Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Fedor Benka

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/287/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215213168
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2215213168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: COFIDIS, S.A., so sídlom: Parc de la
Haute Borne, avenue Halley 61,Villeneuve d´Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika, číslo zápisu:
325 307 106, registrácia: obchodný register v Lille, Francúzska republika, ktorá koná prostredníctvom
organizačnej zložky: COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 11/3677,
Bratislava-mestskáčasťPetržalka,IČO:50595628,zastúpenýsplnomocnencom:URBÁNI&Partners,
s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej: Y. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: P. XX/XX, XXX XX G. R., SR, o zaplatenie 3.840,63 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18. apríla 2019, č.k.
9C/383/2015-155, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo zvyšku a v závislom
výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie v časti 898,29 eur s príslušenstvom
zastavil (výrok I.), žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.) a žalovanej nárok na náhradu trov konania

nepriznal (výrok III.). Súčasne súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 118 eur
prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 144 a nasl. CSP, ust. zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy [najmä § 9 ods. 2 písm. k)], ako aj § 52
ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že zmluvný vzťah strán je z

titulu úveru tzv. absolútnym obchodom, vzhľadom na čo sa spravuje Obchodným zákonníkom, pričom
nemožno opomenúť, že zároveň ide o úver spotrebiteľský, pretože žalobca úver žalovanej neposkytol
na výkon jej zamestnania, povolania, a ani podnikateľskej činnosti. Preto je potrebné na ich právny vzťah
okremvšeobecnýchustanoveníObčianskehozákonníkaospotrebiteľskompráve(§52anasl.)aplikovať
aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Súd dospel k záveru, že v zmluve chýba uvedenie výšky, počtu
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho je potrebné považovať predmetný
úver za bezúročný a bez poplatkov. Navyše samotné dojednanie výšky splátok v zmluve je neurčité,

lebo nie je zrejmé, či ide len o splátku úveru, alebo aj poistenia KASKO, povinného zmluvného poistenia
a podobne. Úver bol čerpaný v sume 3.327 eur, pričom žalovaná zaplatila 1.332,99 eur, preto by bola
povinná zaplatiť 1.994,01 eur, avšak motorové vozidlo jej bolo odobraté a následne predané za kúpnu
cenu 2.900 eur, teda po odpočítaní tejto ceny bol súd toho názoru, že žalovaná vrátila z úveru viac o905,99 eur. Čo sa týkalo požadovaných poplatkov vo výške 396,20 eur spočívajúcich jednak v sume za
odplatuspoločnostiAUKČNÉCENTRUM,s.r.o.vovýške313,20eur,ideoprovíziudohodnutúzapredaj
motorového vozidla, ktorý bol realizovaný na základe zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v

prospech žalobcu a zmluvným základom medzi žalobcom a spoločnosťou AUKČNÉ CENTRUM, s. r. o.
bola komisionárska zmluva zo dňa 17.06.2010 s dojednanou odplatou 9% z kúpnej ceny motorového
vozidla s DPH a ďalej sa jednalo o odmenu pre znalca vo výške 83 eur za vyhotovenie znaleckého
posudku na ohodnotenie motorového vozidla. Súd sumu 396,20 eur odpočítal od preplatku 905,99
eur, na základe čoho mal preukázané, že žalovaná zaplatila viac o 509,70 eur. O trovách konania súd

rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
vzhľadom na to, že jej žiadne trovy v konaní nevznikli.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby a v závislom výroku o nároku na
náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých
častiach zmeniť a žalobe vyhovieť, a priznať mu nárok na náhradu trov konania, alternatívne rozsudok

v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
S napadnutým rozsudkom sa nestotožnil, pričom rozhodnutie považoval za nesprávne, nespravodlivé
a vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona. Podľa názoru odvolateľa predmetná zmluva
obsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 56/2018

zo dňa 17.04.2018 a sp. zn. 4 Cdo 211/2017 zo dňa 23.04.2018. Z uvedených rozhodnutí vyplýva,
že doterajšia právna prax vo vzťahu k predmetnej náležitosti úverovej zmluvy je v súčasnej dobe už
prekonaná aktuálnymi rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Predmetná zmluva rozlišuje aj rozdelenie
mesačných splátok na istinu úveru, jeho príslušenstvo a poplatkov, a to v rámci Finančného plánu,
ktorý je prílohou zmluvy a je jej neoddeliteľnou súčasťou. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti

uplatnených nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva považoval
za nepreskúmateľné a právne neudržateľné. Rozhodnutie je podľa jeho názoru v tejto časti nesprávne,
nakoľko aj napriek tomu, že žalobca má aj v prípade prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
na tieto náklady zákonný nárok, súd bez opory v skutkovom a právnom stave veci tieto odpočítal od
údajného preplatku žalovanej, ktorý vznikol v dôsledku vyhlásenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru súdom. Zároveň poukázal aj na ust. § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré mu priznáva
právo domáhať sa nákladov s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Poukázal tiež
na to, že žalovaná v priebehu celého konania účinným spôsobom nepoprela jeho nárok, a nesplnila si
náležite svoju dôkaznú povinnosť a ani povinnosť tvrdení. Poukázal na to, že súd sa nemôže uchylovať
k zovšeobecňovaniu a paušalizovaniu určitých skutočností a javov, pretože následné rozhodnutie súdu

založené na generalizovaných skúsenostiach nemôže vychádzať zo spravodlivo a objektívne zisteného
skutkového a právneho stavu, na základe čoho takéto rozhodnutie odporuje nielen zákonu, ale aj
zásadám a princípom demokratického a právneho štátu. Napadnutý rozsudok považoval za arbitrárny
a nepreskúmateľný, nakoľko pri posudzovaní jeho nároku súd vôbec nebral do úvahy tvrdenia ním
uvádzané a z odôvodnenia rozhodnutia ani nie je zrejmé, ako sa s týmito skutočnosťami vyrovnal.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/383/2015 bolo zaplatenie
3.840,63 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie v časti
898,29 eur s príslušenstvom zastavil (výrok I.), žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.) a žalovanej nárok na
náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Súčasne súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi
vo výške 118 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. (výrok IV.).

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti zamietnutia žaloby a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.8. Odvolací súd považoval odvolanie odvolateľa za dôvodné v časti namietajúcej záver súdu prvej
inštancie, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.

9. Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zjednotil judikatúru
zaoberajúcu sa uvedenou právnou otázkou, pričom prijal eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, a teda
je potrebné dospieť k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok

po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky, porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.04.2018).

10. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetná zmluva o úvere neobsahuje správne uvedenú ročnú
percentuálnu mieru nákladov v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, v
zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať i ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. V zmluve o úvere zo dňa 26.04.2014 (č.l. 4) je uvedený údaj o výške RPMN 58,80%. Správna

výška RPMN predstavuje 61,59%. Správnu výšku RPMN možno overiť prekopírovaním vzorca
do excelu: =ROUND(148,11/POWER(1+0,6159;24/360)+148,11/POWER(1+0,6159;54/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;84/360)+148,11/POWER(1+0,6159;114/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;144/360)+148,11/POWER(1+0,6159;174/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;204/360)+148,11/POWER(1+0,6159;234/360)+148,11/

POWER(1+0,6159;264/360)+148,11/POWER(1+0,6159;294/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;324/360)+148,11/POWER(1+0,6159;354/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;384/360)+148,11/POWER(1+0,6159;414/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;444/360)+148,11/POWER(1+0,6159;474/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;504/360)+148,11/POWER(1+0,6159;534/360)+148,11/

POWER(1+0,6159;564/360)+148,11/POWER(1+0,6159;594/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;624/360)+148,11/POWER(1+0,6159;654/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;684/360)+148,11/POWER(1+0,6159;714/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;744/360)+148,11/POWER(1+0,6159;774/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;804/360)+148,11/POWER(1+0,6159;834/360)+148,11/

POWER(1+0,6159;864/360)+148,11/POWER(1+0,6159;894/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;924/360)+148,11/POWER(1+0,6159;954/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;984/360)+148,11/POWER(1+0,6159;1014/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;1044/360)+148,11/POWER(1+0,6159;1074/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;1104/360)+148,11/POWER(1+0,6159;1134/360)+148,11/

POWER(1+0,6159;1164/360)+148,11/POWER(1+0,6159;1194/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;1224/360)+148,11/POWER(1+0,6159;1254/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;1284/360)+148,11/POWER(1+0,6159;1314/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;1344/360)+148,11/POWER(1+0,6159;1374/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;1404/360)+148,11/POWER(1+0,6159;1434/360)+148,11/

POWER(1+0,6159;1464/360)+148,11/POWER(1+0,6159;1494/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;1524/360)+148,11/POWER(1+0,6159;1554/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;1584/360)+148,11/POWER(1+0,6159;1614/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;1644/360)+148,11/POWER(1+0,6159;1674/360)+148,11/
POWER(1+0,6159;1704/360)+148,11/POWER(1+0,6159;1734/360)+148,11/

POWER(1+0,6159;1764/360)+148,11/POWER(1+0,6159;1794/360);2) Keďže v zmluve o
spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 26.04.2014.

12. Okrem toho nemožno si nevšimnúť ani výšku RPMN v porovnaní s podmienkami na trhu.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky poskytuje súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi, ktoré obsahujú aj údaj o obvyklej RPMN, čo je dostupné nawebstránke: <.. Z uvedených údajov vyplýva, že Spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing
vo výške od 1.500 do 6.500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov mali v druhom
kvartáli roku 2014 RPMN 24,62%. V zmluve o úvere zo dňa 26.04.2014 (č.l. 4) je uvedená RPMN

58,80%, ale skutočná RPMN je 61,59%. Keďže odplata podstatne prevyšuje, a to o viac ako 100%,
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, RPMN
uvedená v zmluve o úvere zo dňa 26.04.2014 (č.l. 4), resp. skutočná RPMN je v rozpore ako s § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 26.04.2014, tak aj s § 3 OZ v spojení s § 39
OZ. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/450/2016 zo dňa 06.12.2017)

Uvedený nedostatok spôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere zo dňa 26.04.2014 (č.l. 4) ako celku, nakoľko
odplata a úroky sú podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 2Co/133/2019 zo dňa 05.12.2019 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
14Co/293/2017 zo dňa 25.09.2018).

13. K otázke zabezpečenia splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom

zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné v zmysle § 53 ods. 7
Občianskeho zákonníka, na základe čoho je potrebné zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva (č.l. 10) považovať za neplatný právny úkon z dôvodu rozporu so zákonom v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Konanie subjektu, ktoré je právnym poriadkom reprobované, nemôže používať
právnu ochranu. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že právny predchodca žalobcu nepostupoval

pri predaji auta v súlade s právnym poriadkom, a teda nemá právo na úhradu nákladov spojených s
neplatným právnym úkonom.

14. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku či pripomienku, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,

II.ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej
veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

15. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal

od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Z dôvodu, že
odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu
prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1
CSP) a rovnako ho potvrdil aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania,

keď súd prvej inštancie správne o tomto nároku rozhodol v zmysle pomeru úspechu žalobcu v spore,
pričom v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, ako aj čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním preukázateľne nevznikli a
bolo by zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu,
priznať jej nárok na náhradu trov konania.

17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.