Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415894600
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4415894600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsporežalobcuG.E.,bývajúcehovM.,zastúpenéhoJUDr.Romanom

Juríkom, advokátom v Nových Zámkoch, Jazerná 19. IČO: 40 353 729, proti žalovanej EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej Advokátskou
kanceláriouTOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pajštúnska5,IČO:366138453,vmeneana
účet ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenom
na Okresnom súde Nová Zámky pod sp.zn. 4 Csr 1/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre z 30. novembra 2017 sp.zn. 7 CoSr 1/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 11. apríla 2016 č.k. 4 Csr 1/2015-61 žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. v Bratislave, sp.zn. SR 09136/13, vydaného 5. februára 2014 a doručeného mu 14.
februára 2014, zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania sumou 354,47
€ k rukám právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobe, aj keby bola dôvodná, nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca
zmeškal lehotu na jej podanie. Žalobca argumentoval tým, že lehota na podanie žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku bola dodržaná, pretože upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené
26. novembra 2015, podal námietky voči exekúcii 12. decembra 2015 v konaní 10 Er 122/2015, čím v
zmysle§46ods.3zákonač.335/2014Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní(ďalejlen„zákonč.
335/2014Z.z.“) dodržallehotu.Žalobu podávalnasúde12.decembra2015,alezdoručenky odoručení
rozhodcovského rozsudku vyplýva, že tento prevzal 14. februára 2014, teda 30-dňová lehota na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku mu uplynula 15. marca 2014. Námietky o včasnom podaní
žaloby boli vyvrátené aj znením prechodných ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z., v ktorých sa uvádza,

že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala
plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. S poukazom na tieto
skutočnosti súd na predmetnú žalobu aplikoval zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) účinný do 31. decembra 2014. Teda žalobca nedodržal lehotu na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

2/ Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. novembra 2017 sp.zn. 7 CoSr 1/2016

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi. V odôvodnení uviedol, že pokiaľ ide o rozhodcovské rozsudky
v spotrebiteľských veciach, ktoré boli vydané do 31. decembra 2014 na ich podklade možno začať
exekučné konanie len do troch mesiacov od účinnosti zákona, pričom uplynutie tejto lehoty bráni vnáslednej vymáhateľnosti (nemožnosti udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) a spôsobuje zánik
materiálnej stránky právoplatnosti, ktorou je záväznosť rozhodnutia medzi sporovými stranami. Teda
do 31. marca 2015 bude súd preskúmavať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach podľa

právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku z 5. februára 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 17. marca 2014 a
vykonateľnosť 20. marca 2014, teda rozhodcovského rozsudku vydaného podľa zákona č. 244/2002 Z.z.
žalobou naformulárovomtlačive vzmyslezákonač.335/2014Z.z.Podľa§46ods.3tohtozákonamôže
spotrebiteľ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za podmienok podľa osobitného predpisu

aj v exekúcii, pričom týmto osobitným predpisom je zákon č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).
Exekučný poriadok však v § 48 ods. 2 odkazuje výslovne na rozsudok vydaný v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 335/2014 Z.z., ktorý nadobudol platnosť 3. decembra 2014 a
účinnosť 1. januára 2015 a žalobca sa preto nemohol na formulárovom tlačive s úspechom domáhať
zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného 5. februára 2014 s odkazom na § 48 ods. 2 a § 46 ods.
3 tohto zákona. Mohol tak urobiť iba spotrebiteľ v prípade, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa

zákon 335/2014 Z.z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP.

3/ Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca s tým, že dovolacím dôvodom je
nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP), pričom rozhodnutie súdu záviselo od otázky,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu dosiaľ nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP).
Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že zákon č.
335/2014 Z.z. zaviedol o.i. prechodné ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle
ktorého exekučný súd nemôže vydať súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný do 31. decembra 2014 a zároveň spĺňajúci kritériá

„osobitného predpisu“, teda zákona č. 335/2014 Z.z. Ani z exekučnej praxe niet pochybností o výklade
tohto prechodného ustanovenia Exekučného poriadku, teda ak dodávateľ nestihol lehotu podľa § 243d
ods. 1 Exekučného poriadku a nepodal návrh na vykonanie exekúcie do 31. marca 2015, nemôže už
proti spotrebiteľovi uplatňovať ako exekučný titul takýto rozhodcovský rozsudok. Potom spotrebiteľovi
nevzniká nutnosť (ani) možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Naproti tomu,

ak dodávateľ lehotu stihol, ako to bolo v danej veci, je už bezpredmetný charakter rozhodcovského
rozsudku. Spotrebiteľ definitívne stráca možnosť brániť sa proti dodávateľovi vo vyhľadávacom konaní.
Má možnosť brániť sa len v exekučnom konaní, čo vyplýva z právneho záveru odvolacieho súdu a
ktorý nepovažoval za správny. Právne posúdenie veci odvolacím súdom považoval za nesprávne aj
pri doslovnom výklade § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z., keď § 46 ods. 3 predlžuje lehotu na

podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku o dodatočných 15 dní. Zákon č. 335/2014 Z.z.
teda výslovne poskytuje dodatočnú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
pre prípad exekučného konania aj na rozhodcovské rozsudky vydané pred 1. januárom 2015, teda
nie v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Kým pre spotrebiteľské rozhodcovské rozsudky v užšom
zmysle slova (vydané 1. januára 2015 a neskôr) ide o ďalšiu lehotu na podanie žaloby o zrušenie

rozhodcovskéhorozsudku,prespotrebiteľskérozhodcovskérozsudkyvširšom zmysleslova(vydanédo
31.decembra2014vrežimezákonač.244/2002Z.z.)idezároveňododatočnúlehotunapodaniežaloby.
Zákonodarca dôsledne pamätal na situácie, kedy spotrebiteľ nestihol včas (podľa zákona č. 244/2002
Z.z. v lehote 30 dní od doručenia) podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, dodávateľ ale
stihol včas (v lehote podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku) podať návrh na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi (návrh na Okresný súd Banská Bystrica ako jediný kauzálne príslušný exekučný
súd od 1. apríla 2017 už vôbec neprichádza do úvahy). Výklad zákona použitý odvolacím súdom vytvára
dve kategórie spotrebiteľov dotknutých rozhodcovskými rozsudkami doručenými do 31. decembra
2014, ktorí zároveň nestihli včas v „základnej“ lehote 30 dní podať žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Do jednej kategórie patria spotrebitelia, proti ktorým sa začalo exekučné konanie do 31.

decembra 2015 a úspešne pokračuje. Týmto spotrebiteľom už nepatrí súdna ochrana vo vyhľadávacom
konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku. Môžu sa spoľahnúť len na súdnu ochranu v exekučnom
konaní. Do druhej kategórie patria spotrebitelia, proti ktorým sa exekučné konanie nezačalo alebo sa
začalo po 31. marci 2015 (a teda podľa zákona sa muselo skončiť zamietnutím návrhu na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie), prípadne sa síce začalo do 31. marca 2015, no exekučný súd,

prihliadnuc na prípadnú neprijateľnosť zmluvnej podmienky v podobe rozhodcovskej doložky, nevydal
poverenie na vykonanie exekúcie. Takíto spotrebitelia požívajú naopak vysokú mieru ochrany svojich
práv spotrebiteľov, plne v súlade so zákonom č. 335/2014 Z.z. a inými právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľa. Správne právne posúdenie je podľa neho také, že hoci sa rozhodcovský rozsudok vydanýdo 31. decembra 2014 nenazýva spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok, z hľadiska posudzovania lehoty
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. ho
treba považovať za spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok. Ak sa na základe rozhodcovského rozsudku

vydaného a spotrebiteľovi doručeného pred 31. decembrom 2014 začalo exekučné konanie, má mať
spotrebiteľ právo podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii spolu s námietkami proti exekúcii aj
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (lehota 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
v takomto prípade s ohľadom na prechodné ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku už
neprichádza do úvahy).

4/ Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

5/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) preskúmal vec a zistil, že sú splnené
procesné podmienky prejednania veci. Dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana
zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie

vydané (§ 424 CSP).

6/ V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7/ Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa
ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Právnou otázkou, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, možno z dovolania vyvodiť nasledovne:

„Ak spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného podľa zákona č.

244/2002 Z.z. v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, ktorá uplynula do nadobudnutia účinnosti zákona
č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, t.j. do 1. 1. 2015, a dodávateľ podal
včas návrh na vykonanie exekúcie (§ 243d EP), môže spotrebiteľ podať takúto žalobu (o zrušenie
rozhodcovského rozsudku) aj v exekučnom konaní v lehote na podanie námietok proti exekúcii podľa §
46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. v spojení s § 48 ods. 2 EP účinného od 1. 1. 20105 ?“

8/ So zreteľom na riadne nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 432 ods. 2 CSP
dospel dovolací súd v danej veci k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu je v danom
prípade procesne prípustný v zmysle uvedeného ustanovenia CSP. Následne dovolací súd skúmal, či
je dovolanie žalobcu aj dôvodné. Dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

9/ Zo skutkového stavu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom
v Bratislave, Karloveské rameno 8 sp.zn. SR 09136/13 z 5. februára 2014 bol doručený žalobcovi 14.
februára 2014 a nadobudol právoplatnosť 17. marca 2014 a vykonateľnosť 20. marca 2014. V 30-dňovej
lehote podľa § 41 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z., ktorá začala plynúť 15. februára 2014 a uplynula 15.
marca 2014 žalobca žalobu na jeho zrušenie nepodal. Dodávateľ podal návrh na vykonanie exekúcie

na základe exekučného titulu - predmetného rozhodcovského rozsudku - 21. januára 2015 v lehote
podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobcovi doručené
26. novembra 2015, proti exekúcii podal námietky 12. decembra 2015 (konanie sp.zn. 10 Er 122/2015)
a súčasne (12. decembra 2015) podal žalobu o zrušenie predmetného rozsudku, pričom mal za to,
že bola dodržaná lehota na jej podanie podľa § 46 ods. 3 zákona č.335/2014 Z.z., ktorý nadobudol

účinnosť 1. januára 2015.

10/ Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, po ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,d/sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenia účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h/ sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14/) alebo
i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, 13a)
Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský

rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

11/ Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského

konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

12/ Podľa § 54b ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní upravujúceho prechodné ustanovenia k

úpravám účinným od 1. januára 2015, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred
1. januárom 2015.

13/ Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom

je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

14/ Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do

31. decembra 2014, ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

15/ Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže
spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu
aj v exekúcii.

16/ Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. januára 2015 exekútor
poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného,
ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa
osobitného predpisu.

17/ Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa

osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

18/ Podľa ods. 2 na exekučné konanie začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré nebolo ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.19/ Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný
predpis, len ak to tento zákon výslovne ustanovuje.

20/ V predmetnej veci žalovaná podala na Stálom rozhodcovskom súde voči žalobcovi návrh na začatie
rozhodcovského konania, ktorým sa domáhala zaplatenia špecifikovanej sumy a ktorý vo veci rozhodol
rozsudkom z 5. februára 2014. Ako z uvedeného vyplýva, je nesporné, že predmetný rozsudok bol
žalobcovi doručený 14. februára 2014 a žalobca v 30- dňovej lehote, ktorá začala plynúť 15. februára

2014 a uplynula 15. marca 2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodal. Teda správne
sa súdy nižšej inštancie v prvom rade zamerali na skúmanie včasnosti podania žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorú žalobca podal až 12. decembra 21015 spolu s námietkami proti
exekúcii, keď dodávateľ podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku 21.
januára 2015 v lehote podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku .

21/ Vzhľadom na dátum vydania rozhodcovského rozsudku a jeho doručenia účastníkom
rozhodcovského konania je nesporné, že tak samotné rozhodcovské konanie, ako aj následné
konaniepredvšeobecnýmsúdomsaspravovaliustanoveniamivtejtodobe platnéhoaúčinného zákona
č. 244/20002 Z.z., ktorý v § 41 ods. 1 zakotvoval 30-dňovú lehotu na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, a to od doručenia rozhodcovského rozsudku. Nebolo potom sporné, že

žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v tejto lehote, t.j. podľa platnej a účinnej právnej
úpravy v tomto čase, nepodal. Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť nový zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (zákon č. 335/2014 Z.z.), ktorý v prechodných ustanoveniach (§ 73 ods. 1, 3)
upravil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na rozhodcovské konania,
ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov,

ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

22/ Z ustanovenia § 73 ods. 2 ale vyplýva, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014. Vyplýva teda z neho, že na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, začaté
na súde pred 1. januárom 2015, ako je to v danom prípade, sa aplikujú ustanovenia nového zákona o
spotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,aleokremlehotynapodaniežalobyozrušenierozhodcovského
rozsudku, ktorú treba posudzovať podľa doterajších predpisov. Gramatickým, jazykovým a logickým

výkladom tohto prechodného ustanovenia, v časti citácie „ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015“,
možno totiž dospieť k záveru, že sa nevzťahuje na lehoty, ktoré už uplynuli pred 1. januárom 2015,
ale len na lehoty, ktoré síce začali plynúť pred 1. januárom 2015, ale do 31. decembra 2014, t.j. do
účinnosti doterajších predpisov neuplynuli. Z toho potom vyplýva, že v predmetnej veci je rozhodujúcou
skutočnosťou, že žalobcovi lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uplynula

pred 1. januárom 2015, t.j. podľa predchádzajúcej právnej úpravy - podľa zákona č. 244/2002 Z.z.,
pretože mu bol rozhodcovský rozsudok doručený 14. februára 2014 a posledným dňom lehoty na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol 15. marec 2014, t.j. 30-dňová zákonná lehota
mu uplynula pred 1. januárom 2015. Preto sa už predĺžená lehota podľa novej právnej úpravy na
žalobcu nedala použiť.

23/ Keďže teda lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcovi uplynula
podľa doterajšej právnej úpravy, ako z uvedeného vyplýva, neplynie mu žiadna „nová“ lehota na
podanie takejto žaloby. Preto na predmetnú vec nemožno aplikovať ani ustanovenie § 46 ods. 3 zákona
č. 335/2014 Z.z., i keď v § 73 ods. 2 zákona je upravené, že „ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté“,

podľa ktorého je možné podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v priebehu exekučného
konania. Takáto možnosť by prichádzala do úvahy len v prípade, ak by lehota na podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku plynula aj po 1. januári 2015. To znamená, že odkaz na ustanovenie
§ 46 ods. 3 neznamená, že každý rozhodcovský rozsudok (vydaný aj podľa zákona č. 244/2002
Z.z.) môže byť preskúmavaný postupom podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, na ktorý práve §

46 ods.3 odkazuje. Relevantné pre posúdenie včasnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je teda to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný podľa zákona č. 244/2002 Z.z. v konaní
začatom a aj skončenom podľa tohto zákona. Teda to, či žalobcovi lehota na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku začala plynúť a aj uplynula podľa zákona č. 244/2002 Z.z.24/ Správny bol potom záver súdov nižšej inštancie, podľa ktorého žalobca nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku včas. Lebo ak spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku vydaného podľa zákona č. 244/2002 Z.z. v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, ktorá
uplynula do nadobudnutia účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z., t.j. do 1. januára 2015 a i keď dodávateľ
podal včas návrh na vykonanie exekúcie, (§ 243d Exekučného poriadku), nemôže spotrebiteľ podať
takúto žalobu (o zrušenie rozhodcovského rozsudku) aj v exekučnom konaní v lehote na podanie
námietok proti exekúcii podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. v spojení s § 48 ods. 2 Exekučného

poriadku účinného od 1. januára 2015.

25/ Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol (§ 448 CSP).

26/ Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd nepriznal, pretože jej žiadne trovy v tomto
konaní nevznikli.

27/ Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.