Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I
Judgement was issued by JUDr. Magdaléna Blažová
Legislation area – Trestné právo – Majetok
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/9/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318010958
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318010958.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.
Danice Veselovskej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného U. S., pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III proti rozsudku
samosudcu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/130/2018 z 10.10.2019, na verejnom zasadnutí
konanom 17. júna 2020 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému
U. S., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom A., H. XX
u k l a d á
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. k/, písm. l/ Tr. zák. , § 38 ods.
3 Tr. zák. peňažný trest 300,- (tristo) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený súd
ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava III z 10.10.2019 sp. zn. 6T/130/2018 bol obžalovaný
U. S. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že
v období od 01.08.2015 do 26.08.2015 v obci A. na H. ulici č. XX uskutočňoval neoprávnený odber
zemného plynu napriek tomu, že spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. so sídlom Y. W. č. XX/b, F. dňa
31.07.2015 dodávku zemného plynu pre odberné miesto H. ul. č. XX, A. obmedzila z dôvodu neplnenia
záväzkov odberateľa a pracovníci uvedenej spoločnosti na predmetnom odbernom mieste demontovali
plynomer č. XXXXXXX, pričom obvinený následne v presne nezistenom čase v mesiaci august 2018
v plynovej skrini vo výstupnej časti inštalácie namontovaním bielej hadice o dĺžke 40 cm zn. Semperit,
odber opäť spojazdnil a zemný plyn neoprávnene odoberal, čím poškodenej spoločnosti L. - distribúcia,
a.s. so sídlom Y. W. č. XX/b, F. spôsobil škodu v celkovej výške 192,21,- eur.
Podľa § 44 Tr. zák. súd u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák.
vzhľadom na trest, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
46T/157/2016 zo dňa 28.04.2016, právoplatný dňa 29.09.2016, ktorým mu bol uložený trest odňatiaslobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka, nakoľko
pokladal trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o treste podala riadne a včas odvolanie prokurátorka Okresnej
prokuratúry Bratislava III, ktorá v písomných dôvodoch odvolania doručených Okresnému súdu
Bratislava III 03.12.2019 (č.l. 141-143) uviedla, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o uložení
trestu nesprávne vychádzal z ustanovení o súhrnnom treste podľa § 42 Tr. zák. a dospel tak k
nesprávnemu záveru, že pri ukladaní trestu prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu
k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III z 24.08.2016 sp. zn. 46T/157/2016, právoplatného
dňa 20.09.2016, čím posudzoval zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovaného za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák. a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák.
Okresný súd postupoval tak, ako keby išlo o viacčinný súbeh trestných činov a obžalovaný bol za časť
zbiehajúcej sa trestnej činnosti už právoplatne odsúdený a na takéto odsúdenie bolo možné prihliadnuť,
čím sa podľa súdu zabezpečilo, aby obžalovaný bol potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o
trestných činoch rozhodovalo v jedinom konaní.
Následkom takéhoto nesprávneho postupu pri úvahe o uložení trestu potom súd aplikoval aj ustanovenie
§ 44 Tr. zák., keď upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 46T/157/2016 zo dňa 24.08.2016, nakoľko považoval trest uložený týmto
rozhodnutím za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.
V tejto súvislosti považovala za potrebné uviesť, že od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák.
možno upustiť len vtedy, keď sú splnené všetky formálne podmienky na jeho uloženie ustanovené v §
42 Tr. zák. a súd má za to, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
46T/157/2016 zo dňa 24.08.2016, právoplatným dňa 20.09.2016 bol obžalovaný U. S. odsúdený za
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka, do
20.09.2017, pričom obvinený sa osvedčil dňa 08.03.2018.
Keďže obžalovaný U. S. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vyššie citovaným trestným
rozkazom dňa 08.03.2018 osvedčil, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.
Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí
akobynebolodsúdenýanemohlibyťpretosúdomnásledneprirozhodovaníotrestepoužitéustanovenia
o súhrnnom treste a ani ustanovenia o upustení od súhrnného trestu, nakoľko to vylučuje priamo
ustanovenie § 42 ods. 3 Tr. zák., ktoré jednoznačne konštatuje, že ustanovenie o súhrnnom treste
sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený.
Okresný súd Bratislava III pri rozhodovaní o treste jednoznačne porušil vyššie uvedené ustanovenie
Trestného zákona. Navrhla preto, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa výroku o treste a vo veci sám rozhodol.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podaním
doručeným Krajskému súdu v Bratislave 17.06.2020 o 11.40 hod., t.j. v čase po skončení verejného
zasadnutia odvolacieho súdu, ktoré bolo skončené o 10.25 hod.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť primeraný podmienečný trest odňatia
slobody.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie prokurátora
zamietnuť, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť peňažný
trest alebo trest povinnej práce. Podmienečný trest považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za
neprimerane prísny.Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pridržal prednesu svojho obhajcu s tým, že
dodal, že sa domáha uloženia peňažného trestu, pracuje ako živnostník, jeho príjmy sú rôzne, ale v
priemere sa pohybujú okolo 2.000,- eur brutto.
Krajský súd na podklade odvolania podaného prokurátorkou preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu ako i správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a
zistil, že odvolanie prokurátorky je dôvodné.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu
determinovaného uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom
rozsudku.
Výnimkou uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. Por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.
Vzhľadom k podanému odvolaniu prokurátorky a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,
odvolací súd nepreskúmal výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku.
Po preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil zákonný dôvod na zmenu vo
výroku o treste, ktorého sa prokurátorka svojím odvolaním domáhala.
Čo sa týka výroku o vine, v konaní ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, krajský súd nezistil
pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného U. S. na
obhajobu. Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní konanom 10.10.2019
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku. Následne samosudca
po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 6 Tr. por. Odvolací súd
uzatvára, že v súvislosti s prijatím vyhlásenia nie je možné právne účinne napadnúť odvolaním výrok
o vine, teda skutkový stav ani právnu kvalifikáciu. Vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania
skutku uvedenom v obžalobe a následné prijatie tohto vyhlásenia súdom, pokiaľ boli dodržané všetky
procesné ustanovenia, tvorí totiž prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného
odvolania meniť priznaný skutkový stav ani právnu kvalifikáciu. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím
vyhlásenia okresný súd obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a
prípadnom ďalšom postupe. Súd prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods.
3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol
okresnýsúdpodľa§257ods.6Tr.por.uznesením,ževyhlásenieobžalovanéhoprijímaaspoukazomna
ustanovenie § 257 ods. 7 Tr. por. tiež rozhodol, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal skutok a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, eventuálne o ochrannom opatrení.
Proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť (§ 185 ods. 2 Tr. por.).
Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por. odvolací súd sa zaoberal
len výrokom o treste.
Odvolacísúdpritomdodáva,že vzmysle§34ods.1,ods.2aods.4Tr.zák.trestmázabezpečiťochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 38 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Pri úvahách, aký druh a výmeru trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu,
a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom, potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Vzhľadom na všetky spomínané právne relevantné skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že
obžalovanému je možné ukladať peňažný trest a tento určil vo výmere 300,- eur spolu s náhradný
trestom odňatia slobody vo výmere 1 mesiac. Zohľadnil pri tom u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť
v zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j. , že obžalovaný sa priznal a skutok oľutoval, ako aj
poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. k/ Tr. zák., t.j., že sa dobrovoľne nahradil
spôsobenú škodu. U obžalovaného za tejto situácie prevažovali poľahčujúce okolnosti, a preto v zmysle
ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. por. sa znížila horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu.Súčasnesúduložilobžalovanémuajnáhradnýtrestodňatiaslobodyvovýmerejednéhomesiaca,
a to pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený.
Krajský súd sa nestotožnil s výrokom okresného súdu, ktorým tento u obžalovaného upustil od uloženia
súhrnnéhotrestuvzhľadomnatrest,ktorýmuboluloženýtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduBratislava
III sp. zn. 46T/157/2016 zo dňa 28.04.2016. Z ustanovenia § 42 ods. 3 Tr. zák. jednoznačne vyplýva, že
ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa
hľadí akoby nebol odsúdený. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 46T/157/2016
totiž vyplýva, že obžalovaný U. S. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia na základe trestného
rozkazu Okresného súdu Bratislava III z 24.08.2016 sp. zn. 46T/157/2016 osvedčil (viď č.l. 81) a teda
samosudca okresného súdu nemohol pri ukladaní trestu aplikovať ustanovenie § 44 Tr. zák. a teda
nemohli byť použité ustanovenia o súhrnnom treste, keďže vyššie citované ustanovenie takýto postup
vylučuje. V tejto časti preto považoval odvolanie prokurátorky za dôvodné.
Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.