Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202685
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8316202685.2

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenovsenátu,
sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľky: U. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX B., právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Čerevková
s.r.o., so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 47 257 385, proti jej bývalému
manželovi: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., právne zastúpenému: JUDr. Jánom

Vrbom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o určenie príspevku na výživu
rozvedeného manžela, o odvolaní bývalého manžela U. proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
15C/112/2016-430 zo dňa 30.05.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 15C/112/2016-461 zo dňa
27.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím
rozsudkom rozhodol takto:
„Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Štátu súd náhradu trov konania nepriznáva.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že pri skúmaní neschopnosti navrhovateľky ako
bývalej manželky samej sa živiť súd z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že táto
neschopnosť nevyplýva ani zo subjektívnych, ani z objektívnych skutočností na strane navrhovateľky,
čo je základnou podmienkou pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela obsiahnutou v

ust.§ 72 Zákona o rodine, preto nebolo možné návrhu navrhovateľky na platenie príspevku na výživu
rozvedeného manžela vyhovieť.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak, a teda žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Zároveň uviedol, že v danom prípade bolo v konaní zistené, že navrhovateľka nemá pravidelný príjem z

pracovného pomeru, je poberateľom starobného dôchodku, ktorý jej nepostačuje na pokrytie všetkých
potrieb, a už samotné konanie o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky je podľa súdu
deklarovaním jej zlej finančnej a sociálnej situácie.
Uvedenú skutočnosť považoval za dôvod, ktorý odôvodňuje postup súdu pre nepriznanie náhrady
trov konania štátu, ktoré vznikli vykonaním dôkazu zabezpečenia výpisov z účtu bývalého manžela,
lebo tento dôkaz nemohla navrhovateľka predložiť súdu sama, ale len prostredníctvom žiadosti súdu

adresovanej peňažnému ústavu, v ktorom mal bývalý manžel účet.2. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a to proti výroku o trovách konania, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie bývalý manžel navrhovateľky, ktorý je osobou, ktorá je podľa
návrhu povinná platiť výživné. Okrem iného namietal, že vzhľadom k 100 % úspechu žalovaného v

prejednávanejvecivzmysleust.§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,mástrananároknanáhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Mal za to, že ust. § 257 Civilného sporového poriadku
nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie. Nie je zrejmé, z
čoho súd prvej inštancie vyvodil záver pokiaľ mu nepriznal náhradu trov konania.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odvolateľa uviedla, že uloženie povinnosti nahradiť trovy
konania odvolateľovi by nepochybne malo nepriaznivé sociálne a likvidačné dôsledky pre ňu samotnú,
no najmä by to malo fatálny dopad na jej zlý zdravotný stav. Za takejto situácie rozhodnutie súdu prvej
inštancie postupom vyplývajúcim z ust. § 255 a nasl. Civilného sporového poriadku v časti nároku na
náhradu trov konania považuje ako vecne správne.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len ,,CMP“), prejednal vec bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie dôvodným nebolo.

5. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a
funkciu sankčnú. Ani jednu z uvedených zásad však nemožno uplatňovať v konaní podľa Civilného

mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona,
ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu.
VkonaniachpodľaCivilnéhomimosporovéhoporiadku,vdôsledkuverejnéhozáujmu,ktorýjeprítomnýv
prevažných prípadoch, nemožno uplatňovať sankčnú funkciu trov konania na základe zásady o pomere
úspechu toho ktorého účastníka konania.

9. Civilný mimosporový poriadok, rovnako ako Civilný sporový poriadok upravuje výnimky pri
všeobecnom pravidle formulovanom ako generálna klauzula (§ 53 a § 55 CMP), a to, že náhradu trov
konania možno priznať v prípade, ak to ustanovuje zákon (vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach
vo veci notárskych úschov v súlade so zásadou úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, ak to

možno spravodlivo požadovať) a vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak
je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

10. Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 53 a § 55 CMP, súd rozhodne, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza teda z predpokladu, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formáciou sa okrem
iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to tento
zákon pripúšťa.

12. V Civilnom sporovom poriadku takúto výnimku predstavuje ustanovenie § 257, v Civilnom
mimosporovom poriadku je to ustanovenie § 55, ktoré predstavuje tzv. materiálny korektív.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že aplikácia ustanovenia § 55 CMP musí byť

náležite odôvodnená. V porovnaní s ust. § 53 CMP, v ktorom je upravená taktiež výnimka z rozhodovania
o trovách konania, nie je pri aplikácii ust. § 55 rozhodujúcim kritériom úspech v konaní.14. Predpoklad, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať niektorému z účastníkov
konania nárok na náhradu trov konania, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, a to za predpokladu, že si
účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania uvedené

v § 53 CMP.

15. Taktiež je potrebné poznamenať, že pri hodnotení kritéria, či je s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé priznať náhradu trov konania, nie je jediným kritériom zohľadňovanie osobných a
majetkových pomerov účastníkov. Relevantné sú práve okolnosti prejednávanej veci.

16. Odvolací súd opätovne poznamenáva, že konanie o určenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky je konaním mimosporovým, resp. nesporovým. Mimosporové konania sú charakterizované
tým, že ide o konania, ktoré sú svojou povahou osobité, v zásade je možné tvrdiť, že ide o konania, v
ktorých medzi účastníkmi nie je spor o právo ako také, avšak vznikajú medzi účastníkmi rozpory ohľadne
predmetu konania.

17. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd uvádza, že rozhodovanie o trovách konania je rozdielne
ako pri sporových konaniach upravených Civilným sporovým poriadkom.

18. Z uvedeného vyplýva, že úspech v konaní ako legálny dôvod pre priznanie náhrady trov konania

predpokladá len vecný rozsah konaní podľa CMP ustanovených v § 53. Naopak, v situácii iných konaní
podľa CMP možno pre odlišný postup ako postup podľa § 52 CMP (všeobecné pravidlo) použiť ust. §
55 CMP a priznať náhradu trov konania vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

19. V každom prípade, pokiaľ súd rozhoduje o náhrade trov konania účastníkov v konaniach podľa CMP

(po splnení podmienky podľa § 57 CMP) musí posudzovať otázku aplikovateľnosti ust. § 55 CMP.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka v konaní navrhla uloženie povinnosti bývalému
manželovinahradiťjejtrovykonania,bolopotrebnépostupompodľa§55vyhodnocovaldôvodyokolnosti
pre spravodlivé priznanie trov účastníkovi.

21. V predmetnom konaní sa navrhovateľka ako rozvedená manželka domáhala uloženia povinnosti
bývalému manželovi prispievať jej na výživu sumou 400 eur mesačne od podania návrhu. Napadnutým
rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom bol jej návrh v celom rozsahu zamietnutý.

22. Napriek tomu, že aj v konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom možno hovoriť o
„kvázi“ úspechu v konaní, nemožno samotný dôvod úspechu považovať za dôvod, pre ktorý by bolo na
mieste náhradu trov konania priznať (s výnimkou vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych
úschov v zmysle § 53 CMP).

23. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka využila svoje ústavné právo na súdnu ochranu (čl. 46
a nasl. Ústavy SR), podala kvalifikovaný návrh, v konaní využívala svoje procesné práva a plnila svoje
procesné povinnosti a samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
zistil, že jej nárok nie je dôvodný, nemôže viesť k záveru, že odvolateľovi vznikol nárok na náhradu
všetkých trov súdneho konania.

24.Vzhľadomnauvedenébolopotrebnékonštatovať,ževtomtoprípadepovyhodnoteníokolnostípodľa
§ 55 CMP nemožno konštatovať, že tieto odôvodňujú priznanie náhrady trov konania odvolateľovi, preto
bolo potrebné aplikovať všeobecné pravidlo pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a teda, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 52 CMP).

25. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím
rozsudkom v napadnutom výroku o trovách konania v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konania.27. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že
žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vzhľadom na nezistenie okolností
prípadu, pre ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov spravodlivé.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.