Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/264/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212015
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717212015.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu H. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, so sídlom H., F. XX, proti
žalovanejV.Y.,nar.XX.X.XXXX,bytomG.XXX,právnezastúpenejadvokátomJUDr.DanielomMalikom,
so sídlom H., K. XXXX/X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe

odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 11C/6/2017-83 zo dňa 25. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) tak,
že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal všetky nehnuteľné a hnuteľné veci patriace do BSM s
tým, že mu zároveň uložil povinnosť splniť záväzok vrátiť úver poskytnutý žalobcovi a žalovanej J. R.

R., a.s., a na úplné vyporiadanie nárokov vyplývajúcich z BSM zaplatiť žalovanej sumu 84.077,60 eur.
Vychádzalztoho,žemedzistranaminebolosporné,ktoréveciazáväzkypatriadoBSM;vrátanehodnoty
hnuteľných vecí (1.300 eur) a výšky záväzku z úveru ku dňu zániku BSM (15.000 eur). Spornou bola
hodnota nehnuteľností a automobilu, ako aj okolnosť, či do BSM patrí dar od matky žalobcu, prostriedky
získané pôžičkou od matky žalovanej, suma výhry žalobcu v lotérii a odchodné poskytnuté žalobcovi pri
skončení jeho služobného pomeru.

2. Hodnotu nehnuteľného majetku okresný súd ustálil sumou 173.000 eur, keď zohľadnil závery dvoch
(súkromných) znaleckých posudkov a vyjadrenia realitných kancelárií. Neakceptoval návrh žalovanej
na vykonanie (súdneho) znaleckého posudku, lebo podstatná je práve trhová hodnota nehnuteľností,
ktorú žalovaná nepoprela. Vo vzťahu k prostriedkom darovaným matkou žalobcu konštatoval, že tieto
tvoria predmet BSM a boli spotrebované na obstaranie vyporiadávaných nehnuteľností. Nejde teda o
prostriedky, ktoré vynaložil žalobca zo svojho výlučného vlastníctva na spoločný majetok. Okresný súd

uviedol, že nebolo sporné, že matka žalobcu poskytla dar za trvania manželstva, pričom ale žalobca
„dostatočným spôsobom“ nepreukázal, že šlo o prostriedky darované výlučne jemu. Preukázal síce, že
bol prijímateľom prostriedkov pri hotovostných výberoch, to však samo osebe nepreukazuje vôľu jeho
matky poskytnúť dar iba jemu; žalovaná totiž uviedla, že prostriedky boli darované obom.
3. Hodnotu osobného motorového vozidla okresný súd ustálil v sume 2.500 eur, ktorú vymedzil žalobcu
a toto jeho tvrdenie nebolo žalovanou účinne popreté. Záväzok z pôžičky poskytnutej matkou žalobcu

vo výške 8.000 eur vyhodnotil ako výlučný záväzok žalobcu; žalovaná o pôžičke nevedela. Žalobca
nepreukázal,žebyzmluvuopôžičkesjehomatkouuzatvoriliobestrany.Nespornýmzostalo,žezáväzok
z tejto pôžičky bol v rozsahu 1.500 eur splnený, z toho vo výške 1.000 eur z prostriedkov patriacich
do BSM.
4.Okresnýsúduzavrel,žedoBSMpatríajsumaodchodnéhovymeranéhožalobcovivovýške16.502,97
eur, lebo mu bola vyplatená (11.5.2016) pred zánikom manželstva strán (XX.X.XXXX). Pokiaľ ide o výhru

žalobcu v lotérii, bolo preukázané, že časť prostriedkov bola spotrebovaná pred uzavretím manželstvastrán a časť na obstaranie spoločného majetku po jeho uzavretí; a to čiastka 6.638,78 eur (200.000 Sk)
na kúpu automobilu žalobcu a zvyšok 10.944,27 eur (329.707 Sk) na spoločný majetok.
5. Následne okresný súd uviedol, že BSM tvoria nehnuteľnosti v hodnote 173.000 eur, osobný automobil

v hodnote 2.500 eur, zariadenie rodinného domu v hodnote 1.300 eur, peňažné prostriedky na bežnom
účte v banke vo výške 696,49 eur a suma odchodného 16.502,97 eur. Z výlučného vlastníctva žalobcu
bola na spoločný majetok vynaložená časť jeho výhry v lotérii vo výške 10.944,27 eur; zo spoločného
majetku bola vynaložená suma vo výške 1.000 eur na ostatný majetok žalobcu (na čiastočné splnenie
jeho záväzku z poskytnutej pôžičky matkou žalobcu). Stranám zároveň vznikol spoločný záväzok

z poskytnutého úveru vo výške 15.000 eur (okresný súd v súlade s § 153 CSP neprihliadol na
dôkaz predložený žalovanou dňa 24.5.2018, lebo takýto dôkaz mohla predložiť skôr). Čistá hodnota
vyporiadávaného majetku tak predstavuje sumu 168.155,19 eur (173.000 + 2.500 + 1.300 + 696,49 +
16.502,97 - 10.944,27 + 1.000 - 15.000). Vzhľadom na súhlasný prejav strán o spôsobe nadobudnutia
vecí a záväzkov patriacich do BSM okresný súd s odkazom na § 150 Obč. zák. rozhodol o vyporiadaní
tak, ako je konštatované vyššie.

6. O trovách konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu ich náhradu
nepriznal. Mal za to, že „vzhľadom na návrhy oboch strán pred začatím konania a počas neho ich úspech
vo veci je vyrovnaný“.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal

jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prioritne namietal, že sa okresný
súd odklonil od svojho predbežného právneho názoru vysloveného na pojednávaní dňa 3.5.2018 (v
ktorom súhlasil s tvrdeniami žalobcu a uviedol, že obrana žalovanej je neúčinná), jeho rozhodnutie je tak
„nepredvídateľné a prekvapivé“. Okresný súd zároveň neumožnil žalobcovi v zmysle § 182 CSP vyjadriť
sa na záver pojednávania k dokazovaniu a právnej stránke sporu.

8. Odvolateľ zdôrazňoval, že okresný súd na pojednávaní vyslovil, že prostriedky vo výške cca
31.000 eur, ktoré žalobcovi darovala jeho matka, boli výlučným majetkom žalobcu vynaloženým
na nadobudnutie spoločného majetku, ktorá suma sa pri vyporiadaní BSM odráta. V napadnutom
rozhodnutí však okresný súd tento svoj predbežný názor „poprel“. Odvolateľ zopakoval, že predmetné
prostriedky, ktoré boli použité na výstavbu rodinného domu, poskytla jeho matka výlučne jemu. Žalovaná

sa nevedela vyjadriť ani len k tomu, kedy matka žalobcu poskytla predmetné prostriedky. Pokiaľ by boli
poskytnuté obom stranám, je logické sa domnievať, že by žalovaná mala vedieť ich výšku, ako i obdobie
ich poskytnutia. Žalobca doplnil, že pri pôvodnom spočítaní sa pomýlil a podľa predložených výpisov z
účtov jeho matky je zrejmé, že ide o sumu 33.592,25 eur.
9. Rovnako žalobca zotrval na tom, že pôžička na kúpu automobilu Citroën C4 bola jeho matkou

poskytnutá obom stranám sporu. Ak okresný súd posúdil záväzok zo zmluvy o pôžičke (8.000 eur)
ako individuálny záväzok žalobcu, bolo potrebné zohľadniť tento vnos na kúpu dotknutého automobilu.
Taktiež v tejto otázke sa okresný súd odklonil od predbežného právneho posúdenia. Napriek tomu, že
žalobca spochybňoval záver okresného súdu o použití časti jeho výhry v lotérii na kúpu automobilu ešte
pred uzavretím manželstva, súhlasil, aby bola z výhry odpočítaná suma 6.638,78 eur (200.000 Sk).

10. Odvolateľ zhrnul, že pokiaľ by okresný súd rozhodol v súlade s vysloveným predbežným právnym
názorom a vykonaným dokazovaním, musel by čistú hodnotu vyporiadávaného majetku ustáliť vo výške
127.462,94 eur (173.000 + 2.500 + 1.300 + 696,49 + 16.502,97 - 15.000 - 7.000 - 33.592,25 - 10.944,27);
čomu by zodpovedala žalobcova povinnosť zaplatiť žalovanej maximálne sumu 63.731,47 eur.

11. Žalovaná žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Mala za to, že žalobca sa snažil preukázať skutkové
okolnosti len svojimi tvrdeniami; ale „ničím iným“. Teda práve žalobca nepredložil žiaden dôkaz k tomu,
aby jeho tvrdenia boli relevantné. Namietala snahu žalobcu navodiť dojem, že iba on sa pričinil o
nadobudnutie spoločného majetku; naopak, žalovaná sa starala o domácnosť a ich spoločné deti,
predovšetkým v období, keď žalobca absolvoval vojenské misie v zahraničí.

12. Naďalej popierala, že by prostriedky darované od matky žalobcu mali patriť výlučne jemu. Tvrdenia
protistrany o tom, že sa odmietla starať o matku žalobcu a poskytovať jej pomoc v starobe a chorobe,
označila za „neadekvátne výmysly žalobcu“. Trvala na tom, že výhra žalobcu v lotérii (526.707,-Sk, resp.
17.583,05 eur) bola použitá spôsobom, ako uvádzala v skorších vyjadreniach; v tejto súvislosti dodala,
že ona nevie o žiadnej sume odstupného vyplatenej pri výmene bytov.

13. V následnej reakcii žalobca zotrval na podanom odvolaní, vrátane čiastočného zopakovania
súvisiacej argumentácie. Uviedol, že na podporu svojich tvrdení navrhol vykonať niektoré dôkazy
(výsluchy svedkov); preto sú tvrdenia žalovanej o údajnom nenavrhnutí dôkazov iba účelové. Rovnakotak žalovaná „presne vie“ o okolnostiach výmeny bytov a o výplate odstupného H. E.. K otázke náhrady
trov konania odvolateľ doplnil, že žalovaná niekoľkokrát zmarila možnosť mimosúdneho vyriešenia
sporu, neakceptovala stanoviská realitných kancelárií ohľadom ceny nehnuteľností; naopak, on súhlasil

so zvýšením ich hodnoty na 173.000 eur.
14. Žalovaná vo vyjadrení k podaniu protistrany uviedla, že žalobca len zopakoval svoje predchádzajúce
tvrdenia, na ktoré už ona reagovala.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§

379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

16. Napriek tomu, že Civilný sporový poriadok do určitej miery sformalizoval súdny proces a zvýšil dôraz
na prvotné písomné úkony strán v súdnom konaní, neustúpil zo zásady spravodlivej a účinnej ochrany

ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov (čl. 2 ods. 1 Základných princípov
CSP), ako ani zo zásady ústnosti (čl. 12 Základných princípov CSP). V súdenej veci okresný súd za
zásadne (ak nie až absolútne) určujúce považoval písomné podania strán, ktoré boli vykonané pred
nariadením pojednávania (žalobu žalobcu, vyjadrenie žalovanej a následnú reakciu žalobcu).
17. Pri danom prístupe je veľmi diskutabilné, akú „procesnú kvalitu“ priznal prednesom bezprostredne

strán na dotknutom pojednávaní dňa 03.05.2018. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ich označuje
len pomerne všeobecne - „vyjadrenie strán sporu“; nie je pritom úplne zrejmé, či za takéto považuje len
argumentáciuprezentovanúprávnymizástupcami,aleboajústnevyjadreniapriamožalobcuažalovanej.
Skôr sa však javí, že v rámci ustálenia skutkového stavu na obsah predmetných prednesov žalobcu
a žalovanej prihliadal. V takom prípade však bolo nutné vykonať výsluch strán, vrátane súvisiaceho

zákonného poučenia.
18. Pokiaľ sa bezprostredne strana sporu vyjadruje ku konkrétnym jedinečným skutočnostiam, ktoré
sú predmetom dokazovania, je len ťažko predstaviteľné, že by tak činila v rámci iného dôkazného
prostriedku, než je výsluch strany. Zároveň krajský súd uvádza, že povinnosť označiť dôkaz (vymedzená
napríkladv§132ods.1,alebo§167ods.2CSP),nemusíbyťsplnenáibastriktneformálnymvyjadrením:

„navrhujem vykonať dôkaz...“; aj v danej spojitosti totiž platí, že všetky úkony strán sa posudzujú podľa
ich obsahu - § 124 ods. 1 CSP.

19. Ak by aj bol akceptovaný postup zisťovania skutkového stavu zvolený okresným súdom, vzhľadom
na pomernú strohosť súvisiacich argumentov strán, bolo povinnosťou okresného súdu podrobne a

veľmi konkrétne zdôvodniť/vysvetliť, ku ktorému z protichodných tvrdení strán sa priklonil. Išlo pritom o
absolútne diametrálne odlišné vyjadrenia v pomerne zásadných skutkových otázkach. Preskúmavané
rozhodnutie takúto kvalitatívnu vlastnosť presvedčivosti nespĺňa.
20. Napríklad, ak žalobca tvrdí, že finančný dar od jeho matky bol darom výlučne jemu a naproti tomu
žalovaná tvrdí, že išlo o spoločný dar, bolo namieste z ďalších preukázaných súvislostí vyargumentovať,

prečo okresný súd uprednostnil tvrdenie žalovanej. Osobitne, ak táto v písomnom podaní (v zmysle
vyššie opísaného prístupu okresného súdu v jedinom, ktoré považoval za relevantné) z 27.12.2017 (č.
l. 25) uviedla, že „vie povedať iba to, že nejakú sumu svokra poskytla, ale im ako rodine, pričom netuší,
akú sumu, ani to načo bola daná suma použitá a či bola vôbec použitá“. Rovnako nepostačuje len
„jednoduché“ neakceptovanie výpisov z účtu matky žalobcu v peňažnom ústave (z ktorých je zrejmé,

že príjemcom dotknutých finančných prostriedkov bol žalobca) s tým, že uvedené nepredstavuje vôľu
matky poskytnúť tento dar výlučne jemu.

21. Na základe prístupu zvoleného okresným súdom by bolo otázne taktiež ustálenie zostatku na
spoločnom bežnom účte. Okresný súd síce konštatoval (bod 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku),

že „v priebehu konania... sa stalo nesporným“, ale v písomných podaniach, ktoré jediné mienil podľa
poučenia poskytnutého stranám na pojednávaní 3.5.2018 brať za relevantné, sa táto výška neuvádza.
Až v replike (č.l. 54 z opaku) žalobca poukazuje na to, že žalovaná „zatiaľ neuviedla do aktív stav
finančných prostriedkov na účte v N. M. L., a.s.“, žalovaná však do termínu pojednávania na uvedené
vyjadrenie žiadnym spôsobom nereagovala.

22. Bez ohľadu na to, že pri okresným súdom preferovanom dôraze výlučne na písomné podania
vykonané pred pojednávaním sa stáva otáznym reálny význam vyjadrenia predbežného právneho
posúdenia konajúceho súdu, je opodstatnenou súvisiaca odvolacia námietka žalobcu o odlišnostiprezentovaného predbežného právneho názoru a obsahu napadnutým rozsudkom. Hoci v širšom
kontexte vyjadrenia okresného súdu nevyznievajú až tak úplne jednoznačne, ako ich prezentuje
odvolateľ (v rámci vymedzenia sporných a nesporných skutočností, darovanie matkou žalobcu

finančných prostriedkov „na dom“ okresný súd zaradil tak medzi sporné, ako i nesporné skutočnosti), z
celkového hľadiska sú vyjadrenia okresného súdu na pojednávaní dňa 3.5.2018 a závery obsiahnuté v
napadnutom rozsudku odlišnými a svojou povahou i prekvapivými.
23. Osobitne; ak okresný súd vyslovil formulácie „prostriedky, ktoré boli darované žalobcovi...sa
odpočíta“; či „matka žalobcu výlučne poskytla“. Obdobne okresný súd vo vzťahu k sume 8.000 eur

(v zmysle tvrdení žalobcu spoločná pôžička od jeho matky) smerom k žalovanej uviedol „neposkytli
ste žiadnu účinnú obranu voči tvrdeniam žalobcu“, ale v konečnom dôsledku rozhodol - bez uvedenia/
vysvetlenia zmeny postoja - odlišne; t.j. podľa tvrdení žalovanej.

24. Zodpovedá zvukovému záznamu z priebehu pojednávania dňa 3.5.2018 aj odvolacia námietka
žalobcu, že okresný súd neumožnil stranám po vyslovení predbežného právneho posúdenia a

oboznámení listinných dôkazov zhrnúť ich návrhy, vyjadriť sa k dokazovania a k právnemu posúdeniu
veci (§ 182 CSP). Z doteraz konštatovaného tak možno uzavrieť, že okresný súd svojím postupom
znemožnil stranám riadne a náležité uskutočňovanie procesných práv im patriacich v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže dotknuté nedôslednosti boli prítomné takmer
v celom procese vecného posúdenia prípadu, nemožno tento nedostatok napraviť v konaní pred

odvolacím súdom.

25. V ďalšom postupe v konaní bude mať okresný súd na zreteli aj to, že v zmysle § 150 ods. 2 CSP na
zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Toto
oprávnenie konajúceho súdu je významným najmä vo veciach, v ktorých môže prekročiť žalobný návrh;

konanie o vyporiadanie BSM medzi takéto spory jednoznačne patrí. V konaní okresný súd vypočuje
žalobcu a žalovanú, ktorý dôkazný návrh je z podaní strán dostatočne zrejmý; najmä, ak už fakticky
takýmto spôsobom v predchádzajúcom štádiu i postupoval. Stranám umožní reagovať na predbežné
právne posúdenie, ktoré musí byť náležite jednoznačné a korešpondujúce s vymedzením sporných,
resp.nespornýchskutkovýchokolností.Akvkonečnomdôsledkuzaujmeinýprávnyzáver,vodôvodnení

rozhodnutia takúto zmenu postoja bližšie ozrejmí. V odôvodnení taktiež dostatočne presvedčivo vysvetlí,
prečo pri diametrálne odlišných skutkových tvrdeniach strán považoval za preukázané stanovisko/
tvrdenie tej-ktorej strany.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.