Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117227495
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4117227495.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1/ Zuzana D., nar. XX.X.XXXX,

bytom E. XX, XXX 45 Dolné Lefantovce, zast. občianskym združením Centrum Správnej Pomoci
Prievidza, IČO: 51 876 141, so sídlom 1. mája 8, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, 2/ S. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Kostolná 26, 951 45 Dolné Lefantovce, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa,
a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zast. AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865
036, P. O. Hviezdoslava 23B, 036 01 Martin, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35 849 703, Zelinárska
6, 821 08 Bratislava, zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038, Dunajská 15, 811
08 Bratislava, o neplatnosť úverovej zmluvy a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný v 2. rade má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 13.9.2017 domáhali určenia, že zmluva o účelovom
splátkovom úvere reg. č. 0511688863 zo dňa 30.8.2005 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade
je absolútne neplatná, tiež určenia, že účelový splátkový úver reg. č. 0511688863 zo dňa 30.8.2005,

ktorý poskytol žalovaný v 1. rade je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žiadali určiť, že žalovaným v 1.
rade použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov
je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4) písm. k/, určiť, že právne úkony záložného veriteľa
Slovenská sporiteľňa, a.s. smerujúce k realizácii výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam LV č. 259
sú neplatné. Žalobcovia sa ďalej domáhali určenia, že právne úkony dražobníka Dražobná spoločnosť
a.s., Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703 smerujúce k realizácii predmetu dobrovoľnej
dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX katastrálneho územia Dolné Lefantovce, a to rodinný

dom súp. č. 26/16 postavený na pozemku s parcelným č. 19/1 a parcela č. 20/4 záhrady o výmere 873
m2, parcela č. 19/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 104 m2, parcela č. 19/2 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 83 m2, parcela č. 20/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, parcela č.20/2
zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2 v podiele 1/1 sú neplatné. Žalobcovia sa tiež domáhali
uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade vymazať žalobcu zo zoznamu dlžníkov a odstrániť negatívny
rating, aby si žalobcovia v 1. a 2. rade mohli zobrať iný úver. Žalobcovia sa súčasne domáhali priznania
náhrady trov konania a priznania finančného zadosťučinenia od žalovaných v 1. a 2. rade spolu vo výške

1 500 eur.

2. Uviedli, že dňa 30.8.2005 uzatvorila žalobkyňa v 1. rade ako dlžník so žalovaným v 1. rade ako
veriteľom zmluvu o účelovom splátkovom úvere reg. č. 0511688863, ktorej predmetom bolo poskytnutieúveru vo výške 39 832 eur, ktorej prílohou boli Obchodné podmienky Slovenská sporiteľňa a.s., pričom
záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy bol s dobou splatnosti od 30.8.2005 do 20.6.2035. Úver z
predmetnej zmluvy bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov

nachádzajúcich sa v k. ú. Dolné Lefantovce. Predmetné záložné právo v prospech žalovaného v 1.
rade bolo zapísané pod V 5706/05. Žalobcovia poukázali na nekalé praktiky žalovaného v 1. rade pri
uzatváraní zmluvy, na neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade
pri podpisovaní zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou a neskúmal bonitu klienta, podľa ich
názoru sa zmluvný vzťah dostal do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uzavretá zmluva je formulárová,
typová a predtlačená, žalobca jej obsah nemohol ovplyvniť a musel zmluvu podpísať v celku jedným
podpisom. V zmluve bola dohodnutá splátka jednou sumou vo výške 7 254 Sk, čo je 240 eur, pričom
splátka nebola rozdelená na istinu, úrok, a tak ide o úver bez úrokov a poplatkov a táto suma by sa
mala znižovať podľa úrokov Národnej banky Slovenska. Žalovaný v 1. rade predložil úverové podmienky
a sadzobník v nesúlade a rozpore so zákonom, žalobcovia žiadajú, aby súd vyhlásil tieto podmienky

za neprijateľné podľa § 153 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, na základe ktorých si žalovaný v 1. rade uplatňoval zaplatenie toho, čo nemožno
vnímať inak ako úžeru. Žalobcovia v žalobnom návrhu ďalej poukázali na niekoľko súdnych rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, na rozhodnutia Súdneho dvora ES
ako aj na smernicu č. 93/13/EHS. Žalobcovia ďalej namietali znalecký posudok Ing. Ľubomíra Rajnohu

č. 121/2017 zo dňa 3.3.2017, ktorý vypracoval na sumu vo výške 51 500 eur, pričom nezávislý odhadca
ocenil nehnuteľnosti sumou vo výške 72 000 eur, znalecký posudok považujú žalobcovia za účelový. Z
uvedených dôvodov sa žalobcovia domáhali vydania neodkladného opatrenia, pretože sa domnievajú,
že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný, v prípade výkonu záložného práva
by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcov.

3. Uznesením súdu č. k. 19C/93/2017 - 132 zo dňa 25.9.2017 súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na
zabezpečenie svojej pohľadávky v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva V5706/05 zo dňa
30.8.2005 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 259, k. ú. Dolné Lefantovce, okr. Nitra - parcely

registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. 20/4 - záhrady vo výmere 873 m2, parc. č. 19/1
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 104 m2, parc. č. 19/2 - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 83 m2, parc. č. 20/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 29 m2, parc. č. 20/2 - zastavané
plocha a nádvoria vo výmere 72 m2 a stavby súp. č. 26 nachádzajúcej sa na parcele č. 19/1 rodinný
dom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesenie o nariadení neodkladného

opatrenia nadobudlo právoplatnosť dňa 21.3.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.
7Co/430/2017 -331 zo dňa 30.1.2018, ktorým odvolací súd žalovaným v 1. rade napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.10.2017 žiadal žalobu zamietnuť, resp. v

predmetnej časti konanie zastaviť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Skonštatoval, že v
žalobnom návrhu je množstvo skutkových a právnych tvrdení, pričom pri väčšine z nich nie je zrejmé, aký
je vzťah týchto tvrdení a tohto konania, rovnako je oprávnené tvrdiť, že množstvo uvádzaných právnych
(ale i skutkových) tvrdení je nielen nerelevantných vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, ale
že sa tiež jedná o tvrdenia, ktoré sú v rozpore s právnym stavom veci a na viacerých miestach žaloby

dochádza zo strany žalobcov k tomu, že sú prezentované tvrdenia výslovne nepravdivé, či zavádzajúce,
navyše s predmetom konania nesúvisiace. Podanie, ktoré by v prípade jeho obsahovej úplnosti mohlo
byť žalobou, nie je žalobou, nejedná sa o žalobný návrh úplný a riadny. Žalobcovia (pôvodcovia
podania) v uvedenom návrhu uvádzajú množstvo skutkových tvrdení, avšak tieto žiadnym spôsobom
nedokazujú a neuvádzajú, prečo sú tieto skutočnosti rozhodujúce, napriek tomu, že je to ich povinnosť,

ich povinnosťou je tiež označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 132 ods. 1 CSP). Žalovaný
v 1. rade ďalej poukázal na vnútornú protirečivosť žaloby a v nej obsiahnuté zmätočné, roztrieštené
a nezriedka konfliktné tvrdenia, „žaloba“ je spracovaná ako vzájomne nesúrodý kompilát typu „treba
napadnúť všetko“, je plná nepodloženého osočovania a obvinení na adresu žalovaného v 1. rade
(banky), pritom zastiera najpodstatnejší fakt protiprávneho konania samotných žalobcov, spočívajúceho

v dlhotrvajúcom omeškaní so splácaním úverového záväzku. Tvrdenia žalobcov uvádzané v žalobe sú
nielenže nezrozumiteľné, ale nie sú priložené žiadne dôkazy na preukázanie ich obsahu, žalobcovia
si nesplnili ani povinnosť relevantného tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú, a preto nemôžu uniesť ani
bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno a z uvedeného dôvodu musí byť žalobný návrh zamietnutý.Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že žalobcovia bez zrejmej súvislosti tvrdia, že majú na veci naliehavý
právny záujem, hoci sa žiadneho určenia práva v zmysle ustanovenia § 137 pís. c) CSP nedomáhajú.
Zdôraznil tiež, že žalobcovia musia tvrdiť a preukázať a súd je povinný preskúmať vecnú legitimáciu

účastníkov konania a to vo vzťahu k všetkým (v žalobe) tvrdeným nárokom. Žalobcovia žiadnym
spôsobom nepreukázali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade. S ohľadom na skutočnosť, že
zo strany žalobcov došlo ich podaním k tzv. objektívnej kumulácii, kedy spojili viacero samostatných
tvrdených procesných nárokov do jednej žaloby, je nutné skúmať procesné podmienky, resp. procesné
predpoklady podmieňujúce možnosť tú ktorú časť žalobného návrhu prejednať a byť so svojím návrhom

úspešný, a to vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku osobitne. Vo vzťahu k nárokom I., II., III. sa
jedná (teoreticky) o žalobné návrhy určovacie, vo vzťahu k nároku IV. sa jedná (teoreticky) o žalobný
návrh naplnenie, vo vzťahu k nároku V. sa nejedná o predmet civilného sporového konania, ktorý by bolo
možné klasifikovať - zákon nestanovuje možnosť, aby žalobcovia žiadali súd o vydanie takéhoto príkazu,
resp. nestanovuje možnosť stanoviť neprijateľnosť podmienky, ktorá odráža obsah zákonného pravidla.
Žalobcovia netvrdia a nepreukazujú existenciu takejto osobitnej právnej normy, na základe ktorej by sa

mohli dožadovať určenia v súlade s ich žalobným návrhom. Uvedené podľa názoru žalovaného v 1.
rade ani splniteľné nie je, takáto právna norma, resp. právne normy v slovenskom právnom poriadku
neexistujú. V tomto prípade je aplikovateľná konštantná judikatúra NS SR, stanovujúca (vo vzťahu
k určovacím návrhom), že ak sa nepreukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je
vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (t.j. meritórne). Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že

predmetná úverová zmluva v celom rozsahu odráža vôľu zmluvných strán, je vyvážená, neobsahuje
žiadne neprijateľné podmienky a je v celom rozsahu platná. Boli to práve žalobcovia, ktorí sa na
žalovaného v 1. rade, ako na banku obrátili so žiadosťou o poskytnutie úveru, následne banka posúdila,
či je s daným subjektom - žiadateľom ochotná vstúpiť do úverového vzťahu a za akých podmienok.
Výsledkom uvedeného posúdenia bol návrh poskytnutia úveru za presne špecifikovaných podmienok,

zohľadňujúcich všetky relevantné aspekty. Takýto návrh bol žalobcom ponúknutý a žalobcovia uvedený
návrh bez výhrad prijali. Uvedeným spôsobom došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy s predmetným
obsahom, nie je známe, že by žalobcovia prijali návrh s výhradami, resp. požadovali vykonanie nejakých
zmien. Podľa názoru žalovaného v 1. rade sa v tomto prípade nejedná o úverovú zmluvu podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na zmysel a účel smernice

EHS č. 93/13, zdôraznil, že jej cieľom ale nie je vyhlásiť zmluvy na základe nekalých podmienok,
ktoré obsahujú, za neplatné. Cieľ, ktorý sleduje normotvorca smernice, spočíva výlučne v nastolení
rovnováhy, nie však v odstránení zmluvy ako celku. Vyhlásením neplatnosti celých zmlúv v závislosti od
záujmu spotrebiteľa by sa nenastolila rovnosť medzi zmluvnými stranami. Žalovaný v 1. rade poukázal
na Nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 3725/13, stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia NS

ČR sp. zn. Cpjn 203/2013 vo vzťahu k poplatku za úver, rozsudok britského Najvyššieho súdu vo
veci The Office of FairTrading vs. Abbey National plc and others (2009) UKSC6, tiež na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ v konaní Monika Kušionová c/a SMART Capital, a.s. (vecC-34/13). Uviedol, že
žalobcovia spochybňujú tiež inštitút dobrovoľnej dražby, a to napriek skutočnosti, že uvedené bolo už
pred značným časom rozhodnutiami najvyšších justičných orgánov posúdené a tento názor bol v celom

rozsahu odmietnutý. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na Nález ÚS ČR sp.zn. Pl. ÚS 47/04, žalovaný v
1. rade dal súdu do pozornosti, že Ústavný súd SR v plenárnom rozhodnutí Pl. ÚS 23/14 výslovne
uviedol, že s ohľadom na rozdielnosť právnych úprav nie je možné vychádzať z nálezu Ústavného súdu
Českej republiky, Pl. ÚS 47/04 z 8. marca 2005. Pokiaľ žalobcovia namietajú ohodnotenie nehnuteľnosti
v znaleckom posudku, uvedené nemá vo vzťahu ku konaniu žiadnu relevanciu, na uvedené slúži

iný prostriedok ochrany - námietky proti znaleckému posudku v zmysle ustanovenia § 12 ods. 5, 6
zák. č. 527/2002 Z. z. Možnosť vykonať záložné právo formou speňaženia na dobrovoľnej dražbe je
odrazom zákonnej úpravy vyjadrenej v ustanovení § 151j ods. 1 OZ a záložca je povinný - práve
na základe toho, že je v právnom postavení záložcu - tento výkon strpieť (§151m ods. 4 veta prvá
OZ), pričom pri výkone záložného práva je záložný veriteľ oprávnený konať v mene záložcu (§ 151m

ods. 6 OZ). Uvedené nielenže vylučuje „vnútroštátnu“ neplatnosť prípadných zmluvných dojednaní,
obsahovo totožných so zákonným ius cogens pre rozpor so zákonom, ale rovnako má za následok
i to, že sa nemôže jednať o neplatnosť z dôvodu neprijateľnosti, pretože dojednania odrážajúce
obsah zákonného pravidla sú z prieskumu vylúčené (čl. 1 ods. 2 Smernice 93/13/EHS). Uvedená
úprava je tiež v súlade s Ústavou SR, tak ako to vyplýva z rozhodnutia ÚS SR pod sp.zn. Pl. ÚS

23/2014. Žalovaný v 1. rade poukázal na právny názor pléna Ústavného súdu SR, že úprava výkonu
záložného práva, tak ako je tvorená právnymi normami Občianskeho zákonníka (§§ 151a a nasl.
OZ) a právnymi normami obsiahnutými v ustanoveniach zákona č. 527/2002 Z. z. - o dobrovoľných
dražbách, podstatou ktorej je realizácia výkonu záložného práva záložným veriteľom a to na základeuzatvorenej záložnej zmluvy, kedy záložný veriteľ dáva návrh na vykonanie dražby a prehlási pritom
výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje vykonať záložné právo a dražbu realizuje
dražobníka na základe zmluvy uzatvorenej medzi záložným veriteľom, ako osobou oprávnenou konať

v mene záložcu a dražobníkom, ako súkromnoprávnym subjektom oprávneným na základe osobitného
živnostenského oprávnenia dobrovoľnú dražbu zrealizovať (vykonať), je zlučiteľná s Ústavou Slovenskej
republiky a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (PL.
ÚS 23/2014). S názorom žalobcov, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je
totožný s núteným výkonom práva prostredníctvom nútenej (exekučnej) dražby sa žalovaný v 1. rade

nestotožňuje. Nútené (exekučné) dražby a dobrovoľné dražby sú dvoma odlišnými inštitútmi, ktoré síce
majú spoločný cieľ, a to speňaženie majetku povinnej osoby, a čiastočne aj priebeh (dražba majetku), ale
zásadne sa líšia podkladom, ktorý umožňuje ich výkon. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že nerozumie
tvrdeniam žalobcov o neprimeranom zasahovaní do práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 Ústavy SR,
za nedôvodné považuje tiež ich námietky, že výkonom záložného práva má dochádzať k zásahu na
ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 Ústavy (správne malo byť č. 21 Ústavy), podľa ktorého je obydlie

nedotknuteľné. Celý proces výkonu záložného práva smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav
spôsobený porušením povinnosti obligačného dlžníka uhradiť zabezpečovanú pohľadávku. Žalovaný v
1. rade poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR v rozhodnutí Pl. ÚS 23/14: „Občiansky zákonník
vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša
možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje

ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho
úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom
regulovanýmprávom(zákonodobrovoľnýchdražbách).Ústavnýsúdaleosobitnevzhľadomnaokolnosti
danej veci dopĺňa, že právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby. To, že záložca
(prípadneinéosobysjehosúhlasom)užívajúzaloženúvec,nemánauvedenépovinnostizáložcužiaden

vplyv. Záložca sa zaviazal, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a
včas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva - dôsledkom uvedeného je nadobudnutie
vlastníckeho práva vydražiteľom, t.j. subjektom odlišným od záložcu (napr. § 27 ods. 1 ZDD), záložca -
predchádzajúci vlastník je povinný speňažený záloh odovzdať (o.i. § 29 ods. 1 ZDD) a tak umožniť výkon
vlastníckych oprávnení vlastníkovi novému - a to vrátane oprávnenia vec užívať. Podľa žalovaného v

1. rade podaná "Žaloba" cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní veriteľa
týkajúcich sa splnenia jeho úverovej pohľadávky dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase. Účelom
ochrany spotrebiteľa nemôže byť (a ani národné, ani európske právo nič také nezakotvuje) zbavenie
spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstúpil, a za záväzky, ktoré si s druhou
zmluvnou stranou dohodol, ale zabezpečenie spravodlivej rovnováhy v právach a povinnostiach, za

princípu rešpektovania zmluvnej autonómie.

5. K žalobe sa vyjadril tiež žalovaný v 2. rade, ktorý žiadal žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietnuť a
priznať mu voči žalobcom nárok na náhradu trov konania. Má za to, že žalovaný v 2. rade nie je zmluvnou
stranou ani úverovej zmluvy a rovnako nie je zmluvnou stranou záložnej zmluvy, o žalovanom v 2. rade

nie je v žiadnej z uvedených zmlúv zmienka. To znamená, že žalovaný v 2. rade ako dražobník nie
je nositeľom žiadnych subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkovo-právnych vzťahov.
Keďže petity č. 1, 2, 3, 4 a 6 nesmerujú voči žalovanému v 2. rade, žalovaný v 2. rade nie je v časti
súdneho konania týkajúcej uvedených petitov pasívne vecne legitimovaný. Ďalej poukázal na to, že
petit č. 5 žaloby nekorešponduje s platnou právnou úpravou, a to predovšetkým so znením zákona č.

527/2002 Z. z., keďže žalobcovia sa snažia docieliť určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného v
2. rade ako dražobníka smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby. Markantná časť úkonov dražobníka
nespĺňa zákonné definičné znaky právneho úkonu podľa § 34 OZ, a preto sa nemožno domáhať
vyslovenia ich absolútnej neplatnosti. Petit č. 5 žaloby, ktorým sa žalobcovia snažia docieliť určenie
neplatnosti právnych úkonov žalovaného v 2. rade ako dražobníka smerujúcich k realizácii dobrovoľnej

dražby, nie je konformný s platnou právnou úpravou (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v spojení
s § 34 OZ), a preto z právneho hľadiska neobstojí a nemôže mu byť vyhovené. Petit č. 5 je naviac
koncipovaný všeobecne, smeruje hromadne proti všetkým úkonom žalovaného v 2. rade, pričom nemá
oporu v obsahu samotnej žaloby, žalobcovia totiž vôbec nešpecifikovali či už v petite č. 5 alebo v texte
žaloby, ktoré konkrétne úkony žalovaného v 2. rade mali byť zrealizované v rozpore so zákonom č.

527/2002 Z. z. a prečo sa domáhajú určenia ich neplatnosti. V tomto smere si žalobcovia neuniesli
povinnosť tvrdenia vyžadovanú § 8 a § 132 ods. 1 zákona CSP. Žalobcovia v žalobe namietajú odhad
hodnoty nehnuteľností, v ktorom znalec podľa ich názoru stanoví cenu nehnuteľnosti bez skutočného
posúdenia. Na základe neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Nitra č.k.19C/93/2017 zo dňa 25.09.2017, ktorým súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu
záložnéhoprávazriadenéhovjehoprospechnanehnuteľnostiachzapísanýchnaLVč.259prek.ú.Dolní
Lefantovce, žalovaný v 2. rade ako dražobník upustil od realizácie dražby predmetných nehnuteľností a

nevykonáva žiadne ďalšie úkony, pričom nedošlo ani k vypracovaniu znaleckého posudku. Žalovaný v 2.
rade môže realizovať dobrovoľnú dražbu len na základe oprávnenia žalovaného v 1. rade ako záložného
veriteľa. Vzhľadom na uvedené považuje námietku žalobcov týkajúcu sa odhadu hodnoty nehnuteľností
za neopodstatnenú. Výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby predstavuje zákonnú
možnosť danú na základe § 151j ods. 1 OZ. Žalovaný v 2. rade poukázal na rozhodnutie Súdneho

dvora Európskej únie v konaní o prejudiciálnej otázke podanej Krajským súdom v Prešove vo veci sporu
medzi Monikou Kušionovou proti SMART Capital, a.s. (konanie C-34/13) týkajúceho sa okrem iného
aj možnosti mimosúdneho výkonu záložného práva na nehnuteľnosť, ktorú spotrebiteľ poskytol ako
zabezpečenie pohľadávky, tiež na konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie na základe návrhu
Okresného súdu Prešov na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke vo veci Peter Macinský, Eva Macinská
proti Getfin s. r. o., Financreal s.r.o. (C-482/12), na návrh generálneho advokáta Nilsa Wahla zo dňa

21.11.2013. Generálny advokát po komplexnom posúdení slovenskej právnej úpravy výkonu záložného
práva s právom Európskej únie zaujal právny názor, že „sporné konanie (výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby podľa zákopna č. 527/2002 Z. z.) poskytuje dostatočnú úroveň efektívnej ochrany
spotrebiteľov vyžadovanú podľa smernice 93/13“, zároveň neopomenul dodať, že „so smernicou 93/13
je zlučiteľné, ak členský štát od spotrebiteľov vyžaduje, že musia aktívne konať s cieľom prerušiť alebo

zastaviť výkon zmluvy údajne obsahujúcej nekalú podmienku.“ a dospel taktiež k právnemu záveru, že si
nemyslí,že„vspornomkonaťsúprávaspotrebiteľovobmedzenélennanáslednéfinančnéodškodnenie“
a že podľa neho „sporné konanie nespôsobuje, že by účinný výkon práv spotrebiteľa bol nadmerne
zaťažený“, nakoľko vnútroštátny súd pri posudzovaní podmienok v spotrebiteľskej zmluve disponuje
v prípade potreby oprávnením nariadiť predbežné opatrenie prerušujúce konanie dražby alebo účinky

príklepu až do vydania konečného rozhodnutia o nekalej povahe podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Uviedol tiež, že v piatej hlave prvej časti OZ obsahujúcej úpravu spotrebiteľských zmlúv sa dokonca
explicitne uvádza: „Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný
veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.“' (viď § 53 ods. 10 OZ). Z toho vyplýva, že

práve časť OZ venujúca sa právam spotrebiteľov a ochrane týchto práv výslovne preferuje predaj zálohu
na dobrovoľnej dražbe, pretože podľa dôvodovej správy k novele OZ (zákon č. 106/2014 Z. z.) tento
spôsob výkonu záložného práva zo spotrebiteľskej zmluvy patrí medzi zákonom dovolené spôsoby.
Má za to, že v tomto kontexte neobstojí námietka žalobcov, že banka mala zvoliť ako primeranejší
prostriedok na vymoženie svojej pohľadávky exekúciu. V nadväznosti na námietky žalobcov týkajúce

sa porušovania ich ústavných práv žalovaný v 2. rade uviedol, že ani ustanovenie § 151j ods. 1 OZ a
ani jedno z ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. nemajú na základe žiadneho rozhodnutia Ústavného
súdu SR zrušenú účinnosť ani platnosť, a teda boli a sú plne aplikovateľné a sú v súlade s Ústavou
SR. Ústavný súd SR sa pritom v minulosti viackrát zaoberal posudzovaním súladu zákona č. 527/2002
Z. z. s Ústavou SR a nikdy nedospel k záveru o jeho protiústavnosti. Petitom č. 8 sa žalobcovia

domáhajú uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade vyplatiť žalobcom spoločne
a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 eur, avšak žaloba neobsahuje žiadne
právne relevantné tvrdenia ani dôkazy, na základe ktorých by mohol súd žalobcom predmetný právny
nárok priznať.

6. Súd vec prejednal za prítomnosti žalobkyne v 1. rade, jej splnomocneného zástupcu a právneho
zástupcu žalovaného v 1. rade, v neprítomnosti žalobcu v 2. rade a žalovaného v 2. rade.

7. Zástupca žalobkyne v 1. rade na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe. Uviedol, že dňa
30.8.2005 uzavreli žalobcovia so žalovaným v 1. rade zmluvu o splátkovom úvere s parametrami výška

úveru 1 200 000 Sk, poplatok za poskytnutie úveru 8 400 Sk, výška úrokovej sadzby - typ fixná 5,6 % p.a.
v deň podpisu zmluvy, poplatok za poskytnutie úveru 8 400 Sk, splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok
za správu úveru 50 Sk mesačne, výška splátok 7 254 Sk, periodicita splátok k 20-temu dňu v mesiaci,
splatnosť prvej splátky 20.3.2006, konečná splatnosť úveru 20.6.2035. Zmluva sa odvoláva na znenia
Obchodného zákonníka. Považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, že poplatok bol splatný skôr ako

bola podpísaná zmluva. Údaje z úverovej zmluvy dal do hypokalkulačky a pri uvedenej výške úveru mu
vyšlasplátkavovýške6888Sk.Podľaúverovejzmluvyjevýškasplátky7254Skpluspoplatokzasprávu
úverujeďalších50Skmesačne.Súčasnesúverovouzmluvoubolapodpísanáajzáložnázmluva,pričom
v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu množstvo neprijateľných zmluvnýchpodmienok ako sú poplatky za úver, poplatky za vedenie účtu, poplatky za upomienky. Tieto plnenia
neboli spotrebiteľom dodané. Splnomocnený zástupca žalobkyne v 1. rade poukázal na rozhodnutie
KS Prešov 18Co/109/2011. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje vyhlásenie spotrebiteľov, že

sa oboznámili s VOP a sadzobníkom, pričom súčasťou zmluvy nie je ani sadzobník ani VOP. Úverová
zmluva je predtlačená a formulárová. Žalobcovia nemali možnosť v zmluve nič meniť. Za neprijateľné
zmluvné podmienky považuje ustanovenia článku 7, článku 3 ods. 5, ods. 7, ods. 9, článku 5 ods. 2,
ods. 4 zmluvy. Poukazuje na skutočnosť, že úverovú zmluvu za žalovaného v 1.rade podpísal Ing. Peter
Majorčík a Ing. Roman Antal, pričom z výpisu z obchodného registra žalovaného v 1.rade vyplýva, že za

žalovaného majú vystupovať 2 štatutári. K zmluve nie je pripojené plnomocenstvo oprávňujúce podpísať
zmluvu inými osobami, k zmluve o zriadení záložného práva časť IV, ods. 2, písm. b) nemá doklad
ako prešiel záloh z pani Ľubice Rapanovej na inú osobu. Súčasťou úverovej zmluvy bola aj zmluva o
zmenkovom vyplňovanom práve, čo tiež považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dňa 5.1.2017
žalovaný v 1. rade doručil žalobcom oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, kde svoju pohľadávku
vyčíslil sumou 37 106,78 eur. Žalobcovia v skutočnosti zaplatili žalovanému v 1. rade sumu 33 897,55

eur. V oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru sa píše, že žalobcovia porušili produktové obchodné
podmienky účinné od 1.1.2015. Zdôraznil, že žalobcovia nemali k dispozícii obchodné podmienky ani
z roku 2005, nie to z roku 2015. Žalobcom bola reálne požičaná suma 1 191 600 Sk, t.j. 39 553,87
eur. Žalobcovia uhradili žalovanému v 1. rade 33 897,55 eur. Keďže zmluvu považuje za neplatnú,
žalobcovia by mali doplatiť už len to čo si požičali, a teda sumu vo výške 5 656,32 eur. Žalobcovia

majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy, pretože potrebujú mať vyriešenú
otázku, aký je ich skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. V tomto prípade
žalobcom hrozí dražba a aj z tohto dôvodu je potrebné ustáliť výšku pohľadávky žalovaného voči
žalobcom. Splnomocnený zástupca žalobkyne v 1. rade poukázal na rozhodnutie KS Prešov sp. zn.
16Co/100/2013, ďalej poukázal na výpis z obchodného registra žalovaného v 1. rade, v ktorom nie je

uvedená osoba, ktorá za žalovaného v 1. rade zmluvu podpisovala, preto mal za to, že medzi stranami
nebola uzavretá žiadna zmluva, pričom poukazoval aj na rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
9Csp/11/2016. Tiež poukázal na zákon č. 90/2016 s tým, že v danom prípade ide o úver na bývanie.
Splnomocnený zástupca žalobkyne v 1. rade súčasne navrhol zmenu petitu žaloby.

8. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že úver si brali kvôli zabezpečeniu bývania, vyplatená
im bola nižšia suma, ako im bolo sľúbené. Nevideli ani zmluvné podmienky, nič im nebolo vysvetlené
a nevedela ani čo je bianko-zmenka.

9. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že celé podanie žalobcu je len

prepisovaným generickým kompilátom, ktorý sa opakovane objavuje v konaniach na rôznych súdoch
SR a jeho cieľom je výlučne konzervovanie protiprávneho stavu, špeciálne na situáciách je nariadenie
neodkladné opatrenie. Poukázal na základné princípy CSP, v zmysle ktorých súd je povinný v konaní
postupovať v súlade s ústavou a medzinárodnými právnymi záväzkami, a to s ohľadom na hodnoty ktoré
sú uvedeným chránené. Uviedol, že na pojednávaní bol žalobca vyzvaný na to, aby predniesol žalobu,

nepredniesol však žiadnu žalobu, ale opätovne len súbor akýchsi nových tvrdení nijako nesúvisiacich
s predmetom konania a to ani procesno-právne. Nonsensuálnosť takéhoto postupu je okrem iného
zrejmá z obsahu jeho vyjadrenia, ktorým sa odvoláva na podmienku naliehavého právneho záujmu pri
určení práva avšak žiadneho určenia práva sa svojím návrhom nedovoláva. Všetky určovacie petity
smerujú k určeniu inej právnej skutočnosti a sú tak určovacími žalobami podľa § 137 písm. d) CSP. Pri

týchto žalobách sa ich prípustnosť vyvodzuje výlučne po skutočnosti existencie osobitnej právnej normy
umožňujúcej žalovať takéto určenie. Ak takáto norma neexistuje to znamená nie je splnená podmienka
ekvivalentná k podmienke naliehavého právneho záujmu, nie je naplnený procesný predpoklad pre
akékoľvek meritórne prejednávanie žaloby. V tomto smere poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn.
3Cdo/240/2006, 1Cdo/13/2010, 1Cdo/324/2014, 5Cdo/345/2015, 8Cdo/26/2016 rovnako je rozhodnutie

ÚS SR sp.zn. 2ÚS137/2008. Bez splnenia uvedenej podmienky nie je možné žalobu prejednať, osobitne
to konštatuje aj zákonodarca v dôvodovej správe k ustanoveniu § 137 CSP, v zmysle ktorej cieľom
právnej úpravy je vylúčiť všetky nezmyselné žaloby o neplatnosť právnych úkonov. Odhliadnuc od
skutočnosti,ženavrhovanýpetitniejeanilenurčitýažalobatakniejeaniformálnevporiadkujeuvedené
dôvodom na zamietnutie tohto podania. Zmena žaloby je povinne písomný úkon, návrh nie je možné

vykonať do zápisnice. Žiadny návrh tak podaný nebol a osobitne s ohľadom na skutočnosť, že podaný
viac ako rok po podaní pôvodného podania a týka sa skutočnosti pre posúdenie ktorých takisto nie sú
splnené procesné podmienky. K argumentu žalobkyne v 1. rade ohľadom poverenia k podpísaniu zmluvy
za žalovaného v 1. rade poukázal na ustanovenia § 15 Obchodného zákonníka, kde ten kto je poverenýurčitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku je oprávnený konať v danom rozsahu za podnikateľa.
Námietka prekročenia plnomocenstva, poverenia, prípade jeho nedostatku či neexistencie patrí výlučne
tomu, v mene ktorého sa koná. Tí ktorí zmluvu uzatvárali, konali v mene a na účet veriteľa, čo je okrem

iného aj evidentné zo skutočností, že podľa obsahu uvedenej zmluvy veriteľ i konal a úver poskytoval.
Čo sa týka tvrdení o výkone záložného práva a zaviazanosti záložcu k určitým povinnostiam, je to
samozrejme povinnosť, ktorá vo vzniku záložného práva a po prevode zálohu automaticky prechádza
na nového záložcu, čo je okrem iného obsiahnuté v ustanovení § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Právny zástupca žalovaného v 1. rade poukázal na nezmyselnosť odvolávania sa na zákon č. 90/2016

Z. z. o úveroch na bývanie, keď úverová zmluva bola uzavretá pred nadobudnutím jeho účinnosti.

10. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 19C/93/2017-396 zo dňa 23.1.2019 zmenu petitu žaloby
nepripustil, a to s poukazom na skutočnosť, že v predmetnom konaní ide o nerozlučné spoločenstvo na
strane žalobcov, pri ktorom platí, že disponibilný úkon so žalobou musia urobiť všetci, ktorí vystupujú na
strane žalobcov. V danom prípade navrhla zmenu petitu žaloby žalobkyňa v 1. rade. Žalobca v 2. rade

však ani na výzvu súdu, aby oznámil, či s navrhnutou zmenou žaloby súhlasí, nereagoval, preto súd
s poukazom na § 77 ods. 2 CSP zmenu žaloby nepripustil a predmetom konania bol pôvodný žalobný
návrh v znení ako bol žalobcami navrhnutý v pôvodne podanej žalobe doručenej súdu dňa 13.9.2017.

11. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

12. Dňa 30.8.2005 bola medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalobcami v 1. a 2. rade ako
dlžníkmi uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0511688863, na základe ktorej žalovaný v 1. rade
poskytol žalobcom v 1. a 2. rade úver na bývanie vo výške 1 200 000 Sk. V úverovej zmluvy boli
ďalej dojednané nasledovné podmienky: úroková sadzba fixná 1R 5,60 % ročne v deň podpisu zmluvy,

poplatok za poskytnutie úveru 8 400 Sk, poplatok za správu úveru 50 Sk mesačne, výška splátky 7
254 Sk, periodicita splátok mesačne, k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.3.2006, konečená
splatnosť úveru 20.6.2035, účel úveru nadobudnutie nehnuteľnosti a údržba nehnuteľnosti. Úver z
predmetnej zmluvy bol zabezpečený záložným právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, pričom
sa jedná o nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. 259 nachádzajúce

sa v katastrálnom území Dolné Lefantovce, a to rodinný dom súp. č. 26/16 postavený na pozemku s
parcelným č. 19/1 a pozemky parc. č. 20/4 záhrady o výmere 873 m2, parc. č. 19/1 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 104 m2, parc. č. 19/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parc. č. 20/1
zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, parc. č.20/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 72
m2. Záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo zriadené pod V 5706/05. Žalobcovia nedodržali

zmluvne dojednané podmienky splácania úveru, preto žalovaný v 1. rade vyhlásil ku dňu 5.1.2017
mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy a požiadal žalobcov o úhradu pohľadávky zo zmluvy
vyčíslenej sumou vo výške 37 106,78 eur, a to v lehote 15 dní. Žalobcovia pohľadávku žalovaného v 1.
rade neuhradili, preto žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na
dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

13. Zistený skutkový stav súd právne posúdil v zmysle nižšie uvedených ustanovení platných právnych
predpisov:

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
CSP) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

20. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na

označené dôkazy.

21. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len zákon
č. 258/2001 Z. z.) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

23. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí
úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie
stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

24. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z. z. zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru
do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na
rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom
úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

25. Zmluvný vzťah žalobcov a žalovaného v 1. rade založený na základe predmetnej zmluvy o úvere
spadá pod úpravu Obchodného zákonníka, avšak s poukazom na povahu účastníkov uvedenej zmluvy
je na daný právny vzťah potrebné aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka (§52 s nasl.)
a tiež zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia

predmetnej zmluvy. Na daný právny vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001
Z. z., pretože je to v ustanovení § 1 ods. 2 písm. a) a c) uvedeného zákona pojmovo vylúčené.
Rovnako neprichádza do úvahy použitie zákona č. 90/2016 o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pretože tento v pôvodnom znení nadobudol účinnosť dňa 21.3.2016, teda až
po uzavretí zmluvy o úvere, keď zmluva o úvere bola podpísaná dňa 30.8.2005. S poukazom na

úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v ustanoveniach Občianskeho zákonníka platného v čase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere možno konštatovať, že žalovaný v 1. rade mal v zmluve
postavenie dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
(poskytovanieúverov),žalobcoviamalistatusspotrebiteľov,pretožezmluvuuzatváraliakofyzickéosoby,
nie ako podnikatelia. Uzavretú úverovú zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Základnú

charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasledujúcich.
Občiansky zákonník špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a neplatné. Vychádza sa z toho, že
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho

podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.
Predpokladá sa tiež, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako
zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.26. S poukazom na námietky žalovaných v 1. a 2. rade ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci
bola podaná určovacia žaloba, súd sa ako prvoradou otázkou zaoberal skúmaním, či podaná žaloba je
prípustná vzhľadom na ustanovenie § 137 CSP.

27. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28. V nadväznosti na zákonné znenie ustanovenia § 137 CSP možno povedať, že právna teória
rozoznáva viaceré druhy súkromnoprávnych žalôb, ako aj viaceré kritériá na ich kategorizáciu, a to
žalobu o splnení povinnosti, žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, žalobu na určenie, či tu právo je alebo

nie je, žalobu na určenie právnej skutočnosti ako aj inú žalobu v § 137 CSP neuvedenú (keďže § 137
CSP obsahuje len ich demonštratívny výpočet). Význam uvedeného zákonného ustanovenia spočíva v
tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti žaloby na
určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu. Prípustnosť žaloby na určenie
právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva); inak je takáto

žaloba neprípustná. Pri žalobách na plnenie nie je v § 137 síce explicitne vyjadrená žiadna podmienka
prípustnosti, interpretáciou však možno dospieť k záveru, že žaloba na plnenie je procesne prípustná,
ak bude navrhovaný rozsudok vykonateľný podľa predpisov exekučného práva. K odmietnutiu žaloby
preto, že žalobný návrh nie je dostatočne určitý, môže dôjsť iba za predpokladu, že v konaní nie je
možné pre túto vadu pokračovať (§ 129 ods. 3 CSP). Odmietnutie žaloby nie je na mieste vtedy, ak je

petit síce nesprávne formulovaný, avšak, ak je pri posúdení všetkých súvislostí zrejmé, čoho sa žalobca
domáha a čo sleduje.

29. V danom prípade žalobcovia predložili súdu obsiahlu žalobu, v ktorej podľa názoru súdu
uviedli množstvo citácií právnych predpisov, súdnych rozhodnutí okresných, krajských súdov, ako aj

Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR i rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Hoci celé podanie považuje
súd za nesúrodé a neurčité, z petitu žalobného návrhu je zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhali, preto
podľa názoru súdu nebol v danom prípade dôvod na postup podľa § 129 CSP a súd sa podaním zaoberal
a žalobu ďalej v zmysle ustanovení platných procesných predpisov upravujúcich civilné konanie (CSP)
posudzoval. Súd sa zaoberal jednotlivými bodmi žaloby uvedenými v žalobnom návrhu pod č. 1-8.

30. V 1. bode žaloby sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o účelovom splátkovom úvere č.
0511688863 zo dňa 30.8.2005, ktorú uzavreli so žalovaným v 1. rade. S poukazom na ustanovenie § 137
CSP je možné žalobu o určenie neplatnosti zmluvy je subsumovať pod písm. d) uvedeného zákonného
ustanovenia, pretože žalobcovia sa ňou domáhajú určenia inej právnej skutočnosti. V tomto prípade nie

jenutnépreukazovaťnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení,avšaktakátožalobajeprípustná
len vtedy, ak jej prípustnosť vyplýva z ustanovení osobitného predpisu. V záujme poskytnutia ochrany
žalobcom ako slabšej strane v tomto spore súd skúmal, či v danom prípade možno prípustnosť žaloby
založiť s poukazom na niektoré z ustanovení Občianskeho zákonníka, či v čase podpisu zmluvy platného
a účinného zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, avšak dôvod na takýto postup daný nebol.

Stranami uzavretá zmluva o účelovom splátkovom úvere sa neprieči ustanoveniam uvedených právnych
predpisov, nie je možné ju považovať ani za zmluvu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa
názoru súdu aj odplata dojednaná v zmluve o účelovom splátkovom úvere je dojednaná v primeranej
miere, pričom súd zdôrazňuje, že úroková sadzba vo výške 5,60 % ročne bola dojednaná dokonca v
nižšej miere ako boli priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk. Z informácií dostupných

prostredníctvom portálu Národnej banky Slovenska súd zistil, že v auguste 2008 bola priemerná úroková
miera z úverov obchodných bánk vo výške 6,11 %. Žalobcovia v podanej žalobe odkaz na iný osobitný
právny predpis zakladajúci prípustnosť určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP neuviedli, preto
súd považoval žalobu za procesne neprípustnú, a preto ju v bode 1 žalobného návrhu zamietol.

31. Obdobne ako v predchádzajúcom bode súd posúdil aj nárok požadovaný v bode 2 žaloby,
ktorým sa žalobcovia domáhali určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z uzavretej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žalobou požadované určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je rovnako
právnou skutočnosťou, a preto prípustnosť takejto žaloby musí byť rovnako daná osobitným právnympredpisom. Táto zákonná podmienka rovnako splnená nie je, preto musí súd konštatovať, že osobitný
právny predpis, ktorý by založil prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo
zmluvyoúverezodňa30.8.2005uzavretejmedzižalobcamiažalovanýmv1.radevzmysleustanovenia

§ 137 písm. d) CSP neexistuje.

32. Len pre úplnosť súd uvádza, že zmluva o účelovom splátkovom úvere bola uzavretá za účinnosti
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, avšak s poukazom na ust. § 1 ods. 2 písm. a)
a d) uvedeného zákona sa tento zákon č. 258/2001 Z. z. na uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere

nevzťahuje. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bol s účinnosťou od 11.6.2010 zrušený
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. Neskôr platný zákon č. 129/2010 Z. z. s účinnosť od 1.1.2018
v ustanovení § 11 ods. 4 umožnil spotrebiteľom domáhať sa pred súdom určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou, s poukazom na vyššie uvedené však táto právna úprava nie je na daný právny vzťah

aplikovateľná.

33. V bode 3. žaloby sa žalobcovia domáhajú určenia, že použitá okamžitá splatnosť záväzkov -
neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa
§ 53 ods. 4 písm. k). Hoci v petite žaloby nie je odkaz na označenie právneho predpisu názvom, resp.

číslom, súdu je zrejmé, že žalobcovia tu pravdepodobne odkazujú na Občiansky zákonník. V tomto
prípade je žalobou požadované určenie možné a jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 298 CSP, v
zmysle ktorého je súd povinný ex offo spotrebiteľskú zmluvu preskúmať, či zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvnépodmienky.Vdanomprípadesúdkonštatuje,ževyhlásenieokamžitejsplatnostiúveruvprípade
nesplnenia podmienok jeho splácania nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Možnosť dohodnúť si predčasnú splatnosť záväzku v prípade nesplnenia splátok v dojednanom čase
pripúšťa aj § 565 Občianskeho zákonníka, z čoho je zrejmé, že zákonodarca priamo predpokladal
situácie, kedy sa dlžník dostane do omeškania s plnením svojich platobných povinností voči veriteľovi
a ako sankciu za nesplnenie povinností dlžníka splácať dlh riadne a včas, umožnil veriteľovi požadovať
zaplatenie celého dlhu naraz. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah sa uplatní

osobitnýprávnyrežimvzmysle§53ods.9Občianskehozákonníka,vzmyslektorého,akideoplneniezo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré má spotrebiteľ ako dlžník vykonať v splátkach, môže veriteľ ako dodávateľ
žiadosťou o zaplatenie uplatniť stratu výhody splátok až po uplynutí troch mesiacov od omeškania s
úhradou splátky, pokiaľ súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Je zrejmé, že zákonodarca zakotvením osobitnej právnej úpravy § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka platnej pre spotrebiteľské právne vzťahy nemienil celkom vylúčiť možnosť veriteľa vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, naopak túto mienil ponechať aj pre spotrebiteľské právne vzťahy, avšak
podmienil ju osobitnými podmienkami, ktoré stanovil v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S poukazom
na uvedené súd konštatuje, že nevzhliadol podmienky pre vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru ako
neprimerane vysokej sankcie spojenej s nesplnením záväzkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a

preto žalobu v bode 3 žalobného návrhu nepovažoval za dôvodnú a túto zamietol.

34. Súd žalobu zamietol tiež v bode 4 žalobného návrhu, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že
právne úkony záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. smerujúce k realizácii výkonu záložného
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 259 sú neplatné. V tomto prípade z podanej žaloby nie

je možné vyvodiť určenia neplatnosti ktorých právnych úkonov sa žalobcovia domáhajú, žalobný petit v
navrhovanom znení je neurčitý a nevykonateľný, preto súd nemohol žalobe vyhovieť ani v tejto časti.

35. V bode 5 žaloby žalobcovia žiadali určiť, že právne úkony dražobníka Dražobná spoločnosť a.s.
Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703 smerujúce k realizácii predmetu dobrovoľnej dražby

nehnuteľností zapísaných na LV č. 259 katastrálneho územia Dolné Lefantovce, a to rodinný dom súp.
č. 26/16 postavený na pozemku s parcelným č. 19/1 a parcely č. 20/4 záhrady o výmere 873 m2, parcela
č. 19/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 104 m2, parcelné č. 19/2 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 83 m2, parcela č. 20/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, parcela č.20/2 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 72 m2 v podiele 1/1 sú neplatné.

36. Z bodov 4 a 5 žalobného návrhu nie je možné vyvodiť k neplatnosti ktorých úkonov daný petit
smeruje. V žalobnom návrhu nie je v bodoch 4 a 5 uvedený ani jeden konkrétny právny úkon, o
neplatnosti ktorého má súd rozhodnúť. Pokiaľ aj mali žalobcovia na zreteli jednotlivé úkony žalovanéhov 1. rade, ktoré smerovali k osloveniu žalovaného v 2. rade, aby dražbu realizoval, či ďalšie úkony
žalovaného v 2. rade ako napr. zaistenie vypracovania znaleckého posudku, vyhotovenie a zverejnenie
oznámenia o dražbe, realizáciu obhliadky predmetu dražby, skoncipovanie zápisnice o odovzdaní

predmetu dražby a iné, tieto sú iba procedurálnymi úkonmi vyžadovanými podľa zákona č. 527/2002 Z.
z., ktoré nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik žiadnych hmotných práv žalobcov. Z toho dôvodu
sa nemožno domáhať vyslovenia absolútnej neplatnosti tých úkonov, ktoré nie sú právnymi úkonmi
podľa § 34 OZ a nevyvolali žiadne hmotnoprávne následky. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že
žalobný návrh uvádzaný v bodoch 4 a 5 petitu je nedôvodný, a preto ho súd rovnako zamietol.

37. V bode 6 žalobného návrhu žalobcovia žiadali uložiť žalovanému v 1. rade povinnosť vymazať
žalobcu zo zoznamu dlžníkov a odstrániť negatívny rating, aby si žalobcovia v 1. a 2. rade mohli zobrať
iný úver. Žalobcovia v podanej žalobe nijakým spôsobom neodôvodnili, na základe akých ustanovení
platných právnych predpisov a z akých konkrétnych dôvodov má súd uložiť žalovanému v 1. rade túto
povinnosť. S poukazom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol aj v tejto časti.

38. Žalobcovia ďalej žiadali, aby súd žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaviazal
povinnosťou zaplatiť im sumu vo výške 1 500 eur titulom finančného zadosťučinenia (bod 8 žalobného
návrhu). Súdu nie je zrejmé z akých konkrétnych dôvodov a na základe ktorého zákonného ustanovenia
by mal žalobcom požadovanú sumu primeraného finančného zadosťučinenia priznať. Len pre úplnosť

súd uvádza, že pokiaľ aj v iných veciach súdy spotrebiteľom nárok na primerané primerané finančné
zadosťučinenie priznávali, či už s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, alebo s poukazom na 26 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
toto nie je „automaticky použiteľné“ aj v tomto konaní. Žalobcovia svoj nárok na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia riadne nezdôvodnili a nepreukázali, okrem uvedenia sumy v podstate

neuviedli nič iné, ujmu nijako nekonkretizovali, nepreukázali, že žalovaní im spôsobili nejakú závažnú
ujmu. S poukazom na uvedené súd nevzhliadol žiadny dôvod na to, aby žalobcom kompenzáciu vo
forme finančného zadosťučinenia priznal, a preto žalobu ako nedôvodnú aj v tejto časti zamietol.

39. Súd v tomto konaní skúmal aj vecnú legitimáciu strán sporu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci

z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ - žalobca) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník
na opačnej procesnej strane (odporca - žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne
vecne legitimovaný) - uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS
517/2011-9.

40. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná
procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve
užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

41. V danom prípade žalobcovia smerovali žalobu voči banke, ktorá im poskytla úver (žalovaný v 1. rade)
ažalobusmerovalitiežvočidražobníkovi(žalovanýv2.rade),pričomvpodanejžalobežalobcoviavôbec
nerozlíšili voči ktorému zo subjektov podaný žalobný návrh smerujú, a to s výnimkou bodu 6, v ktorom
žalobcovia žiadali uložiť povinnosť len žalovanému v 1. rade a bodov 7, 8 žaloby, kedy žalobcovia žiadali
zaviazať povinnosťou nahradiť trovy konania a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie obidvoch

žalovaných. S poukazom na uvedené súd pasívnu legitimáciu skúmal na strane obidvoch žalovaných
a vo vzťahu ku všetkým žalobným návrhom, s výnimkou žalobného návrhu uvádzaného pod bodom 6
žaloby, kde žalobca žiadal uloženie povinnosti len žalovanému v 1. rade.42. V prejednávanej veci súd mal za to, že žaloba je v bodoch 1, 2, 3, 4 voči žalovanému v 2. rade
nedôvodná tiež s poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v 2. rade.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu voči žalovanému v 2. rade v bodoch 1, 2, 3, 4 zamietol tiež z dôvodu

nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade súd konštatuje aj v bode 5 žaloby, preto súd žalobu v bode 5 žalobného návrhu vo vzťahu
k žalovanému v 1. rade zamietol okrem už vyššie uvádzaného aj s poukazom na nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie.

43. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba je napriek svojej rozsiahlosti
nedôvodná v celom rozsahu. Žalobcovia v podanej žalobe poukázali na množstvo rôznych
súdnych rozhodnutí, platných právnych predpisov i právnych predpisov na dané právne vzťahy
neaplikovateľných, pričom mnohé z nich s prejednávanou vecou vôbec nesúvisia. Žalobcovia tak
spojili do jedného dokumentu niekoľko právnych tvrdení, odôvodnení, výňatkov zo súdnych rozhodnutí,
avšak bez toho, aby súdu detailnejšie ozrejmili, aký je vzťah nimi uvádzaných tvrdení s prejednávanou

vecou. Súd mal jednoznačne preukázané, že to boli práve žalobcovia, ktorí porušili zmluvne dojednané
povinnosti splácať úver, avšak v tomto konaní sa žalobcovia stavajú do pozície poškodených a
dovolávajú sa poskytnutia ochrany zo strany súdu. Je zrejmé, že je povinnosťou súdu v sporoch s
ochranou slabšej strany, ktorou sú aj spotrebitelia, týmto poskytnúť ochranu, a to preskúmaním nekalých
obchodných praktík, prihliadnutím na neprijateľné zmluvné podmienky, avšak v tomto prípade súd musí

konštatovať, že neprijateľné zmluvné podmienky v stranami kontrahovaných zmluvách nevzhliadol. Len
pre úplnosť súd uvádza, že uzavreté zmluvy považuje za uzavreté správne a v súlade s legislatívou
platnou a účinnou v čase ich podpisu. Žalobcom na ich žiadosť poskytol žalovaný v 1. rade úver, pričom
súdunedánekonštatovať,žepodmienkydojednanévúverovejzmluvepovažujezamaximálneprijateľné
a primerané a za primeranú je možné považovať aj dojednanú odplatu - úrokovú sadzbu vo výške 5,60

% ročne, ktorú si žalobcovia so žalovaným v 1. rade dojednali dokonca v nižšej sadzbe ako bola v tom
čase priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk (táto bola v auguste 2005 vo výške 6,11%).
Ani skutočnosť, že žalovaný v 1. rade prostredníctvom dražobníka - žalovaného v 2. rade pristúpil k
výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie žalobcov nie je možné vnímať ako
protiprávny zásah do práv žalobcov. Tu je potrebné si opäť uvedomiť, že to boli práve žalobcovia, ktorí si

peňažné prostriedky od žalovaného v 1. rade požičali a tieto mu riadne a včas nesplatili, preto je celkom
logické, že žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva, aby týmto spôsobom získal možnosť
uspokojiť svoju pohľadávku. Hoci je povinnosťou súdu poskytovať slabšej strane sporu ochranu, táto
nemôže byť absolútna a nesmie viesť k tomu, aby neodôvodnene zasiahla do práv druhej strany tohto
konania - teda žalovaných. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že na strane druhej nepochybne stojí právo

žalovaného v 1. rade na vrátenie žalobcom poskytnutej pôžičky a to vrátane celého jej príslušenstva,
preto je absolútne neprijateľné, aby súd žalovaného zbavil možnosti domáhať sa uspokojenia formou
predaja zálohu, čím by podstatne sťažil vymožiteľnosť jeho splatnej pohľadávky. Súd má za to, že pokiaľ
mali žalobcovia zámer docieliť odklad výkonu záložného práva a dohodnúť sa so žalovaným v 1. rade na
splácaní ich záväzku, mali si zvoliť iný spôsob ochrany. Napríklad mohli s veriteľom rokovať a dojednať

si iné podmienky splácania ich záväzku, mohli tiež vyhľadať kvalifikovanú právnu pomoc, v prípade zlej
finančnej situácie mohli prostredníctvom Centra právnej pomoci žiadať o pomoc advokáta, čo by pre nich
bolo nepochybne vhodnejšie ako podávať na súd žalobu obsahujúcu množstvo nesúvisiacich tvrdení
bez jediného relevantného dôvodu, ktorej súd v tomto prípade nemohol vyhovieť.

44. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže

žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní a zatiaľ čo žalobcovia nedosiahli žiadny materiálne
merateľný úspech, súd priznal žalobaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.