Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205079
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718205079.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobkyne I. L.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom E. W. XXXX/XX, XXX XX Y. Y., občan SR, právne zast.: JAKUBČO, spol. s
r.o. Advokátska kancelária so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, proti žalovanej I)
D.. U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX Y. Y., občan SR, právne zast.: BAJO LEGAL,
s. r. o. so sídlom Landererova 8, 811 098 Bratislava, a žalovaný II) X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.
XX, XXX XX Y. Y., občan SR, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I/ Konanie sa v časti o určenie, že D.. D. W., nar. XX. XX. XXXX, zomrelá dňa XX. XX. XXXX,
naposledy trvale bytom Š. I. XX a manžel G.P. W., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý dňa XX. XX. XXXX,

naposledy trvale bytom X. XX, Y. Y. boli ku dňu smrti manželky, ku dňu XX. XX. XXXX, bezpodielovými
spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 v pomere k celku k nehnuteľnostiam, a to k
rodinnému domu bez súpisného čísla vrátane septika, postaveného na parc. C KN č. XXX/X, k prístrešku
(drevárne) k rodinnému domu bez súpisného čísla postaveného na parc. C KN č. XXX/X a ku garáži bez
súpisného čísla postavenej na parc. C KN č. XXX/X, nehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľností,
nachádzajúce sa v kat. úz. L. Z., v obci Z., v okrese U. z a s t a v u j e .

II/ Žaloba žalobkyne sa z a m i e t a .

III/ Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch)
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

IV/ Žalovanému v rade II/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 14. 09. 2018 žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd
rozhodol tak, že je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou vo výške 1 k celku a to rodinného domu

bez súpisného čísla, vrátane septiku postavených na parcele CKN č. XXX/X, prístrešku (drevárne),
postavený na parcele CKN č. XXX/X a garáže bez súp. čísla, postavená na parcele CKN č. XXX/
X, nehnuteľnosti nezapísané v KN, nachádzajúce sa v k. ú. L. Z.M., okres U.. Ďalej žiadala určiť, že
D.. D. W. a jej manžel G. W., obaja t. času zomrelí, boli ku dňu smrti manželky, t. j. 01. 10. 2012
bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k tým istým nehnuteľnostiam.
Žalobkyňa si zároveň uplatnila náhradu trov konania výlučne voči žalovanej I/. Žalobu odôvodnila tým,
že žalobkyňa spolu s G. W., zomrelým dňa XX. XX. XXXX ešte v roku 2003 postavili rodinný dom

spolu s garážou a prístreškom slúžiacim ako dreváreň, vrátane septika (ďalej len „nový rodinný dom“).
V čase výstavby nového rodinného domu vlastníkmi pozemku boli tretie osoby. Tento nový rodinný dom
doposiaľ nie je zapísaný na LV, bol postavený bez stavebného povolenia, nebol ani skolaudovaný. Na
uvedených pozemkoch pôvodne stál starý rodinný dom súp. číslo XX a rodinný dom (ako garáž) súp.č. XXX, postavené pred 01. 10. 1976 (ďalej len „starý rodinný dom“). Starý rodinný dom kúpil G. W.
od predchádzajúcich vlastníkov. K zavkladovaniu kúpnej zmluvy došlo v júli 2003 pod J., na základe
čoho došlo k zmene vlastníka na žalovanú I/ ako dcéru G. W.. Po kúpe starého rodinného domu došlo

k jeho zbúraniu a výstavbe nového rodinného domu. Stavebníkmi bola žalobkyňa a G. W.. Napriek
tomu, že došlo k zbúraniu starého rodinného domu v roku 2003, naďalej je evidovaný na LV č. XXX
pre k. ú. L.É. Z.. Žalobkyňa po dohode s G. W. sa rozhodli teda zbúrať starý rodinný dom a pristúpili k
výstavbe nového rodinného domu. Pri výstavbe bezodplatne vypomáhala aj rodina žalobkyne, priatelia
a susedia stavebnými prácami. G. W. v tom čase výstavby nového rodinného domu bol ženatý s D..

D. W., ktorá sa však o postavení nového rodinného domu dozvedela až neskôr. Nový rodinný dom
sa staval svojpomocne v priebehu štyroch rokov, v rámci finančných možností. Žalobkyňa sa aktívne
zúčastňovala všetkých stavebných prác spolu s G. W.. Tento stav bol od začiatku vnímaný aj susedmi
a spoločnými známymi. Keďže sa jednalo o novostavbu bez stavebného povolenia, žalobkyňa s G. W.
a jeho manželkou nemohli byť zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na nezaloženom liste vlastníctva.
Žalobkyňa však bola zo strany G.Á. W. informovaná a ubezpečovaná, že do budúcna zosúladí skutočný

stav zapísaním údajov o práve k stavbe aj do KN, a že žalobkyňa bude na LV evidovaná ako podielový
spoluvlastník nového rodinného domu. Geometrický plán zo dňa 15. 08. 2018 potvrdzuje zameranie
nového rodinného domu. Nový rodinný dom je postavený na parcele CKN č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 63 m2, jedná sa o tzv. spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z.,
ktorý obhospodaruje pozemkové spoločenstvo - Urbár L. Z.. Žalovaná I/ je podielovou spoluvlastníčkou

tejto spoločnej nehnuteľnosti od roku 2013 v podiele 12/2856. Právny režim tohto pozemku sťažoval
v prípadnom stavebnom konaní o dodatočnom povolení stavby preukázať vlastníctvo alebo iné právo
k tomuto pozemku, čo malo za následok, že nedošlo k legalizácii stavby nového rodinného domu.
Garáž je postavená na parcele CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2, ktorého
vlastníkom pozemku od roku 2008 je žalovaná v rade I/. Po náhlom úmrtí G. W. XX. XX. XXXX žalobkyňa

kontaktovalažalovanúI/asnažilasajejvysvetliťskutkovýstav,pretožežalovanávradeI/ostavenového
rodinného domu nemala žiadnu vedomosť, tieto nehnuteľnosti nenavštevovala, žalobkyňu nepoznala.
Dňa 31. 05. 2018 bolo dohodnuté ohodnotenie nehnuteľnosti znalcom. Žalovaná I/ žalobkyni ponúkla
e-mailom cenu 45.000,-- €, ktorá však nezohľadňovala žalobkynin spoluvlastnícky podiel na novom
rodinnom dome, ani trhovú hodnotu nehnuteľnosti v danej lokalite, a ani typ pozemku pod novým

rodinným domom, ktorý je spoločnou nehnuteľnosťou so 60-timi podielovými spoluvlastníkmi. Žalovaná
I/ trvala na tom, že vlastníkom nehnuteľnosti je iba ona, a keď žalobkyňa neakceptovala návrh kúpnej
ceny,vyzvalajue-mailomnavypratanienehnuteľnostido31.07.2018.E-mailomz03.08.2018žalovaná
I/ vyzvala žalobkyňu na odovzdanie kľúčov od nového rodinného domu s tým, že nehnuteľnosť jej má byť
odovzdaná 05. 08. 2018, inak pristúpi k výmene zámkov. Žalobkyňa uviedla žalovanej, že nový rodinný

dom užíva z titulu podielového spoluvlastníctva, preto jej ho neodovzdá, súhlasila však s odovzdaním
zrekonštruovanej letnej kuchyne súp. číslo XXX na parcele CKN č. XXX/X, ktorej vlastníčkou je žalovaná
I/. Žalovaná I/ súhlasila s dátumom odovzdania tejto nehnuteľnosti, neskôr však nehnuteľnosť neprišla
osobne prevziať, ani inak nereagovala. Dňa 08. 08. 2018 žalovaná I/ bez vedomia žalobkyne poškodila
zámky na dverách do nového rodinného domu a následne ich vymenila. Žalobkyňa v predmetnom dome

sa často zdržiavala, dom je zariadený spravidla starším nábytkom pochádzajúcim z jej bytu v Y. Y.. V
novom rodinnom dome sa nachádzajú aj jej osobné veci. Dcéra žalobkyne následne podala trestné
oznámenieprepodozreniepreneoprávnenývstupdoobydliažalobkyneaporušovaniedomovejslobody.
Žalovaná I/ svojim konaním znemožnila žalobkyni užívať a obhospodarovať nový rodinný dom. Listom
zo dňa 13. 08. 2018 vyzvala žalovaná I/ žalobkyňu prostredníctvom svojej dcéry na prevzatie osobných

vecí v lehote do 31. 08. 2018, žalobkyňa na tento list nereagovala. Dňa 27. 08. 2018 podala žalobkyňa
na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil
žalovanej I/ povinnosť umožniť jej užívať nový rodinný dom, konanie vedené pod sp. zn. 19C/62/2018.
Podľa vyjadrenia žalovanej I/, táto nemá záujem predmetný nový rodinný dom užívať, nehnuteľnosť
mieni predať napriek tomu, že si žalobkyňa k nemu uplatňuje vlastnícke právo. Postup žalobkyne je aj

v rozpore s faktickým stavom, nakoľko na katastri nehnuteľností je evidovaný ešte starý rodinný dom,
ktorý už neexistuje. Žalobkyňa o sebe tvrdí, že je podielovou spoluvlastníčkou nového rodinného domu
tak, ako je špecifikovaný v petite žaloby. Vlastnícke právo k nemu nadobudla originálnym spôsobom a to
vytvorením novej veci, keď od augusta 2003 so svojim dlhoročným priateľom G. W. ho stavali v L. Z. na
mieste starého rodinného domu súp. číslo XX, ktorý G. W. zbúral do základov tak, že pôvodná stavba

zanikla. K výstavbe nového rodinného domu pristúpili obaja spoločne po predchádzajúcej dohode o tom,
že budú podielovými spoluvlastníkmi tohto nového rodinného domu s garážou a prístreškom slúžiacim
ako dreváreň, spolu s vybudovaným septikom, ktorý je súčasťou domu. Žalobkyňa sa osobne podieľala
v rámci svojich schopností a možností na výstavbe nehnuteľnosti, od počiatku s G.P. W. výstavbu spoluplánovali, rozhodovali o dispozičnom riešení domu, o jeho funkčnosti, žalobkyňa sa aktívne a manuálne
zúčastňovala výstavby. Nový rodinný dom potom s G.P. W. užívala z titulu vlastníctva, starala sa oň,
zveľaďovala ho. Po celú dobu spoločne platili daň z nehnuteľnosti, poplatky za elektrinu, vodu, v čom

žalobkyňa po smrti G. W. pokračuje aj naďalej. Po náhlej smrti G. W. žalovaná I/ ako jeho dcéra v rozpore
s ustanovením § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka svojvoľne rozhoduje o hospodárení so spoločnou
vecou tým, že žalobkyňu absolútne vylúčila z užívania nehnuteľnosti napriek dohode žalobkyne s G. W.,
že nový rodinný dom budú užívať spoločne, čo aj dlhodobo viac ako 10 rokov vykonávali. Žalobkyňa
má v novom rodinnom dome hnuteľné veci a to svoje staršie bytové zariadenie, osobné veci, peniaze,

potraviny, ku ktorým od 08. 08. 2018 nemá prístup. Nový rodinný dom podľa jej vedomia je uzavretý,
neobývaný. Keďže nový rodinný dom nie je evidovaný v katastri nehnuteľností, pretože bol postavený
a užívaný bez kolaudačného rozhodnutia, na LV je evidovaný ešte starý rodinný dom na žalovanú I/,
ktorá popiera vlastnícke právo žalobkyne, právne postavenie žalobkyne je neisté a bez požadovaného
určenia je jej vlastnícke právo ohrozené. Pasívna legitimácia svedčí žalovaným z dôvodu, že G. W. v
čase výstavby nového rodinného domu bol ženatý s D.. D. W., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX. Jej

zákonnými dedičmi sú manžel G. W., ich dcéra - žalovaná I/. G.P. W. zomrel XX. XX. XXXX a jeho
zákonní dedičia sú žalovaná I/ a žalovaný II/ ako syn narodený mimo manželstva.

2. Žaloba spolu s uznesením súdu, v ktorom boli žalovaní I/ a II/ vyzvaní na vyjadrenie k žalobe, bola
doručená žalovanej I/ do vlastných rúk dňa 08. 11. 2018, žalovanému II/ dňa 08. 11. 2018. Žalovaný

II/ v písomnom vyjadrení uviedol, že celá záležitosť sa ho netýka, nakoľko nový rodinný dom má byť
postavený na parcele CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2, ktorého od roku
2008 na základe kúpnej zmluvy je výlučným vlastníkom žalovaná I/. Uvedená nehnuteľnosť nebola ani
súčasťou dedičského konania po G. W., zomrelý XX. XX. XXXX. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalovaná I/ prostredníctvom právneho zástupcu namietla podanú žalobu. Poprela, že by vzniklo
podielové vlastníctvo k tzv. novému rodinnému domu a to žalobkyni v podiele 1, pretože absentuje
akákoľvek dohoda o vzniku podielového spoluvlastníctva, ktorá je nenahraditeľným predpokladom pre
jeho vznik. Tvrdené podielové spoluvlastníctvo nemohlo vzniknúť, pretože rekonštrukciou tzv. starého

rodinného domu v roku 2004 nedošlo k zániku veci a vzniku novej veci, ale iba k zmene veci. Aj
v prípade akceptovania tvrdení žalobkyne v podanej žalobe, sa žalobkyňa zjavne domáha určenia
práva, ktoré mohlo vzniknúť jedine z jej protiprávneho konania, t. j. zničenia pôvodnej veci tzv. starého
rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve žalovanej I/ a takémuto konaniu nemožno priznať právnu
ochranu. Žalovaná namietla tvrdenie žalobkyne, že došlo k vzniku novej veci tzv. nového rodinného

domu. Žalovaná má zato, že rekonštrukciou tzv. starého rodinného domu došlo iba k zmene veci.
Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne bližšie skutkové okolnosti rekonštrukcie rodinného domu, najmä
jej rozsah, preto žalovaná namieta, že by došlo k úplnému zbúraniu tzv. starého rodinného domu,
pretože z tohto zostali zachované viaceré podstatné časti. Ako v katastri nehnuteľnosti, tak aj v evidencii
samotnej obce je evidovaný rodinný dom ako pôvodný. O tom svedčí každoročné vyrubovanie dane

z nehnuteľnosti obcou ako správcom dane, ako aj vystavenie faktúr za odber vody. Náklady súvisiace
s rodinným domom uhrádzala žalovaná I/ a nie žalobkyňa. Poplatky za elektrinu boli hradené trvalým
príkazom z účtu G. W.. Tvrdenia žalobkyne, že táto platila daň z nehnuteľnosti, poplatky za elektrinu,
vodujenepravdivé,žalobkyňauvedenénijakonepreukázala.Ďalšounámietkoužalovanejbolaabsencia
právneho úkonu a to dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva uskutočnená ešte pred vznikom

údajnej novej veci medzi potencionálnymi spoluvlastníkmi. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobkyňa
existenciu akejto dohody nepreukazuje a neuvádza ani žiadne skutkové tvrdenia o jej obsahu. Jej
tvrdenia sú všeobecné, ničím nepodložené, iba v jednej vete spomína bližšie nešpecifikovanú dohodu
o podielovom spoluvlastníctve, po ktorej malo dôjsť k výstavbe tzv. nového rodinného domu s G.P. W..
Žalobkyňa zrejme účelovo uvádza len všeobecné tvrdenia, aby neskôr ich mohla prispôsobiť zistenému

skutkovému stavu. Žalobkyňa k uvedenému tvrdeniu nenavrhla ani žiaden dôkaz, dokonca ani vlastný
výsluch ako strany konania. Pokiaľ sa v ďalšom žalobkyňa bude snažiť bližšie špecifikovať akúkoľvek
dohodu, máme zato, že na jej skutkové tvrdenia a prípadne navrhované dôkazy by súd s poukazom
na § 153 C. s. p. nemal prihliadať. Žalovaná tak namietla existenciu dohody pred vznikom tzv. nového
rodinného domu a poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/93/99, kde je prijatý záver,

že bez dohody účastníkov o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe uzavretej pred začatím
stavby, nemôže vzniknúť podielové spoluvlastníctvo k stavbe. Obdobne poukázala aj na rozsudok
Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 2Cz/13/82, Er/16/1983, kde za rozhodujúcu skutočnosť je taktiež
označená dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov, uzavretá medzi osobami. Z citovanej judikatúrypotom vyplýva jednoznačný záver, že aj v prípade, ak stavba vznikne spoločnou činnosťou viacerých
osôb, dokonca aj v prípade, že tieto boli podľa stavebného povolenia stavebníkmi, uvedené nemá
za následok vznik podielového spoluvlastníctva, toto môže vzniknúť iba výlučne v dôsledku dohody.

Takáto dohoda musí mať všetky náležitosti platného právneho úkonu, k jej uzavretiu môže dôjsť iba
v dôsledku prejavu vôle všetkých zúčastnených zmluvných strán smerujúcich k vzniku podielového
spoluvlastníctva. Za spornú považujú aj tvrdenie žalobkyne, že podielovou spoluvlastníčkou práve v
pomere 1 a nie v inom. Žalovaná I/ namietla skutkové tvrdenia žalobkyne, že sa aktívne zúčastňovala
všetkých stavebných prác. Žalobkyňa o svojom tvrdení nenavrhla žiaden relevantný dôkaz, okrem

Čestného vyhlásenia pani T. J.Ő.Z.Ő.Š., ktorá obsahuje len nešpecifické tvrdenie, že žalobkyňa „mala
pomáhať“. Žalobkyňa v tejto súvislosti ani netvrdí, že by sa na stavbe nového rodinného domu podieľala
akýmkoľvek spôsobom finančne. Ak žalobkyňa len pomáhala pri stavbe tzv. nového rodinného domu,
uvedené nemá za následok vznik podielového spoluvlastníctva, inak by podielovými spoluvlastníkmi
mohli byť aj iní zúčastnení tak, ako uvádzala - rodina, priatelia, susedia. Skutočnosť, že susedia v
rámci obce Z. mohli vnímať žalobkyňu a G. W. tak, že tzv. nový rodinný dom „stavajú spolu“ je logické,

keďže žalobkyňu a G. W. mohli vnímať ako pár, avšak nemohli vedieť, či medzi nimi došlo k dohode
o vzniku podielového spoluvlastníctva. K takejto dohode dôjsť nemohlo z dôvodu absencie vôle G.
W. smerujúcej k vzniku podielového spoluvlastníctva, o čom svedčia ďalšie skutočnosti. Žalobkyňa sa
svojho tvrdeného spoluvlastníckeho podielu nedomáhala približne 11 rokov od údajného vzniku nového
rodinného domu a počas života G. W.. Pristúpila k tomu až po jeho smrti. Žalobkyňa si zjavne bola,

aj je vedomá toho, že nový rodinný dom žiadnu spoločnú vec v podielovom spoluvlastníctve s G. W.
nepredstavuje, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že samotný G. W. k takémuto kroku počas 11-tich rokov
nepristúpil. Žalobkyňa tak účelovo podala Žalobu o určenie vlastníckeho práva až po smrti G. W., ktorý
ako jeden z dvoch údajných účastníkov dohody už nemôže potvrdiť neexistenciu akejkoľvek dohody
o podielovom spoluvlastníctve. Čo sa týka okolnosti vzťahu medzi žalobkyňou a G. W., žalobkyňa sa

snaží navodiť dojem, že bola dlhoročnou družkou G. W.. Uvedené však je v rozpore so skutočnosťou,
pretože G. W. bol v manželstve s D.. D. W., s ktorou žili v spoločnej domácnosti, stál po jej boku a to až
do jej smrti v roku 2012. Nehnuteľnosť v Z. nikdy nepredstavovala trvalé obydlie, v ktorom by žalobkyňa
a G. W. spolu žili. Táto nehnuteľnosť bola využívaná len na utajenie mimomanželského stretávania
sa so žalobkyňou, ktorá v tejto logicky taktiež nikdy trvalo nebývala. Existenciu dohody o podielovom

spoluvlastníctve vylučuje aj tá skutočnosť, že G. W. by takouto dohodou pripravil svoju vlastnú dcéru -
žalovanú I/ o nehnuteľnosť, ktorú nadobudla do svojho vlastníctva. Je nesporné, že žalovaná I/ v roku
2003 nadobudla vlastníctvo k domu so súp. číslom XX a súp. číslom XXX, evidované na LV č. XXX pre
k. ú. L. Z. a to na základe Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou I/ a pôvodnými vlastníkmi. Kúpnu
cenu uhradil G.P. W., pričom prostriedky pochádzali z rodinného rozpočtu, do ktorého prispievala aj jeho

manželka a matka žalovanej I/. Uvedené zjavne preukazuje úmysel G. W. kúpiť predmetnú nehnuteľnosť
pre dcéru, čo bolo v súlade s dohodou, s jeho manželkou D.. W., čo vylučuje tvrdenia žalobkyne, podľa
ktorých malo dôjsť ani nie rok po kúpe rodinného domu pre dcéru k jeho zbúraniu a následne dohode
o vzniku podielového spoluvlastníctva a postaveniu nového rodinného domu. Žalovaná I/ v roku 2008
nadobudla vlastníctvo aj k pozemku parc. č. XXX/X, t. j. jeden z pozemkov, na ktorom je nehnuteľnosť

postavená, evidovaný na LV č. XXX pre k. ú. L. Z. na základe Kúpnej zmluvy. V roku 2008 nadobudla
vlastníctvo aj k pozemku parc. číslo XXX ako priľahlá záhrada k nehnuteľnosti, evidovaná na LV č. XXX
pre k. ú. L. Z. na základe Kúpnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že tak ako rodinný dom, aj pozemky
boli kupované presne tým istým spôsobom, t. j. pre dcéru G. W., z finančných prostriedkov manželov G.
W. a D.. D. W.. Táto skutočnosť zjavne vyvracia existenciu akéhokoľvek podielového spoluvlastníctva

k novému rodinnému domu. Ak by G. W. vedel o dohode podielového spoluvlastníctva so žalobkyňou,
určite by do podielového spoluvlastníctva kupoval aj pozemky pod rodinným domom a k nemu priľahlým,
pretože inak by vniesol neistotu do vlastníckych vzťahov k rodinnému domu a pozemkom. Naopak, G.
W. kúpil predmetné pozemky pre dcéru z dôvodu, že rodinný dom považoval v súlade s právnym stavom
za jej vlastníctvo. Žalobkyňa vedela o kúpe týchto pozemkov a potom je otázne, prečo jej neprekážalo,

že rodinný dom, o ktorom tvrdí, že je v podielovom spoluvlastníctve, bude stáť na pozemku tretej osoby,
resp. priľahlá záhrada k rodinnému domu bude vo vlastníctve tretej osoby. Aj pri akceptácii všetkých
skutkových tvrdení žalobkyne, táto sa de facto priznala k úmyselnému zničeniu rodinného domu vo
vlastníctve žalovanej I/, od čoho následne odvíja svoj nárok na určenie vlastníckeho práva k tzv. novému
rodinnému domu. Žalobkyňa sa tak svojim konaním dopustila závažného zásahu do vlastníckeho práva

žalovanej I/ a z toho dôvodu sa akékoľvek domáhanie práva žalobkyňou javí v rozpore so základnými
zásadami občianskeho práva (právo nikdy nemôže vzniknúť z bezprávia). Z uvedených dôvodov žalobu
žalobkyne možno považovať za účelovú a neopodstatnenú. Žalovaná I/ žiadala žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania.4. Vyjadrenia žalovaných I/ a II/ boli žalobkyni doručené spolu s uznesením súdu zo dňa 03. 12.
2018, v ktorom bol vyzvaný na podanie vyjadrenia. Žalobkyňa zotrvala na svojom tvrdení, že došlo

k zbúraniu starého rodinného domu a na tom istom mieste k postaveniu nového rodinného domu,
keďže v tom čase G. W. žalobkyňa vnímala ako vlastníka, ktorý mal právo o týchto veciach rozhodovať.
O tom, že nehnuteľnosť je písaná na žalovanú I/ sa žalobkyňa dozvedela až 1-2 roky po výstavbe
nového rodinného domu. O tom, že došlo k dohode medzi žalobkyňou a G. W. o založení podielového
spoluvlastníctva k novému rodinnému domu, navrhla vlastný výsluch. Ďalej uviedla, že starý rodinný

dom a garáž boli postavené ešte pred 01. 10. 1976. Uvedené stavby boli zbúrané tak, že boli odstránené
všetky obvodové kamenné múry a zostal len prázdny pozemok. Pôvodný dom nemal základovú dosku,
v zemi zostali len obvodové kamene, na ktoré spoločne s G. W. vybudovali zvýšenú základovú betónovú
dosku a izolačný materiál. Následne boli postavené nové obvodové múry z Ypor tvárnic a vnútorné
steny, do ktorých sa vysekali drážky na rozvod elektriny. Po osadení strechy, okien a dverí bolo možné
dom obývať. V roku 2007 do domu umiestnili kuchynskú linku, ktorú zabezpečila a uhradila žalobkyňa,

pretože v tom čase si dala robiť novú kuchynskú linku aj vo svojom byte v Y. Y. cez svoju známu a
teda ich získala za výhodnú cenu pri poskytnutí množstevnej zľavy. Dovtedy tam bola kuchynská linka
poskladaná zo starého nábytku. Zbúranie starého rodinného domu a vznik nového rodinného domu
možno preukázať aj fotografiami ako aj vyhláseniami pani T. J.Ő.Z.Ő.Š. a starostky Obecného úradu
Z.M.. Žalovaná neuviedla, ktoré podstatné časti starého rodinného domu mali byť zachované, čo ani

nemôže uviesť, pretože starý rodinný dom zanikol. O nevedomosti žalovanej I/ svedčí aj jej snaha
o predaj nového rodinného domu na jeseň 2018, keď v inzercii uvádza, že sa jedná o tehlový dom,
zrekonštruovaný v roku 2006 napriek tomu, že zbúraný rodinný dom bol kamenný a súčasný nový
rodinný dom je postavený z Ypor tvárnic. Z tehál sú postavené len obvodové múry v garáži, ktoré
boli dokončené Ypor tvárnicami, pretože tehly došli. V prípade pochybností žalobkyňa navrhla nariadiť

znalecké dokazovanie za účelom posúdenia otázky, do akej miery došlo k zániku pôvodného rodinného
domu, či z uvedených stavieb zostali základné zvislé nosné konštrukcie prvého nadzemného podlažia,
a či v súčasnosti existujúci rodinný dom má stavebné prvky, ktoré mohli byť a boli postavené pred 01.
10. 1976, ak áno, tak aké. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pri výstavbe nového rodinného domu sa podieľala
nielen manuálne, ale aj finančne. Keďže od počiatku výstavbu plánovali spoločne s G. W., spoločne

riešili aj finančné pokrytie výstavby v rámci svojich schopností a možností. Dom sa dokončieval postupne
asi 4 roky, je pravdou, že žalobkyňa sa finančne podieľala v nižšej miere ako G. W., čo však nemá vplyv
na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov. Žalobkyňa pripojila výpis nákladov, ktoré v čase výstavby
nového rodinného domu spísala a tento sa zachoval, a na listine sa nachádza aj písmo G. W.. Tento
dôkaz nepriamo potvrdzuje, že žalobkyňa a G. W. spoločne riešili záležitosti s novým rodinným domom

aj po finančnej stránke. Ďalej žalobkyňa doložila potvrdenia o nákupe niektorého stavebného materiálu,
ktorý sama kupovala. Z dvoch dokladov priamo vyplýva, že tovar osobne prevzala. Niektoré doklady
sa nemuseli uchovať, prípadne si ich G. W. mohol dať do nákladov svojej spoločnosti. Žalobkyňa však
ďalej financovala, pripravovala alebo zabezpečovala stravu pre chlapov. Žalobkyňa poprela tvrdenia
žalovanej I/, že by neuhrádzala náklady spojené s domom. Žalobkyňa vždy spolu s G. W., resp. z

ich poverenia T. J.Ő.Z.Ő.Š. uhrádzali poplatky v hotovosti priamo na obecnom úrade. Na príjmových
pokladničných dokladoch do roku 2015 je uvádzaný G. W., až od roku 2016 Obecný úrad Z. príjmové
pokladničné doklady vyhotovoval na meno žalovanej I/, ktorá bola podľa LV evidovaná ako vlastník.
Žalovaná nikdy a to ani v obdobiach roku 2017, kde predložila potvrdenia, platby na obecnom úrade
nerealizovala, o čom svedčia písomné vyhlásenia pani D. W. a D. Y.N.. Žalovaná I/ predložené doklady

získala z rodinného domu, kde boli pôvodne uschované, a do ktorého dňa 08. 08. 2018 vstúpila bez
vedomia žalobkyne protizákonne a násilne. Žalobkyňa zotrváva na svojich tvrdeniach, že sa fyzicky
a aj finančne podieľala na výstavbe nového rodinného domu s úmyslom stať sa jeho vlastníkom a to
na základe dohody s G. W.. G. W. jej vlastnícke právo pred rodinou ani pred inými nespochybňoval,
naopak, sám ho priznával, čo vyplýva z čestných vyhlásení, ktoré žalobkyňa pripojila. Žalobkyňa ďalej

namietla, že nadobudnutie vlastníctva k starému rodinnému domu a garáži považuje za sporné, pretože
žalovaná I/ nemala vedomosť o tom, že v roku 2003 kupuje nehnuteľnosť. Z vyjadrenia žalovanej I/
vyplýva, že kúpa nehnuteľnosti pre ňu mala byť v súlade s dohodou s jeho manželkou. Uvedené sa
však nezakladá na pravde, pretože manželka G. W. v čase výstavby nového rodinného domu o tomto
vedomosť nemala. O nehnuteľnosti sa dozvedela v roku 2006, kedy bez ohlásenia prišla za žalobkyňou

do nehnuteľnosti a za prítomnosti ďalších osôb sa spoločne rozprávali. Žalovaná I/ sa o nehnuteľnosti
vy Z. dozvedela až na základe skutočností, že zo strany elektrární mala byť upozornená na nedoplatok,
čo uvádzala po pohrebe G. W. dcére žalobkyne, ktorá jej bola dňa 31. 05. 2018 nehnuteľnosť osobne
ukázať. Z toho vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy absentovala vôľa a prejav vôle žalovanejnadobudnúť nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva. Čo sa týka nadobudnutia vlastníctva v prospech
žalovanej I/ k priľahlým pozemkom, parcela CKN č. XXX a k pozemku parcela CKN č. XXX/XXXX, na
ktorom je postavená garáž a dreváreň, ako aj k podielu na pozemku v roku 2013, o týchto prevodoch

žalobkyňa nemala vedomosť, zo strany G. W. nebola o tom informovaná, preto sa k tomu bližšie vyjadriť
nevie. Má však zato, že aj v tomto prípade zrejme absentoval prejav vôle žalovanej I/ nadobudnúť tieto
nehnuteľnosti do vlastníctva, keďže tieto nadobudla rovnakým spôsobom ako starý rodinný dom.

5. K vyjadreniu žalovaného II/ samostatným písomným podaním žalobkyňa uviedla, že jeho námietku o

nedostatku pasívnej legitimácie považuje za nedôvodnú, pretože samotná skutočnosť, že predmetom
dedičského konania po nebohom G. W. nebol nový rodinný dom, nie je právne významná, pretože v
prípade vyhovenia žaloby v tomto spore, bude prejednaná v dodatočnom konaní o dedičstve. Hoci sa
žalovaný II/ subjektívne necíti byť vlastníkom k predmetu sporu, nevylučuje to jeho vlastnícky pomer s
poukazom na § 460 OZ. To znamená, že výsledok konania má vplyv aj na právne postavenie žalovaného
II/,keďžeprípadnéurčenievlastníckehoprávavprospechG.W.akootcažalovanéhoII/budemaťdopad

na vymedzenie práv a povinností oboch žalovaných ako zákonných dedičov po G. W.. Vzhľadom na to
má žalobkyňa zato, že žalovaný II/ je pasívne vecne legitimovaný v spore.

6. Vyjadrenia žalobkyne boli doručované žalovaným I/ a II/ spolu s uznesením súdu zo dňa 29. 01. 2019,
v ktorom boli vyzvaní na vyjadrenie. Žalovaný II/ zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Žalovaná

I/ zotrvala na popretí existencie dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva, pričom žalobkyňa vo
svojom vyjadrení neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by nasvedčovali jej existencii. Žalobkyňa
navrhla iba dôkaz a to výsluch seba ako strany v konaní. Uvedený postup je potom v rozpore s § 151
ods.2 C. s. p., v zmysle koncepcie C. s. p. má každá strana povinnosť tvrdiť a povinnosť dokazovať
svoje tvrdenia. Vykonanie dôkazu výsluchom žalobkyne by bolo účelné len v prípade, že by žalobkyňa

uviedla tvrdenia o vzniku dohody o podielovom spoluvlastníctve. Okrem toho uvedený návrh žalobkyňa
uviedla až vo svojom vyjadrení a nie v žalobe samotnej, na čo bola vyjadrením žalovanej upozornená,
a tak konala v rozpore s § 153 ods.1 C. s. p., kedy sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného
útoku a obrany včas. Ďalšie tvrdenia žalobkyne o financovaní nehnuteľnosti sú novým skutkovým
tvrdením, pretože v žalobe tieto skutočnosti neuviedla, uviedla ich až na reakciu na vyjadrenie žalovanej

a to bez akýchkoľvek konkrétnych skutočností a relevantných dôkazov. V danom prípade rovnako
žalobkyňa konala v rozpore s § 153 ods.1 C. s. p. Žalovaná považuje jej vyjadrenia za nepravdivé v
celom rozsahu, pretože jedinou osobou, ktorá financovala rekonštrukciu nehnuteľnosti bol G. W., ktorý
bol veľmi dobre finančne zabezpečený zo svojej podnikateľskej činnosti. Naproti tomu žalobkyňa bola
slobodná matka s dvomi deťmi bez dlhodobého zamestnania a bez väčších finančných prostriedkov,

avšak ani údajné financovanie nehnuteľnosti žalobkyňou by nemalo za následok vznik podielového
spoluvlastníctva, toto môže vzniknúť iba na základe dohody. Obdobne to platí aj o manuálnej práci
na stavbe, tak ako to žalovaná I/ uviedla vo svojom predchádzajúcom vyjadrení. Obdobný následok
nemá ani údajné spoločné riešenie finančného pokrytia stavby. Čo sa týka predloženého dôkazu,
spísaného výpisu nákladov žalobkyňou, z takéhoto dôkazu nie je zrejmé kedy a kým bol vyhotovený

a je pravdepodobné, že tento výpis spísal samotný G. W. a žalobkyňa ho zobrala z jeho dokumentov,
ktoré sa nachádzali v nehnuteľnosti, čo sa stalo aj v prípade iných dokumentov. Tento dôkaz však ani
nepriamo nepreukazuje akékoľvek financovanie nehnuteľnosti žalovanou. Čo sa týka ďalších potvrdení
o nákupe stavebného materiálu, zo žiadneho nevyplýva, že by ho kupovala žalobkyňa. Na viacerých
dodacích, resp. príjmových pokladničných dokladoch je ako odberateľ/platca, uvedený priamo G. W..

Zo žiadneho dokladu nevyplýva skutočnosť o preberaní tovaru žalobkyňou. G. W. si podľa vedomostí
žalovanej odkladal doklady týkajúce sa rekonštrukcie nehnuteľnosti v šanóne, ktorý mal odložený v
dome. Žalovaná po návšteve nehnuteľnosti, po smrti svojho otca našla v tomto dome šanón prázdny, iba
s jediným dokladom vystaveným obcou na jej meno. Žalovaná vyslovila pravdepodobnosť hraničiacu s
istotou,žedokladypredkladanéžalobkyňoupochádzajúzošanónupatriacehopánoviW.,pretopovažuje

za sporné použiteľnosť týchto dôkazov z dôvodu pochybnosti o zákonnosti ich získania. Žalovaná taktiež
rozporuje tvrdenia, že by G. W. jej vlastníctvo k novému rodinnému domu nespochybňoval alebo jej
ho dokonca priznával. Uvedené je v rozpore s tým, že G. W. za 11 rokov neuskutočnil žiaden krok,
na základe ktorého by sa žalobkyňa stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, naopak, práve
žalovaná I/ následne nadobudla vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXX/X jeden z pozemkov, na

ktorom je nehnuteľnosť postavená, ako aj parc. č. XXX - priľahlá záhrada k nehnuteľnosti. Žalobkyňa
uviedla, že o týchto prevodoch nemala vedomosť a ak by boli pravdivé jej tvrdenia o podielovom
spoluvlastníctve s G. W., je len ťažké uveriť, že tento by ju o plánovanej kúpe pozemkov pre dcéru
neinformoval. Ak by teda G. W. mal vedomosť o podielovom spoluvlastníctve so žalobkyňou k stavbám,jeho dcéra by k daným nehnuteľnostiam nemala žiadne vlastnícke právo a kúpou pozemkov pre
žalovanú I/ by sa vzniesla neistota do vlastníckych vzťahov. Predložené čestné prehlásenia zo strany
žalobkyne nič nepreukazujú, okrem toho opísanie rozhodujúcich skutočností je povinnosťou tvrdenia

sporovnej strany, nie je možné nahradiť ich odkazom na označené dôkazy. Žalovaná namietla pravosť
predložených čestných listín, pretože podpisy na nich nie sú osvedčené, a nie je zrejmé, kedy a kým boli
čestné prehlásenia vyhotovené. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne o vzniku novej veci, žalovaná naďalej
uvedené popiera a návrh žalobkyne na znalecké dokazovanie namietla, keďže žalobkyňa má možnosť
v zmysle C. s. p. dať si vyhotoviť vlastný súkromný znalecký posudok. Naďalej žalovaná zotrvala

na tom, že tvrdenia žalobkyne o platení poplatkov voči obci Z. spolu s G. W. nijako nepreukázala.
Spochybňovanie vlastníckeho práva žalovanej I/ k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla v roku 2003 ako aj
k následným úkonom, ktorými získala nehnuteľnosti súvisiace s predmetom sporu považuje žalovaná I/
za účelové a jej tvrdenia za nepravdivé. Rovnako je nepravdivé tvrdenie, že by o uvedenej nehnuteľnosti
sa manželka G.P. W. dozvedela až v roku 2006. Evidencia v katastri nehnuteľnosti potvrdzuje vlastnícke
právo žalovanej I/ a ak ho táto popiera, je dôkazné bremeno na nej. Uvedená okolnosť však nemá

zásadný vplyv na posúdenie žaloby žalobkyne, ktorá tvrdí dohodu o vzniku podielového vlastníctva.
Rovnako sa žalobkyňa len stroho vyjadruje k námietkam žalovanej I/ o jej protiprávnom konaní a
pokiaľ iba stroho uvádza, že v čase búrania nehnuteľnosti si myslela, že je vlastníkom G. W., toto
tvrdenie žalovaná I/ namietla. Okrem toho to nijako neospravedlňuje konanie žalobkyne, pretože údaje
o vlastníkoch nehnuteľností sú verejne dostupné. Ak žalobkyňa skutočne nevedela, kto je vlastníkom

nehnuteľnosti, uvedené skutočnosti nasvedčujú, že vzťah medzi ňou a G. W. nebol taký blízky, ako sa
to snaží účelovo prezentovať. Na účelovosť konania žalobkyne nasvedčuje aj tá skutočnosť, že v čase
smrti G. W. táto nebola v domnienke, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Po pohrebe G.
W. dcéra žalobkyne oslovila žalovanú I/ s tým, že majú k nehnuteľnosti citový vzťah a chceli by ju získať
do svojho vlastníctva. Žalovaná I/ túto požiadavku akceptovala s tým, že ak sa dohodnú na cene, mohla

by im ju prednostne predať. Na stretnutí 31. 05. 2018 v Z. sa dohodli, že nehnuteľnosť dajú ohodnotiť
za účelom zistenia ceny. Žalobkyňa nijako neprezentovala svoje údajné podielové spoluvlastníctvo.
K tomuto prišlo až potom ako bola žalobkyni ponúknutá cena na základe ohodnotenia nehnuteľnosti
realitným maklérom, ktorá sa jej zdala zjavne vysoká. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa iba účelovo
snaží navodiť dojem o svojom údajnom podielovom spoluvlastníctve s G. W., ktorý mal trvať roky.

Žalovaná I/ žalobu v celom rozsahu považuje za neopodstatnenú, podanú zjavne iba účelovo s úmyslom
domôcť sa vlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v rade I/, na ktorú žalobkyňa
nevynaložila žiadne finančné prostriedky. Toto písomné vyjadrenie bolo následne žalobkyni doručené
prostredníctvom právneho zástupcu.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom sporových strán, navrhovaných svedkov,
listinnými dokladmi a zistil nasledujúci stav veci.

8. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že s pánom W. sa poznala od roku 1981, kedy nadviazali známosť,
on bol v tom čase ženatý. Odvtedy spolu tvorili pár. G. W. sa zoznámil s jej rodinou, absolvoval ich

rodinné udalosti, akoby žil dva životy. Žalobkyňa v tom čase mala dve maloleté deti a nikomu tento stav
nevadil. V priebehu času mal G. W. aj ďalšie dieťa a bola toho názoru, že obe sa s týmto zmierili. Kým
mala deti malé, chodili spolu s G. W. na chatu k známym, a keď deti vyrástli, rozprávali sa, že by si mohli
spolu nejakú chatu zabezpečiť. Od roku 2001 teda začali hľadať. Našli domy v Z. a rozhodli sa, že si
ich zabezpečia. Jednalo sa o dva domy kamenné, ktoré však boli v zlom stave, neobývateľné, asi 10-15

rokov ich nikto neužíval. V okolí bolo smetisko. Dohodli sa, že by si to mohli prerobiť. V tom čase ona
nemala problémy s peniazmi, mala k dispozícii niečo cez 50 tisíc Sk, ktoré dala do spoločného. Jednali
s majiteľmi domov, pri niektorých jednaniach bola aj ona prítomná a v roku 2003 bolo dohodnuté, že
domy odkúpia. Bola dohodnutá cena 60 tisíc Sk. Došlo k podpisu zmluvy, ona však túto nevidela, videla
potvrdenie o prevzatí peňazí od pána W. vo výške 30 tisíc Sk, ktoré sama dokladala. Zvyšok kúpnej

ceny bol uhradený s tým, že tieto peniaze dávali spolu. Ona sama peniaze dala G. W., pretože v tom
čase mu dôverovala, preto nemá o tom žiaden doklad, ani neboli prítomní svedkovia. S odstupom času
nevie zdokladovať, že by mala k dispozícii spomínaných 50 tisíc Sk. V tom čase mala odstupné zo ZVT,
kde v roku 1996 ukončila vo výške 20 tisíc Sk a finančne ju podporovali rodičia aj starí rodičia, ktorí
mali k dispozícii pozemky z dedičstva a pri ich predaji jej dávali tak ako ostatným súrodencom rôzne

čiastky od 10 tisíc do 30 tisíc Sk. Je pravdou, že žalobkyňa bola od roku 1996 nezamestnaná a jej
jediným príjmom boli sociálne dávky, v tom čase cca 5 tisíc Sk. Bývala v 4-izbovom byte, ktorý v roku
2007 odkúpila do osobného vlastníctva, ona sama iné nehnuteľnosti nevlastnila. O samotnej kúpnej
zmluve sa s G. W. nebavili, t. j., že to kúpia do podielového spoluvlastníctva, bavili sa tak, že si to kupujúpre seba, že to budú spolu užívať. Nikdy sa G. W. nevyjadril, že nehnuteľnosť kúpil na svoju dcéru. Je
pravdou, že ani ona sa o to v tom čase nezaujímala, pretože dôverovala G. W.. Až po dvoch rokoch jej
oznámil, že to napísal na dcéru, ale že to dá do poriadku. Spočiatku, keď uvažovali o kúpe nehnuteľnosti,

táto bola v zlom stave, preto nevedeli, čo by s ňou ďalej robili. Následne po kúpe sa dohodli, že jeden
dom zbúrajú. Keďže mali informáciu od susedov, že sa jedná o záplavovú oblasť, pri prerábke dom
zdvihli. To znamená, že ešte v lete zbúrali jeden rodinný dom kompletne, nič z neho nezostalo. Pod
domom neboli žiadne základy. Jednalo sa o kamenný múr a kamene z neho nechali na spodku a na
to dali platňu. Potom postavili obvodové múry, pričom bol ponechaný rozmer pôvodného domu, avšak

vnútorné rozmiestnenie bolo iné. V dolnej časti urobili obývačku, kúpeľňu, kuchyňu a asi po štyroch
rokoch sa urobilo vrchné poschodie s dvomi izbami a šatníkom. V pôvodnom dome poschodie nebolo,
výškovo však rozmer domu zostal zachovaný. Robila sa aj nová strecha. Dom bol postavený ešte v roku
2003 a podľa financií sa postupne dokončieval, v roku 2007 ona dávala do domu novú kuchynskú linku,
robilo sa aj okolie. Čo sa týkalo druhého domu, tento prerobili neskôr. Ten dom zbúraný nebol, urobila
sa vonkajšia a vnútorná omietka. Pôvodne sa jednalo o maštaľ, ktorá sa vypratala, neskôr sa robili

okná, priechody do izieb a urobila sa letná kuchyňa, priechody do izieb. Bolo to prestavané na tzv. letnú
kuchyňu. Spolu s výstavbou nového domu sa robil nový septik vedľa domu, na mieste, kde bola pôvodná
garáž. Táto bola úplne zbúraná, pretože múry boli vlhké. Následne sa na novo postavila nová garáž a
za domom sa urobil tzv. prístrešok ako dreváreň tak, že sa nanovo osadili drevené stĺpy, obložilo sa to
drevom a urobila sa strecha. Táto časť bola využívaná na uskladnenie dreva. Čo sa týka užívania danej

nehnuteľnosti,vposlednomobdobítambývalisG.P.W.asi10mesiacovzrokuspolu,občasnatýždeňšli
domov. Je pravdou, že spočiatku, kým to nebolo prerobené, tam chodili málo, skôr na víkend, na sviatok.
Od roku 2007 tam žalobkyňa bola častejšie, chodila tam aj sama a sama robila práce na dome, napr.
natierala plot. G. W. tam chodil 2-3 krát do týždňa, niekedy prespal a dochádzal za prácou do Y. Y.. On
pracoval až do svojho úmrtia, hoci bol na dôchodku. Po smrti svojej manželky G. W. zostával častejšie v

uvedenom dome. Žalobkyňa vedela, že G. W. mal byt v Y. Y., kde žil s manželkou a po jej smrti tam zostal
bývať sám. Čo sa týkalo financovania výstavby, kupovalo sa postupne podľa stavu financií. Žalobkyňa
nakupovala najmä stravu, ale kupovala aj nejaký materiál, ku ktorým má doklady, čo doložila do spisu.
Tieto platila ona. Financovali to tým spôsobom, že ona dala do spoločného spomínaných 50 tisíc Sk,
G. W. dal najskôr 60 tisíc Sk, neskôr 20 tisíc Sk a potom ďalšie čiastky. S týmito peniazmi disponovala

žalobkyňa, takže keď sa šlo niečo kúpiť, ona peniaze zobrala a nákup robili spolu. Niekedy chodila
kupovať veci aj sama podľa pokynov G. W.. Stavali svojpomocne za pomoci susedov, za jedlo a pitie,
chodili tam pomáhať aj deti žalobkyne, jej syn robil obklad z tatranského profilu v hornej izbe, pomáhal
pri stavbe drevárne. Dcéra jej pomáhala pri varení. Vedela, že napr. stierku robil šofér z firmy G. W. a
chodili im pomáhať aj spoloční kamaráti. Čo sa týkalo poplatkov súvisiacich s vlastníctvom a užívaním

nehnuteľnosti, tieto chodili platiť na obecný úrad. Platili za smeti, žalobkyňa platila aj za psy a vodu.
Chodili platiť striedavo podľa toho, kto mal v hotovosti peniaze, takže poplatky platili zhruba na rovnako.
Spočiatku boli platby vystavené na meno G. W. do roku 2015, potom na U. W.. Daň z nehnuteľnosti bola
rovnako na meno G. W., ktorú platili spolu striedavo a niekedy dali susede peniaze, ktorá to šla zaplatiť.
Po smrti G. W. volali žalovanej I/, ktorá len žiadala, aby jej poslali cennosti po G. W.. Žalobkyňa naďalej

chodila na nehnuteľnosť, užívala ju. So žalovanou I/ začala komunikovať jej dcéra, pretože ona sama
to nebola schopná riešiť. Žalovaná I/ sa vyjadrila tak, že nehnuteľnosť nechce, že ju predá a ponúkla im
predaj za 45 tisíc €. Žalobkyni sa však táto cena zdala vysoká, preto ju neakceptovala. Na to žalovaná
I/ reagovala tak, že nehnuteľnosť predá a uverejnila ponuky v realitných kanceláriách. V auguste 2018
vymenila zámky, preto sa žalobkyňa do rodinného domu nedostala, hoci tam mala svoje osobné veci,

peniaze, potraviny a z tohto dôvodu podala trestné oznámenie na polícii. Rovnako podala aj návrh na
neodkladné opatrenie a dňa 22. 03. 2019 jej bol dom sprístupnený, t. času ho užíva. Je pravdou, že
po právnej stránke neriešila otázku svojho spoluvlastníctva, pretože jej G. W. tvrdil, že sú problémy s
pozemkami. Vedela, že aj búranie a stavba sa robili bez stavebného povolenia, ona sama nevedela, čo
všetko k tomu treba. Ponechala to na G.P. W., lebo on bol takej povahy, že keď sa mu niečo chcelo, tak

to urobil, keď nie, tak nie. Ona sama ho do ničoho nenútila. K okolnostiam sumy 50 tisíc Sk žalobkyňa
uviedla, že tieto nemala na účte, mala ich doma v hotovosti, pokiaľ jej bolo vyplácané odstupné, toto
jej taktiež bolo vyplácané v hotovosti, rovnako peniaze, ktoré mala od rodičov, jej títo dávali v hotovosti,
rodičia nemali žiaden účet. K samotnej dohode s G. W. uviedla, že dohoda znela tak, že sa starý dom
zbúra, pretože bol neobývateľný, a že pre seba urobia dačo nové. Takto sa dohodli ešte v roku 2003, pri

tejto ich dohode nebol nikto iný prítomný. V súčasnej dobe teda žalobkyňa dom užíva, je pravdou, že
neuhrádza náklady súvisiace s bývaním, pretože všetky platby si dala žalovaná I/ prepísať na seba.9. Žalovaná I/ vypovedala, že jej vzťah s otcom bol vždy dobrý ako medzi otcom a dcérou. Žili ako
rodina v spoločnej domácnosti s matkou. Matka bola lekárka, otec podnikal a starali sa o ňu ako o jedinú
spoločnú dcéru. Bývali spoločne v byte v Y. Y., kde po smrti matky od roku 2012 otec žil sám, staral sa

o seba, varil si a pral. Otec jej vždy finančne vypomáhal, či už priamo finančnými prostriedkami alebo
kúpou nejakej nehnuteľnosti, pomáhal jej so starostlivosťou o deti, mali spoločné aktivity. V čase, keď
jej žalobkyňa oznámila, že otec zomrel, túto vôbec nepoznala, nevedela o koho ide, ani tomu neverila.
Až na prvom stretnutí s dcérou žalobkyne sa dozvedela o tom, ako spolu žili. V čase, keď mala 18
rokov v roku 1998 sa rodičia dohodli, že všetky nehnuteľnosti napíšu na ňu ako dcéru, jednalo sa o

byt, chatu v Š. I.. V roku 1999 otec predal podiel vo firme Tabela, s. r. o., za čo mal zinkasovať cca
2 milióny Sk, v tom čase ona začala študovať na vysokej škole a otec jej pomáhal tým, že jej kúpil
byt v X. z týchto finančných prostriedkov. Vtedy hovoril, že hľadá nejakú nehnuteľnosť v okolí Y. Y.,
chatu, kam by chodieval s kamarátmi na ryby a na poľovačku, a že tú to prepíše na ňu. Následne jej
doniesol kúpnu zmluvu, ktorú ona osobne podpísala. V tom čase vedela, že otec má nemanželského
syna a zrejme otec takto postupoval, aby ju zabezpečil. Takto jej to bolo rodičmi vysvetlené. Aj po smrti

matky v rámci dedičského konania sa všetko prepísalo na ňu. Je pravdou, že nebola pri ohliadke tejto
nehnuteľnosti, ani sa o ňu nestarala, pretože otec povedal, že tam bude chodiť on s kamarátmi, s čím
ona súhlasila. Otec uviedol, že kúpnu cenu zaplatil on, mala za to, že takto sa chce o ňu postarať. Podľa
jej vedomostí otec na nehnuteľnosť chodil s kamarátmi aj po smrti matky, nakoľko sa takto vyjadril.
Priebežne kupoval stavebný materiál, pretože po ukončení štúdia jej kúpil 1-izbový byt v Y. Y., ktorý

prerábal, prerábal aj chatu v Š.E. I., takže stále nejaký materiál mal. Hovoril, že rekonštruuje dom v
Z., čo konkrétne, k tomu nič nehovoril. Otec mal taký zvyk, že všetky prerábky si fotil, obdobne tak,
keď prerábal ich chatu v Š. I., mal založený album a je zrejmé, že tak mohol robiť aj pri stavbe v Z..
Uvedené fotografie mohli zostať v dome v Z.. Čo sa týka dokladov k nehnuteľnosti a to kúpnu zmluvu,
táto bola u nich doma. Neskôr v Z. pre ňu ako pre dcéru kupoval aj ďalšie nehnuteľnosti, v roku 2008

letný dom a v roku 2013 záhradu. Všetky tieto kúpne zmluvy ona podpísala, nakoľko jej otec povedal, že
mal možnosť dokúpiť tieto pozemky. V roku 2001 sa žalovaná I/ vydala, bola na materskej dovolenke,
mala dve deti, o dom v Z. sa nezaujímala. Vedela len, že elektrina sa platila z otcovho účtu, ostatné
náklady na všetky nehnuteľnosti uhrádzali otec spolu s matkou, avšak Z. platil výlučne otec. Jej rodičia
žili v spoločnej domácnosti, podľa jej vedomostí aj spoločne finančne hospodárili. Každý mal svoj príjem,

matka pomáhala otcovi pri budovaní firmy a dohodli sa, že ak on kupuje nehnuteľnosti, tieto kupuje na
ňu ako na dcéru. O partnerstve otca so žalobkyňou sa dozvedela už v dospelom veku, v čase, keď
ešte matka žila. Keď sa to matka dozvedela, mala z toho psychické problémy, zle to znášala, avšak
nechcela ju tým zaťažovať, takže sa o tom veľmi nerozprávali. Po smrti otca sa asi dva krát stretla s
dcérou žalobkyne, jeden krát v Y. Y., kedy sa dozvedela, že sa otec poznal so žalobkyňou dlhodobo.

Oznámili jej, že majú citový vzťah k nehnuteľnosti. Druhý krát sa stretli priamo v Z.. Vtedy im ponúkla
predajnehnuteľnostiadohodlisa,žetodajúohodnotiť.Ihneďposmrtiotcadanéneriešila,aleažniekedy
v júni 2018, pretože uhrádzala elektrinu, tak sa začala o nehnuteľnosť zaujímať. Jej manžel kontaktoval
realitnú kanceláriu, kde im bolo zistené, že sa obdobné chalupy predávajú za 40 až 50 tisíc €, preto dala
ponuku na 45 tisíc €. Netýkalo sa to len domu, ale aj všetkých pozemkov a spomínanej letnej kuchyne,

v prípade dojednávania bola ochotná aj znížiť cenu. Následne však dostala e-mail od dcéry žalobkyne,
že je to ich vlastníctvo, teda že to bolo vlastníctvo otca a žalobkyne. Bolo zrejmé, že teda nehnuteľnosť
nechcú kúpiť, preto ich žiadala o vydanie kľúčov, poslala im asi tri výzvy a dala im dostatok času, aby si
zobrali svoje veci a vyriešili to. Oni však nijako nereagovali. Je pravdou, že v tom čase asi 2-3 mesiace
elektrinu platila dcéra žalobkyne na základe vzájomnej dohody, potom opäť platila elektrinu žalovaná I/

a dodnes ju platí. Keďže nijako na jej výzvy nereagovali, šli s manželom na nehnuteľnosť dňa 08. 08.
2018, vymenili zámky a dali nehnuteľnosť nafotiť a ponúknuť cez realitnú kanceláriu na predaj. Následne
mala telefonát z polície, bola predvolaná na výsluch. Vo veci bolo vydané rozhodnutie okresného aj
krajského súdu, na základe čoho stiahli ponuku na predaj nehnuteľnosti, nehnuteľnosť zazimovali. Vo
februári 2019 odovzdala žalobkyni kľúče od rodinného domu aj garáže. Vtedy žalobkyňa tvrdila, že jej

zmizli nejaké veci, aby jej to podpísala, čo odmietla, odvtedy v danej nehnuteľnosti nebola, bola tam
jeden krát v apríli 2019 skontrolovať nehnuteľnosť. Všetky poplatky súvisiace s nehnuteľnosťou naďalej
platí sama, hoci navrhla žalobkyni, aby platili každý polovicu, a aby aj ona mohla nehnuteľnosť užívať.
Žalobkyňa s tým nesúhlasila a tvrdila, že v dome musí stále niekto bývať, preto to nechala tak a vec bude
riešiť na základe rozhodnutia v tejto veci. Čo sa týkalo jej vzťahu s otcom, považovala ho za dobrý. Pred

smrťou matky žili v spoločnej domácnosti, keď začala chodiť do školy, navštevovala rodičov, s otcom si
spolu telefonovali. Po smrti matky si založila vlastnú rodinu, je pravdou, že boli v kontakte menej, ale
boli v pravidelnom telefonickom kontakte. Kedykoľvek jej otec pomáhal s deťmi. V tom čase chodieval
častejšie preč, tvrdil, že ide s kamarátmi. Do práce on chodil denne a to aj po smrti matky, ku koncutýždňa hovoril, že ide na ryby s kamarátmi alebo na montáž. Keďže videla, že po smrti matky si naďalej
žije svoj život, nestarala so do neho. Vedela, že zostal žiť v byte v Y. Y., pretože oproti nemu bývajú
svokrovci, ktorí hovorili, že ho často vídali na balkóne. V byte robil úpravy, býval tam, varil si sám. Pohreb

otca vybavovala ona sama, podľa jeho želania je pochovaný spolu s manželkou.

10.SvedkyňaO.B.-dcéražalobkyneuviedla,žejejmatkaboladlhoročnoupartnerkousG.W..Ichvzťah
vnímala tak, že bol plný lásky, porozumenia, bol to intenzívny vzťah a je presvedčená, že G. W. jej matku
miloval. Vedela, že bol ženatý a zrejme jeho vzťah k manželke nebol až takýto. Čo sa týka jeho vzťahu

k dcére, o tomto nevedela, pretože G. W. o tom nerozprával. Vychádzala však z toho, že trávil sviatky s
nimi,ajoslavysvojichnarodenín,čoboloajposlednérokyposmrtijehomanželky.Vnímala,žejehodcéra
ho nekontaktovala, nevolávala mu v čase, keď boli spolu, takže zrejme spolu neboli veľmi v kontakte. V
roku 2016 na Vianoce mal ísť G. W. na chatu do Š. I. spolu s dcérou a jej rodinou, avšak neskôr volal, že
dcéra neprišla, že zostal tam sám. Pamätala si, že v roku 2001 mama spolu s G. W. začali hľadať chatu,
kde by mohli spolu chodiť. V roku 2002 našli dom v Z., jednalo sa o dva staršie kamenné domy spolu

so záhradou a rozhodli sa, že to zbúrajú. V tom čase ona sama mala 22 rokov, nevedela aký je právny
stav na nehnuteľnostiach, ani sa v tom čase o to nezaujímala. Pamätala si však, že sa uvedená chata,
uvedený dom riešil v roku 2003, z výstavby a robili fotografie, kedy zvykli vzadu na fotografiách písať
aj dátumy vyhotovenia fotiek. G. W. chodieval k nim pravidelne domov do E., kde žili v byte s matkou a
bratom. Riešili spolu dom, ako bude dom vyzerať, kreslili si to. Ján zdôrazňoval, že už má jednu chatu

v Š. I. a inú nepotrebuje a túto stavia pre mamu. Jej matka mala vlastné úspory a tak s bratom súhlasili,
že ich dá do rodinného domu. Ona s bratom matke finančne vypomáhali, brat robil taxikára, takže viac
matke finančne vypomáhal, ona jej sporadicky dávala 3 alebo 5 tisíc Sk. Vedela o tom, že matka na
stavbe fyzicky robí, chodila tam aj variť. Ona sama videl nehnuteľnosti v čase, keď ešte stál starý dom,
jednalo sa o zdevastovanú budovu, starý kamenný dom. Vedela, že pri búraní pomáhali aj susedia z

dediny, na to sa následne dala základná doska a postavil sa nový rodinný dom z Ypor-u. Toho času vie,
že dom je čiernou stavbou. Všetko toto však robil G. W. spolu s jej matkou, pričom tam bola maximálna
dôvera, pretože G. vždy hovoril, že to porieši. Po smrti G. W. zisťovala právny stav, keďže je právničkou
a posúdila, že sa jedná o rodinný dom postavený na cudzom pozemku. Dovtedy sa o tom s G.P. W.
nijako nerozprávali, on sa vyjadroval tak, že to dá do poriadku. Tvrdil, že sa rozprával s právnikmi, aby sa

to dalo zapísať na list vlastníctva. Po smrti G. W. zistila, že aj ďalšie pozemky, teda záhrada a pozemok
pod garážou a drevárňou sú písané na jeho dcéru. Je pravdou, že aj rodinný dom bol písaný na dcéru
G. W., o čom vedeli ešte za jeho života. Keď sa o tom rozprávala s G., on predpokladal, že jeho dcéra
o túto nehnuteľnosť nebude mať záujem, a že má obchodný podiel z nejakej spoločnosti, že to s ňou
nejako vyrieši. Svedkyňa uviedla, že predpokladala, že obchodný podiel G. W. prepíše na dcéru a dom

na žalobkyňu. Je pravdou, že G. W. sa takto konkrétne nevyjadril, pretože on nikdy podrobne nehovoril
o svojej situácii. V roku 2003 svedkyňa začala študovať externe na vysokej škole a popri tom pracovala.
Do Z. chodila málo, vedela o dome z rozprávania matky a G. W.. Doma sa nikdy nespochybňovalo
vlastnícke právo jej matky, t. j., že rodinný dom je matky a jej dlhoročného priateľa G. W.. Po jeho smrti
kontaktovala dcéru G. W. a dohodli sa, že ona vybaví pohreb a svedkyňa donesie vec G. W.. Pri prvom

stretnutí ohľadne domu neriešili nič, následne sa stretli 31. 05. 2018 a o dva týždne šli aj na spomínaný
rodinný dom. Pri stretnutiach sa rozprávali aj o tom, že G.P. W. mal ďalšieho syna, o čom žalovaná I/
vedela, uvádzala, že doma sú bločky výživného, ktoré platila jej matka. Žalovaná uviedla, že dedičom
po otcovi bude aj jej brat. Pri stretnutí v Z. svedkyňa vysvetľovala žalovanej I/, že dom staval G. W. spolu
s matkou. Oni sa vyjadrili tak, „že tam boli jeho fušky,“ z čoho svedkyňa pochopila, že o danej stavbe

nevedeli. Dohodli sa na vypracovaní znaleckého posudku a asi o dva týždne obdržala e-mail, že si dali
nehnuteľnosť ohodnotiť známemu z realitnej kancelárie v Bratislave na 60 tisíc € a ponúkajú rodinný
dom na odpredaj za 45 tisíc €. S touto sumou nesúhlasili, lebo pozemky neboli vyporiadané. Je pravdou,
že s hovorilo aj o pozemkoch a ďalších stavbách, t. j. cenová ponuka bola na všetky nehnuteľnosti,
napriek tomu sa im zdala vysoká a nesúhlasili s ňou. Odvtedy komunikovali už len písomne. Je pravdou,

že oni sami si nedali ohodnotiť nehnuteľnosť, t. času pokiaľ matka zisťovala cenu, táto sa pohybuje
od 30 do 35 tisíc € aj so všetkými pozemkami. Svedkyňa uviedla, že ona sama sa nezúčastňovala na
búracích prácach k rodinnému domu, bola o tom len informovaná, chodila tam, keď bolo napríklad treba
niečo uvariť, varilo sa u susedy J.Ő.Z.Ő.Š.. Po rekonštrukcii nehnuteľnosti tam chodila možno jeden
krát za 2-3 týždne, pretože v tom čase externe študovala. Vedela, že G. W. tam chodil každý víkend,

pretože bolo treba robiť na stavbe. Chodili tam spolu s matkou intenzívne na týždňovky, keď G. W.
potreboval, odbehol do Y. Y.. Vedela o ňom, že bol podnikateľ a podnikal aj na dôchodku, hoci potom
do práce nechodil každý deň, väčšinu času bol v Z.. K finančným úsporám matky vo výške cca 50 tisíc
Sk svedkyňa uviedla, že matka mala financie od rodiny, od starkej a vytvárala si rezervu. V rodine sadohodli, že tieto peniaze investuje do tejto nehnuteľnosti. Okrem toho si šetrila aj na odkúpenie bytu, v
ktorom bývali, tento odkúpila v roku 2007 až 2008, kedy mali financie z predaja pozemkov. Je pravdou,
že jej matka od roku 1999 nepracovala, spolu s bratom sa dohodli, keď začali pracovať, že jej budú

finančne vypomáhať. Svedkyňa od roku 2003 pracovala ako asistentka v advokátskej kancelárii a matke
poskytovala 3 až 5 tisíc Sk mesačne. Štúdium jej vtedy financoval zamestnávateľ. Z bytu sa odsťahovala
v decembri 2017, jej brat tam naďalej býva spolu s matkou.

11. Svedkyňa T. J.Ő.Z.Ő.Š. uviedla, že žalobkyňu pozná asi 17 rokov, pretože táto spolu s G. W. kúpila

vedľajší dom, neboli však bezprostrední susedia. Oni vystupovali spolu, nevedela o tom, že žalobkyňa
má iné priezvisko. Dom, ktorý kúpili bol schátralý, nemal elektrinu, vodu, keď ho začali prerábať, pripojili
si k nim elektrinu aj vodu, často u nich prespávali. Bol taký zvyk v dedine, že ak sa niečo robilo, všetci
pomáhali. Pomáhala teda aj ona so svojim manželom a to fyzicky, keď sa búrala pôvodná stará budova.
Jednalo sa o tzv. bývalú pastierňu. Keďže sa jednalo o záplavovú oblasť, bolo potrebné to zdvihnúť,
vedela, že si to nejako zameriavali. Zostala časť starých múrov ako základ súčasnej budovy, aj teraz

pri dažďoch to vlhne práve preto. To znamená, že ponechali spodnú časť pôvodného domu a múry do
cca 1 metra, čo sa zasypalo kameňmi a na to sa položila platňa. Na tom boli postavené nové steny z
Ypor-u, pričom pomáhali aj mnohí iní z obce. Sem - tam tam chodili aj deti žalobkyne a niekto z firmy
G. W.. Ona pomáhala aj pri varení. Nedostávali za to žiadnu náhradu, naopak, keď svedkyňa stratila
manžela, oni jej vypomáhali. Žalobkyňu a G. W. vnímala tak, že všetko robili spolu, rozprávali sa v tom

význame, že si to stavajú spolu, rozprávali sa spolu, čo sa bude ďalej robiť, ako si to naplánujú, kde
investujú peniaze. Čo sa týkalo samotnej kúpnej zmluvy, túto svedkyňa nevidela, ani sa o nej pred ňou
nerozprávali. G. W. sa len vyjadroval tak, že si to robia spolu na starosť, že on tam chcel chovať sliepky,
zajace. Spočiatku nemala vedomosť o tom, že je G. W. ženatý, dozvedela sa to až neskôr od svojho
známeho. Neskôr tam prišla aj jeho žena, G.P. W. ju predstavil a spolu s rozprávali, čo bolo cca pred

10-timi rokmi. Dcéru G. W. videla prvý krát až na pohrebe a druhý krát, keď sa prišla pozrieť, čo zdedila.
Čo sa týkalo vlastníctva, na úrade to najskôr brali tak, že je to písané na G. W., neskôr na U. W., neskôr
Y.. Pamätala si na rozhovor s G. W. v čase, keď ešte žil aj jej manžel, ktorý zomrel v roku 2010, keď sa
čudovali, že G. W. má manželku aj dcéru, pretože on o tom nikdy nerozprával. Rozprával len o svojej
robote. Vedeli, že má firmu v Y. Y.. Čo sa týkalo čestných prehlásení, ktoré písomne podala v tejto veci,

ako aj čestného prehlásenia jej syna D. J.Ő.Z.Ő.Š. a pani T. D. a O. B., vedela, že ich žalobkyňa oslovila
s danou žiadosťou. Tiež vedela, že syn to písal sám doma v tom význame, že ich spolu s W. brali tak,
že sú spolu. Rovnako čestné prehlásenie jej doniesla T. D., všetky tie papiere mala svedkyňa pozbierať
a to aj od bývalej starostky a matrikárky. Keďže svedkyňa roznášala v dedine papiere o dani, vode aj
elektrine, vedela, že tieto sa najskôr písali na G. W., potom na U. W., neskôr Y..

12. Svedok O. B. vypovedal, že sa spoznal s G. W. v I. Z. na základe rozhovoru, keď uvádzal, že stavia
domvL.Z..Vtejoblastimalnehnuteľnostiajsvedok,občassazastaviluG.W..Vtedymutentopredstavil
žalobkyňu, bol v domnení, že sú pár, že sú manželia. Neskôr mu však povedali, že sú spolu len ako
druh a družka. Vnímal ich tak, že všetko robili spolu, aj stavali spolu. Chodil tam len sporadicky a videl,

že si všetko robia sami, G. W. ako majster a žalobkyňa ako šichník. G. W. sa vyjadril, že si to robia pre
seba, že tam plánujú oddychovať na dôchodku. Svedok šiel na dôchodok v roku 2008 až 2010, vtedy sa
začal viac kontaktovať s G. W., chodili na rôzne podujatia. Vnímal to tak, že na nehnuteľnosti stále niečo
prerábaliavšetkorobilispolu.KokolnostiamnadobudnutianehnuteľnostisasG.Á.W.nerozprával,tento
mu však pri jednej príležitosti povedal, že to prepísal na dcéru, ale časom to urobí inak. G. W. sa vyjadril,

že on dcére vysvetlil, že to chce prepísať na I.. Viac sa o tom nebavili. Je pravdou, že hoci bol s G. W.
kamarát, nechápal, prečo to urobil práve takto a keď sa ho na to pýtal, odpovedal len vyhýbavo, nechcel
sa k tomu vyjadrovať a spomínal, že má ešte inú chatu, ktorú dal dcére. Rovnako svedok nevedel, že
bol G. W. ženatý, dozvedel sa to až v čase pohrebu G.P. W.. Vedel len o jeho dcére priamo od G. W..
G. W. sa o svojom súkromí veľmi nevyjadroval.

13. Svedok Z. Y. uviedol, že je toho času manželom žalovanej I/ a žalobkyňu videl prvý krát na pohrebe
G. W.. Žalovanú I/ spoznal ešte v roku 2010, začal k nej chodiť domov, v tom čase žila aj jej matka, bývali
všetci spolu aj s G. W.. S týmto si porozumel, nadviazali kamarátsky vzťah, chodievali spoločne na chatu
do Š. I. cca každý druhý víkend, kde aj prespávali. G. W. mu pomáhal pri začatí podnikania, svedok

podniká v oblasti stavebníctva. Časom, keď sa mu podnikanie rozbehlo, naopak, pomáhal on G. W..
Vzťah G. W. a jeho manželky vnímal ako normálny, matka žalovanej I/ bola pracovne vyťažená, až do
svojej smrti pracovala ako lekárka, zomrela v roku 2012. Svedok nevedel o tom, že mal G. W. aj nejaký
iný vzťah, bol však dosť rozlietaný, najmä pracovne, chodieval na ryby. O rodinnom dome v Z. vedel,že bol kúpený a písaný na jeho manželku, t. j. žalovanú I/. G. W. tam po celý čas niečo robil, svedok
mu vypomáhal s nejakými výrobkami, hoci je pravdou, že tam nikdy nebol. G. W. sa vyjadroval, že ich
tam raz zoberie, ale že to nie je dokončené a nikdy k tomu ani nedošlo. Čo sa týkalo kontaktu s rodičmi

manželky, prvé Vianoce aj nasledujúce trávili u nich spolu, po smrti matky manželky prvé Vianoce boli
spolu s jej otcom na Š. I.. Potom hovoril, že oni majú svoj život, že ich nechce rušiť a sviatky bude tráviť
s kamarátmi. Stretávali sa následne u neho v Y. Y. alebo u nich doma. Vedel, že G. W. býva v byte v
Y. Y., pretože blízko bývajú jeho rodičia. Ku koncu týždňa hovoril, že odchádza na montáže alebo na
ryby a toho času je zrejmé, že chodil do Z.. Vzťah G.P. W. k svojej dcére bol dobrý, často si volávali,

stretávali sa, on jej finančne vypomáhal, pomáhal s deťmi, napr. im pomohol aj s kúpou pozemku v Y. Y.
finančne. G. W. sa vyjadroval, že všetko čo robí a buduje, robí pre svoju dcéru a následne pre vnúčence.
V čase, keď svedok chodil na týždňovky boli s dcérou spolu aj denne, pomáhal jej s deťmi vozil ich do
školy, na krúžky. G. W. bol pracovitý človek, pracoval až do svojej smrti, hoci ku koncu pracoval menej.
Bol dobre finančne zabezpečený, v minulosti kúpil a predal hotel, pred 10-timi rokmi kúpil pre dcéru
byt v Y. Y., v 80-tych rokoch vystaval chatu v Š. I., následne kupoval a prestaval rodinný dom v Z.. Do

konca života chodieval na montáže ako živnostník, vedel si peniaze zarobiť. Po smrti G. W. sa stretli
s dcérou pani žalobkyne, ktorá im odovzdala súkromné veci G. W. a popísala ako došlo k výstavbe
rodinného domu. Uviedla, že k nemu majú citový vzťah, na čo im svedok s manželkou navrhli, že im ho
predajú. Bolo dohodnuté, že ho dajú oceniť. Po zistení ceny navrhli žalobkyni odpredaj nehnuteľností.
Po tomto však došlo z ich strany k zmene, e-mailom napadli vlastníctvo jeho manželky k rodinnému

domu a zmenila sa celková situácia. Pokiaľ im teda dali ponuku na odkúpenie, očakávali, že sa o cene
budú dojednávať, avšak z ich strany došlo len k tvrdému zaútočeniu, že rodinný dom žalovanej I/ ani
nepatrí s tým, že pôvodný rodinný dom bol zbúraný a vystavaný nový, a stavebníkmi bola žalobkyňa a
G. W.. O mimomanželských vzťahoch G. W. svedok vedel len to, že manželka má nevlastného brata, o
vzťahu so žalobkyne a G.P. W. sa pred ním nerozprávali za života matky manželky.

14. Svedok E. U. D. uviedol, že je známy s G. W., ktorého poznal 30 rokov, spolupracovali spolu, poznal
jeho dcéru, žalobkyňu poznal len okrajovo. S G. W. sa spoznal ešte v roku 1987 ako kolegovia z práce
a v roku 1991 sa ešte s ďalšími dvomi spoločníkmi dohodli na novom podnikaní. G. W. začal podnikať
aj ako živnostník. Ešte predtým sa stretávali aj spolu s rodinami, G.Á. W. a jeho manželka mu pomáhali,

keďže mali mladšie deti, chodili na spoločné podnikové akcie. Od roku 1992 do roku 2018 spoločne
podnikali. Veľa času trávili vo firme, ale chodili aj na spoločné rodinné dovolenky, napr. v roku 1994
boli v Chorvátsku. Ďalej chodievali aj na chatu G. W. v Š. I.. Neskôr mal informáciu, že G. W. mal
nemanželského syna, avšak s ním sa o tom nerozprával, lebo on o svojich intímnych záležitostiach
nehovoril napriek tomu, že mali blízky priateľský vzťah. Svedok sa potom, čo sa kúpil spomínaný dom

v Z. cez iného známeho dozvedel o vzťahu G. W. so žalobkyňou, s G. W. sa však o tom nerozprával.
Neriešil s ním ani okolnosti kúpy a rekonštrukcie domu v Z.. G. W. sa vždy správal tak, aj jeho manželka,
že všetko čo nadobudnú, nadobúdajú pre dcéru a po narodení vnúčat, zase robil všetko pre vnúčatá.
G. W. sa o svoju rodinu staral, bola tam aj dôležitá úloha jeho manželky. Táto bola lekárkou, mala veľa
známych a pomáhala im pri začatí podnikania. Nepočul medzi nimi nejaké zvady, hádky, na spoločných

akciách bola zábava, takže z jeho strany sa jednalo o normálne manželstvo. Po smrti manželky sa G.
W. viac uzavrel, navštevoval dcéru, vnúčatá, avšak nechodil už tak často do firmy. Na svoju dcéru ale
nikdy nedal dopustiť. Občas spomínal, že ide niečo kúpiť pre vnúčence alebo zafinancovať. Vedel o tom,
že sa navštevovali, chodil navštevovať aj vnúčatá. G. W. žil v byte v Y. Y., chodieval však aj do Š. I. alebo
do Z., najviac však do spomínaného bytu. Čo sa týkalo jeho pracovných aktivít, až do smrti manželky

boli dohodnutí všetci traja spoločníci, že každý deň budú v práci, hoci aj nie na dlho. Po smrti manželky
G. W. povedal, že sa už tak nebude venovať obchodu, čo rešpektovali, avšak keď bolo potrebné, prišiel.
Svedok vedel, že pri rekonštrukcii rodinného domu mu pomáhal jeden šikovný človek z firmy, t. času
nebohý Y. U.. Okrem toho mal G. W. veľa priateľov, elektrikára, vodára, v oblasti stavebných prác. Čo
sa týkalo jeho finančnej situácie, už pri začatí podnikania mal lepšiu východiskovú situáciu, keďže mal

k dispozícii auto. V roku 1991 v rámci privatizácie v dražbe kúpili chatu na I. na úver, vtedy finančne
vypomáhala rodina G.P. W. a pri predaji nehnuteľnosti mali zisk cca 150 tisíc Sk.

15. K výroku č. I rozsudku:
Žalobkyňa písomným podaním doručené súdu 22. 05. 2001 vzala žalobu v rozsahu II. výroku

žalobného návrhu späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť s poukazom na vyslovený predbežný
právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého nemal preukázaný naliehavý právny záujem
k požadovanému určeniu. Na prvom pojednávaní dňa 14. 05. 2019 právny zástupca žalobcu k
naliehavému právnemu záujmu k jednotlivým navrhovaným výrokom rozsudku uviedol, že je tuspornosť ohľadne vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, kedy podľa tvrdenia žalobkyne došlo k vzniku
novej nehnuteľnosti stavbou a neexistuje zápis v katastri nehnuteľnosti svedčiaci jej vlastníctvu. Bez
rozhodnutia súdu žalobkyňa nemôže uvedený zápis dosiahnuť. Keďže stavba nebola realizovaná na

základe stavebného rozhodnutia, pre legalizáciu stavby je potrebné súdne rozhodnutie tak, aby bol
určený okruh účastníkov stavebného konania a teda je daný naliehavý právny záujem aj na druhom
výroku požadované žalobkyňou. Žalovaná I/ poprela nárok žalobkyne ako celok, ako aj naliehavý
právny záujem žalobkyne na požadovanom určení. Súd predbežne konštatoval, že vo vzťahu k výroku
č. II nepovažuje za preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne s tým, že v ďalšom bude viesť

dokazovanie výlučne vo vzťahu k navrhovanému výroku č. I. Zo skutkových okolností uvádzanými
sporovými stranami ako aj z predložených dôkazov vyplýva, že žalobkyňa tvrdí svoje vlastnícke právo
k spornej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1 a v súčasnej dobe je právny stav taký, že na
liste vlastníctva je evidovaná pôvodná nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej I/, ktorá vlastnícke právo
žalobkyne popiera. Žalobkyňa tak nemá inú možnosť dosiahnuť nápravu v zmysle svojich tvrdení a preto
je daný naliehavý záujem na požadovanom určení vo vzťahu k navrhovanému výroku č. I rozsudku. Súd

však nezistil ako by sa zmenilo právne postavenie žalobkyne v prípade, že by súd vyhovel určovaciemu
výroku č. II. Vo vzťahu k prípadnému stavebnému konaniu súd rozhodnutím neurčuje okruh účastníkov
konania, okruh účastníkov stavebného konania je daný priamo zo zákona (viď § 59 zákona č. 50/1976
Zb.). Žalobkyňa neuviedla žiadne iné skutočnosti, pre ktoré by mala mať naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vo vzťahu k výroku č. II a rešpektujúc tento záver súdu vzala svoju žalobu v časti

navrhovaného výroku č. II späť. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovaným I/ a II/ spolu s
výzvou na vyjadrenie, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo po prvom pojednávaní. Písomným
podaním žalovaná I/ aj žalovaný II/ (čl. 194 a čl. 200) vyslovili súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.
Súd preto vo výroku I. rozhodol o čiastočnom zastavení konania tak, ako žiadala žalobkyňa, súd tak
rozhodol v súlade s ustanovením § 144, § 145 a § 146 C. s. p.

16. K výroku č. II rozsudku:
16.1. Predmetom konania tak zostalo určenie vlastníckeho práva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam
v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1. Žalovaná I/ namietla účelovosť žaloby a žiadala, aby súd
procesne neprihliadal na tvrdenia a dôkazy, ktoré žalobkyňa nedoložila spolu so žalobou, s poukazom

na § 153 C. s. p., t. j. z dôvodu, že žalobkyňa neuviedla podstatné skutkové okolnosti a nepredložila
dôkazy včas, preto žalovaná I/ žiadala, aby súd na neskôr uvedené skutkové okolnosti a dôkazy
neprihliadal. Je pravdou, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, to znamená,
že strany sporu sú oprávnené vykonávať niektoré procesné úkony v určitom štádiu konania. Ak procesný
úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne

účinky, čo znamená, že súd na procesný úkon neprihliada. Uvedená právna úprava vychádza zo
všeobecnej zásady článku 8 C. s. p., kedy strany sporu sú povinné vykonávať prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti konania a procesné úkony tiež nesmú
viesť k prieťahom v konaní (článok 5 C. s. p.). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je tak prispieť
k rýchlosti konania a zabrániť jeho zdržiavaniu, t. j. motivovať sporové strany, aby procesné úkony

vykonávali včas. Už pri podaní žaloby v zmysle § 132 ods.1 C. s. p. je žalobca povinný v žalobe
uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označiť dôkazy na ich preukázanie (okrem
iného). Uvedené si však nemožno vysvetľovať tak, že žalobca v žalobe je povinný uviesť absolútne
všetky skutočnosti týkajúce sa žaloby, nakoľko pri podaní žaloby mu nemusí byť celkom zrejmé,
ktoré skutkové okolnosti protistrana poprie, prípadne, ktoré skutkové okolnosti, ktoré nie sú uvedené v

žalobe,naopakprotistranapovažujezarozhodujúcepreposúdenieveci.Právepreustálenieskutkového
stavu do času pojednávania bol zavedený v novom Civilnom sporovom poriadku systém po doručení
žaloby strane žalovanej možnosť podania repliky a dupliky sporovým stranám tak, aby v čase prvého
pojednávania všetky podstatné a rozhodujúce skutočnosti boli v podaniach strán uvedené. Preto pokiaľ
žalobkyňa doplnila skutkové tvrdenia a dôkazy až na základe popretia žaloby žalovanou I/, súd nemôže

konštatovať, že by došlo k porušeniu či už zákonnej alebo sudcovskej koncentrácie, a teda že by
nemohol prihliadať na uvedené skutkové tvrdenia a dôkazy. Súd preto hodnotil všetky skutočnosti a
dôkazy, ktoré strany v tomto konaní predniesli a predložili.

16.2. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovanej, či vôbec došlo k vzniku novej stavby v zmysle

skutkových tvrdení žalobkyne. Žalobkyňa vo svojej výpovedi tvrdila, že pri kúpe nehnuteľností sa jednalo
o dva domy, ktoré boli v dezolátnom stave, boli neobývateľné. Preto sa spolu s G. W. rozhodli jeden z
domov a s garážou úplne zbúrať. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pri zbúraní tohto rodinného domu zistili,
že neboli tam žiadne základy, jednalo sa o kamenné múry a tieto kamene ponechali na spodku, naktoré sa dala platňa, čo robili za pomoci susedov. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa T. J.Ő.Z.Ő.Š.A.,
ktorá potvrdila, že bola osobne prítomná a pomáhala pri prerábaní predmetného domu žalobkyni spolu
s G. W.. Uviedla, že po búraní bola ponechaná spodná časť pôvodného domu spolu s múrmi do

výšky jedného metra z dôvodu tzv. zvýšenia budovy, pretože sa jednalo o záplavové územie. Táto časť
bola vysypaná kameňmi a na ňu sa položila platňa. Na tomto boli nanovo vystavané steny z Ypor-u.
Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení doložila jednak fotografie starého rodinného domu (čl. 10)
a fotografie z výstavby nového rodinného domu (čl. 6 až 7), kde z fotografií je celkom jednoznačne
zrejmé, že všetky obvodové múry nového domu boli nanovo postavené. Pokiaľ žalovaná I/ tvrdila, že

podľa jej vedomostí časti rodinného domu zostali zachované a teda nedošlo k vzniku novej veci, ale iba
k rekonštrukcii pôvodnej stavby, súd uvádza: k problematike zmeny alebo zániku stavby sa judikatúra
už zaoberala (napr. rozsudok Najvyššieho súdu z 30. 09. 1998 sp. zn. 33Cdo/11/98, v zmysle ktorého
nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v zmysle práva vtedy, ak nie je zrejmé dispozičné
riešenie prvého nadzemného podlažia. Na základe vyššie uvedených dôkazov súd uzatvára, že došlo
k zániku pôvodnej stavby a hoci došlo k čiastočnému zachovaniu múrov prvého nadzemného podlažia

pôvodnejstavby,tietobolizachovanévýlučneakozáklady danejstavby,ktorébolizasypanéananebola
položená základová doska. V súčasnej dobe teda nie je zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného
podlažia pôvodnej stavby. Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že podľa tvrdenia žalobkyne zostali
zachované rozmery pôvodného domu. Súd preto uzatvára, že žalobkyňa preukázala zánik pôvodnej
stavby zbúraním a vznik novej stavby výstavbou a to nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby tak, ako

sú špecifikované v petite žaloby. Súčasný právny stav však vyplýva z LV č. XXX (čl. 9), na ktorom pre k.
ú. Z. sú evidované stavby a to rodinný dom súp. číslo XX na parcele č. XXX/X, rodinný dom súp. číslo
XXX na parc. číslo XXX/X a letná kuchyňa súp. číslo XXX na parcelnom č. XXX/X, v časti vlastníkov je
evidovaná žalovaná v podiele 1/1, na podklade kúpnej zmluvy pod J.-XX/XX. Z uvedeného je zrejmé,
že v evidencii nehnuteľnosti sú evidované naďalej nehnuteľnosti a to stavby na podklade pôvodných

údajov. Súd si na žiadosť žalobkyne vyžiadal od príslušného katastra nehnuteľností spisový materiál pod
č. J.. Katastrálny úrad (čl. 142) konajúcemu súdu oznámil, že kompletným spisom nedisponuje, tento
je uložený v Centrálnom elektronickom registratúrnom stredisku v Liptovskom Mikuláši, avšak majiteľ
budovy ho odmieta poskytnúť, preto bol súdu zaslaný len aktuálny výpis z listu vlastníctva a kúpna
zmluva, ktorá bola podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti. Podľa pripojenej kúpnej zmluvy zo

dňa 23. 05. 2003 bolo dojednané medzi predávajúcimi J. O. a Ľ. O. a kupujúcou U. W. predaj rodinného
domu súp. číslo XXX na parc. č. XXX/X, rodinného domu súp. číslo XX na parcele XXX/X N. letnej
kuchyne súp. číslo XXX na parc. číslo XXX/X v k. ú. L. Z. s tým, že sú vedené v KN, Správa katastra
Krupina na LV č. XXX ako stavby na cudzom pozemku. Bola dojednaná kúpna cena na 62.100,--
Sk a bolo potvrdené, že kúpna cena bola predávajúcim uhradená pred podpisom zmluvy. Zmluva je

opatrená podpismi predávajúcich, ktoré boli úradne osvedčené dňa 02. 06. 2003 ako aj podpisom
kupujúcej. Hoci žalobkyňa spochybnila podpis kupujúcej a vyslovila názor, že žalovaná ako kupujúca
nemala vedomosť o predmetnej kúpnej zmluve, a považuje predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú, súd
konštatuje, že sa týmito námietkami nezaoberal a nevykonával navrhované dokazovanie (znalcom z
oblasti písmo-znalectva), nakoľko predmetom tohto konania nie je otázka vlastníckeho práva žalovanej

I/, ale posúdenie vlastníckeho práva žalobkyne. Uvedené posúdenie nemá žiaden vplyv na posúdenie
vlastníckeho práva žalobkyne.

17. Žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti dovodzovala zo vzájomnej
dohody s G. W., s ktorým bola v dlhoročnom partnerskom vzťahu napriek tomu, že G. W. bol

ženatý. Vo svojej výpovedi uviedla, že sa rozhodli zabezpečiť si nejakú chatu, kam by mohli spolu
chodiť. Výslovne uviedla: „Čo sa týkalo samotnej kúpnej zmluvy, o tejto sme sa s G. W. nejako
nebavili, t. j. že do podielového spoluvlastníctva, bavili sme sa, že to budeme spolu užívať, že si
to kupujeme pre nás.“ V inej časti výpovede uviedla: „Dohodli sme sa priamo pred domom spolu s
G. W., že zbúrame a spolu si postavíme nový, to bolo v roku 2003.“ Žalovaná I/ poprela existenciu

dohody o podielovom spoluvlastníctve medzi jej otcom G. W. a žalobkyňou. Žalobkyňa svoje tvrdenia
preukazovala svedeckými výpoveďami a to svedkyne T. J.Ő.Z.Ő.Š., ktorá potvrdila, že vnímala
žalobkyňu a G. W. ako pár, spočiatku nevedela, že je G. W. ženatý s inou ženou, a potvrdila, že na
predmetnej stavbe robili vždy spolu, spoločne ju následne aj užívali a vyjadrovali sa tak, že si túto kúpili
pre spoločné užívanie na dôchodku. K samotnému právnemu vyporiadaniu medzi G. W. a žalobkyňou

ohľadne nehnuteľnosti sa však vyjadriť nevedela. Obdobne vypovedal aj svedok O. B. tak, že spočiatku
vnímal G. W. a žalobkyňu ako pár, neskôr mu uviedli, že sú druh a družka, vnímal ich tak, že všetko robili
spolu, stavali spolu. G. W. sa pred ním vyjadril tak, že si stavbu robia pre seba a plánujú tam oddychovať
na dôchodku. Ohľadom právneho stavu mu G. W. pri jednom rozhovore uviedol, že to musel prepísať nadcéru, avšak časom to chce urobiť inak. Pokiaľ sa ho svedok na to bližšie pýtal, G. W. sa k tomu nechcel
veľmi vyjadrovať. Svedok nevedel o tom, že G. W. bol ženatý, vedel len, že má dcéru. Taktiež svedkyňa
O. B. - dcéra žalobkyne potvrdila, že sa jej matka spolu s G. W. rozhodli nájsť si chatu, kde by mohli

spolu chodiť. Jej matka sa pre uvedené účely rozhodla poskytnúť svoje vlastné úspory vo výške cca 50
tisíc Sk, aktívne sa podieľala na výstavbe domu a jeho zveľaďovaní, spoločne s G. W. tento rodinný dom
aj užívali. V ich rodine všetci rešpektovali vlastnícke právo matky. Je pravdou, že po právnej stránke to
spočiatku neriešila, vedela, že G. W. povedal jej mame cca v roku 2005, že dom je písaný na jeho dcéru,
ona sa o tom dozvedela zrejme od svojej matky. G. W. sa vyjadroval tak, že to dá do poriadku, že sa

rozprával s nejakými právnikmi, ako by sa to dalo zapísať na list vlastníctva. Uvádzal, že jeho dcéra o
nehnuteľnosť nebude mať záujem, a že on má obchodný podiel v nejakej spoločnosti a tak to s dcérou
vyrieši. Svedkyňa to vnímala tak, že obchodný podiel prepíše na svoju dcéru a dom na žalobkyňu, hoci je
pravdou, že takto konkrétne sa G. W. nevyjadril. Ďalej žalobkyňa predložila písomné prehlásenia T. D.A.
aD.J.Ő.Z.Ő.Š.(čl.112,113),ktorípotvrdili,žepoznajúžalobkyňuspolusG.W.zZ.U.,kedytítospoločne
stavali dom, aj ho spoločne užívali. Obaja vyhlásili, že žalovanú ako dcéru G. W. nepoznali, nevedeli o

nej, G. W. ju nespomínal. D. J.Ő.Z.Ő.Š. prehlásil, že sa až po niekoľkých rokoch dozvedel o tom, že dom
je napísaný na dcéru G. W. a bol z toho prekvapený. Keď sa o tom rozprával s G.P. W., on povedal, že to
dádoporiadkutak,abyI.bolaspokojná,aležetomusíriešiťniekdenaúrade.Hoci žalovanáspochybnila
predmetné čestné vyhlásenia, a to autenticitu pisateľa, jeho osobu, ako aj obsah čestných vyhlásení,
ktoré vlastne obchádzajú inštitút svedeckej výpovede, kedy svedok vypovedá pred súdom pod prísahou,

súd nepovažoval za potrebné pisateľov vyhlásení vypočuť v konaní ako svedkov, pretože obsahom
čestných vyhlásení bolo len posúdenie týchto osôb bývajúcich v Z. vzťahu medzi žalobkyňou a G. W.,
ktorý v podstate sporný nebol. Vyplynula z nich taktiež okolnosť, ktorá vyplynula aj z výpovedí svedkov
vypovedajúcich pred súdom, že G.P. W. sa pred obyvateľmi obce Z. nevyjadroval o svojom manželstve,
ani o svojej dcére, ani o právnych vzťahoch týkajúcich sa nadobudnutia a ďalšej realizácie predmetných

nehnuteľností. Uvedené potom nemá podstatný vplyv na konečné rozhodnutie súdu. Ďalej žalobkyňa na
preukázanie svojho vlastníctva poukázala na to, že sa správala ako vlastníčka, pretože investovala do
výstavby danej nehnuteľnosti vlastné finančné prostriedky, podieľala sa manuálne na výstavbe nového
rodinného domu, na výstavbe podieľali sa aj jej deti. Uviedla, že na výstavbu rodinného domu poskytla
čiastku 50 tisíc Sk, pričom jej dcéra ako svedkyňa potvrdila, že jej matka mala k dispozícii tieto finančné

prostriedky a doma sa spoločne s bratom a matkou dohodli, že tieto finančné prostriedky matka vloží
do stavby predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná poprela, že by sa žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom
finančne podieľala na kúpe alebo stavbe nehnuteľnosti. Žalovaná poukázala na dobrú finančnú situáciu
svojho otca G. W., preukázala, že otec bol živnostníkom, spoločníkom obchodných spoločností Tabela,
s. r. o. a Dipos, s. r. o., ďalej preukázala, že v roku 2005 jej otec previedol svoj obchodný podiel, za

čo mu bola vyplatená čiastka v celkovej výške 550.000,-- Sk a výdavkovými dokladmi preukázala aj
vyplatenie odplaty (čl. 164 až 168). K finančnej situácii G. W. vypovedal aj svedok U. D., ktorý potvrdil,
že G. W. a jeho rodina boli už v počiatkoch začatia podnikania v lepšej finančnej kondícii a G. W. mal
vždy dostatok finančných prostriedkov. Čo sa týkalo dostatočnej finančnej situácie G. W., túto skutkovú
okolnosť súd ani nepovažoval za spornú, pretože žalobkyňa uvedené nepoprela. Súd však konštatuje,

že žalobkyňa pred súdom nepreukázala svoje tvrdenie, že by sa finančne podieľala na nadobudnutí
alebo výstavbe nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. O tomto tvrdení vypovedala len samotná
žalobkyňa a jej dcéra, ktorej výpoveď vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah možno hodnotiť ako menej
dôveryhodný a preto zostali pochybnosti o uvedenom skutkovom tvrdení. Ďalej žalobkyňa preukazovala,
že sa správala ako vlastníčka, pretože sa podieľala na poplatkoch spojených s nehnuteľnosťou a to

platení daní z nehnuteľnosti, platení poplatkov za elektrinu a vodu. K uvedenému súd uvádza, že nebolo
sporné to, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť spolu s G. W. skutočne aj užívali. V danom prípade,
pokiaľ sa podieľala na poplatkoch na energiu a vodu, uvedené samo o sebe nesvedčí o tom, že by
sa cítila aj vlastníkom, jedná sa o úhradu nákladov spotreby, na čom sa s G. W. mohla dohodnúť a
teda sa na úhrade spotreby aj finančne podieľať. Čo sa týka platby dane z nehnuteľnosti, žalobkyňa

tvrdila, že túto uhrádzala striedavo s G. W. a predložila čestné prehlásenia pani D. W. a D.Z. Y. (čl.
104, 105), pričom D. W. uviedla, že bola zamestnancom Obecného úradu Z. od 02. 01. 2015 a bola
oprávnená prijímať platby za dane, pričom k rodinnému domu súp. číslo XX uhrádzali platby G. W.
spolu s I. L., prípadne poslali uhradiť platby T. J.Ő.Z.Ő.Š.. Od roku 2016 bol ako vlastník nehnuteľnosti
uvedená D.. U. Y. z dôvodu zadávania platieb do systému DCOM, daň z nehnuteľnosti za rok 2018

po smrti G. W. prišla uhradiť žalobkyňa. D. Y. prehlásila ako bývalá starostka obce Z. v rokoch 2015 až
2018, že k rodinnému domu súp. číslo XX uhrádzal platby osobne G. W. spolu s pani I. L.. Vlastník bol
uvádzaný podľa príslušného listu vlastníctva, pri platbe v roku 2017 prijala finančné prostriedky osobne
od G. W.. Ďalej žalobkyňa doložila potvrdenky o platení dane z nehnuteľnosti za roky 2009, 2011 až2015, na ktorých je uvedené - prijaté od G. W. a za rok 2016 a 2018, kde je uvedené - prijaté od U. W.,
neskôr Y. (čl. 106, 107). Žalovaná tieto skutočnosti tvrdené žalobkyňou namietala, podľa jej vedomosti
platby vykonával jej otec G. W.. Súd konštatuje, že z uvedených dôkazov nevyplýva skutočnosť, že by

platby dane z nehnuteľnosti boli vykonávané z finančných prostriedkov samotnej žalobkyne. Uvedené
doklady preukazujú len úhradu dane z nehnuteľnosti a vyjadrenia dotknutých osôb o prijatí finančných
prostriedkov od tam uvedených osôb, koho boli tieto finančné prostriedky však uvedené písomné
vyjadrenia nedeklarujú. Okrem toho sa jedná o platby výlučne za obdobie rokov 2015 až 2018, ale ako
boli uhrádzané platby za celé obdobie od kúpy nehnuteľnosti, žalobkyňa nijako nepreukázala. Žalobkyňa

zotrvalanatom,žesapodieľalanastavbenehnuteľnostivúmyslestaťsajejpodielovýmspoluvlastníkom
apredzačatímvýstavbyuzavreladohoduopodielovomspoluvlastníctvesG.W.ahocinedošlokdohode
o výške spoluvlastníckych podielov, platí zákonná domnienka o tom, že spoluvlastnícke podiely sú
rovnaké. K záverečnej reči právny zástupca žalobkyne navrhol, že pokiaľ súd skutkovú otázku uzavretia
dohody o podielovom vlastníctve bude považovať za spornú, žiadal, aby v súlade s so súčasnou
judikatúrou posúdil, že spoločnou činnosťou viacerých osôb môže vzniknúť podielové spoluvlastníctvo

aj bez explicitnej dohody o podielovom spoluvlastníctve. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp.zn.22Cdo/1174/2001,22Cdo/2258/2007arozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo/227/2013,
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/19/2017, sp. zn. 12Co/393/2017, Krajský
súd Bratislava sp. zn. 3Co/151/2014. Právny zástupca žalovanej namietal uvedené posúdenie, nakoľko
sa jedná o novú skutkovú okolnosť uvedenú len v rámci prednesu záverečnej reči. Súd uvádza, že hoci

je mu známy súčasný postup súdov v snahe prekonať judikatúru, na ktorú poukázal právny zástupca
žalovanej I/, t. j. že pre vznik podielového spoluvlastníctva je potrebná predchádzajúca dohoda, ktorú
zmenu prináša vývoj v právnych vzťahoch a v reálnom správaní sa v bežnom živote občanov, uvedené
posúdenie v tu prejednávanej veci neprichádza do úvahy, pretože žalobkyňa tvrdila a odvodzovala vznik
svojho vlastníckeho práva od dohody o podielovom spoluvlastníctve s G. W. pri výstavbe rodinného

domu. V tomto smere však súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala
dohodu s G. W. o vzniku podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Súd tak ako bolo
uvedené vyššie, považuje za preukázané, že po kúpe nehnuteľností a to do vlastníctva žalovanej I/
bez ohľadu na to, že kúpnu cenu uhrádzal G. W. ako otec žalovanej, nadobudla vlastnícke právo k
stavbám žalovaná I/. Hoci sa žalobkyňa bránila tým, že sa sama nezaujímala o samotnú kúpnu zmluvu,

potvrdila, že sa v krátkom čase o tejto skutočnosti dozvedela priamo od G. W.. Z výpovede žalobkyne
vyplynulo, že bola dlhoročnou priateľkou G. W., bola si však vedomá toho, že G.Á. W. žije v manželstve,
z ktorého pochádza dcéra. Už tento stav sám o sebe právne vylučuje možnosť pri bežných právnych
úkonoch, aby žalobkyňa spolu s G. W. nadobudli nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Je
všeobecne známou právnou skutočnosťou, že pokiaľ ktorýkoľvek z manželov nadobudne nehnuteľnosť

počas trvania manželstva, nadobúda ju do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s výnimkou
prípadov daru alebo dedenia, o čo sa v tomto prípade nejednalo. To znamená, že už pri prvotnej úvahe o
nadobudnutí spoločnej nehnuteľnosti prípadnou kúpu si žalobkyňa musela byť vedomá, že bez ďalších
právnychúkonovlenbežnoukúpounemôžesG.W.nadobudnúťspoločnúnehnuteľnosťaanispoločnou
výstavbou nemôžu výlučne oni dvaja nadobudnúť spoločnú nehnuteľnosť. O uvedenom konečnom

dôsledku svedčí aj podaná žaloba, kedy sa žalobkyňa pôvodne vo výroku č. II domáhala určenia, že
v druhej polovici došlo k vzniku vlastníckeho práva na strane G. W. spolu s manželkou v podiele 1,
ktorú by mali z titulu BSM. Aj z vyjadrení samotnej žalobkyne vyplýva postoj G. W., ktorý mal záujem
zabezpečiť nehnuteľnosť pre to, aby mali miesto stretávania sa so žalobkyňu a trávenie spoločného
času. Žalobkyňa sama uviedla, že sa konkrétne nerozprávali s G. W. o podielovom spoluvlastníctve,

skôrsabavilionehnuteľnosti,ktorúbymohlispoločneužívať.Jetrebapovedať,žeprevznikpodielového
spoluvlastníctva sa vyžaduje dohoda, ktorá smeruje práve k nadobudnutiu spoluvlastníckeho práva
k veci a nie iba k spoločnému užívaniu veci. Ani samotná skutočnosť, ktorú súd nepovažuje za
preukázanú, že by sa žalobkyňa finančne podieľala na výstavbe nehnuteľnosti, ešte bez ďalšieho
neznamenáúmyselstránnadobudnúťvecdopodielovéhospoluvlastníctva.Súdpovažujezaprirodzené,

pokiaľ sa žalobkyňa mienila podieľať na užívaní nehnuteľnosti s G. W., že sa zároveň podieľala na
výstavbe nehnuteľnosti, jej zveľaďovaní a pokiaľ skutočne prispela finančne na jej výstavbu, mohlo to
byť práve z tohto dôvodu. Poukaz na novú súvisiacu judikatúru je aj v tomto prípade nenáležitý, nakoľko
v predmetných rozhodnutiach sa súdy zaoberali najmä vzťahom, či už medzi manželmi, kedy následne
došlo k rozpadu manželstva, alebo vzťahmi medzi druhom a družkou, ktoré predstavuje spolužitie muža

a ženy, vytvorenie spoločnej domácnosti, spoločné finančné hospodárenie, o čo sa však v tomto prípade
nemôže jednať a ani sa nejedná. Je potrebné zdôrazniť, že zákon vôbec nechráni neformálne vzťahy
muža a ženy tak, ako je tomu napr. v manželstve. Vzťah medzi žalobkyňou a G. W. nemožno pomenovať
ani ako vzťah medzi druhom a družkou, žalobkyňa nadviazala vzťah s mužom, ktorý bol v manželstve amusela si byť plne vedomá všetkých dôsledkov s tým spojené, vrátane následkov na prípadné majetkové
vzťahy medzi nimi. Tvrdenia žalobkyne, že dôverovala G. W. a preto neriešila právnu stránku veci,
súd považuje skôr za účelové, pretože z vykonaného dokazovania celkom jednoznačne vyplynulo, že

žalobkyňatakmerodpočiatkumalavedomosťotom,žespornénehnuteľnostibolipôvodnenadobudnuté
do výlučného vlastníctva žalovanej I/ ako dcéry G. W.. Žalovaná I/ pred súdom preukázala, že jej otec
G. W. svoje majetkové vzťahy usporiadaval na prospech svojej dcéry, čo jej rodičia odôvodňovali aj
ochranou žalovanej I/ z dôvodu existencie mimomanželského syna G. W. a to žalovaného v II. rade.
Žalovaná I/ preukázala, že G. W. viedol manželský život oddelene od vzťahu so žalobkyňou a naopak,

partnerský vzťah so žalobkyňou viedol oddelene od svojho manželského života, dá sa povedať, že
viedol tzv. dvojaký život. Uvedené vyplýva aj zo svedeckých výpovedí, kedy okruh rodiny a známych
zo strany G. W. dlhodobo nevedeli o jeho vzťahu so žalobkyňou, G. W. sa o tomto nezmienil ani
svojmu dlhoročnému známemu a spoločníkovi z podnikania, na druhej strane o svojom manželstve
a dcére nehovoril ani pred známymi z okruhu obce Z., títo sami vypovedali, že o manželstve G. W.
napriek tomu, že ho dlhodobo poznali, sa dozvedeli až v čase jeho smrti. Pokiaľ teda G. W. sa rozhodol

investovať svoje finančné prostriedky v prospech dcéry zakúpením nehnuteľnosti, či už rodinného domu
alebo pozemkov v Z., uvedená okolnosť svedčí o jasne prejavenej vôli G. W. nadobudnúť predmetné
nehnuteľnosti v prospech svojej dcéry práve uvedeným spôsobom. To potom vylučuje úmysel G. W.
už pri výstavbe rodinného domu nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva
spolu so žalobkyňou, naopak nevylučuje to, že mal úmysle postaviť stavbu v prospech dcéry - žalovanej

II/. Z výpovede žalobkyne ďalej jednoznačne vyplynulo, že si bola vedomá skutočnosti o právnych
zápisoch k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností a G. W. sa vyjadril tak, že v budúcnosti
urobí úkony, aby dal veci „do poriadku.“ Ako konkrétne toto mienil však už možné zistiť nie je vzhľadom
na úmrtie G. W.. Z uvedeného však celkom jednoznačne vyplýva, že G. W. mohol do budúcna plánovať
prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam či už v časti alebo v celom podiele na žalobkyňu,

k uvedenému však z dôvodu jeho úmrtia už nedošlo. Táto skutočnosť však opäť vylučuje úmysel G. W.
už pri výstavbe nadobudnúť nehnuteľnosť do spoluvlastníctva so žalobkyňou. Súd preto uzatvára, že
žalobkyňa v konaní nepreukázala dohodu s G. W., že pri výstavbe nehnuteľnosti túto nadobudnú do
podielového spoluvlastníctva, prípadne, že by žalobkyňa mohla nadobudnúť spoluvlastnícky podiel vo
výške 1 tak, ako sa domáha v tomto konaní. Naopak, bolo preukázané, že už pri prvotnom nadobudnutí

nehnuteľnosti bol úmysel G. W., aby uvedené nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve jeho dcéry
- žalovanej I/, o čom svedčia aj ďalšie právne úkony a to nadobudnutie pozemkov prináležiacich k
tejto nehnuteľnosti, prípadne spoluvlastníckeho podielu na takomto pozemku žalovanou I/. Z uvedených
dôvodov sa žalobkyňa nemohla stať vlastníkom nehnuteľností výstavbou v podiele 1 tak, ako sa v tomto
konaní domáhala. Napokon, čo sa týka obrany žalobkyne k zabezpečeniu stavebného materiálu, súd

uvádza, že otázka kto nakúpil stavebný materiál, t. j. komu patril, je sama o sebe právne bezvýznamná.
Z hľadiska nadobudnutia vlastníctva k stavbe nie je rozhodujúce, z akého materiálu stavebník stavia.
Pokiaľ stavebník použije cudzí materiál, nestáva sa vlastník materiálu bez ďalšieho vlastníkom či
spoluvlastníkom takejto stavby len tým, že na stavbu by bol použitý či už úplne alebo z časti jeho materiál
(viď aj rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3Cz/14/73). Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne

nepovažoval za dôvodnú a preto ju v celom rozsahu zamietol. Záverom súd len dodáva, že vo vzťahu
k žalovanému II/ bolo potrebné žalobu zamietnuť aj z toho dôvodu, že tento nie je vo veci pasívne
legitimovaný. Domáhať sa určenia vlastníckeho práva možno len voči tomu, kto právo žalobcu popiera
a komu svedčí aj právny titul vlastníckeho práva, ktoré sa napáda žalobou. Žalovaný II/ na svoju obranu
uviedol, že uvedená vec nemá s ním nič spoločné, nakoľko nie je vlastníkom veci a to ani titulom dedenia

po G. W.. Súd preto konštatuje, že žalovaný II/ vo vzťahu k výroku I/ nebol pasívne legitimovaný.

18. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., t,. j. podľa úspechu vo veci. Vo veci
boli úspešní žalovaní I/ a II/, preto im patrí náhrada trov konania. V zastavujúcej časti konania súd
rozhodoval podľa § 256 ods.1 C. s. p., t. j. podľa zásady zavinenia. Keďže na zastavení konania nesie

vinu žalobkyňa, ktorá dispozitívnym úkonom zavinila zastavenie konania v uvedenej časti, je povinná
nahradiť trovy aj v zastavenej časti konania. Súd preto zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanej trovy
celého konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.). Žalovanému v
rade II/ súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju v konaní neuplatnil a zo spisu súd žiadne

trovy nezistil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.