Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 17, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719010318
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719010318.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov
JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 17.06.2020 v trestnej veci obžalovaného ml. A. U., pre prečin rozširovania detskej pornografie
podľa § 369 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa
07.08.2019, sp. zn. 6T/39/2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného mladistvého A. U..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 07.08.2019, sp. zn. 6T/39/2019 bol obžalovaný ml. A.
U. uznaný vinným z prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, že

- dňa 17.04.2017 v presne nezistenom čase v H. na adrese trvalého bydliska prostredníctvom
neznámeho zariadenia pripojeného na internet prostredníctvom IP adresy XXX.XXX.XXX.XXX na
internetovej stránke www.facebook.com na svojom používateľskom profile „Y.“ zdieľal 7 ks fotografií
zobrazujúcich genitálie maloletých detí, pohlavný a orálny styk s maloletými deťmi, kde následne
v časoch 22:08:57 UTC, 22:09:03 UTC, 22:09:20 UTC, 22:10:04 UTC prostredníctvom svojho
používateľského profilu odoslal na iný používateľský profil „XXXXE. patriaci E. E. z S. najmenej

štyri z týchto fotografií a ďalej v časoch 22:09:04 UTC, 22:09:19 UTC, 22:10:05 UTC najmenej tri z
týchto fotografií prostredníctvom svojho používateľského profilu odoslal na ďalší používateľský profil
„lordofdankmemes“ patriaci E. I. z S., čím takto dané fotografie rozširoval a sprístupňoval.

Za uvedený skutok mu bol podľa § 369 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 36
písm. j), písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)

mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu bol výkon trestu podmienečne odložený.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.08.2019
elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajcu odvolanie
obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami so
zaručeným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajcu dňa 24.02.2020. Namietal, že súd prvého
stupňa riadne nevyhodnotil dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Pre kvalifikáciu

určitého skutku ako trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 Tr. zákona je
nevyhnutné naplnenie všetkých povinných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu. Jednýmz týchto povinných znakov je úmysel, pričom v danom prípade nemožno súhlasiť so závermi súdu
prvého stupňa, ktorý tento znak považoval za preukázaný, keď konštatoval, že je nepochybné, že
obžalovaný si bol vedomý, aké súbory mu boli zaslané a aké súbory odoslal inej osobe. Úmysel ako

znak skutkovej podstaty trestného činu je v prípade daného trestného činu rozšírený o subjektívne
zameranie osoby, ktorá vykonáva manipuláciu so zobrazením a určením účelu použitého zobrazenia,
teda smerovania zobrazenia. V zmysle definície detskej pornografie v § 132 ods. 4 Tr. zákona ide o
menované zobrazenie smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia, teda konanie páchateľa musí
byť vedené vyššie uvedeným úmyslom, teda smerovaním. Rovnaký záver vyslovila aj súdna prax

napr. v uznesení Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.08.2014, sp. zn. 23To/83/2014. Charakteristika
zobrazenia smerujúceho k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby je súčasťou legálnej definície
detskejpornografie,tedaajzákonnýmznakomtrestnýchčinovpodľa§368-370Tr.zákona.Smerovanie
kvyvolaniusexuálnehouspokojenianiejedanépotencionálnouspôsobilosťouvyvolaťtakéuspokojenie,
ale určením druhu použitia konkrétneho zobrazenia sexuálneho styku alebo obnažených častí tela
páchateľom trestného činu pri konaní uvedenom v § 368 - 370 Tr. zákona inou osobou, odlišnou od

osoby páchateľa. Určenie účelu použitia zobrazenia sexuálneho styku alebo obnažených častí tela
na vyvolanie sexuálneho uspokojenia inej osoby nie je trvale predurčené danosťou alebo absenciou
takéhoto určenia osobou, ktorá sa podieľa na vyhotovení zobrazenia. Smerovanie je cieľom páchateľa,
ktorý takéto smerovanie určil a teda znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu.
Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní skutku ako trestného činu podľa § 369 ods. 1 Tr. zákona

je rozhodujúce subjektívne zameranie osoby, ktorá vykonáva manipuláciu so zobrazením a určením
účelu použitia zobrazenia, teda smerovanie zobrazenia. Nič na tom nemení ani úprava legálnej
definície detskej pornografie po 01.08.2019, keďže smerovanie zobrazenia je ako pojmový znak legálnej
definície tiež znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 369 ods. 1
Tr. zákona. Obžalovaný uvedený účel použitia zobrazenia, t.j. smerovanie neurčil, teda tento znak

skutkovej podstaty nenaplnil, keď obžalovaný komunikoval so svedkami E. E., resp. E. I. výlučne
cez súkromné správy a fotografie zaslal v rámci tejto konverzácie zo srandy. Úmysel, s ktorým
obžalovaný zaslal fotografie, potvrdil svedok I. pri svojom výsluchu tak v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní, keď potvrdil vyjadrenie obžalovaného a síce, že mu screenshot fotografie poslal
zo srandy, za účelom akejsi provokácie, pričom o detskej pornografii sa ani nikdy nebavili. Zároveň

je potrebné považovať uložený trest, vzhľadom na spôsob spáchania činu a osobu obžalovaného
za neprimerane prísny a nepotrebný pre nápravu páchateľa. Obžalovaný si fotografie toho typu
nezadovážil, ani ich neprechovával, nestiahol si ich ani do svojho počítača. Vo svojich zariadeniach ani
nosičoch údajov nemal obžalovaný žiadne obrazové ani zvukovo-obrazové záznamy a ani iný materiál
detského pornografického charakteru. Zo záverov znaleckého posudku týkajúceho sa duševného stavu

a sexuality obžalovaného vyplýva, že obžalovaný netrpí a ani netrpel akoukoľvek sexuálnou deviáciou.
Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, ÚPSVaR H., ako aj J. Z. ho hodnotia kladne.
Nemá záznam v Ústrednej evidencii priestupkov MV SR, ani v odpise z registra trestov. Vzhľadom
na osobu obžalovaného a prejednávaný prípad, prichádza do úvahy aj vhodnejší spôsob pôsobenia
na obžalovaného, ako je podmienečne zastavenie trestného stíhania, prípadne zmier. S poukazom na

uvedené má za to, že jeho konaním neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu
rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zákona, pretože nebola jednoznačne a bez
pochybností preukázaná podstatná náležitosť skutkovej podstaty tohto trestného činu, ktorou je úmysel
šíriť zobrazenie za účelom sexuálneho uspokojenia tretej osoby, v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a spod obžaloby ho oslobodil, pretože skutok nie je trestným

činom.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo,prihliadnucajnachyby,ktoréneboli

odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutočnosť, že samotný skutok sa stal,
potvrdzujú vykonané dôkazy, najmä výpoveď svedka Almášiho, ktorý tak v prípravnom konaní, ako

aj na hlavnom pojednávaní popisoval okolnosti, za ktorých bol obžalovanému sprístupnený súbor s
detskou pornografiou a ktorý takéto súbory preposlal svedkovi s tým, že s týmito súbormi on už ďalej
nenakladal. Zároveň samotný svedok vo svojej výpovedi poukázal na to, že aj keď komunikácia, ktorej
obsahom bol súbor s detskou pornografiou, prebiehala na počítačovej sieti, táto mala privátny charakter,pričom prístup k tejto komunikácii iné osoby nemali. V zhode s týmito dôkazmi sú aj ďalšie vykonané
dôkazy a to najmä výsledky znaleckého skúmania znalcov z odboru elektrotechniky, ako aj listinné
dôkazy preukazujúce pripojenie obžalovaného v čase spáchania skutku, výsledky právnej pomoci z

USA s pripojenými fotografiami s obsahom detskej pornografie, ako aj zabezpečená komunikácia medzi
obžalovaným a E. E. a E. I.. Takto vykonané dôkazy jednoznačne potvrdzujú vinu obžalovaného,
pričom jeho obranu, ktorá spočívala v tom, že jeho konanie nenapĺňa znaky spáchaného trestného
činu, nakoľko v konkrétnej veci absentuje úmysel, pretože nedokázal vzhľadom na svoj vek rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania a nemal záujem detskú pornografiu prechovávať a malo ísť iba o

určitú formu žartu, možno akceptovať len čiastočne. Z vykonaných dôkazov je potrebné prisvedčiť
tomu, že tieto nenasvedčujú tomu, že obžalovaný sa skutku mal dopustiť verejne. Je nepochybné, že
uvedenej trestnej činnosti sa môže páchateľ dopustiť iba vo forme úmyslu, ktorý úmysel bol nepochybne
preukázaný vykonanými dôkazmi, keď je nepochybné, že obžalovaný si bol vedomý, aké súbory mu
boli zaslané a aké súbory následne odoslal inej osobe. Zároveň znaleckým dokazovaním na vyšetrenie
duševného stavu obžalovaného bolo preukázané, že jeho ovládacie, ako aj rozpoznávacie schopnosti

boli plne zachované v čase skutku. Motivácia obžalovaného zaslať súbor s obsahom detskej pornografie
zo žartu inej osobe, je akceptovateľná, avšak z hľadiska právneho posúdenia skutku, irelevantná.
Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestov stanovené pre mladistvých,
keď účelom trestu je predovšetkým vychovávať ho na riadneho občana a trest má zároveň pôsobiť
na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť spoločnosť a zároveň viesť k obnoveniu

narušenia sociálnych vzťahov a začlenia mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia, preto z
uvedených dôvodov mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na skúšobnú dobu v trvaní
1 roka, teda na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako obsahu predloženého spisu, odvolací súd

v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin
rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané
dôkazypredsúdomprvéhostupňavdostatočnomrozsahupotrebnomnazistenieaustálenieskutkového
stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný
súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto

skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v
odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového
stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie z dôvodu neopakovania tých istých okolností a
skutočností v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo
vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom

podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s
prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov
vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení
vykonaných dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku na vytvorenie záverov o tom,
či došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako a k akému. Z obsahu uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa

zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako
aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný
mladistvý A. U. spáchal skutok, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu, aj keď súd prvého stupňa ho

uznal za vinného z miernejšej právnej kvalifikácie ako ho žalovala obžaloba. Vo vzťahu k uvedenému,
odvolací súd udáva, že podľa § 122 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, trestný čin je spáchaný verejne, okrem
iného aj ak je spáchaný použitím počítačovej siete. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že právna
kvalifikácia skutku tak, ako bol kvalifikovaný v obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry Poprad
bola správna. Napriek uvedenému súd prvého stupňa uznal obžalovaného za vinného len z prečinu

rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zákona. Vzhľadom na absenciu odvolania zo
strany prokurátora, odvolací súd už toto pochybenie napraviť nemohol.

V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru krajského súdu výrok o vine obžalovaného ustáliť
predovšetkým na základe výpovede svedka E. I., ktorý uviedol, že jeden ich ďalší kamarát, E. E. našiel

na H. nejaký súbor s označením E. 1, 2, 3 s rovnakým heslom, pričom išlo o fotoalbum a tento súbor
bol jemu odoslaný A. U.. On tento súbor ani neotvoril, iba videl miniatúry, ktoré zobrazuje facebook a z
nich zistil, že išlo o detskú pornografiu. Vie, že potom facebook A. zablokoval a tieto fotky mu zmazal.
Išlo o jednu fotografiu viackrát poslanú, pričom on A. povedal, aby mu to viackrát neposielal, lebo sas ním prestane baviť, ale on mu zo žartu viackrát fotografiu poslal a následne došlo k zablokovaniu A.
profilu na facebooku. Obžalovaný ml. A. U., aj keď vyhlásil, že je nevinný zo skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu, de facto pri svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorú súd podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku

prečítal z dôvodu, že tento na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, priznal že E. E. mu poslal na
link na fotoalbum na stránke pokec.sk spolu aj s heslom, kde sa mu zobrazili fotografie, ktorých bolo
viac, kde išlo o fotky s detskou pornografiou, preto poslal E. niektorú z týchto fotiek a to cez facebook,
cez svoj profil, po čom mu následne facebook profil zablokoval. Uvedené skutočnosti sú podporované aj
listinnými dôkazmi a to správami telekomunikačných operátorov, ako aj listinnými dôkazmi získanými na

základe právnej pomoci z USA od spoločnosti Google a Facebook. Na základe uvedeného aj krajský súd
dospel k záveru, že súhrn uvedených priamych, aj nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaného a
tvorílogickýaničímnenarušovanýceloknavzájomsadoplňujúcichdôkazov,ktoréspoľahlivopreukazujú
všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.

Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného posúdil ako trestný čin rozširovania detskej

pornografie podľa § 369 Tr. zákona, avšak napriek tomu, že je zrejmé, že k rozširovaniu detskej
pornografie došlo použitím počítačovej siete, čím bol naplnený kvalifikačný moment v zmysle § 122
ods. 2 Tr. poriadku, že trestný čin bol spáchaný verejne, obžalovaného uznal za vinného iba z prečinu
rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zákona. Vzhľadom na absenciu odvolania
prokurátora, odvolací súd uvedené pochybenie súdu prvého stupňa napraviť nemohol.

Okresný súd sa pri rozhodovaní o treste obžalovaného zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom u obžalovaného zistil prevahu poľahčujúcich okolností, keď u obžalovaného
konštatoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, teda že obžalovaný viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život a § 36 písm. l/ Tr. zákona, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd udáva, že z
obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr.
zákona obžalovanému je sporné, vzhľadom na to, že obžalovaný po poučení podľa § 257 Tr. poriadku
vyhlásil, že je nevinný a na svojej nevine, s poukazom na absenciu úmyslu z jeho strany, zotrval v
priebehu celého konania. Rovnako, vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora, odvolací súd uvedené

napraviť nemohol. Konštatovaná skutočnosť však nemala za následok zmenu pomeru priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností, nakoľko aj v prípade neuznania existencie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. l/ Tr. zákona, by prevaha poľahčujúcich okolností u obžalovaného bola zachovaná.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň

prihliadal aj na osobu obžalovaného, pričom vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností, s poukazom
na to, že ide o osobu mladistvého obžalovaného, upravil trestnú sadzbu v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zákona
a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby v trvaní
6 mesiacov a jeho výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu na spodnej hranici sadzby v trvaní
1 rok. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že uložený trest možno považovať za

primeraný, vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom tento zároveň
bude pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov, primerane chrániť spoločnosť a viesť k obnoveniu
narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, že z jeho strany nebol preukázaný úmysel ako

základný znak skutkovej podstaty trestného činu, s poukazom na to, že jeho konanie nesmerovalo k
vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby, odvolací súd udáva, že u obžalovaného bolo preukázané
konanie minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona, pretože ako
trestnoprávne zodpovedná osoba musel vedieť, že takýmto svojím konaním môže porušenie alebo
ohrozenie záujmu chráneného Tr. zákonom spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný takto odoslal fotografie
zobrazujúce detskú pornografiu dvom osobám a to opakovane, teda nejde iba o jednorazové konanie
obžalovaného, ktoré mal páchať „zo srandy“.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že jemu uložený trest je neprimerane prísny a

postačovalo by podmienečné zastavenie trestného stíhania alebo zmier, odvolací súd udáva, že v
zmysle ust. § 216 Tr. poriadku a nasl., resp. § 220 Tr. poriadku a nasl., ktoré upravujú postup pri
podmienečnom zastavení trestného stíhania, resp. pri zmieri, jednou z podmienok podmienečnéhozastavenia trestného stíhania, resp. zmieru je vyhlásenie obžalovaného, že spáchal skutok, za ktorý je
stíhaný, teda priznanie obžalovaného, čo v danom prípade splnené nebolo.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a
toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.