rozsah procesných
práv a povinností je v jednotlivých postaveniach však rozdielny.

23. Stav ktorý pripustil správny súd je podľa sťažovateľa porušením základnej zásadu správneho
konania, a to zásady rovnosti. Týmto dochádza k zvýhodneniu žalobcu pri ochrane jeho práv a

právom chránených záujmov oproti ostatným účastníkom konania. Napr. námietky na ochranu svojich
subjektívnych práv, by tak mohol žalobca uplatňovať v režime námietky účastníka konania, ako aj v
režime záväzného stanoviska.

24. Za nezákonné a v rozpore so zásadou subsidiarity považoval sťažovateľ, keď žalobca ako aj správny

súdsvojprávnynázornaúčastníkaúzemnéhokonaniazdôvodňovalinapodkladevšeobecnéhoust.§14
ods. 1 správneho poriadku, ktorý vzhľadom na existenciu osobitnej úpravy (§ 34 stavebného poriadku)
zásada subsidiarity nepripúšťa.

25. Sťažovateľ zdôraznil, že ide o už uložené siete, ktorú sú síce líniovou stavbou, avšak ich vlastník

je v územnom konaní podľa stavebného zákona výlučne dotknutým orgánom. Za potrebné považoval
sťažovateľ uviesť, že vlastníctvo k sieťam nie je evidované ani na liste vlastníctva. Žalobca by mohol
byť účastníkom konania jedine vtedy, ak by si v územnom konaní uplatnil svoje námietky v súvislosti
s vlastníckym právom k inej stavbe ako s optickými sieťami. Pokiaľ žalobca háji verejnoprávne záujmy
v súvislosti so sieťami v jeho vlastníctve a v ochrannom pásme, ktoré sú už na pozemku uložené,

tak mu potom v územnom konaní prináleží postavenie dotknutého orgánu, pretože ochraňuje verejný
záujem na ochrane sietí. Pokiaľ by zákonodarca mal záujem na tom, aby vlastník sietí mal zároveň aj
postavenie účastníka konania, upravil by to v osobitnom právnom predpise, t.j. v zákone č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách.

26. Záverom sťažovateľ nesúhlasil s konštatovaním správneho súdu, že podobne ako stavebný úrad,
ani sťažovateľ neodôvodnili rozhodnutie tak, ako predpokladá ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku.
Za dostatočné odôvodnenie výroku rozhodnutia považuje naďalej, že žalobca si svoje záujmy z titulu
vlastníctva k sieťam háji ako dotknutý orgán a preto nespĺňa predpoklady pre postavenie účastníka v
územnom konaní, čo je dostatočným odôvodnením výroku rozhodnutia.

III.27. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol žalobca, že s tvrdeniami sťažovateľa nesúhlasí a
rozsudok správneho súdu považuje za vecne aj právne správny a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.
Žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalovaného k

náhrade trov konania o kasačnej sťažnosti vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

28. Žalobca naďalej tvrdí, že správny poriadok ani stavebný zákon nevylučuje, aby jedna osoba
mala súčasne postavenie účastníka územného konania ako aj postavenie dotknutého orgánu. Žalobca
rovnako nesúhlasil ani s tvrdeniami sťažovateľa, že by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov

konania, keby mal žalobca ako dotknutý orgán súčasne postavenie účastníka konania v územnom
konaní. Podľa žalobcu bol sťažovateľ povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky argumenty a
správnu úvahu, ktorými bol pri svojom rozhodovaní vedený. Pokiaľ tak nespravil, je potrebné jeho
rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné a z toho dôvodu za nezákonné.

29. Pokiaľ by kasačný súd súhlasil s tvrdením sťažovateľa, že skutočnosť, že žalobca je dotknutým

orgánom môže byť žalobcovi na ťarchu v tom, že mu sťažovateľ odoprie možnosť uplatňovať svoje práva
a právom chránené záujmy ako účastníka konania, vznikla by absurdná situácia, v ktorej si žalobca
nebude môcť brániť svoje subjektívne práva z dôvodu, že presadzuje aj verejné záujmy ako dotknutý
orgán. Žalobca tento postup považoval za nesúladný s Ústavou SR.

30. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením sťažovateľa, že je v danom prípade vylúčená subsidiárna aplikácia
základnej všeobecnej definície účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku.
Takýto výklad by podľa žalobcu znamenal, že žiadny vlastník napr. inžinierskych sietí, ktoré sa spravidla
nezapisujú na list vlastníctva, by nemohol mať postavenie účastníka územného konania, hoci by spĺňal
zákonné podmienky na priznanie postavenia účastníka konania v zmysle stavebného zákona ako aj

správneho poriadku.

IV.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP)

preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti
(453 ods. 1 a 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je
potrebné ju zamietnuť. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku 28. november 2019 bol zverejnený na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho

vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

32. Predmetom kasačného konania bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/96/2015 z
15.augusta2018,ktorýmsprávnysúdrozhodnutiežalovanéhoOkresnéhoúraduBanskáBystrica,odbor
výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD z 23. marca 2015 a rozhodnutie

orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Mesta Detva č. j. 446/2013/Dka-ozn. z 2. decembra 2014 zrušil
a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

33. Predmetom kasačného konania je preveriť správnosť právneho posúdenia veci správnym súdom z
dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti.

34. Kasačný súd po preskúmaní rozsudku správneho súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného
spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku správneho súdu. Závery správneho súdu
spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre

vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

35. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

39. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

40. K prvému sťažnostnému bodu, ktorým sťažovateľ namietal nesúhlas so záverom správneho súdu,
že skutočnosť, že žalobca má zároveň postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c/
stavebného zákona a § 36 ods. 1 stavebného zákona, môže v územnom konaní uplatniť svoje námietky
v stanovenej lehote a prislúchajú mu z titulu tohto postavenia ďalšie práva, ho automaticky nevylučuje

z možného postavenia účastníka konania pri splnení zákonných podmienok v zmysle § 34 ods. 2
stavebného zákona, ktoré postavenie mu priznáva čiastočne iný a širší rozsah práv, než aký mu vplýva
z postavenia dotknutého orgánu, uvádza kasačný súd nasledovné. Kasačný súd zhodne so správnym
súdom má za to, že samotná skutočnosť, že žalobca má postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a
ods. 1 písm. c/ stavebného zákona nemá vplyv na to, že by žalobca nemohol mať postavenie účastníka

konania, a to pri splnení zákonných podmienok, stanovených ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona.
Je treba podotknúť, že takáto možnosť nie je vylúčená žiadnym zákonným ustanovením. Kasačný
súd zároveň nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, že by pripustením tejto možnosti malo dôjsť
k precedensu v podobe povinnosti stavebných úradov konať so všetkými vlastníkmi sietí a zariadení
technického vybavenia územia konať ako s účastníkmi konania.

41. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona; v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia,
o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby,
ktorýchvlastníckealeboinéprávakpozemkomalebostavbám,akoajksusednýmpozemkomastavbám
vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

42. Podľa § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona sa susednou stavbou rozumie aj stavba na takom
pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale
jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

43.Podľa§139ods.3písm.f/stavebnéhozákona;sazalíniovéstavbypovažujúajvedeniaelektronickej
komunikačnej siete.

44. K poslednému sťažnostnému bodu sťažovateľa, ktorý považoval odôvodnenie rozhodnutia
stavebného úradu za dostačujúce a namietal, bod 45. rozsudku správneho súdu, v ktorom súd

dospel k záveru, že nie je zrejmá správna úvaha, akou sa žalovaný ako aj stavebný úrad riadili,
keď žalobcovi nepriznali postavenie účastníka konania. Kasačný súd uvádza, že sa plne prikláňa k
právnej argumentácii žalobcu uvedenej vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti. Žalobca správne tvrdí,
že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé akým spôsobom sa odvolací orgán vysporiadal s ďalšími
námietkami žalobcu, z odôvodnenia rozhodnutia nemožno vyvodiť ani to, akou správnou úvahou bol

žalobca vedený pri posudzovaní namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia stavebného úradu. K
správnemu záveru dospel správny súd, keď uviedol, že nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, z
ktorého nebola zrejmá úvaha orgánu verejnej správy je potrebné považovať za nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Kasačný súd nepovažuje za dostatočné odôvodnenie stavebného úradu, na ktoré
odkazuje sťažovateľ v kasačnej sťažnosti a teda, že žalobca si svoje záujmy z titulu vlastníctva k

optickým sieťam háji ako dotknutý orgán a preto nespĺňa predpoklady pre postavenie účastníka konania.

45. Kasačný súd má za to, že absenciu odôvodnenia rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku
nemožno zhojiť vyjadrením k žalobe, pretože správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutéhorozhodnutia vydaného v administratívnom konaní (§ 6 ods. 1 SSP), avšak vyjadrenie žalovaného k
žalobe je procesným právom žalovaného (sťažovateľa) v súdnom preskúmavacom konaní, ktoré mu
poskytuje SSP.

46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175
ods. 1 a 2 SSP a § 467 ods. 1 SSP tak, že pôvodnému žalobcovi priznal voči sťažovateľovi nárok na
náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, keďže v konaní bol úspešný.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.