Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220986
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8114220986.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobkyne U. P., rod. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M., V. XXX/X, zastúpená Advokátskou kanceláriou KAIFER, s. r. o., Fibichova 11, Košice, adresa
na doručovanie: Timonova 15, Košice, proti žalovanému: Obec Lemešany, Lemešany 186, zastúpený
Advokátskou kanceláriou PALŠA A PARTNERI, spol. s r. o., Masarykova 13, Prešov, o zaplatenie
4.050 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C
257/2014-385 zo dňa 14.2.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o
výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku žalobkyni sumu 2.610,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,15 % ročne zo sumy 2.610,90 eur od 12.7.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 28,92 % vo výške, ktorá
bude presne špecifikovaná osobitným uznesením, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 4.050 eur
spolu s 8,15 % ročným úrokom z omeškania od 12.4.2014 do zaplatenia. Žiadala priznať náhradu trov
konania.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v k.ú. G. a je zapísaná
na LV XXXX, parcela registra KN C XXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2. Túto nehnuteľnosť
užíva žalovaný bez právneho dôvodu a bez toho, aby jej poskytol za užívanie nehnuteľnosti náhradu.

Žalobkyňa žiadala priznať za obdobie od 1.7.2011 do 30.6.2014 náhradu 1,50 eura ročne za m2
s poukazom na závery znaleckého posudku C.. C. U. č. XXX/XXXX, ktorý predložila súdu. Výška
bezdôvodného obohatenia by podľa ustálenej rozhodovacej praxe mohla predstavovať 10 % z ceny
nehnuteľnosti.

3. Prvoinštančný súd v poradí prvým rozsudkom č.k. 25C 257/2014-56 zo dňa 19.2.2015 zistil, že nárok
nie je dôvodný a žalobu zamietol. Poukázal pritom na skutočnosť, že žalobkyni nárok nevznikol a naviac,

je premlčaný. Po podaní odvolania žalobkyňou vec bola zrušená odvolacím súdom uznesením č.k.
17Co 164/2015-110 zo dňa 12.11.2015. Okrem procesných pochybení odvolací súd upriamil pozornosť
prvoinštančnéhosúdunariešenieotázky,čik1.7.2009existovalaleboniezmluvnývzťahmedzistranamisporu, ktorá otázka má zásadný význam pre posúdenie uplatneného nároku aj vo vzťahu k zák. č.
66/2009 Z.z.

4. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie a zistil, že skutočne žalobkyňa je vlastníčka nehnuteľnosti
KN C XXX/X o výmere XXX m2 - ostatné plochy, zapísané na LV XXXX, k.ú. G., ktoré vlastnícke právo
nadobudla na základe darovacej zmluvy č. V4097/2010, uzatvorenú medzi R. Z., rod. L. ako darcom
a žalobkyňou ako obdarovanou. Obec Lemešany užívala uvedenú nehnuteľnosť ako súčasť pôvodnej
parcely E KN č. XXX/X - orná pôda o výmere X.XXX m2, z ktorej boli odčlenené viaceré parcely,

medzi inými aj parcela žalobkyne. Právna predchodkyňa žalobkyne, R. Z., na parcelu E KN XXX/X
mala uzatvorenú nájomnú zmluvu č. X/XXXX zo dňa 19.10.2004, podľa ktorej žalovaný si prenajímal od
právnej predchodkyne žalobkyne celú nehnuteľnosť za 1 Sk za m2. Túto parcelu využíval ako areál, na
ktorom vybudoval športoviská. Nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu neurčitú s výpovednou lehotou
6 mesiacov.
Právna predchodkyňa žalobkyne výpoveďou zo dňa 28.5.2009 vypovedala žalovanému nájomný vzťah.

Podanie bolo podané na pošte dňa 11.6.2009. Výpovedná doba začala plynúť 1.7.2009 a uplynula dňa
31.12.2009. Prvoinštančný súd túto výpoveď považoval za platnú. Je pravdou, že pôvodne výpoveď
bola daná na celú nehnuteľnosť o výmere 4.466 m2, avšak zmluvné strany ju považovali za platnú a
bolo nepochybné, že jej výpoveď sa dotýka nehnuteľnosti, ktorá po odčlenení jednej z parciel bola v
nájomnom vzťahu so žalovanou.

Prvoinštančný súd vyhodnotil, že žalovaný od uplynutia výpovednej doby užíva nehnuteľnosť bez
právneho dôvodu.
Ďalej bolo zistené, že cena za užívanie tejto nehnuteľnosti sa pri hodnote nehnuteľnosti 25.700 eur (900
m2) v zmysle trhových predpisov pohybuje v rozsahu 1/10 z hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, čo v
danom prípade predstavuje 2,85 eura za m2 ročne v súlade so znaleckým posudkom č. 149/2015 zo

dňa 13.7.2015, ktorý predložila žalobkyňa.
Prvoinštančný súd vec posúdil jednak podľa § 1 ods. 1, 2 a § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ďalej
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania aj podľa § 101, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
a vzhľadom na právny vzťah, ktorý vznikol aj podľa §677 ods. 1, 2 a § 678 Občianskeho zákonníka a
podľa § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka.

5. V prvom rade sa vysporiadal s okolnosťou, či v čase platnosti a účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.
existoval na pozemok žalobkyne iný právny vzťah, alebo je potrebné v danom prípade aplikovať právny
vzťah vzniknutý ex lege podľa zákona č. 66/2009 Z.z., a to podľa § 4 ods. 1.
Žalovaný užíva pozemok bez právneho dôvodu. Nehnuteľnosť je súčasťou športového areálu

futbalového ihriska, ktorý celý areál tvorí stavbu. Argumenty žalovaného, že v danom prípade vzniklo
zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. prvoinštančný súd vyhodnotil tak, že v čase
nadobudnutia účinnosti tohto zákona medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou existoval
zmluvný vzťah z nájomnej zmluvy č. 1/2004. Zákon č. 66/2009 Z.z. predpokladá vznik vecného
bremena v prípade, ak ku dňu účinnosti tohto zákona neexistuje iné zmluvné dohodnuté právo medzi

vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak nie sú splnené
kumulatívne, vecné bremeno nevzniká.
Prvoinštančný súd poukázal v tejto súvislosti aj na obdobný záver prijatý v uznesení Krajského súdu v
Prešove 6Co 11/2016-199.
Tým, že žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, prvoinštančný súd sa s touto otázkou

zaoberal a vyhodnotil, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na podanie tejto žaloby. Na strane
žalovaného neexistuje právo zodpovedajúce zákonnému vecnému bremenu, žalovaný užíva pozemok
žalobkyne bez právneho dôvodu. Preto je oprávnená žalobkyňa domáhať sa ochrany svojho vlastníctva
zo strany žalovaného.

6. Prvoinštančný súd sa zaoberal aj výškou uplatneného nároku a dospel k záveru, že nárok žalobkyne
je čiastočne premlčaný. Skúmal námietku premlčania vznesenú žalovaným a zistil, že vzhľadom na
to, že ide o bezdôvodné obohatenie, plynie subjektívna dvojročná lehota. Žaloba bola súdu doručená
dňa 25.7.2014. Žalobkyňa sa domáha svojich práv od 1.7.2011 do 30.6.2014. Návrh žalobkyne je teda
dôvodný k 25.7.2012, teda 2 roky spätne od podania žaloby. Prvoinštančný súd nárok žalobkyne za

obdobie od 1.7.2011 do 24.7.2012 ako uplatnený po zákonnej dvojročnej lehote zamietol ako premlčaný.
Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobie prvoinštančný súd vychádzal z toho,
že nárok žalobkyne je daný za obdobie 1 rok a 341 dní. Výška bezdôvodného obohatenia za 1 rok je
1.350 eur, teda za obdobie od 1.7.2013 do 30.6.2014 pri výmere 900 m2 cena 1,50 eura. Výška nárokuza 314 dní, teda za obdobie od 25.7.2012 do 30.6.2013 súd vypočítal tak, že žiadanú sumu 1,15 eura
za rok a m2 prepočítal na 1 deň a následne vynásobil počtom dní, za ktoré má žalobkyňa nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia (1,50 eura : 365 dní = 0,004109 eura denne x 341 dní = 1,401 eura

za m2 denne. Teda pri tejto sume a pri výmere 900 m2 potom bezdôvodné obohatenie predstavuje
1.260,90 eura. Spolu za obdobie od 25.7.2012 do 30.6.2014 predstavuje bezdôvodné obohatenie vo
výške 2.610,90 eura. Prvoinštančný súd pritom zohľadnil preukázanú výšku úhrady za m2, keď podľa
znaleckéhoposudkuC..C.U.č.XXX/XXXXčiastkasavypočítazhodnotypredmetnejnehnuteľnosti,kde
hodnota nehnuteľnosti predstavovala v tom čase 25.700 eur a 1/10 predstavuje 2,85 eura ročne za m2.

Nárok žalobkyne uplatnený vo výške 1,50 eura za m2 ročne je preto dôvodný. Žalovaný spochybňoval
uvedenú výšku, avšak nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukázal inú sumu.
Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že v danom prípade vzniklo právo vecného bremena, a preto
na uvedený nárok má právo len právna predchodkyňa žalobkyne, k čomu prvoinštančný súd zaujal
stanovisko vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii. Pokiaľ sa týka náhrady za vecné bremeno, ktoré
žalobca tvrdil, nepreukázal jeho potencionálnu výšku.

Prvoinštančný súd podľa § 517 ods. 1, 2 OZ priznal žalobkyni z priznanej sumy aj úroky z omeškania,
ktorých výšku stanovil v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. Žalobkyňa žiadala úroky z
omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 4.050 eur od 14.7.2014 do zaplatenia. Výzvou zo dňa
2.7.2014 žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia v lehote 7 dní od doručenia
výzvy. Žalovaný potvrdil, že už 4.7.2014 mal k dispozícii výzvu žalobkyne a na túto výzvu reagoval.

Žalovaný sa dostal do omeškania 7 dní po doručení výzvy, teda dňa 12.7.2014. Preto prvoinštančný súd
priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania od 12.7.2014.

7. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP, s použitím
ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. Súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalobkyňa bola čiastočne úspešná, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
28,92 % (2.610,90 eur = 64,46 %). Úspech žalovaného bol vo vzťahu k premlčanému nároku v rozsahu
35,54 %. Rozdiel predstavuje 28,92 %. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným
uznesením.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Namietala
rozhodnutie prvoinštančného súdu vo vyhovujúcom výroku a súvisiaci výrok o trovách konania.
Zamietavý výrok opravným prostriedkom nenapadla.
Žalovaná v odvolaní uviedla, že odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a ďalej podľa § 365
ods. 1 písm. b/, e/ a f/ CSP.

Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom výroku zmenil a žalobu zamietol.
Poukázala na závery predchádzajúceho odvolacieho rozhodnutia v tejto veci, kde bol vyjadrený záväzný
právny názor, akým spôsobom je potrebné na daný právny vzťah aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z. Pri
právnom posúdení veci je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že v čase účinnosti zákona č. 66/2009
Z.z. nájomný vzťah medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou k pozemkom netrval, pričom

zo zákona vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. Tak to vyplýva
z úmyslu zákonodarcu pri prijímaní tohto zákona, keď ak po dni účinnosti tohto zákona z akýchkoľvek
dôvodov zmluvne dohodnuté iné právo zaniklo, vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Takáto
forma ochrany práv a záujmov bola vo verejnom záujme dočasne regulovať právne vzťahy, ktoré do
tej doby neboli zákonom riešené dočasne. Zákon v ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. dáva prednosť

pri usporiadaní vzťahov medzi pozemkami a stavbami pri vlastníctve obce stavieb súkromnej úprave
právnych vzťahov, avšak v prípade, pokiaľ tieto právne vzťahy nie sú upravené zmluvne, nastupuje
právny režim vyplývajúci z predpokladov uvedených v tomto zákonnom ustanovení.
Žalovaná ďalej namietala, že žalobkyňa nebola vlastníkom pozemku v roku 2009, resp. pred rokom
2009, ani dňa 1.7.2009. Nemala so žalovanou uzatvorený žiadny právny vzťah spočívajúci v nájme

pozemkov na základe nájomnej zmluvy. Na základe darovacej zmluvy získala spornú nehnuteľnosť a v
čase prijímania daru bola si vedomá okolnosti, že jej pozemok tvorí časť športového areálu - futbalového
ihriska žalovaného.
Pokiaľ v danom prípade vzniklo zo zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu, v takom prípade
je náhrada jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Týmto nárokom disponuje len ten

vlastník zaťaženého pozemku, ktorý nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena. V danom
prípade vlastníčkou nehnuteľnosti bola R. Z. a len ona z titulu vecného bremena mala právo na finančnú
náhradu. Len R. Z. môže byť aktívne legitimovanou osobou.Pokiaľ sa týka odplaty, s poukazom na ust. § 128 Občianskeho zákonníka nárok zodpovedá obvyklej
odplate za nútené obmedzenie vo verejnom záujme. Nie je to komerčné nájomné. Súd v danom prípade
stanovil komerčné nájomné. Tento postup nebol správny, pretože podľa územného plánu obce parcela

žalobkyne nie je určená na individuálnu zástavbu, či na komerčné účely, ale ide o športový areál. Výnos
z majetku žalobkyne v rozsahu 1,50 eura ročne za m2 je nereálny a nekorešponduje s hospodárskym
úžitkom či výnosom. Žalovaná mala v priebehu konania záujem vykonať dokazovanie nielen na určenie
hodnoty vecného bremena, ale alternatívne aj na určenie hodnoty náhrady za obmedzenie vlastníckeho
práva, čo súd nepripustil.

Vo vzťahu k trovám konania žalovaná žiadala aplikovať ust. § 257 CSP s tým, že žalovaná je
samospráva, v danom prípade ide o výnimočnú vec a sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa
vzhľadom na to, že ide o potrebu usporiadania právnych vzťahov k pozemku dotknutých strán sporu.

9. K odvolaniu žalovanej zaujala písomné stanovisko žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd
prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti potvrdil. Prvoinštančný súd vo veci správne rozhodol.

Vykonal dôkazy, zistil správny skutkový stav a správny skutkový stav podrobil aplikácii príslušných
právnych noriem správne, ktoré aj správne interpretoval.
Prvoinštančný súd k odvolacím námietkam žalovanej zaujal odpovede vo svojom rozhodnutí a zaujal
jednoznačné stanovisko, že cieľom zákona č. 66/2009 Z.z. nebolo zriadiť zákonné vecné bremená,
ale definitívne usporiadať vlastnícke vzťahy, okrem iného aj k pozemkom, na ktorých sú umiestnené

športové areály tak, aby právny stav nahradil protiprávny stav, ktorý trval bez toho, aby existoval nájomný
alebo iný vzťah k pozemkom. Zákonodarca jednoznačne stanovil, za akých podmienok môže vzniknúť
v danom prípade vecné bremeno. Prvoinštančný súd zistil, že v danom prípade neboli naplnené všetky
zákonom požadované podmienky na vznik vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009
Z.z., a preto nárok žalobkyne je daný podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V iných konaniach,

na ktoré sa odvoláva žalovaná (Krajského súdu v Prešove 15Co 37/2012) sa neriešila otázka vzniku
vecného bremena, ale otázka vypratania nehnuteľnosti a závery z konania Krajského súdu v Prešove
5Co 37/2012 v danom prípade tiež nie sú aplikovateľné. Žalobkyni vzniklo právo na náhradu za užívanie
nehnuteľnosti, nie náhradu za vecné bremeno. Žalobkyňa so žalovanou nemala uzatvorený nájomný
vzťah, ani iný vzťah zodpovedajúci okolnosti, že žalovaná užíva jej nehnuteľnosti. Preto žiadala žalobe

vyhovieť.
Odmietla aplikáciu ust. § 257 CSP vo vzťahu k trovám konania, pretože neboli na to splnené podmienky.

10. Žalovaná k stanovisku žalobkyne uviedla, že na podanom odvolaní trvá, poukázala na obsah svojho
odvolania a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

11. K tomuto stanovisku zaujala písomné vyjadrenie žalobkyňa, ktorá taktiež zotrvala na svojich
predchádzajúcichargumentochažiadala,abyodvolacísúdrozsudokprvoinštančnéhosúduakosprávny
potvrdil.

12. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu, v celom
rozsahunasprávnedôvodypoukazujealenprezdôrazneniesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancie

odvolací súd naviac dodáva:

13. Predmetom odvolacieho konania je uplatnený nárok žalobkyne za užívanie jej pozemku, a to
parcely č. KN C XXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2 zapísanej na LV XXXX v k.ú. G. za
obdobie od 25.7.2012 do 30.6.2014 v celkovej sume 2.610,90 eur. V priebehu konania bolo jednoznačne

preukázané, že táto parcela bola pôvodne súčasťou parcely č. E KN XXX/X, ktorú právna predchodkyňa
žalobkyne, R. Z., na základe nájomnej zmluvy z 19.10.2004 prenajala žalovanej v rozsahu 4.466 m2
na dobu neurčitú pri 6-mesačnej výpovednej dobe. Podaním zo dňa 28.5.2009 právna predchodkyňa
žalobkyne vypovedala nájomný vzťah žalovanej, ktorá výpoveď bola žalovanej aj doručená. Výpovedná
lehota skončila 31.12.2009.

Zákon č. 66/2009 Z.z. sa stal platným 28.2.2009, účinnosť nadobudol 1.3.2009 okrem článku I, II a III,
ktoré nadobúdajú účinnosť 1.7.2009. Ust. § 4 ods. 1 tohto zákona je zaradené pod čl. I, preto nadobúda
účinnosť dňom 1.7.2009. Tento zákon č. 66/2009 Z.z. je predpisom, ktorý upravuje vlastnícke vzťahy kpozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb, ako obcí.
Zákon sa okrem iného vzťahuje aj na pozemky, na ktorých je umiestnený aj športový areál.
Žalovaná má na pozemku žalobkyne (okrem toho aj na ďalších pozemkoch) umiestnený športový areál.

Tento športový areál je vo vlastníctve obce. Ust. § 4 zákona 66/2009 Z.z. stanovuje pre prípad, že by
ku dňu účinnosti tohto zákona neexistovalo zmluvne dohodnuté iné právo medzi vlastníkom stavby a
vlastníkom pozemku, vznik vo verejnom záujme vecného bremena vlastníka pozemku pod stavbou.
Prvoinštančný súd však správne zistil, že ku dňu účinnosti tohto zákona existovala medzi vlastníkom
pozemku (R. Z.) a žalovanou nájomná zmluva na prenájom týchto pozemkov na dobu neurčitú s

výpovednou 6-mesačnou lehotou. To, že od 1.7.2009 plynula výpovedná doba, nemá vplyv na to, že
právny vzťah (nájomné) tu reálne uzatvorený bol.
Zákon č. 66/2009 Z.z. rešpektuje úpravu takýchto vzťahov. Pokiaľ by však súkromná úprava takýchto
vzťahov ku dňu účinnosti zákona neexistovala, tento „nelegálny vzťah“ sa nahrádza vzťahom
vyplývajúcim „ex lege“ vzniknutým vo verejnom záujme, a to zriadením vecného bremena. V danom
prípade ale vecné bremeno medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou nevzniklo. Tým, že

nájomný vzťah k 31.12.2009 sa skončil po uplynutí výpovednej doby, od 1.1.2010 tento vzťah nemal
ani zákonnú a ani súkromnú formu úpravy. Preto žalovaná užívala tieto nehnuteľnosti tak, ako to zistil
prvoinštančný súd bez právneho dôvodu.
Žalobkyňa medzičasom nadobudla na základe darovacej zmluvy geometrickým plánom vyčlenený
pozemok, vstúpila do všetkých práv a povinností pôvodnej vlastníčky tohto pozemku. Za užívanie

pozemkov žalovanou má právo na primeranú náhradu. Je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o ochrane vlastníckeho práva (§ 126) a Ústavou SR (čl. 20), aby žalovaná hoci obec a vo
verejnom záujme užívala pozemok žalobkyne bez akejkoľvek náhrady. Žalobkyňa predložila doklady
svedčiace o výške náhrady za pozemok v danom čase. Je neprípustné, aby táto náhrada bola nižšia,
než je náhrada, ktorú produkuje dopyt a ponuka na trhu. Podľa znaleckých záverov, ktoré predložila

žalobkyňa, je táto náhrada oproti uplatnenému nároku vyššia a predstavuje 2,85 eura ročne za 1 m2.
Náhrada dohodnutá v pôvodnej nájomnej zmluve 1 Sk ročne za m2 už aj s poukazom na čas, ktorý
uplynulmedzičasomodvznikunájomnejzmluvy(19.10.2004)doposiaľavzhľadomnapohybciennatrhu
snehnuteľnosťami,atoužvovzťahuknájmu,alebovovzťahukcenámprikúpnopredajnýchzmluváchje
neprimeranenízka.Pretopodľaodvolaciehosúducenauplatnenážalobkyňoujeprimeranáaodrážajúca

aj vzostup cien na trhu. Je preto spravodlivé, ak táto náhrada aspoň sčasti korešponduje podmienkam
na trhu v danom čase (1,5 eura ročne za m2) a zodpovedá náhrade za bezdôvodné obohatenie sa
žalovanej pri užívaní pozemku žalobkyne bez zmluvnej úpravy.
Prvoinštančný súd správne postupoval, keď sa nezaoberal cenou náhrady v súvislosti so zriadením
vecného bremena, pretože predmetom konania takýto nárok nebol, lebo ani nevznikol.

Prvoinštančný súd správne postupoval, keď zákonným spôsobom podľa § 255 ods. 1, 2 CSP rozhodol
aj o trovách konania pri zohľadnení miery úspechu a neúspechu oboch sporových strán. Aplikácia
ust. § 257 tak, ako to namietala žalovaná je nedôvodná, pretože citované zákonné ustanovenie je
možné aplikovať výnimočne a pri existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danom prípade
ani odvolací súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na rozhodnutie

o trovách konania a nezistil ani žiadne iné dôvody hodné osobitného zreteľa. V prejednávanej veci
ide o spor, ktorý vznikol v súvislosti s právom žalobkyne na náhradu za užívanie pozemku, keď
žalovaná užívala pozemok žalobkyne bez právneho dôvodu. Čiastočne bola žalobkyňa úspešná,
čiastočne bola žalovaná úspešná. Prvoinštančný súd určil pomer úspechu sporových strán s tým, že
v priebehu konania nebol ani zo strany prvoinštančného súdu, ale ani zo strany žalovanej namietaná

aplikácia citovaného zákonného ustanovenia § 257 CSP. Žalovaná jednoznačne popierala svoju
zodpovednosť, popierala vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie na svojej strane a taktiež
odmietala akúkoľvek alternatívu riešenia sporu, okrem zamietnutia žaloby. Nebol dôvod na prípadné
zmiernenie a moderovanie rozhodnutia o trovách konania zo strany súdu a ani samotná žalovaná to v
priebehu konania nenavrhla. Správne postupoval prvoinštančný súd, keď v tomto rozsahu rozhodol o

trovách konania tak, že priznal úspešnej žalobkyni percento nároku na náhradu trov konania.

14. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní bola úspešnou stranou
sporu žalobkyňa, preto žalobkyni patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu

voči žalovanej, ktorá v konaní pred odvolacím súdom úspešná nebola. O výške tejto náhrady rozhodne
prvoinštančný súd samostatným uznesením.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.