Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/182/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408216881
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1408216881.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: VSD, s.r.o., so sídlom Trebišovská
3, Bratislava, IČO: 35 814 560, zastúpeného: BG Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Zámocká
36, Bratislava, IČO: 47 249 561, proti žalovanej: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, O., zastúpenej:
LEGAL POINT s.r.o., Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, o zaplatenie 1.432,72 eur

s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05. decembra 2018, č.k.
12C/299/2009-433491 v znení opravného uznesenia zo dňa 01. apríla 2019, č.k. 12C/299/2009-491,
takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, odmieta.
Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 106,68

eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 106,68 eur od 21.03.2009 do zaplatenia, vo zvyšku
žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Skutkový stav
zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 8a ods. 2, § 10 ods. 1, ods.6
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa § 4 ods. 2 písm. a) vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR č. 206/1991 Zb. o hospodárení s teplom, riadení sústav centralizovaného
zásobovania teplom a o ochranných pásmach, podľa § 36 zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike podľa

§ 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov, podľa § 5 ods. 1,
ods. 5 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 20. decembra 2005, ktorou sa ustanovuje
teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na
prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla č. 630/2005 Z.z a s poukazom
na STN EN 834 z októbra 1998, a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Konštatoval, že predmetom posúdenia bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.432,72 eur titulom
nedoplatkov z vyúčtovaní za rok 2006 v sume 465,16 eur, za rok 2007 v sume 283,97

eur ako aj nedoplatok na preddavkových zálohových platbách žalovanej za obdobie od 1.1.2008 do
31.10.2008. Za nepresvedčivý považoval znalecký posudok Ing. Ladislava Bittnera, v závere ktorého
pri zodpovedaní troch z piatich otázok znalec uvádza, napr. pri zodpovedaní otázky č. 1, že z dôvodu
nedostatku a neúplnosti potrebných podkladov sa nedá vykonať porovnávacia analýza a
objektivizácia, že má len čiastočné podklady pre zodpovedanie otázky, pri odpovedi na otázku č. 2
taktiež uvádza, že pre zodpovedanie danej otázky nie sú dostačujúce podklady ani údaje a rovnako

pokiaľ ide o zodpovedanie 3. otázky. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná
nezaplatila nedoplatky z vyúčtovania rok 2006 v sume 465,16 eur a za rok 2007 v sume 283,97 eur.
Poukázal na to, že žalovaná predmetné vyúčtovania za rok 2006 a 2007 riešila prevažne ústnouformou, najmä telefonicky i osobne nahlasovaním poruchy. Ako uviedla, ústavne sa sťažovala najmä
z dôvodu, že do jej bytu sa nedostáva množstvo potrebného tepla (radiátory boli studené), a už vôbec
nie množstvo tepla, ktoré jej bolo účtované. Skutočnosť, že žalovaná tepelnú nepohodu v jej byte a

neprimerané vyúčtovanie za dodávku tepla do jej bytu reklamovala považoval za logický následok toho
stavu, keď je absurdné, aby mal človek v byte zimu (nekúrili, alebo minimálne mu kúrili radiátory) a aby
to u kompetentných neriešil. V tejto súvislosti poukázal na odpoveďou žalovaného zo dňa 30.10.2007,
kde správca žalovanej oznamuje, že systém ústredného kúrenia v dome na základe ňou popisovaných
problémov a tiež ohliadky, ktorú vykonala správkyňa domu treba jednoznačne vyregulovať a zabezpečiť

termostatizáciu, o ktorom probléme sa bude znovu diskutovať na najbližšej schôdzi vlastníkov, ktorá sa
bude konať 06.11.2017. Správca teda o reklamáciách žalovanej nepochybne vedel, vzniknutú situáciu
však riešil len odvzdušnením vykurovacej sústavy. Nepristúpil k reálnemu riešeniu situácie, a to, k
hydraulickému vyregulovaniu vykurovacej sústavy. Sám správca sa vyjadril, že problém žalovanej
je možné riešiť len vyregulovaním sústavy a zabezpečením termostatizácie, keď len prostredníctvom
hydraulického vyregulovania je možné zabezpečiť príjem takého množstva tepla do budovy, ktoré

reálne potrebuje, resp. zabezpečí rovnakú tepelnú pohodu vo všetkých vykurovaných miestnostiach.
Hydraulickým vyregulovaním sa odstraňuje nerovnomerné vykurovanie - prekurovanie, nedokurovanie
v rôznych častiach budovy, ako tomu bolo v danom prípade. Budova by tak prijímala len také množstvo
tepla, koľko reálne potrebuje a vyregulovaním sa tiež zabezpečuje aj hydraulická stabilita vykurovacej
sústavy. V tejto súvislosti je poukázal na ust. § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005 Z.z., podľa ktorého

vlastník existujúcej budovy je povinný zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove, zabezpečiť
hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do jej tepelnej ochrany alebo
technického systému. Stotožnil sa s obranou žalovanej v tom, že zákon presne nešpecifikuje o aký
typ zásahu by malo ísť, preto táto povinnosť sa uplatňuje pri každom a akomkoľvek zásahu. Tvrdenie
žalobcu, že inštalácia pomerových rozdeľovačov nie je takým zásahom, pri ktorom by vznikla zákonná

povinnosť hydraulicky vyregulovať vykurovaciu sústavu v konaní preukázané nebolo. V tejto súvislosti
poukázal na zápisnicu zo schôdze vlastníkov zo dňa 01.03.2006, z ktorej nepochybne vyplýva, že
správca nemohol nájsť dodávateľa, ktorý by inštaloval pomerové rozdeľovače bez predchádzajúceho
vyregulovania a termostatizácie ÚK. Z tejto zápisnice je zrejmé, že žalobca o nevyhnutnej potrebe
vykonať hydraulické vyregulovanie vedel, no napriek tomu tak neurobil a pomerové rozdeľovače nechal

inštalovať aj bez predchádzajúceho vyregulovania vykurovacej sústavy. Pretože predmetný objekt nebol
hydraulicky vyregulovaný, správca vykonával vyúčtovanie nesprávnou metódou, čo spôsobovalo, že
žalovaná bola povinná za teplo platiť viac, ako spotrebovala. V tejto súvislosti treba uviesť aj, že žalobca
v pozícii správcu bol povinný si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o vlastníctve bytov, ako
aj povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o výkone správy plniť, a okrem iných zabezpečiť aj dodávku

tepla v určenej kvalite a podľa § 16 ods. 1 zák. č. 567/2004 Z.z. rozpočítať náklady na teplo podľa
pravidiel rozpočítania. Vyúčtovania nákladov za teplo za žalované obdobie nezodpovedalo skutočnej
spotrebe tepla žalovanou za posudzované obdobie. Uviedol, že znalkyňa Zuzana Trubačová, ktorá
podala odborné vyjadrenie, ktoré vyhodnotil ako konzistentné, v ňom vecne, logicky a presvedčivo
preukazuje jej odborný názor na posudzovanú problematiku, vykonala prepočet vyúčtovaných nákladov

použitím metódy podľa vyhl. č. 630/2005 Z.z., čo v zásade predstavuje metódu, ako keby neboli v
dome nainštalované pomerové rozdeľovače, čo sa uplatňuje v prípade, ak nedošlo k hydraulickému
vyregulovaniusústavy.Vychádzalazprepočtuvpomerepodlahovejplochybytu,nebytovýchpriestorova
spoluvlastníckeho podielu k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov v objekte
rozpočítania a vypočítala skutočné náklady na vykurovanie bytu žalovanej. V roku 2006 náklady za

dodané teplo vypočítané žalobcom boli 929,51 eur, reálne náklady žalovanej za dodané teplo vypočítané
znalkyňou boli 698 eur, rozdiel predstavuje sumu 231,52 eur. V roku 2007 náklady za dodané teplo
vypočítané žalobcom boli 908,92 eur, reálne náklady žalovanej za dodané teplo vypočítané znalkyňou
boli 594,67 eur, rozdiel predstavuje sumu 314,25 eur. Celkový rozdiel z vyúčtovania dodávky tepla na
ÚK v prospech žalovanej za rok 2006 a 2007 je vo výške 545,77 eur. Ďalej sa zaoberal námietkou

žalovanej, že súčasťou vyúčtovaní je tiež aj vyúčtovanie nákladov na ohrev TÚV a SV (vodné a stočné),
ktorého správnosť výpočtu si žalovaná tiež nechala skontrolovať znalkyňou Zuzanou Trubačovou, ktorá
vykonala prepočet aj týchto nákladov a zistila rozdiel vo vyúčtovaní v neprospech žalovanej, resp. že
žalovanej bolo na týchto nákladoch vyúčtované viac. Za rok 2006 je rozdiel vo vyúčtovaní v nákladoch
na ohrev TÚV vo výške 8,73 eur a v nákladoch na SV (vodné a stočné) vo výške 35,20 eur.

Za rok 2007 je rozdiel vo vyúčtovaní v nákladoch na ohrev TÚV vo výške 46,99 eur a v nákladoch na
SV (vodné a stočné) vo výške 6,74 eur. Celkový rozdiel z vyúčtovania nákladov na ohrev
TÚV a SV (vodné a stočné) v prospech žalovanej za obdobie rokov 2006 a 2007 je vo výške 97,66 eur.
Nesprávnosť vyúčtovania v rozsahu namietanom žalovanou svedčí aj posudok Ing. Bittnera, ktorý sámuviedol, že susedné dva byty na 7.NP, z ktorých jeden má skoro rovnakú podlahovú plochu ako byt
žalovanej a druhý byt má o cca 20m2 väčšiu podlahovú plochu, majú v rokoch 2006 a 2007 nižší počet
nameraných dielikov PRVN ako žalovaná. Porovnateľné byty na 6. NP majú porovnateľnú podlahovú

plochu ako žalovaná, ale majú výrazne nižší počet nameraných dielikov ako žalovaná. Z toho vyplýva,
že spotreba tepla, resp. náklady na teplo na ÚK v byte žalovanej neboli úmerné v porovnaní s bytmi
uvedenými v časti B.2 na stranách 5 a 6. Po zohľadnení preplatku dodávky tepla na ÚK v prospech
žalovanej za rok 2006 a 2007 znalkyňou Zuzanou Trubačovou vo výške 545,77 eur a
rozdielu z vyúčtovania nákladov na ohrev TÚV a SV (vodné a stočné) v prospech žalovanej za obdobie

rokov 2006 a 2007 vo výške 97,66 eur, spolu sumy 643,43 eur, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 106,68 eur (nedoplatky za rok 2006 a 2007 spolu v sume 749,11 - 643,43 eur). Pokiaľ ide
o žalobou uplatnený nárok na zaplatenie zálohových platieb za obdobie od 01.01.2008 do 31.10. 2008
uviedol, že nárok na platenie záloh nemožno stotožniť s nárokom na úhradu skutočne vynaložených
nákladov. Je vylúčené domáhať sa zaplatenia záloh, keď už bolo vypracované vyúčtovanie. Keď je
splatné vyúčtovanie, žalobca už nemôže domáhať zaplatenia zálohových platieb. Zistil, že žalobca si

nedoplatok z vyúčtovania za rok 2008 uplatňuje žalobou vedenou pod sp. zn. 11C/172/2014,
v ktorom konaní by mal byť posudzovaný aj tvrdený nedoplatok žalovanej na zálohových platbách za
rok 2008. Pretože sa žalovaná s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, má žalobca nárok aj
na zaplatenie úrokov z omeškania, podľa § 563 Obč. zákonníka od druhého dňa po doručení žaloby, t.j.
od 21.03.2009, do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, aby bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, z dôvodu, že bolo porušené jeho práva
na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal
súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní neprihliadol na znalecký posudok číslo 02/2018

vypracovaný znalcom Ing. Bittnerom a že sa žiadnym spôsobom s týmto znaleckým posudkom
nevysporiadal. Závery súdu preto podľa neho nie sú v súlade s vykonaným dokazovaním a so zistenými
skutočnosťami. Uviedol, že pri vypracovaní tohto znaleckého posudku zabezpečil ďalšie relevantné
podklady umožňujúce znalcovi vypracovanie znaleckého posudku. Týmito dokladmi znalec v čase, keď
bol ustanovený súdom na vypracovanie znaleckého posudku, ešte nedisponoval v takomto rozsahu,

a preto nebolo možné vypracovať posudok v rozsahu zadania súdu. Dokumentácia v
rozsahu, v akom bola získaná, bola dostatočná nárok na zodpovedanie zadania znaleckého posudku.
Dodal, že zo záverov predmetného posudku vyplýva, že znalec z dôvodu nedostačujúcich podkladov
sa nevedel v úplnosti vyjadriť iba k otázke číslo 2, avšak z tohto dôvodu nemožno posudok označiť
ako nepresvedčivý, keď v ostatných častiach znalec na otázky zodpovedal úplne a odborne. Vytýkal tiež

súdu prvej inštancie, že neuviedol ako dospel k sume, na zaplatenie ktorej žalovanú zaviazal, z akých
podkladov pri výpočte vychádzal. V tomto smere vytýkal súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť jeho
rozsudku a porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Za nedôveryhodné považoval
žalovanou predložené odborné vyjadrenie, ktoré je nepreskúmateľné, nakoľko trpí vadami. Namietal,
že odborné vyjadrenie nedisponuje zákonnými náležitosťami v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. a

nie je z neho zrejmé na základe akých skutočnosti a postupov sa znalkyňa dopracovala k
záverom. Odborné vyjadrenie znalkyne bolo vypracované tiež v rozpore s legislatívou a preto
nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu. Za nesprávne považoval vyhodnotenie jeho povinnosti
hydraulicky vyregulovať vykurovací systém v bytovom dome na základe zákona číslo 555/2005 Z.z., v
ktorého § 8 ods. 2 písm. c) bolo uložené vlastníkovi budovy povinnosť realizovať hydraulické vyváženie

- reguláciu vykurovacej sústavy iba po vykonaní zásahu do vykurovacej sústavy. Zo strany vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ktorých v tomto spore zastupuje, nedošlo k vykonaniu žiadneho zásahu
do vykurovacej sústavy v posudzovanom období rokov 2005 až 2008, a teda vlastníkom
táto povinnosť nevznikla. Inštalácia pomerových rozdeľovačov na povrch vykurovacieho telesa nie
je zásahom do tepelnej ochrany alebo technického systému vykurovacej sústavy. Povinnosť podľa

zákona č. 476/2008 Z.z. vznikla až po 01. 01. 2009. Na podporu týchto záverov poukázal
aj na znalecký posudok číslo 02/2018. Namietal, že z odborného vyjadrenia znalkyne nevyplýva, že
by bol z jeho strany vykonaný zásah do tepelnej ochrany alebo technického systému vykurovacej
sústavy. Súd tak uprednostnil ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenia žalovanej pred odborným
záverom súdneho znalca. Nedostatky v odbornom vyjadrení videl aj v tom, že znalkyňa sa odvoláva

na legislatívu, a to vyhlášku č. 476/2008 Z.z. účinnú od 01.01.2009, hoci posudzovaným obdobím boli
roky 2006, 2007 a 2008. Odborné vyjadrenie tak nezodpovedá platnej legislatívy a preto nemohlo byť
podkladom pre rozhodnutie súdu. Namietal, že znalkyňa pri posúdení správnosti a rozúčtovaní spotreby
tepla postupovala podľa pomeru podlahovej plochy bytu bez ohľadu na skutočnosť, že v bytovom domebolo vlastníkmi bytov na meranie spotreby tepla odsúhlasené inštalovanie pomerových rozdeľovačov
vykurovacích nákladov. Vlastníci bytového domu majú riadne nainštalované pomerové rozdeľovače
tepla, preto je neprípustné, aby znalkyňa náklady na tieto rozpočítal v rozpore s vyhláškou č.

630/2005 Z.z. Znalkyňa tak použila nesprávny spôsob rozúčtovania, nakoľko mu nevznikla povinnosť
v zmysle § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005 Z.z. a v objekte rozpočítavania
boli nainštalované pomerové rozdeľovače tepla. Opakovane poukazoval na to, že súd prvej inštancii
nesprávnym spôsobom posúdili jeho povinnosť zabezpečiť vyregulovanie vykurovacieho systému v
bytovom dome a nesprávnym spôsobom posúdil skutočnosť, že inštalácia pomerových rozdeľovačov

tepla je zásahom do tepelnej ochrany alebo technického systému, že z jeho strany nedošlo k vykonaniu
žiadneho zásahu do vykurovacej sústavy v posudzovanom období v predmetnom bytovom dome a že
mu teda nevznikla povinnosť vyplývajúcu z § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005 Z.z. a že inštalácia
rúk pomerových rozdeľovačov na povrchu vykurovacieho telesa nie zásahom do tepelnej ochrany
alebo technického systému vykurovacej sústavy. Poukázal tiež na záver znaleckého posudku podľa
ktorého nevykonanie hydraulickej regulácie nemohlo ovplyvniť dosahovanie teplôt v miestnostiach bytu

žalovanej. Namietal, že výpočet priznanej sumy nie je riadne odôvodnený, nie je odôvodnený postup
súdu ako ju vypočítal, z akých podkladov vychádzal a prečo postupoval týmto spôsobom. V podanej
replike zotrval v celom rozsahu na svojej odvolacej argumentácii.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že znalec v

znaleckom posudku číslo 02/2018 sám uviedol, že nedisponuje úplnými a dostatočnými podkladmi.
Mala za to, že súd v odôvodnení svojho rozsudku jednoznačne uviedol z akých dôkazov a výpočtov
vychádzal, keď dospel k záveru, že je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 106,88 eura. Stotožnila
sa so súdom prvej inštancie, že žalobca nemá nárok na úhradu zálohových platieb ak už bolo vykonané
vyúčtovanie. Metóda rozpočítavania nákladov, ktorú použila vo svojom odbornom vyjadrení znalkyňa,

sa uplatňuje vždy v prípade, ak nedošlo k hydraulickému vyregulovaniu sústavy,
kedy na údaje z pomerových rozdeľovačov nemožno prihliadať. Bližšie ozrejmila matematický výpočet
priznanej výšky žalovanej istiny. Zotrvala na svojej argumentácii, že žalobca bol povinný zabezpečiť
hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy vzhľadom na nainštalované pomerové rozdeľovače.
Dodala, že žalobca o nevyhnutnej potrebe vykonať hydraulické vyregulovanie vedel, no napriek tomu

tak neurobil a pomerové rozdeľovače nechal nainštalovať aj bez predchádzajúceho vyregulovania
vykurovacej sústavy, následne však žalobca vedieť mal a mohol, že nemôže používať metódu
rozpočítavania tak akoby tieto jeho povinnosti splnené boli, ale metódu podľa § 5 vyhlášky č. 630/2005
Z.z.. Poukázala na fakt, že inštalácia pomerových rozdeľovačov bez predchádzajúceho hydraulického
vyregulovania spôsobovala len navyšovania nákladov tých spotrebiteľov, u ktorých nebol zabezpečený

dostatočný prísun tepla, o ktorej skutočnosti žalobca pri inštalácii pomerových rozdeľovačov vedel
napriek tomu zobral na seba riziko inštalácie bez predchádzajúceho hydraulického vyregulovania.
Poukazovala na to, že opakovane sa sťažovala na tepelnú nepohodu u žalobcu, ktorý bol viackrát u nej
v byte a situáciu riešil odvzdušňovaním radiátorov. Žalobca si bol vedomý, že problém s vykurovaním
v byte mala, k tomuto záveru dospel na základe obhliadky a taktiež si bol vedomý skutočnosti, že tento

problém sa dá riešiť vyregulovaním sústavy. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. V duplike zotrvala na svojom vyjadrení.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcunie
je dôvodné.
5. Žalobca výslovne vo svojom odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola
žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 106,68 eur spolu s úrokom z
omeškania 9,5% ročne od 21.03.2009 do zaplatenia a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a žalovanej

priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% , napáda v celom rozsahu,
t.j. vo všetkých výrokoch. V tomto napadnutom rozsahu preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie.
6. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
7. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) C.s.p.).

8. Odvolanie je procesným úkonom strany. Právo podať odvolanie však prináleží len tej strane, ktorej
bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, teda v neprospech ktorej vyznelo rozhodnutie a bola ním
dotknutá na svojich právach - pre toto posúdenie je podstatné porovnanie výsledku sporu so žalobným
návrhom (nárokom) uplatňovaným žalobcom v konaní.9. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka
sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného
prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému

je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená ustanoveniami § 355 až 358
C.s.p.). Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho odvolateľa
a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje
podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom);
takýmtodôvodomjeskutočnosť,žerozhodnutímsúduprvejinštancie bolodvolateľpoprocesnejstránke

negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Existenciu ujmy je možné
posudzovať výlučne z procesného hľadiska , a preto je rozhodujúci len výrok rozhodnutia. Subjektívne
presvedčenie strany o vzniknutej ujmy nie je rozhodujúce, keď podstatná je objektívna skutočnosť,
že rozhodnutím súdu bola spôsobená určitá ujma. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti odvolania
predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania.
10. V danej veci ide práve o takýto prípad, keď odvolanie žalobcu smeruje (aj) proti výroku rozsudku,

ktorým bolo jeho žalobe vyhovené - v časti priznanej istiny s
príslušenstvom, a teda proti výroku, ktorým mu nebola spôsobená žiadna ujma, v dôsledku čoho nebol
osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania do tejto vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej
inštancie. Odvolací súd preto odvolanie žalobcu do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, odmietol, ako
podané neoprávnenou osobou, a vecne prejednal len odvolanie žalobcu smerujúce proti zamietajúcej

časti výroku napadnutého rozsudku.
11. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby,
ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia nedoplatkov na úhradách za dodávku služieb a
na mesačných preddavkových platbách spojených s užívaním bytu, z hľadiska všetkých relevantných
prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov

procesnej obrany, ktorými sa žalovaná bránila proti uplatňovanému nároku, a zo skutkového stavu
ustáleného na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil správne právne závery, keď na vec
aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (§ 8a ods.2, § 10 ods.1, ods.6) v spojení s § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005
Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a § 5 ods. 1, ods. 5 vyhl. č. 630/2005 Z.z. a svoje dôvody

vedúce k zamietnutiu časti žaloby aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p.
odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce
skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne
závery, v dostatočne potrebnom rozsahu sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán

a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich
s predmetom konania. Odvolanie žalobcu nie je; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov
(§ 365 ods.1 písm. b), f), h) a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov
súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní žalobcom neboli uplatnené prostriedky procesného útoku
(nové rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy), ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu skutkového stavu

ustáleného súdom prvej inštancie alebo spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie.
12. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je z hľadiska prijatých záverov
dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, proti týmto záverom súdu
prvej inštancie mohol žalobca náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo

zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom len z
dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jeho predstavám a očakávaniam, a preto žalobcom
uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, v dôsledku čoho malo
byť porušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť.
13. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.432,72 eur pozostávajúcej z

nedoplatku z vyúčtovania služieb za rok 2006 v sume 465,16 eur, z nedoplatku z
vyúčtovania služieb za rok 2007 v sume 283,97 eur, ako aj nedoplatku na mesačných preddavkových
platbách žalovanej za obdobie od 1.1.2008 do 31.10.2008.
14. Súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných
skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci, logicky vysvetlil postup,

na základe ktorého dospel z vykonaných dôkazov k svojim skutkovým záverom a odvolací súd nezistil,
že by považoval za zistené niečo, čo sa v spise nenachádzalo, resp. že by opomenul niečo podstatné,
čo z obsahu spisu vyplývalo. Vzhľadom k tomu, že sporové konanie je ovládané zásadou priamosti, je
hodnotenie dôkazov vecou prvoinštančného súdu, ktorý dôkaz vykonal. V danom prípade dokazovanievykonané konajúcim súdom v súlade so zákonom odvolací súd nemal dôvod odlišným spôsobom
hodnotiť, pretože hodnotenie dôkazov nebolo zjavne neprimerané a nebolo ani v rozpore s
pravidlami logického myslenia, príp. všeobecnou skúsenosťou. Samotná skutočnosť, že dôkazy bolo

možné hodnotiť viacerými spôsobmi, neznamená, že ich hodnotenie bolo nesprávne. Len odlišný názor
žalobcu na hodnotenie znaleckého posudku a odborného vyjadrenia nie je, s ohľadom na zásadu
voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie.

15. Znalecký posudok súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 191 C.s.p., odborné závery v ňom

obsiahnuté však hodnoteniu súdom nepodliehajú. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudku teda
spočíva v posúdení, či jeho závery sú náležite odôvodnené, či je podložený obsahom nálezu, či sa v
ňom prihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo potrebné vysporiadať, či jeho závery nie sú v
rozpore s výsledkami ostatných dôkazov či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám
logického myslenia. Podstata hodnotenia znaleckého posudku teda spočíva v tom, že súd vezme do
úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a

napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno - logického uvažovania.
16. Zhodnesosúdomprvejinštancienepovažovalaniodvolacísúdzadôveryhodnýznaleckýposudokč.
02/2018 vypracovaný znalcom Ing. Ladislavom Bittnerom, ktorý bol neúplný, teda vypracovaný; pokiaľ
ide o zodpovedanie zásadných otázok; bez potrebných podkladov. Sám znalec potvrdil len čiastkovú
objektivizáciu svojich záverov práve s poukazom na absenciu relevantných dokladov.

V odpovedi 1 znalec síce konštatuje, že vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu je v súlade s
nameranými hodnotami na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov nainštalovaných v byte
žalovanej, avšak podľa tvrdení žalobcu žalovaná nesprístupňovala byt, a preto bolo u nej rozúčtovanie
vykonané podľa § 7 ods. 4 vyhl. č. 630/2005 Z.z. a spotrebná zložka bola určená ako súčin 1,5 násobku
priemeru spotrebnej zložky na m2 vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov, nebytových

priestorov a podlahovej plochy bytu, nebytového priestoru a spoluvlastníckeho
podielunaspoločnýchpriestorochžalovanej.Vtomtosmerejerozpormedzitvrdenímžalobcuazistením
znalca čo do spôsobu rozúčtovania nákladov za teplo. Navyše záver znalca v odpovedi na otázku 1.
nie je možné preskúmať na základe jeho časti II., z ktorej nevyplýva akým postupom a na základe
akých vstupných údajov sa ku svojej odpovedi, napriek konštatovaniu neúplnosti podkladov, dopracoval.

Nakoľko u tohto znaleckého posudku absentuje vyhlásenie podľa § 209 C.s.p., nebolo možné považovať
žalobcom predložený súkromný znalecký posudok za znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
17. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že v rozhodnom období nebola zo strany žalobcu
zabezpečovaná dodávka tepla do bytu žalovanej riadne, keď v byte žalovanej po montáži pomerových
rozdeľovačov vykurovacích nákladov počas vykurovacieho obdobia nebola plnením zo strany žalobcu

zabezpečená tepelná pohoda. Žalobca riešil reklamácie žalovanej na dodávku tepla s konštatovaním,
že je treba systém ústredného kúrenia v dome vyregulovať a zabezpečiť termostatizáciu, avšak závadu
dodávky tepla do jej bytu neodstránil a táto sa realizovala len čiastočne tak, že sa muselo opakovane
manuálne zabezpečiť odvzdušnenie radiátorov.
18. Súd prvej inštancie správne poukázal na povinnosť žalobcu ako správcu bytového domu zabezpečiť

riadnu dodávku tepla. Túto svoju zmluvnú povinnosť v danom prípade žalobca vo vzťahu k žalovanej
nesplnil, keď jej teplo nedodával tak, aby mala zabezpečenú rovnakú tepelnú pohodu ako bola v
ostatných bytoch. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie nepovažoval za rozhodujúci
dôvod pre ktorý si žalobca riadne neplnil svoje povinnosti, nakoľko jeho zodpovednosť za vadné plnenie
služieb je objektívnou zodpovednosťou, bez ohľadu na zavinené porušenie povinnosti. Odvolací súd

sa tiež; na rozdiel od súdu prvej inštancie; stotožnil so žalobcom, že mu nevznikla povinnosť v
zmysle § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005 Z.z., podľa ktorého bol vlastník existujúcej
budovy povinný zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu
do jej tepelnej ochrany alebo technického systému. Inštalácia pomerových rozdeľovačov totiž podľa
názoru odvolacieho súdu nie je takým zásahom do vykurovacej sústavy, pri ktorom by vznikla žalobcovi

zákonná povinnosť hydraulicky vyregulovať vykurovaciu sústavu. Z iného ustanovenia právneho
predpisupovinnosťzabezpečiť,resp.udržiavaťhydraulickyvyregulovanúvykurovaciusústavužalobcovi
nevznikla; táto povinnosť vznikla vlastníkom budov od 01.01.2009, účinnosťou zákona č. 476/2008 Z.z.
(§ 6 ods. 1 písm. a), bod 1). Normou STN EN 834 stanovená povinnosť mala len odporúčací charakter.
19. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, že rozpočítanie nákladov

na dodávku tepla do bytu žalovanej vykonané žalobcom na základe pomerových rozdeľovačov tepla
postupom podľa § 7 ods. 4 vyhl. č. 630/2005 Z.z. nebolo objektívne, pretože nezodpovedalo skutočnému
stavu a na jeho základe mala žalovaná platiť za teplo viac, ako reálne spotrebovala. Správne preto
súd prvej inštancie vzal za základ pre výpočet výšky nákladov za dodávku tepla znalkyňou ZuzanouTrubačovou vypracované odborné vyjadrenie, v ktorom vykonala prepočet vyúčtovaných nákladov
podľa § 5 ods.1 vyhl. č. 630/2005 Z.z., vychádzajúc z podlahovej plochy bytu žalovanej, teda
ako keby neboli v dome nainštalované pomerové rozdeľovače. Odvolací súd sa stotožnil so

súdom prvej inštancie pokiaľ ide o ustálenie metódy rozúčtovania nákladov za teplo, pretože odpočet na
základe pomerových rozdeľovačov; či už na základe odpočtu meraní alebo na základe stanoveného
koeficientu; nezodpovedal tepelnej nepohode v byte žalovanej.
20. Odborné vyjadrenie znalkyne Trubačovej obsahovalo matematický prepočet nákladov na teplo
podľa podlahovej plochy, pričom žalobca neuviedol konkrétne námietky, pre ktoré by tento výpočet

mal byť nesprávny. Pokiaľ sa znalkyňa vyjadrovala k legislatívnym úpravám týkajúcim sa povinnosti
zabezpečenia hydraulického vyregulovania systému, v tejto časti nebolo možné na odborné vyjadrenie
prihliadnuť, pretože v tomto smere sa znalkyňa vyjadrovala nie k odbornej, ale k právnej otázke. V
konaní neboli zistené také iné závažné skutočnosti zásadného významu, ktoré by boli spôsobilé
výrazným spôsobom ovplyvniť odborné závery tohto odborného vyjadrenia a ani odvolacie námietky
žalobcu neboli založené na takých relevantných tvrdeniach, z ktorých by vyplývali také pochybenia

v postupe ustanovenej znalkyne, ktoré by boli viedli k iným odborným záverom.
21. Súd prvej inštancie náležite na jeho základe ustálil preplatok za dodávky tepla na ÚK v prospech
žalovanej za roky 2006 a 2007 vo výške 545,77 eur a preplatok z vyúčtovania nákladov na ohrev TÚV
a SV (vodné a stočné) v prospech žalovanej za obdobie rokov 2006 a 2007 vo výške 97,66
eur, spolu sumy 643,43 eur. Žalovaná mala za roky 2006 a 2007 zaplatiť nedoplatok vo výške 749,12

eur, po odpočítaní preplatkov v sume 643,43 eur, vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
106,68 eur. Žalobca nedôvodne namieta, že matematický výpočet je nepreskúmateľný.
22. Úhrada nákladov, ktoré vznikajú v súvislosti s vlastníctvom a užívaním bytov a
nebytových priestorov v bytových domoch je v súlade s právnou úpravou zákona o vlastníctve
bytov koncipovaná tak, že každý z vlastníkov je povinný v priebehu kalendárneho roka priebežne

uhrádzať zálohové platby, ktoré sa raz ročne, v lehote do 31. mája nasledujúceho roka, za
obdobie celého kalendárneho roka zúčtujú so skutočnými nákladmi, resp. záväzkami daného vlastníka.
Z každého vyúčtovania za konkrétny byt vykonaného za obdobie kalendárneho roka musí vyplývať, v
akej výške boli v danom roku zo strany vlastníka vykonané zálohové úhrady a aké boli za to isté obdobie
nákladynatentobyt,pričomvýsledkomporovnaniatýchtodvochzákladnýchhodnôtjenedoplatok,alebo

preplatok z daného vyúčtovania, zohľadňujúci skutočný objem vlastníkom spotrebovaných plnení a jeho
ďalších záväzkov za dané obdobie. Tento nárok potom môže byť predmetom ďalšej dispozície, vrátane
prípadného započítania pohľadávok.
23. V súvislosti s otázkou splatnosti záväzkov vlastníkov bytov a ich omeškaním je tiež potrebné
poukázať na to, že ak vlastník bytu, ktorý je povinný v lehote vyplývajúcej spravidla zo zmluvy o výkone

správy (prípadne založení spoločenstva) uhrádzať správcovi bytového domu (prípadne spoločenstvu
vlastníkov) pravidelné mesačné zálohové platby na plnenia spojené s užívaním bytu, ako i spoločných
častí a zriadení daného bytového domu, no tiež na splnenie ostatných peňažných povinností spojených
s vlastníctvom bytu, túto povinnosť riadne a včas nesplní, dostáva sa do omeškania s plnením peňažnej
povinnosti, a v takomto prípade je správca bytového domu (alebo spoločenstvo) v súlade s ust. § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka oprávnený od vlastníka požadovať okrem istiny tiež úroky z
omeškania. Zákon o vlastníctve bytov však ako základný časový rámec, v rámci ktorého prebieha
zúčtovanie zálohových platieb so skutočnými nákladmi, definuje kalendárny rok (od 1.1. do 31.12.), a
preto, ak sa vlastník dostane do omeškania s platením predpísaných (vlastníkmi bytov odsúhlasených)
zálohových úhrad za určitý kalendárny rok, avšak už bolo za daný rok spracované vyúčtovanie, nie

je správca bytového domu (prípadne spoločenstvo vlastníkov) oprávnený od neho požadovať; a teda
ani uplatniť žalobou sa súde; peňažnú sumu vo výške zodpovedajúcej súčtu neuhradených zálohových
platieb, avšak iba prípadný nedoplatok z vyúčtovania za daný kalendárny rok.
24. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie správne zamietol aj žalobou uplatnený nárok na
zaplatenie zálohových platieb s poukazom na to, že v danom prípade už bolo splatné ročné vyúčtovanie

nákladov, a preto sa žalobca nemôže domáhať zaplatenia zálohových platieb.
25. S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie
dôvody nebolipodloženétakýmirelevantnýmiargumentmi,ktorébybolispôsobiléspochybniťsprávnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal protižalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).