Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/181/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416206256
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6416206256.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova

8, 821 08 Bratislava, IČO: 358 31 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 379 27 795 proti žalovanej J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXX/XX, XXX XX T. R., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
24Csp/14/2016-93 zo dňa 02. júla 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 24Csp/14/2016-93 zo dňa 02. júla
2019 vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
ktoré je jej žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“)vodvolanímnapadnutomrozsudkuzodňa02.júla2019nepribraldokonaniaObčianskezdruženie,
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362
962 ako osobitný subjekt na strane žalovaného (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a

žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného
súdu vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa domáhal zaplatenia sumy 1.337,43 Eur s prísl.. Súd
prvej inštancie mal preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril 9. novembra
2011 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, v zmysle ktorej bola schválená výška pôžičky 1.600.- Eur, výška
mesačnej splátky 55,84 Eur, ročná úroková sadzba 32%, RPMN: 32%, priemerná hodnota RPMN:
20,65%, termín konečnej splatnosti 11/2015, celková suma pôžičky 2 680,32 Eur, počet mesačných
splátok: 48, celkové náklady spotrebiteľa: 1.080,32 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke boli

Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytované spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s.. V zmysle bodu 6.2 Všeobecných obchodných podmienok pokiaľ nebolo v splátkovom
kalendári a/ alebo v zmluve a/ alebo Podmienkach a/ alebo VOP stanovené inak, boli splátky splatné do
20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalobca pred žalobnou upomienkou vyzval žalovanú dňa
7. augusta 2013 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a zaplatenie celkovej istiny vo výške
1.803,62 Eur obratom najneskôr do troch dní od doručenia platobnej upomienky. Vzhľadom k tomu,
že žalovaná s pribratím Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov do konania

ako osobitného subjektu na strane žalovanej nesúhlasila, súd toto občianske združenie do konania
ako osobitný subjekt na strane žalovanej do konania nepribral. Prvoinštančný súd dospel z obsahu
a predmetu Zmluvy ako aj postavenia účastníkov Zmluvy k záveru, že právny vzťah založený touto
Zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský, pričom išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úverev zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Žalovaná
nesplácala úver v súlade s uzatvorenou Zmluvou, v dôsledku čoho ju žalobca vyzval k okamžitej úhrade

všetkých splátok. Okresný súd podrobil Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 6104223 kontrole z hľadiska
princípovabsolútnejneplatnostiprávnychúkonov.Okresnýsúdnáslednedospelkzáveru,žedojednanie
úrokov vo výške niekoľkonásobne vyššej ako priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov
bánk poskytnutých v roku 2012 je dojednaním, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v vzhľadom na ich neprimeranú výšku v

rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. V prípade
absolútnej neplatnosti zmluvy v časti dohodnutej úrokovej sadzby, potom zmluva neobsahuje úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru ako jednu z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010
Z.z.. Podľa prvoinštančného súdu zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má
dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.
Z tohto dôvodu zákon č. 129/2010 Z. z. stanovil podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

medzi ktoré v zmysle § 9 ods. 2, písm. f) patrí aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Končená splatnosť musí byť určená jednoznačným
termínom, to znamená presným dátumom s uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku tak, aby
spotrebiteľ mohol už pred vznikom zmluvného vzťahu urobiť si obraz o dĺžke trvania úveru a na základe
toho urobiť najvýhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Prvoinštančný súd mal za to,

že údaj na zmluve (mesiac/rok) 11/2015 bol neúplným údajom a v zmluve chýbala podstatná náležitosť
vyžadovaná § 9 ods. 2, písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto sa spotrebiteľský úver v zmysle
11 ods. 1 písm. a) toho istého zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Prvoinštančný súd
preto žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru
a sumou uskutočnených úhrad, čo predstavovalo 650,72 Eur. Vo zvyšnej časti, ktorá predstavovala

úroky a poplatky, súd žalobu zamietol. Podľa prvoinštančného súdu v prípade spotrebiteľských sporov
nie je uznanie dlhu žalovaným - spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd
povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho
hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Je povinnosťou súdu v spore s ochranou
slabšej strany prihliadať ex offo na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a preto

okresný súd z vyššie uvedených dôvodov (neplatnosť Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX v časti
úroku,konštatovanábezúročnosťabezpoplatkovosťúveružalovanejposkytnutéhonazákladeuvedenej
zmluvy) nemohol prijať uznanie nároku žalovanou uskutočnené na pojednávaní pred okresným súdom.
Súd nemôže vydať rozsudok pre uznanie ak je v rozpore so zákonom. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v

spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP, tak že žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu
2,8%, vrátane trov odvolacieho konania, avšak žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, preto okresný
súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorým

podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku č. II., ktorým súd
prvejinštanciežalobuvozvyšnejčastizamietolavsúvisiacomvýrokuč.III.otrováchkonania. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie rozhodol v tomto spore v rozpore so zásadou kontradiktórnosti
konania a ust. § 282 CSP. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Žalovaná na
pojednávaní dňa 06. apríla 2017 žalovaný nárok nerozporovala, pred súdom prvej inštancie uviedla,

že nárok uplatnený v žalobe uznáva. V podaní zo dňa 04. apríla 2017 žalobca navrhol rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP v prípade ak žalovaná žalobcom uplatnený nárok
uzná. Nakoľko podľa žalobcu boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie
nároku, súd prvej inštancie mal podľa žalobcu súd prvej inštancie na základe uznávacieho prejavu
žalovanej v tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP tak, ako žalobca

navrhol bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy a bez toho, aby vykonával
právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva. Podľa žalobcu argumenty súdu
prvej inštancie pre vyhodnocovanie skutkového stavu uvedené v ods. 23 odôvodnenia napadnutého
Rozsudku neobstoja a sú bez opory v práve. V prípade procesného uznania žalovaného nároku, bez
ohľadu na spotrebiteľský charakter sporu, súd musí rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, pokiaľ má pre

tento postup splnené všetky procesné predpoklady v zmysle ust. § 282 CSP. Vo vzťahu k vyjadreniu
žalovanej na poslednom pojednávaní, na ktorom uviedla, že nárok žalobcu neuznáva, žalobca poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 380/98 zo dňa 18. marca 1999, podľa ktorého
procesnoprávne účinky uznávacieho úkonu žalovanej, ktorý učinila dňa 06. apríla 2017, nie je možnévziať späť. K účinkom procesného úkonu uznania nároku žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Obo 38/2009 zo dňa 25. marca 2010. Žalobca si tiež uplatnil proti žalovanej náhradu
trov konania v plnom rozsahu. uplatnil Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd

na základe ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 686,71 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % p.a. zo sumy
686,71 Eur od 19. augusta 2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku
a prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia
v plnom rozsahu.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že Zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX
neobsahuje podstatnú náležitosť (neúplný údaj o termíne konečnej splatnosti) v zmysle ust. § 9 ods.
2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. a na základe toho sa považuje poskytnutý spotrebiteľský úver v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu
je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi len sumu vypočítanú ako rozdiel výšky poskytnutého úveru a

sumy uskutočnených úhrad vo výške 650,72 Eur s príslušenstvom tak ako súd prvej inštancie rozhodol
v napadnutom Rozsudku zo dňa 06. apríla 2017. V zmysle uvedeného žalovaná uviedla, že je ochotná
na základe Rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 02. júla 2019 uhradiť sumu 650,72 Eur v mesačných
splátkach po 50,- Eur od mesiaca september 2019.

4. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 34 CSP vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379
a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP (a contrario) a rozsudok súdu
prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku (výrok II.) a závislom výroku o trovách konania (výrok III.)
ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

5. Podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) odvolací súd
je odvolacími dôvodmi viazaný.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

8. Podľa § 292 CSP súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom
spotrebiteľa poučí o
a) možnosti zastúpenia,
b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale

poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie
alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie
jeho práv.

9. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

10. Podľa § 298 CSP (1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. (2) Ak súd
určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej

podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.11. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

14. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého Rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov,
na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol, avšak pre úplnosť na zdôraznenie jeho správnosti

dodáva:

16. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že
Zmluva, ktorú dňa 09. novembra 2011 uzatvorili právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako
dlžník, a predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.600,- Eur, je spotrebiteľskou zmluvou

s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa právny predchodca žalobcu v postavení
veriteľa zaviazal poskytnúť žalovanej (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou pôžičky) za odplatu,
pričomprávnypredchodcažalobcubolpodnikateľom,ktorýpriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy

konalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti.Vzmysle§52ods.3OZsatakátoosobapovažuje
za dodávateľa. Žalovaná sa v predmetnej zmluve zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a
uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej Zmluvy vyplýva, že žalovaná bola v postavení spotrebiteľa podľa

§ 52 ods. 4 OZ. Žalobca navyše v odvolaní postavenie žalovanej ako spotrebiteľa a charakter Zmluvy
ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani nenamietal.

17. Odvolacia námietka žalobcu, podľa ktorej v prípade procesného uznania žalovaného nároku, bez
ohľadu na spotrebiteľský charakter sporu, súd musí rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, pokiaľ má

pre tento postup splnené všetky procesné predpoklady v zmysle ust. § 282 CSP, nie je dôvodná.
Pokiaľ súd pri posúdení veci zistí, že sa jedná o spotrebiteľský spor, je povinnosťou súdu v takomto
spore pre ochranu slabšej zmluvnej strany (spotrebiteľa) prihliadať ex offo na neprijateľné zmluvné
podmienky v zmluve, ktorá vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy. Súd je aj bez návrhu povinný obstarať
si na tento účel dôkazy a vykonať ich. V spotrebiteľských veciach zastáva súd dôležitú funkciu pri

ochrane spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Podstatou tejto súdnej ochrany
v procesnoprávnych vzťahoch je dorovnanie procesného postavenia slabšej strany (spotrebiteľa) na
úroveň druhej strany (dodávateľa), keďže spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa v slabšej pozícii
vzhľadom na jeho schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí a informovanosti. Pokiaľ súd zistí, že
určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná, môže aj bez návrhu spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom spore. Uvedená povinnosť súdnej ochrany spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany vyplýva aj z rozšírenej poučovacej povinnosti súdu v zmysle ust. § 292
písm. b) CSP. Pokiaľ súd v rámci svojej preskúmavacej činnosti zistí, že v spotrebiteľskej zmluve, na
základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, sa nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky, nemôže

súd uznanie takéhoto nároku spotrebiteľom prijať a rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Okresný súd
preto, ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, žalovanú ani nepoučil o tom, že v prípade, že využije
procesné právo uznať pred súdom žalobcom uplatnený nárok, potom súd nebude skúmať vecnú stránku
uplatneného nároku a rozhodne o rozsudkom pre uznanie v zmysle ust. § 282 CSP. Preto súd prvejinštancie postupoval správne, keď potom, čo posúdil vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou ako spotrebiteľský a Zmluvu o pôžičke ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 129/2010
Z. z.., ex offo skúmal neprijateľné podmienky v predmetnej Zmluve, pričom dospel k záveru, že údaj

na zmluve (mesiac/rok) 11/2015 bol neúplným údajom, a preto v zmluve chýbala podstatná náležitosť
vyžadovaná § 9 ods. 2, písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., čím sa spotrebiteľský úver v zmysle 11
ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Prvoinštančný súd
preto nemohol vydať rozsudok pre uznanie tak ako to žiadal žalobca a správne žalovanú zaviazal
zaplatiťžalobcovilensumuvovýškerozdielumedzivýškouposkytnutéhoúveruasumouuskutočnených

úhrad, čo predstavovalo 650,72 Eur a vo zvyšnej časti, ktorá predstavovala úroky a poplatky, okresný
súd žalobu zamietol. V prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným, ktorý má
postavenie spotrebiteľa, pred súdom takou skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti preskúmať
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku, z hľadiska, či neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Povinnosťou súdu je aj bez návrhu preskúmať vec z pohľadu, či ide
o spotrebiteľský vzťah, obstarať si na tento účel aj bez návrhu dôkazy a vykonať ich, a ak pri posúdení

veci zistí, že sa jedná o spotrebiteľský spor, je povinnosťou súdu v takomto spore pre ochranu slabšej
zmluvnej strany (spotrebiteľa) prihliadať ex offo na neprijateľné zmluvné podmienky. Je potrebné pritom
vychádzať z ust. § 298 CSP v spojení s § 295 CSP, ktoré sa priamo týkajú spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v spore a kde je vyslovene upravená povinnosť súdu skúmať neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Súd nemôže vydať rozsudok pre uznanie podľa ust. § 282 CSP,

ak je v rozpore so zákonom.

18. Súd bol viazaný odvolacími dôvodmi uplatnenými žalobcom. Odvolaniu žalobcu proti napadnutému
Rozsudku prvoinštančného súdu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie vo výrokoch II a III. ako vecne správne

potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 CSP v spojení s §255
ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalovaná boli v odvolacom konaní
úspešná v plnom rozsahu, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu jej trov voči žalobcovi v

rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu
pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 423 CSP Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 427 ods. 1, 2 CSP (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP 1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.