Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Ľubomír Bundzel

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoKR/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112207306
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112207306.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov JUDr.
Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Ing. Peter Veselovský, so sídlom
Kapitulská14,91701Trnava,správcakonkurznejpodstatyúpadcu:ELSOspol.sr.o.,sosídlomKúpeľná
ul. 1/2014, 931 01 Šamorín, IČO: 31 337 511, právne zastúpený: SVITOK a spol., s. r. o., advokátskou
kanceláriou so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, proti žalovaným: 1/ R. R.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom X. C. XX, XXX XX U., 2/ Ing. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XXA,
XXX XX U., obaja právne zastúpení: AK Herceg, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Košická 56,
821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240 a 3/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX U., právne
zastúpená: PROLEGAL, s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava,
IČO: 36 863 149, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 36Cbi/6/2012-361 zo dňa 28. augusta 2013 jednohlasne t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok v časti zamietnutia žaloby voči žalovaným 1/ a 2/ z r u š u j
e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby voči žalovanej 3/ p
o t v r d z u j e.

Žalovanej 3/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolanímnapadnutýmrozsudkomč.k.36Cbi/6/2012-361zodňa28.08.2013súdprvéhostupňažalobu
zamietol (výroková časť i.), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania vo
výške 547,72 eur do rúk právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ do troch dní od právoplatnosti uvedeného
rozsudku (výroková časť ii.) a žalovanej 3/ náhradu trov konania nepriznal (výroková časť iii.).

Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca na základe podanej žaloby sa domáhal určenia, že
kúpne zmluvy (kúpne zmluvy zo dňa 13.09.2010, 02.11.2010 a 08.12.2011) sú právne neúčinné voči
konkurzným veriteľom v konkurze úpadcu ELSO spol. s r.o., so sídlom Kúpeľná ul. 1/2014, 931
01 Šamorín, IČO: 31 337 511 vedenom na Okresnom súde Trnava pod č. k. 25K/33/2011. Zistil,

že dňa 13.09.2010 úpadca ELSO spol. s r.o., ktorého je žalobca správcom, previedol (v pozícií
predávajúceho) na žalovaného 1/ R. R. a žalovaného 2/ Ing. Z. U. (obaja v pozícií kupujúcich)
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. T., zapísané na LV č. X.XXX ako parcela č. 923/1 o výmere
10.509 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 923/3 o výmere 3.629 m2, zastavané plochy a
nádvoria, parcela č. 923/4 o výmere 1.194 m2, ostatné plochy a parcela č. 923/5 o výmere 202 m2
a stavbu rekreačno - relaxačný penzión SEAL ležiaci na parcele č. 923/3, spolu s neevidovanými

stavbami veľkým a detským bazénom, ktorých bol predávajúci výlučným vlastníkom za kúpnu cenu
5.500.000 eur, pričom kúpna cena bola uhradená zápočtom voči pohľadávkam žalovaných, ktorí tietomali voči predávajúcemu. V prípade predaja nehnuteľností išlo o zápočet splatných pohľadávok, nakoľko
spoločnosti ELSO spol. s r.o. žalovaný 1/ požičal sumu 2.000.000 eur, splatnú 01.08.2009, žalovaný
2/ požičal sumu 790.000 eur splatnú 01.11.2009 a na žalovaného 1/ bola postúpená aj pohľadávka

voči tejto spoločnosti titulom pôžičky od Ing. X. v sume 2.175.000 eur, splatná 31.01.2010. Z kúpnej
zmluvy zo dňa 02.11.2010 uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice súd prvého stupňa zistil, že dňa
02.11.2010 uzatvorili žalovaný 1/ ako predávajúci a žalovaná 3/ ako kupujúca kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/10 v pomere k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcich
sa v k. ú. T., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č. 923/1 o výmere 10.509 m2, zastavané

plochy a nádvoria, č. 923/3 o výmere 3629 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 923/4 o výmere
1194 m2, ostatné plochy a parcely č. 923/5 o výmere 202 m2 a stavby rekreačno - relaxačného
penziónu SEAL ležiacej na parcele č. 923/3 spolu s neevidovanými stavbami veľkým a detským
bazénom na parc. č. 923/4 a 923/5 za kúpnu cenu 550.000 eur. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že
dňa 08.12.2011 uzatvorili žalovaná 3/ ako predávajúca a žalovaný 1/ ako kupujúci kúpnu zmluvu,
predmetomktorejbolspätnýprevodspoluvlastníckehopodielu1/10vpomerekcelkuknehnuteľnostiam,

ktoré žalovaná 3/ nadobudla od žalovaného 1/ kúpnou zmluvou zo dňa 02.11.2010. Súd prvého
stupňa uviedol, že medzi stranami zostalo sporným, či je možné, predmetné kúpne zmluvy napadnúť
odporovateľnosťou, pričom ďalej uviedol, že odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom,
ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za
konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne

právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia
pohľadávokveriteľa.Ktomudôjdezásadnevtedy,keďsaprávnymúkonomdlžníkazmenšíjehomajetok.
Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré
bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Ten, kto odporuje, musí dokazovať
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, pričom nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa

preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.
Jedným zo všeobecných predpokladov odporovateľnosti je, že právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k
ukráteniu uspokojenia veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena
žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom
zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Vzhľadom na to,

že v konaní bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ mali v dobe, kedy od spoločnosti ELSO spol. s
r.o. napadnutým právnym úkonom (kúpnou zmluvou zo dňa 13.09.2010) odkúpili nehnuteľnosti, voči
tomuto subjektu sami pohľadávky vzniknuté titulom nevrátenia pôžičiek (istina, úroky z omeškania, trovy
exekúcie) a tieto svoje pohľadávky odkúpením predmetných nehnuteľností uspokojili. V prípade predaja
nehnuteľností išlo o zápočet splatných pohľadávok nakoľko spoločnosti ELSO spol. s r.o. žalovaný

1/ požičal sumu 2.000.000 eur, splatnú 01.08.2009, žalovaný 2/ požičal sumu 790.000 eur splatnú
01.11.2009 a na žalovaného 1/ bola postúpená aj pohľadávka voči tejto spoločnosti titulom pôžičky
od Ing. X. v sume 2.175.000 eur, splatná 31.01.2010, preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že
kúpna cena za predaj nehnuteľností nebola zaplatená v hotovosti, ale k zániku pohľadávky ELSO spol.
s r.o. vzniknutej titulom kúpnej zmluvy došlo započítaním pohľadávok žalovaných 1/ a 2/ vzniknutých

titulom zmlúv o pôžičke, čím došlo k úhrade splatného dlhu spoločnosti ELSO spol. s r.o. voči žalovaným
1/ a 2/ a k vzájomnému bezhotovostnému vyporiadaniu. Tým, že dlžník, ktorý predá svoj majetok
alebo jeho časť, zo získaných prostriedkov uhradí iné skutočné pohľadávky voči sebe, sa nedopúšťa
odporovateľného právneho úkonu aj keď týmto konaním zmarí alebo čiastočne zmarí uspokojenie iného
veriteľa. Rovnako je nutné posudzovať aj situáciu keď vzájomným započítaním pohľadávok je zaplatený

iný dlh. Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve zo dňa
13.09.2010 medzi ELSO, spol. s r.o. ako predávajúcim a žalovaným 1/ a 2/ ako kupujúcimi zodpovedala
obvyklej, tržnej cene, pričom tento sa plne stotožnil s názorom, že kúpna cena bola zmluvnými stranami
dohodnutá pri zohľadnení hodnoty nehnuteľností v roku 2010, kedy vzhľadom na všeobecný prudký
prepad cien nehnuteľností bola reálna cena predmetných nehnuteľností podstatne nižšia ako je uvedené

v znaleckom posudku v roku 2007, o ktorý opiera žalobca svoje tvrdenia o jej neprimeranosti. Pri
posudzovaní obvyklej ceny bez ďalšieho nemožno vychádzať zo žalobcom predloženého znaleckého
posudku, ktorý zjavne v rozhodnej dobe už hodnoverne všeobecnú cenu nehnuteľností neurčoval. Preto,
ak v majetku dlžníka bola predmetnou kúpnou zmluvou nahradená vec jej zodpovedajúcim peňažným
plnením (kúpnou cenou), nie je už možné z tohto dôvodu vyvodiť, že by predmetná kúpna zmluva

viedla k zmenšeniu majetku dlžníka obchodnej spoločnosti ELSO spol. s r.o., a že by teda ukracovala
uspokojenie pohľadávky iného veriteľa voči tejto spoločnosti. Ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si
prihlásil pohľadávku je jedným z osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurze. Nakoľko súd
prvéhostupňadospelkzáveru,žeúpadcapredalnehnuteľnostizaekvivalentnúcenučímnezmenšilsvojmajetok, došlo len k zmene jeho štruktúry (pretože dlžník namiesto hmotného majetku získa finančný
majetok), tak nie je naplnený jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti, a to ukrátenie.
Bez splnenia tohto predpokladu nie je možné úspešne napadnúť odporovateľnosťou. Na uvedenom

závere nič nemení ani to, že dohodnutá kúpna cena nebola spoločnosti ELSO spol. s r.o. v skutočnosti
zaplatená. Príčina toho, prečo nebola kúpna cena zaplatená, nespočíva v predmetnej kúpnej zmluve, ale
v tom, že na zaplatenie kúpnej ceny boli započítané pohľadávky žalovaných 1/ a 2/, ktoré preukázateľne
mali titulom pôžičky. Uvedené započítanie (bez ohľadu či bolo realizované jednostranným právnym
úkonom alebo dohodou), ktoré nasledovalo po uzavretí kúpnej zmluvy spôsobilo, že spoločnosť ELSO

spol. s r.o. v skutočnosti neobdržala za predané nehnuteľnosti zodpovedajúce peňažné prostriedky
(kúpnu cenu), ktoré by mohla použiť k úhrade svojich dlhov voči iným veriteľom. Vo vzťahu k žalovanej
3/ mal súd prvého stupňa preukázané, že táto dňa 02.11.2010 uzatvorila ako kupujúca so žalovaným
1/ ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/10 v
pomere k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. T., zapísaných na LV č. X.XXX ako
parcela č. 923/1 o výmere 10.509 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 923/3 o výmere 3.629

m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 923/4 o výmere 1.194 m2, ostatné plochy a parcely
č. 923/5 o výmere 202 m2 a stavby rekreačno - relaxačného penziónu SEAL ležiacej na parcele
č. 923/3 spolu s neevidovanými stavbami veľkým a detským bazénom na parcele č. 923/4 a 923/5
za kúpnu cenu 550.000 eur. Dňa 08.12.2011 uzatvorila už ako predávajúca so žalovaným 1/ ako
kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol spätný prevod spoluvlastníckeho podielu 1/10 v pomere

k celku k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla na základe zmluvy zo dňa 02.11.2010. Na základe tejto
skutočnosti, súd prvého stupňa dospel k záveru, že u žalovanej 3/ nie sú naplnené predpoklady
odporovateľnosti úkonov, ktorých bola účastníkom, nakoľko v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemala
vedomosť o žiadnych okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť kúpnej zmluvy zo dňa 13.09.2010,
vedomosť o skutočnosti, že predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností bol úpadca, nemala vedomosť o

žalobcom tvrdenom úpadku úpadcu. Žalovaná 3/ nenaplnila žiadnu podmienku spriaznenosti s úpadcom
alebo so žalovaným 1/ v zmysle ust. § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“; pozn. odvolacieho súdu), nie je pasívne legitimovaná,
a preto súd prvého stupňa žalobu voči nej taktiež ako nedôvodnú zamietol. Na záver súd prvého stupňa
ešte doplnil, že žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 27.08.2013 navrhol v konaní vypočuť

konateľov úpadcu Ing. Ladislav Somogyiho a Editu Somogyi, a to vo veci opisu presného spôsobu
vyplatenia kúpnej ceny vo výške 5.500.000 eur v zmysle kúpnej ceny a spôsobu jej následného použitia,
pričom tento predmetný navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov už nevykonal, nakoľko ho pokladal za
nadbytočný a neúčelný, keďže v konaní bolo z vyjadrení žalovaných 1/ a 2/ dostatočne preukázané a
ustálené, že kúpna cena nebola vyplatená predávajúcemu úpadcovi v hotovosti, tak ako sa pôvodne

zmluvnéstranydohodlivkúpnejzmluve,aletátobolauhradenázápočtomvočipohľadávkamžalovaných
1/ a 2/ voči splatným pohľadávkam, ktoré títo mali v čase uzavretia kúpnej zmluvy voči úpadcovi.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie, ktorým sa domáhal

zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa a to tak, aby bolo v plnom rozsahu žalobe vyhovené. Ako
odvolacie dôvody označil dôvody obsiahnuté v ust. § 205 ods. 2 písm. a), písm. c) až písm. f)
Občianskeho súdneho poriadku, a konkrétne, že postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť konať
pred súdom, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že pred (jediným) pojednávaním,
ktoré sa konalo dňa 28.08.2013 kontaktoval žalobcu Ing. Ladislav Somogyi (konateľ úpadcu) s tým,
že chce v predmetnom konaní poskytnúť svedeckú výpoveď ohľadom finančných vzťahov úpadcu

voči žalovaným 1/ a 2/, najmä ohľadom spôsobu vyplatenia kúpnej ceny v zmysle Kúpnej zmluvy
zo dňa 13.09.2010. Žalobca preto postupom podľa § 118a Občianskeho súdneho poriadku, teda do
skončenia prvého pojednávania navrhol vypočuť aj konateľov spoločnosti úpadcu, pričom súd prvého
stupňa uvedený dôkaz nevykonal a označil ho za nadbytočný a bez akéhokoľvek ďalšieho dôkazu plne
akceptovaltvrdenieprávnejzástupkynežalovaných1/a2/,žekúpnacenabolauspokojenázapočítaním.

Zdôraznil, že súčasťou spisu nie je žiaden dôkaz o vykonaní akéhokoľvek započítavacieho úkonu zo
strany žalovaných 1/ a 2/. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa porušil rovnosť účastníkov v tomto
konaní, keď akceptoval iba tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ o spôsobe úhrady kúpnej ceny bez ďalšieho
dôkazu, neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s týmto tvrdením a vyjadriť sa k nemu a súčasne nevykonalnavrhnutý dôkaz výsluchom svedkov - konateľov úpadcu. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky (sp. zn. III. ÚS 153/07), rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(Krčmář a spol. c/a Česká republika) ako aj Notársku zápisnicu číslo N 396/2013, Nz 32146/2013, NCRls

32763/2013 zo dňa 19.09.2013 obsahujúcu osvedčenie o vyhlásení účastníkov (konatelia úpadcu; Ing.
Ladislav Somogyi a Edita Somogyiová) o právne významných skutočnostiach a tvoriacou prílohu tohto
odvolania. Vo vzťahu k cene nehnuteľností uviedol, že v tejto časti je tvrdenie súdu prvého stupňa
plne prevzaté z argumentácie žalovaných 1/ a 2/, pričom ohľadom údajného poklesu hodnoty ceny
predmetnýchprevádzanýchnehnuteľnostínebolpredloženýžiadendôkaz.Jednásaozovšeobecňujúce

tvrdenie, ktoré nemožno považovať za všeobecne známu skutočnosť, a to predovšetkým v prípade
osobitného segmentu nehnuteľností, ako je tomu v tomto prípade. Z toho dôvodu mal súd prvého stupňa
predmetné tvrdenie vyhodnotiť ako nepreukázané. Odvolateľ ďalej s poukazom na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky (sp. zn. III. ÚS 209/2004) v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (sp. zn. 5Obo/52/2010) uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ vo vzťahu k výške a spôsobu vyplatenia
kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 13.09.2010 nesplnili dôkaznú povinnosť a neuniesli dôkazné

bremeno, ktoré zaťažuje práve žalovaných 1/ a 2/, ktorí tvrdia, že kúpna cena bola uhradená a bola
primeraná. Na záver žalobca poukázal aj na skutočnosť, že súd prvého stupňa neúčinnosť Kúpnej
zmluvy zo dňa 13.09.2010 posudzoval iba z hľadiska § 58 ZoKR (Odporovanie právnym úkonom bez
primeraného protiplnenia), avšak z obsahu podanej žaloby vyplýva, že sa žalobca domáha posúdenia
neúčinnosti predmetnej zmluvy aj postupom podľa § 59 ZoKR (Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu

úkonu), nakoľko má za to, že prevodom podstatnej časti majetku úpadcu len na žalovaných 1/ a 2/
(ktorí boli v čase prevodu veriteľmi úpadcu) boli títo ako veritelia neodôvodnene zvýhodnení voči iným
veriteľom, ktorí po prevode nemohli uspokojovať svoje pohľadávky z predaných majetkových hodnôt.
Podľa odvolateľa, teda Kúpna zmluva zo dňa 13.09.2010 bola právnym úkonom bez primeraného
protiplnenia (§ 58 ZoKR) ako aj úkonom zvýhodňujúcim niektorých veriteľov úpadcu (§ 59 ZoKR).

Zároveň si uplatnil náhradu trov tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.12.2013 navrhli, aby odvolací súd odvolanie
žalobcu v celom rozsahu zamietol (?) a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Vo

vzťahu k odňatiu možnosti konať pred súdom uviedli, že pojednávanie vytýčené na 28.08.2013 bolo
už v poradí tretím pojednávaním vytýčeným vo veci, pričom pojednávanie vytýčené na deň 24.04.2013
bolo odročené v nadväznosti na žiadosť právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ z dôvodu prebiehajúcich
rokovaní o urovnaní, ďalšie pojednávanie vytýčené na deň 29.05.2013 bolo odročené na dobu min. 3
mesiace na základe žiadosti žalobcu z dôvodu neukončených rokovaní o urovnaní, pričom žalovaní 1/

a 2/ s uvedeným odročením súhlasili. Pojednávanie vytýčené na 28.08.2013 sa uskutočnilo, pričom na
začiatku pojednávania sa žalovaní 1/ a 2/ dozvedeli, že žalobca požiadal dňa 27.08.2013 o odročenie
pojednávania, nakoľko na deň 28.08.2013 je určený termín schôdze veriteľov, na ktorej sa tento musí
zúčastniť. Súd prvého stupňa predmetnej žiadosti žalobcu nevyhovel, pričom ani žalovaní 1/ a 2/
nemali záujem na o odročenie pojednávania, nakoľko termín pojednávania bol všetkým účastníkom

konania známi niekoľko mesiacov vopred a skutočnosť, že žalobca určil na rovnaký termín schôdzu
veriteľov, nemožno považovať za iné, ako obštrukciu zo strany žalobcu. Navyše, dôvodom, pre ktorý
žalovaní 1/ a 2/ vyjadrili nesúhlas s odročením predmetného pojednávania bolo, že i napriek niekoľko
mesačným pokusom o urovnanie k žiadnej dohode nedošlo. Ďalej uviedli, že pod odňatím možnosti
konať pred súdom treba rozumieť iba také prípady, kedy by súd konal napriek tomu, že nemal vykázané

predvolanie neprítomného účastníka, alebo ak by súd chybne predvolal účastníka na pojednávanie do
inej miestnosti než tej, v ktorej bola vec prejednaná, alebo ak súd konal v neprítomnosti účastníka,
hoci tento sa včas ospravedlnil a súčasne požiadal o odročenie pojednávania na základe lekársky
uznanej práceneschopnosti, ktorú aj preukázal a pod. V uvedenom prípade však žalobca
nesplnil ani jednu z podmienok, a preto prejednanie a rozhodnutie veci bez jeho prítomnosti nemožno

považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Vo vzťahu úhrade kúpnej ceny zo dňa 13.09.2010
uviedli, že za neúplné zistenie skutkového stavu nemožno považovať odmietnutie súdu vykonať všetky
navrhnuté dôkazy, nakoľko súd túto povinnosť nemá a súčasne právny zástupca žalovaných 1/ a 2/
dostatočne odôvodnil, z čoho možno preukázateľne odôvodiť nedôveryhodnosť výpovede žalobcom
navrhnutých svedkov, a teda aj nadbytočnosť vykonania tohto dôkazu. K námietke žalobcu, že súd

prvého stupňa bez akéhokoľvek dôkazu akceptoval vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/, že k zaplateniu
kúpnej ceny z Kúpnej zmluvy zo dňa 13.09.2010 došlo zápočtom oproti pohľadávkam kupujúcich
voči predávajúcemu, žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že skutočnosť, že úpadca mal voči žalovaným 1/ a 2/
neuhradené záväzky sú žalobcovi známe už z návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj s vyjadreniakonateľa úpadcu - Ing. Ladislava Somogyiho, ktoré predložil pôvodnému správcovi ako aj z vyjadrenia
žalovaných 1/ a 2/ k žalobe. Vo vzťahu k notárskej zápisnici tvoriacej prílohu odvolania žalobcu (číslo
N 396/2013, Nz 32146/2013, NCRls 32763/2013 zo dňa 19.09.2013) žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že

predložená notárska zápisnica bola spísaná dňa 19.09.2013, teda tri týždne po vynesení rozsudku, voči
ktorému odvolanie smeruje a navyše inou notárskou zápisnicou nie je možné negovať obsah a platnosť
vyhlásení uvedených v iných notárskych zápisniciach. V súvislosti s obvyklou cenou prevádzaných
nehnuteľností žalovaní 1/ a 2/ poukázali na skutočnosť, že k poklesu cien títo predložili súdu štatistické
prehľady týkajúce sa medziročných zmien HDP a cien nehnuteľností (za roky 2005 - 2011), vývoja

cien nehnuteľností v rámci eurozóny (1980 - 2010) a vývoja cien nehnuteľností na bývanie (za roky
2005 - 2011), ktoré súd na pojednávaní vyhodnotil a dostatočne sa s predmetnou otázkou vyporiadal.
K ďalšej námietke žalobcu, že súd prvého stupňa neposudzoval predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa
13.09.2010 aj z hľadiska ust. § 59 ZoKR, žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že neboli splnené predpoklady
pre podanie návrhu na konkurz, a teda ani na začatie konkurzného konania a následné vyhlásenie
konkurzu, nakoľko navrhovatelia (Ing. J. J. a Bývanie Centrum, s.r.o.) nesplnili podmienky pre podanie

návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko títo nedisponovali (pred podaním návrhu) a ani nedisponujú
dvomi vykonateľnými alebo písomne uznanými peňažnými pohľadávkami voči úpadcovi. Pohľadávka
zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.08.2007 v znení jej dodatkov nebola úpadcom písomne uznaná a
notárska zápisnica spísaná dňa 27.08.2007 je exekučným titulom iba voči Ing. S. Y. ako fyzickej osobe.
Veriteľ Ing. J. J. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2010 postúpil časť pohľadávok voči

úpadcovi na postupníka Bývanie Centrum, s.r.o., avšak postúpenie nebolo oznámené dlžníkovi v súlade
s § 526 Občianskeho zákonníka a doručenie oznámenia nebolo preukázané, takže nie je preukázaná
ani účinnosť postúpenia. Pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.01.2008 bola písomne úpadcom
uznaná, následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2010 postúpená na Bývanie Centrum,
s.r.o., avšak taktiež postúpenie nebolo oznámené dlžníkovi v súlade s § 526 Občianskeho zákonníka a

doručenie oznámenia nebolo preukázané, takže nie je preukázaná ani účinnosť postúpenia. Žalovaní
1/ a 2/ poskytli žalobcovi na základe troch notárskych zápisníc pôžičky (ktoré neboli riadne a včas
uhradené), pričom svoje pohľadávky voči úpadcovi neprihlásili, nakoľko k ich vysporiadaniu došlo pred
nadobudnutím pohľadávok veriteľom Bývanie Centrum, s.r.o. Kúpna cena v Kúpnej zmluve zo dňa
13.09.2010 za prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. X.XXX v k. ú. T. zohľadňovala hodnotu určení

znaleckým posudkom z roku 2007, ako aj výšku záložného práva, ktoré na seba žalovaní 1/ a 2/
prevzali a keďže po zohľadnení uvedeného sa zostatok hodnoty vo výške dohodnutej kúpnej ceny
rovnal pohľadávkam žalovaných 1/ a 2/, ktoré boli vymáhané i v exekučných konaniach a zabezpečené
exekučnými záložnými právami, bola uhradená zápočtom. Vzhľadom na uvedené, teda nie je možné
tvrdiť, že vysporiadaním pohľadávok žalovaných 1/ a 2/ nedošlo k primeranému protiplneniu, alebo,

že došlo k akémukoľvek zvýhodneniu, či ukráteniu. K zvýhodneniu veriteľov nedošlo, nakoľko prevod
nehnuteľností zapísaných na LV č. X.XXX v k. ú. T. sa uskutočnil v nadväznosti na Kúpnu zmluvu zo
dňa 13.09.2010 ešte pred podaním návrhu na konkurz (ktorý bol podaný dňa 11.07.2011) a dokonca
pred postúpením pohľadávok, resp. časti pohľadávok z Ing. J. J. na Bývanie Centrum, s.r.o. Na záver si
uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Žalovaná 3/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.11.2013 navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, alebo alternatívne, v prípade, že by sa odvolací
súd nestotožnil s právnym názorom žalovaných 1/ - 3/ ohľadne splnenia zákonných podmienok

odporovateľnosti, žalovaná 3/ navrhla, aby odvolací súd z dôvodu právnej nemožnosti odporovania
Kúpnym zmluvám zo dňa 02.11.2010 a zo dňa 08.12.2011 ako aj z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie na strane žalovanej 3/, rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa žalovanej
3/ potvrdil. V podanom vyjadrení žalovaná 3/ poukázala predovšetkým na tú skutočnosť, že žalobca
v celom texte podaného odvolania pri opise skutkového stavu veci a spôsobu doterajšieho vedenia

konania nespochybnil akékoľvek konanie žalovanej 3/. Žalobca v odvolaní neuviedol žiaden odvolací
dôvod týkajúci sa žalovanej 3/, pričom táto považuje podané odvolanie žalobcu voči svojej osobe
ako nedôvodné. V ďalšej časti žalovaná 3/ odkázala na ňou v priebehu súdneho konania predložené
vyjadrenie a doplnené vyjadrenie.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez
nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o čiastočnej
dôvodnosti odvolania žalobcu.Tunajší súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil, keď nevykonal dôkaz výsluchom svedkov

- konateľov úpadcu o vykonanie ktorého požiadal žalobca podaním zo dňa 27.08.2013 za súčasného
splnenia podmienky plynúcej z ust. § 118a O.s.p. Práve konatelia úpadcu sú jedinými osobami, ktoré by
mali byť spôsobilé relevantne sa vyjadriť k zmieňovaným podstatným skutočnostiam majúcich základ
pre rozhodnutie konajúceho súdu v predmetnej veci.

Predovšetkým v súlade s námietkou odvolateľa bolo potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa
sa dôsledne nevysporiadal s argumentáciou tohto účastníka spočívajúcou v tvrdení o (ne)započítaní
pohľadávok, nakoľko tak z obsahu rozhodnutia ako aj z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že
by existoval listinný doklad preukazujúci to, že by malo dôjsť k započítaniu pohľadávok, pričom tento
postup (započítanie) bol popretý aj zo strany samotného žalobcu. K zániku záväzku započítaním

môže dôjsť buď jednostranným právnym úkonom (tzv. compensatio necessaria) alebo dohodou (tzv.
compensatio voluntaria), pričom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli,
vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav
adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje
na započítanie proti pohľadávke veriteľa, pričom uvedené zo súdneho spisu nevyplýva.

Navyše rovnako možno badať procesné pochybenie zo strany súdu prvého stupňa aj v (taktiež žalobcom
namietanej) časti týkajúcej sa celkovej ceny dotknutej nehnuteľnosti, pričom strohé konštatovanie
cit.: „V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd má za to, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej

zmluve zo dňa 13.09.2010 medzi ELSO, spol. s r.o. ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako
kupujúcimi zodpovedala obvyklej, tržnej cene. Súd sa stotožňuje s názorom, že kúpna cena bola
zmluvnými stranami dohodnutá pri zohľadnení hodnoty nehnuteľností v roku 2010, kedy vzhľadom na
všeobecný prudký prepad cien nehnuteľností bola reálna cena predmetných nehnuteľností podstatne
nižšia ako je uvedené v znaleckom posudku v roku 2007, o ktorý opiera žalobca svoje tvrdenia o jej

neprimeranosti. Pri posudzovaní obvyklej ceny preto bez ďalšieho nemožno vychádzať zo žalobcom
predloženého znaleckého posudku, ktorý zjavne v rozhodnej dobe už hodnoverne všeobecnú cenu
nehnuteľní neurčoval.“ zakladá v tejto podstatnej časti nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého
stupňa, nakoľko tento vychádzal iba z listinných dokladov predložených právnym zástupcom žalovaných
1/ a 2/ na nariadenom pojednávaní dňa 28.08.2013, pričom tieto doklady sa vzťahujú iba na ceny

nehnuteľností určených na bývanie. Zo znaleckého posudku č. 129/2007 zo dňa 12.12.2007 (č. l. 12 a
nasl. súdneho spisu), príslušného výpisu z listu vlastníctva ako aj Kúpnej zmluvy zo dňa 13.09.2010 (č. l.
25 a nasl. súdneho spisu) vyplýva, že predmetom prevodu neboli iba nehnuteľnosti určené na bývanie, a
teda súdom aplikovaná štatistika môže viesť ku „skresleniam“ výslednej ceny príslušných nehnuteľností.
Z toho dôvodu, rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti možno považovať za predčasné a vzhľadom

na to, že námietkami žalobcu sa súd prvého stupňa dôsledne nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia
sa s nimi náležite nevysporiadal, rozhodnutie nespĺňa náležitosti vyžadované ustanovením § 157 ods.
2 O.s.p., čím je v konečnom dôsledku nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým poukázať na Článok 6 ods. 1 Dohovoru (Dohovor č.
209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8; pozn.),
z ktorého vyplýva, že jednou so všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je
zásada „rovnosti zbraní“. Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké
postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom postavení účastníkov súdneho konania sa

prejavujevprocesnoprávnompostaveníúčastníkovkonania,vspôsobearozsahudokazovaniaaviných
oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu
a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov konania navrhovať dôkazy.
Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v
súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber

dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú
vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny
proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom
je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostaviloúčastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou vystupujúcou v súdnom
spore (pozri napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge c/a Holandsko
z roku 1986; pozn.). Rozhodovacia činnosť súdu v súvislosti s tým, ktoré z navrhovaných dôkazov

vykoná a ktoré nie, znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti
druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom
navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj
bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom
náleze (sp. zn. III. ÚS 332/09) vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať

vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť,
je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý sa nevysporiadal s celým rozsahom

argumentácieúčastníka,nebolomožnéodstrániťvodvolacomkonaníasúčasnenapĺňajúznakypostupu
súdu odnímajúceho účastníkovi možnosť konať pred súdom tak, ako to má na mysli ustanovenie § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, tunajší súd rozhodol v tejto časti tak, že napadnutý rozsudok v
časti zamietnutia žaloby voči žalovaným 1/ a 2/ zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na záver tejto časti tunajší súd dodáva, že ďalšími odvolacími dôvodmi prednesenými žalobcom a

spočívajúcimi predovšetkým v pochybení súdu, že tento predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 13.09.2010
neposudzoval aj z hľadiska ust. § 59 ZoKR, sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko už samotné vyššie
zmieňované procesné pochybenia zo strany súdu prvého stupňa majúce za následok odňatie možnosti
účastníkovi konať pred súdom sú bez ďalšieho dostatočným dôvodom na zrušenie a vrátenie veci (v
dotknutej časti) prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí vo veci vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ súd prvého stupňa rozhodnej aj o náhrade
trov tohto odvolacieho konania.

Vzhľadom na to, že žalobca svojim odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom jeho
rozsahu, teda aj v časti zamietnutia žaloby voči žalovanej 3/, keďže tento napadnuté rozhodnutie žiadal
v celom rozsahu zmeniť tak, aby odvolací súd podanej žalobe vyhovel, odvolací súd považoval za
potrebné rozhodnúť aj o tejto časti. V súvislosti so žalovanou 3/, mal súd prvého stupňa preukázané,

že táto dňa 02.11.2010 uzatvorila ako kupujúca so žalovaným 1/ ako predávajúcim kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/10 v pomere k celku k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v k. ú. T., zapísaných na LV č. X.XXX ako parcela č. 923/1 o výmere 10.509 m2,
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 923/3 o výmere 3.629 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela
č. 923/4 o výmere 1.194 m2, ostatné plochy a parcely č. 923/5 o výmere 202 m2 a stavby rekreačno

- relaxačného penziónu SEAL ležiacej na parcele č. 923/3 spolu s neevidovanými stavbami veľkým
a detským bazénom na parcele č. 923/4 a 923/5 za kúpnu cenu 550.000 eur. Dňa 08.12.2011 táto
uzatvorila už v pozícií predávajúcej so žalovaným 1/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
spätný prevod spoluvlastníckeho podielu 1/10 v pomere k celku k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla na
základe zmluvy zo dňa 02.11.2010. Na základe tejto skutočnosti, súd prvého stupňa dospel k záveru,

že u žalovanej 3/ nie sú naplnené predpoklady odporovateľnosti úkonov, ktorých bola účastníkom,
nakoľko v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemala vedomosť o žiadnych okolnostiach odôvodňujúcich
odporovateľnosť kúpnej zmluvy zo dňa 13.09.2010, vedomosť o skutočnosti, že predchádzajúcim
vlastníkom nehnuteľností bol úpadca, nemala vedomosť o žalobcom tvrdenom úpadku úpadcu.

Odvolacísúdsastýmtozáveromsúduprvéhostupňastotožňujeavcelomrozsahunaňodkazuje,pričom
navyše uvádza, že žalobca v priebehu celého konania neuviedol jediný dôkaz, že by úkony v rámci
ktorých vystupovala aj žalovaná 3/ (Kúpne zmluvy zo dňa 02.11.2010 a 08.12.2011) boli spôsobilé ukrátiťuspokojenie pohľadávky veriteľov. Dôkazné bremeno v tomto prípade ťaží práve žalobcu, ktorý musí
preukázať, že právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktorý si v konkurznom
konaníprihlásilipohľadávky.Navyševzhľadomnato,žežalobcasavpodanomodvolanívôbecnevyjadril

tak k právnemu postaveniu žalovanej 3/ (pasívna vecná legitimácia v predmetnom konaní) ako aj k
dôvodom odporovateľnosti kúpnych zmlúv, ktorých bola táto jednou zo zmluvných strán, neuviedol
v odvolaní žiaden odvolací dôvod k tomu prislúchajúci, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako
rozsudok súdu prvého stupňa vzťahujúci sa výlučne na žalovanú 3/ postupom podľa ust. § 219 ods. 1
v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p., potvrdiť.

Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania zaznamenala plný úspech žalovaná 3/, avšak odvolací súd
jej žiadnu náhradu nepriznal z dôvodu totožného s tým, ktorý použil už súd prvého stupňa, a teda pre
nepodanie príslušného návrhu v zmysle ust. § 151 ods. 1 (v spojení s ust. § 224 ods. 1) O.s.p. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.