Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 21, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119202778
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119202778.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:

POLOM, s.r.o., so sídlom Bytčická 89, 010 09 Žilina, IČO: 31 607 217, zast. JUDr. Marian Ďurana,
advokát, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s.,
so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy 5.106,87 Eur zastavuje.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.03.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
náhradu škody vo výške 24.109,- Eur z dôvodu nečinnosti a diskriminačného konania a škodu vo
výške 3.000,- Eur ako nemajetkovú ujmu. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca bol od začiatku
napojený na VN. Po prechode trafostanice z R. a.s. do majetku SSE-D sa mala podpísať nová zmluva
o pripojení a vzhľadom na výšku odberu zmeniť z VN na NN. Prvú žiadosť na prechod z VN na

NN predložil žalovanému dňa 17.08.2014, pričom žalovaný zaslal dňa 07.08.2014 kladné vyjadrenie
spolu so zmluvou o pripojení. Montáž elektromeru sa však nedala realizovať z dôvodu cudzieho
pozemku a nebezpečia poškodenia elektromeru pri montáži v ceste. Z toho dôvodu žalobca nemohol
vypracovať projektovú dokumentáciu. Žalobca žiadal o pomoc listom z 04.12.2014 na doriešenie
nového pripojenia alebo využitia voľnej pozície v trafostanici po zaniknutej firme. Dňa 12.02.2015 podal
ďalšiu žiadosť o pripojenie, k čomu dostal vyjadrenie žalovaného, avšak pre žalobcu bolo technické
riešenie nerealizovateľné, pretože vraj vlastník pozemku s umiestnením nesúhlasil a umiestnenie na

areálovej komunikácii bolo vzhľadom na premávku nebezpečné. Žalobca listom z 18.03.2015 požiadal
žalovaného, aby pomohol riešiť situáciu s možnosťou využiť podzemné vedenia a v liste navrhol
riešenie v situačnom nákrese. Vzhľadom na zložitosť prípadu, žalobca sa obrátil aj na URSO, keďže
na trafostanicu na úrovni VN bola R. a.s. V roku 2005 trafostanicu odkúpila SSE-D a podľa vyjadrenia
URSO z 12.10.2016, žalovaný mal s odberateľmi podpísať novú zmluvu po zmene vlastníckych vzťahov
k trafostanici. Žalovaný tak neučinil. URSO uviedol, že pripojenie sa realizuje individuálne v závislosti od
možných technických riešení. Žalovaný bol povinný premietnuť zmeny do novej zmluvy o pripojení tak,

aby reflektovali skutočný stav, čo sa nestalo. Už v roku 2005 si mohol žalobca zvýšiť MRK alebo prejsť
na NN bez neskorších pokút. Nasledovalo obdobie korešpondencie, dňa 22.09.2017 žalobca obdržal
zmluvu o pripojení a vyjadrenie k zvýšeniu MRK a so súhlasom na zvýšenie MRK na 3x40A. Bol daný
súhlas s umiestnením elektromerového rozvádzača na verejne prístupnom mieste na hranici s verejnýmpozemkom. Po 2 rokoch sa realizovalo umiestnenie na pozemku žalobcu tak, ako to žalobca požadoval
užvroku2015.Neochotariešiťproblémzákazníka,prieťahyvkonaníadiskrimináciaspôsobilažalobcovi
škodu a ohrozila jeho podnikanie. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi nesplnením povinnosti žalovaného, a

to hlavne z dôvodu prieťahov pri stanovení bodu pripojenia, resp. umiestnenia elektromera a podpísaní
zmluvy o pripojení, predstavuje výšku 24.109,- Eur, ktorá je zrejmá z výpisu Slovenskej energetiky, ktorá
odber elektrickej energie fakturovala. Suma 3.000,- Eur je škoda titulom nemajetkovej ujmy.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.09.2019 tak, že nárok žalobcu neuznáva,

nakoľko je neopodstatnený. Uviedol, že žalobca bol pripojený do distribučnej sústavy prostredníctvom
transformátora vo vlastníctve SSD, pričom určené meradlo - elektromer žalobcu sa nachádzalo na
strane transformátora, z ktorého je zabezpečovaná distribúcia elektriny na NN (nízke napätie) napäťovej
hladine. Nakoľko žalobca bol odberateľom, bola v čase pripojenia jeho odberného miesta do distribučnej
sústavy SSD priznaná napäťová hladina pripojenia VN (vysoké napätie). Zmluvy o pripojení, ktoré
nemuseli byť v písomnej forme, obsahovali dohodu o výške maximálnej rezervovanej kapacity a aj

napäťovú hladinu pripojenia ich odberných miest do distribučnej sústavy SSD. Žalobca tiež patril k
takým odberateľom, pričom napäťová úroveň jeho odberného miesta bol VN a MRK vo výške 15kW.
Podstatné je, že v čase odkúpenia trafostanice, v ktorej sa nachádza transformátor prostredníctvom
ktorého je žalobca pripojený do distribučnej sústavy SSD, žiadny právny predpis neukladal žalovanému
povinnosť uzatvoriť s odberateľmi pripojenými do distribučnej sústavy z takejto trafostanice novú

zmluvu o pripojení pre napäťovú hladinu pripojenia NN. Keďže taká povinnosť neexistovala, žalovaný
nemal v danom čase možnosť ako prinútiť takých odberateľov k prechodu na NN napäťovú hladinu.
Odberné elektrické zariadenie, súčasťou ktorého je aj elektromerový rozvádzač, je vo vlastníctve
odberateľa a tento je zodpovedný za jeho zriadenie a umiestnenie. Z uvedeného vyplýva, že nemožnosť
umiestnenia rozvádzača nemôže ísť na vrub žalovaného. Poukázal na Zápis z pracovného stretnutia

medzi zástupcami žalobcu a žalovaného dňa 14.02.2018, z ktorého je zrejmé, že žalovaný informoval
žalobcu o potrebe zabezpečenia technických opatrení. Napriek tomu žalobca nevykonal opatrenia na
odvrátenie škody, či je j zmiernenie. Zároveň namietal aj výšku škody, nakoľko z prepočtu žalovaným
nevyplýva žalovaná istina 19.003,132 Eur.

3. Žalobca v rámci repliky podaním zo dňa 14.10.2019 uviedol, že žalobca z dôvodu, že neustále
dochádzalo k prekročeniu maximálnej rezervovanej kapacity, požiadal SSD o zmenu stanovenej
maximálnej rezervovanej kapacity, ako aj zmenu podmienok napojenia z VN odberu na NN odber.
Žalovaný stanovil podmienky napojenia, ktoré neboli splniteľné, resp. realizovateľné len za vynaloženia
veľkého úsilia a nemalých finančných zdrojov. Jednalo sa o podmienku, že žalovaný vyžadoval

vybudovanie novej NN prípojky s osadením merania pri trafostanici, čo si vyžadovalo nielen realizáciu
stavebných prác, ale i usporiadanie práv k pozemkom tretích osôb. Žalobca vraj vynaložil všetko úsilie
na odvrátenie toho, aby nedochádzalo k porušeniu a uplatňovaniu sankčných mechanizmov.

4. Žalovaný v podaní zo dňa 11.11.2019 poukázal na list URSO č. XXXXX/XXXX/BA, z obsahu ktorého

žalobca sa pokúša preukázať údajné pochybenie na strane žalovaného, avšak URSO konštatoval, že
zo strany žalovaného nedošlo pri preverení podnetu žalobcu k porušeniu platnej právnej úpravy, ani
k porušeniu cenových rozhodnutí a prevádzkového poriadku spoločnosti. Teda zo strany žalovaného
nedošlo k žiadnemu porušeniu a teda žalovaný nemôže byť zodpovedný za údajnú škodu vzniknutú na
strane žalobcu.

5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.05.2019, následne opraveným na pojednávaní dňa
21.02.2020, zobral žalobu v časti 5.106,87 Eur späť. Pokiaľ v podaní z 26.04.2019 uviedol, že v rozsahu
4.976,87 berie žalobu späť, hoci uviedol, že si uplatňuje sumu 19.002,13 Eur, následne toto opravil na
pojednávaní 21.02.2020 ako chybu v počítaní tak, že si uplatňuje sumu 19.002,13 Eur titulom náhrady

škody a vo zvyšnej časti, t.j. 5.106,87 Eur, berie späť. Dodal, že si uplatňuje náhradu iba titulom škody,
nie aj nemajetkovú ujmu.

6. Žalovaný so späťvzatím súhlasil.

7. Podľa § 145 ods.2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.8. Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. S poukazom na dispozitívny úkon žalobcu a so súhlasom žalovaného, súd konanie o zaplatenie sumy
5.106,87 Eur zastavil. Predmetom konania zostala suma 19.002,13 Eur titulom náhrady škody.

10. Súd následne nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový

stav za nasledovných zákonných ustanovení:

11. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP(1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v

súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

13. Podľa článku 4 CSP: (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

14. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP:
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

16. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

19. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

20. Predpoklady pre vznik zodpovednosti sú porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej stanovenej
povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností. Teda
zodpovednosť je daná iba vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností.
Zodpovednosť za škodu sa rozširuje aj na porušenie inej povinnosti, ako je povinnosť zo záväzku.

V prípade porušenia povinností, ktoré stanovuje iný právny predpis než Obchodný zákonník, sa
zodpovednosť posudzuje podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ak ten, ktorý predpis nestanovuje
zodpovednosť inak. V danom prípade žalobca sa domáha náhrady škody, ktorú mal spôsobiť žalovanýsvojim zdĺhavým konaním pri posudzovaní žiadosti žalobcu, nakoľko stanovil žalobcovi nesplniteľné, až
diskriminačné podmienky.

21. Súd mal preukázané, že strany konania uzavreli dňa 13.03.2008 Zmluvu o pripojení zariadenia
odberateľa do distribučnej sústavy.

22. Súd skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol pôvodne pripojený v rámci
tzv. VN prípojky k trafostanici, ktorú vybudovala spol. R., a.s., ktorú odkúpil žalovaný. Taktiež mal súd

nesporné, že mal nepochybne preukázané, že žalobca žiadal od žalovaného prechod vysokého napätia
(VN) napäťovej hladiny na NN napäťovú hladinu, pričom žiadosť poslal žalovanému dňa 17.07.2014 a
dňa 08.04.2015 doručil žiadosť žalovanému o zvýšenie maximálnej rezervovanej kapacity na existujúce
odberné miesto z dôvodu, že neustále dochádzalo k prekračovaniu maximálnej rezervovanej kapacity,
nakoľko žalobca v tom čase mal rezervovanú alebo maximálnu mieru rezervovanej kapacity vo výške
15kW. V roku 2014 sa táto kapacita ukázala ako nedostatočná a žalobca tak požiadal žalovaného

o zmenu technických parametrov existujúceho pripojenia alebo prechodu z VN napäťovej hladiny na
NN napäťovú hladinu. Podľa tvrdenia žalobcu uvedené odberné miesto bolo v danom čase pripojené
na prenosovú sústavu a teda išlo len o zmenu existujúcich technických podmienok napojenia alebo
pripojenia.

23. Žalobca trval na tom, že žalovaný stanovil technické podmienky tak, aby žalobca zriadil bod merania
v blízkosti trafostanice, čiže mimo svojho pozemku v okruhu 2,5 m od trafostanice. Žalobca však nemal
na to oprávnenie, ani súhlas vlastníka nehnuteľnosti na zhotovenie alebo vykonanie a úpravu meracieho
bodu, teda taká podmienka bola pre žalobcu nesplniteľná. Až v roku 2018 došlo k akceptácii. Žalobca
mal za to, že prebudovanie novej prípojky nebolo nevyhnutné, keďže vyhovovala všetkým technickým

parametrom prenosovej sústavy a bola zriadená už pred rokom 2001. A práve nevyhoveniam žiadostiam
žalobcu vznikla škoda.

24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný umožnil navýšenie maximálnej rezervovanej
kapacity, ale po splnení stanovených podmienok. Jednou z podmienok bol prechod z VN na NN

napäťovú hladinu, pričom z jeho vyjadrení k žiadostiam žalobcu vyplýva uvádzanie podmienkového
prechodu z VN na NN napäťovú hladinu. Podľa žalovaného problémom bola neochota žalobcu naplniť
tú podmienku, čo vyplýva aj z toho, že žalobca dotazoval žalovaného, z akého dôvodu považuje ten
prechod, keďže poplatky na NN napäťovej hladine sú vyššie ako poplatky na VN napäťovej hladine,
žalovaný ako obchodnú podmienku pripojenia stanovil povinnosť prechodu z VN na NN napäťovú

hladinu. Žalobca trval na tom, že chcel prejsť z VN na NN, ale nevedel splniť technickú podmienku.

25. Je nepochybné, že žalovaný dal vyjadrenie žalobcovi, za akých podmienok je možný prechod z VN
na NN napäťovú hladinu, pričom súd má za to, že tieto podmienky stanovil štandardným spôsobom
ako pri ostatných žiadateľov o navýšenie maximálnej rezervovanej kapacity alebo o nové pripojenie.

Žalobca nepreukázal, že by podmienky boli stanovené neštandardne. Nemôže byť na zodpovednosti
žalovaného, že žalobca nebol schopný tieto podmienky splniť, nakoľko tieto podmienky boli štandardné.
Vzdialenosť elektromera od trafostanice je významná pre pripojenie, keďže čím ďalej je elektromerový
rozvádzač umiestnený od trafostanice, tým väčšie straty na strane distribúcie, teda žalovaného,
nastávajú.Pretoještandardnýmspôsobomtakátopodmienkaumiestnenieelektromerovéhorozvádzača

v blízkosti trafostanice. To, že žalobca sa nevedel dohodnúť s inými vlastníkmi pozemkov, nemôže byť
na úkor žalovaného. Podľa uvedenia žalovaného, v iných prípadoch, keď stanoví také podmienky, nie
je problém, aby sa dohodol daný odberateľ s umiestnením elektromerového rozvádzača na pozemku,
ktorý aj nemusí byť v jeho vlastníctve. Žalovaný vyvíjal snahu, hľadal možnosti, ako danú situáciu
vyriešiť. Na viacerých rokovaniach žalovaný podľa jeho uvedenia navrhoval rôzne spôsoby umiestnenia

daného elektromerového rozvádzača, až následne, keď žalobca podával mnohé sťažnosti po mnohých
stretnutiach, a po riadnom zistení objektívnych dôvodov, bolo možné poskytnúť výnimku, ktorá však
samozrejme nie je štandardná a na takúto výnimku nemá žalobca v žiadnom prípade nárok. Čiže
pripojenie žalobcu bolo vyriešené neštandardným spôsobom. Avšak samozrejme žalobca nemôže si
nárokovaťumiestnenieelektromerovéhorozvádzačavýnimkouadiskriminačnýmspôsobomvporovnaní

s inými odberateľmi, ktorí nemajú problém zabezpečiť si umiestnenie elektromerového rozvádzača v
súlade s technickými podmienkami, ktoré sú stanovené zo strany našej spoločnosti. Na otázku súdu
voči žalovanému, či pokiaľ by žalovaný nevyriešil situáciu tak, ako uviedol, teda nejakým neštandardným
spôsobom, tak žalobca by bol v neriešiteľnej situácii, uviedol, že je na žalobcovi, aby si zabezpečil svojusituáciu tak, aby bolo možné, keďže iní odberatelia vedia plniť ich podmienky a v zmysle zákona o
energetike je povinnosťou žalobcu zabezpečiť výstavbu odberného elektrického zariadenia.

26. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predsa odberné elektrické zariadenie bolo postavené a cez tú elektrickú
prípojku odoberal elektrinu, žalovaný uviedol, že meranie nemal umiestnené v zmysle stanovených
technických podmienok žalovaného. Ide o štandardný postup stanovenia podmienok, nejde o žiadne
svojvoľné určovanie podmienok pre jednotlivých odberateľov.

27. Na návrh žalovaného súd vykonal výsluch svedka P.. Q. K., ktorý je zamestnanec žalovaného ako
vedúci odboru nových pripojení. Uviedol, že žalobca skutočne dal žiadosť na zmenu MRK, na základe
čoho mu boli predložené všeobecné podmienky. Žalobca však namietol, že pri takejto ním požadovanej
zmene by sa prejavila zvýšená fakturácia, zmena tarify. Bolo mu vysvetlené, že pri zmene MRK musí
zaniknúť VN a vznikne NN, pokiaľ má dôjsť k zmene z VN na NN, pričom platí, že pokiaľ je trafostanica
vo vlastníctve žalovaného, tak odberné miesto musí prejsť do NN tarify. Tento postup je štandardný a

bežný, ako aj v zmysle rozhodovania URSO. Takto sa musí postupovať pri posudzovaní každej žiadosti.
Žalobcovi bolo vysvetlené, že musí vyložiť meranie, preložiť trafostanice na verejne prístupné miesto.
Elektromer bol v tom čase umiestnený v trafostanici. Žalobca s takým postupom nesúhlasil a žiadal iba
navýšiť výkon pri dodržaní VN tarify, čo však nebolo možné. Žalobca bol upozornený, že pokiaľ nebudú
splnené podmienky, nie je možné výkon navýšiť a prekročenie MRJ je sankcionované. Svedok uviedol,

že pri posudzovaní žiadosti prihliadajú striktne podľa prevádzkového poriadku, schváleného cenníka,
zákona o energetike, STN normy a podľa rozhodnutí URSO. Musia sa správať nediskriminačne. Pre
žalobcubolipodmienkystanovenéštandardne.Pokiaľžalobcanavrhovalriešenie-pripojiťzozariadenia,
ktorý nebol majetkom žalovaného, nebolo možné také pripojenie, pričom žalobca vraj tvrdil nemožnosť
splnenia podmienky, avšak bez preverenia. Bolo totiž potrebné osloviť iné susediace subjekty, ako napr.

R., a.s. a až potom bolo možné objektívne posúdiť schopnosť, či nemožnosť splniť danú podmienku.
Žalovaný nemôže dávať výnimky len na základe nepotvrdených skutočností. Žalobca nepotvrdil ním
tvrdené skutočnosti o nemožnosti splniť stanovené podmienky.

28. Súd mal preukázané, že došlo k pripojeniu z VN na NN, ale až po objektívnom zistení, že žalobca

skutočne nie je technicky schopný vyriešiť danú situáciu a tak mu bola udelená výnimka, ale až po
preukázaní objektívnych skutočností, že ináč to nie je možné. V čase podania žiadosti pripojenie malo
charakter VN, lebo žalobca bol od počiatku pripojený z NN, keďže v tom čase legislatíva nestanovovala
podmienky, že žalobca musí byť pripojený z trafostanice žalovaného a že musí mať tarifu NN.

29. Žalobca tvrdil, že NN pripojenie je vtedy, ak je to zo zariadenia žalovaného. Od roku 2005 už
zabezpečovala pripojenia SSD, takže všetci mali byť NN pripojení, len fakturácia bola VN, takže bolo
potrebné iba zmeniť zmluvu. Svedok R.K. však uviedol, že ak je odberateľ ako VN, tak elektromerač bol
osadený v trafostanici, ale podľa platnej právnej úpravy elektromerač musel byť mimo trafostanice, keby
išielnaNNhladinu,kdesústanovenépodmienky,žekaždéodbernémiestomusímaťpredelektromerom

hlavný istič. Svedok poprel tvrdenie žalobcu s tým, že žalovaný nikdy nenavrhoval žalobcovi ako jediné
riešenie, aby elektromer dal do oplotenia R., a.s. Žalobca trval na tom, že žalovaný mu dával iba také
riešenie, hoci R., a.s. nesúhlasila, tak to bolo nesplniteľné. Avšak z vyjadrenia žalovaného zo 06.03.2015
vyplýva, že elektromerač treba osadiť vedľa trafostanice, pričom svedok správne poukázal na to, že
vedľa trafostanice neznamená iba plot spol. R., a.s.

30. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že zamieňa bod pripojenia s miestom osadenia elektromerového
rozvádzača, hoci ide o odlišné miesta. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné podmienky pre iných
odberateľov, toto nepreukázal a pre toto konanie je to irelevantné, nakoľko jednak žalobca nepreukázal
svoje tvrdenie o iných podmienkach pre iných odberateľ a jednak ide o zmluvný vzťah, zmluvnú voľnosť.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že káble predsa boli jeho vlastníctvo, ničím to nepreukázal, pričom svedok trval na
tom, že nemal vedomosť, koho sú káble a ž po tom, ako žalobca uviedol, že je dohodnutý s majiteľom,
až potom danú situáciu vyriešili. Na uvedené už žalobca nereagoval.

31. Podľa vyjadrenia URSO z 12.10.2016 je zrejmé, že ak došlo k zmene vlastníckych vzťahov

trafostanice,došlokzmenedeliacehomiestamedzivlastníctvožalovanéhoažalobcomakoodberateľom
a bolo potrebné premietnuť tieto zmeny do novej zmluvy o pripojení tak, aby reflektovali skutočný stav.32. Žalovaný zotrval na tom, že žaloba je nedôvodná, nakoľko žalovaný nič neporušil a neboli
naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za údajnú škodu, žalobca nepreukázal vznik škody.
Žalobca bol povinný žalovanému uhrádzať platby z dôvodu prekročenia maximálnej rezervovanej

kapacity odberného miesta. Maximálna rezervovaná kapacita je údaj, ktorý sa zmluvne dohodne práve
v zmluve o pripojení a vyplýva priamo z nej a je záväzný pre obe zmluvné strany. V prípade, ak zo strany
užívateľa sústavy dôjde k prekročeniu tohto zmluvného parametra maximálnej rezervovanej kapacity,
tak v zmysle príslušných rozhodnutí URSO, cenníkov, je užívateľ sústavy povinný platiť spoločnosti
SSD sankčnú platbu za prekročenie maximálnej rezervovanej kapacity odberného miesta. K tomuto

dochádzalo aj v danom prípade a nakoľko žalobca porušoval tieto zmluvné ustanovenia, prekročil
maximálnu rezervovanú kapacitu, bol žalovaný ako regulovaný subjekt povinný fakturovať žalobcovi
sankčné platby v zmysle platného cenníka URSO. Žalobca bol povinný tieto platby uhrádzať, v opačnom
prípade by porušoval podmienky zmluvy o pripojení a mohol byť odpojený od distribučnej sústavy.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný postupoval v danom prípade diskriminačne, tak s týmto tvrdením
nesúhlasil, keďže žalovaný v procese riešenia žiadosti vychádza vždy z platnej legislatívy, platnej v

čase podania danej žiadosti a takto tomu bolo aj v tomto prípade. Pre úspešné navýšenie, aby mohla
byť navýšená maximálna rezervovaná kapacita ako požadoval žalobca a uzatvorenie novej zmluvy
o pripojení, žalovaný stanovil žalobcovi obchodné a technické podmienky pripojenia vyplývajúce z
právnych predpisov a rozhodnutí URSO, pričom zo zákonnej definície zmluvy o pripojení podľa § 26
ods. 3 jednoznačne vyplýva, že požadovanú kapacitu je odberateľ oprávnený využívať až po tom,

ako splní obchodné a technické podmienky pripojenia. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k splneniu
týchtoobchodnýchatechnickýchpodmienok,nebolomožnéposkytovaťpožadovanúkapacitužalobcovi.
Podotkol, že samotná žiadosť neznamená, že žalobca alebo odberateľ akýkoľvek je oprávnený využívať
distribučnú sústavu v rozsahu požadovanej maximálnej rezervovanej kapacity. Táto žalobcovi nebola
pridelená, preto v zmysle platného zmluvného vzťahu bol oprávnený využívať distribučnú sústavu len v

rozsahu 15 kW a všetko nad rámec tohto bolo prekračovanie maximálnej rezervovanej kapacity, dokým
nedošlo k uzatvoreniu zmluvy so zvýšenou maximálnou rezervovanou kapacitou. Tvrdil, že podmienky,
ktoré žalobcovi stanovil, neboli diskriminačné. Jednalo sa o štandardné podmienky, ktoré sa v takýchto
prípadoch z jeho strany vždy stanovujú danému žiadateľovi.

33. Súd poznamenáva, že v zmysle platnej právnej úpravy, elektromerový rozvádzač je súčasťou
odberného elektrického zariadenia, za ktorého výstavbu zodpovedá odberateľ, čiže nie k zodpovednosti
SSD, t.j. žalovaného, vystavať tento elektromerový rozvádzač. Toto je povinnosťou odberateľa, nie
žalovaného.

34. Pokiaľ žalobca nebol schopný naplniť obchodné a technické podmienky pripojenia, nemôže to byť
na úkor žalovaného. Žalovaný neporušil v procese riešenia žiadosti žalobcu žiadny právny predpis, čo
vyplýva aj z konštatovania URSO. Z uvedeného je zrejmé, že keďže žalovaný neporušil žiadny právny
predpis, nemôže na jeho strane vzniknúť zodpovednosť za tvrdenú škodu.

35. Pokiaľ žalovaný stanovil podmienky, z ničoho nevplýva, že by boli neštandardné, boli v rámci
zmluvnej voľnosti a v zmysle platnej právnej úpravy. Dané podmienky boli štandardné a stanovené
každému užívateľovi sústavy. Uvedené vyplýva aj z kontroly a stanoviska URSOa. Žalobca nesplnil
obchodné a technické podmienky k tomu, aby mohlo dôjsť k úspešnému prechodu na napäťovú
hladinu, resp. k navýšeniu maximálnej rezervovanej kapacity jeho odberného miesta. Aby žalobca

mohol využívať zvýšenú maximálnu rezervovanú kapacitu, musel mať splnené obchodné a technické
podmienky, teda okrem iných mal splniť, že elektromerový rozvádzač bude umiestnený mimo
trafostanice. Keďže toto nebolo splnené, nebolo možné, aby využíval zvýšenú kapacitu, ktorú požadoval
vo svojej žiadosti, pretože len na základe žiadosti nie je možné využívať zvýšenú kapacitu a toto sa
musí premietnuť aj do samotnej zmluvy. Keďže žalobca takto platne uzatvorenú zmluvu na navýšenie

maximálnej rezervovanej kapacity v rozhodnom čase nemal, bol povinný dodržiavať maximálnu
rezervovanú kapacitu z vtedy platnej zmluvy o pripojení, teda 15kW. Keďže žalobca túto kapacitu
prekračoval, žalovaný mu fakturoval sumy v zmysle cenníka.

36. Je nepochybné, že žalobca bol povinný splniť podmienky zákonné, ako aj zmluvné. Žalobca mal

riadne stanovené podmienky v zmluve, ktoré prekračoval, čo sa týka maximálnej rezervovanej kapacity.
URSO vyslovilo, že nedošlo k žiadnemu porušeniu zo strany žalovaného. Žalovaný stanovil štandardné
podmienky. Pokiaľ žalobca má za to, že konanie o jeho žiadosti sa neprimerane predlžovalo, predsa
žalobca bol ten, kto bol povinný splniť podmienky. Pokiaľ ich nebol schopný splniť a mal za to, žestanovenépodmienkysúnesplniteľné,ničímtotosvojepresvedčenienepreukázal.Nestačíibauviesť,že
sused nesúhlasí a pod. Ničím objektívnym to nepreukázal. Žalovaný nie je povinný automaticky zmeniť
podmienky a udeliť výnimku, všetky skutočnosti pre výnimku je potrebné relevantne preukázať, potvrdiť,

avšak žalobca nič také neurobil. Keďže vyššia MRK nebola ani zmluvne dojednaná, ani prekročenie,
ani zvýšenie, preto mu bolo zo strany žalobcu fakturované tak, ako vyplýva z faktúr. Odberateľ nemá
automaticky nárok na výnimku, ale iba po zistení všetkých relevantných skutočností a tie musia byť
riadne zrejmé. Bolo vecou žalobcu preukázať svoje tvrdenia a presvedčenia. Nestačí iba oznámiť, že
niečo sa nedá, že niekto nesúhlasí a pod. To všetko je iba v rovine tvrdenia. Tým, že žalovaný nesplnil

podmienky, ani ničím relevantným nepreukázal svoje tvrdenia o nesplniteľnosti, ale toto bolo preukázané
cca po 2 rokoch, až následne bola zo strany žalovaného poskytnutá výnimka, avšak nie pochybením, či
nekonaním žalovaného, ale práve z dôvodov na strane žalobcu bol tento proces tak dlhý.

37. Žalovaný riadne vysvetlil, že žalobca bol obdobne ako mnoho iných odberateľov, pripojený do
distribučnej sústavy prostredníctvom transformátora vo vlastníctve SSD, pričom určené meradlo -

elektromer žalobcu sa nachádzalo na strane transformátora, z ktorého je zabezpečovaná distribúcia
elektriny na NN (nízke napätie) napäťovej hladine. Nakoľko žalobca bol odberateľom, bola v čase
pripojenia jeho odberného miesta do distribučnej sústavy SSD priznaná napäťová hladina pripojenia VN
(vysoké napätie). Zmluvy o pripojení, ktoré nemuseli byť v písomnej forme, obsahovali dohodu výšky
maximálnej rezervovanej kapacity a aj napäťovú hladinu pripojenia ich odberných miest do distribučnej

sústavy SSD. Žalobca tiež patril k takým odberateľom., pričom napäťová úroveň jeho odberného miesta
bol VN a MRK vo výške 15kW. Podstatné je, že v čase odkúpenia trafostanice, v ktorej sa nachádza
transformátor prostredníctvom ktorého je žalobca pripojený do distribučnej sústavy SSD, žiadny právny
predpis neukladal žalovanému povinnosť uzatvoriť s odberateľmi pripojenými do distribučnej sústavy z
takejto trafostanice novú zmluvu o pripojení pre napäťovú hladinu pripojenia NN. Keďže taká povinnosť

neexistovala, žalovaný nemal v danom čase možnosť ako prinútiť takých odberateľov k prechodu na
NN napäťovú hladinu.

38. Podľa § 31 ods.2 písm.j) zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný
prideľovať transparentným a nediskriminačným spôsobom distribučnú kapacitu.

39. Súd poukazuje na rozpor v tvrdeniach žalobcu, keďže tvrdil, že žiadal o zvýšenie MRK a súčasne
žiadal o prechod z VN napäťovej hladiny pripojenia jeho odberného miesta na NN napäťovú hladinu
pripojenia jeho odberného miesta, a to údajne už dňa 17.08.2014. Ale žalobca bol ten, ktorý spôsoboval
prieťahy, keďže namietal prechod na NN napäťovú hladinu a odmietal splniť požadované podmienky

pre uzatvorenie novej zmluvy. o pripojením ktorá by zabezpečovala pripojenie jeho odberného miesta
na NN napäťovej hladine. Potrebné je uviesť tiež to, že výstavba odberného elektrického zariadenia
a umiestnenie elektromerového rozvádzača je plne v kompetencii odberateľa, teda žalobcu v tomto
prípade. Odberné elektrické zariadenie nazývané aj elektrický prívod, v zmysle § 398 ods.9 cit.zák.
je odberateľ. Odberné elektrické zariadenie, súčasťou ktorého je aj elektromerový rozvádzač, je vo

vlastníctve odberateľa a tento je zodpovedný za jeho zriadenie a umiestnenie. Z uvedeného vyplýva, že
nemožnosť umiestnenia rozvádzača nemôže ísť na vrub žalovaného. Žalovaný požadoval umiestnenie
merania v zmysle vtedy platných technických podmienok a zásad merania a také ukladá aj ostatným
odberateľom, nejednalo sa o žiadnu diskrimináciu.

40. Je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah, ktorým bola dohodnutá
VN napäťová hladina a MRK vo výške 15kW. Tento zmluvný vzťah bol účinný do účinnosti ďalšej zmluvy.
Žalovaný bol povinný dodržiavať dohodnutú výšku maximálnej rezervovanej kapacity podľa platnej
zmluvyopripojení.PodľaCenníka(rozhodnutieURSOč.0015/2015/E)vprípade,akdôjdenaodbernom
mieste alebo odovzdávacom mieste k prekročeniu MRK, uhradí užívateľ distribučnej sústavy za hodnotu

na zmluvne dohodnutú MRK pätnásťnásobok mesačnej tarify mesačnej rezervovanej kapacity. Nakoľko
žalobca nedodržal zmluvné hodnoty rezervovanej kapacity, žalovaný mu fakturoval tarify za prekročenie
RK a MR podľa nameraných údajov v zmysle § 26 vyhl. URSO č. 221/2013 Z.z.

41. Zo zápisu z pracovného stretnutia medzi zástupcami žalobcu a žalovaného dňa 14.02.2018 vyplýva,

že žalovaný informoval žalobcu o potrebe zabezpečenia technických opatrení. Žalobca nevykonal
opatrenia na odvrátenie škody, či je j zmiernenie.42. Podľa § 384 ods.1 Obchodného zákonníka Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na
okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba
nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

43. Súd posúdil, že žalobca nesplnil svoju povinnosť a nevykonal potrebné opatrenia na odvrátenie
škody. Žalobca dokonca mal vedomosť o tom, aké opatrenia má urobiť, aby bolo vyhovené jeho
žiadosti. Napriek tomu nič relevantné nevykonal. Pokiaľ uviedol, že oznámil žalovanému, že podmienky
sú nesplniteľné, nakoľko vlastník vedľajšej nehnuteľnosti nesúhlasí, toto svoje oznámenie ničím

žalovanému nepreukázal, iba ho tvrdil bez ďalšieho preukázania, osvedčenia. Žalovaný nebol povinný
automaticky poskytnúť žalobcovi výnimku len na základe jeho tvrdenia. Žalobca podal žiadosť, bol
si vedomý podmienok na vyhovenie žiadosti, napriek tomu iba oznámil žalovanému vyššie uvedené.
Súd posúdil, že žalovaný správne konal a neporušil žiadnu svoju povinnosť, pokiaľ žiadosti žalobcu
nevyhovel, keďže jednak žalovaný nebol povinný poskytnúť výnimku a jednak žalovaný nemal
preukázané, ani inak objektívne zistené, že skutočne dané podmienky sú pre žalobcu nesplniteľné.

Preukázanie tejto skutočnosti však bolo na strane žalobcu. Preto do objektívneho zistenia nemožnosti
splniť podmienky nebol dôvod vyhovieť žiadosti. Žalobca dĺžku trvania konania o žiadosti spôsobil sám
svojim konaním, resp. riadnym nekonaním.

44. Žalovaný vo svojich vyjadreniach žalobcovi jednoznačne stanovil technické podmienky. V rámci

nich aj podmienky upravujúce umiestnenie meradla, a to nediskriminačným spôsobom, totožným s
podmienkami ukladanými aj iným odberateľom. Pokiaľ žalobca tvrdil opak, toto ničím nepreukázal.
Bolo na žalobcovi, aby tieto podmienky splnil. Práve žalobcova nemožnosť splniť technické podmienky
pripojenia viedla k predĺženiu procesu zvyšovania MRK odberného miesta žalobcu. Žalovaný nad
rámce svojich povinnosti vyhovel následne žalobcovi a umožnil mu výnimočné umiestnenie merania,

ktoré nezodpovedá štandardným zásadám merania žalovaného. Žalovaný nebol povinný na umožnenie
výnimky. Podľa vyjadrenia žalovaného výnimky poskytuje iba v prípadoch, keď skutočne a objektívnym
spôsobom je zistené, že technické podmienky nie je možné ináč splniť. Žalobca požadoval žalovaného
o navýšenie MRK, či zmenu z VN na NN, na základe čoho mu boli dané podmienky na vyhovenie
žiadosti. Žalobca ich nesplnil s tvrdením, že to nie je možné. Svoje tvrdenia však ničím nepreukázal,

hoci bolo v jeho záujme to preukázať. Nemôže požadovať od žalovaného, aby automaticky na základe
nejakého jeho nepreukázaného tvrdenia poskytol výnimku a vyhovel žiadosti. Súd má za to, že bolo
vecou žalobcu toto preukázať a žalovaný nebol povinný povoliť výnimku iba na základe tvrdenia žalobcu.
Žalobca nemá nárok na poskytnutie výnimky, je to na vôli žalovaného. Žalovaný poskytol výnimku, ale
až po objektívnom zistení všetkých skutočností, ktoré bol povinný preukázať žalobca a nie žalovaný.

Preto ak proces posúdenia žiadosti bol zdĺhavý, bolo to z dôvodov na strane žalobcu. Preto ak žalobcovi
vznikla škoda, nemožno zodpovednosť viazať na žalovaného.

45. V zmysle ustálenej judikatúry pod skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v
zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi.

Skutočná škoda predstavuje vyjadrenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením
škody a po spôsobení škody. Skutočnou škodu je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie,
zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou
udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého
stavu. Teda ide o zmenšenie majetkového stavu poškodeného. (R28/2007, R55/1971,...)

46. Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí:
protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, pričom
musí sa jednať o primárnu príčinnú súvislosť, teda nie o odvodenú.

47. Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky, je na žalobcovi.

48. Súd posúdil, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť, ani porušenie povinnosti zo strany
žalovaného, ako ani výšku škody, ktorú žalovaný taktiež namietal s tým, že pri prepočtoch, na ktoré
žalobca poukazoval, nedospel k žalovanej istine.

49. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na
zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovejčasti tohto rozhodnutia. Súd záverom zdôrazňuje, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom
zodpovednosti žalovaného. Súd nemal preukázané porušenie žiadne povinnosti zo strany žalovaného,
pričom uvedené konštatoval aj URSO. Žalobca bol povinný splniť podmienky a pokiaľ mal za to,

že sú nesplniteľné v jeho prípade, bolo v jeho záujme toto preukázať žalovanému, keďže výnimka
je na rozhodnutí a posúdení žalovaného po objektívnom zistení dôvodov. Žalobca však objektívne
nepreukázal dané dôvody, iba ich tvrdil, a to až do rozhodnutia o výnimke. Teda ak mu vznikla škoda,
tak nie z dôvodov konania/nekonania žalovaného.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 256 CSP
(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto
trov protistrane.

52. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53.Vzhľadomktomu,žežalovanýbolúspešnývcelomrozsahu,atovčasti,vktorejsúdžalobuzamietol,
ako aj v časti, v ktorej súd zastavil konanie, keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania, súd
priznal žalovanému náhradu trov konania tak, ako bolo uvedené s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).